{"guid": "94a4215f-d299-4bb7-aee0-329ef73d1db6:f1e8445d-e707-4b90-8928-cba1f4b0b4f9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201701.2", "spisova_znacka": "BA-7Sa/119/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/119/2020 z 25. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. septembra 2023, sp. zn. BA-7Sa/119/2020, ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201701.2", "identifikacne_cislo": "1020201701", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. h) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "nazov": "§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-60", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1e8445d-e707-4b90-8928-cba1f4b0b4f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201701.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201701.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201701.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/119/2020\n1020201701\n25. 09. 2023\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1020201701.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., narodený X. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XXX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nso sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 13. novembra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredia č.\nXXX XXX XXXX X z 13. novembra 2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX\nXXXX X z 26. augusta 2020 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím z 26. augusta 2020 č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nžalovaná zamietla žalobcovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2020 podľa\nustanovení § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon\nč. 461/2003 Z. z.“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon\nč. 100/1988 Zb.“) dôvodiac, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového\npoistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.\n2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že žalobca nesplnil podmienky vyplývajúce zo\nzvýhodnených kategórií funkcií požadované pre priznanie nároku na zníženie dôchodkového veku.\n3. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 2020 vyplýva, že žalobcovi\nbol priznaný výsluhový dôchodok od 1. septembra 2008 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002\nZ. z.“) a na vznik nároku mu bola zhodnotená doba výkonu služby hasiča od 4. augusta 1980 do\n31. augusta 1980 bez označenia kategórie, doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. septembra\n1980 do 1. septembra 1981 bez označenia kategórie, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom\na záchrannom zbore od 2. septembra 1981 do 31. decembra 1999 bez označenia kategórie a doba od.\n1. januára 2000 do 31. augusta 2008 v III. pracovnej kategórii (t. j. spolu 28 rokov a 35 dní). Zároveň\nskonštatovala, že ku 1. januáru 2020 žalobca získal 3399 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo činí\n9 rokov a 114 dní.\n\n4. Na podklade uvedeného uzavrela, že vzhľadom na skutočnosť, že v období trvania služobného\npomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu\npriznaný výsluhový dôchodok, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik\nnároku na starobný dôchodok.\n5. Na odvolanie žalobcu vydal generálny riaditeľ žalovanej dňa 13. novembra 2020 rozhodnutie č.\nXXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie žalovanej potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia v zásade zrekapituloval závery žalovanej,\npodľa ktorých žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu\nnajmenej 15 rokov, čím nesplnil jednu z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65\nods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z..\n6. Podľa ustanovenia § 293eo zákona č. 461/2003 Z. z. sa ustanovenie § 293be ods. 1 a 2 nepoužije\na keďže nárok na výsluhové zabezpečenie priznané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. naďalej trvá, na účely\nnároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov nemožno zhodnotiť dobu služby v rozsahu\nzakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Toto obdobie teda nemožno hodnotiť duplicitne aj na účely\nnároku na starobný dôchodok. Na nárok na starobný dôchodok však boli započítané všetky preukázané\nobdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených žalobcom a údajov nachádzajúcich\nsa v informačnom systéme žalovanej. Bez zhodnotenia doby služby však žalobca nesplnil podmienku\nzískania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.\nII. Správna žaloba\n7. Voči napadnutému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca správnu žalobu\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové\nrozhodnutie zrušiť. Z podanej žaloby zároveň vyplývalo, že pri posudzovaní žiadosti o priznanie\nstarobného dôchodku sa orgány verejnej správy neriadili ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších\nsúdnych autorít.\n8. Žalobca brojil najmä voči záverom, že na nárok na starobný dôchodok mu nemožno zhodnotiť dobu\npoistenia, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002\nZ. z.. Podľa jeho názoru, zhodnotenie tejto doby nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného\ndôchodku, pretože výška starobného dôchodku bude vypočítaná iba za dobu dôchodkového poistenia,\nktorú žalobca získal v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Prípadným zhodnotením\nby došlo iba k splneniu jednej z kumulatívnych podmienok nároku na starobný dôchodok, ktorou je\nminimálna doba dôchodkového poistenia stanovená v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., čo predstavuje\nminimálne 15 rokov.\n9. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\naj ako „kasačný súd“), napríklad sp. zn. 9So/108/2012 a sp. zn. 9So/138/2011 z ktorých vyplýva, že\n„...aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom\nsystéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia\nv osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu\npoistenia vo všeobecnom systéme“.\n10. Z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 9So/74/2014 vyplýva právny názor, že pri posudzovaní nároku\nna starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je možné postupovať podľa\nčl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol\nratifikovaný 11. januára 1990 a v Zbierke zákonov vyhlásený pod č. 416/1991, pre ČSFR nadobudol\nplatnosť dňa 11. januára 1991) (ďalej len „Dohovor č. 128“). Žalovaná však takto nepostupovala, pričom\nňou zvolený postup označil za rozporný so zámerom zákonodarcu a znevýhodňujúci v porovnaní so\nzahraničnými poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorým doby dôchodkového\npoistenia získané v rámci iných krajín Európskej únie započítava.\n11. Záverom dodal, že sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo až\ndo 31. decembra 2007 riešené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa ustanovení zákona\nč. 431/2003 Z. z. a dôchodkové poistenie preto odvádzal do príslušných fondov žalovanej ktoré aj po\n\nprijatí zákona č. 519/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov zostalo naďalej u žalovanej a nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky. Žalovaná má preto zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.\ndecembra 2007 ako to vyplýva z ustanovenia § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ale aj dobu trvania\nslužobného pomeru, ktorú žalobca získal od 1. januára 2008 do skončenia služobného pomeru, t. j. mala\nsa zhodnotiť celková doba dôchodkového poistenia.\nIII. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu\n12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v celosti zotrvala na svojich\nargumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec uvedeného a s ohľadom na námietky\nvznesené žalobcom dodala, že svoju aplikačnú prax zosúladila so zovšeobecneným názorom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj\ndobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu\ndôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991\nZb. V prípade žalobcu však takýto postup neprichádza do úvahy, pretože obdobie profesionálnej služby\nnevykonával v I. alebo II. kategórii funkcií.\n13. Vo vzťahu k judikatúre kasačného súdu uviedla, že je neaplikovateľná na prejednávanú vec, pretože\nsa nejedná o skutkovo a právne podobnú vec. Právne názory v nich uvedené navyše označil za doposiaľ\nnezovšeobecnené a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo\ni právne porovnateľných veciach.