Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/8/2023 0723100538 26. 04. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100538.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave vo veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D. XXX/X, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpenej: URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-73/2023-P zo dňa 06.07.2023, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023, takto rozhodol: Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023 zamieta. odôvodnenie: Návrh na priznanie odkladného účinku 1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2023, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-73/2023-P zo dňa 06. 07. 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresného dopravného inšpektorátu – Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky, Osvetová 4, 827 49 Bratislava 212 (ďalej len „prvostupňový orgán“), ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa č. ORPZBAII-ODI-103/2023-DR zo dňa 25. 05. 2023, ktorým rozhodol o trvaní dôvodov zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a o tom, že zadržaný vodičský preukaz nemôže byť vrátený. 2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) (ďalej len „návrh“). V návrhu žalobkyňa uviedla porovnanie svojho príjmu (netto) pred dopravnou nehodou, ktorý v tom čase (marec 2023 – máj 2023) predstavoval sumy vo výške X XXX,XX Eur (marec 2023), XXXX,XX Eur (apríl 2023) a X XXX,XX Eur (máj 2023), oproti príjmom (netto) po dopravnej nehode v sume XXX,XX Eur (jún 2023). Predmetná skutočnosť (t. j. výrazný pokles príjmov) je podľa žalobkyne dôsledkom jej zhoršujúceho sa zdravotného stavu spôsobeného dopravnou nehodou. Žalobkyňa uviedla, že aj keď bezprostredne po dopravnej nehode utrpela menej závažné zranenia, jej stav sa postupom času zhoršil, nakoľko má pretrvávajúce zdravotné komplikácie fyzického ako aj psychického charakteru. V súvislosti s prezentovanými komplikáciami žalobkyňa dodala, že musí naďalej navštevovať viacerých lekárov špecialistov (napr. ortopéd, internista, neurológ, psychiater). 3. Okrem uvedených skutočností žalobkyňa uviedla, že nehodou zapríčinená postraumatická porucha je u nej umocnená krivdou, ktorú jej spôsobili žalovaný a prvostupňový orgán, ktorí jej zadržali vodičský
preukaz bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že v dôsledku zadržania vodičského preukazu je nútená chodiť pešo do práce, k lekárovi na vyšetrenia, príp. na nákup. Využívanie mestskej hromadnej dopravy je podľa žalobkyne pre jej pretrvávajúce zdravotné komplikácie nepriaznivé a cestovať za prácou nevládze. Súčasne žalobkyňa uviedla, že vplyv zadržania vodičského preukazu jej tiež zhoršuje zdravotný stav a v dôsledku straty možnosti jazdy automobilom jej hrozí závažná ujma v podobe straty zamestnania a zárobku. Žalobkyňa sa podľa jej tvrdení obrátila na zamestnávateľa so žiadosťou o premiestnenie na prevádzku bližšie k miestu trvalého bydliska, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy ju zamestnávateľ môže kedykoľvek vyslať na pracovnú cestu, a to buď v rámci Slovenskej republiky prípadne do zahraničia, pričom na plnenie týchto pracovných povinností nevyhnutne potrebuje vodičský preukaz. 4. Podľa žalobkyne hrozí, že na základe zhoršujúceho sa zdravotného stavu, ktorý sa zhoršuje aj tým, že žalobkyňa nemôže využívať na cestu do práce a späť motorové vozidlo, a pre prípadné neplnenie pracovných pokynov stratí svoje zamestnanie a príjem, ktorý inak dosahuje v nadpriemernej výške. Uvedené následky majú podľa žalobkyne ťažko zvrátiteľný charakter, keďže v prípade straty zamestnania by si nemohla nájsť rovnako perspektívne a adekvátne platené miesto. Ohľadne prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom žalobkyňa uviedla, že tento by nebol dotknutý. Pre prípad priznania odkladného účinku a následného zamietnutia žaloby bude verejný záujem zachovaný, pretože po právoplatnom skončení správneho súdneho konania by bol vodičský preukaz žalobcu opätovne zadržaný. Následky, ktoré by podľa žalobkyne nastali, ak by súd návrhu nevyhovel, sú výrazne negatívnejšie, ako by bolo zadržanie vodičského preukazu na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ku ktorému by došlo v prípade, ak by súd návrhu nevyhovel. 