Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20Sa/26/2022 2022200208 18. 09. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200208.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. E. XXX/XXXXX/XXXX z 26. mája 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z 26. mája 2022 č. k. E. XXX/XXXXX/XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zmenil rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako prvostupňového orgánu verejnej správy (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) z 13. januára 2022 č. XXXXXXXXXX – výkaz nedoplatkov (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „výkaz nedoplatkov“), vydaný z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 (ďalej aj ako „sporné obdobie“) v sume 6.394,92 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,- eur tak, že preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 znížil na sumu 5.058,48 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov ponechal v sume 10,- eur. 2. Svoje rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých si zdravotná poisťovňa uplatnila voči žalobkyni ako platiteľke poistného na základe ustanovenia § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. dlžné poistné v sume 6.394,92 eur vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 5800/2004 Z. z. za obdobie od 01. januára 2013 do 31. decembra 2019. 3. Zdravotná poisťovňa pred vydaním výkazu nedoplatkov vykonala kontrolu zameranú na správnosť vykazovania a odvádzania preddavkov na verejné zdravotné poistenie za sporné obdobie, v súvislosti s ktorou zistila, že žalobkyňa nemala evidovaného platiteľa poistného. Žalobkyňa ani napriek opakovaným výzvam (za súčasného poučenia, že ak platiteľa neoznámi, bude považovaná za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 a preddavok jej bude vyčíslený podľa § 20 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.) neoznámila zdravotnej poisťovni relevantné údaje potrebné na určenie platiteľa poistného, resp. nepreukázala, že za ňu platí poistné štát, alebo zamestnávateľ, nie je ani osobou samostatne zárobkovo činnou a neoznámila, že by sa sama považovala za samoplatiteľku poistného v dôsledku čoho jej zdravotná poisťovňa ako platiteľke poistného podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona vyčíslila preddavky na poistné za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 z „minimálneho vymeriavacieho základu“ podľa § 20 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2016, teda z priemernej
mesačnej mzdy a preddavky na poistné podľa § 20 ods. 4 druhej vety citovaného zákona v znení účinnom do 1. januára 2017 vo výške 6.394,92 eur. Žalobkyňa totiž opakovane oznamovala iba toľko, že je ženou v domácnosti bez akéhokoľvek príjmu, avšak citovaný zákon takýto pojem na účely ustálenia platiteľa poistného nepozná. 4. V nadväznosti na uvedené zaslala zdravotná poisťovňa žalobkyni dňa 7. decembra 2021 výzvu na úhradu nedoplatkov, ktoré žalobkyňa v stanovenej lehote 5 dní neuhradila, na čo bol vydaný výkaz nedoplatkov. 5. Žalovaný po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že zdravotná poisťovňa žalobkyni nesprávne vyčíslila výšku preddavkov na poistné za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2014,a čo po prepočítaní preddavkov na poistné v zákonom stanovenej minimálnej výške bol nedoplatok znížený na sumu 5.058,48 eur. 6. Žalovaný nevzhliadol dôvodnosť námietok uplatnených žalobkyňou o určení vymeriavacieho základu vo výške 0,00 eur v dôsledku absencie príjmu, pretože zákon č. 580/2004 Z. z. upravuje zdravotné poistenie ako povinné a nie dobrovoľné a hoci umožňuje samoplatiteľovi, ktorý nemá príjem, určiť si vymeriavací základ sám, to iba za súčasného dodržania určenia minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 9, 10 a 12 zákona č. 580/2004 Z. z. a určenia minimálnej výšky preddavku na poistné podľa § 16 ods. 2 a 8 citovaného zákona. Ak teda platiteľ nemá príjem a zároveň je dobrovoľne nezamestnaný, neznamená to, že jeho vymeriavací základ je 0,00 eur. Povinnosť platiť poistné je teda daná bez ohľadu na to, či samoplatiteľ dosiahol v danom období príjem alebo nie a ani bez dosiahnutia príjmu a v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nie je oslobodený od platenia poistného. 7. Ku námietke premlčania poistného, ktorého splatnosť bola do 13. januára 2017 dodal, že ju nemožno akceptovať, pretože žalobkyňa si nesplnila povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. a neoznámila zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, t. j. že je samoplatiteľkou. Z uvedeného dôvodu nemožno prihliadnuť na päťročnú premlčaciu lehotu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. ale uplatní sa desaťročná prekluzívna lehota, v rámci ktorej bol výkaz nedoplatkov vydaný. Prekluzívna lehota mala totiž uplynúť až v roku 2023. II. Správna žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, domáhajúc sa jeho zrušenia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia zdravotnej poisťovne. 