Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sa/6/2023 0723100389 09. 07. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100389.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. X. XX. XXXX, bytom E. X, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 9. júla 2023 sa žalobca domáhal uloženia žalovanému povinnosti konať a rozhodnúť vo veci podania žalobcu z 20. apríla 2023 týkajúceho sa činnosti znalca D. G. C. D. počas jeho vypočutia ako znalca na súdnom pojednávaní na Okresnom súde Rožňava v konaní pod sp. zn. 3T/106/2019. K žalobe tiež žalobca pripojil nasledujúce listiny: Návrh žalobcu na prejednanie iného správneho deliktu a vyčiarknutie znalca zo zoznamu z 20. apríla 2023, List žalovaného označený ako Podnet na znalca – oznámenie o odložení podnetu číslo XXXXX/XXXX/ XXX z 28. apríla 2023, Sťažnosť žalobcu na vybavenie podnetu XXXXX/XXXX/XXX z 28.04.2023 zo 7. mája 2023 a Oznámenie žalovaného k odloženiu podnetu z 12. mája 2023. 2. Uznesením Správneho súdu v Bratislave z 2. mája 2024 č. k. 15Sa/6/2023-25, právoplatným 4. júna 2024, vyzval správny súd žalobcu, aby okrem iného v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil a opravil svoje podanie zo dňa 9. júla 2023 označené ako „správna žaloba vo veci nečinnosti orgánu verejnej moci“ tak, že pre prípad, že svojím podaním mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“): a) označí tento druh žaloby, resp. uvedie, že trvá na žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, b) označí žalovaného, c) označí konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) uvedie žalobné body, e) uvedie jasný, presný a zrozumiteľný žalobný návrh, f) pripojí k žalobe oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 3. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalobca v žalobe poukazoval na podanie označené ako „Sťažnosť na vybavenie podnetu XXXXX/XXXX/XXX z 28.04.2023“ namierené voči nečinnosti žalovaného, avšak správny súd z obsahu predmetnej sťažnosti dospel k záveru, že žalobca v nej žiadnym spôsobom nenamieta nečinnosť žalovaného. Taktiež správny súd v predmetnom uznesení s odkazom na právnu vedu (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1202.) uviedol, že v sťažnosti alebo v podnete prokuratúre musí pritom byť výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by mala byť odstránená v prípade ich dôvodnosti na základe opatrení prijatých podľa §19 ods. 1 písm. i) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo upozornenia prokurátora podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. 4. Správny súd zároveň tiež poznamenal, že zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne vymedzil ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy až oznámenie o vybavení
prešetrenia tejto sťažnosti, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Zákon o sťažnostiach pritom upravuje osobitné procesné postupy v prípade, ak sťažnosť nebola náležite prešetrená, ktoré musí žalobca vyčerpať ešte pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Rovnako je tomu v prípade podnetu podanému prokurátorovi. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP, a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre obrátenie sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu ako ostatné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedodržanie zákonom stanovených postupov má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP. 5. Žalobca na uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 2. mája 2024 č. k. 15Sa/6/2023-25 reagoval podaním zo 17. júna 2024, v ktorom zotrval na žalobe proti nečinnosti, pričom podľa jeho názoru žalovaný odmietol začať správne konanie podľa § 242 ods. 2 SSP vo veci znalca. Domáhal sa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať dohľad podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľov vo veci podania žalobcu z 20. apríla 2023 žalovanému týkajúceho sa nezákonnej činnosti znalca D. G. C. D. počas jeho vypočutia ako znalca na súdnom pojednávaní na Okresnom súde Rožňava v konaní sp. zn. 3T/106/2019 zo dňa 24. februára 2023, kedy znalec vykonal verejné vyšetrenie žalobcu bez jeho súhlasu a proti vôli žalobcu. 6. Žalobca vyčerpanie osobitných postupov v zmysle § 246 ods. 2 SSP preukazoval Sťažnosťou na vybavenie podnetu XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 28. apríla 2023 (datovaná dňa 7. mája 2023) a odpoveďou žalovaného - Oznámenie k odložení podnetu XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 12. mája 2023. 7. Podľa § 242 ods. 1 SSP v znení účinnom od 1. júla 2023, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 9. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 10. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby; b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. 11. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 12. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o sťažnostiach, podanie sa posudzuje podľa obsahu.
