Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7SaZ/5/2023 1023200554 28. 06. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:1023200554.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č.: C., aktuálne bytom D. X, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Olrichovou, so sídlom Kláštorská 131, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23. februára 2023, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23. februára 2023, ktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č.: C., aktuálne bytom D. X, E., z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 06.04.2023, elektronicky doručenou súdu dňa 07.04.2023, sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021Ž zo dňa 23.02.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 19 ods. 1 písm. g/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o azyle" alebo „ZoA“) konanie v časti o udelenie azylu, zastavil. 2. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. Žalobkyňa požiadala dňa 2.9.2021 o udelenie medzinárodnej ochrany. Žalovaný vydal dňa 28.1.2022 rozhodnutie ČAS: MU-PO-261-26/2021-Ž, ktorým jej azyl neudelil, ale na území Slovenskej republiky jej poskytol doplnkovú ochranu. Proti rozhodnutiu žalovaného v časti o neudelení azylu podala správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 2.8.2022 zamietol. Žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sak/21/2022-144 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnite správneho orgánu v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci správnemu orgánu tento vydal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania. V správnom konaní žalobkyňu nevyslúchol a do administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia doložil iba fotokópiu zápisnice z pohovoru o predĺžení doplnkovej ochrany žalobkyne zo dňa 25.1.2023. Išlo o pohovor z úplne iného konania, pri ktorom nebola prítomná právna zástupkyňa žalobkyne. V predmetnom konaní správny orgán neuskutočnil žiadny pohovor (hoci mu o to vytkol NSS SR), čím porušil právo žalobkyne. Povinnosť vykonať osobný pohovor je okrem zákona o azyle upravená aj v čl.
13 ods. 1 procedurálnej smernice. V čl. 2 tejto smernice sú stanovené dôvody, kedy sa osobný pohovor uskutočniť nemusí, pričom ani jeden z týchto dôvodov sa na žalobkyňu nevzťahuje. 3. Ďalej žalobkyňa uviedla, že správny orgán ju zmätočne a protirečivo poučil o jej právach a povinnostiach ako osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou. V poučení pre osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou, ktoré dostala aj žalobkyňa, sa uvádza, že do iných krajín EÚ môže cestovať s platným cestovným dokladom a dokladom o pobyte v SR. Nikde sa tam ale neuvádza, že v prípade ak využije právo na obranu proti rozhodnutiu o neudelení azylu, tak do zahraničia cestovať nemôže, pretože v takom prípade bude jej konanie zastavené. Správny orgán v rámci konania o predĺžení doplnkovej ochrany zistil, že žalobkyňa niekoľkokrát p poskytnutí doplnkovej ochrany navštívila susedné Rakúsko. Na základe toho dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Žalobkyni bola rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 28.1.2022 poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany najskôr na dobu 1 roka, ktorá bola neskôr predĺžená na ďalšie 2 roky. Práva a povinnosti osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou nie je možné miešať a zamieňať s povinnosťami žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Žalobkyňa má na základe právoplatného rozhodnutia udelenú medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, na základe čoho požiadala o cudzinecký pas, ktorý jej bol vydaný. Zároveň využila svoje právo a podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu, čo jej nemôže byť na ujmu a obmedziť ju na jej právach. Vydanie rozhodnutia o zastavení azylového konania je podľa čl. 28 procedurálnej smernice viazané na konkludentné späťvzatie alebo odstúpenie od žiadosti, napr. keď žiadateľ nespolupracuje, utiekol z miesta pobytu, neprihlásil sa a pod. Žiadnu z týchto situácií nemožno aplikovať na žalobkyňu. 4. Rozhodnutie o zastavení konania je v rozpore so základnými zásadami správneho konania, a to so zásadou aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania a so zásadou rýchlosti a hospodárnosti a najmä takéto konanie neslúži na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka konania. &v čase vydania rozhodnutia mal správny orgán vedomosť, že žalobkyňa sa nachádza na území SR, a že Slovensko trvale neopustila. Žalobkyňa mala za to, že zmyslom ustanovenia o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle je zastaviť konanie iba vtedy, keď je zrejmé, že žiadateľ trvale opustil územie SR a nemá záujem na rozhodnutí o žiadosti o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ sa žiadateľ v čase vydania rozhodnutia zdržuje na území SR (a správny orgán o tom vie), tak rozhodnutie o zastavení konania je vždy nezákonné. Takýto výklad vyplýva aj z jazykového znenia daného ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že „žiadateľ opustil územie...