Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4Svo/4/2024 0724100075 05. 11. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100075.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Obec Parchovany, Hlavná 470, 076 62 Parchovany, IČO: 00 331 813, právne zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanej: Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – správy z opätovnej administratívnej finančnej kontroly zo dňa 14.11.2023, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu o d m i e t a. II. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.01.2024 z a m i e t a. III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia 1. Žalovaná vykonala na základe zistení uvedených v protokole Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky č. A./XXXX/ XXXX/XXX u žalobkyne opätovnú administratívnu finančnú kontrolu verejného obstarávania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení, z ktorej vyhotovila Správu z opätovnej administratívnej finančnej kontroly zo dňa 14.11.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) na predmet zákazky „Zníženie energetickej náročnosti budovy obecného úradu v obci B. 2“ (C.). Z obsahu napadnutého opatrenia vyplýva, že vykonanou kontrolou malo byť zistené „porušenie princípov obstarávania, resp. porušenie pravidiel a ustanovení legislatívy SR a EÚ vzťahujúcej sa na oblasť obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré malo vplyv na výsledok obstarávania“. V napadnutom opatrení žalovaná ďalej skonštatovala, že výdavky z verejného obstarávania evidovaného v systéme C.+ pod kódom C. boli na základe identifikovaných zistení neoprávnené v celom rozsahu. Keďže výdavky z uvedeného verejného obstarávania už boli žalobkyni zo strany žalovaného uhradené na základe predložených žiadostí o platbu, bola na projekte zaevidovaná nezrovnalosť a následne mala byť vyhotovená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 2. Žalobkyňa podala dňa 15.01.2024 na Správny súd v Bratislave správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 15.01.2024, ktorou sa domáhala, aby správny súd určil, že napadnuté opatrenie a opätovná administratívna finančná kontrola, ktorá jeho vydaniu predchádzala, sú nezákonné.
Predmetná vec bola zapísaná do súdneho registra pod sp. zn. 15Sa/2/2024. Uznesením správneho súdu sp. zn. 15Sa/2/2024 zo dňa 23.04.2024 správny súd vyzval žalobkyňu na odstránenie neúplnosti a nezrozumiteľnosti žaloby. Žalobkyňa v podaní zo dňa 27.05.2024 uviedla, že správna žaloba doručená správnemu súdu je všeobecnou správnou žalobou, ktorou sa domáha ochrany proti opatreniu orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu, keďže sa nejednalo o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, bola žaloba pridelená senátu 4S a je vedená na správnom súde pod sp. zn. 4Svo/4/2024. 3. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že napadnuté opatrenie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, poukázala na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR. Podľa tvrdenia žalobkyne má napadnuté opatrenie priamy vplyv na práva a povinnosti, keďže zo správy vyplýva jednoznačný dôsledok o neoprávnenosti nákladov, ktoré jej vznikli verejným obstarávaním. Žalobkyňa primárne svoje námietky smerovala voči návrhu správy z opätovnej administratívnej finančnej kontroly, ktorý považovala za nezákonný, pretože podľa jej tvrdenia z neho nevyplýval odkaz na zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovali žalovanú na vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k jednotlivým zisteným nedostatkom uvedeným v napadnutom opatrení. III. Vyjadrenie žalovanej 4. Dňa 23.02.2024 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom navrhla žalobu odmietnuť, pretože napadnuté opatrenie nemôže byť podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) predmetom súdneho prieskumu vzhľadom na to, že sa jedna o správny akt predbežnej povahy a nijakým spôsobom nezasahuje do sféry práv a oprávnených záujmov žalobkyne. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 5. Správny súd v konaní primárne posudzoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 8. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Z prieskumu v rámci správneho súdnictva sú (okrem iných) vylúčené také úkony orgánov verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné, či poriadkové, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone kontrolných oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobkyne, resp. sa dotýkali jej práv, právom chránených záujmov a povinností (§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP), a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/48/2016 zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 10Sžfk/65/2018 zo dňa 25.09.2019, 10Sžfk/27/2020 zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa 23.04.2018, sp. zn. 2Sfk/91/2022 zo dňa 20.12.2022). 12. Predmetom súdneho prieskumu vo veci podanej správnej žaloby je napadnuté opatrenie – správa z opätovnej administratívnej finančnej kontroly, v ktorej bolo skonštatované, že žalobkyňa porušila princípy verejného obstarávania, čo malo vplyv na oprávnenosť čerpania príslušných výdavkov a z uvedeného dôvodu nebolo možné tieto výdavky pripustiť do financovania. Podľa názoru správneho súdu správa z opätovnej administratívnej finančnej kontroly nie je opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a je nutné na ňu nazerať ako na opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však podľa názoru správneho súdu nezakladá, nemení, neruší, ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne, ani sa ich priamo nedotýka. V tomto štádiu konania ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne v oblasti verejnej správy, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup orgánov verejnej správy. V napadnutom opatrení absentuje právne vynútiteľný výrok a je len písomnosťou s informatívnym charakterom. Skutočnosť, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a jeho popisu, samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobkyne napr. vrátiť finančné prostriedky. Toto štádium môže nasledovať až ďalším postupom správneho orgánu. Žalobkyňa síce v podaní zo dňa 30.10.2024 uviedla, že žalovaná vyzvala žalobkyňu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, avšak zo strany žalovanej nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov a ani samotná výzva na vrátenie finančných prostriedkov neobsahuje vynútiteľný výrok, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Napadnuté opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobkyne v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania. Žalobkyňa v žalobe poukázala na viacero súdnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR, avšak práve v týchto rozhodnutiach súdy dospeli k záveru o nepreskúmateľnosti správy z administratívnej finančnej kontroly (resp. obdobných protokolov o kontrole). 13. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie protokolu v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. Správny súd sa preto nezaoberal námietkami žalobkyne týkajúcimi sa postupu žalovanej a nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v napadnutom opatrení, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa/žalobkyne, ak boli, resp. budú na základe záveru z vykonanej kontroly vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobkyne. 14. Súčasťou podanej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Keďže správny súd dospel k záveru o potrebe odmietnutia žaloby, súčasne rozhodol aj o tomto návrhu žalobkyne, ktorý v rámci správneho súdnictva nemôžu existovať izolovane od konania vedeného o podanej správnej žalobe. 15. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne správny súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 16. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).