Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/131/2023 0723101438 10. 09. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101438.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Vágó, advokát, so sídlom Šafárikova 4, 924 01 Galanta, IČO: 31 087 167, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 115476/2020 zo dňa 02.06.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca doručil Colnému úradu Trnava (ďalej len „colný úrad“) podľa článku 45 ods. 1 a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „Colný kódex Únie“) žiadosti o odkladný účinok vykonateľnosti rozhodnutí tohto správneho orgánu č. 506236/2019, č. 506363/2019, č. 510021/2019, č. 510581/2019, č. 510655/2019, č. 514635/2019, č. 514775/2019, č. 514856/2019, č. 515040/2019, č. 515155/2019 a č. 515340/2019. Colný úrad uvedenými rozhodnutiami podľa § 48b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) vyrubil spoločnosti Gleason Development Services Kft. v postavení deklaranta daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na tovar z titulu neuplatnenia oslobodenia od dovoznej DPH, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu Európskej únie. Dôvodom malo byť to, že sa nepotvrdila pravdivosť a správnosť predložených dokladov o ukončení prepravy v inom členskom štáte Európskej únie. 2. Žalobca doručil colnému úradu podľa článku 45 ods. 1 a ods. 2 Colného kódexu Únie žiadosti o odkladný účinok vykonateľnosti rozhodnutí č. 585667/2019, č. 585978/2019, č. 586579/2019, č. 587624/2019, č. 587647/2019, č. 587699/2019, č. 587730/2019, č. 587737/2019, č. 584282/2019, č. 585046/2019, č. 574811/2019, č. 584210/2019, č. 575056/2019, č. 574438/2019, č. 573833/2019 a č. 640625/2019. Colný úrad uvedenými rozhodnutiami podľa § 48b zákona o DPH vyrubil spoločnosti SENPAGA SP. Z O.O. v postavení deklaranta DPH na tovar z titulu neuplatnenia oslobodenia od dovoznej DPH, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu Európskej únie. Dôvodom malo byť, že sa nepotvrdila pravdivosť a správnosť predložených dokladov o ukončení prepravy v inom členskom štáte Európskej únie.
3. Colný úrad rozhodnutím č. 14266/2020 zo dňa 10.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v konaniach, v ktorých boli vydané rozhodnutia colného úradu uvedené v ods. 1 a 2 tohto rozsudku (ďalej len „predmetné rozhodnutia colného úradu“). Colný úrad uviedol, že žalobca v postavení ručiteľa nebol osobou, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa malo konať. Nemohol byť taktiež priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach a nebol ani osobou, ktorej by osobitný zákon postavenie účastníka konania priznával. 4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie poukazujúc na čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie, podľa ktorého dlžníkom je každá osoba zodpovedná za dlh. Spoločnosti Gleason Development Services Kft., SENPAGA SP. Z O.O. a žalobca neboli zaviazané solidárne. Vychádzajúc z povahy ručenia a najmä subsidiarity záväzku ručiteľa bolo právom veriteľa, t. j. príslušného správneho orgánu, požadovať od žalobcu plnenie v prípade, ak by neplnili spoločnosti Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O. Žalobca mohol uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré by mali proti veriteľovi spoločnosti Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O. Vydaním predmetných rozhodnutí colného úradu sa zmenila právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu sa dlžníkom stáva ručiteľ a ten je povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu. V rámci podaného odvolania žalobca tiež poukázal na § 14 správneho poriadku a čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 115476/2020 zo dňa 02.