{"guid": "903a00ae-82e6-419e-8a10-a2e3c6e0e43d:d71ca6b2-8520-482c-af5c-c24460d8fcb3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200030.3", "spisova_znacka": "BA-7Sa/4/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/4/2021 z 20. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. decembra 2023, sp. zn. BA-7Sa/4/2021, ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200030.3", "identifikacne_cislo": "1021200030", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2023-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571", "nazov": "zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d71ca6b2-8520-482c-af5c-c24460d8fcb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200030.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200030.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1021200030.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/4/2021\n1021200030\n20. 12. 2023\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2023:1021200030.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., zastúpeného spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o.,\nNa Hrebienku 5433/40, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.\naugusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 03.11.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, NP\n205-42119-5/2020-BAM zo dňa 14.08.2020 podľa § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) rozhodla podľa § 49 ZSP, že žalobca nemá nárok na materské,\nktoré si uplatnil od 01.01.2020. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca, ako otec dieťaťa, nie je\npovažovaný za iného poistenca, keďže ku dňu prevzatia dieťaťa, t. j. ku dňu 01.01.2020 neboli splnené\nzákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 2 psím. d) ZSP, nakoľko matka dieťaťa v období\nod 01.01.2020 poberala rodičovský príspevok.\n2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom\nuviedol, že v záujme riešenia problému by sa vzdal prvého mesiaca materskej.\n3. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.11.2020 žalovaný odvolanie žalobcu\nzamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. V odôvodnení uviedol, že\nfile_0.jpg\nfile_1.wmf\nžalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z\npoistného vzťahu zamestnanca. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú\nustanovené v § 30 zákona v znení neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské\niného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona\nv znení neskorších predpisov. Z okolností prípadu žalobcu vyplýva, že ku dňu 01.01.2020 prevzal do\n\nstarostlivosti dieťa D. B.. Ku dňu 01.01.2020 však žalobca nespĺňal podmienku, že prevzal dieťa do\nstarostlivosti od matky dieťaťa, ktorá nepoberá rodičovský príspevok (úradný záznam Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 04.08.2020, podľa ktorého matka dieťaťa poberala rodičovský\npríspevok od októbra 2019 do 31.01.2020). Súčasne z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava zo dňa 20.04.2020, doručeného pobočke žalobcom dňa 04.08.2020, vyplýva, že rodičovský\npríspevok bol oprávnenej osobe odňatý od 01.02.2020. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia\nvyplýva, že žiadosť o odňatie rodičovského príspevku bola príslušnému úradu práce doručená dňa\n30.03.2020 a oprávnená osoba v nej žiadala odňať rodičovský príspevok od 01.02.2020. Žalobca\npristúpil k uplatneniu nároku na materské s dlhším časovým oneskorením. O nárok na materské žiadal\npôvodne od 01.02.2020 (pričom chcel žiadať od 01.01.2020), ale samotnú žiadosť o túto dávku podal\naž v apríli 2020. Taktiež pôvodná dohoda s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti dňom\n01.02.2020 (resp. 01.01.2020) bola vyhotovená až dňa 30.03.2020. K uplatneniu nároku na dávku\ntak došlo s dlhším časovým odstupom od deklarovaného vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej\ndávky. Zákon v znení neskorších predpisov síce umožňuje uplatnenie nároku na dávku sociálneho\npoistenia aj po dlhšom uplynutí času, avšak spôsob, akým si uplatnil nárok na materské žalobca, nie\nje obvyklý. Účel dávky materské je nahradenie príjmu, o ktorý poistenec príde z dôvodov, pre ktoré\npožiadal o dávku materské, a preto je bežné, že poistenci o nemocenskú dávku materské žiadajú\nv období blízkom momentu prevzatia starostlivosti o dieťa, lebo potrebujú vykryť stratu príjmu, ktorá\nnastala z dôvodu začatia poskytovania starostlivosti dieťaťu. Taktiež o odňatie rodičovského príspevku\nbolo žiadané matkou dieťaťa až dňa 30.03.2020, kedy už o odňatie rodičovského príspevku za mesiac\njanuár 2020, ktorý bol vyplatený, nebolo možné žiadať. Uvedeným konaním sa tak samotný žalobca (aj\nprispením matky dieťaťa) vystavil časovým posunom, ktoré mali za následok taký skutkový stav v konaní,\naký sa preukázal. Vzdanie sa časti nároku na materské za obdobie, za ktorý mala matka dieťaťa nárok\nna rodičovský príspevok, zákon neumožňuje. