Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Saz/3/2024 0724100177 02. 02. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100177.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tureckej republiky, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Medveďov 244, 930 07 Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom: Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom: Bitúnkova 8, Nové Zámky, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7601-026/2023-AV zo dňa 18.12.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave n a r i a ď u j e , aby bol žalobca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tureckej republiky, bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania. 1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7601-026/2023-AV zo dňa 18.12.2023 žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“) a podľa § 88 ods. 4 zákona stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 18.02.2024. 2. Rozhodnutie o zaistení žalovaný odôvodnil tým, že dňa 02.10.2023 v čase o 04.00 h bol žalobca zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci C. D. E.. 3. Dňa 02.10.2023 bolo voči žalobcovi vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-IICP-BA12-7601-010/2023-AV podľa § 82 odsek 1 písmeno b/ zákona o pobyte cudzincov a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky. Podľa § 83 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar neurčil v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie z dôvodu, že bolo možné štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov. 4. Na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 02.10.2023 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky pod číslom PPZ-HCPBA12-7601-010/2023-AV bol podľa § 88 odsek 1 písmeno b/ zákona o pobyte cudzincov žalobca
zaistený a umiestený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Podľa § 88 odsek 4 zákona o pobyte cudzincov správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 02.01.2024. 5. Správnemu orgánu bola dňa 25.10.2023 doručená správa, že žalobca dňa 25.10.2023 prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené správny orgán vydal žalobou napadnuté rozhodnutie. 6. Rozhodnutie o zaistení ďalej odôvodnil podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, pričom jedným z dôvodov rizika úteku je aj taxatívne uvedený dôvod „nemá udelený pobyt podľa tohto zákona“ správny orgán dospel k názoru, že existuje riziko jeho úteku, nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelení žiadny druh pobytu a taktiež nedisponuje žiadnym dokladom oprávňujúceho na prekračovanie vonkajšej schengenskej hranice v zmysle kódexu schengenských hraníc číslo 562/2006. 7. O neuložení alternatívy zaistenia rozhodol správny orgán aj s poukazom na vyjadrenie účastníka konania v zápisnici číslo PPZ-HCP-BA12-7601-025/2023-AV, kde tento uviedol, že nemá žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a nedisponuje finančnými prostriedkami. 8. Na základe uvedených skutočností správny orgán konštatoval, že v prípade žalobcu je potrebné jeho zaistenie počas doby zisťovania skutočností na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu a je jasne preukázané riziko jeho úteku z dôvodu, že účastník konania v predchádzajúcom konám ako cieľovú krajinu svojej cesty uviedol Nemecko a taktiež fakt, že nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. 9. Dĺžku zaistenia žalovaný stanovil v súlade s § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov do 05.09.2023. Uvedená doba zaistenia je podľa správneho orgánu nevyhnutná aj s ohľadom na zabezpečenie realizácie azylového konania a minimalizácie rizika jeho úteku. Uvádza, že zaistením je možné dosiahnuť realizáciu azylového konania a žalobca bude vždy prítomný pre potreby konania. Podľa správneho orgánu nie je možné dosiahnuť v prípade žalobcu cieľ inými normatívnymi prostriedkami. 10. Správny orgán ďalej uvádza, že dostatočne preukázal, že v prípade žalobcu sú splnené podmienky na zaistenie podľa § 88a odsek 1 písmeno b/ zákona o pobyte cudzincov, t.j. zaistenie je potrebné na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Správny orgán považuje zaistenie žalobcu za účelné a efektívne, pretože v prípade žalobcu je potrebné realizovať a úspešne ukončiť azylové konanie na území Slovenskej republiky. Žalobca je v súčasnosti bez akýchkoľvek finančných prostriedkov potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. A teda len zaistením žalobcu ako žiadateľa o azyl je možné zabezpečiť riadnu účelnosť realizácie a ukončenia azylového konania, na ktoré je Slovenská republika príslušná, bez možnosti rizika a hrozby úteku. 11. Správny orgán sa počas konania o zaistení žalobcu zaoberal aj tým, či je zaistenie v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 8 odsek 1 uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z.z. ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života. Počas rozhodovania sa správny orgán zaoberal aj skutočnosťami, ktoré účastník konania uviedol do zápisnice o vyjadrení číslo: PPZ-HCP-BA12-7601-025/2023-AV zo dňa 18.12.2023 a to, že na území Slovenskej republiky nemá najbližších príbuzných s udeleným povolením na pobyt. II. Žaloba 12. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2024 sa žalobca domáha bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCPBA12-7601-026/2023-AV zo dňa 18.12.2023 (ďalej aj ako „Rozhodnutie o zaistení“). 13. