Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/4/2024 0724100041 28. 11. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100041.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom: Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., IČO: 36 837 539, so sídlom: Dialničná cesta 24, 903 01 Senec, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., IČO: 36 863 360, so sídlom: Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Dana Nemčíková, advokátka a konateľka, 2/ MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom: Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, 4/ Mesto Nitra, IČO: 00 308 307, so sídlom: Štefánikova trieda 60, 949 01 Nitra, 5/ Obec Lužianky, IČO: 34 003 517, so sídlom: Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2017/031676-2 zo dňa 18.08.2017, takto rozhodol: I.
Správny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II.
Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
III.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
IV. Ďalšiemu účastníkovi v 1., 2., 3. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania. V. Ďalšiemu účastníkovi v 4. a 5. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 27.03.2017 ďalší účastník konania v rade 1/ ako stavebník požiadal mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) o vydanie stavebného povolenia na (novo)stavbu: „Logistický park Nitra – Hala DC2.“ – Strategický park Nitra, v katastrálnom území F.. Žiadosť bola ďalším účastníkom konania v rade 1/ doplnená podaniami zo dňa 05.04.2017, 12.04.2017, 24.04.2017. Stavebný úrad Oznámením č. SP 5662/2017-010-Ing.Tá zo dňa 22.05.2017 oznámil začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom. 2. Prvostupňový orgán v predmetnom administratívnom (stavebnom) konaní rozhodnutím č. SP 5662/2017-016-Ing.Tá/Ja zo dňa 23.06.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „stavebné povolenie“) vydal podľa § 66 Stavebného zákona stavebné povolenie na stavbu „Logistický park Nitra – Hala DC2.“ – Strategický park Nitra, v katastrálnom území F., v rozsahu stavby: A/ Stavebné objekty: SO.201 Hala DC2, SO.204 Vonkajší plynovod, SO.205 VN, SO.205.1 Trafostanica DC2, SO.206 Areálové rozvody NN, SO.208 Vrátnica, SO.209 Prístrešok na bicykle, SO.211 Oplotenie areálu, SO.213 HTÚ, na parcelách identifikovaných parcelnými číslami vo výroku prvostupňového rozhodnutia (ďalej aj „predmetná stavba“). Prvostupňový orgán zároveň vyslovil, že pre umiestnenie predmetnej stavby sa na základe usmernenia Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2017/01857-2 zo dňa 12.04.2017 územné rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia nevyžaduje, a súčasne v stavebnom povolení určil rozsah stavby a podmienky pre jej uskutočnenie vrátane podmienok dotknutých orgánov, a rozhodol o námietkach účastníkov konania. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že po posúdení predloženej žiadosti v stavebnom konaní podľa § 62 Stavebného zákona a súvisiacich predpisov a po jej prerokovaní v uskutočnenom konaní s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania zistil, že uskutočnením stavby a jej budúcim užívaním nie sú ohrozené verejné záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, a nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu povolenia na realizáciu stavby. Konštatoval, že dokumentácia stavby vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a je vypracovaná odborne spôsobilým projektantom, predložená projektová dokumentácia je v súlade s územným plánom mesta Nitra a v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Stavebný úrad uzavrel, že sú splnené podmienky podľa § 66 Stavebného zákona na vydanie stavebného povolenia. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie žalobca a ďalší účastník konania v rade 3/, o ktorých odvolaniach Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“) rozhodol dňa 18.08.2017 rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/031676-2 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím pôvodný žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) prvostupňové rozhodnutie zmenil vo vzťahu k námietke č. 9 vznesenej ďalším účastníkom konania v rade 3/ tak, že jej nevyhovel, a zároveň podané odvolania zamietol s tým, že v ostatných častiach zostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené a v platnosti. Odvolací orgán konštatoval, že odvolacím námietkam nebolo možné vyhovieť a v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že povolenie predmetnej stavby nejakým spôsobom zasahuje do práv účastníkov konania, prípadne že by sa v konaní vyskytli také vady alebo prekážky, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia, preto vydané stavebné povolenie považoval za vecne správne. II. Žaloba 5. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 07.11.2017 v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 11S/172/2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného, pričom uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav a závažné procesné pochybenia. Žalobu obsahovo odôvodnil s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutia“) sú v rozpore so zákonom, konkrétne s § 32 ods. 2 Stavebného zákona. Pôvodný žalovaný ani stavebný úrad nevyžadovali územné rozhodnutie na umiestnenie predmetnej stavby, pričom označené ustanovenie sa podľa žalobcu použije iba v prípadoch, ak je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tomto kontexte je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitra. Územný
plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku, sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dňa podania žaloby vypracovaná nebola. Žalobca z uvedeného vyvodil, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa stavebný úrad odvoláva (§ 32 ods. 2 Stavebného zákona), teda nutnosť dodržania priestorového usporiadania územia a jeho funkčného využívania vyplývajúceho z územného plánu zóny. V predmetnom územnom pláne nie je vymedzená ani hranica Strategického parku Nitra (ďalej aj „Strategický park“), ani jeho zadefinovanie. Žalobca poukázal aj na to, že pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebolo vydané ani osobitné osvedčenie o významnej strategickej investícii. 6. Podľa žalobcu mal pôvodný žalovaný zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, pričom ten schválený nebol. Nebolo rešpektované ani ustanovenie § 47 písm. a) Stavebného zákona, a to aj s ohľadom na nerešpektovanie ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Žalobca ďalej vytýkal, že podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne týkajúce sa dopravného napojenia a vyústenia dopravy na cestu I/64, sú nedostatočné, pretože toto dopravné napojenie je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Bez znalostí dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie zákonných podmienok pri daných stavbách, najmä v zmysle § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol dopravne a kapacitne riešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku a samostatný areál Automotive Nitra Project. Daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Z tohto dôvodu je stavebné konanie v danej veci a proces jeho vedenia podľa žalobcu nezákonný. Pôvodný žalovaný sa námietkami žalobcu v tejto časti relevantne nezaoberal. 7. Žalobca ďalej poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. a vyvodil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov, a povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia v zisťovacom konaní. V rámci Strategického parku pritom neprebehlo zisťovacie konanie. Pojem „Strategický park“ je širší pojem, ide o väčšiu časť územia ako je zámer „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Pôvodný žalovaný podľa žalobcu jeho námietky v odvolacom konaní nepochopil, keď žalobca namietal neposúdenie Strategického parku ako takého. Žalobca poukázal na to, že v súvislosti s navrhovanou činnosťou „PROLOGIS PARK NITRA“ došlo k vydaniu rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa tohto zákona. Proti tomuto rozhodnutiu v zisťovacom konaní bola žalobcom podaná správna žaloba, pričom žalobca v nej argumentoval aj počtom parkovacích stojísk. V súvislosti s touto námietkou bolo v predmetnom zisťovacom konaní konštatované, že táto otázka sa má skúmať v povoľovacom, teda stavebnom konaní. Stavebný úrad ani pôvodný žalovaný sa však týmito námietkami nezaoberali. 8. V súvislosti s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia žalobca poukázal aj na porušenie jeho práva na nahliadnutie do spisu a oprávnenia vyhotoviť si z neho fotokópie, keď si postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov uplatnil toto právo žiadosťou o vyhotovenie fotokópie celého spisu a jeho žiadosti nebolo vyhovené, a na nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku a nedodržanie lehoty na oznámenie začatia stavebného konania v lehote 7 dní. 9. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g), § 191 ods. 3 písm. a), § 191 ods. 4 SSP, a súčasne aby žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Zároveň žiadal žalobe priznať odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. III. Vyjadrenie pôvodného žalovaného
10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 22.02.2018. Poukázal na to, že niektoré námietky žalobcu neboli uplatnené v administratívnom konaní, preto sa nimi konajúce orgány ani nemohli zaoberať. Konštatoval, že predmetná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a boli splnené podmienky § 32 ods. 2 Stavebného zákona, pričom územie je dostatočne zaregulované. Podľa neho je na vec potrebné okrem § 32 ods. 2 Stavebného zákona aplikovať aj § 39a ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, podľa ktorého sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby ani vtedy, keď ide o stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. O uvedenom svedčí aj stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 14263/2017/SV/26323 z 30.03.2017, podľa ktorého ohraničenie plochy Strategického parku vyplýva z osvedčení a priestorové usporiadanie zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený na prvý stavebný objekt areálu. K dopravnému napojeniu pôvodný žalovaný zdôraznil, že toto nebolo riešené v rámci predmetného stavebného konania, pretože nesúvisí s realizáciou stavby, a dokumentácia, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia, bola podľa pôvodného žalovaného postačujúca. Ustanovenie § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona je len možnosťou, nie povinnosťou stavebného úradu. Dodal, že na posudzovanie skutočnosti, či sa predmetná stavba mala posudzovať v rámci Strategického parku ako celku, nie je kompetentný. Pokiaľ ide o parkoviská, tie boli ako objekt SO 207 povoľované špeciálnym stavebným úradom v inom konaní. Vzhľadom na uvedené pôvodný žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 11. Replika žalobcu nebola podaná. 12. V zmysle § 1 ods. 1, § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešli kompetencie okresných úradov v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd preto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný. IV. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania 13. Uznesením krajského súdu č. k. 11s/172/2017-62 zo dňa 28.08.2018, právoplatným 30.09.2018, súd do konania pribral ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 3/. 14. Uznesením krajského súdu č. k. 11S/172/2017-266 zo dňa 20.11.2019, právoplatným 23.12.2019, súd pribral do konania ďalších účastníkov konania v rade 4/ a 5/. 15. Ďalší účastník konania v rade 3/ sa vyjadril podaniami doručenými krajskému súdu 30.11.2018 a dňa 04.12.2018. Argumentáciu žalobcu považoval za odôvodňujúcu podanie správnej žaloby s poukazom najmä na to, že predmetná stavba nie je súčasťou strategickej investície a netýka sa jej výnimka podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, ako i na to, že v stavebnom konaní boli porušené práva žalobcu. 