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.11.2020.\n\nII.\nŽaloba\n4. Žalobou zo dňa 11.01.2021, doručenou súdu dňa 11.01.2021, sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 03.11.2020, ktorým zmenil rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka zo dňa 14.08.2020, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské.\nŽalobca sa domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že matka\ndieťaťa ako poberateľka rodičovského príspevku podala Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava\npísomnosť označenú ako „Žiadosť o odňatie rodičovského príspevku“ zo dňa 21.03.2020 v zmysle,\nktorého žiadala odňatie rodičovského príspevku na dieťa ku dňu 01.02.2020, z dôvodu, že dieťa\nprechádza do starostlivosti žalobcu. Rozhodnutím ÚPSVaR BA, č.: BA3/OHNNV/ŠSD_BA_I_A_III/\nSOC/2020/154659-3 zo dňa 20.04.2020 bol rodičovský príspevok matke dieťaťa odňatý od 01.02.2020.\nŽalobca dňa 05.03.2020 podal žiadosť o materské označenú pod č. B1147104, a to priamo do\nschránky Sociálnej poisťovne Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, nakoľko kvôli nepriaznivej situácii\nvzniknutej v dôsledku pandémie vírusu COVID-19 mu nebolo umožnené uskutočniť podanie priamo\ndo podateľne, v dôsledku čoho nedisponuje potvrdením o podaní žiadosti. Žalovanému bol až takmer\no tri týždne po podaní žiadosti o materské doručený písomný formulár žiadosti o materské, ktorý po\nnáslednom vyplnení žalobcom bol doručený Sociálnej poisťovni Bratislava dňa 06.04.2020. Žalobca\nžiadal poberanie nemocenskej dávky materské, a to v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti,\na ktorý sa o dieťa stará, ktorému vznikol nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti\ndňa 01.01.2020. Dňa 15.04.2020 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nBratislava, č.: XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté, že\nžalobca nemá nárok na materské, a to z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 30 zákona\no sociálnom poistení ku dňu vzniku materského, t. j. údajne k 01.02.2020 nebol nemocensky poistený\na ani mu netrvala ochranná lehota. Zo strany žalobcu a matky dieťaťa však došlo k pochybeniu, keď\nžalobca v žiadosti o materské a matka dieťaťa v žiadosti o odňatie rodičovského príspevku uviedli, že\nžiadajú odňať rodičovský príspevok vyplácaný matke a priznať materské žalobcovi ku dňu 01.02.2020,\nhoci k prevzatiu starostlivosti o dieťa zo strany žalobcu došlo dňa 01.01.2020. Na odvolanie žalobcu\nSociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 12.06.2020, v zmysle\nktorého zrušila prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že v odvolacom konaní bolo preukázané splnenie\n\npodmienky ustanovenej v § 30 zákona o sociálnom poistení, t. j. žalobca splnil podmienky ustanovené na\nvznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po zániku v ochrannej\nlehote. Následne bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.: XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.08.2020, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské, z\ndôvodu, že ku dňu 01.01.2020 neboli splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 2\npísm. d) zákona o sociálnom poistení, t. j. údajne žalobcu nie je možné považovať za iného poistenca,\nnakoľko matka dieťaťa poberala za obdobie mesiaca január 2020 rodičovský príspevok. Žalovaný\nodvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy\nnesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, žalobou napádané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nmoci, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n5. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že skutočnosť, že pochybil v nesprávnom uvedení dátumu, ku ktorému\nžiadal o materské a ku ktorému podala matka dieťaťa žiadosť o odňatie rodičovského príspevku sa\ndozvedel až po doručení prvostupňového rozhodnutia, a to až po telefonickom rozhovore s pracovníčkou\nÚPSVaR, kedy bol oboznámený so skutočnosťou, že došlo ku chybe v písaní v podanej žiadosti o\nodňatie rodičovského príspevku. Žalobca zistil, že k rovnakej chybe v písaní došlo aj v ním podanej\nžiadosti o materské, kde nedopatrením miesto dátumu 01.01.2020 uviedol, že dieťa prevzal do osobnej\nstarostlivosti dňa 01.02.2020. Túto chybu v žiadosti neskôr opravil. Žalobca spĺňa všetky podmienky\nstanovené § 49 zákona o sociálnom poistení v znení odseku 1 a odseku 2. Podmienka obsiahnutá v §\n49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyžaduje, aby matka nepoberala rodičovský príspevok na to isté\ndieťa. Táto podmienka je splnená, čo preukazuje rozhodnutie ÚPSVaR o odňatí rodičovského príspevku\nmatke, v zmysle ktorého bol matke dieťaťa odňatý rodičovský príspevok ku dňu 01.02.2020. Rodičovský\npríspevok bol matke dieťaťa za mesiac január skutočne uhradený, avšak žalobca vzhľadom na túto\nskutočnosť adresoval Sociálnej poisťovni žiadosť, ktorou sa chcel vzdať nároku na materské za prvý\nmesiac január 2020, a to nakoľko a najmä vinou Sociálnej poisťovne, nebolo v konaní možné rodičovský\npríspevok vrátiť. Žalovaný tejto žiadosti žalobcu nevyhovel a aj napriek tomu bolo z jeho strany vydané\nodmietavé druhostupňové rozhodnutie o nepriznaní nároku na materské. Žalobca od začiatku konania\no jeho nároku na dávku materské komunikoval podanie žiadosti s pracovníčkou žalovaného, ktorá\nho nesprávne informovala o skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské ako aj žiadosti\no odňatie rodičovského príspevku zo strany matky dieťaťa, pričom keby žalobcovi neboli poskytnuté\nnesprávne informácie, nedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov. Pokiaľ mal\nžalobca dieťa od 01.01.2020 v starostlivosti, rodičovský príspevok zaplatený matke dieťaťa, ktorá od\n01.01.2020 už dieťa v starostlivosti nemala, jej bol zaplatený neoprávnene a z tohto dôvodu mal byť\nvrátený.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.03.2021 uviedol, že všeobecné podmienky\nnároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené\nv § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalobca si predložením Žiadosti o\nmaterské č. B1147104, doručenej pobočke dňa 06.04.2020, uplatnil nárok na materské a jeho výplatu\nako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa (D. E.) do starostlivosti dňa 01.02.2020 z ochrannej lehoty z\npoistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa FRESH&COOL SYSTEMS s.r.o. Žalobca predloženou\ndohodou rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa Mgr.\narch. F. B., deklaroval, že preberá do svojej starostlivosti od 01.02.2020 dieťa - D. B.. Podľa údajov\nevidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol povinne nemocensky poistený ako\nzamestnanec zamestnávateľa FRESH&COOL SYSTEMS s.r.o. od 12.04.2019 do 31.12.2019. O takto\npodanej žiadosti rozhodla pobočka rozhodnutím, č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020,\nktorým nárok na materské nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky existencie nemocenského\npoistenia alebo plynutia ochrannej lehoty zo zaniknutého nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu\nna poskytnutie materského; predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, v ktorom uviedol, že\nk uplatneniu nároku na dávku došlo s nesprávnym dátumom (úmysel bol k 01.01.2020). Žalovaný\nrozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 12.06.2020, odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu\n\nbolo, že z preukázaných skutočností a dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu odvolacieho\norgánu, nebolo možné spochybniť, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom mohlo dôjsť už dňa 01.01.2020,\nnajmä s ohľadom na fakt, že od 01.01.2020 nevykonával žalobca zárobkovú činnosť. Preto bol\nprvostupňový orgán zaviazaný pri posúdení nároku na materské na základe Žiadosti o materské č.\nB1147104 považovať za preukázané, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom došlo dňa 01.01.2020. Pobočka v\nnovom konaní mala opätovne posúdiť ostatné zákonné podmienky nároku na materské žalobcu, najmä\npodmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom a nepoberanie rodičovského príspevku\nmatkou dieťaťa. V novom konaní na prvostupňovom orgáne sa tak pri posúdení nároku na materské\nvychádzalo z už predložených podkladov s tým, že za dátum prevzatia dieťaťa žalobcom do starostlivosti\nbol považovaný 01.01.2020. O uvedenej skutočnosti predložil žalobca aj dohodu o prevzatí dieťaťa do\nstarostlivosti, zo dňa 23.07.2020, kde je uvedené, že od matky dieťaťa, prevzal dieťa dňa 01.01.2020.