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že prevzatie zodpovednosti za úhradu dovoznej platby – DPH pri dovoze tovaru v zmysle príslušných colných a daňových predpisov nie je totožné s poskytnutím ručenia za inú osobu v zmysle občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov. 7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že žalobca bol v colnom konaní priamym zástupcom deklarantov, ktorými boli v jednotlivých prípadoch spoločnosti Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O. Ako priamy zástupca deklarantov žalobca v colnom konaní nekonal vo svojom mene a na svoj účet a nemohol sa stať dlžníkom vzniknutého colného dlhu. Právnu kvalifikáciu dlžníka pri dovoze tovaru podľa právnych predpisov účinných v čase vzniku colných dlhov vo vyššie uvedených prípadoch ustanovoval čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie, podľa ktorého bol dlžníkom deklarant a v prípade nepriameho zastúpenia aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podávalo. Colný kódex Únie neobsahoval žiadne ustanovenie, ktoré by ručiteľovi priznávalo postavenie účastníka colného konania, dlžníka v colnom konaní, či postavenie účastníka iného správneho konania, ktoré prebieha za účelom dodatočného, resp. neskoršieho vymerania a oznámenia colného dlhu vzniknutého prepustením tovaru do navrhnutého colného režimu voľný obeh. Ustanovenia Colného kódexu Únie obsahujúce právnu kvalifikáciu dlžníka pri dovoze tovaru tak nebolo možné aplikovať na osobu, ktorá bola ručiteľom v zmysle čl. 92 ods. 1 písm. b) v spojení s čl. 94 Colného kódexu Únie. Pretože podľa Colného kódexu únie (a ani podľa zákona o DPH) ručiteľ nemá postavenie účastníka colného konania, nemá ani práva a povinnosti, ktoré účastníkom colného konania – deklarantom priznávajú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy. S vylúčením ručiteľa ako účastníka colného konania priamo korešpondovalo aj jeho vylúčenie ako účastníka správneho konania v prípade, ak colný dlh síce vznikol pri prepustení tovaru v colnom konaní, ale jeho vymeranie bolo realizované samostatným rozhodnutím vydaným v správnom konaní. 8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že účastníkmi predmetných colných konaní ako aj na colné konania nadväzujúcich správnych konaní o vyrubení DPH boli v postavení deklaranta a colného dlžníka len spoločnosti Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O. Len tieto spoločnosti boli na základe jednotlivých rozhodnutí v colnom konaní povinné platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne tiež boli jedinými osobami, ktorým bola vyrubená DPH z dôvodu, že nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu, keďže o právach a povinnostiach týchto spoločností sa v jednotlivých colných konaniach rozhodovalo.
II. Žaloba 9. Žalobou zo dňa 11.08.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 115476/2020 zo dňa 02.06.2020, pričom navrhol, aby správny súd toto rozhodnutie zrušil a priznal mu právo na náhradu trov konania. 10. V preskúmavanej právnej veci nebolo sporné, že deklarantom v colnom konaní boli spoločnosť Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O., a že zástupcom v colnom konaní a zároveň ručiteľom colného dlhu na podklade Záručnej listiny DPH bol žalobca. 11. Vydaním rozhodnutia colného úradu o vyrubení colného dlhu sa menila právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom sa stával ručiteľ sám dlžníkom a bol povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu. Žalobca mal teda za to, že rozhodnutia o vymeraní colného dlhu dlžníkovi - deklarantovi v colnom konaní, za ktorého prebral ručenie, boli rozhodnutiami, ktoré sa priamo dotýkali povinnosti žalobcu ako ručiteľa colného dlhu. Preto bolo potrebné žalobcovi umožniť účasť v konaní o vymeraní colného dlhu, aby v konaní mal príležitosť uplatňovať svoje práva vo forme vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, prípadne formulovať svoje námietky a odvolacie dôvody v odvolacom konaní, pretože ako ručiteľ mal voči veriteľovi rovnakú možnosť námietok, ako mal hlavný dlžník. 12. Vydaním rozhodnutia colného úradu o vyrubení colného dlhu sa menila právna pozícia žalobcu, keďže v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom sa stával ručiteľ pod hrozbou zrušenia rozhodnutia o povolení ručiť dlžníkom a bol povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu bez toho, aby mohol proti colnému dlhu akokoľvek brojiť a čokoľvek namietať, pretože podľa platných colných predpisov neexistovalo procesné štádium, v ktorom by žalobca mohol svoje námietky realizovať. Žalobca poukázal na § 14 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. Toto ustanovenie určovalo, že účastníkom správneho konania sú aj osoby, ktorým toto právo vyplýva z osobitných predpisov. Vo svojej podstate ide o štvrté vymedzenie účastníka konania a to v podobe odkazu na osobitnú právnu úpravu, čiže v tomto prípade na colný zákon. Tým, že colný zákon priznal postavenie účastníka konania dlžníkovi, neznamenalo to, že účastníkom bude len spoločnosť Gleason Development Services Kft., resp. SENPAGA SP. Z O.O., ale budú ním aj osoby uvedené v § 14 ods. 1 správneho poriadku a to bez ohľadu na argumentáciu, že aj žalobca je dlžníkom, nakoľko zodpovedá za colný dlh v zmysle článku 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. 