Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/336/2021 1021201924 05. 10. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1021201924.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu 1/: Ticketportal SK, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 35 850 698 zastúpený: advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, žalobcu 2/: CBC Development a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 886 811, zastúpený: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Karlovo nám. 671/24, 11000 Praha 1, Česká republika, IČO: 261 69 720, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka,so sídlom Nám. Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 35 844 703, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, Mlynské Nivy 44/A, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave opatrenie - Oznámenie žalovaného Ministerstva hospodárstva SR o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný Oznámením o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021 oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení neskorších predpisov a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080 zo dňa 02.06.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej žalobcom 2/ v mene nájomcu - žalobcu 1/ za obdobie sťaženého užívania 01.10.2020 až 31.12.2020 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. II.
Žaloba 2. Žalobou zo dňa 01.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.12.2021, sa žalobcovia domáhali prieskumu zákonnosti a zrušenia Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci a nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 3. Poskytovanie dotácii na nájomné malo slúžiť ako čiastočné odbremenenie podnikateľov od nákladov na nájomné, ktoré museli aj napriek nemožnosti vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, stále uhrádzať. Neschválením dotácie tak bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcov, ktorí kvôli pandémii Covid 19 a s ňou súvisiacimi opatreniami prijatými orgánmi verejnej moci nemohli v plnom rozsahu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Tento záver potvrdzuje aj časť A Schémy štátnej pomoci, podľa ktorej "V nadväznosti na šírenie ochorenia COVID 19 a na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v Slovenskej republike z 11. marca 2020 slovenské orgány prijali viaceré opatrenia vo forme odporúčaní a zákazov pre obyvateľov a podniky, ktorými pozastavili činnosti, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné, a obmedzili pohyb s cieľom znížiť šírenie vírusu. Opatrenia prijaté v tomto kontexte majú závažný dosah na fungovanie podnikov všetkých druhov, ktoré čelia náhlemu nedostatku, dokonca až nedostupnosti likvidity počas tejto krízy. Povinnosť zatvoriť určité prevádzkarne alebo inak obmedziť ich činnosť viedla v prípade mnohých podnikov k strate príjmu. Tieto podniky však aj naďalej vykazujú časť svojich nákladov. V dôsledku vyššie uvedeného sa tieto podniky môžu rýchlo dostať do platobnej neschopnosti, čo sa navyše prenáša aj na ich dodávateľov a zamestnancov. Táto situácia môže preto spôsobiť vážne narušenie slovenského hospodárstva." 4. Žalovaný vyhlásil Výzvu na predkladanie žiadostí 16. decembra 2020. Žiadosti bolo možné predkladať do 30. júna 2021. Išlo o pomoc podľa Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácií spôsobenej nákazou COVID 19 v platnom znení. Žalobcovia splnili všetky podmienky na poskytnutie dotácie na nájomné podľa Schémy štátnej pomoci – kvalifikovaný žiadateľ a prijímateľ, kvalifikovaný nájomný vzťah, kvalifikovaný predmet nájmu, ktorými bolo nebytové priestory v administratívnej budove A. X na B. XX C. D. o výmere 1211,83 m2. K uvedeným podmienkam žalobcovia uviedli, že žalovaný nesplnenie týchto podmienok nenamietal. Kvalifikovaná činnosť nájomcu bola podľa žalobcov ako podmienka tiež splnená, keďže podstatou činnosti žalobcu 1/ je predaj vstupeniek na hromadné podujatia konečným spotrebiteľom, ktorých konanie bolo v danom období buď úplne zakázané, alebo obmedzené. Zákon o poskytovaní dotácií neupravuje definíciu konečného spotrebiteľa. Jediné definície spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku sú v predpisoch o ochrane spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcov nemožno na daný prípad použiť a tento pojem je potrebné vykladať širšie. Žalobcovia poukázali na sťažené užívanie predmetu nájmu súvisiace so zákazom vychádzania, povinnej práce z domu a zákazom hromadných podujatí, pričom poukázali na právny základ uvedených dôvodov sťaženia užívania predmetu nájmu. Postup žalovaného pri vyhodnocovaní podmienok pre poskytnutie dotácie bol nesprávny a pravdepodobne bol založený na nesprávnom právnom posúdení podmienok formulovaných v § 13c Zákona o poskytovaní dotácií, vo Výzve na predkladanie žiadostí a v Schéme štátnej pomoci. 5. Nepreskúmateľnosť napadnutého oznámenia a rozhodnutia o neschválení žiadosti vyplýva z absencie odôvodnenia. Aj napriek tomu, že konanie o schvaľovaní žiadosti o dotáciu nepodlieha správnemu poriadku, rozhodnutie o žiadosti by malo obsahovať preskúmateľné odôvodnenie. Dôvody neschválenia sú uvedené v jedinej vete oznámenia, žalobcovia dôvody neschválenia len odhadujú. Žalobcovia poukázali na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vo veci nepreskúmateľnosti rozhodnutí/opatrení orgánov verejnej správy.