\nSúčasne dňa 04.08.2020 pobočke doložil aj podklady preukazujúce poberanie rodičovského príspevku\nmatkou dieťaťa. Pobočka vydala dňa 14.08.2020 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým\npodľa § 49 zákona v znení neskorších predpisov žalobcovi nepriznala nárok na materské, ktorý si uplatnil\nod 01.01.2020. Dôvodom bolo, že ku dňu 01.01.2020 žalobca nespĺňal podmienku, že prevzal dieťa\ndo starostlivosti od matky dieťaťa, ktorá nepoberá rodičovský príspevok (úradný záznam Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 04.08.2020, podľa ktorého matka dieťaťa poberala rodičovský\npríspevok od októbra 2019 do 31.01.2020). Súčasne z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava zo dňa 20.04.2020, doručeného pobočke žalobcom dňa 04.08.2020, vyplýva, že rodičovský\npríspevok bol oprávnenej osobe odňatý od 01.02.2020. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia\nvyplýva, že žiadosť o odňatie rodičovského príspevku bola príslušnému úradu práce doručená dňa\n30.03.2020 a oprávnená osoba v nej žiadala odňať rodičovský príspevok od 01.02.2020. Podľa § 7 ods.\n4 písm. e) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje\npo kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil. Rodičovský príspevok bol ku dňu\npodania žiadosti o jeho odňatie už za mesiac január 2020 vyplatený a teda ani o jeho odňatie nemohlo\nbyť žiadané. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca pristúpil k uplatneniu nároku na materské s dlhším\nčasovým oneskorením. O nárok na materské žiadal pôvodne od 01.02.2020 (pričom chcel žiadať od\n01.01.2020), ale samotnú žiadosť o túto dávku podal až 06.04.2020. Taktiež pôvodná dohoda s matkou\ndieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti dňom 01.02.2020 (resp. 01.01.2020) bola vyhotovená až\ndňa 30.03.2020, kedy súčasne matka dieťaťa žiadala o odňatie rodičovského príspevku. K uplatneniu\nnároku na dávku tak došlo s dlhším časovým odstupom od deklarovaného vzniku dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky. Zákon v znení neskorších predpisov síce umožňuje uplatnenie nároku na dávku\nsociálneho poistenia aj po dlhšom uplynutí času, avšak spôsob, akým si uplatnil nárok na materské\nžalobca, nie je obvyklý. Účel dávky materské je nahradenie príjmu, o ktorý poistenec príde z dôvodov, pre\nktoré požiadal o dávku materské, a preto je bežné, že poistenci o nemocenskú dávku materské žiadajú\nv období blízkom momentu prevzatia starostlivosti o dieťa, lebo potrebujú vykryť stratu príjmu, ktorá\nnastala z dôvodu začatia poskytovania starostlivosti dieťaťu. Taktiež o odňatie rodičovského príspevku\nbolo žiadané matkou dieťaťa až dňa 30.03.2020, kedy už o odňatie rodičovského príspevku za mesiac\njanuár 2020, ktorý bol vyplatený, nebolo možné žiadať. Uvedeným konaním sa tak samotný žalobca (aj\nprispením matky dieťaťa) vystavil časovým posunom, ktoré mali za následok taký skutkový stav v konaní,\naký sa preukázal. Vzdanie sa časti nároku na materské za obdobie, za ktorý mala matka dieťaťa nárok\nna rodičovský príspevok, zákon o sociálnom poistení neumožňuje. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu\n7. V replike zo dňa 26.04.2021 žalobca uviedol, že mu nič nebránilo, aby si uplatnil nárok na\ndávku sociálneho poistenia aj s dlhším časovým odstupom odo dňa vzniku nároku na takúto dávku.\nTakýto postup je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, pričom tento nie je nijak neštandardný. Skutočnosť, že si uplatnil nárok na materské s údajným\ndlhším časovým oneskorením, je do značnej miery spôsobená samotným žalovaným. Vzhľadom na\nnepriaznivé dôsledky spôsobené situáciou pandémie vírusu COVID-19, nebolo žalobcovi umožnené\ninformovať sa o všetkých skutočnostiach potrebných pre riadne uplatnenie nároku na dávku sociálneho\npoistenia priamo u žalovaného, a tak túto skutočnosť musel odkomunikovať so žalovaným telefonicky,\nv dôsledku čoho potreboval dlhší čas pre zozbieranie všetkých informácií k riadnemu uplatneniu dávky\nprostredníctvom žiadosti o materské. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že formulár k žiadosti o\nmaterské bol žalobcovi doručený takmer tri týždne odo dňa podania žiadosti o materské žalovaným.