13. Byť účastníkom konania žalobcovi okrem iných zaručoval aj princíp legitímnej ochrany, podľa ktorého určité osoby sú účastníkmi konania nie titulom, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv na ich záujmy. Uvedeným osobám sa status účastníka konania nemôže odňať. V tejto súvislosti žalobca dodal, že na vznik účastníctva stačila možnosť zásahu do záujmov. Tie by však mali byť vnímané objektívne a nie na legitímnej báze. 14. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 21Cdo/1751/2001, podľa ktorého dlžníkom veriteľa je potrebné chápať nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. 15. Žalobca záverom poukázal na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého súčasťou obsahu práva v zmysle tohto článku je nielen právo domáhať sa svojho práva na súde, alebo na inom orgáne, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.10.2020 nesúhlasiac s tvrdením žalobcu, podľa ktorého vydaním rozhodnutia o colnom dlhu sa menila právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom sa stával ručiteľ dlžníkom a bol povinný na výzvu colného úradu
uhradiť sumu colného dlhu. Žalobca sa nikdy ani v prípade, ak nebol colný dlh zaplatený niektorou z právnických osôb, za ktorú ručil, nemohol stať colným dlžníkom, ktorý naplnil právnu kvalifikáciu postavenia dlžníka pri vzniku colného dlhu v súvislosti s dovozom tovaru v zmysle príslušných ustanovení Colného kódexu Únie. Dlžníkom bol v predmetnom prípade len deklarant, ktorým bola v zmysle konkrétnych colných vyhlásení niektorá z uvedených právnických osôb. Dlžníkom v zmysle predmetných colných vyhlásení nebol a ani nemohol byť žalobca, ktorý bol podľa údajov uvedených v odseku 14 jednotlivých colných vyhlásení priamym zástupcom deklaranta v colnom konaní. Žalobca nemohol byť dlžníkom v zmysle predmetných colných vyhlásení ani ako ručiteľ, ktorý prevzal na seba záväzok zaplatiť po výzve príslušných orgánov dovoznú platbu v prípade, ak nebola zaplatená riadne a včas dlžníkom. Osoba ručiteľa bola v zmysle zodpovedajúcich ustanovení colných a daňových všeobecne záväzných právnych predpisov jednoznačne oddelená od osoby colného alebo daňového dlžníka a nemala s ňou totožne hmotnoprávne a procesné postavenie. 17. Žalobca v postavení ručiteľa konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti dobrovoľne, keď vstúpil do zmluvného vzťahu s deklarantom, v prospech ktorého poskytol zabezpečenie formou ručenia za colný dlh. Žalobca prevzal v jednotlivých dovozných prípadoch záväzok ručiteľa, pričom colný úrad tieto záruky prijal. Záväzkový právny vzťah ručenia mohol existovať iba popri hlavnom (základnom) záväzkovom právnom vzťahu (veriteľ - dlžník) a preto mal povahu akcesorického právneho vzťahu. 18. Platné právne predpisy riešili vysporiadanie medzi ručiteľom a dlžníkom potom, ako ručiteľ splnil dlh veriteľovi a preto v predmetnom prípade akékoľvek podanie, prípadne námietky smerujúce voči postupu správneho orgánu neboli zo strany žalobcu relevantné. Žalovaný v správnom konaní vedenom na základe podania žalobcu smerujúceho proti prvostupňovému rozhodnutiu zistil, že žalobca ako priamy zástupca jednotlivých deklarantov a ručiteľ nebol účastníkom predmetných konaní, takže nebol opravný vo vlastnom mene podať žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutí o vyrubení DPH jednotlivým právnickým osobám. Postavenie účastníka konania nebolo žalobcovi odňaté, pretože mu v zmysle všeobecne záväzných predpisov v kontexte existujúceho skutkového stavu nikdy neprináležalo ani mu ho z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať. 19. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 20. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/68/2020-47 zo dňa 25.11.2021 rozhodol tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sfk/24/2022 zo dňa 30.11.2023 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/68/2020-47 zo dňa 25.11.2021 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) na ďalšie konanie konštatujúc, že žalobca nemal byť účastníkom predmetného správneho konania, v ktorom sa domáhal priznania postavenia účastníka konania. 21. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v rozsudku sp. zn. 2Sfk/24/2022 zo dňa 30.11.2023, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Relevantné právne predpisy
