Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/25/2021 1021200301 29. 11. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200301.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2021, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . II. Súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2020 podľa § 65 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) a podľa § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 26.10.2020 o starobný dôchodok k 06.10.2019. Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa potvrdenia MV SR zo dňa 03.09.2020 bol žalobcovi od 01.11.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 zák. č. 73/1998 Z. z., ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba služby v rozsahu 16 rokov a 186 dní, a to v I. kategórii funkcií. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií žalobca nezískal 20 rokov, nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., teda nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 58 rokov veku k 06.10.2019 nevznikol. Nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. žalobcovi nevznikol z dôvodu, že k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, keďže jeho služobný pomer skončil dňom 31.10.1999. Dôchodkový vek po 31.12.2019 stanovuje príloha č. 3a zák. č. 461/2003 Z. z. tak, že dôchodkový vek poistenca, ktorý sa narodil v roku 1961 je 63 rokov a 2 mesiace, teda žalobca dovŕši dôchodkový vek 06.12.2024. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že je diskriminačné, ak občan, ktorý pracoval do dňa 31.12.1999 a má odpracovaný rovnaký počet rokov, je zvýhodnený a môže ísť do dôchodku, a ten, ktorý pacoval do 31.10.1999 nemá nárok na dôchodok. 3. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2021 generálny riaditeľ žalovaného odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení uviedol, že file_0.jpg
file_1.wmf žiadosťou, spísanou dňa 26.10.2020, požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 06.10.2019, k veku 58 rokov. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č. p.: SPSČ-OSZ-34499- 16/2020-VZ zo dňa 03.09.2020 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená náhradná vojenská služba od 01.10.1980 do 28.02.1981 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.03.1981 do 31.03.1988 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.11.1990 do 31.10.1999 v I. kategórii funkcií. Žalobca získal v I. kategórii funkcií celkom 16 rokov a 186 dní. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zák. č. 100/1988 Zb. žalobca nezískal 20 rokov, nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., a preto mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58 rokov veku k 06.10.2019 nevznikol. Doba služby žalobcu zaradená do zvýhodnenej I. kategórie funkcií trvala do 31.10.1999. Žalobca nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., nakoľko doba služby zaradená do I. kategórie funkcií netrvala k 31.12.1999. Nakoľko doba služby žalobcu zaradená v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999, námietka žalobcu, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku a má nárok na starobný dôchodok, nie je dôvodná, nakoľko na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je nutné, aby doba služby v I. kategórii funkcií trvala k 31.12.1999 v súlade s § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že žalobca získal 16 rokov v službe, pre znížený vek 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., nebola súčasne splnená podmienka trvania zamestnania do 31.12.1999, ktorú vyžaduje § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože doba služby žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií skončila dňom 31.10.1999. Zákonom č. 355/1999 Z. z., ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený až 07.12.1999, s účinnosťou od 22.12.1999, bola možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31.12.1998 predĺžená až do 31.12.1999. Zároveň, s účinnosťou od 22.12.1999, bola posunutá aj uplatniteľnosť § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak, ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok nevznikol dovŕšením 58 rokov, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 26.10.2020 správne zamietnutá. Na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 29.01.2021.
II. Žaloba 4. Žalobou zo dňa 10.03.2021, doručenou súdu dňa 10.03.2021, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 611 006 7007 0 zo dňa 21.01.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.11.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 06.10.2019. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vychádza zo svojho prístupu, že jednej skupine poistencov, ktorým služobný pomer trval do 31.12.1999 priznáva starobný dôchodok už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov podľa odpracovaných rokov v I. kategórie funkcií, a druhej skupine poistencov, ktorí skončili služobný pomer pred termínom 31.12.1999, tak tým toto zvýhodnenie za prácu v I. kategórii funkcií neuznáva, napriek tomu, že všetci mali rovnakú povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, v tom si boli rovní pred zákonom. Pokiaľ sa týka nárokov za odpracované roky v I. kategórií funkcií, tak sú zvýhodnení len tí, ktorí ukončili služobný pomer dňa 31.12.1999 alebo neskôr a to z dôvodu, že sa rušia pracovné kategórie. Žalobca poukázal na diskriminačný dopad zák. č. 355/1999 Z. z.,