\n\nŽalobca pri vypĺňaní žiadosti o materské obozretne postupoval v súlade s informáciami, ktoré mu poskytli\npríslušné pracovníčky žalovaného, pričom týmto boli okolnosti žalovaného ako aj jednotlivé kroky\nžalovaného pri vypĺňaní žiadosti o materské známe. Pracovníčky žalovaného ho nesprávne informovali\no skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské, ako aj žiadosti o odňatie rodičovského\npríspevku zo strany matky dieťaťa, pričom, keby žalobcovi neboli poskytnuté nesprávne informácie,\nnedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov. Skutočnosť, že pochybil v\nnesprávnom uvedení dátumu, ku ktorému žiadal o materské, a ku ktorému podala matka dieťaťa\nžiadosť o odňatie rodičovského príspevku sa dozvedel až po doručení prvostupňového rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava, č.: XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX\nzo dňa 15.04.2020 („prvostupňové rozhodnutie“), a aj to až po telefonickom rozhovore s pracovníčkou\nÚPSVR, kedy bol oboznámený so skutočnosťou, že došlo ku chybe v písaní v podanej žiadosti o odňatie\nrodičovského príspevku. Žalobca zistil, že k rovnakej chybe v písaní došlo aj v ním podanej žiadosti\no materské, kde miesto dátumu 01.01.2020 uviedol, že dieťa prevzal do osobnej starostlivosti dňa\n01.02.2020. Žalobca ihneď na to kontaktoval príslušného pracovníka Sociálnej poisťovne za účelom\nvyriešenia predmetnej chyby v písaní. Žalobcovi bolo prisľúbené vyriešenie tejto situácie, pričom za\ntýmto účelom mu bola odovzdaná jeho pôvodná žiadosť o materské, v ktorej mal na pokyn príslušnej\npracovníčky prepísať chybný dátum prevzatia dieťaťa do starostlivosti zo dňa 01.02.2020 na deň\n01.01.2020 v súlade s dátumom uvedeným v Dohode rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti,\nčím mala byť podľa príslušnej pracovníčky daná nezrovnalosť vyriešená. Nie je možné prijať záver\nžalovaného, že žalobca nemá nárok na materské v dôsledku, že matka dieťaťa poberala rodičovský\npríspevok na to isté dieťa za mesiac január. Žalobca si uplatnil nárok na materské ku dňu 01.01.2020,\na to vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01.01.2020 si prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, čím matke\ndieťaťa zanikol nárok na rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok vyplatený za mesiac január 2020\nmatke dieťaťa bol vyplatený neoprávnene. Žalobca zdôraznil, že príjemca dávky, ktorému bola dávka\nalebo jej časť neoprávnene vyplatená je povinný túto dávku alebo jej časť v súlade s § 236 zákona o\nsociálnom poistení vrátiť. Matka dieťaťa si musela byť vedomá a mala z okolností predpokladať, že časť\nrodičovského príspevku vyplateného za mesiac január jej nepatrila, a to z dôvodu, že od 01.01.2020 už\nnemala dieťa v starostlivosti, a teda nespĺňala rozhodujúcu podmienku nároku na rodičovský príspevok\nuvedenú v § 3 ods. 1, písm. a) zákona o rodičovskom príspevku. Žalobca nevidel žiadnu prekážku v\ntom, aby bol rodičovský príspevok vyplatený za január 2020 matke dieťaťa vrátený, a aby bol žalobcovi\npriznaný nárok na poberanie nemocenskej dávky materské. Žalobca od začiatku konania o jeho nároku\no dávku sociálneho poistenia komunikoval podanie žiadosti s pracovníčkou žalovaného, ktorá ho\nnesprávne informovala o skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské ako aj žiadosti\no odňatie rodičovského príspevku zo strany matky dieťaťa, pričom keby žalobcovi neboli poskytnuté\nnesprávne informácie, nedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov.\nV.\nPrávne posúdenie\n8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci\npodľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal\nna pojednávaní dňa 29.11.2023 za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne\nžalovaného. Následne súd oznámil prítomným účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa\n20.12.2023 (§ 116 SSP).\n9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n\n11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n13. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n16. Podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú\ndávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n17. Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n18. Podľa § 49 ods. 1 § cit. zák. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa\nstará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku\nnároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má\nnárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal\ndo starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov\nod vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov\nveku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky\npoistený najmenej 270 dní.\n19. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit. zák. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa\npo dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá\nmaterské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n20. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má\nnárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.\n21. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. o rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok oprávnenej\nosobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej pobytu (ďalej len „platiteľ“).\n22. Podľa § 5 ods. 3 cit. zák. rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do\nkonca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila\npodmienky nároku na rodičovský príspevok.\n23. Podľa § 7 ods. 4 písm. a) a e) cit. zák. rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca,\nktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil,\na) ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok,\ne) na žiadosť oprávnenej osoby.\n24. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/\nXXXX-XX zo dňa 03.11.2020, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX, NP 205-42119-5/2020-BAM zo dňa 14.08.2020, ktorým rozhodla, že žalobca\nnemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 01.01.2020. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu to,\nže orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, že vychádzalo z nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nmoci, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n25. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 06.04.2020 žiadosť o materské\nč. B1147104, ktorou si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 01.02.2020 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa\nFRESH&COOL SYSTEMS s. r. o. Žalobca predloženou dohodou rodičov o prevzatí dieťaťa do\nstarostlivosti uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa Mgr. arch. F. B. dňa 30.03.2020, deklaroval,\nže preberá do svojej starostlivosti od 01.02.2020 dieťa - D. B.. Podľa údajov evidovaných v\ninformačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec\nzamestnávateľa FRESH&COOL SYSTEMS s. r. o. od 12.04.2019 do 31.12.2019. O žiadosti žalobcu\nrozhodla pobočka rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2020, ktorým nárok na\nmaterské nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky existencie nemocenského poistenia alebo plynutia\nochrannej lehoty zo zaniknutého nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie\nmaterského. Toto rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, v ktorom uviedol, že k uplatneniu nároku na\ndávku došlo s nesprávnym dátumom (úmysel bol k 01.01.2020). Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/\nXXXX-XX, zo dňa 12.06.2020, odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\npobočke na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu bolo, že z preukázaných\nskutočností a dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu odvolacieho orgánu, nebolo možné\nspochybniť, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom mohlo dôjsť už dňa 01.01.2020, najmä s ohľadom na fakt,\nže od 01.01.2020 nevykonával žalobca zárobkovú činnosť. Preto bol prvostupňový orgán zaviazaný pri\nposúdení nároku na materské na základe Žiadosti o materské č. B1147104 považovať za preukázané,\nže k prevzatiu dieťaťa žalobcom došlo dňa 01.01.2020. Pobočka v novom konaní mala opätovne posúdiť\nostatné zákonné podmienky nároku na materské žalobcu, najmä podmienku poskytovania starostlivosti\ndieťaťu iným poistencom a nepoberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Žalobca predložil\ndohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, zo dňa 23.07.2020, kde je uvedené, že od matky dieťaťa\nprevzal dieťa dňa 01.01.2020. V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 04.08.2020, podľa ktorého Ing. arch. F. B. (matka dieťaťa)\npoberala rodičovský príspevok od októbra 2019 do 31.01.2020 a Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.04.2020, č. BA3/OHNNV/ŠSD_BA_I_A_III/SOC/2020/154659-3,\nktorým bol odňatý rodičovský príspevok matke dieťaťa od 01.02.2020. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia\nvyplýva, že matka dieťaťa požiadala o odňatie rodičovského príspevku dňa 30.03.2020, a to od\n01.02.2020.\n26. Podmienkou vzniku nároku (zamestnanca) na akúkoľvek dávku nemocenského poistenia je, že\ntento splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací\nzáklad podľa § 138 ods. 1 (§ 30 zák. č. 461/2003 Z. z.). Ochranná lehota je sedem dní po zániku\nnemocenského poistenia. Podmienky vzniku nároku iného poistenca na materské sú upravené v § 49\nzák. č. 461/2003 Z. z. Jednou z podmienok, aby sa otec dieťaťa považoval za iného poistenca, ktorý má\nnárok na materské je, že prevzal dieťa do starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa, a matka nepoberá\nmaterské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na\nmaterské od 01.01.2020, kedy aj prevzal dieťa do starostlivosti. Žalobca bol nemocensky poistený do\n31.12.2019. Ku dňu 01.01.2020 teda spĺňal podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa §\n30 zák. č. 461/2003 Z. z. Žalovaný napriek tomu rozhodol, že žalobca nemá nárok na materské, a to\nz dôvodu, že matka dieťaťa poberala v období od 01.01.2020 rodičovský príspevok na dieťa.