Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/119/2020 1020201701 25. 09. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201701.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený X. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XXX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 13. novembra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 13. novembra 2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 26. augusta 2020 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z 26. augusta 2020 č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná zamietla žalobcovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2020 podľa ustanovení § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) dôvodiac, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že žalobca nesplnil podmienky vyplývajúce zo zvýhodnených kategórií funkcií požadované pre priznanie nároku na zníženie dôchodkového veku. 3. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 2020 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. septembra 2008 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a na vznik nároku mu bola zhodnotená doba výkonu služby hasiča od 4. augusta 1980 do 31. augusta 1980 bez označenia kategórie, doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. septembra 1980 do 1. septembra 1981 bez označenia kategórie, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 2. septembra 1981 do 31. decembra 1999 bez označenia kategórie a doba od. 1. januára 2000 do 31. augusta 2008 v III. pracovnej kategórii (t. j. spolu 28 rokov a 35 dní). Zároveň skonštatovala, že ku 1. januáru 2020 žalobca získal 3399 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo činí 9 rokov a 114 dní.
4. Na podklade uvedeného uzavrela, že vzhľadom na skutočnosť, že v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. 5. Na odvolanie žalobcu vydal generálny riaditeľ žalovanej dňa 13. novembra 2020 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia v zásade zrekapituloval závery žalovanej, podľa ktorých žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, čím nesplnil jednu z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. 6. Podľa ustanovenia § 293eo zákona č. 461/2003 Z. z. sa ustanovenie § 293be ods. 1 a 2 nepoužije a keďže nárok na výsluhové zabezpečenie priznané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. naďalej trvá, na účely nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov nemožno zhodnotiť dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Toto obdobie teda nemožno hodnotiť duplicitne aj na účely nároku na starobný dôchodok. Na nárok na starobný dôchodok však boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených žalobcom a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Bez zhodnotenia doby služby však žalobca nesplnil podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. II. Správna žaloba 7. Voči napadnutému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Z podanej žaloby zároveň vyplývalo, že pri posudzovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku sa orgány verejnej správy neriadili ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 8. Žalobca brojil najmä voči záverom, že na nárok na starobný dôchodok mu nemožno zhodnotiť dobu poistenia, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Podľa jeho názoru, zhodnotenie tejto doby nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku, pretože výška starobného dôchodku bude vypočítaná iba za dobu dôchodkového poistenia, ktorú žalobca získal v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Prípadným zhodnotením by došlo iba k splneniu jednej z kumulatívnych podmienok nároku na starobný dôchodok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia stanovená v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., čo predstavuje minimálne 15 rokov. 9. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“), napríklad sp. zn. 9So/108/2012 a sp. zn. 9So/138/2011 z ktorých vyplýva, že „...aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“. 10. Z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 9So/74/2014 vyplýva právny názor, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je možné postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a v Zbierke zákonov vyhlásený pod č. 416/1991, pre ČSFR nadobudol platnosť dňa 11. januára 1991) (ďalej len „Dohovor č. 128“). Žalovaná však takto nepostupovala, pričom ňou zvolený postup označil za rozporný so zámerom zákonodarcu a znevýhodňujúci v porovnaní so zahraničnými poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorým doby dôchodkového poistenia získané v rámci iných krajín Európskej únie započítava. 11. Záverom dodal, že sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo až do 31. decembra 2007 riešené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa ustanovení zákona č. 431/2003 Z. z. a dôchodkové poistenie preto odvádzal do príslušných fondov žalovanej ktoré aj po
prijatí zákona č. 519/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostalo naďalej u žalovanej a nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalovaná má preto zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31. decembra 2007 ako to vyplýva z ustanovenia § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorú žalobca získal od 1. januára 2008 do skončenia služobného pomeru, t. j. mala sa zhodnotiť celková doba dôchodkového poistenia. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu 12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v celosti zotrvala na svojich argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec uvedeného a s ohľadom na námietky vznesené žalobcom dodala, že svoju aplikačnú prax zosúladila so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V prípade žalobcu však takýto postup neprichádza do úvahy, pretože obdobie profesionálnej služby nevykonával v I. alebo II. kategórii funkcií. 13. Vo vzťahu k judikatúre kasačného súdu uviedla, že je neaplikovateľná na prejednávanú vec, pretože sa nejedná o skutkovo a právne podobnú vec. Právne názory v nich uvedené navyše označil za doposiaľ nezovšeobecnené a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. 14. K vyjadreniu žalovanej podal repliku žalobca namietajúc, že žalovaná neprodukovala žiadne nové skutočnosti. Výklad ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. na základe ktorých mu žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla, označil za nesprávny. Naďalej trval na svojej skoršej argumentácii, že splnil podmienky na jeho priznanie a opakovane poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/137/2016 z 30. mája 2018 a sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorých zhodne konštatoval, že aj keď žiadateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu zhodnotením poistenia v osobitnom systéme, je žalovaná povinná vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok priznať vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobca sa pritom domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky, t. j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore, ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok. Žalobca ku dňu žiadosti dovŕšil vek 63 rokov a 329 dní, pričom stanovený dôchodkový vek je v jeho prípade 62 rokov a 132 dní. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 15. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 16. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/119/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/119/2020.
