Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/23/2021 2021200282 22. 11. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:2021200282.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpeného spoločnosťou HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2021, taktoa rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2016 podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 310/2006 Z. z. uložila žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 8.961,72 eur. Rozhodnutie odôvodnila tým, že nesplnením riadnej ohlasovacej povinnosti a prijímaním predčasného starobného dôchodku vyplateného neprávom žalobca spôsobil, že sa predčasný starobný dôchodok poskytol neprávom. Nehlásil, že bol od 18.01.2014 napriek ukončeniu živnosti s predmetom podnikania murárske práce aj naďalej povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník. Uvedená skutočnosť vyplýva z potvrdenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 29.01.2016. Zároveň žalobca naďalej prijímal predčasný starobný dôchodok, hoci vedel, že predčasný starobný dôchodok mu nepatrí v prípade vzniku dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky, v krajinách Európskej Únie a v krajinách, s ktorými má Slovenská republika zmluvu o sociálnom zabezpečení. O podmienkach nároku na predčasný starobný dôchodok bol poučený pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok dňa 17.01.2014, čo vyplýva z obsahu tejto žiadosti. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že dôchodkový vek dosiahol 30.12.2015, preto žalovaný nemôže žiadať späť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok, keďže žalobca už bol poberateľom starobného dôchodku. Zároveň žiadal prehodnotiť tvrdosť zákona, pretože si vždy plnil všetky sovej povinnosti (ako živnostník riadne a načas platil odvody), a ak by bol včas upozornený na ohlasovaciu povinnosť Sociálnou poisťovňou, okamžite by si ju splnil. Po ukončení živnosti ako samostatne hospodáriaci roľník nepodnikal a pôdu ani neprenajímal. Na základe ústnej dohody na pôde zdedenej po rodičoch hospodáril brat, neplatil mu nájomné a teda žiadne príjmy z tejto činnosti nedosahoval.
3. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2021 generálny riaditeľ žalovaného odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2016 zmenil tak, že podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. je žalobca povinný vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 6.642,62 eur. V odôvodnení uviedol, že file_0.jpg file_1.wmf žalobca pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo dňa 17.01.2014, ktorej súčasťou je aj príloha č. 1 k žiadosti, v časti „doby zamestnania, poistenia a iných činností“, potvrdil že od 01.07.1972 do 13.01.1992 získal dobu zamestnania u zamestnávateľa Renosa, Bratislava, od 14.01.1992 do 31.01.1992 bol nezamestnaný a neevidovaný na úrade práce a od 01.02.1992 do 17.01.2014 bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Uvedené potvrdil vlastnoručným podpisom. Svojím podpisom žalobca potvrdil pravdivosť a úplnosť údajov v tejto žiadosti, vedomý si právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy dôchodku. Zároveň bol pri spisovaní žiadosti poučený o tom, že výplata predčasného starobného dôchodku mu nepatrí v prípade vzniku dôchodkového poistenia na území Slovenska, v krajinách EÚ a v krajinách, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení. V čase vydania rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku bol v informačnom systéme Sociálnej poisťovne evidovaný riadne vyplnený Registračný list fyzickej osoby - odhláška (dátum prijatia dňa 17.01.2014), ktorou žalobca oznámil zánik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 17.01.2014. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 17.01.2014, čo bolo v súlade s podaným Registračným listom fyzickej osoby - odhláškou prijatou dňa 17.01.2014. Sociálna poisťovňa, ústredie teda pri posudzovaní nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu vychádzala zo skutočnosti, že žalobca ku dňu 17.01.2014 nie je dôchodkovo poistený, a preto spĺňa podmienku vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku ustanovenú v § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 29.01.2016 sa dodatočne preukázalo, že žalobca bol ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, t. j. ku dňu 18.01.2014 dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe existencie zápisu v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov. Z uvedeného dôvodu bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2016 podľa § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č 461/2003 Z. z. odo dňa 12.07.2016 odňatý starobný dôchodok, ktorým sa od 30.12.2015 stal predčasný starobný dôchodok. 4. Ďalej bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené, že žalobca bol ako samostatne hospodáriaci roľník oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, vydaného Obecným úradom vo Vieske, s dátumom zápisu 29.09.1993. Dňom 16.11.2015 bolo toto osvedčenie zrušené. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjem zo živnosti za rok 2012 v sume 9.939,10 eur (daňové priznanie z 12.03.2013) a za rok 2013 v sume 10.306,- eur (daňové priznanie z 10.03.2014), t. j. vyšší ako zákonom č. 461/2003 Z. z. ustanovená suma 4.716,- eur za rok 2012 a suma 4.830,- eur za rok 2013. Povinné poistenie žalobcu zaniklo dňa 30.06.2015 na základe toho, že príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov za rok 2014 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedený v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (nebol v sume vyššej ako 4.944,- eur). Žalobca splnil zákonom o sociálnom poistení ustanovenú podmienku na vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože v uvedenom období mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. dosiahol zákonom ustanovenú vekovú hranicu, do 24.03.2014 bol v Registri daňových subjektov a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov zo živnosti za rok 2012, za rok 2013 a za rok 2014. Nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem za uvedené roky dosiahol ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca už pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok konal v rozpore s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. tým, že nepreukázal skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku pretože neuviedol, že obdobie výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby naďalej trvá, ale naopak uviedol, že skončilo k 17.01.2014. Zmenu zániku poistenia žalobca
dodatočne opravil Registračným listom FO zo dňa 03.10.2014. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda č. 11046-1/2017-DS zo dňa 21.02.2017 žalobca bol evidovaný v registri poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.02.1992 do 24.03.2014 a od 01.07.2014 do 30.06. 2015. Na predčasnom starobnom dôchodku bola žalobcovi od 18.01.2014 do 11.07.2016 naviac vyplatená suma 8.961,72 eur. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 28.07.2016 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 30.12.2015 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 28.07.2016 mu bol starobný dôchodok zvýšený od 01.02.2016. Za obdobie od 30.12.2015 do 11.09.2016 vznikol žalobcovi doplatok na starobnom dôchodku 2.911,72 eur, ktorý bol žalobcovi poukázaný, čo mu bolo oznámené listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 08.08.2016. Vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil povinnosť ustanovenú § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a prijímal predčasný starobný dôchodok za obdobie od 18.01.2014 do 11.07.2016, hoci musel predpokladať, že z dôvodu trvania dôchodkového poistenia mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný neprávom, bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 8.961,72 eur na predčasnom starobnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Žalobca si dňa 17.01.2014 podal registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistného vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby odo dňa 17.01.2014, napriek tomu vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, čo vyplýva aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 05.04.2016. Žalobca podal odhlášku zo dňa 17.01.2014 napriek tomu, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nemal ukončenú na základe čoho mu naďalej trvalo povinné dôchodkové poistenie. Z toho dôvodu dňa 03.10.2014 podal registračný list fyzickej osoby opravnú odhlášku so zmenou zániku dátumu poistenia odo dňa 24.03.2014. Na základe žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 12.07.2016 bol žalobcovi odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, od 30.12.2015 priznaný starobný dôchodok v sume 337,90 eur mesačne. Žalobcovi bola doplatená suma na starobnom dôchodku za obdobie od 30.12.2015 do 11.09.2016 v sume 2.911,72 eur. Žalobcovi bol za obdobie od 30.12.2015 do 12.07.2016 neprávom vyplatený starobný dôchodok, ktorým sa stal predčasný starobný dôchodok, a ktorý mu bol odňatý až od 12.07.2016 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2016. Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok od 30.12.2015, za čo mu bol doplatený aj doplatok, ale zároveň mu vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok, nakoľko bol v čase spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník. Námietka žalobcu, že činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka fakticky nevykonával a nemal z nej žiaden príjem, je nedôvodná. Pre posúdenie nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu je rozhodujúce, či žalobca bol ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený. Skutočnosť, či žalobca z činnosti zakladajúcej povinné dôchodkové poistenie dosahuje príjem, nie je na tieto účely rozhodujúca. Pretože žalobca prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila naplnil tým skutkovú podstatu ustanovenia § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., a preto je povinný v zmysle § 236 ods. 1 písm. b) zákona č 461/2003 Z. z. neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku vrátiť. Z neprávom vyplateného predčasného starobného dôchodku v sume 8.961,72 eur žalobca dňa 09.06.2017 vrátil Sociálnej poisťovni sumu 2.319,10 eur. Z uvedeného dôvodu je žalobca povinný vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v zostávajúcej celkovej sume 6.642,62 eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 31.08.2021. II. Žaloba 5. Žalobou zo dňa 29.10.2021, doručenou súdu dňa 29.10.2021, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2021, ktorým zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2016 a žalobcu zaviazal na vrátenie neprávom vyplateného predčasného starobného dôchodku v celkovej sume 6.642,62 eur. Žalobca sa domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že má za to, že z jeho strany v čase podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok boli splnené zákonom požadované podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Žalobca sa už v priebehu opakujúcich sa administratívnych konaní ako aj v súdnych konaniach viackrát vyjadril ku skutku, ktorý žalovaný bez náležitého dokazovania a bez povšimnutia dôvodov hodných osobitného zreteľa namietaných žalobcom, pri vyhodnotení dôkazov považoval za naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, pričom s vyjadrením žalobcu sa
riadne nevysporiadal a neoznačil ako dospel k záveru, že žalobca prijímal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom. Vychádzajúc z logického výkladu dianí opísaných žalobcom je potrebné predpokladať nevedomosť žalobcu o existencii resp. o platnosti Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR) vydaného obcou Vieska dňa 29.09.1993. Pokiaľ by žalobca hoci iba predpokladal, že takéto osvedčenie je v čase podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok v platnosti, nemal by dôvod ho nezrušiť spolu so živnostenským oprávnením, pretože príjem z činnosti ako samostatne hospodáriaci roľník (ďalej len ako „SHR“) nikdy nevykazoval a nikdy ani nemal. Žalobca od 01.04.1991 do 17.01.20214 vykonával murárske práce na základe živnostenského oprávnenia, pričom táto činnosť absolútne nesúvisí s činnosťou vykonávanou na základe Osvedčenia o zápise do evidencie SHR. Keďže žalobca od roku 1992 pracoval ako murár na základe živnostenského listu zo dňa 01.09.2012, číslo: ŽO-1992/00548-1, pričom povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení plnil ako samostatne zárobkovo činná osoba z titulu existencie živnostenského oprávnenia, nebolo od neho možné v čase podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok (t. j. dňa 17.01.2014) spravodlivo očakávať, aby mal vedomosti o povinnostiach vyplývajúcich pre SHR zo Zákona o sociálnom poistení. Žalobca mal osvedčenie o zápise do evidencie SHR od roku 1993, pričom v čase získania tohto osvedčenia s touto činnosťou povinnosti vyplývajúce zo Zákona o sociálnom poistení neboli spojené. Od roku 1993, t. j. od zápisu žalobcu do evidencie SHR až do podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok uplynul značný čas, pričom táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobca objektívne s poukazom na zlyhanie ľudského faktora nemusel vedieť a taktiež nemusel z okolností predpokladať, že sa mu dávka vyplatila neprávom. Žalobca poukázal na zodpovednosť žalovaného ako kompetentného orgánu verejnej správy, ktorý o konkrétnych dávkach alebo o podmienkach ich poskytnutia rozhoduje. S poukazom na ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie žalovaného musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, pričom priebeh dokazovania je s poukazom na ust. § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení riadený zásadou oficiality. Podľa názoru žalobcu ust. § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení neslúži na nápravu procesných zlyhaní žalovaného, ale predstavuje nástroj pre uplatnenie zodpovednosti v sociálnom poistení, avšak za podmienok preukázania úmyselného konania príjemcu dávky. Žalobca zároveň s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanú v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013, podľa ktorej „Deň zápisu do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov má význam z hľadiska určenia dňa vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení u tých osôb, ktoré sú samostatne zárobkovo činné podľa § 4a ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak poľnohospodársku výrobu skutočne vykonávajú.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012, sp. zn. 7 Sžso/65/2011), pripomenul, že žalovaný v procese, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia nevykonal náležité dokazovanie ohľadne zistenia, či žalobca bol povinne dôchodkovo poistený z titulu registrácie v súvislosti s výkonom poľnohospodárskej výroby, keď z doposiaľ podaných skutkových tvrdení žalobcu, ktoré je možné považovať za čestné vyhlásenie v zmysle ust. § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, vyplýva, že žalobca poľnohospodársku výrobu skutočne nikdy nevykonával. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.11.2021 uviedol, že file_2.jpg file_3.wmf file_4.jpg file_5.wmf