\n27. Skutočnosť, že k 01.01.2020, od ktorého dňa si žalobca uplatnil nárok na dávku, matka dieťaťa bola\npoberateľkou rodičovského príspevku, sporná nebola. Rovnako nebola sporná ani skutočnosť, že matka\ndieťaťa o odňatie rodičovského príspevku požiadala až dňa 30.03.2020. Záver správnych orgánov, že\nk uvedenému dňu (01.01.2020) z tohto dôvodu nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na materské, je preto\nsprávny. Správne orgány sociálneho poistenia pritom relevantne poukázali na ustanovenie § 49 ods.\n2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako na zákonnú podmienku, ktorá nebola\nsplnená a preto priznaniu nároku na dávku bráni. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že keď mal dieťa od\n01.01.2020 v starostlivosti on, rodičovský príspevok zaplatený matke dieťaťa, ktorá od 01.01.2020 už\ndieťa v starostlivosti nemala, jej bol zaplatený neoprávnene a z tohto dôvodu mal byť vrátený, k tomu súd\nuvádza, že žalobca nepreukázal v administratívnom (ani v súdnom) konaní, že by matka dieťaťa vrátila\nrodičovský príspevok za mesiac január 2020, avšak ak by aj rodičovský príspevok vrátila, nemalo by to\n\nvplyv na jej status poberateľa rodičovského príspevku, resp. za následok zánik jej postavenia poberateľa\nrodičovského príspevku k 01.01.2020. Tiež by to neznamenalo spätné splnenie (zhojenie) podmienky\npodľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a priznanie nemocenskej\ndávky od 01.01.2020 (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.11.2021, sp. zn.\n7Sžsk/122/2020).\n28. Žalobca v konaní akcentoval najmä to, že od začiatku konania o jeho nároku na dávku\nmaterské komunikoval podanie žiadosti s pracovníčkou žalovaného, ktorá ho nesprávne informovala\no skutočnostiach spojených s podaním žiadosti o materské ako aj žiadosti o odňatie rodičovského\npríspevku zo strany matky dieťaťa, pričom keby žalobcovi neboli poskytnuté nesprávne informácie,\nnedošlo by ani k chybe spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumov. V tejto súvislosti súd poukazuje\nna to, že materské je dávka nemocenského poistenia, zatiaľ čo rodičovský príspevok je štátna sociálna\ndávka. O jeho priznaní, prípadne odňatí rozhoduje orgán verejnej správy odlišný od žalovaného (§ 5\nods. 1 zák. č. 571/2009 Z. z.). Uplatnenie nemocenskej dávky - materského je právom, nie povinnosťou\nnemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej\ndávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (ani ju čerpať). Nepoberanie rodičovského príspevku\n(rodičom dieťaťa, ktorý ho aktuálne poberá) je síce jedným zo zákonných predpokladov pre úspešné\nuplatnenie nároku na materské iným poistencom (druhým rodičom), avšak rodič dieťaťa, ktorý je\npoberateľom rodičovského príspevku nemá právnu povinnosť požiadať o jeho odňatie, a to ani v prípade,\nak sa s druhým rodičom dieťaťa dohodol na prevzatí starostlivosti, resp. ak druhý rodič si uplatnil nárok\nna dávku (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 7Sžsk/122/2020). Nie je\nteda povinnosťou žalovaného poučovať žiadateľa o dávku materské o tom, že druhý rodič má požiadať\no odňatie rodičovského príspevku, a kedy tak má urobiť.\n29. Podstatou nesprávne poskytnutej informácie zo strany pracovníčky žalovaného malo byť to, že keď\njej žalobca (v marci 2020) popísal svoju situáciu, tak mu odporučila, aby žiadal priznať materské od\n01.02.2020. Táto skutočnosť však nemala na konečné rozhodnutie vo veci žiaden podstatný význam,\nnakoľko po tom, čo žalobcovi nebolo priznané materské od 01.02.2020 z dôvodu, že nespĺňal podmienku\npodľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z., došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia pobočky žalovaného a žalovaný\nposudzoval nárok žalobcu k 01.01.2020. Teda žalovaný posudzoval podmienky vzniku nároku žalobcu\nna materské tak k dátumu 01.02.2020, ako aj k 01.01.2020. Takže pokiaľ by aj pôvodne žalobca\nžiadal o priznanie materského od 01.02.2020 na základe „nesprávneho poučenia“ zo strany pracovníčky\nžalovaného, toto bolo neskôr odstránené, a žalovaný posudzoval splnenie podmienok na vznik nároku\nžalobcu na materské ku dňu 01.01.2020 (tak, ako to podľa všetkého pôvodne zamýšľal žalobca).