16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu. 17. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z. z.) ministerstvo z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb preskúmava spáchanie iných správnych deliktov podľa tohto zákona. 18. Podľa § 27 ods. 4 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. ministerstvo podnet odloží, ak konanie nie je iným správnym deliktom podľa tohto zákona. 19. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že vec pôvodne napadla náhodným výberom samosudcovi do oddelenia 15Sa, pričom v dôsledku zmeny personálneho obsadenia súdu sudcami, došlo dňa 31. októbra 2023 k zmene zákonného sudcu, keď bola vec náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 20. Jednou z podmienok, ktoré Správny súdny poriadok ustanovuje v § 246 ods. 2 pre úspešné iniciovanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (žalobcom, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou podľa § 244 ods. 1 SSP), je predchádzajúce neúspešné podanie sťažnosti podľa § 5 a nasl. zákona o sťažnostiach alebo podnetu na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podmienka prechádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Ingerencia správneho súdu totiž môže nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav v podobe nečinnosti nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy a to všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Navyše, sťažnosť (resp. upozornenie prokurátora podané na základe podnetu) adresovaná priamo orgánu verejnej správy môže byť účinným nástrojom pre bezprostredné a urýchlené odstránenie namietanej nečinnosti, čím dôjde k uspokojeniu účastníka administratívneho konania ešte pred podaním žaloby. 21. V sťažnosti alebo v podnete prokuratúre musí byť pritom výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Zákon o sťažnostiach totiž pripúšťa podať sťažnosť postupom podľa § 3 ods. 1 písm. b) v spojení s § 5 aj voči konkrétnym nedostatkom, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy, avšak takáto sťažnosť (resp. jej vybavenie) je na účely odstraňovania nečinnosti ako aj na účely následného iniciovania žaloby na správnom súde neupotrebiteľná. 22. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (§ 20 zákona o sťažnostiach) alebo vybavenie podnetu prokurátorom (§ 35 zákona o prokuratúre) je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jej absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. Splnenie tejto podmienky preto žalobca musí preukázať predložením uvedených písomností správnemu súdu ako príloh žaloby podľa § 246 ods. 2 SSP. 23. Ustanovenie § 244 ods. 1 SSP zároveň vyžaduje, aby žalobca, ktorý ako účastník administratívneho konania namieta nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpal podanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúru ešte pred podaním žaloby, pretože iba tak môže tvoriť jej obligatórnu prílohu. Nedodržanie postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP. 24. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by žalobca s poukazom na namietanú nečinnosť žalovaného postupoval zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. zo žaloby nevyplýva, že by žalovanému podal sťažnosť na nečinnosť v zmysle zákona o sťažnostiach, alebo podnet na príslušnú prokuratúru v zmysle zákona o prokuratúre. 25. Pokiaľ žalobca vyčerpanie osobitných postupov v zmysle § 244 ods. 1 SSP v spojení s § 246 ods. 2 SSP preukazoval Sťažnosťou na vybavenie podnetu XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 28. apríla 2023 (datovaná dňa 7. mája 2023) a odpoveďou žalovaného označenou ako Oznámenie k odložení podnetu XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 12. mája 2023, tak treba k tomu uviesť, že podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z obsahu podania žalobcu označeného ako „Sťažnosť na vybavenie podnetu XXXXX/XXXX/ XXX z 28. apríla 2023“ vyplýva, že týmto podnetom sa „domáha svojich práv v zmysle § 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., kde ako podávateľ podnetu sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci“, pričom v ňom vyjadruje nespokojnosť s konaním znalca v jeho trestnej veci ako aj nespokojnosť s vybavením jeho podnetu z 20. apríla 2023 označenom ako „Návrh na prejednanie iného správneho deliktu a vyčiarknutie znalca zo zoznamu“, ktoré žalovaný posúdil ako podnet na výkon dohľadu podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. (ako aj vyplýva z Oznámenia žalovaného o odložení podnetu z 28. apríla 2023).
