Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sa/3/2024 0724100202 26. 04. 2024 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100202.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ANDALEX II, s.r.o., so sídlom Tehelná 42, Dunajská Lužná, IČO: 35 893 605, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 00 603 201, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1 Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 31. januára 2024 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha vydania uznesenia, ktorým by žalovanému uložil povinnosť konať a rozhodnúť vo veci dodatočného povolenia zmeny dokončenej stavby „Rozdelenie nebytových priestorov č. X-XX a X-XX na X. NP nebytového objektu A. B. XX C. D.“ (ďalej len „administratívne konanie“), v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň sa domáha priznania nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur mesačne za každý mesiac nekonania žalovaného. 2 Ku žalobe boli ako príloha pripojené rozhodnutie žalovaného č. j. XXXX/XXXX/XX-XXXX/C. z 12. júla 2022 o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby „Stavebné úpravy v nebytových a administratívnych priestoroch č. X-XX a X-XX na X. poschodí (X. NP) polyfunkčnej budovy ANDALEX na ul. Švabinského 19, Bratislava“ (ďalej len „rozhodnutie o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby“), odvolanie E. F. B. zo 17. augusta 2022 proti rozhodnutiu o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby, odvolanie žalobcu z 22. augusta 2022 proti rozhodnutiu o nariadení odstránenia nepovolenej časti stavby, rozhodnutie žalovaného z 19. júla 2006 č. B. XXXX-XXX/XX-XX-XX o povolení užívania stavebných objektov špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí, ktoré sú súčasťou stavby: „Polyfunkčný objekt Andalex, Švabinského ulica – II. etapa“ a sťažnosť vo veci nekonania stavebného úradu zo dňa 15.10.2023. 3 Keďže ku žalobe nebola priložená jej obligatórna príloha, ktorou je podľa ustanovenia § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd žalobcu na doloženie jedného z uvedených vyzval uznesením č. k. 15Sa/3/2024-43 z 11. marca 2024 (ďalej len „uznesenie“). 4 V súdom určenej lehote 15 dní žalobca obligatórnu prílohu nepredložil. V žalobe žalobca iba zmienil, že žalovaný na ním podanú sťažnosť proti nečinnosti (zo dňa 15.10.2023) do uvedeného dňa nereagoval. Žalobca ako prílohu k žalobe podanej správnemu súdu doložil sťažnosť vo veci nekonania v administratívnom konaní datovanú dňa 15. októbra 2023, adresovanú žalovanému, spolu s elektronickou doručenkou z ktorej vyplýva, že predmetná sťažnosť bola žalovanému doručená dňa 15. októbra 2023. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva,
prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach, sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti. Podľa § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach, sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti. 5 Správny súd prv, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky ako aj podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť. 6 Aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti
nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. 7 Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd za preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom. Správny súd si je vedomý argumentácie žalobcu, podľa ktorej nebolo možné predložiť výsledok prešetrenia sťažnosti ako obligatórnu prílohu ku žalobe vyžadovanú ustanovením § 246 ods. 2 SSP, pretože napriek podaniu sťažnosti pre nečinnosť v administratívnom konaní dňa 15. októbra 2023, žalovaný jeho sťažnosť ignoroval. Podstatnou skutočnosťou však v danej veci zostáva, že k momentu rozhodovania správneho súdu žalobca nepreukázal, že v administratívnom konaní v úplnosti vyčerpal všetky prostriedky ako sa domôcť odstránenia namietanej nečinnosti. 