Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/4/2021 1021200030 20. 12. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200030.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., zastúpeného spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 03.11.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, NP 205-42119-5/2020-BAM zo dňa 14.08.2020 podľa § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) rozhodla podľa § 49 ZSP, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 01.01.2020. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca, ako otec dieťaťa, nie je považovaný za iného poistenca, keďže ku dňu prevzatia dieťaťa, t. j. ku dňu 01.01.2020 neboli splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 2 psím. d) ZSP, nakoľko matka dieťaťa v období od 01.01.2020 poberala rodičovský príspevok. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v záujme riešenia problému by sa vzdal prvého mesiaca materskej. 3. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.11.2020 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. V odôvodnení uviedol, že file_0.jpg file_1.wmf žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu zamestnanca. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona v znení neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov. Z okolností prípadu žalobcu vyplýva, že ku dňu 01.01.2020 prevzal do
starostlivosti dieťa D. B.. Ku dňu 01.01.2020 však žalobca nespĺňal podmienku, že prevzal dieťa do starostlivosti od matky dieťaťa, ktorá nepoberá rodičovský príspevok (úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 04.08.2020, podľa ktorého matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok od októbra 2019 do 31.01.2020). Súčasne z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.04.2020, doručeného pobočke žalobcom dňa 04.08.2020, vyplýva, že rodičovský príspevok bol oprávnenej osobe odňatý od 01.02.2020. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žiadosť o odňatie rodičovského príspevku bola príslušnému úradu práce doručená dňa 30.03.2020 a oprávnená osoba v nej žiadala odňať rodičovský príspevok od 01.02.2020. Žalobca pristúpil k uplatneniu nároku na materské s dlhším časovým oneskorením. O nárok na materské žiadal pôvodne od 01.02.2020 (pričom chcel žiadať od 01.01.2020), ale samotnú žiadosť o túto dávku podal až v apríli 2020. Taktiež pôvodná dohoda s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti dňom 01.02.2020 (resp. 01.01.2020) bola vyhotovená až dňa 30.03.2020. K uplatneniu nároku na dávku tak došlo s dlhším časovým odstupom od deklarovaného vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Zákon v znení neskorších predpisov síce umožňuje uplatnenie nároku na dávku sociálneho poistenia aj po dlhšom uplynutí času, avšak spôsob, akým si uplatnil nárok na materské žalobca, nie je obvyklý. Účel dávky materské je nahradenie príjmu, o ktorý poistenec príde z dôvodov, pre ktoré požiadal o dávku materské, a preto je bežné, že poistenci o nemocenskú dávku materské žiadajú v období blízkom momentu prevzatia starostlivosti o dieťa, lebo potrebujú vykryť stratu príjmu, ktorá nastala z dôvodu začatia poskytovania starostlivosti dieťaťu. Taktiež o odňatie rodičovského príspevku bolo žiadané matkou dieťaťa až dňa 30.03.2020, kedy už o odňatie rodičovského príspevku za mesiac január 2020, ktorý bol vyplatený, nebolo možné žiadať. Uvedeným konaním sa tak samotný žalobca (aj prispením matky dieťaťa) vystavil časovým posunom, ktoré mali za následok taký skutkový stav v konaní, aký sa preukázal. Vzdanie sa časti nároku na materské za obdobie, za ktorý mala matka dieťaťa nárok na rodičovský príspevok, zákon neumožňuje. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.11.2020.