16. Ďalší účastník konania v rade 2/ sa vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 09.09.2019. Súdu predložil rozsudky v právnych veciach žalobcu, ktoré sú skutkovo obdobné, ako prejednávaná vec, išlo o rozsudky krajského súdu č. k. 11S/236/2016-483, 15S/38/2016-308, 11S/68/2017-194, 11S/220/2017-270, v ktorých bola žaloba zamietnutá. Žiadal, aby súd prihliadol na vydané rozsudky, s ktorými sa tento účastník sám stotožnil vrátane v nich uvedenej argumentácie súdu. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 17. Ďalší účastník konania v rade 1/ sa vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 11.09.2019. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na jeho zmenu či zrušenie súdom. Účastník navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
18. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 06.04.2021 ďalší účastník konania v rade 1/ podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu č. k. 11S/170/2017-467, keďže totožné námietky boli podľa neho aj predmetom tohto konania. S týmto návrhom vyjadrili súhlas žalovaný, podaním doručeným krajskému súdu dňa 27.04.2021, a ďalší účastník konania v rade 2/ podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.05.2021. Žalobca sa vo svojom podaní doručenom krajskému súdu 05.05.2021 k návrhu vyjadril negatívne. V. Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie a konanie po vrátení veci 19. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S/172/2017-498 zo dňa 26.05.2021 v spojení s opravným uznesením krajského súdu č. k. 11S/172/2017-739 zo dňa 12.01.2022 (ďalej aj „rozsudok“), ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, preskúmavané rozhodnutia zrušil, vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie, žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Podľa krajského súdu preskúmavané rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli oprávnené, čím bol naplnený dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. b), ods. 3 SSP. Opravným uznesením krajského súdu č. k. 11S/172/2017-739 zo dňa 12.01.2022, právoplatným 31.01.2022, došlo k oprave rozsudku v časti záhlavia vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v rade 3/ až 5/, v ostatnej časti zostal rozsudok nezmenený. 20. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/, podanej proti rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31.05.2023, právoplatným dňa 28.01.2024, zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom návrhy na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. Krajskému súdu vytkol, že vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli oprávnené a zrušil ich podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Podľa kasačného súdu došlo k naplneniu kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Krajskému súdu uložil v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť a zaoberať sa ďalšími žalobnými bodmi, najmä otázkou, či je splnená aj druhá podmienka § 32 ods. 2 Stavebného zákona (dostatočné vymedzenie priestorového usporiadania a funkčného využívania v územnom pláne), kapacitné riešenie dopravného napojenia a tvrdené nesprávnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. s tým, že krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP. VI. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 25. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).
26. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 27. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 28. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 29. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 30. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 31. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 32. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 33. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 34. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 35. Podľa § 32 ods. 1 Stavebného zákona ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnení stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. 36. Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 3, § 8, § 11 a § 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“ – pozn. správneho
súdu), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov, b) je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a c) vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 38. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a) podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b) podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 39. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z. osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. 40. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z. strategickým parkom sa rozumie súhrn a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja. 41. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti. VII. Posúdenie veci správnym súdom 42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/172/2017, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, po vrátení veci v nadväznosti na rozsudok NSS SR sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31.05.2023, pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. 5S/4/2024. 43. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.11.2024. 44. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal v rámci žalobných bodov preskúmavané rozhodnutia vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a pri viazanosti právnym názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31.05.2023 (§ 469 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 190 SSP, rovnako tak návrh ďalšieho účastníka konania v rade 1/ na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP.
45. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými došlo k vydaniu stavebného povolenia na vybudovanie stavby „Logistický park Nitra – Hala DC2.“ – Strategický park Nitra, v katastrálnom území F., v prospech ďalšieho účastníka konania v rade 1/ ako stavebníka. Žalobca podal správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, pričom z obsahu žalobných námietok vyplýva, že tieto smerovali k porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Správny súd preto žalobu vyhodnotil ako podanú v zmysle § 178 ods. 3 SSP zainteresovanou verejnosťou. 46. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, ktorý bol zo strany ďalšieho účastníka konania v rade 1/ podaný dňa 06.04.2021 s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) SSP a na prebiehajúce konanie o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/170/2017-467 zo dňa 30.09.2020, správny súd uvádza, že predmetné kasačné konanie, vedené na kasačnom súde pod sp. zn. 5Svk/1/2021 bolo ukončené vydaním rozsudku dňa 30.03.2023, teda odpadol dôvod, pre ktorý sa prerušenie konania navrhovalo. Navyše správny súd poukazuje na názor vyslovený kasačným súdom v zrušujúcom rozsudku aj k tejto otázke, keď podľa kasačného súdu krajský súd nepochybil, ak návrh na prerušenie konania v rozsudku zamietol. Kasačný súd poukázal na to, že ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušenie konania dovoľuje, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a takouto otázkou je najmä predbežná otázka v zmysle § 132 SSP. Predbežnou otázkou však nie je abstraktný právny názor na určitý právny problém, resp. výklad určitého ustanovenia (R 108/1998). NSS SR uzavrel, že „sama okolnosť, že v čase vydania napadnutého rozsudku sa v kasačnom konaní riešila právna otázka, či stavba v rámci strategického parku je alebo nie je významnou investíciou, neznamená, že by šlo o riešenie predbežnej otázky pre tu prejednávanú vec v už uvedenom zmysle...“ (bod 22. zrušujúceho rozsudku kasačného súdu). 47. V prejednávanej veci správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31.05.2023 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok kasačného súdu“), v prvom rade uvádza, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané orgánmi na to oprávnenými, preto nebol dôvod na postup podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Kasačný súd v tejto súvislosti vyslovil, že „...Táto stavba teda netvorila súčasť prípravy územia pre strategický park, takže sa na ňu nevzťahovalo uznesenie vlády, ani osvedčenie o významnej investícii. Zároveň v konaní nebolo zistené, že by táto stavba bola samostatným osvedčením uznaná ako významná investícia v zmysle § 1 ods. 2 alebo 3 zákona č. 175/1999 Z. z. Na základe toho tak nemôže obstáť záver, že pôsobnosť stavebného úradu mal vykonávať v prvom stupni žalovaný v zmysle § 117b Stavebného zákona. Naopak, aj pre túto stavbu mal byť na základe § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom obec, t. j. v danom prípade mesto Nitra. Žalovaný potom podľa § 4 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 608/2003 Z. z. v spojení s § 2 ods. 3 a § 9 ods. 15 zákona č. 180/2013 Z. z. správne vo veci konal ako odvolací orgán. Preto nebol správny názor správneho súdu, že rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený...“ (bod 17. zrušujúceho rozsudku krajského súdu). 48. Kasačný súd sa ďalej vyjadril aj k otázkam, ktoré boli v danom konaní kľúčové, a to či predmetná stavba je alebo nie je významnou investíciou a či v danej veci bolo alebo nebolo potrebné vydanie územného rozhodnutia. V tejto súvislosti kasačný súd uviedol: „15. Podľa zákona č. 175/1999 Z. z. je významnou investíciou stavba, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 1 ods. 2 alebo 3 tohto zákona. Podľa § 1 ods. 2 písm. c), ale aj § 1 ods. 3 písm. a) alebo b) cit. zák. však stavba môže byť významnou investíciou v zmysle zákona len vtedy, ak o nej vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Toto rozhodnutie vlády sa navonok podľa § 3 cit. zák. preukazuje osvedčením o významnej investícii, ktoré vydáva ministerstvo hospodárstva potom, čo vláda schválila, že táto investícia je vo verejnom záujme. Podľa § 3 ods. 3 písm. b), c) a d) cit. zák. osvedčenie obsahuje okrem iného identifikačné údaje držiteľa (teda podniku, ktorý významnú investíciu zabezpečuje, porov. § 1 ods. 9 cit. zák.), identifikačné údaje podnikového pozemku a opis stavby, ktorá má stáť na tomto pozemku. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) cit. zák. pritom významnou investíciou môže byť aj stavba, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku, teda na činnosti vymedzené v § 1 ods. 12 cit. zák. (usporiadanie vlastníckych vzťahov, výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, iné obdobné prípravné činnosti). Takúto významnú investíciu však môže vykonávať len podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu.