5. Na základe uvedených skutočností preto žalobkyňa navrhla, aby súd priznal žalobe odkladný účinok. Vyjadrenie žalovaného 6. Návrh bol spolu so samotnou žalobou doručený žalovanému dňa 26. 02. 2024 s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a k návrhu. Žalovaný sa podaním doručeným na súd dňa 26. 03. 2024 vyjadril k obsahu žaloby, pričom k návrhu neuviedol žiadne tvrdenia. Posúdenie návrhu 7. Podľa § 184 Správneho súdneho poriadku podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak 8. Podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom 9. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 Správneho súdneho poriadku. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
468/2018, zo dňa 04.12.2018 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020) 10. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil. (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021) 11. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022) 12. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku ako rozhodnutí predbežnej povahy súd nepredpovedá výsledok rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu preto nevyhodnocuje ani dôvodnosť samotných žalobných námietok. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 8 As 62/2020, zo dňa 15.07.2020, bod 5 rozsudku) 13. Základ argumentácie návrhu žalobkyne spočíval v tvrdeniach o ujme na jej právach, kedy rozhodnutie žalovaného má dopad na jej zhoršujúci sa zdravotný stav, hrozí jej strata zamestnania, má vplyv na pokles príjmu, ako aj na možnosti jej pohybu, kedy nemôže využívať svoje motorové vozidlo, čoho následkom je fakt, že musí jazdiť hromadnou dopravou, príp. chodiť pešo. 14. Po preskúmaní obsahu návrhu súd uvádza, že z priloženej fotokópie správ medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom (resp. zástupcom zamestnávateľa) nevyplýva, že by zamestnávateľ naznačoval možnosť skončenia pracovného pomeru. Z krátkej konverzácie je možné badať, že zamestnávateľ vyjadruje ochotu sa so žalobkyňou stretnúť, iniciatívne sa pýta na jej prítomnosť na pracovisku s cieľom prejednať vzniknutú situáciu. Situáciu, kedy žalobkyňa v úvode konverzácie navrhuje možnosť skončenia pracovného pomeru, ak nebude preložená na inú prevádzku v rámci Bratislavy, pretože nevie do práce dochádzať, príp. dochádzať len s ťažkosťami. Z uvedených tvrdení žalobkyne preto nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o potencionálnej hrozbe straty zamestnania. 15. K tvrdeniam žalobkyne o jej povinnosti zúčastňovať sa domácich (príp. zahraničných) pracovných ciest súd uvádza, že žalobkyňa bližšie neuviedla rozsah (počet) požadovaných pracovných ciest zo strany zamestnávateľa ku dňu zadržania vodičského preukazu, ktorý žalobkyňa absolvovala. Rovnako žalobkyňa neuviedla, či v období po dátume zadržania vodičského preukazu zamestnávateľ takéto pracovné cesty plánuje voči žalobkyni nariadiť. V tejto súvislosti ostala pre súd nezodpovedaná v celku významná otázka, či zamestnávateľ doposiaľ vyžadoval, aby pracovné cesty žalobkyňa vykonávala vlastným motorovým vozidlom. Túto časť argumentácie návrhu preto súd vyhodnotil ako všeobecnú, bez bližšej konkretizácie, spočívajúcu len v rovine abstraktných predpokladov. Vplyv rozhodnutia žalovaného na výkon pracovných ciest žalobkyne preto nebol z jej strany nijak bližšie špecifikovaný.