II. Žaloba 4. Žalobou zo dňa 11.01.2021, doručenou súdu dňa 11.01.2021, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.11.2020, ktorým zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka zo dňa 14.08.2020, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské. Žalobca sa domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že matka dieťaťa ako poberateľka rodičovského príspevku podala Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava písomnosť označenú ako „Žiadosť o odňatie rodičovského príspevku“ zo dňa 21.03.2020 v zmysle, ktorého žiadala odňatie rodičovského príspevku na dieťa ku dňu 01.02.2020, z dôvodu, že dieťa prechádza do starostlivosti žalobcu. Rozhodnutím ÚPSVaR BA, č.: BA3/OHNNV/ŠSD_BA_I_A_III/ SOC/2020/154659-3 zo dňa 20.04.2020 bol rodičovský príspevok matke dieťaťa odňatý od 01.02.2020. Žalobca dňa 05.03.2020 podal žiadosť o materské označenú pod č. B1147104, a to priamo do schránky Sociálnej poisťovne Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, nakoľko kvôli nepriaznivej situácii vzniknutej v dôsledku pandémie vírusu COVID-19 mu nebolo umožnené uskutočniť podanie priamo do podateľne, v dôsledku čoho nedisponuje potvrdením o podaní žiadosti. Žalovanému bol až takmer o tri týždne po podaní žiadosti o materské doručený písomný formulár žiadosti o materské, ktorý po následnom vyplnení žalobcom bol doručený Sociálnej poisťovni Bratislava dňa 06.04.2020. Žalobca žiadal poberanie nemocenskej dávky materské, a to v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o dieťa stará, ktorému vznikol nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 01.01.2020. Dňa 15.04.2020 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.: XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na materské, a to z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 30 zákona o sociálnom poistení ku dňu vzniku materského, t. j. údajne k 01.02.2020 nebol nemocensky poistený a ani mu netrvala ochranná lehota. Zo strany žalobcu a matky dieťaťa však došlo k pochybeniu, keď žalobca v žiadosti o materské a matka dieťaťa v žiadosti o odňatie rodičovského príspevku uviedli, že žiadajú odňať rodičovský príspevok vyplácaný matke a priznať materské žalobcovi ku dňu 01.02.2020, hoci k prevzatiu starostlivosti o dieťa zo strany žalobcu došlo dňa 01.01.2020. Na odvolanie žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 12.06.2020, v zmysle ktorého zrušila prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že v odvolacom konaní bolo preukázané splnenie
podmienky ustanovenej v § 30 zákona o sociálnom poistení, t. j. žalobca splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po zániku v ochrannej lehote. Následne bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.: XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.08.2020, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské, z dôvodu, že ku dňu 01.01.2020 neboli splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, t. j. údajne žalobcu nie je možné považovať za iného poistenca, nakoľko matka dieťaťa poberala za obdobie mesiaca január 2020 rodičovský príspevok. Žalovaný odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, žalobou napádané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 5. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že skutočnosť, že pochybil v nesprávnom uvedení dátumu, ku ktorému žiadal o materské a ku ktorému podala matka dieťaťa žiadosť o odňatie rodičovského príspevku sa dozvedel až po doručení prvostupňového rozhodnutia, a to až po telefonickom rozhovore s pracovníčkou ÚPSVaR, kedy bol oboznámený so skutočnosťou, že došlo ku chybe v písaní v podanej žiadosti o odňatie rodičovského príspevku. Žalobca zistil, že k rovnakej chybe v písaní došlo aj v ním podanej žiadosti o materské, kde nedopatrením miesto dátumu 01.01.2020 uviedol, že dieťa prevzal do osobnej starostlivosti dňa 01.02.2020. Túto chybu v žiadosti neskôr opravil. Žalobca spĺňa všetky podmienky stanovené § 49 zákona o sociálnom