\n30. Žalobca videl vadu napadnutého rozhodnutia aj v tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej. Žalobca však neuviedol, aké konkrétne ustanovenia o konaní pred orgánom\nverejnej moci a akým konaním žalovaného mali byť porušené. Pokiaľ sa táto námietka mala vzťahovať\nna nesprávne poučenie žalobcu zo strany pracovníčky žalovaného, k tomu sa už súd vyjadril v ods. 28\na 29 odôvodnenia tohto rozsudku.\n31. Z obsahu administratívneho, ako aj súdneho spisu a všetkých vyjadrení účastníkov konania je možné\ndovodiť, že zásadným problémom v prejednávanej veci je skutočnosť, že matka dieťaťa požiadalo\no odňatie rodičovského príspevku až dňa 30.03.2020 a tento jej bol odňatý až od 01.02.2020 (od ktorého\ndátumu ho aj žiadala odňať). Ako už bolo uvedené v ods. 28 a 29 odôvodnenia rozsudku, toto nie je\nmožné pričítať nesprávnemu postupu žalovaného. Situácia tak bola pravdepodobne spôsobená tým, že\nžalobca začal vec riešiť až v mesiaci marec 2020 (čo zákon umožňuje), kedy už zrejme mala matka\ndieťaťa v súlade s § 5 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok za\nmesiac január 2020 vyplatený, a teda podľa § 7 ods. 4 cit. zák. jej mohol byť odňatý až od nasledujúceho\nkalendárneho mesiaca. Súd sa môže už len hypoteticky domnievať, že pokiaľ by žalobca začal vec\nriešiť skôr (január, február 2020), mohol skôr obdržať informáciu o tom, že nepoberanie rodičovského\npríspevku (rodičom dieťaťa, ktorý ho aktuálne poberá) je jedným zo zákonných predpokladov pre\núspešné uplatnenie nároku na materské iným poistencom (druhým rodičom), a tak by mohla matka\ndieťaťa požiadať o odňatie rodičovského príspevku skôr.\n32. Súd vyššie citoval rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „NSS SR“) zo dňa\n30.11.2021, sp. zn. 7Sžsk/122/2020, ktorý s týkal obdobného prípadu, ako je prejednávaná vec. V danej\n\nveci napokon NSS SR zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, napriek tomu,\nže záver správnych orgánov sociálneho poistenia oboch stupňov, že v danom prípade a za daných\nokolností otca dieťaťa nemožno považovať za iného poistenca ku dňu, od ktorého si nárok na materské\nuplatnil, bol správny. Dôvodom takéhoto postupu NSS SR bolo, že v čase rozhodovania žalovaného\nako odvolacieho orgánu sociálneho poistenia prekážka spočívajúca v poberaní rodičovského príspevku\nmatkou odpadla. Podľa názoru NSS SR pokým o nároku žalobcu na materské nebolo právoplatne\nrozhodnuté, bolo potrebné aplikovať § 109 ods. 1 veta prvá zák. č. 461/2003 Z. z. a v prípade, že žiadateľ\no dávku podmienky pre priznanie dávky dodatočne skutočne splnil, dávku je potrebné priznať, avšak až\ndňom splnenia všetkých zákonných podmienok viazaných na vznik nároku na dávku. V prejednávanej\nveci tiež došlo k odpadnutiu prekážky spočívajúcej v poberaní rodičovského príspevku matkou dieťaťa,\na to ku dňu 01.02.2020. Súd však nezrušil rozhodnutie žalovaného a nevrátil mu vec na ďalšie konanie,\na to z dôvodu, že v prejednávanej veci už orgán sociálneho poistenia posudzoval splnenie podmienok\nna vznik nároku žalobcu na materské ku dňu 01.02.2020 (teda ku dňu, keď už matka dieťaťa nepoberala\nrodičovský príspevok), a to v rozhodnutí pobočky žalovaného č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa\n15.04.2020, pričom konštatoval, že k uvedenému dátumu žalobca nespĺňal podmienku podľa § 30 zák.\nč. 461/2003 Z. z., čo žalobca v odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu ani nenamietal. Teda je síce\npravdou, že v priebehu administratívneho konania došlo k odpadnutiu prekážky spočívajúcej v poberaní\nrodičovského príspevku matkou dieťaťa, ktorá existovala ku dňu 01.01.2020, a teda ku dňu 01.02.2020\nuž žalobca spĺňal podmienku podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., avšak k tomuto\ndátumu zase nespĺňal inú podmienku vzniku nároku na dávku, a to podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z. z.,\nktorá však musí byť splnená zároveň.\n33. Správne sa tiež žalovaný vyporiadal s návrhom žalobcu (uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu), že by sa vzdal prvého mesiaca materskej. Žalovaný uviedol, že to zákon neumožňuje.\nŽalobca sa nemôže vzdať niečoho, na čo mu nevznikol nárok, pričom k 01.01.2020 žalobcovi nárok na\nmaterské nevznikol, čo už bolo zdôvodnené vyššie.\n34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne\nprávne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol\npodľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).\n35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}