file_6.jpg
file_7.wmf
file_8.jpg file_9.wmf
námietka žalobcu, že v čase podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok boli z jeho strany splnené zákonom požadované podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, nie je odôvodnená. Žalobca prijímal plnenie z titulu predčasného starobného dôchodku, hoci musel predpokladať, že sa vypláca neprávom. Z administratívneho spisu žalobcu je preukázané, že na základe žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo dňa 17.01.2014 mu bol právoplatným rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2014 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznaný predčasný starobný dôchodok od 18.01.2014 v sume 288,70 eur mesačne. Žalobca dňa 30.12.2015 dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa predčasný starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom. Žalobca v žiadosti o predčasný starobný dôchodok zo 17.01.2014, ktorej súčasťou je príloha č. 1 k žiadosti, v časti „doby zamestnania, poistenia a iných činností“, potvrdil vlastnoručným podpisom, že od 01.07.1972 do 13.01.1992 získal dobu zamestnania u zamestnávateľa Renosa, Bratislava, od 14.01.1992 do 31.01.1992 bol nezamestnaný a neevidovaný na úrade práce a od 01.02.1992 do 17.01.2014 bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Svojím podpisom súčasne potvrdil aj pravdivosť a úplnosť údajov v tejto žiadosti. Zároveň bol pri spisovaní žiadosti poučený o tom, že výplata predčasného starobného dôchodku mu nepatrí v prípade vzniku dôchodkového poistenia na území Slovenska, v krajinách EÚ a v krajinách, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení. Bol upozornený, že ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku nemôže byť dôchodkovo poistený, pretože by nespĺňal zákonné podmienky pre jeho priznanie. V čase priznania predčasného starobného dôchodku žalobcovi bol v informačnom systéme žalovaného evidovaný riadne vyplnený Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom prijatia dňa 17.01.2014, ktorou žalobca oznámil zánik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 17.01.2014. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca ukončil podnikateľskú činnosť k 17.01.2014, čo bolo v súlade s podaným Registračným listom fyzickej osoby - odhláškou prijatou dňa 17.01.2014. Žalovaný, ústredie teda pri posudzovaní nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a na jeho výplatu vychádzal zo skutočnosti, že žalobca ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, teda k 17.01.2014, nie je dôchodkovo poistený, a preto spĺňa podmienku vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že údaje, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku, nie sú správne. Potvrdením žalovaného, pobočky Dunajská Streda z 29.01.2016 sa dodatočne preukázalo, že žalobca, ako samostatne hospodáriaci roľník, je oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, vydaného Obecným úradom vo Vieske, s dátumom zápisu 29.09.1993 (ďalej len „Osvedčenie“). Uvedené Osvedčenie žalobca zrušil až 16.11.2015, teda v čase, keď bol poberateľom predčasného starobného dôchodku. Podľa potvrdenia žalovaného, pobočka Dunajská Streda č. 11046-1/2017-DS zo dňa 21.02.2017 žalobca bol evidovaný v registri poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.02.1992 do 24.03.2014 a od 01.07.2014 do 30.06.2015. Je teda nesporné, že žalobca bol ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, t. j. k 18.01.2014 dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to na základe Osvedčenia, ktoré žalobca ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku neukončil (bolo zrušené až 16.11.2015), a preto mu naďalej trvalo povinné dôchodkové poistenie. Žalobca už pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok konal v rozpore s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. tým, že nepreukázal skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku, pretože neuviedol, že obdobie výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby naďalej trvá, ale naopak uviedol, že skončilo k 17.01.2014. Zmenu zániku poistenia žalobca dodatočne opravil Registračným listom FO zo dňa 03.10.2014. Na základe dodatočne zistených nových skutočností žalovaný, ústredie žalobcovi právoplatným rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X z 20.06.2016 odňal od 12.07.2016 starobný dôchodok, ktorým sa stal predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010. V uvedenom rozhodnutí bol žalobca