poistení v znení odseku 1 a odseku 2. Podmienka obsiahnutá v § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyžaduje, aby matka nepoberala rodičovský príspevok na to isté dieťa. Táto podmienka je splnená, čo preukazuje rozhodnutie ÚPSVaR o odňatí rodičovského príspevku matke, v zmysle ktorého bol matke dieťaťa odňatý rodičovský príspevok ku dňu 01.02.2020. Rodičovský príspevok bol matke dieťaťa za mesiac január skutočne uhradený, avšak žalobca vzhľadom na túto skutočnosť adresoval Sociálnej poisťovni žiadosť, ktorou sa chcel vzdať nároku na materské za prvý mesiac január 2020, a to nakoľko a najmä vinou Sociálnej poisťovne, nebolo v konaní možné rodičovský príspevok vrátiť. Žalovaný tejto žiadosti žalobcu nevyhovel a aj napriek tomu bolo z jeho strany vydané odmietavé druhostupňové rozhodnutie o nepriznaní nároku na materské. Žalobca od začiatku konania o jeho nároku na dávku materské komunikoval podanie žiadosti s pracovníčkou žalovaného, ktorá ho nesprávne informovala o skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské ako aj žiadosti o odňatie rodičovského príspevku zo strany matky dieťaťa, pričom keby žalobcovi neboli poskytnuté nesprávne informácie, nedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov. Pokiaľ mal žalobca dieťa od 01.01.2020 v starostlivosti, rodičovský príspevok zaplatený matke dieťaťa, ktorá od 01.01.2020 už dieťa v starostlivosti nemala, jej bol zaplatený neoprávnene a z tohto dôvodu mal byť vrátený. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.03.2021 uviedol, že všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalobca si predložením Žiadosti o materské č. B1147104, doručenej pobočke dňa 06.04.2020, uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa (D. E.) do starostlivosti dňa 01.02.2020 z ochrannej lehoty z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa FRESH&COOL SYSTEMS s.r.o. Žalobca predloženou dohodou rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa Mgr. arch. F. B., deklaroval, že preberá do svojej starostlivosti od 01.02.2020 dieťa - D. B.. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa FRESH&COOL SYSTEMS s.r.o. od 12.04.2019 do 31.12.2019. O takto podanej žiadosti rozhodla pobočka rozhodnutím, č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020, ktorým nárok na materské nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky existencie nemocenského poistenia alebo plynutia ochrannej lehoty zo zaniknutého nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského; predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, v ktorom uviedol, že k uplatneniu nároku na dávku došlo s nesprávnym dátumom (úmysel bol k 01.01.2020). Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 12.06.2020, odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu
bolo, že z preukázaných skutočností a dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu odvolacieho orgánu, nebolo možné spochybniť, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom mohlo dôjsť už dňa 01.01.2020, najmä s ohľadom na fakt, že od 01.01.2020 nevykonával žalobca zárobkovú činnosť. Preto bol prvostupňový orgán zaviazaný pri posúdení nároku na materské na základe Žiadosti o materské č. B1147104 považovať za preukázané, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom došlo dňa 01.01.2020. Pobočka v novom konaní mala opätovne posúdiť ostatné zákonné podmienky nároku na materské žalobcu, najmä podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom a nepoberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa. V novom konaní na prvostupňovom orgáne sa tak pri posúdení nároku na materské vychádzalo z už predložených podkladov s tým, že za dátum prevzatia dieťaťa žalobcom do starostlivosti bol považovaný 01.01.2020. O uvedenej skutočnosti predložil žalobca aj dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, zo dňa 23.07.2020, kde je uvedené, že od matky dieťaťa, prevzal dieťa dňa 01.01.2020. Súčasne dňa 04.08.2020 pobočke doložil aj