16. Tunajší súd už vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že pre posúdenie toho, či stavba je alebo nie je významnou investíciou, je rozhodujúci obsah samotného osvedčenia. V prerokúvanej veci ministerstvo hospodárstva vydalo ďalšiemu účastníkovi v 2. rade, ktorý podnikom do 100 % majetkovou účasťou štátu, osvedčenie, v ktorom ako významnú investíciu označilo stavbu „Vybudovanie strategického parku“. Zároveň toto osvedčenie bližšie vymedzuje, že cieľom investície je zabezpečiť prípravu územia v zmysle cit. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., teda činnosti, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení. Významnou investíciou podľa tohto osvedčenia tak sú len stavby slúžiace príprave územia budúceho strategického parku. Pojem prípravné práce však nemožno zamieňať so samotným pojmom strategický park, ktorým podľa § 1 ods. 11 cit. zák. je súhrn pozemkov o výmere najmenej 250 ha a stavieb, ktoré sú potrebné na realizácie investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb a činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Kým teda strategický park tvoria všetky priemyselné, obchodné a iné podobné objekty vrátane stavieb pomocnej a podpornej infraštruktúry (komunikácie, inžinierske siete a pod.), tak príprava územia pre tento park už nezahŕňa samotné priemyselné a obchodné objekty jednotlivých spoločností, ktoré ich v tomto parku umiestnia (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. 5 Svk 1/2021). 17. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci je podľa osvedčenia z 13. a 22. júla 2015 a súvisiacich uznesení vlády významnou investíciou len príprava územia (vybudovanie) strategického parku. Je pochopiteľné, že strategický park sa nepripravuje a nebuduje len preto, aby bol, ale by sa doň prilákali investori, ktorí v ňom vybudujú svoje stavby na účely svojich investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja v zmysle § 1 ods. 11 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. Takto budované objekty (stavby) však nie sú významnými investíciami len preto, že sa majú stať súčasťou strategického parku, ktorého príprava takouto významnou investíciou je. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že povoľovanou stavbou mala byť stavba konkrétnej logistickej haly, teda stavba na realizáciu investície v oblasti služieb. Jej stavebníkom mal byť ďalší účastník v 1. rade, ktorý nezabezpečoval prípravu územia pre strategický park, ale sám bol jedným z investorov, ktorí do tohto strategického parku prišli. Táto stavba teda netvorila súčasť prípravy územia pre strategický park, takže sa na ňu nevzťahovalo uznesenie vlády, ani osvedčenie o významnej investícii. Zároveň v konaní nebolo zistené, že by táto stavba bola samostatným osvedčením uznaná ako významná investícia v zmysle § 1 ods. 2 alebo 3 zákona č. 175/1999 Z. z. Na základe toho tak nemôže obstáť záver, že pôsobnosť stavebného úradu mal vykonávať v prvom stupni žalovaný v zmysle § 117b stavebného zákona. Naopak, aj pre túto stavbu mal byť na základe § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom obec, t. j. v danom prípade Mesto Nitra. Žalovaný potom podľa § 4 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 608/2003 Z. z. v spojení s § 2 ods. 3 a § 9 ods. 15 zákona č. 180/2013 Z. z. správne vo veci konal ako odvolací orgán. Preto nebol správny názor správny súdu, že rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený. 18. Podľa kasačného súdu však tento záver nepodporuje ani druhú argumentačnú líniu správneho súdu, podľa ktorej by v takomto prípade muselo stavebnému konaniu predchádzať územné konanie o umiestnení stavby. Hneď na úvod však kasačný súd zdôrazňuje, že odkazy žalovaného a ďalších účastníkov na výnimku podľa § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona nie sú v prerokúvanej veci podstatné. Na toto ustanovenie totiž neodkazuje ani stavebné povolenie, ani preskúmavané rozhodnutie; naopak, z nich oboch jasne vyplýva, že dôvod, prečo v prerokúvanej veci nemuselo byť vydané územné rozhodnutie, videli orgány verejnej správy v ustanovení § 32 ods. 2 stavebného zákona. Kasačný súd sa ďalej nestotožňuje s námietkou ďalšieho účastníka v 2. rade, podľa ktorého sa žalovaný ani správny nemali zaoberať otázkou chýbajúceho územného rozhodnutia, pretože ju žalobca neuplatnil v zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa judikatúry je účelom koncentrácie stanovenie určitých limitov stavebného konania s cieľom zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp 6/2012, judikát R 111/2013). Posudzovanie súladu predloženej dokumentácie so zastavovacími podmienkami územného plánu alebo územného rozhodnutia je však podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona jednou zo základných úloh stavebného úradu v stavebnom konaní. Podobne z § 32 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že existencia (okrem iného) územného rozhodnutia podľa § 39a je nevyhnutnou zákonnou podmienkou, aby mohla byť umiestnená (a tým aj povolená) akákoľvek stavba, pre ktorú zákon neustanovuje výnimku. Inak povedané, posúdenie, či pre stavbu, ktorá sa povoľuje, malo alebo nemalo byť vydané územné rozhodnutie, je základnou zákonnou povinnosťou stavebného úradu, ktorá nie je viazaná na námietku účastníka. Preto takýto nedostatok ani nemôže podliehať koncentrácii v zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona. 19. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Jazykový výklad tohto ustanovenia môže zvádzať k záveru, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len na stavbu, ktorá súčasťou strategického parku, ak tento strategický park je - ako celok - významnou investíciou. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sa však jazykový výklad normy podľa potreby musí doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom jej účelom (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Ustanovenie § 32 ods. 2 stav. zák. bolo doplnené zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorého účelom bolo „zefektívnenie rozhodovacích procesov v súvislosti s významnými investíciami“ (porov. Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1782 dôvodová správa). K tomuto ustanoveniu dôvodová správa výslovne uvádzala, že pre „územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny, a ktoré zároveň je určené na umiestnenie strategického parku, alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície, sa nevyžaduje územné konanie“ (zvýraznenie pridané). 20. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona sa v územnom konaní posudzuje návrh umiestnenia stavby predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Ustanovenie § 32 ods. 2 stav. zák. však zreteľne vychádza z toho, že ak je určité územie dostatočne jasne upravené územným plánom obce alebo zóny (jeho regulatívmi priestorového usporiadania a funkčného využívania, porov. § 139a ods. 1 stavebného zákona) a ak sa zároveň rozhodlo, že toto územie sa pripraví pre strategický park a že táto príprava je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z., sú pomery tohto územia dostatočne jasné a nie je potrebné ich skúmať v územnom konaní z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2. Zohľadňujúc uvedený účel tak ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona treba vykladať tak, že len ak je určené určité územie, kde sa má vybudovať strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ale ani pre žiadnu stavbu v zmysle § 1 ods. 11 písm. b) cit. zák., ktorá bude v tomto strategickom parku umiestnená, a to aj keď takáto stavba sama osebe nie je uznaná za významnú investíciu. 21. Opačný výklad navyše neprichádza do úvahy ani preto, lebo by vo výsledku viedol až k nepoužiteľnosti časti ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona. Ako už bolo uvedené, ustanovenia § 1 ods. 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. rozlišujú medzi strategickým parkom a prípravou územia preň. Strategický park podľa cit. § 1 ods. 11 zahŕňa nielen stavby, ale aj pozemky [písm. a)]. Podľa § 1 ods. 2 a 3 cit. zák. však významnou investíciou môže byť vždy a jedine stavba, nie pozemky. Pretože strategický park je súbor pozemkov a stavieb, strategický park ako taký zásadne nemôže byť významnou investíciou. Pokiaľ by sa ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona vykladalo tak, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na (1) umiestnenie strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ani na (2) prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, potom by prvú alternatívu reálne nebolo možné naplniť. Nebolo by totiž dobre možné vydať osvedčenie o významnej investícii na celý strategický park, pretože ten ako súbor pozemkov a stavieb ňou ani nemôže byť. Významnou investíciou môžu byť len stavby, a to podľa cit. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. aj stavby súvisiace s prípravou územia pre vznik strategického parku. Už tým, že sa tieto stavby uznajú za významnú investíciu a celé územie strategického parku je dostatočne zregulované územným plánom obce alebo zóny, je dostatočne zrejmé aj celkové územné riešenie strategického parku. Preto sa podľa podaného výkladu nemusí vyžadovať územné rozhodnutie pre žiadnu budúcu stavbu v jeho rámci.