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie, na základe ktorého je žalobca držaný v zaistení, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Ďalej tým, že požiadal o azyl na území SR a aj v rámci EU prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život, pretože je kurdskej národnosti a je prívržencom ľavičiarskej ilegálnej protivládnej skupiny. Žalovaný však napadnutým rozhodnutím rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko má za to, že v predmetnej veci existuje riziko úteku žalobcu vyplývajúce podľa neho z toho, že nemá na území Slovenska oprávnený pobyt. Žalobca je avšak prvýkrát žiadateľom o azyl, o azyl požiadal vo veľmi krátkom čase po jeho zadržaní a umiestnení v zariadení pre cudzincov, vyhlásenie bolo prijaté po zabezpečení tlmočenia, v jeho veci preto nie je preukázané riziko úteku a že by nezaistením resp. umiestnením v azylovom zariadení opustil toto zariadenie a nevyčkal na rozhodnutie migračného úradu. Žalobca si je navyše vedomý tzv. dublinského systému, v zmysle ktorého by bol aj v prípade jeho odchodu vrátený na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu, a preto chce vyčkať na rozhodnutie v jeho azylovej veci. V prípade jeho prepustenia zo zaistenia a umiestnenia v azylovom zariadení nebude ohrozený účel zaistenia. Žalobca je zároveň ako žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v zmysle zákona o azyle. Keďže o žiadosti žalobcu o azyl nebolo rozhodnuté do 60 dní odo dňa začatia azylového konania, uvedené naznačuje, že žiadosť žalobcu o azyl nie je zjavne neopodstatnená v zmysle zákona o azyle, keďže o zjavnej neopodstatnenosti azylovej žiadosti smie migračný úrad rozhodnúť iba v tomto časovom intervale. Za neopodstatnený argument policajných útvarov o riziku úteku žiadateľa o azyl z dôvodu neoprávnenosti pobytu žiadateľa o azyl vyhodnotil už v minulosti aj kasačný súd napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016, obdobne Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 10Sža/38/2014 zo dňa 05.11.2014. 15. Žalobca taktiež namieta, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec (2003)5 z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Zaistenie žalobcu nie je nevyhnutné. V azylovom zariadení má žalobca zároveň zabezpečené všetky základné životné potreby, a preto v zmysle zákona o pobyte cudzincov § 89 nie je nevyhnutné, aby správny orgán trval na preukázaní ich zabezpečenia ako podmienky uloženia alternatívneho opatrenia. Aj v tomto smere žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že nemohol uplatniť miernejšie opatrenie voči zaisteniu, nakoľko žalobca nemá na území Slovenska zabezpečené ubytovanie a nemá peňažné prostriedky. 16. Ďalej žalobca poukazuje na to, že až po takmer dvoch mesiacoch od začatia azylového konania vo veci žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie o zaistení žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 18.02.2024, za účelom zistenia skutočností, na ktorých zakladá svoju žiadosť o azyl, teda podľa 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, a to dňa 18.12.2023 pod Č. s. PPZ-HCP-BA12-7601-026/2023AV. Po dobu takmer 2 mesiacov bol žalobca držaný v zaistení nezákonne. V právnej veci žalobcu zanikol dňa 25.10.2023 pôvodný účel jeho zaistenia realizovaný na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2023 vydaného podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorým bol výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení v zmysle návratovej smernice EU, pretože odo dňa prijatia jeho vyhlásenia o azyle je žalobca žiadateľom o azyl a po dobu azylového konania nie je prípustné jeho vyhostenie. Držanie žalobcu v zaistení na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2023 aj po 25.10.2023 bolo preto nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, v rozpore s § 90 ods. 1 písm. d/ a § 90 ods. 2 písm. b/ bodu 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca má za to, že bol od 25.10.2023 do 18.12.2023 držaný v zaistení nezákonne už len z toho dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo k včasnému vydaniu nového rozhodnutia o zaistení podľa §88a zákona o pobyte cudzincov, pokiaľ ho žalovaný chcel držať v zaistení ako žiadateľa o azyl. 17. Namieta taktiež, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu do 18.02.2024, kedy je táto doba podľa jeho názoru potrebná na zistenie dôvodov jeho žiadosti o azyl. Žalobca avšak pristúpil k zaisteniu žalobcu za účelom zistenia dôvodov jeho žiadosti o azyl až po necelých 2 mesiacoch od začatia jeho azylového konania Po túto dlhú dobu sa žalobca nachádzal v zaistení nezákonne. Je len ťažko presvedčivé, že po 2 mesiacoch od začatia azylového konania je dôvodné začať zisťovať dôvody žiadosti o azyl cudzinca a až po takej dlhej dobe začať konanie o zaistení za účelom §88a ods. l písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, hoci v zmysle ustálenej bohatej judikatúry správnych súdov a kasačného súdu má správny orgán bezodkladne reflektovať na zmenu účelu zaistenia a bezodkladne po podaní žiadosti o azyl buď prepustiť cudzinca - žiadateľa o azyl alebo vydať rozhodnutie o zaistení podľa §8 8a zákona
o pobyte cudzincov. Zároveň zistenie dôvodov žiadosti o azyl je možné ustáliť už momente vstupného pohovoru so žiadateľom o azyl, k čomu už vo veci žalobcu došlo. 18. Žalovaný taktiež v rozhodnutí zo dňa 18.12.2023 nezohľadnil skutočnosť, že v zákonom stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v prípade , že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s tzv. odkladným účinkom prípadnej žaloby voči rozhodnutiu migračného úradu a že je oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas súdneho konania o prieskume rozhodnutia migračného úradu (§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle). Keďže o žiadosti žalobcu o azyl nebolo rozhodnuté do 60 dní odo dňa začatia azylového konania, uvedené naznačuje, že žiadosť žalobcu o azyl nie je zjavne neopodstatnená v zmysle zákona o azyle, keďže o zjavnej neopodstatnenosti azylovej žiadosti smie migračný úrad rozhodnúť iba v tomto časovom intervale. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovaného, keďže účel zaistenia žalobcu odpadol vykonaním vstupného pohovoru, kde žiadatelia o azyl najobšírnejšie rozvádzajú dôvody ich žiadosti o azyl. Ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje k zaisťovaniu žiadateľov o azyl na celú dobu azylového konania. III.