“, čo predpokladá, že sa na území SR v čase vydania rozhodnutia nenachádza. 5. Žalobkyňa spĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania v krajine pôvodu v zmysle § 8 zák. o azyle z dôvodov náboženských, politických a z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Správny orgán mal v konaní postupovať podľa rozsudku NSS SR a o žiadosti rozhodnúť v súlade s právnym názorom kasačného súdu. Rozhodnutie o zastavení konania je nezákonné. II. Vyjadrenie žalovaného 6. Dňa 19.05.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. V súvislosti so zastavením konania o azyle žalovaný poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) a ustanovenie § 23c zákona o azyle, ktoré obsahuje taxatívny výpočet ustanovení, ktoré sa na žiadateľa o udelenie azylu s prechodným alebo trvalým pobytom nevzťahujú a sú explicitne vymedzené, avšak ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, sa v tejto enumerácii nenachádza, čo znamená, že na žiadateľa, ktorý má na území SR udelený prechodný alebo trvalý pobyt, sa toto ustanovenie vzťahuje a nie je možné sa od neho nijakým zákonným spôsobom odkloniť. V prípade, že žiadateľ počas azylového konania o pustí územie SR, čo sa opakovane stalo aj v prípade žalobkyne, zákon explicitne uvádza, že ministerstvo konanie zastaví. Žalovaný vykonal so žalobkyňou pohovor daň 25.1.2023, na ktorom uviedla, že viackrát opustila územie SR. Žalobkyňa bola dňa 20.9.2021 poučená v konaní o udelenie azylu o svojich právach a povinnostiach v jej rodnom jazyku. Bola poučená, že počas konania o udelenie azylu je povinná zdržiavať sa na území SR a ak pustí územie SR, ministerstvo jej žiadosť zastaví. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že žalovaný žalobkyňu o nemožnosti cestovať v azylovom konaní nepoučil. 7. Pokiaľ chcel žalovaný postupovať zákonným spôsobom nemohol vydať iné rozhodnutie, ako rozhodnutie o zastavení konania. Žalobkyňa má kedykoľvek možnosť opakovane požiadať o udelenie
azylu. Tým, že žalobkyňa získala doplnkovú ochranu, neprestala byť žiadateľkou o azyl a nezbavila sa svojich povinností žiadateľa o azyl. K čl. 28 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany žalovaný uviedol, že slovo „najmä“ v čl. 28 označuje, že ide o demonštratívny a nie taxatívny výpočet. Členské štáty teda majú možnosť tento výpočet doplniť o situácie, ktoré môžu reálne nastať a zároveň aj nastávajú. 8. Žalovaný ďalej poukázal na český zákon č. 325/1999 Sb. o azyle, ktorý v ustanovení § 25 písm. h) uvádza, že konanie o azyle sa zastaví, ak žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany v priebehu konania bez závažného dôvodu vstúpil na územie iného štátu alebo sa o vstup na územie iného štátu pokúsil a podľa ustanovenia § 33 písm. c) pri prieskume rozhodnutí súd konanie zastaví, ak žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany (žalobca) v priebehu konania vstúpil na územie iného štátu. Česká právna úprava je v tomto prípade teda ešte prísnejšia ako slovenská. Rovnakú, resp. obdobnú právnu úpravu možno nájsť aj v právnych poriadkoch iných členských štátov EÚ. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7 Azs 66/2009-71 a sp. zn. 7 Azs 94/2004-56. Podľa úpravy v slovenskom právnom poriadku neexistuje fakultatívna možnosť zastavenia konania, ale táto je daná výslovne ako povinnosť ministerstva. Nič nenaznačuje, že by bolo úmyslom zákonodarcu upraviť zastavenie konania iba v prípade trvalého opustenia územia SR. 9. Rozkladová komisia ministra vnútra SR v rozhodnutí ministra vnútra o rozklade č. SLV-430/ OLVS-2009 uvádza, že zákon neumožňuje správnemu orgánu prihliadnuť na uvedené skutočnosti a pri rozhodovaní o zastavení konania použiť správnu úvahu. Správny orgán v prípade ak sa preukázalo, že účastník konania naplnil dôvody na zastavenie konania, nemá oprávnenie, ale má zákonnú povinnosť konanie zastaviť bez ohľadu na účastníka konania, jazykové a kultúrne prostredie, z ktorého pochádza, dĺžku trvania azylového konania, okolnosti nedostavenia sa do príslušného azylového konania a iné skutočnosti. Zdôvodnenia, že žalobkyňa nemala záujem ukončiť prebiehajúce azylové konanie, sú v tomto prípade absolútne bezpredmetné. III. Konanie na správnom súde 10. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými žalobcom počas konania a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 220 SSP zrušil. Vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. V súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. d) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 13. Podľa § 5 ods. 2, 3, 4 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 14. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d). 15. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 18. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 71/1967 Z. z. (ďalej aj „Správny poriadok“ alebo „SP“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. IV. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 19. Žalobkyňa dňa 2.9.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o udelenie azylu na území SR. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-26/2021-Ž zo dňa 28.1.2022 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalobkyni neudelil azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobkyni doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2022. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia v časti neudelenia azylu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/1/2022-74 z 2.8.2022 žalobu zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom č. k. 1Sak/21/2022-149 z 20.12.2022 zmenil rozsudok KS BA tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. V konaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol so žalobkyňou dňa 25.1.2023 vykonaný pohovor, počas ktorého okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR vycestovala spolu s manželom a synom asi 4 – 5 krát z územia SR do hlavného mesta Rakúskej republiky, Viedne, naposledy v januári 2023. Boli tam na výlete, raz prespali u manželovej rodiny. 21. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.2.2023 žalovaný zastavil konanie v časti o udelenie azylu podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle. 22. V úvode napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa dňa 2.9.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o udelenie azylu na území SR. Nakoľko
v jej prípade neboli splnené podmienky ustanovené v § 8 zák. o azyle, rozhodnutím ČAS: MUPO-261-26/2021-Ž zo dňa 28.1.2022 jej azyl nebol udelený a zároveň jej podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Proti uvedenému rozhodnutiu podala v časti neudelenia azylu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 7SaZ/1/2022-74 z 2.8.2022 žalobu zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom č. 1Sak/21/2022-149 z 20.12.2022 zmenil rozsudok KS BA tak, že rozhodnutie migračného úradu v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.1.2023. 23. Dňa 5.1.2023 žalobkyňa požiadala o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR.V konaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol s menovanou dňa 25.1.2023 vykonaný pohovor, počas ktorého okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR vycestovala spolu s manželom a synom asi 4 – 5 krát z územia SR do hlavného mesta Rakúskej republiky, Viedne, naposledy v januári 2023. 24. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni po tom, ako jej bola na území SR poskytnutá doplnková ochrana, bol následne udelený prechodný pobyt na území SR. Ustanovenie § 23c zákona o azyle obsahuje taxatívny výpočet ustanovení, ktoré sa na žiadateľa o azyl s prechodným alebo trvalým pobytom nevzťahujú, pričom ust. § 19 ods. 1 písm. g), zákona o azyle tam nie je uvedené. To znamená, že na žiadateľa, ktorý má na území SR udelený prechodný alebo trvalý pobyt sa toto ustanovenie vzťahuje. Od tohto ustanovenia nie je možné sa nijakým zákonným spôsobom odkloniť a v prípade, že žiadateľ počas azylového konania opustí územie SR, čo sa v prípade žalobkyne opakovane stalo, zákon explicitne uvádza, že ministerstvo konanie zastaví podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle. 25. V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že pred vydaním rozhodnutia sa splnomocnená právna zástupkyňa žalobkyne oboznámila s kompletným spisovým materiálom a na migračný úrad zaslala stanovisko k prípadu. Vzhľadom na to, že migračný úrad v prípade tejto žiadosti o azyl procesne rozhodol o zastavení konania, a teda žiadosť meritórne neposúdil, nebolo možné vyjadrenie právnej zástupkyne vziať do úvahy. V. Právne posúdenie správneho súdu 26. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky. 27. Podľa § 27a ods. 1 zákona o azyle, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt. 28. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“), prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. 29. Podľa § 27b písm. d) zákona o azyle, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 90 dní zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky. 30. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej ako „nariadenie“) na účely tohto nariadenia „späťvzatie žiadosti o medzinárodnú ochranu“ sú úkony, ktorými žiadateľ skončí v súlade so smernicou 2013/32/EÚ postupy začaté podaním jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to buď výslovne, alebo konkludentne.
34. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia v prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a) a b) (prevzatie a prijatie späť žiadateľa bez povolenia na pobyt pri podaní žiadosti v inom členskom štáte), zodpovedný členský štát posúdi alebo ukončí posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žiadateľom. V prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. c), keď zodpovedný členský štát prerušil posudzovanie žiadosti na základe jej späťvzatia žiadateľom pred prijatím rozhodnutia vo veci samej v prvom stupni, uvedený členský štát zabezpečí, aby mal žiadateľ právo požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti alebo podať novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá sa nebude považovať za následnú žiadosť v zmysle smernice 2013/32/EÚ. V takých prípadoch členské štáty zabezpečia, že sa posúdenie žiadosti dokončí. 35. Podľa článku 27 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej ako „smernica“) pokiaľ členské štáty stanovia možnosť výslovného späťvzatia žiadosti podľa vnútroštátneho práva, ak žiadateľ výslovne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo o zamietnutí žiadosti. 36. Podľa článku 27 ods. 1 smernice členské štáty môžu tiež rozhodnúť, že rozhodujúci orgán môže rozhodnúť o zastavení posudzovania bez prijatia rozhodnutia. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán o tom urobil poznámku do žiadateľovho spisu. 37. Podľa článku 28 ods. 1 smernice ak existuje opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil, členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo, ak rozhodujúci orgán považuje žiadosť za neopodstatnenú na základe primeraného posúdenia jej vecnej stránky v súlade s článkom 4 smernice 2011/95/EÚ, o jej zamietnutí. Členské štáty môžu predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo od nej odstúpil, najmä, ak sa preukázalo, že: a) nereagoval na požiadavky o poskytnutie podstatných informácií ku svojej žiadosti v zmysle článku 4 smernice 2011/95/ EÚ alebo sa nedostavil na osobný pohovor, ako je uvedené v článkoch 14 až 17 tejto smernice, pokiaľ žiadateľ v primeranej lehote nepreukáže, že sa nedostavil v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť; b) utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže, že sa tak stalo v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť. Na účely vykonania týchto ustanovení môže členský štát stanoviť lehoty alebo usmernenia. 38. Podľa článku 28 ods. 2 smernice členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ, ktorý sa po prijatí rozhodnutia o zastavení posudzovania žiadosti podľa odseku 1 tohto článku opäť prihlásil príslušnému orgánu, mal právo požadovať opätovné otvorenie svojho prípadu alebo podať novú žiadosť nepodliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť lehotu v dĺžke minimálne deviatich mesiacov, po uplynutí ktorej už žiadateľov prípad nemožno opätovne otvoriť alebo sa nová žiadosť môže považovať za následnú žiadosť podliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť, že žiadateľov prípad možno opätovne otvoriť len raz. Členské štáty zabezpečia, aby sa takáto osoba neodsunula v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Členské štáty môžu povoliť, aby rozhodujúci orgán pokračoval v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. 39. Právnym posúdením veci na účel ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, sa rozumie činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 946 s). 40. V správnej žalobe žalobkyňa žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie s poukazom na to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 41. Na základe oboznámenia sa so súdnym a administratívnym spisom, správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle na prípad žalobkyne. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nesprávne vychádzal zo striktne gramatického výkladu právnej normy – ustanovenia §
19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle a opomenul tak jej teleologický výklad, a teda interpretáciu tohto ustanovenia z hľadiska jeho účelu a zmyslu. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci administratívneho konania nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku. 42. Súd je toho názoru, že účelom ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle je zastaviť azylové konania v prípadoch, v ktorých žiadatelia o azyl natrvalo opustia územie SR, a teda opustením územia SR konkludentne zanechajú azylové konanie. Nemožno však pod toto ustanovenie subsumovať situáciu, kedy žiadateľ o azyl krátkodobo vycestuje z územia SR (napr. na návštevu rodiny, na výlet a pod.) so zámerom opätovne sa na jej územie vrátiť, čo žalobkyňa aj spravila, naviac za situácie, keď má poskytnutú doplnkovú ochranu (ktorú jej navyše poskytol sám žalovaný), a preto má právo z územia SR vycestovať a opätovne na jej územie vstupovať (§ 27a ods. 1 a § 27b písm. d) zákona o azyle, v spojení s § 20 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jej subjektívne práva (na prejednanie žiadosti o azyl). Opačný, žalovaným aplikovaný výklad ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle, by bol príliš formalistický, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo porušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to v prípadoch ustanovených zákonom sa domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, alebo na inom orgáne Slovenskej republiky. 43. Uvedené ustanovenie zákona o azyle je nevyhnutné vykladať v súlade s právom EÚ, ktoré rovnako upravuje inštitút späťvzatia žiadosti o medzinárodnú ochranu a to aj konkludentne. Nariadenie definuje ukončenie posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe jej späťvzatia, no súčasne zakotvuje oprávnenie žiadateľa požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti a tomu zodpovedajúcu povinnosť štátu posúdenie žiadosti dokončiť, a to dokonca aj po zastavení posudzovania opätovným otvorením prípadu a pokračovať v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. Správny súd konštatuje, že na základe okolností prípadu nebol daný opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľka svoju žiadosť konkludentne vzala späť alebo od nej odstúpila. 44. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 220 SSP zrušil, keďže dospel k záveru, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 45. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s tým, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu uvedeného v rozsudku č. k. 1Sak/21/2022-149 z 20.12.2022, nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku správneho právneho posúdenia veci. 46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).