16. Žalobkyňa k tvrdeniam o jej zhoršujúcom sa zdravotnom stave predložila spolu s návrhom viaceré lekárske správy. Súd berie na zreteľ, že lekárske správy obsahujú informácie odborného charakteru, ktoré nie je sám oprávnený v plnom rozsahu vyhodnotiť. Z ich obsahu ale súd bol schopný vyvodiť, že istá zdravotná ujma nie je dôsledkom zadržaného vodičského preukazu, t. j. „de facto“ zákazu vedenia motorového vozidla, ale dôsledkom vzniknutej autonehody, na základe ktorej jej bol následne rozhodnutím žalovaného zadržaný vodičský preukaz. Závery vyplývajúce zo zdravotných správ konštatujú potrebu nasadenia farmakologickej liečby a ambulantnej liečby u lekárov v príslušnom zdravotníckom odbore. Súd ale v tejto súvislosti nenachádza príčinnú súvislosť medzi odôvodnenosťou prípadného priznania odkladného účinku správnej žaloby a zdravotným stavom žalobkyne. Súdu nie je zrejmé, ako by pozitívne rozhodnutie o návrhu žalobkyne, t. j. že žalobkyňa by počas trvania odkladného účinku žaloby mohla viesť motorové vozidlo, malo vplyv na zdravotný stav žalobkyne. V teoretickej rovine by z tvrdení žalobkyne mal vyplývať práve opačný záver, a to ten, že zhoršovaním zdravotného stavu sa práve umocňujú dôvody na to, aby žalobkyni vodičský preukaz ostal zadržaný aj naďalej. 17. Súd obdobne ako pri tvrdenom zdravotnom stave nenachádza príčinnú súvislosť medzi účinkami rozhodnutia žalovaného a tvrdenom poklese príjmov žalobkyne. Z predložených výplatných pások je zrejmé, že ak došlo ku poklesu príjmu u žalobkyne, tento pokles bol odôvodnený priamou úmerou počtu odpracovaných dní (zahŕňajúcich počet odpracovaných dní cez víkend, v noci a cez sviatky), počtom dní pri prípadnej dočasnej pracovnej neschopnosti a výslednej výšky sumy poukázanej na účet. Ak teda žalobkyňa bola dočasne práceneschopná a v práci nebola, pokles príjmu musel logicky nastať. Súdu ďalej nie je zrejmé a žalobkyňa to ani neuvádzala, či po skončení práceneschopnosti a nástupu žalobkyne do práce došlo na základe zadržaného vodičského preukazu k poklesu príjmu. Súd preto nemal za preukázané, že zadržanie vodičského preukazu žalovaným malo vplyv na príjem žalobkyne z jej zamestnania. 18. Na základe vykonaného preskúmania a posúdenia uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že hrozba závažnej ujmy súvisiaca s okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného nebola zo strany žalobkyne v konaní preukázaná. 19. Nad rámec konštatovaných skutkových záverov súd považoval za potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, s ktorými sa súd oboznámil z predloženého administratívneho spisu žalovaného. Zo záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke vyplýva, že žalobkyni bol dňa 07.07.2020 uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 30 mesiacov za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona - ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky. Ďalej z týchto záznamov vyplýva, že žalobkyni boli v období rokov 2016 až 2020 uložené viaceré sankcie v blokovom konaní za spáchanie priestupkov za porušenia všeobecných povinností účastníka cestnej premávky. Súčasne boli voči žalobkyni vydané dve rozhodnutia príslušného okresného dopravného inšpektorátu o povinnosti sa podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva (zo dňa 15. 07. 2020 a 25.05.2022). 20. Predmetné skutočnosti vedú súd k záveru, že prípadnému priznaniu odkladného účinku by bránila existencia rozporu s verejným záujmom, keďže by nebolo žiaduce dočasne pozastaviť účinky rozhodnutia žalovaného, t. j. dočasné vrátenie vodičského preukazu, voči osobe, ktorá bola v súvislosti s vedením motorového vozidla viackrát sankcionovaná a boli jej uložené aj povinnosti podrobiť sa lekárskym prehliadkam. 21. Súd preto rozhodol tak, že návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 188 Správneho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodný. 22. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná. (§ 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho poriadku)
(§ 139