“ 49. Správny súd následne, v súlade s právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a úlohami z neho vyplývajúcimi (bod 24. zrušujúceho rozsudku kasačného súdu), zisťoval splnenie ďalších podmienok § 32 ods. 2 Stavebného zákona a dospel k záveru, že bola splnená aj druhá podmienka tohto ustanovenia, a to dostatočné vymedzenie priestorového usporiadania a funkčného využívania v územnom pláne. Z napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného vyplýva, že touto otázkou sa pôvodný žalovaný zaoberal, keď konštatoval, že predmetná stavba sa nachádza v lokalite funkčne určenej pre priemyselnú výrobu, pričom dodal, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a spĺňa podmienky § 32 ods. 2 Stavebného zákona, keďže z územného plánu mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), z osvedčení vyplýva ohraničenie plochy Strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplýva jeho priestorové usporiadanie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor NSS SR vyjadrený v obdobných právnych veciach rozsudkami sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023 (bod 36.) a 5Svk/2/2022 zo dňa 21.11.2023 (bod 48.), v ktorých NSS SR uviedol: „Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou
v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods. 2 Stavebného zákona – poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel“. 50. Vo vzťahu k žalobným námietkam voči podkladovým rozhodnutiam, ktoré sú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu, správny súd uvádza, že predmetom tohto konania je správna žaloba podaná proti stavebnému povoleniu. K dopravnému napojeniu stavieb a jeho kapacitnému riešeniu žalobca bez bližšej špecifikácie uviedol, že tieto sú nepreskúmateľné, pričom z obsahu tejto námietky vyplýva, že smeruje k zisťovaniu vplyvu na životné prostredie a konaniu vedenému podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd uvádza, že tieto otázky neboli predmetom posudzovania v stavebnom konaní v tejto veci, pretože nesúvisia s realizáciou predmetnej stavby, a stotožňuje sa s vysvetlením pôvodného žalovaného v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého dopravné stavby by mali byť predmetom osobitného povoľovacieho konania, kde bude posudzovaná aj celková dopravná situácia. Správny súd tiež poukazuje na to, že k uvedeným námietkam sa v obdobnej právnej veci vyjadril NSS SR v rozsudku sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21.11.2023 (bod 40. a nasl.), keď uviedol: „K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A kasačný súd uvádza, že predmetom stavebného povolenia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní, nebola výstavba cesty I/64 v úseku Nitra Zobor -C., a teda nemohlo byť predmetom tohto stavebného konania ani posúdenie jej napojenia na R1A či vyhodnotenie jej vplyvov na obytnú zónu. Zohľadniac predmet stavebného povolenia v posudzovanej veci - komunikácie v rámci areálu logistického parku - napojenie týchto bolo riadne v stavebnom konaní riešené, pričom tieto budú napojené na komunikáciu SO 110 stavebníka MH Invest, s.r.o. Ďalšie námietky sťažovateľa, že úsek cesty I/64 neprešiel zisťovacím konaním a s tým súvisiace argumenty, rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže sa týkali zisťovacieho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prerokúvanej veci. Navyše kasačný súd uvádza, že požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. Ďalšie kasačné body sťažovateľa (že neprebehlo zisťovacie konanie na strategický park, že počet parkovacích miest mal odôvodňovať povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie) sa týkali celého zámeru „PROLOGIS PARK NITRA“, pričom jeho námietky nesmerovali priamo voči stavebnému povoleniu, ktoré je predmetom preskúmavania v tomto konaní, ale proti jeho podkladovému rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 3Svk/12/2022 zo dňa 27. júna 2023 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. V tomto rozhodnutí sa vysporiadal aj s rovnakými námietkami sťažovateľa, ktoré sa týkali priamo zisťovacieho konania, ktorého zákonnosť bola premetom prieskumu tohto samostatného konania...Strategický park prešiel teda zisťovacím konaním aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.“ Správny súd sa od týchto záverov neodchýlil.