ktorým sa zmysel a význam § 174 ods. 1, 2 zák. č. 100/1988 Zb. v reálnom živote zmenil tak, že rovnosť pred zákonom bola len v platení odvodov do Sociálnej poisťovne a všetci, ktorí skončili prácu I. kategórie funkcií ku dňu 30.12.1999 nemajú nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku, a poistenci, ktorí skončili prácu I. kategórie funkcií dňa 31.12.1999 a neskôr majú nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku len preto, že od 01.01.2000 boli zrušené pracovné kategórie. Zák. č. 355/1999 Z. z. odporuje základným zásadám zákona č. 100/1988 Zb., a to že právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. V tomto prípade je čas rozhodujúcim faktorom - termín 31.12.1999, ktorí vytvoril dve skupiny poistencov, tí ktorí skončili prácu v I. kategórii funkcií pred termínom a nemajú nárok na skorší odchod do starobného dôchodku a tí, ktorí skončili prácu v I. kategórií funkcií dňa 31.12.1999 a neskôr a majú nárok na skorší odchod do starobného dôchodku. Skutočnosť, kto a koľko platil odvodov do Sociálnej poisťovne sa neberie do úvahy. V reálnom živote to má taký dopad, že starší poistenci, ktorí odpracovali 20 rokov alebo aj viac a skončili prácu I. kategórie funkcií pred termínom 31.12.1999 nemajú nárok na skorší odchod do starobného dôchodku a mladší poistenci, ktorí skončili prácu I. kategórie funkcií dňa 31.12.1999 a neskôr majú nárok na skorší odchod do starobného dôchodku. Týmto zákonom (č. 355/1999 Z. z.) bola veľká skupina poistencov znevýhodnená a účelovo poškodená a druhá skupina občanov bola zvýhodnená a starobné dôchodky sa začali skôr priznávať vekovo mladším poistencom. Zákon je diskriminačný a protiústavný. Žalobca preto navrhol, aby súd podal podnet na Ústavný súd SR o súlade resp. nesúlade zák. č. 355/1999 Z. z. s ústavou (čo súd podľa obsahu posúdil ako návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP). Žalobca tiež namietal, že samotné konanie o priznanie starobného dôchodku sa vykonáva tak, že v 1. stupni rozhoduje Sociálna poisťovňa – ústredie a odvolacie konanie vykonáva Sociálna poisťovňa. Teda konanie v 1. stupni aj odvolacie konanie vykonáva tá istá inštitúcia a tak vlastne sama sebe potvrdzuje rozhodnutia, čo je konflikt záujmov. Preto žalobca navrhol, aby súd podal podnet na Ústavný súd SR, že konanie o dôchodkoch nespĺňa ústavnoprávne princípy čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (čo súd podľa obsahu posúdil ako návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP). Podľa žalobcu odvolacím orgánom by malo byť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2021 uviedol, že žiadosťou, spísanou dňa 26.10.2020, požiadal žalobca žalovaného o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 06.10.2019, t. j. od dovŕšenia 58 rokov veku. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č. p.: SPSČ-OSZ-34499- 16/2020-VZ zo dňa 03.09.2020 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok od 01.11.1999 podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená náhradná vojenská služba od 01.10.1980 do 28.02.1981 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.03.1981 do 31.03.1988 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.11.1990 do 31.10.1999 v I. kategórii funkcií. Žalobca získal celkom 16 rokov a 186 dní v I. kategórii funkcií. Žalobca preukázal, že v I. kategórii funkcií hodnotenej ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) získal iba 16 rokov a 186 dní, čiže nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., a preto mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58 rokov veku k 06.10.2019 nevznikol. V zmysle potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č. p.: SPSČ-OSZ-34499-16/2020-VZ zo dňa 03.09.2020 služobný pomer žalobcu bol ukončený dňom 31.10.1999. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo do 31.10.1999. Nakoľko žalobca k 31.12.1999 nevykonával zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií, námietka žalobcu, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku a má nárok na starobný dôchodok, nie je dôvodná, nakoľko na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je nutné, aby doba služby v I. kategórii funkcií trvala k 31.12.1999 v súlade s § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že žalobca získal 16 rokov v službe, pre znížený vek 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., nebola súčasne splnená podmienka trvania zamestnania do 31.12.1999, ktorú vyžaduje § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože doba služby žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií skončila dňom 31.10.1999. Zákonom č. 355/1999 Z. z., ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený až 07.12.1999, s účinnosťou
od 22.12.1999, bola možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31.12.1998 predĺžená až do 31.12.1999. Zároveň, s účinnosťou od 22.12.1999, bola posunutá aj uplatniteľnosť § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1998 Z. z. vznikol občanom, ktorí splnili podmienku uvedenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1998 Z. z., tzn. podmienku trvania služby I. kategórie funkcie k 31.12.1999, ktorú žalobca nesplnil, pretože službu I. kategórie funkcie vykonával len do 31.10.1999. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak, ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca k 06.10.2019 nedovŕšil dôchodkový vek a zároveň nesplnil podmienku zníženého dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že mu služobný pomer v I. alebo II. pracovnej kategórii netrval k 31.12.1999, a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu 06.10.2019, t. j. ku dňu dovŕšenia veku 58 rokov správne zamietnutá. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. file_2.jpg file_3.wmf file_4.jpg file_5.wmf
file_6.jpg file_7.wmf
file_8.jpg file_9.wmf
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 02.08.2023, v ktorom v podstate zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe.