22. Podľa čl. 44 ods. 1 prvej vety Colného kódexu Únie, každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka. 23. Podľa § 55 ods. 10 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“), colný úrad zruší rozhodnutie podľa odseku 8, ktorým osobu schválil ako ručiteľa, ak táto osoba prestane plniť niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 alebo podmienky určené v rozhodnutí podľa odseku 8 alebo ak sama požiada o jeho zrušenie. Zrušením rozhodnutia podľa prvej vety sa zároveň zrušuje schválenie všetkých ručiteľských vyhlásení vystavených ručiteľom dotknutým týmto rozhodnutím. Osoba, ktorej colný úrad zrušil rozhodnutie podľa prvej vety, môže podať novú žiadosť o schválenie byť ručiteľom až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie podľa odseku 8; to neplatí, ak colný úrad zrušil rozhodnutie na základe žiadosti dotknutej osoby. 24. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona, na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 25. Podľa § 85 ods. 6 Colného zákona, účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. 26. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 27. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 28. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 29. Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. 30. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 31. Podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. 32. Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. 33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 35. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia colného úradu a žalovaného (ďalej len „finančné orgány“) vo veci návrhu žalobcu na priznanie postavenia účastníka konania (ďalej len „účastník“) v správnych konaniach, v ktorých boli vydané predmetné rozhodnutia colného úradu. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydávaní týchto rozhodnutí postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 37. Správny súd prvotne uvádza, že žalobca sa domáhal priznania postavenia účastníka v správnych konaniach, v ktorých bola spoločnostiam Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O. v postavení deklaranta vyrubená DPH, pričom finančné orgány jeho návrhu na priznanie postavenia účastníka v týchto konaniach nevyhoveli. 38. Správny súd tiež pripomína, že predmetné rozhodnutia colného úradu, vydané v konaniach, v ktorých sa žalobca domáhal priznania postavenia účastníka, zaviazali priamo spoločnosti Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O., a že z týchto rozhodnutí žalobcovi nevyplývala žiadna povinnosť. V tom čase teda žalobca ani nemohol byť považovaný za dlžníka v zmysle čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie, keďže vyrubenie dane smerovalo voči spoločnostiam Gleason Development Services Kft. a SENPAGA SP. Z O.O. Vzhľadom na to, že z predmetných rozhodnutí colného úradu priamo nevyplýva žiadna povinnosť žalobcu niečo konať a zaplatiť, na ich základe žalobca v postavení ručiteľa ešte nemôže byť považovaný za daňového dlžníka, a teda za osobu, ktorá je účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu podľa § 85 ods. 6 Colného zákona. 39. Žalobca v postavení ručiteľa by bol povinný namiesto dlžníkov plniť až na základe osobitných verejnomocenských aktov vydaných voči jeho osobe. V týchto typoch procesov, v ktorých by sa priamo rozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu, by mal žalobca všetky práva a povinnosti účastníka konania. Žalobca však nie je účastníkom v konaniach, ktoré týmto procesom predchádzajú, nakoľko priamo mu z nich nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. 