III. 6. Krajský súd v Bratislave výzvou zo dňa 13.01.2022 doručenou žalovanému dňa 13.01.2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k správnej žalobe a predloženie spisov, v súlade s ust. § 105 ods. 2 písm.a), c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalovaný bol vyzvaný v lehote 30 dní na písomné vyjadrenie sa k správnej žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočností na
svoju obranu a predloženie administratívneho spisu týkajúceho sa veci. Vo výzve bolo uvedené, že pod spisom treba rozumieť žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. V poučení uvedenej výzvy súd uviedol, že ak správny súd uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote sa písomne vyjadriť k žalobe a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, správny súd môže vo veci konať ďalej (§105 ods. 2 písm.a) SSP). Žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa (§105 ods. 2 písm.c) veta druhá SSP). Orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady listiny a písomnosti ako aj podať vyjadrenie k veci (§102 ods. 1 SSP). Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy (§ 80 ods. 1 písm. a) SSP). Žalovaný na uvedenú výzvu súdu nereagoval. 7. Krajský súd v Bratislave opakovanou výzvou žalovanému zo dňa 18.03.2022 doručenou žalovanému dňa 18.03.2022 opätovne vyzval na splnenie zákonných povinností žalovaného v lehote 30 dní. Nakoľko ani na opakovanú výzvu súdu žalovaný nereagoval, Krajský súd v Bratislave uložil žalovanému uznesením č.k. 2S/336/2021-84 zo dňa 21.06.2022 pokutu vo výške 1000,00 EUR a vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia predložil administratívny spis spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 24.06.2022. Žalovaný ani v zmysle uvedenej výzvy súdu nepredložil súdu požadované administratívne spisy. 8. Keďže žalovaný nereagoval ani výzvu súdu na predloženie administratívnych spisov uvedenú v uznesení č.k. 2S/336/2021-84 zo dňa 21.06.2022, Krajský súd v Bratislave uložil žalovanému uznesením č.k. 2S/336/2021-92 zo dňa 25.01.2023 pokutu vo výške XXXX,XX E. a vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia predložil administratívny spis spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 06.02.2023. Žalovaný ani v zmysle uvedenej výzvy súdu nepredložil súdu požadované administratívne spisy.
IV. 9. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 2S/336/2021. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/336/2021.
V. Relevantné právne predpisy 10. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 11. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 12. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd (ods.2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods.4). 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa § 102 ods. 1 SSP , orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. 19. Podľa § 103 ods. 1 SSP, ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. 20. Podľa § 105 ods. 2 písm.a) SSP na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 21. Podľa § 105 ods. 2 písm.c) SSP na účel podľa odseku 1 predseda senátu vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. 22. Podľa § 13c ods. 1 zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení od 09.12.2020 do 29.11.2022 (ďalej len „zákon o dotácii“), dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len „dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
23. Podľa § 13c ods. 2 zákona o dotácii, predmetom nájmu môže byť a) miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov, b) trhové miesto. 24. Podľa § 13c ods. 4 zákona o dotácii, dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi na základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť a) fyzická osoba – nepodnikateľ, b) fyzická osoba – podnikateľ, c) právnická osoba – nepodnikateľ, d) právnická osoba – podnikateľ. 25. Podľa § 13c ods. 5 zákona o dotácii, žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. 26. Podľa § 13c ods. 8 zákona o dotácii, nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na základe schválenej schémy pomoci (§ 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) a výzvy na predkladanie žiadostí. 27. Podľa § 13c ods. 14 zákona o dotácii, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. 28. Podľa § 2 písm. j) zákona o dotácii, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom (§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na podporu nájomného podľa § 13c. 29. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dotácii, na dotáciu nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). 30. Podľa §7 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý komplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom. 31. Podľa § 17 ods. 2 zákona o štátnej pomoci, na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. Za poskytnutie pomoci je zodpovedný jej poskytovateľ.