podklady preukazujúce poberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Pobočka vydala dňa 14.08.2020 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 49 zákona v znení neskorších predpisov žalobcovi nepriznala nárok na materské, ktorý si uplatnil od 01.01.2020. Dôvodom bolo, že ku dňu 01.01.2020 žalobca nespĺňal podmienku, že prevzal dieťa do starostlivosti od matky dieťaťa, ktorá nepoberá rodičovský príspevok (úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 04.08.2020, podľa ktorého matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok od októbra 2019 do 31.01.2020). Súčasne z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.04.2020, doručeného pobočke žalobcom dňa 04.08.2020, vyplýva, že rodičovský príspevok bol oprávnenej osobe odňatý od 01.02.2020. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žiadosť o odňatie rodičovského príspevku bola príslušnému úradu práce doručená dňa 30.03.2020 a oprávnená osoba v nej žiadala odňať rodičovský príspevok od 01.02.2020. Podľa § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil. Rodičovský príspevok bol ku dňu podania žiadosti o jeho odňatie už za mesiac január 2020 vyplatený a teda ani o jeho odňatie nemohlo byť žiadané. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca pristúpil k uplatneniu nároku na materské s dlhším časovým oneskorením. O nárok na materské žiadal pôvodne od 01.02.2020 (pričom chcel žiadať od 01.01.2020), ale samotnú žiadosť o túto dávku podal až 06.04.2020. Taktiež pôvodná dohoda s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti dňom 01.02.2020 (resp. 01.01.2020) bola vyhotovená až dňa 30.03.2020, kedy súčasne matka dieťaťa žiadala o odňatie rodičovského príspevku. K uplatneniu nároku na dávku tak došlo s dlhším časovým odstupom od deklarovaného vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Zákon v znení neskorších predpisov síce umožňuje uplatnenie nároku na dávku sociálneho poistenia aj po dlhšom uplynutí času, avšak spôsob, akým si uplatnil nárok na materské žalobca, nie je obvyklý. Účel dávky materské je nahradenie príjmu, o ktorý poistenec príde z dôvodov, pre ktoré požiadal o dávku materské, a preto je bežné, že poistenci o nemocenskú dávku materské žiadajú v období blízkom momentu prevzatia starostlivosti o dieťa, lebo potrebujú vykryť stratu príjmu, ktorá nastala z dôvodu začatia poskytovania starostlivosti dieťaťu. Taktiež o odňatie rodičovského príspevku bolo žiadané matkou dieťaťa až dňa 30.03.2020, kedy už o odňatie rodičovského príspevku za mesiac január 2020, ktorý bol vyplatený, nebolo možné žiadať. Uvedeným konaním sa tak samotný žalobca (aj prispením matky dieťaťa) vystavil časovým posunom, ktoré mali za následok taký skutkový stav v konaní, aký sa preukázal. Vzdanie sa časti nároku na materské za obdobie, za ktorý mala matka dieťaťa nárok na rodičovský príspevok, zákon o sociálnom poistení neumožňuje. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 7. V replike zo dňa 26.04.2021 žalobca uviedol, že mu nič nebránilo, aby si uplatnil nárok na dávku sociálneho poistenia aj s dlhším časovým odstupom odo dňa vzniku nároku na takúto dávku. Takýto postup je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom tento nie je nijak neštandardný. Skutočnosť, že si uplatnil nárok na materské s údajným dlhším časovým oneskorením, je do značnej miery spôsobená samotným žalovaným. Vzhľadom na nepriaznivé dôsledky spôsobené situáciou pandémie vírusu COVID-19, nebolo žalobcovi umožnené informovať sa o všetkých skutočnostiach potrebných pre riadne uplatnenie nároku na dávku sociálneho poistenia priamo u žalovaného, a tak túto skutočnosť musel odkomunikovať so žalovaným telefonicky, v dôsledku čoho potreboval dlhší čas pre zozbieranie všetkých informácií k riadnemu uplatneniu dávky prostredníctvom žiadosti o materské. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že formulár k žiadosti o materské bol žalobcovi doručený takmer tri týždne odo dňa podania žiadosti o materské žalovaným.