Vyjadrenie žalovaného
19. K správne žalobe sa vyjadril žalovaný ktorý uvádza, že žalobca bol zaistený na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Je teda jasne preukázané, že zaistením žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia. 20. Žalobca - cudzinec, ako právne spôsobilý subjekt je povinný na území Slovenskej republiky dodržiavať právne predpisy platné na jej území, medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať ich. V prípade, že nerešpektuje zákony, musí niesť za porušenie zákona, zákonom stanovené opatrenia a sankcie. Rozhodnutie o zaistení vedené pod číslom PPZ-HCP-BA12-7601-026/2023-AV je plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o pobyte cudzincov, zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, resp. medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. IV.
Relevantné právne predpisy
21. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 22. Podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. 23. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. 24. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 25. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 26. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom - zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
27. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. V.
Skutkové a právne závery súdu
28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a/ SSP) na prejednanie a rozhodnutie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 29. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 02.02.2024 (§ 228 SSP) v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju neúčasť riadne ospravedlnili. 30. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku 31. Žalobca sa v konaní domáha bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého mu rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7601-026/2023-AV zo dňa 18.12.2023. 32. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca v Zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 02.10.2023 č.: PPZ-HCP-BA12-7601-006/2023-AZ uviedol, že svoju cestu na územie Schengenského priestoru začal v Turecku, následne sa legálnou cestou letecky z Istanbulu prepravil do Srbska. Ešte v Turecku zaplatil prevádzačom sumu X.XXX eur za nelegálnu cestu zo Srbska do Nemecka. Zo Srbska až na územie Slovenska sa dostal pomocou prevádzačov, zadržaný policajnou hliadkou bol až na Slovensku. Na Slovensku žalobca nechce zostať, chce pokračovať na ceste až do Nemecka. Správnemu orgánu bola 25.10.2023 doručená správa, že žalobca dňa 25.10.2023 prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca požiadal o azyl na území SR a aj v rámci EU prvýkrát a to z dôvodu obavy o svoj život, pretože je kurdskej národnosti a je prívržencom ľavičiarskej ilegálnej protivládnej skupiny. Skutočnosť, že v súčasnosti stále prebieha azylové konanie žalobcu, nie je medzi účastníkmi konania sporné. Z príloh k správnej žalobe súd zistil, že žalobca žalovanému ešte v októbri 2023 oznámil, že trpí Crohnovou chorobou a užíva vlastné lieky – Imuran 50mg. Od zadržania doteraz žalobca užíva liek – Imuran 50mg a je pozorovaný lekárom. Žalobca v rámci príloh k správnej žalobe pripojil lekárske správy žalobcu z Turecka. 33. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný zaistenie žalobcu odôvodnil ustanovením § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, preto správny súd v priebehu súdneho preskúmavacieho konania predovšetkým skúmal splnenie predpokladov vyplývajúcich z označeného ustanovenia zákona pre zaistenie žalobcu, ako aj to, či u žalobcu naďalej trvá účel zaistenia. 34. Žalobca v rámci svojej žaloby namieta že trpí Crohnovou chorobou, o čom informoval už v administratívnom konaní žalovaného a teda je v zmysle § 2ods. 7 a § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov zraniteľnou osobou. Tunajší súd po preskúmaní administratívneho ako aj súdneho spisu zistil, že žalobca na účely konania o zaistení § 221 SSP dostatočne vierohodne preukázal, že trpí Crohnovou chorobu, žalobca bol počas administratívneho konania vo svojich tvrdeniach v uvedenom tvrdení konzistentný, pravidelne užíva lieky, za účelom bližšieho osvedčenia svojho zdravotného stavu pripojil k správnej žalobe aj lekárske správy. V žalobou napadnutom rozhodnutí sa žalovaný riadne vyporiadava s odôvodnením zaistenia žalobcu ohľadom rizika jeho úteku, nemožnosťou nahradenia zaistenia miernejšou formou, ako aj možnosťou žalobcu zabezpečenia si vlastného ubytovania. Avšak nikde v rámci svojho rozhodnutia žalovaný nereflektuje zdravotný stav žalobcu. V rozhodnutí sa žalovaný nezaoberá zdravotným stavom žalobcu a dopadom zaistenia žalobcu na jeho ďalší vývoj zdravotného stavu, taktiež sa nezaoberá tým, či vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, je zaistenie účelné a nebolo