VI. Právne posúdenie správnym súdom 32. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 05.10.2023 bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu od 14.09.2023. 33. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021, ktorým žalovaný oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona o dotácii a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080 zo
dňa 02.06.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej žalobcom 2/ v menej nájomcu žalobcu 1/ za obdobie sťaženého užívania 01.10.2020 až 31.12.2020 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. 34. Správny súd konštatuje, že žalovaný napriek štyrom výzvam súdu a dvom právoplatne uloženým pokutám nepredložil správnemu súdu administratívne spisy a žiadne vyjadrenie k správnej žalobe. 35. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou Schémou štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – SA.59809 (2020/N)– Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1, vykonávateľ schémy – žalovaný, trvanie 16.12.2020 – 30.6.2021, dátum rozhodnutia EK 15.12.2020 C(2020) 9314 final, forma pomoci:Priamy grant (úhrada časti nájomného), prístupné z https://www.antimon.gov.sk/data/files/1177_prehlad-novych-schem-statnej-pomoci-a-dodatkov-kschemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020.pdf"https://www.antimon.gov.sk/data/files/1177_prehladnovych-schem-statnej-pomoci-a-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020.pdf (ďalej len „schéma štátnej pomoci“). 36. Právnym základom schémy štátnej pomoci je: Zmluva o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 202, 7.6.2020, str. 47); Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení; Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci); Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; Zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorší predpisov. 37. Zo schémy štátnej pomoci vyplýva (bod 18), že prijímateľmi pomoci sú všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, ktoré a) si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa právneho poriadku iného štátu (ďalej ako „nájomná zmluva“) prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto (ďalej spoločne ako „prevádzkareň“); b) uzavreli nájomnú zmluvu s právom užívať prevádzkareň najneskôr od 1. augusta 2020; c) boli priamo dotknuté opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány v súvislosti s pandémiou COVID-19 a prostredníctvom ktorých bola uložená povinnosť zatvoriť svoje prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti vo svojich prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Bod 19 ustanovuje, že prijímatelia musia spĺňať nasledovné podmienky: a) nemajú povinnosť vrátiť pomoc na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, b) k 31. decembru 2019 neboli podnikom v ťažkostiach s výnimkou ustanovenou v dočasnom rámci v znení platnom v čase poskytnutia pomoci, c) majú vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom , d) nie je voči nim vedené konkurzné konanie, nie sú v konkurze alebo v reštrukturalizácii a nebol proti nim zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku , e) nie je voči nim vedený výkon rozhodnutia , f) neporušili v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, g) nemajú evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa voči nim neeviduje pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov , h) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, i) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, j) v žiadosti označia konečných užívateľov výhod, ak výška pomoci podľa schémy prevyšuje 100 000 EUR na žiadosť, k) sú poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorým sa neposkytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa podmienky uvedené v tomto bode v písm. c) a v písm. e) až g) považujú za splnené. Na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa splnenie podmienok uvedených v bodoch d), h) a i) preukazuje vyhlásením o splnení podmienok. 38. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou výzvou žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c zákona o dotácii a
v zmysle schémy štátnej pomoci, s dátumom vyhlásenia výzvy 16.12.2020 a dátumom uzavretia výzvy 30.06.2021(https://najmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/Najmy_V%C3%BDzva_Do %C4%8Dasn%C3%BD%20r%C3%A1mec_marec%202021.pdf"https://najmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/ Najmy_V%C3%BDzva_Do%C4%8Dasn%C3%BD%20r%C3%A1mec_marec%202021.pdf) V zmysle uvedenej výzvy (bod 3) je oprávneným žiadateľom o dotáciu na nájomné nájomca, ktorý žiada o dotáciu na nájomné prostredníctvom prenajímateľa. Nájomca musí spĺňať nasledovné podmienky: 1. má s prenajímateľom uzavretú zmluvu podľa časti 1 tejto výzvy; 2. nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; 3. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie a trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (podmienka je relevantná len pre právnické osoby); 4. nenárokuje sa voči nemu vrátenie štátnej pomoci na základe rozhodnutia Európskej komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom; 5. v prípade, že je stredným alebo veľkým podnikom, spĺňa podmienku, že nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach podľa čl. 2 ods. 18 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. V prípade, že nájomca je mikro alebo malým podnikom, spĺňa podmienku, že nedostal pomoc na záchranu6ani pomoc na reštrukturalizáciu; 6. spĺňa podmienky stanovené v schéme; 7. má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom; 8. nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia; 9. neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu; 10. nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov; 39. Podľa bodu 6 uvedenej výzvy žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c zákona o dotácii a v zmysle schémy štátnej pomoci, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. V prípade neschválenia dotácie na nájomné ministerstvo elektronicky zašle prenajímateľovi a nájomcovi oznámenie o neschválení dotácie na nájomné. Dôvodom neschválenia dotácie na nájomné môže byť napríklad nesplnenie podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné, nesprávnosť alebo neúplnosť podpisov, duplicita žiadostí o dotáciu na nájomné, identifikovanie zhody medzi nájomcom a prenajímateľom a pod. 40. Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. 41. Podľa čl. 47 prvý odsek Charty základných práv EU, každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. 42. Dobrá správa („good administration“) je súhrn minimálnych právnych požiadaviek na verejnú správu v demokratickom a právnom štáte, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou princípov európskeho správneho práva. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovnakého zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti. Medzi princípy dobrej správy patrí princíp viazanosti právom, ktorý zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalej je to princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, nestrannosti a objektivity, proporcionality, právnej istoty, konania v primeranej lehote, spoluúčasti, rešpektovania súkromia, transparentnosti (Zdroj: JUDr. Elena
Berthotyová, PhD., dátum publikácie: 15. 1. 2014, prameň: Bulletin slovenskej advokácie / Bulletin SAK - 2013 / Bulletin SAK - 12/2013, zverejnené https://www.epi.sk/odborny-clanok/Dobra-sprava-zasadamodernej-verejnej-spravy.htm). 43. V primárnom práve EU je právo na dobrú správu vecí verejných obsahom čl. 41 Charty základných práv EU, podľa ktorého znenia má každý právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote (čl. 41 ods. 1). Toto právo zahŕňa najmä (čl. 41 ods. 2): a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 44. Podľa čl. 42 Charty základných práv EU každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič. 45. Správny súd sa ako prvé vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný neposkytol správnemu súdu zákonom uloženú povinnosť súčinnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď sa vyššie citované ustanovenia Charty základných práv EU týkajú práva každého v konaní pred inštitúciami Európskej únie, zohľadňujúc slovenskú vnútroštátnu úpravu je možné uvedené ustanovenie analogicky aplikovať na definovanie obsahu pojmu „právo na dobrú správu vecí verejných“ aj vo vnútroštátnom právnom prostredí a toho, či vnútroštátny orgán verejnej správy porušuje právo na dobrú správu vecí verejných, pokiaľ na výzvu súdu vyhotovenú v súlade so zákonom (SSP) neposkytne súdu administratívny spis. Potreba použitia analógie platí preto, že v prejednávanom prípade je právnym podkladom dotácie primárne právo EU – Zmluva o fungovaní Európskej únie a štátna pomoc podlieha právu EU. Nakoľko v nadväznosti na Chartu základných práv EU bol vydaný Európsky kódex dobrej správnej praxe, je potrebné pri výklade práva na dobrú správu vecí verejných, podporne prihliadnuť aj na jeho obsah. 46. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalovaný na výzvu súdu nepredložil v zmysle príslušných ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy uvedených vo výzve súdu administratívny spis a ani žiadnym iným spôsobom nereagoval, a to ani po opakovanom uložení pokuty žalovanému, jedná sa o porušenie zákonných povinností žalovaného vo vzťahu k súdu, ako aj o porušenie práva každého, t.j. aj žalobcu 1/ a žalobcu 2/ na prístup k spisu, ktorý sa ho týka a právo na prístup k dokumentom žalovaného, bez ohľadu na ich nosič. XX. Správny súd neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného nereagovaním na opakované výzvy na predloženie administratívneho spisu, a to ani po opakovane uloženej pokute, vyhodnotil takúto nečinnosť žalovaného ako konanie porušujúce povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa ustanovenia § 102 ods. 1 SSP a § 105 ods. 2 písm.c) SSP, ako aj konanie porušujúce povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že žalovaný pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny správneho súdu v zmysle § 103 ods. 1 SSP. 48. Takáto nečinnosť žalovaného spočívajúca v porušení zákonných povinností predložiť súdu administratívny spis podľa názoru správneho súdu je porušením práva žalobcov na dobrú správu vecí verejných, najmä pokiaľ ide o princíp viazanosti právom, transparentnosti a právnej istoty. 