súčasne upozornený na to, že dovŕšením dôchodkového veku 30.12.2015 mu vznikol nárok na starobný dôchodok, o priznanie ktorého môže požiadať na tlačive určenom žalovaným, čo žalobca aj urobil. Na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, spísanej žalobcom 12.07.2016, bol právoplatným rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X-F. zo dňa 28.07.2016 žalobcovi priznaný od 30.12.2015 starobný dôchodok, za čo mu bol doplatený aj doplatok, ale súčasne mu vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok, nakoľko bol v čase spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník. Nakoľko žalobca bol v Registri daňových subjektov a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov zo živnosti za rok 2012, za rok 2013 a za rok 2014, žalobcovi na predčasnom starobnom dôchodku od 18.01.2014 do 11.07.2016 bola naviac vyplatená suma 8.961,72 eur. Žalovaný mal za preukázané, že podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. žalobca je povinný neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku 8.961,72 eur vrátiť, pretože svojim konaním zavinil, že sa mu predčasný starobný dôchodok priznal v rozpore s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Z neprávom vyplateného predčasného starobného dôchodku v sume 8.961,72 eur žalobca dňa 09.06.2017 vrátil žalovanému sumu 2.319,10 eur. Z uvedeného dôvodu je žalobca povinný vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v zostávajúcej celkovej sume 6.642,62 eur. Tvrdenie žalobcu, že o existencii, resp. platnosti Osvedčenia nevedel, a že v čase podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok nebolo od neho možné spravodlivo očakávať, aby mal vedomosti o povinnostiach vyplývajúcich pre samostatne hospodáriacich roľníkov zo zákona č. 461/2003 Z. z., a teda s poukazom na zlyhanie ľudského faktora nemusel vedieť a z okolností predpokladať, že sa mu dávka vyplatila neprávom, považoval žalovaný za účelové a najmä právne irelevantné. Právny význam vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu má skutočnosť, že žalobca sám požiadal o vydanie Osvedčenia, ktoré na jeho žiadosť vydal Obecný úrad vo Vieske, s dátumom zápisu 29.09.1993. Osvedčenie bolo Obecným úradom vo Vieske zrušené až dňom 16.11.2015, teda až po vydaní rozhodnutia žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2014, ktorým bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 18.01.2014 v sume 288,70 eur mesačne. Vzhľadom na to, že žalobca sám požiadal o zápis v evidencii samostatne hospodáriaceho roľníka a vydanie Osvedčenia, mal vedieť a mal sa oboznámiť aj s povinnosťami, ktoré mu z tejto skutočnosti vyplývajú, a to nielen v čase jeho vydania. To, že tak neurobil, nemá právny význam pre napadnuté rozhodnutie. Nie je právne významné, či žalobca reálne aj vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka na základe vydaného Osvedčenia, a že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba z niektorej konkrétnej činnosti, na ktorú mal oprávnenie podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba, mal resp. nemal príjmy, ale právne významná je skutočnosť, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjem zo živnosti za rok 2012 v sume 9.939,10 eur a za rok 2013 v sume 10 306,- eur, t. j. mal príjem vyšší ako je zákonom č. 461/2003 Z. z. ustanovená suma 4.716,- eur za rok 2012 a suma 4.830,- eur za rok 2013. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. IV. Právne posúdenie 8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2023, v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 5 cit. zák. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 18. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. zák. povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 19. Podľa § 15 ods. 1 psím. b) cit. zák. povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 20. Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 21 ods. 4 veta prvá a druhá cit. zák. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
22. Podľa § 67 ods. 4 cit. zák. nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d). 23. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) cit. zák. poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. 24. Podľa § 227 ods. 3 cit. zák. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. 25. Podľa § 236 ods. 1 cit. zák. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 26. Podľa § 12b ods. 1 zák. č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov príslušný orgán Českej republiky alebo Slovenskej republiky zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia. 27. Podľa § 12c ods. 1 cit. zák. o zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie. Súčasne upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby. 28. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2021, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2016, ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok. Žalobca v zásade vytýkal napadnutému rozhodnutiu najmä to, že vychádza z neprávne resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu. 29. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 17.01.2014 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku. V žiadosti vyhlásil, že údaje v tejto žiadosti sú podľa jeho vedomostí pravdivé a úplné, a že si je vedomý právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy dôchodku. Dňa 17.01.2014 podal žalobca žalovanému Registračný list FO – odhlášku, podľa ktorého došlo k zániku poistenia dňa 17.01.2014. Žalovaný, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2014 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z. z. priznal žalobcovi od 18.01.2014 predčasný starobný dôchodok v sume 288,70 eur mesačne. Dňa 03.10.2014 podal žalobca žalovanému Registračný list FO – odhlášku, podľa ktorého došlo k zániku poistenia dňa 24.03.2014. Dňa 03.11.2015 podal žalobca žalovanému Registračný list FO – prihlášku, podľa ktorého poistenie trvalo od 01.07.2014 do 30.06.2015. Žalovaný, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2016 podľa § 67 ods. 4 a 112 ods. 2 a 6 zák. č. 461/2003 Z. z. odňal žalobcovi starobný dôchodok od 12.07.2016. Predčasný starobný dôchodok bol žalobcovi vyplatený v dobe od 18.01.2014 do 31.12.2014 v sume 288,70 eur mesačne, v dobe od 01.01.2015 do 29.12.2015 v sume 294,00 eur mesačne a v dobe od 30.12.2015 do 11.07.2016 v sume 334,80 eur mesačne. Dňa 12.07.2016 podal žalobca žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Právoplatným rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa 28.07.2016 žalobcovi priznaný od 30.12.2015 starobný dôchodok.
30. Podmienkou vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je, že poistenec bol ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (§ 67 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Zároveň nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca zjavne spĺňal podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Zásadnou pre posúdenie vzniku jeho nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku bola teda otázka, či bol žalobca ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. 31. Podľa § 5 zák. č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Žalobca je fyzickou osobou, ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok dosiahol vek 18 rokov a v rokoch 2012 a 2013 dosahoval príjmy uvedené § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z. z. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v rokoch 2012 a 2013 dosahoval príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššie ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Nie je pritom podstatné, či tieto príjmy žalobca dosahoval z činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. zo živnosti), ale podstatná je výška tohto príjmu, teda či tento dosahoval výšku podľa § 14 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. (viď obdobne rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020). Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Zároveň medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol od 29.09.1993 do 16.11.2015 držiteľom Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, vydaného Obecným úradom vo Vieske (ďalej len „osvedčenie“). Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov upravoval rozsah a podmienky, za ktorých môžu občania individuálne prevádzkovať podnikateľskú činnosť. Zo znenia, ako aj účelu predmetného zákona, je možné dovodiť, že osvedčenie je možné považovať za oprávnenie na vykonávanie poľnohospodárskej výroby podnikateľom. Na základe tohto osvedčenia bol teda žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť – poľnohospodársku výrobu. Časť zákona týkajúca sa samostatne hospodáraicich roľníkov je účinná doposiaľ. 32. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2012, sp. zn. 7 Sžso/65/2011, k tomu je potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie vychádzalo z ustanovenia § 4a ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa za samostatne zárobkovo činné osoby na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. Na základe tohto ustanovenia najvyšší súd prijal záver, že „deň zápisu do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov má význam z hľadiska určenia dňa vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení u tých osôb, ktoré sú samostatne zárobkovo činné podľa § 4a ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak poľnohospodársku výrobu skutočne vykonávajú.“ Na prejednávanú vec sa ale vzťahuje zák. č. 461/2003 Z. z., ktorý takéto ani obdobné ustanovenie neobsahuje. Práve naopak z ust. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je možné vyvodiť, že samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, povinné dôchodkové poistenie trvá aj v prípade, ak nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia. K zániku povinného dôchodkového poistenia takejto osoby potom dôjde buď, keď prestane byť oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, alebo keď podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť (hoci je na ňu oprávnená), najskôr však odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
33. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je možné prijať záver, že žalovaný správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (18.01.2014) povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 67 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. tak nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku žalobcovi nevznikol, keďže ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok bol povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. K zániku dôchodkového poistenia žalobcu došlo až dňa 30.06.2015, keďže príjem žalobcu uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z. z. za rok 2014 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca doručil žalovanému podanie, ktoré by podľa jeho obsahu bolo možné považovať za čestné vyhlásenie v zmysle § 21 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. V administratívnom spise sa nachádza kópia zápisnice z pojednávania konaného na Krajskom súde v Trnave dňa 03.05.2021 vo veci sp. zn. 43Sa/20/2020 (konanie sa týkalo predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci), kde žalobca výslovne uviedol, že žalovanému nepodával žiadne podanie, ktoré by bolo možné považovať za česané vyhlásenie v zmysle § 21 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v súvislosti s nevykonávaním činností súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou. 34. Podľa § 236 ods. 1 cit. zák. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) č. 461/2003 Z. z. Na vznik povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku postačí naplnenie ktoréhokoľvek z dôvodov uvedených v § 236 ods. 1 pod písm. a), b) alebo c). Žalobca argumentoval tým, že možno predpokladať jeho nevedomosť o existencii resp. o platnosti Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR) vydaného obcou Vieska dňa 29.09.1993. V čase podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok (t. j. dňa 17.01.2014) nebolo od neho možné spravodlivo očakávať, aby mal vedomosti o povinnostiach vyplývajúcich pre SHR zo Zákona o sociálnom poistení. Od roku 1993, t. j. od zápisu žalobcu do evidencie SHR až do podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok uplynul značný čas, pričom táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobca objektívne s poukazom na zlyhanie ľudského faktora nemusel vedieť a taktiež nemusel z okolností predpokladať, že sa mu dávka vyplatila neprávom. Táto argumentácia žalobcu sa teda vzťahovala k ust. § 236 ods. 1 písm. b) č. 461/2003 Z. z. Žalovaný však uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok aj podľa § 236 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z., teda z dôvodu, že nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, konkrétne povinnosť uloženú v ust. § 227 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti uloženej týmto zákonom podľa § 236 ods. 1 písm. a) cit zák. má objektívnu povahu, teda bez ohľadu na zavinenie žiadateľa o dávku, teda bez ohľadu na to, či si bol existencie povinnosti resp. jej nesplnenia vedomý. 35. Súd tiež skúmal, prečo žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi predčasný starobný dôchodok nepatril v období od 18.01.2014 do 11.07.2016, hoci podľa názoru žalovaného bol žalobca povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník v období od 18.01.2014 do 24.03.2014 a od 01.07.2014 do 30.06.2015 (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 9Sk/12/2020, ods. 26 odôvodenia). Zástupkyňa žalovaného k tomu na pojednávaní uviedla, že žalovaný preto požaduje vrátenie predčasného starobného dôchodku za celé obdobie, za ktoré mu bolo vyplatené, teda od 18.01.2014 do 11.7.2016, nakoľko žalobcovi vôbec nevznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, keďže ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok bol povinne dôchodkovo poistený, preto mu tento dôchodok nemal byť vôbec ani priznaný, ani vyplácaný a bol mu odňatý právoplatným rozhodnutím zo dňa 20.06.2016, a preto musí vrátiť celý vyplatený predčasný starobný dôchodok, hoci mu aj zaniklo povinné dôchodkové poistenie skôr, respektíve počas vyplácania tohto predčasného starobného dôchodku. S takýmto výkladom ust. § 67 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. sa stotožňuje aj súd. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa nemôže „obnoviť“ po zániku povinného dôchodkového poistenia, nakoľko od začiatku nevznikol. Preto žalovaný postuloval správne, keď žalobcovi uložil povinnosť vrátiť predčasný starobný dôchodok za celé obdobie, počas ktorého ho poberal (po odpočítaní sumy, ktorú už vrátil). 36. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).