40. Pokiaľ ide § 14 správneho poriadku všeobecne vymedzujúci účastníkov správneho konania, ten nie je v preskúmavanej právnej veci aplikovateľný. V zmysle § 85 ods. 1 Colného zákona sa totiž správny poriadok aplikuje len za situácie, ak Colný zákon neustanovuje inak. Z dikcie § 85 ods. 6 Colného zákona pritom vyplýva, že účastníci správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu sú osobitne vymedzení v tomto ustanovení Colného zákona. Preto nie je možné v uvedenom konaní aplikovať ustanovenia správneho poriadku o účastníctve v správnom konaní. 41. Je pravdou, že § 14 ods. 2 správneho poriadku za účastníkov správneho konania považuje osoby ustanovené v osobitnom právnom predpise, čím dopĺňa všeobecnú definíciu účastníctva uvedenú v § 14 ods. 1 správneho poriadku. Na druhej strane nemožno opomenúť, že Colný zákon účastníctvo v správnom konaní o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu upravuje osobitne, a že preto nie je možné vo vzťahu k uvedenému druhu správneho konania použiť žiadny odsek § 14 správneho poriadku. Použitie § 14 správneho poriadku by prichádzalo do úvahy, ak by osobitná úprava nestanovovala účastníkov určitého druhu správneho konania taxatívnym výpočtom v osobitnom zákone. Nakoľko je však taxatívny výpočet účastníkov správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu stanovený v § 85 ods. 6 Colného zákona, nemožno vo vzťahu k účastníctvu v tomto konaní § 14 správneho poriadku ako celok aplikovať. 42. V predmetnej veci neprišlo ani k porušeniu čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie. Správny súd dáva na zreteľ, že právo podať odvolanie sa viaže na veci, ktoré sa priamo týkajú danej osoby. Pri výklade
tohto ustanovenia je zásadný priamy dotyk s vecou. V preskúmavanej právnej veci však žalobcovi z predmetných rozhodnutí colného úradu priamo nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Tieto práva a povinnosti sa týkajú iných subjektov. Pokiaľ by si tieto subjekty svoje povinnosti nesplnili, až vtedy nastúpia povinnosti na strane žalobcu v postavení ručiteľa. Tie však budú uplatňované v samostatných procesoch, už priamo smerujúcich voči žalobcovi. V nich sa zároveň žalobca bude môcť brániť. 43. Z uvedených dôvodov nebolo preto zasiahnuté do žalobcovho práva byť účastníkom konania vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Pre postavenie účastníka je podstatné určenie, či z vydaného rozhodnutia priamo vyplývajú pre žalobcu nejaké práva a povinnosti. Správny súd pritom opätovne zdôrazňuje, že z predmetných rozhodnutí colného úradu žalobca nie je zaviazaný žiadnou povinnosťou. 44. Námietka, že neuhradenie colného dlhu na základe výzvy môže viesť k odobratiu ručiteľského povolenia podľa § 55 ods. 10 Colného zákona, je s ohľadom na uvedené nedôvodná. Je pravdou, že žalobca ako ručiteľ v prípade neuhradenia colného dlhu dlžníkom bude mať povinnosť predmetnú sumu uhradiť. Avšak v colnom konaní sa o všetkých právach a povinnostiach s konečnou platnosťou bude musieť rozhodnúť samostatnými rozhodnutiami v osobitných procesoch. Pokiaľ žalobca v týchto procesoch bude mať za to, že neboli splnené podmienky na realizáciu jeho ručiteľského záväzku, v týchto procesoch bude môcť uplatniť všetky svoje námietky v rámci konania. 45. Pokiaľ žalobca poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka upravujúce právne postavenie ručiteľa, správny súd uvádza, že právne vzťahy medzi colnou správou a žalobcom majú osobitnú právnu úpravu v Colnom zákone a zákone o DPH, kde je upravené aj účastníctvo v príslušnom správnom konaní. Túto právnu úpravu nemožno meniť s poukazom na právne normy, ktoré sa týkajú súkromnoprávnych vzťahov. 46. Pre úplnosť správny súd pripomína, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sfk/24/2022 zo dňa 30.11.2023 výslovne uviedol, že žalobca nemal mať (z vyššie uvedených dôvodov) postavenie účastníka konania v predmetnom konaní. Správny súd taktiež pripomína, že obdobné veci toho istého žalobcu boli predmetnom posúdenia zo strany Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 1Sžfk/52/2021 zo dňa 29.06.2023 a sp. zn. 2Sfk/14/2021 zo dňa 27.07.2023. 47. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 49. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.