IV. Právne posúdenie 7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 29.11.2023 za prítomnosti žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 10. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 14. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 15. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 18. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 19. Podľa § 65 ods. 2 cit. zák. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 20. Podľa § 274 ods. 1 cit. zák. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 21. Podľa § 215 ods. 4 cit. zák. o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. 22. Podľa § 14 ods. 1 zák. č 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. 23. Podľa § 14 ods. 2 cit. zák. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 24. Podľa § 14 ods. 4 cit. zák. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 25. Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 26. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) cit. zák. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií. 27. Podľa § 174 ods. 2 cit. zák. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 28. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2020 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Žalobca v zásade vytýkal napadnutému rozhodnutiu najmä to, že vychádza z neprávneho právneho posúdenia, resp. zo zákona, ktorý je diskriminačný a protiústavný.
29. Predmetom konania bolo teda preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z hľadiska, či žalobca ku dňu 06.10.2019 spĺňal podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba služby v rozsahu 16 rokov a 186 dní, a to náhradná vojenská služba od 01.10.1980 do 28.02.1981 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.03.1981 do 31.03.1988 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.11.1990 do 31.10.1999 v I. kategórii funkcií. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) cit. zák. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov (v prípade žalobcu 58 rokov) je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. i) až l) zákona č. 100/1988 Zb. v stanovenom rozsahu, čo navrhovateľ spĺňa, nakoľko v I. kategórii funkcií odpracoval 16 rokov a 186 dní, ale aj splnenie podmienky ustanovenej v § 174 ods. 2 tohto zákona, ktorou je trvanie takéhoto zamestnania k 31.12.1999, čo navrhovateľ nespĺňa. Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. vyžadoval splnenie podmienky trvania takého zamestnania k určitému dátumu, naposledy k 31.12.1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek, ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31.12.1999 (prvýkrát k 31.12.1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28.06.2017). Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015). Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobcovi skončil služobný pomer dňom 31.10.1999 a teda podmienka trvania služby v I. kategórii funkcií k 31.12.1999 upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nie je splnená. Aj súd mal preto za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov. Pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „trvali k 31.12.1999" uvedeného v ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., toto vyjadruje podmienku trvania služobného pomeru k tomuto dátumu vrátane, t. j. k 31.12.1999 a nie v čase do 31.12.1999 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/146/2016 zo dňa 25.04.2018). Na základe vyššie uvedených skutočností je možné skonštatovať, že žalobca ku dňu 06.10.2019 nespĺňal podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko nedovŕšil potrebný vek. Nespĺňal tiež podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa 21 ods. 1 písm. d) zák. č. 100/1988 Zb., keďže nebol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l). Podmienku podľa § 174 ods. 1 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. síce splnil, ale nesplnil podmienku podľa § 174 ods. 2 cit. zák., ktorá musí byť splnená kumulatívne, keďže jeho služba I. kategórie funkcií netrvala k 31.12.1999.
30. V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadom diskriminácie osôb, ktoré ukončili služobný pomer pred 31.12.1999 súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii." Námietku o diskriminácii nebolo možné akceptovať ani z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by vo vecne totožných prípadoch žalovaný alebo príslušné súdy rozhodli inak. Z uvedeného dôvodu súd nepostupoval podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, a preto návrh na prerušenie konania zamietol. 31. Žalobca mal za to, že skutočnosť, že o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného, ústredie rozhoduje generálny riaditeľ žalovaného, teda tá istá inštitúcia rozhoduje v 1. aj 2. stupni, nespĺňa ústavnoprávne princípy čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa žalobcu odvolacím orgánom by malo byť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. K tomu súd poukazuje na ust. § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. V danej veci v prvom stupni rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie, preto v zmysle citovaného ustanovenia o odvolaní rozhodoval generálny riaditeľ žalovaného. Následne mal žalobca možnosť podať na správny súd žalobu a domáhať sa preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného o jeho odvolaní, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ktorú možnosť aj žalobca využil. Súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy (správne súdnictvo) zabezpečuje ochranu subjektívnych práv fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a predstavuje tak realizáciu čl. 46 ods. 2 Ústavy SR (Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.). Súd tiež dáva do pozornosti žalobcovi, že mu z jeho činnosti je známe, že je bežnou praxou, že generálny riaditeľ žalovaného na základe odvolania účastníka konania zruší rozhodnutie ústredia. Z uvedených dôvodov súd nepostupoval podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, a preto návrh na prerušenie konania zamietol. 32. Žalobca tiež poukazoval na to, že žalovaný by mal rozhodovať podľa Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Tu súd poukazuje na to, že tento dohovor neurčuje spôsob výpočtu dávok z osobitného alebo všeobecného systému poistenia, ten je určený právnymi predpismi jednotlivých štátov. Žalobca pritom neuviedol, v čom konkrétne by malo byť napadnuté rozhodnutie v rozpore s Dohovorom č. 128, a ani súd sám takýto rozpor nezistil. 33. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).