51. Vo vzťahu k námietke kapacity parkovacích miest správny súd uvádza, že žalobca bližšie nešpecifikoval dôvod, pre ktorý tvrdí, že tento počet je poddimenzovaný. Navyše táto námietka bola uplatňovaná a riešená v inom konaní (zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), čo uviedol aj sám žalobca v žalobe, preto ju nebolo možné posudzovať v tomto konaní. Ak žalobca vychádza zo skutočnosti, že na strane 3 stavebného povolenia je uvedené „Požadovaná kapacita parkovacích miest (92 parkovacích miest) je zabezpečená na navrhovaných spevnených plochách“, správny súd dodáva, že tomuto konštatovaniu predchádza iné, nachádzajúce sa na strane 2 stavebného povolenia, podľa ktorého „Dopravne bude hala napojená na navrhovanú účelovú komunikáciu SO 110, budovanú v rámci výstavby Strategického parku Nitra (povoľovaná príslušným špeciálnym stavebný úradom); okolo novej haly budú vybudované nové areálové komunikácie, parkoviská a spevnené plochy (povoľované príslušným špeciálnym stavebným úradom)“, z ktorého jasne vyplýva, že tieto otázky budú riešené v iných konaniach. Stavba SO 110 nebola predmetom stavebného povolenia vydaného v tomto konaní. 52. Čo sa týka námietky neumožnenia nahliadnutia do administratívneho spisu v podobe vyhotovenia jeho fotokópie, správny súd poukazuje na právne závery NSS SR uvedené v rozsudku 3Svk/13/2022 z 21.11.2023 (body 45. až 47.), s ktorými sa stotožňuje: „K poslednej námietke sťažovateľa, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o zaslanie kópie spisu podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej ako „infozákon“), kasačný súd uvádza, že závery správneho súdu boli v súvislosti s ňou sčasti nesprávne. Kasačný súd už totiž opakovane judikoval, že vzťah medzi infozákonom a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. sp. zn. 1 Sžik 3/2021). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (sp. zn. 5Sžik/3/2020, sp. zn. 3 Svk 12/2021). Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keďže podal žiadosť o informáciu podľa infozákona, správny orgán bol povinný túto sprístupniť alebo vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie podľa infozákona. Záver správneho súdu o tom, že prístup k spisu podľa správneho poriadku konzumuje postup podľa infozákona a sťažovateľ mal žiadať o nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, bol teda nesprávny. Keďže si ale sťažovateľ sám zvolil prístup k informáciám cez infozákon, teda podaním žiadosti inicioval samostatné správne konanie podľa infozákona, nezákonnosť postupu správneho orgánu pri vybavovaní jeho žiadosti musí byť preskúmaná aj v samostatnom súdnom konaní a nemôže byť predmetom prieskumu v tu prerokúvanej veci. Kasačný súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom oznámení zo dňa 4. mája 2017 o začatí stavebného konania okrem iného sťažovateľovi ako účastníkovi konania oznámil, že má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a má právo nahliadať do podkladov po predchádzajúcej dohode. Sťažovateľ nijako nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, a toto mohol teda využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 Správneho poriadku zaťažené procesnou vadou.“ Správny súd po preskúmaní veci zistil, že v priebehu stavebného konania mali účastníci možnosť nahliadať do spisov a boli poučení o možnosti využitia svojich práv, najmä nahliadať do podkladov rozhodnutia, stanovísk a podobne, a to počnúc doručením oznámenia o začatí stavebného konania zo strany stavebného úradu. Žalobcovi teda nič nebránilo využiť inštitút nahliadnutia do administratívneho spisu v súlade s § 23 Správneho poriadku už v konaní pred prvostupňovým a následne aj odvolacím orgánom. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. 53. K lehote na vydanie rozhodnutia, ktorá v súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 60a Správneho poriadku a § 140 Stavebného zákona predstavovala 30 dní, správny súd konštatuje, že táto prvostupňovým orgánom dodržaná nebola. Stavebné konanie začalo dňom podania žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia dňa 27.03.2017, s doplneniami žiadosti v dňoch 05.04.2017, 12.04.2017, 24.04.2017, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 23.06.2017. Správny súd však v súvislosti s nedodržaním tejto zákonnej lehoty konštatuje, že táto skutočnosť sama osebe nezakladá také porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v danej veci a takýto následok netvrdil ani sám žalobca. To platí i pre nedodržanie lehoty na oznámenie začatia stavebného konania v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona do 7 dní odo dňa, keď
je žiadosť o stavebné povolenie úplná, keďže táto lehota je len poriadková a nemá vplyv na uplatnenie práv účastníkov stavebného konania ani na zákonnosť vydaných rozhodnutí. 54. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú zrozumiteľné a adekvátne odôvodnené, relevantná právna úprava bola na danú vec aplikovaná správne a nedošlo ani k iným pochybeniam, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí v rozsahu uplatnených žalobných bodov, preto nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP. 55. S ohľadom na vyjadrené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 56. O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol podľa § 168, § 467 ods. 3 SSP tak, že napriek celkovému úspechu v konaní (pred kasačným a správnym súdom) mu náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, voči žalobcovi nepriznal, pretože to od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať. O náhrade trov ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 3/ správny súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania priznal v takom rozsahu, v akom im vznikli trovy v súlade s plnením súdom uloženej povinnosti spočívajúcej vo vyjadrení sa k veci, pričom ďalší účastníci konania v rade 1/ až 3/ si na tento účel zvolili právnych zástupcov. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 4/ a 5/, nakoľko im v konaní v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti žiadne trovy nevznikli. 57. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.