\n14. K vyjadreniu žalovanej podal repliku žalobca namietajúc, že žalovaná neprodukovala žiadne nové\nskutočnosti. Výklad ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. na základe ktorých mu žiadosť o priznanie\nstarobného dôchodku zamietla, označil za nesprávny. Naďalej trval na svojej skoršej argumentácii, že\nsplnil podmienky na jeho priznanie a opakovane poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9So/137/2016 z 30. mája 2018 a sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorých\nzhodne konštatoval, že aj keď žiadateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo\nvšeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu zhodnotením poistenia\nv osobitnom systéme, je žalovaná povinná vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na\ndobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok priznať vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia\nvo všeobecnom systéme. Žalobca sa pritom domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované\nroky, t. j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore,\nktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok. Žalobca ku dňu žiadosti dovŕšil vek 63 rokov\na 329 dní, pričom stanovený dôchodkový vek je v jeho prípade 62 rokov a 132 dní.\nIV. Relevantná právna úprava\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\npríslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.\nPodľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\nPodľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.\n\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a\nneskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej\nsprávy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej\nlen „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu\nslužby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\nPodľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\nPodľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a,\nak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie\ndôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa\nurčí podľa prílohy č. 3b.\nPodľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj\nobdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\nPodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n15. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa\nzriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd\nv Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n16. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde\nv Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/119/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto\nveci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom\npridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou BA-7Sa/119/2020.\n\n17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho\nriaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa\ns obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 25. septembra 2023, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu\n18. Správny súd úvodom poukazuje na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania\nmajú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou uvádza,\nže „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či\npoistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného\nsystému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia“.\n19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil\nrozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, dôvodiac, že žalobca nesplnil\npodmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, keď ku 1. januáru 2020 získal iba\n3399 dní, t. j. 9 rokov a 114 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na účely nároku na starobný dôchodok\ntotiž nebolo možné zhodnotiť obdobie služby hasiča zaradenej do II. a III. pracovnej kategórie.\n20. Sporným je teda zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru žalobcu v Hasičskom zbore\na dobu výkonu základnej vojenskej služby nezaradených do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie\nfunkcií, ktoré boli započítané pre nárok na výsluhový dôchodok, má žalovaná zohľadniť ako obdobie\ndôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému\ndôchodkového zabezpečenia.\n21. Z administratívneho spisu ako aj z nadväzujúcich vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že medzi\nnimi nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby hasiča od. 4. augusta 1980\ndo 31. augusta 1980 bez označenia kategórie, doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. septembra\n1980 do 1. septembra 1981 bez označenia kategórie, doba výkonu služby hasiča od 2. septembra 1981\ndo 31. decembra 1999 bez označenia kategórie a doba výkonu služby hasiča od 1. januára 2000 do\n31. augusta 2008 v III. pracovnej kategórii v rozsahu 28 rokov a 35 dní, t. j. 28 skončených rokov pre\nvýšku výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od 1. septembra 2008. Ku 1. januáru 2020 získal\n3399 dní, t. j. 9 rokov a 114 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobca\nžiadal priznať dôchodok k 1. januáru 2020 žiadosťou spísanou dňa 30. júna 2020, pričom dôchodkový\nvek dovŕšil ešte dňa 26. júna 2018, keď dosiahol vek 62 rokov a 139 dní.\n22. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe,\nsprávny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach,\nktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014\nz 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla\n2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018 a v neposlednom rade sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019,\nktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia\na to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd\nposkytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku\nnároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 39 až 48 tohto rozsudku podľa\nktorých:\n„39.Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov\njednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia\n(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) (resp. v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.\naj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia\n(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.\n\n40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky\npodmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne\nzohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú\nlen úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu\npoistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia\npríslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských\ndôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,\nale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských\nvýsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby\nslužby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.\nV dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom\ndobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách\nv celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,\nvdovský alebo vdovecký dôchodok.\n41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým\nvýkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré\ndoby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma\nvýhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.\n42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na\nvýsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového\nzabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna\núprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a\nvyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa\nzákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom\nsystéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa\nustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený\nvýlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú\nstanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.\n43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto\npotrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období\npoistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať\nzreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu\ndôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas\njeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím\nna náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného\nsystému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme\nsociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako\ns poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná\npoisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý\nzabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení\ndôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku\na započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok\nvo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a\nnásledne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali\nčasť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba\npoistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom\nsystéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná\nniektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú\nvýšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,\nnásledne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v\nosobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby\n\npoistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov\nosobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.