9. Žalobkyňa trvá na svojej argumentácii, že zdravotná poisťovňa ju od 1. augusta 2011 evidovala ako platiteľku poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a od tohto dátumu u nej nedošlo ku žiadnej zmene, v dôsledku čoho nemala čo oznamovať. Nemohla teda porušiť žiadnu oznamovaciu povinnosť a námietka premlčania podľa § 21 ods. 1 mala byť akceptovaná. 10. Žalobkyňa je toho názoru, že keďže je od 5. augusta 2004 ženou v domácnosti, nevykonávajúcou žiadnu zárobkovú činnosť a je bez akéhokoľvek príjmu, poistenie nemá z čoho platiť. Z ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. zároveň vyplýva, že ak poistenec príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma a nie minimálny vymeriavací základ. Sama si preto určila vymeriavací základ 0,00 eur. Keďže nemala žiadne príjmy, z ktorého by bola povinná platiť poistné, zo zákona má nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Akúkoľvek prevyšujúci zdravotnú starostlivosť si môže zdravotná poisťovňa od poistenca vymáhať až následne. Žalobkyni pritom žiadna neodkladná či odkladná zdravotná starostlivosť poskytnutá nebola. Pohľadávka zdravotnej poisťovne je preto neopodstatnená. Nesúhlasila ani s vyrubením poplatku vo výške 10,- eur, pretože žalovaný rozhodol o zmene výkazu nedoplatkov a z jej strany nedošlo k porušeniu oznamovacej povinnosti. III. Vyjadrenie žalovaného, replika a duplika 11. Ku správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý sa pridržal záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí a preto ju navrhol zamietnuť. Zrekapituloval, že nakoľko žalobkyňa ani na opakované výzvy neoznámila zdravotnej poisťovni v súlade s § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. skutočnosť, kto má za ňu povinnosť odvádzať preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie, bola za sporné obdobie zaevidovaná ako osoba podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona. Tvrdenie žalobkyne, že nedosiahla žiaden príjem označil za irelevantné, pretože to nemožno považovať za splnenie si povinnosti oznámiť platiteľa poistného za sporné obdobie. 12. Žalobkyňa v nadväzujúcim vyjadrení nesúhlasila, že by nereagovala na výzvy zdravotnej poisťovne, pretože zakaždým oznámila, že od 1. augusta 2011 nedošlo ku žiadnej zmene vo vzťahu k odvádzaniu preddavkov na poistné za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019. Trvala aj na námietke, že v zmysle § 17a ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. jej nemohol byť vyrubený poplatok 10,- eur. Za nesprávny označila aj postup žalovaného, ktorý neakceptoval jej námietku premlčania podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. a postupoval podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona. Záverom zotrvala na
svojich tvrdeniach, že ako osobe bez príjmu nevykonávajúcej žiadnu zárobkovú činnosť jej nevznikla povinnosť platiť poistné. IV. Relevantné právne predpisy Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h) Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z. poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a) zamestnancom, b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c) osobou podľa odseku Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného je pre poistenca podľa § 11 ods. 2 14% z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7% z vymeriavacieho základu. Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 580/2004 Z. z. vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma. Podľa § 13 ods. 10 zák. č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50% z priemernej mesačnej mzdy. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné. Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy. Definícia priemernej mesačnej mzdy vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 6 poslednej vety zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré ju určuje ako „priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu“. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zák. č. 580/2004 Z. z. preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy. Podľa § 16 ods. 8 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. výška preddavku na poistné poistenca podľa § 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11, ak v písmene d) nie je ustanovené inak. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania. Podľa § 17a ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa môže vo výkaze nedoplatkov okrem výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného podľa § 19 uplatniť poplatok za jeho vydanie; poplatok nesmie presiahnuť sumu 10 eur. Poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov zaniká, ak ide o výkaz nedoplatkov, proti ktorému boli podané námietky a zdravotná poisťovňa im v plnom rozsahu vyhovela alebo na základe ktorých úrad rozhodol o jeho zmene alebo zrušení a pri ktorom nedošlo k porušeniu oznamovacích povinností poistenca alebo platiteľa poistného, voči ktorému si zdravotná poisťovňa pohľadávku výkazom nedoplatkov uplatnila. Podľa § 20 ods. 4 zák. č. 580/2004 Z. z. ak zamestnávateľ nepredloží zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy. Ak samostatne zárobkovo činná osoba
alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 nepredloží zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 55 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v), e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12). Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. V. Skutkové a právne závery správneho súdu 13. Správny súd v Bratislave úvodom odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 14. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 20Sa/26/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-20Sa/26/2022. 15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. septembra 2023. 16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť zdravotnej poisťovni pohľadávku za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019, vyplývajúcu z neodvedených preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 5.058,48 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- eur. 17. Žalobkyňa v správnej žalobe uplatnila v zásade dve kľúčové námietky a to, že nebola povinná platiť poistné z dôvodu, že v spornom období nedosahovala žiaden príjem a, že si neopomenula splniť oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. v čoho dôsledku žalovaný nesprávne neprihliadol na uplatnenú námietku premlčania podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona. 18. Smerodajným pre posúdenie prvej námietky je v prvom rade ustálenie, kto bol v spornom období platiteľom poistného za žalobkyňu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 nebola zamestnaná, nebola ani samostatne zárobkovo činná osoba ani evidovaná na príslušnom úrade práce. Z administratívneho spisu zároveň nevyplýva, že by boli preukázané (resp. zo strany žalobkyne aspoň tvrdené) skutočnosti podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. kedy by bol platiteľom poistného štát. Žalobkyňa tieto
skutočnosti v oznámeniach (ako reakciách na opakované výzvy na oznámenie platiteľa poistného) nijako nerozporovala a opak netvrdila napokon ani v podanej správnej žalobe. 19. Za účelom jednoznačného ustálenia, kto bol v spornom období platiteľom poistného zdravotná poisťovňa adresovala žalobkyni opakované výzvy na oznámenie platiteľa poistného (zo dňa 12. apríla 2016, 14. decembra 2017 a 3. novembra 2021) a upovedomenie zo dňa 26. októbra 2016, ktoré zostali bez relevantnej odozvy, pretože žalobkyňa opakovane oznamovala tie isté skutočnosti, že je ženou v domácnosti bez príjmu. Zo obsahu zmienených výziev pritom jasne vyplývajú definície kto môže byť platiteľom poistného, pričom žalobkyňa bola výslovne poučená aj o možnosti byť samoplatiteľkou, ak v spornom období nebola zamestnaná, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenkyňa štátu. Prílohou výziev bolo aj tlačivo „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ ktoré mala žalobkyňa podľa poučenia vyplniť na účely splnenia oznamovacej povinnosti. Zdravotná poisťovňa žalobkyňu zakaždým výslovne upozornila, že ak platiteľa poistného neoznámi, bude podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. v spornom období zaevidovaná ako osoba, ktorá si poistné hradí sama, teda tzv. samoplatiteľka. Zároveň bola poučená, že preddavok na poistné jej bude vyčíslený z minimálneho vymeriavacieho základu postupom podľa § 20 ods. 4 resp. ods. 5 citovaného zákona. 20. V nadväznosti na vyššie uvedené výzvy bolo žalobkyni adresované aj Oznámenie k vysporiadaniu poistných vzťahov zo dňa 18. mája 2016, v ktorom bola upovedomená, že ňou poskytnuté informácie (že je ženou v domácnosti bez príjmu) nesmerujú k určeniu platiteľa poistného a splneniu si oznamovacej povinnosti. Opätovne jej bolo poskytnuté aj poučenie, že pokiaľ v spornom období nebola zamestnaná, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec, ktorý má príjem z dividend alebo poistenec štátu, musí sa prostredníctvom priloženého tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ prihlásiť ako tzv. samoplatiteľka a vzniknuté poistné doplatiť. Záverom bola upozornená, že ak túto povinnosť nesplní, zdravotná poisťovňa zvolí rovnaký postup ako v prípade obdobia od 1. augusta 2011 a 31. decembra 2012 a zaeviduje ju ako platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. 21. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právoplatne skončené konanie vedené na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 20S/114/2015 iniciované žalobkyňou, v ktorom sa preskúmavala zákonnosť platobného výmeru zdravotnej poisťovne a rozhodnutia žalovaného o námietkach proti nemu zakladajúcich pohľadávku zdravotnej poisťovne predstavujúcu neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie práve za obdobie od 1. augusta 2011 do 31. decembra 2012, t. j. za obdobie bezprostredne predchádzajúce predmetnému spornému obdobiu. Žalobkyňa bola aj v tomto prípade opakovane vyzývaná na oznámenie platiteľa poistného a zhodne namietala, že v uvedenom období nedosahovala žiaden príjem, v čoho dôsledku jej nevznikla povinnosť si zdravotné poistenie hradiť. V uvedenom prípade krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a jeho závery potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/46/2018 z 18. decembra 2019. Kasačný súd konštatoval, že žalobkyňa si riadne nesplnila oznamovaciu povinnosť, na splnenie ktorej bola opakovane a za súčasného poučenia spôsobu jej splnenia, vyzývaná. Za pravdu dal preto zdravotnej poisťovni, ktorá žalobkyňu na uvedené obdobie zaevidovala ako samoplatiteľku a platobný výmer vydala postupom súladným so zákonom č. 580/2004 Z. z. 22. Správny súd je toho názoru, že zdravotná poisťovňa aj v prejednávanej veci postupovala správne, keď sa v dôsledku opomenutia splnenia primárnej oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. snažila platiteľa poistného na zdravotné poistenie ustáliť najprv (niekoľkokrát a opakovane) v súčinnosti so samotnou žalobkyňou a následne, v dôsledku poskytovania neupotrebiteľných informácií, ktoré neviedli k určeniu platiteľa poistného v zmysle poskytnutého poučenia, pristúpila k aplikovaniu ustanovenia § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré upravuje vyvrátiteľnú domnienku, že žalobkyňa sa považuje za tzv. samoplatiteľku podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona. 23. Vychádzajúc z podanej správnej žaloby však žalobkyňa badá nezákonnosť výkazu nedoplatkov a napadnutého rozhodnutia predovšetkým vo výške vyčíslených preddavkov na zdravotné poistenie, ktoré po správnosti mali byť podľa jej názoru vo výške 0,00 eur, pretože pre ich výpočet si sama určila vymeriavací základ 0,00 eur postupom podľa § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. v dôsledku absencie akéhokoľvek príjmu. Takýto výklad ustanovení citovaného zákona však správny súd považuje za mylný. Ku možnosti určenia nulového vymeriavacieho základu totiž žalobkyňa dospela izolovaným výkladom iba niektorých ustanovení vzťahujúcich sa na výpočet preddavkov na zdravotné poistenie, opomínajúc zohľadniť aj ďalšie ustanovenia komplexne regulujúce minimálnu výšku poistného. 24. Je pravdou, že ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. umožňuje poistencovi podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona určiť si sumu vymeriavacieho základu ak nemá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), to však iba za súčasného rešpektovania § 13 ods. 10 tohto zákona, ktoré ustanovuje, že minimálnym základom poistenca podľa § 11 ods. 2 sa rozumie
50% z priemernej mesačnej mzdy, ktorou je priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“). Zároveň je v § 13 ods. 9 upravené, že vymeriavacím základom môže byť najmenej úhrn minimálnych základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých bol platiteľ poistného povinný poistné platiť. Inými slovami, žalobkyňa si skutočne mohla sama určiť vymeriavací základ, avšak ten nemohol byť nižší (mohol byť rovný) ako súčet povolených minimálnych základov za sporné obdobie, v jej prípade 50% z priemernej mesačnej mzdy. Určenie vymeriavacieho základu teda nemôže byť úplne ponechané na voľnej úvahe poistenca, pretože by bolo svojvoľné. Tým, že zákonodarca stanovil určité mantinely určovania vymeriavacieho základu, žalobkyni nemohol vzniknúť ani si ho nemohla sama stanoviť vo výške 0,00 eur. 25. Čo sa týka námietky premlčania podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., správny súd je toho názoru, že žalovaný na ňu správne neprihliadol a zohľadnil lehotu premlčania ustanovenú v § 21 ods. 4 citovaného zákona. 26. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. umožňuje zdravotnej poisťovni uplatniť si nárok na predpísanie poistného aj v lehote prevyšujúcej všeobecnú 5 ročnú objektívnu lehotu plynúcu odo dňa splatnosti poistného. Jediným predpokladom je naplnenie podmienky v podobe nesplnenia povinnosti poistencom oznámiť skutočnosti dôležité pre vznik alebo zánik všeobecného zdravotného poistenia, jeho sadzby alebo určenie platiteľa poistného. Pokiaľ si poistenec uvedenú povinnosť riadne nesplní, v dôsledku jeho opomenutia si môže zdravotná poisťovňa uplatniť nárok na predpísanie poistného až v 10 ročnej objektívnej lehote, plynúcej odo dňa splatnosti poistného (prípadne v subjektívnej 5 ročnej lehote plynúcej od dodatočného splnenia oznamovacej povinnosti). Dlhšia lehota premlčania je odôvodnená predovšetkým potrebou šetrenia a vykonania ďalších administratívnych úkonov potrebných pre určenie platiteľa poistného, ktoré by zdravotná poisťovňa v prípade riadneho splnenia oznamovacej povinnosti nemusela vykonávať. 27. V prejednávanom prípade a s odkazom na vyššie uvedené závery nebolo možné skonštatovať, že by si žalobkyňa svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu jej z § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. splnila, práve naopak. Toto konštatovanie správneho súdu sa pritom neviaže iba k spornému obdobiu, ale prakticky k obdobiu už minimálne od 1. septembra 2005 (čo vyplýva z výziev zdravotnej poisťovne založených v administratívnom spise datovaných aj pred sporným obdobím), odkedy žalobkyňa po zmene skutkových okolností (do uvedeného dátumu bol platiteľom poistného štát) neoznámila informácie vedúce k určeniu platiteľa poistného, ale zdravotná poisťovňa musela v jednotlivých kontrolovaných obdobiach iba prezumovať, že platiteľom je osoba podľa § 11. ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., pretože konštantne deklarovala, že nemá žiaden príjem. 28. Správny súd reflektuje na námietku žalobkyne, že všeobecná zdravotná poisťovňa ju od 1. augusta 2011 evidovala ako platiteľku poistného podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona (čo bolo odobrené aj vyššie uvedenými rozsudkami krajského súdu a najvyššieho súdu) a medzičasom nedošlo ku žiadnej zmene a tento stav trvá. Jedným dychom však správny súd dodáva, že ku zaevidovaniu žalobkyne ako samoplatiteľky došlo vlastnou činnosťou zdravotnej poisťovne využitím oprávnenia uplatniť vyvrátiteľnú domnienku podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z.. Takýto postup zdravotnej poisťovne nemožno zamieňať so splnením oznamovacej povinnosti poistencom. Navyše, zaevidovanie žalobkyne ako samoplatiteľky sa týkalo iba obdobia od 1. augusta 2011 do 31. decembra 2012, za ktoré bola kontrola zameraná na správnosť vykazovania a odvádzania preddavkov vykonaná. Keďže však žalobkyňa nemala evidovaného platiteľa poistného ani po tomto období, zdravotná poisťovňa musela nadviazať ďalšou kontrolou, pri ktorej však bola povinná opätovne dať žalobkyni možnosť splniť si oznamovaciu povinnosť (čo možno vykladať ako postup v jej prospech) a až následne, subsidiárne a teda za predpokladu, že sa jej nepodarí v súčinnosti so žalobkyňou ustáliť skutočného platiteľa poistného, ju za sporné obdobie zaevidovať ako platiteľku podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.. 29. Možno konštatovať, že žalobkyňa si kontinuálne opomínala splniť svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. niekoľko rokov, siahajúc spätne až do roku 2005. Napokon, aj najvyšší súd vo vyššie zmienenom rozsudku sp. zn. 7Sžsk/46/2018 z 18. decembra 2019 v bode 46 skonštatoval, že žalobkyňa si povinnosť oznámenia platiteľa poistného nesplnila. K pretrhnutiu tohto reťazenia by došlo až skutočným a výslovným oznámením, kto je platiteľom poistného podľa poučenia zdravotnej poisťovne, prostredníctvom vyplneného tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“. 30. S ohľadom na uvedené napokon nebola dôvodná ani námietka nesprávneho ponechania poplatku 10,- eur za vydanie výkazu nedoplatkov. Právo zdravotnej poisťovne na uplatnenie jeho úhrady by
v prípade zmeny výkazu nedoplatkov žalovaným zaniklo iba za predpokladu, že by si žalobkyňa svoju oznamovaciu povinnosť splnila. 31. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa v rámci prednesu navrhla, aby správny súd predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade právnych predpisov. Tento návrh bol však natoľko neurčitý, že správny súd ho nemohol považovať za dôvodný. Zároveň nebolo možné konštatovať, že určujúca otázka pre rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. 32. S ohľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu a pre nemožnosť posúdiť jedinú námietku žalobkyne za dôvodnú, správny súd dospel k názoru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.