Žalobca pri vypĺňaní žiadosti o materské obozretne postupoval v súlade s informáciami, ktoré mu poskytli príslušné pracovníčky žalovaného, pričom týmto boli okolnosti žalovaného ako aj jednotlivé kroky žalovaného pri vypĺňaní žiadosti o materské známe. Pracovníčky žalovaného ho nesprávne informovali o skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské, ako aj žiadosti o odňatie rodičovského príspevku zo strany matky dieťaťa, pričom, keby žalobcovi neboli poskytnuté nesprávne informácie, nedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov. Skutočnosť, že pochybil v nesprávnom uvedení dátumu, ku ktorému žiadal o materské, a ku ktorému podala matka dieťaťa žiadosť o odňatie rodičovského príspevku sa dozvedel až po doručení prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, č.: XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020 („prvostupňové rozhodnutie“), a aj to až po telefonickom rozhovore s pracovníčkou ÚPSVR, kedy bol oboznámený so skutočnosťou, že došlo ku chybe v písaní v podanej žiadosti o odňatie rodičovského príspevku. Žalobca zistil, že k rovnakej chybe v písaní došlo aj v ním podanej žiadosti o materské, kde miesto dátumu 01.01.2020 uviedol, že dieťa prevzal do osobnej starostlivosti dňa 01.02.2020. Žalobca ihneď na to kontaktoval príslušného pracovníka Sociálnej poisťovne za účelom vyriešenia predmetnej chyby v písaní. Žalobcovi bolo prisľúbené vyriešenie tejto situácie, pričom za týmto účelom mu bola odovzdaná jeho pôvodná žiadosť o materské, v ktorej mal na pokyn príslušnej pracovníčky prepísať chybný dátum prevzatia dieťaťa do starostlivosti zo dňa 01.02.2020 na deň 01.01.2020 v súlade s dátumom uvedeným v Dohode rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, čím mala byť podľa príslušnej pracovníčky daná nezrovnalosť vyriešená. Nie je možné prijať záver žalovaného, že žalobca nemá nárok na materské v dôsledku, že matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok na to isté dieťa za mesiac január. Žalobca si uplatnil nárok na materské ku dňu 01.01.2020, a to vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01.01.2020 si prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, čím matke dieťaťa zanikol nárok na rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok vyplatený za mesiac január 2020 matke dieťaťa bol vyplatený neoprávnene. Žalobca zdôraznil, že príjemca dávky, ktorému bola dávka alebo jej časť neoprávnene vyplatená je povinný túto dávku alebo jej časť v súlade s § 236 zákona o sociálnom poistení vrátiť. Matka dieťaťa si musela byť vedomá a mala z okolností predpokladať, že časť rodičovského príspevku vyplateného za mesiac január jej nepatrila, a to z dôvodu, že od 01.01.2020 už nemala dieťa v starostlivosti, a teda nespĺňala rozhodujúcu podmienku nároku na rodičovský príspevok uvedenú v § 3 ods. 1, písm. a) zákona o rodičovskom príspevku. Žalobca nevidel žiadnu prekážku v tom, aby bol rodičovský príspevok vyplatený za január 2020 matke dieťaťa vrátený, a aby bol žalobcovi priznaný nárok na poberanie nemocenskej dávky materské. Žalobca od začiatku konania o jeho nároku o dávku sociálneho poistenia komunikoval podanie žiadosti s pracovníčkou žalovaného, ktorá ho nesprávne informovala o skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské ako aj žiadosti o odňatie rodičovského príspevku zo strany matky dieťaťa, pričom keby žalobcovi neboli poskytnuté nesprávne informácie, nedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov. V. Právne posúdenie 8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 29.11.2023 za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne žalovaného. Následne súd oznámil prítomným účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 20.12.2023 (§ 116 SSP). 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 17. Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 49 ods. 1 § cit. zák. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 19. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit. zák. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. 20. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. 21. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. o rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej pobytu (ďalej len „platiteľ“). 