49. Správny súd poukazuje na to, že aj v prípade nečinnosti žalovaného, ktorý ignoroval výzvy súdu a napriek opakovanému uloženiu pokuty neposkytol súdom požadovanú súčinnosť, je súd povinný konať, a to podľa § 103 ods. 1 SSP. Akýkoľvek iný výklad by znamenal popretie práva garantovaného Ústavou SR v čl. 46 ods. 2 a 4, ako aj v Charte základných práv EU v čl. 47, a popretie zásad a zmyslu správneho súdnictva. 50. Správny súd pripomína, že konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§5 ods. 2 SSP). Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§5 ods. 3 SSP).
51. Podľa názoru správneho súdu samotná nečinnosť žalovaného v súdnom konaní spočívajúca v porušení zákona žalovaným je sama o sebe závažným zásahom do subjektívnych práv žalobcu, kedy žalovaný porušovaním správneho súdneho poriadku kladie žalobcovi ako aj súdu prekážky a znemožňuje žalobcovi realizovať práva na prístup k dokumentov a ku spisu, ktorý sa ho týka, a súdu znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Takýto stav je v právnom štáte netolerovateľný vo vzťahu k akémukoľvek žalovanému, a je osobitne znepokujúci, pokiaľ je žalovaným ústredný orgán štátnej správy. XX. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/14/2018 zo dňa 25.06.2019 (body 108 až 110), voči ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, v zmysle ktorého konajúci súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali súdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z neho vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu“ (§ 250j ods. 3 OSP). Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 5S/14/2018 uviedol, že i keď ustanovenie § 250j ods. 3 OSP neprešlo do Súdneho správneho poriadku v takomto znení, z ust. § 102 ods. 1 SSP vyplýva, že orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis. Ak žalovaný nepredložil kompletný administratívny spis, súd mal za to, že je to taká vada, ktorá má za následok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. 53. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie neschválenia dotácie obsahuje jednu vetu v znení „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ Z takto definovaného dôvodu zamietnutia žiadosti o dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo Výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme štátnej pomoci žalobcovia nesplnili. 54. Správny súd uvádza, že aj keď na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, žalovaný musí zamietnutie žiadosti riadne zdôvodniť, a to práve s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania. 55. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom,
alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 56. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade, že administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom, poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15. 03. 2022, voči ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63: „ 60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa § 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. 61.Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie v zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu. 63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho konania.“ 57. Ak orgán verejnej správy, v tomto prípade však len v pozícii žalovaného, ani napriek uloženým pokutám nepredloží správnemu súdu riadne vedený administratívny spis, respektíve v prípade strateného či inak poškodeného administratívneho spisu tento nezrekonštruuje, vytvorí tým pre správny súd prekážku napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať. Až vtedy podľa konkrétnych okolností prípadu bude pripadať do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to pre jeho nepreskúmateľnosť, ak nebude možné zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) posúdiť z ostatného spisového materiálu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny Súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 481). 58. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného - Oznámenie žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080-213894 zo dňa 05.10.2021, pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 59. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia správny súd nemohol pristúpiť k vyhodnoteniu druhej žalobnej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci.
60. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 prvá veta SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP). V danom prípade súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti odstráni a o žiadosti o dotáciu č. 88397/2021-1080 zo dňa 02.06.2021 rozhodne s riadnym odôvodnením tohto rozhodnutia. 61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešným žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 62. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.