17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 25. septembra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu 18. Správny súd úvodom poukazuje na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou uvádza, že „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia“. 19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, dôvodiac, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, keď ku 1. januáru 2020 získal iba 3399 dní, t. j. 9 rokov a 114 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na účely nároku na starobný dôchodok totiž nebolo možné zhodnotiť obdobie služby hasiča zaradenej do II. a III. pracovnej kategórie. 20. Sporným je teda zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru žalobcu v Hasičskom zbore a dobu výkonu základnej vojenskej služby nezaradených do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, ktoré boli započítané pre nárok na výsluhový dôchodok, má žalovaná zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. 21. Z administratívneho spisu ako aj z nadväzujúcich vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že medzi nimi nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby hasiča od. 4. augusta 1980 do 31. augusta 1980 bez označenia kategórie, doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. septembra 1980 do 1. septembra 1981 bez označenia kategórie, doba výkonu služby hasiča od 2. septembra 1981 do 31. decembra 1999 bez označenia kategórie a doba výkonu služby hasiča od 1. januára 2000 do 31. augusta 2008 v III. pracovnej kategórii v rozsahu 28 rokov a 35 dní, t. j. 28 skončených rokov pre výšku výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od 1. septembra 2008. Ku 1. januáru 2020 získal 3399 dní, t. j. 9 rokov a 114 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobca žiadal priznať dôchodok k 1. januáru 2020 žiadosťou spísanou dňa 30. júna 2020, pričom dôchodkový vek dovŕšil ešte dňa 26. júna 2018, keď dosiahol vek 62 rokov a 139 dní. 22. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe, správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach, ktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018 a v neposlednom rade sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 39 až 48 tohto rozsudku podľa ktorých: „39.Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) (resp. v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. 43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. 44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). 45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú. 46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 23. Z uvedeného záveru je zrejmé, že hoci vnútroštátna právna úprava nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie. 24. Správny súd zdôrazňuje, a to osobitne v súvislosti s argumentáciu žalovanej o nepoužiteľnosti zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na predmetnú vec z dôvodu zaradenia
žalobcu pri výkone služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradený do III. pracovnej kategórie, že vyššie zmienená judikatúra nie je viazaná iba a výslovne na prípady, kedy žiadateľ o starobný dôchodok získal zamestnanie (resp. dobu služby) v I. alebo II. kategórii v rozsahu odôvodňujúcim zníženie dôchodkového veku. 25. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto kasačný súd konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch sociálneho poistenia. 26. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom konštatoval, že „Odporca nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/ kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.“. Žalovaná naopak neposkytla presvedčivú argumentáciu, prečo by mali byť výsluhovým dôchodcom zhodnotené iba obdobia získané v I. alebo II. kategórii funkcií. 27. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že v konaní bol síce dostatočne zistený skutkový stav, avšak žalovaná ho nesprávne právne posúdila hneď v niekoľkých rovinách. 28. V prvom rade sa jedná o nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb. pre posúdenie zhodnotenia, resp. nezhodnotenia doby služby žalobcu do celkového obdobia dôchodkového poistenia a pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (v I. resp. II. kategórii funkcií) nemá žiadnu spojitosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, nemá vplyv na zaradenie resp. nezaradenie doby služby do celkového obdobia dôchodkového poistenia a napokon nemá vplyv ani na výpočet a určenie sumy starobného dôchodku. 29. Za nesprávny považuje správny súd tiež výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Žalovaná pritom nevzala do úvahy poslednú vetu citovaných ustanovení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom citovaných ustanovení kasačný súd opakovane dospel k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka, policajta a teda aj príslušníka Hasičského a záchranného zboru) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné určenie jeho výšky. 30. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný dôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia v trvaní 28 rokov a 35 dní, hoci v III.
pracovnej kategórii. Keďže žalovaná zamietla žiadosť o starobný dôchodok v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, správny súd žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanej ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 31. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok, určí sumu starobného dôchodku podľa ustanovenia § 66 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. žalobcovi zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, vrátane doby služby a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (v rozsahu 28 rokov). Túto sumu skráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom NS SR v prezentovanej judikatúre. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 33. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body podľa) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.