22. Podľa § 5 ods. 3 cit. zák. rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na rodičovský príspevok. 23. Podľa § 7 ods. 4 písm. a) a e) cit. zák. rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, a) ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok, e) na žiadosť oprávnenej osoby. 24. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 03.11.2020, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX, NP 205-42119-5/2020-BAM zo dňa 14.08.2020, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 01.01.2020. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu to, že orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, že vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 25. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 06.04.2020 žiadosť o materské č. B1147104, ktorou si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 01.02.2020 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa FRESH&COOL SYSTEMS s. r. o. Žalobca predloženou dohodou rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa Mgr. arch. F. B. dňa 30.03.2020, deklaroval, že preberá do svojej starostlivosti od 01.02.2020 dieťa - D. B.. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa FRESH&COOL SYSTEMS s. r. o. od 12.04.2019 do 31.12.2019. O žiadosti žalobcu rozhodla pobočka rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020, ktorým nárok na materské nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky existencie nemocenského poistenia alebo plynutia ochrannej lehoty zo zaniknutého nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského. Toto rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, v ktorom uviedol, že k uplatneniu nároku na dávku došlo s nesprávnym dátumom (úmysel bol k 01.01.2020). Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/ XXXX-XX, zo dňa 12.06.2020, odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu bolo, že z preukázaných skutočností a dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu odvolacieho orgánu, nebolo možné spochybniť, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom mohlo dôjsť už dňa 01.01.2020, najmä s ohľadom na fakt, že od 01.01.2020 nevykonával žalobca zárobkovú činnosť. Preto bol prvostupňový orgán zaviazaný pri posúdení nároku na materské na základe Žiadosti o materské č. B1147104 považovať za preukázané, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom došlo dňa 01.01.2020. Pobočka v novom konaní mala opätovne posúdiť ostatné zákonné podmienky nároku na materské žalobcu, najmä podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom a nepoberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Žalobca predložil dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, zo dňa 23.07.2020, kde je uvedené, že od matky dieťaťa prevzal dieťa dňa 01.01.2020. V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 04.08.2020, podľa ktorého Ing. arch. F. B. (matka dieťaťa) poberala rodičovský príspevok od októbra 2019 do 31.01.2020 a Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.04.2020, č. BA3/OHNNV/ŠSD_BA_I_A_III/SOC/2020/154659-3, ktorým bol odňatý rodičovský príspevok matke dieťaťa od 01.02.2020. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že matka dieťaťa požiadala o odňatie rodičovského príspevku dňa 30.03.2020, a to od 01.02.2020. 26. Podmienkou vzniku nároku (zamestnanca) na akúkoľvek dávku nemocenského poistenia je, že tento splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 (§ 30 zák. č. 461/2003 Z. z.). Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia. Podmienky vzniku nároku iného poistenca na materské sú upravené v § 49 zák. č. 461/2003 Z. z. Jednou z podmienok, aby sa otec dieťaťa považoval za iného poistenca, ktorý má nárok na materské je, že prevzal dieťa do starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na materské od 01.01.2020, kedy aj prevzal dieťa do starostlivosti. Žalobca bol nemocensky poistený do 31.12.2019. Ku dňu 01.01.2020 teda spĺňal podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z. Žalovaný napriek tomu rozhodol, že žalobca nemá nárok na materské, a to z dôvodu, že matka dieťaťa poberala v období od 01.01.2020 rodičovský príspevok na dieťa. 