26. Zákon o sťažnostiach v § 4 ods. 1 písm. a) výslovne vylučuje, aby bolo sťažnosťou podľa tohto zákona podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu. 27. Na uvedenú skutočnosť, že v „Sťažnosti na vybavenie podnetu XXXXX/XXXX/XXX z 28.apríla 2023“ nenamieta žalobca nečinnosť, bol žalobca upozornený aj v uznesení Správneho súdu v Bratislave z 2. mája 2024 č. k. 15Sa/6/2023-25, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania z 9. júla 2023, pričom však uvedený nedostatok žaloby proti nečinnosti žalobca v stanovenej lehote neodstránil, teda nepripojil k žalobe oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, resp. vybavenie podnetu prokurátorom. 28. Zo spisu vyplýva, že žalobca pripojil k žalobe podnety podľa zákona č. 382/2004 Z.z. (keď sám žalobca v texte podnetu zo 7. mája 2023, ako už bolo uvedené aj vyššie, uvádza, že sa „podnetom domáha svojich práv v zmysle § 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., kde ako podávateľ podnetu sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci“) a opatrenia žalovaného, ktorými vybavil žalobcove podnety. Posudzujúc každé podanie podľa jeho obsahu nie je možné uvedené podania žalobcu považovať za sťažnosť na nečinnosť podľa zákona o sťažnostiach, aj napriek tomu, že ho žalobca nazval sťažnosťou („Sťažnosť na vybavenie podnetu XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 28. apríla 2023“). Následne nie je možné ani „Oznámenie k odloženiu podnetu“ z 12. mája 2023 považovať za oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, lebo z jeho obsahu vyplýva, žalovaný vybavoval podanie žalobcu podľa zákona č. 382/2004 Z.z. 29. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca zákonom vyžadované postupy nevyčerpal. 30. Pre úplnosť správny súd nad rámec vyššie uvedených dôvodov uvádza, že žalobca sa mylne domnieva, že nečinnosť môže spočívať v nekonaní žalovaného podľa jeho predstáv. Tým, že žalobca dostal odpoveď na svoje podnety, nemohol byť žalovaný nečinný aj s poukazom na definíciu nečinnosti upravenú v § 3 ods. 1 písm. d) SSP za bodkočiarkou, lebo nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Z obsahu opatrení žalovaného (oznámení žalovaného o odložení podnetu) zaslaných žalobcovi je zrejmé, ako boli podnety žalobcu a na základe akých dôvodov vybavené. To, že sa s nimi žalobca nestotožňuje, neznamená, že bol žalovaný v konaní nečinný. Taktiež sa žiada uviesť, že žalobca v doplnení žaloby zo 17. júna 2024 pri označení druhu žaloby, uviedol, že „žalovaný odmietol začať správne konanie podľa § 242 ods. 2 SSP vo veci znalca“, pričom však správny súd poukazuje, že podľa uvedeného § 242 ods. 2 SSP sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti žalobou môže domáhať len prokurátor. 31. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z obsahu žaloby, jej príloh ako aj doplnenia žaloby a s prihliadnutím na citované ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca nevyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, ako osobitné postupy ktoré Správny súdny poriadok predpokladá pre úspešné iniciovanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V dôsledku uvedeného preto správnemu súdu nezostalo nič iné ako konanie postupom podľa § 99 písm. f) SSP zastaviť. 32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP za súčasnej aplikácie § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom (v dôsledku nedodržania zákonom vyžadovaných postupov pred podaním žaloby), ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Za súčasnej procesnej situácie, kedy sa žalovaný orgán verejnej správy o podanej žalobe ani nedozvedel mu totiž reálne žiadne trovy konania resp. trovy právneho zastúpenia, nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.