by vhodnejšie nahradiť zaistenia inou, miernejšou formou, či už umiestnením do pobytového tábora s voľnejším režimom. 35. Žalovaný mal o zdravotnom stave žalobcu informácie prakticky od začiatku jeho zadržania a to už v októbri 2023 (č.l. 18 súdneho spisu), keď žalobca na zdravotnej prehliadke oznámil u všeobecného lekára MUDr. F., že trpí Crohnovou chorobu. Žalovaný za účelom zistenia zdravotného stavu a jeho vplyvu na zaistenie žalobcu v administratívnom konaní nezaobstaral žiadne podklady. Skutočnosť, že žalobca trpí Crohnovou chorobu nie je v administratívnom spise vôbec zmienená. Teda v nadväznosti na uvedené žalovaný ani neskúmal, či je žalobcu možné ako osobu trpiacou Crohnovou chorobou považovať za zraniteľnú osobu (osoba so zdravotným postihnutím) v zmysle § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pričom pokiaľ by sa v administratívnom konaní preukázalo, že žalobca je zraniteľnou osobou, musel by žalovaný v tejto súvislosti aj odôvodniť svoje rozhodnutie o zaistení žalobcu - zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas (§ 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov). A nevyhnutnosti zaistenia žalobcu ako aj, či sa jedná o najkratší možný čas zaistenia žalobcu, ako osoby zraniteľnej v rozhodnutí odôvodnené nie je. Bližšie sa tento nedostatok žalovaný nepokúša odstrániť ani vo vyjadrení k správnej žalobe, kde žalovaný vôbec nereaguje na námietku žalobcu v správnej žalobe ohľadom jeho zdravotného stavu. 36. Súd dopĺňa, že v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán z úradnej povinnosti si má obstarať sám podklady potrebné pre zistenie úplného skutočného stavu veci a nie je teda viazaný len návrhmi účastníkov konania. Preto súd má za to, že žalovaný nezistil úplne a presne skutkový stav, keď do konania neobstaral žiadne podklady k zdravotnému stavu žalobcu, či žalobca trpí resp. netrpí takým zdravotným postihnutím, na základe ktorého by mal byť posudzovaný ako zraniteľná osoba v zmysle § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov so všetkými právnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že žalobca v prílohe žaloby pripája lekárske správy o jeho zdravotnom stave, avšak tie sú spísané v Tureckom jazyku, pričom pre krátkosť času (§ 228 SSP) keďže súd má na rozhodnutie vo veci len 7 pracovných dní, nebolo v súdnom konaní možné tieto nechať aj preložiť do slovenského jazyka. Teda v administratívnom spise chýbajú akékoľvek podklady, ktoré by vyvracali žalobcove tvrdenie, že by ho kvôli jeho chorobe nebolo možné považovať za zraniteľnú osobu. 37. Preto súd má za to, že žalovaný v konaní nezaobstaral podklady na posúdenie tej skutočnosť, či v prípade žalobcu ide o zraniteľnú osobu podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov a preto daná odvolacia námietka je dôvodná. Na doplnenie, pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, súd navyše uvádza, že mu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015). 38. Naviac súd ešte uvádza, že hoci žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdí, že žalobca je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie si starostlivosti o svoju osobu, zdravie a bývanie. Obsah administratívneho spisu tomuto tvrdeniu žalovaného nenasvedčuje. Z úradného záznamu o vykonaní prehliadky cudzinca z 02.10.2023, vyplýva že pri prehliadke žalobcu boli žalobcovi žalovaným odobraté viaceré platobné karty a aj hotovosť vo výške XXX eur. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že účelnosť a dĺžka zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľná, Keďže správny súd po preskúmaní veci zistil dôvodnosť podanej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku toho rozsudku. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 SSP s poukazom na výsledok konania a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d/ SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b/ SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.