27. Skutočnosť, že k 01.01.2020, od ktorého dňa si žalobca uplatnil nárok na dávku, matka dieťaťa bola poberateľkou rodičovského príspevku, sporná nebola. Rovnako nebola sporná ani skutočnosť, že matka dieťaťa o odňatie rodičovského príspevku požiadala až dňa 30.03.2020. Záver správnych orgánov, že k uvedenému dňu (01.01.2020) z tohto dôvodu nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na materské, je preto správny. Správne orgány sociálneho poistenia pritom relevantne poukázali na ustanovenie § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako na zákonnú podmienku, ktorá nebola splnená a preto priznaniu nároku na dávku bráni. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že keď mal dieťa od 01.01.2020 v starostlivosti on, rodičovský príspevok zaplatený matke dieťaťa, ktorá od 01.01.2020 už dieťa v starostlivosti nemala, jej bol zaplatený neoprávnene a z tohto dôvodu mal byť vrátený, k tomu súd uvádza, že žalobca nepreukázal v administratívnom (ani v súdnom) konaní, že by matka dieťaťa vrátila rodičovský príspevok za mesiac január 2020, avšak ak by aj rodičovský príspevok vrátila, nemalo by to
vplyv na jej status poberateľa rodičovského príspevku, resp. za následok zánik jej postavenia poberateľa rodičovského príspevku k 01.01.2020. Tiež by to neznamenalo spätné splnenie (zhojenie) podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a priznanie nemocenskej dávky od 01.01.2020 (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 7Sžsk/122/2020). 28. Žalobca v konaní akcentoval najmä to, že od začiatku konania o jeho nároku na dávku materské komunikoval podanie žiadosti s pracovníčkou žalovaného, ktorá ho nesprávne informovala o skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské ako aj žiadosti o odňatie rodičovského príspevku zo strany matky dieťaťa, pričom keby žalobcovi neboli poskytnuté nesprávne informácie, nedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že materské je dávka nemocenského poistenia, zatiaľ čo rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka. O jeho priznaní, prípadne odňatí rozhoduje orgán verejnej správy odlišný od žalovaného (§ 5 ods. 1 zák. č. 571/2009 Z. z.). Uplatnenie nemocenskej dávky - materského je právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (ani ju čerpať). Nepoberanie rodičovského príspevku (rodičom dieťaťa, ktorý ho aktuálne poberá) je síce jedným zo zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na materské iným poistencom (druhým rodičom), avšak rodič dieťaťa, ktorý je poberateľom rodičovského príspevku nemá právnu povinnosť požiadať o jeho odňatie, a to ani v prípade, ak sa s druhým rodičom dieťaťa dohodol na prevzatí starostlivosti, resp. ak druhý rodič si uplatnil nárok na dávku (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 7Sžsk/122/2020). Nie je teda povinnosťou žalovaného poučovať žiadateľa o dávku materské o tom, že druhý rodič má požiadať o odňatie rodičovského príspevku, a kedy tak má urobiť. 29. Podstatou nesprávne poskytnutej informácie zo strany pracovníčky žalovaného malo byť to, že keď jej žalobca (v marci 2020) popísal svoju situáciu, tak mu odporučila, aby žiadal priznať materské od 01.02.2020. Táto skutočnosť však nemala na konečné rozhodnutie vo veci žiaden podstatný význam, nakoľko po tom, čo žalobcovi nebolo priznané materské od 01.02.2020 z dôvodu, že nespĺňal podmienku podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z., došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia pobočky žalovaného a žalovaný posudzoval nárok žalobcu k 01.01.2020. Teda žalovaný posudzoval podmienky vzniku nároku žalobcu na materské tak k dátumu 01.02.2020, ako aj k 01.01.2020. Takže pokiaľ by aj pôvodne žalobca žiadal o priznanie materského od 01.02.2020 na základe „nesprávneho poučenia“ zo strany pracovníčky žalovaného, toto bolo neskôr odstránené, a žalovaný posudzoval splnenie podmienok na vznik nároku žalobcu na materské ku dňu 01.01.2020 (tak, ako to podľa všetkého pôvodne zamýšľal žalobca). 