\n44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení\ns úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom\npoistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni\nvzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi\nozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom\npoistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek\nhodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,\nvyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).\n45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,\nresp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu\nstarobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok\nna zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití\nustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo\nfyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné\nprijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.\na sú priamo záväzné aj pre žalovanú.\n46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nnevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)\nnebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je\nvýznamné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky\ninvalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa\n§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca\nčasť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch\ndôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len\nza obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových\nnárokoch neukráti.\n47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.\nz. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení\n(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)\nlen vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného\npomeru.\n48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia\n(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na\núčely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v\nakom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení\nvýšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej\nzhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v\nsúlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na\ntie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre\nzachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“\n23. Z uvedeného záveru je zrejmé, že hoci vnútroštátna právna úprava nereflektuje na požiadavky\nstanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných\npredpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby\nbolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie.\n24. Správny súd zdôrazňuje, a to osobitne v súvislosti s argumentáciu žalovanej o nepoužiteľnosti\nzovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na predmetnú vec z dôvodu zaradenia\n\nžalobcu pri výkone služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradený do III. pracovnej\nkategórie, že vyššie zmienená judikatúra nie je viazaná iba a výslovne na prípady, kedy žiadateľ\no starobný dôchodok získal zamestnanie (resp. dobu služby) v I. alebo II. kategórii v rozsahu\nodôvodňujúcim zníženie dôchodkového veku.\n25. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto kasačný súd\nkonštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie\nfunkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje\nzáver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená\ndo zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti\nna dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch sociálneho poistenia.\n26. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom konštatoval, že „Odporca nesprávne založil svoju\nargumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,\nktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom\nsystéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal\nv I. alebo II. pracovnej kategórii/ kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len\nna prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, v\nrozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa\nvýsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho\nkrátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ust. § 65\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.“. Žalovaná naopak neposkytla presvedčivú argumentáciu, prečo by mali\nbyť výsluhovým dôchodcom zhodnotené iba obdobia získané v I. alebo II. kategórii funkcií.\n27. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že v konaní bol síce dostatočne zistený\nskutkový stav, avšak žalovaná ho nesprávne právne posúdila hneď v niekoľkých rovinách.\n28. V prvom rade sa jedná o nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb. pre posúdenie zhodnotenia,\nresp. nezhodnotenia doby služby žalobcu do celkového obdobia dôchodkového poistenia a pre nárok a\nurčenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Nezískanie obdobia dôchodkového\npoistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (v I. resp. II. kategórii funkcií)\nnemá žiadnu spojitosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, nemá vplyv na\nzaradenie resp. nezaradenie doby služby do celkového obdobia dôchodkového poistenia a napokon\nnemá vplyv ani na výpočet a určenie sumy starobného dôchodku.\n29. Za nesprávny považuje správny súd tiež výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60 ods. 2 a §\n255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom\nsystéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobcovi\nzhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia. Žalovaná pritom nevzala do úvahy poslednú vetu citovaných ustanovení: „a nebol\nim priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa\nosobitného predpisu.“ Výkladom citovaných ustanovení kasačný súd opakovane dospel k záveru (ktorý\nbol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie\nvýsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\nnevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka, policajta a teda aj príslušníka Hasičského\na záchranného zboru) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č. 461/2003 Z. z.,\nktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné určenie\njeho výšky.\n30. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného\ndôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích\nzákladov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky\nstarobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2\nDohovoru č. 128. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný\ndôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia\nzískané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia v trvaní 28 rokov a 35 dní, hoci v III.\n\npracovnej kategórii. Keďže žalovaná zamietla žiadosť o starobný dôchodok v rozpore s postupom podľa\nustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, správny súd\nžalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil\nžalovanej ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\n31. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok, určí sumu\nstarobného dôchodku podľa ustanovenia § 66 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. žalobcovi zohľadní\ncelé obdobie dôchodkového poistenia, vrátane doby služby a vypočíta teoretickú výšku starobného\ndôchodku, ktorá by mu patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval\niba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného\ndôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku\nv pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (v rozsahu 28 rokov). Túto sumu skráti\nnajviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe\ntrvania služobného pomeru. Žalovaná bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri\npreskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom NS SR v prezentovanej judikatúre.\n32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n33. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body podľa) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}