8 V prvom rade správny súd považuje za dôležité uviesť, že hoci ustanovenie § 246 ods. 2 SSP expressis verbis ustanovuje povinnosť žalobcu pripojiť ku žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom (čo správny súd bližšie rozvinul v bode 6 tohto uznesenia), splnenie uvedenej povinnosti nemôže byť vynucované prísne formalisticky až do takého rozsahu, že aj pre prípadnú objektívnu nemožnosť žalobcu zabezpečiť obligatórnu prílohu z dôvodov, ktoré možno pričítať výlučne za vinu žalovanému orgánu verenej správy, nebude jeho žaloba vecne prejednaná. V praxi sa totiž správny súd stretol s prípadmi, kedy je orgán verejnej správy nečinný tak v hlavnom administratívnom konaní v ktorom o odstránenie nečinnosti sa žalobca usiluje, ako aj v nadväzujúcom konaní o podanej sťažnosti proti nečinnosti. Formalistickým výkladom by mohla byť niektorým účastníkom administratívneho konania úplne odňatá možnosť obrátiť sa na správny súd práve pre pretrvávajúcu nečinnosť žalovaného na viacerých úrovniach, ktorý by takýmto obštrukčným spôsobom mohol úplne zmariť súdny prieskum jeho (ne)konania. V tom lepšom prípade by sa účastník konania mohol naďalej obrátiť na príslušného prokurátora s podnetom, avšak z ustanovení Správneho súdneho poriadku nevyplýva podmienka neúspešného vyčerpania oboch prostriedkov nápravy, ale iba jedného z nich, pričom právo voľby je ponechané účastníkovi administratívneho konania, ktorý považuje za efektívnejší. 9 Je pravdou, že žalobca žalovanému skutočne dňa 15. októbra 2023 doručil podanie, ktorým namieta jeho nečinnosť a toto podanie možno považovať za sťažnosť proti nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach. Správny súd je však toho názoru, že zákon o sťažnostiach dáva žalobcovi ďalšie prostriedky, ako sa domôcť odstránenia nečinnosti v administratívnom konaní a až za predpokladu ich úplného a neúspešného vyčerpania bude dôvodné podať žalobu proti nečinnosti na správny súd. Ustanovenie § 22 zákona o sťažnostiach totiž upravuje postup prešetrenia spôsobu vybavenia prvotnej sťažnosti (pričom pri právnej úprave, v ktorej zákonodarca nepočítal s vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia možno za vybavenie sťažnosti považovať de facto aj jej nevybavenie) vedúcim orgánu verejnej správy (resp. iným príslušným orgánom) pričom až za predpokladu, že opomenutá zostane aj táto nová sťažnosť, bude správny súd považovať prostriedky nápravy za neúspešne vyčerpané. Napokon, takýto výklad je odrazom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom, podobne ako je tomu pri prieskume rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy až po vyčerpaní opravného prostriedku. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že iniciovanie súdneho prieskumu namietanej nečinnosti v administratívnom konaní má byť až tou krajnou možnosťou, ak už iného spôsobu nápravy niet. Nemožno opomenúť, že účelom adresovania sťažnosti priamo orgánu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa namieta, je umožniť mu omnoho pružnejšie reagovať na vzniknutú nečinnosť a túto bezprostredne odstrániť. 10 Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach. 11 Správny súd záverom poznamenáva, že zákonodarca neustanovil žiadnu lehotu na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej márnym uplynutím by aktívne legitimovaný subjekt stratil možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde. Z uvedeného dôvodu, ani uplynutím dlhšej doby nedochádza k sanácii protiprávneho stavu daného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za predpokladu, že bude mať žalobca aj naďalej za to, že je žalovaný nečinný a za predpokladu, že skutočne a riadne vyčerpá všetky zákonom stanovené postupy, môže sa opätovne obrátiť na súd za účelom odstránenia namietanej nečinnosti. 12 Záverom správny súd konštatuje, že okrem už vyššie uvedených skutočností, na žalobcove podanie zo dňa 22.04.2024 nemohol prihliadnuť aj preto, lebo pri žalobách proti nečinnosti nie je možné konanie deliť ako to prezentuje žalobca na jednotlivé časti (na konanie o nariadenie konania a na konanie o náhradu nemajetkovej ujmy – vždy ide o jedno konanie, tvoria jeden nedeliteľný celok vzájomne
prepojený/naviazaný – preto nie je možné dané konanie zastaviť na základe podaného späťvzatia ako to požadoval žalobca len v nejakej ním označenej časti). 13 O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému v tomto štádiu konania navyše nevznikli ani trovy právneho zastúpenia, pretože o konaní doposiaľ nenadobudol vedomosť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.