30. Žalobca videl vadu napadnutého rozhodnutia aj v tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca však neuviedol, aké konkrétne ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej moci a akým konaním žalovaného mali byť porušené. Pokiaľ sa táto námietka mala vzťahovať na nesprávne poučenie žalobcu zo strany pracovníčky žalovaného, k tomu sa už súd vyjadril v ods. 28 a 29 odôvodnenia tohto rozsudku. 31. Z obsahu administratívneho, ako aj súdneho spisu a všetkých vyjadrení účastníkov konania je možné dovodiť, že zásadným problémom v prejednávanej veci je skutočnosť, že matka dieťaťa požiadalo o odňatie rodičovského príspevku až dňa 30.03.2020 a tento jej bol odňatý až od 01.02.2020 (od ktorého dátumu ho aj žiadala odňať). Ako už bolo uvedené v ods. 28 a 29 odôvodnenia rozsudku, toto nie je možné pričítať nesprávnemu postupu žalovaného. Situácia tak bola pravdepodobne spôsobená tým, že žalobca začal vec riešiť až v mesiaci marec 2020 (čo zákon umožňuje), kedy už zrejme mala matka dieťaťa v súlade s § 5 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok za mesiac január 2020 vyplatený, a teda podľa § 7 ods. 4 cit. zák. jej mohol byť odňatý až od nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Súd sa môže už len hypoteticky domnievať, že pokiaľ by žalobca začal vec riešiť skôr (január, február 2020), mohol skôr obdržať informáciu o tom, že nepoberanie rodičovského príspevku (rodičom dieťaťa, ktorý ho aktuálne poberá) je jedným zo zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na materské iným poistencom (druhým rodičom), a tak by mohla matka dieťaťa požiadať o odňatie rodičovského príspevku skôr. 32. Súd vyššie citoval rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „NSS SR“) zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 7Sžsk/122/2020, ktorý s týkal obdobného prípadu, ako je prejednávaná vec. V danej
veci napokon NSS SR zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, napriek tomu, že záver správnych orgánov sociálneho poistenia oboch stupňov, že v danom prípade a za daných okolností otca dieťaťa nemožno považovať za iného poistenca ku dňu, od ktorého si nárok na materské uplatnil, bol správny. Dôvodom takéhoto postupu NSS SR bolo, že v čase rozhodovania žalovaného ako odvolacieho orgánu sociálneho poistenia prekážka spočívajúca v poberaní rodičovského príspevku matkou odpadla. Podľa názoru NSS SR pokým o nároku žalobcu na materské nebolo právoplatne rozhodnuté, bolo potrebné aplikovať § 109 ods. 1 veta prvá zák. č. 461/2003 Z. z. a v prípade, že žiadateľ o dávku podmienky pre priznanie dávky dodatočne skutočne splnil, dávku je potrebné priznať, avšak až dňom splnenia všetkých zákonných podmienok viazaných na vznik nároku na dávku. V prejednávanej veci tiež došlo k odpadnutiu prekážky spočívajúcej v poberaní rodičovského príspevku matkou dieťaťa, a to ku dňu 01.02.2020. Súd však nezrušil rozhodnutie žalovaného a nevrátil mu vec na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v prejednávanej veci už orgán sociálneho poistenia posudzoval splnenie podmienok na vznik nároku žalobcu na materské ku dňu 01.02.2020 (teda ku dňu, keď už matka dieťaťa nepoberala rodičovský príspevok), a to v rozhodnutí pobočky žalovaného č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020, pričom konštatoval, že k uvedenému dátumu žalobca nespĺňal podmienku podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z., čo žalobca v odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu ani nenamietal. Teda je síce pravdou, že v priebehu administratívneho konania došlo k odpadnutiu prekážky spočívajúcej v poberaní rodičovského príspevku matkou dieťaťa, ktorá existovala ku dňu 01.01.2020, a teda ku dňu 01.02.2020 už žalobca spĺňal podmienku podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., avšak k tomuto dátumu zase nespĺňal inú podmienku vzniku nároku na dávku, a to podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z., ktorá však musí byť splnená zároveň. 33. Správne sa tiež žalovaný vyporiadal s návrhom žalobcu (uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu), že by sa vzdal prvého mesiaca materskej. Žalovaný uviedol, že to zákon neumožňuje. Žalobca sa nemôže vzdať niečoho, na čo mu nevznikol nárok, pričom k 01.01.2020 žalobcovi nárok na materské nevznikol, čo už bolo zdôvodnené vyššie. 34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).