Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/247/2020 1020201477 09. 11. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1020201477.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M (spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX, zastúpená: advokátom JUDr. Ladislavom Chmelárom, AK so sídlom Levická 579, Vráble, IČO: 42 046 467, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČPO3-2020/002545-003 zo dňa 19.08.2020 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 19 zo dňa 19.05.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konanie 1. Žalobkyňa bola služobne zaradená ako referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencii okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Nitre (ďalej iba „ODI OR PZ Nitra"). Žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR číslo: 19 zo dňa 19.05.2020 (ďalej len „personálny rozkaz č. 19” alebo „ prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 73/1998 Z. z. "). 1.1. Dôvodom prepustenia bolo, že žalobkyňa v čase výkonu štátnej služby v období od 05.11.2019 do 20.01.2020 vykonávala v rámci svojej služobnej činnosti úkony súvisiace s evidenciou motorových vozidiel cez sprostredkovateľov, ktorí nemali udelené písomné splnomocnenie od držiteľov a vlastníkov vozidiel. Úkony vykonávala bez prítomnosti držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla, bez prítomnosti inej splnomocnenej osoby. Žalobkyňa sa sama za držiteľa vozidla a vlastníka vozidla podpísala a uviedla, že držiteľ a vlastník vozidla oznámil zmenu v evidencii vozidla osobne. V personálnom rozkaze č. 19 boli prípady jej konania presne špecifikované vrátane dátumov, kedy také úkony urobila. 2. Žalobkyni skončil služobný pomer v zmysle § 194 ods. 3 zákona 73/1998 Z. z. dňa 21.05.2020, kedy jej bol doručený personálny rozkaz č. 19.
3. Dňa 05.06.2020 podala žalobkyňa proti personálnemu rozkazu č. 19 odvolanie v zmysle § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. V odvolaní potvrdila, že je na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ pod ČVS:UIS-575/OISZ-19 zo dňa 11.03.2020 stíhaná pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uznala, že z jej strany došlo k pochybeniu pri vykonávaní služobnej činnosti, ale podľa nej jej konanie nie je až takého charakteru, že by porušila služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a teda že by jej ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, aby bol dôvod na prepustenie zo služobného pomeru, nadriadený mohol postupovať podľa § 52 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. 4. Žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/002545-003 zo dňa 19.08.2020 ( ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 4.1. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že z obsahu spisového materiálu mal preukázané, že žalobkyňa sa dopustila konania zakladajúceho dôvod na postup podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobkyne spočívalo v tom, že nevykonávala riadne štátnu službu na úseku svojho služobného zaradenia, lebo si počas nej svedomite neplnila úlohy uloženej jej v § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.), § 116 a § 122 zákona file_0.jpg file_1.wmf č. 8/2009 Z. z, v časti I. písm. a) bod 1 a 2 rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „rozkaz MV SR č. 6/1997"), v čl. 1 prílohy k Nariadeniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ (ďalej len „NMV SR č. 3/2002 ”), v čl. 5 file_2.jpg file_3.wmf ods. 1 pokynu PPZ č. 48/2018 a čl. 6 pokynu PPZ č. 106/2019. Žalobkyňa nedodržala ani služobnú disciplínu, lebo sa nezdržala konania, ktoré file_4.jpg file_5.wmf mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), f), g), h) citovaného zákona, z ktorých vyplýva, že policajt je okrem iného „povinný plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak file_6.jpg file_7.wmf bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viest' k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zhor; dodržiavať služobnú disciplínu“. S internými predpismi bola žalobkyňa oboznámená dňa 30.12.2019. Návrh na prepustenie bol predložený na zaujatie stanoviska Odborovému zväzu polície v SR, ktorý nemal pripomienky a navrhnutý postup odporučil. Realizácia návrhu bola odporučená aj riaditeľom OR PZ v Nitre, riaditeľom KR PZ v Nitre a prezidentom PZ. S návrhom aj dôkazným materiálom bola žalobkyňa oboznámená dňa 22.04.2020, rovnako poučená o možnosti vyjadriť sa, predložiť písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy. V určenej lehote nedoručila nadriadenému vyjadrenie k návrhu na prepustenie. Potvrdenie napadnutého personálneho rozkazu č. 19 odôvodnil žalovaný tým, že žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jej prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo jej bolo preukázané dôkazmi. Žalobkyňa počas celého konania o jej prepustení a ani v podanom odvolaní nepredložila taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnila objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátila dôvody, na základe ktorých bol aplikovaný §192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Žalovaný konštatoval dodržanie povinnosti v zmysle § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., lebo návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného
pomeru príslušný nadriadený prerokoval pred vydaním napadnutého rozhodnutia vopred s príslušným odborovým orgánom (OZP v SR), ktorý sa s návrhom na jej prepustenie stotožnil, teda zaujal súhlasné stanovisko k prepusteniu a rovnako boli dodržané lehoty na prepustenie v zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. 4.2. K odvolacím dôvodom žalobkyne s odkazom na možnosť postupu podľa §52 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. žalovaný uviedol, že zákon poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov podľa Zákonníka práce. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, kladie vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie sankcionuje. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sa policajt zložením služobnej prísahy pri vzniku služobného pomeru okrem iného zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok. Uplatnenie najprísnejšieho druhu skončenia služobného pomeru file_8.jpg file_9.wmf akým je prepustenie zvyšuje predpoklad zachovania pozitívnej mienky a dôvery občanov v činnosť PZ. Pritom konanie žalobkyne je v príkrom rozpore file_10.jpg file_11.wmf s obsahom služobnej prísahy príslušníka PZ. Každý príslušník PZ má byt' svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgán, že ponechanie žalobkyne v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Prípadným akceptovaním vyššie uvádzaného hrubého protiprávneho konania, ktoré bolo žalobkyni riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných file_12.jpg file_13.wmf policajtov. Už samotné nebezpečenstvo, že žalobkyňa si opakovane počínala pri viacerých osobách nedáva záruku do budúcna, že by sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do správania sa ostatných príslušníkov PZ. Žalovaný vyhodnotil ako nezlučiteľné s dôležitým záujmom štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa vyššie uvádzaného protiprávneho konania nezdržal. 4.3. Pri odvolaní voči personálnemu rozkazu č. 19 mal žalovaný k dispozícii aj zhodnotenie služobnej činnosti žalobkyne, mal vedomosť o úrovni jej výkonu štátnej služby, o jej odmenách trestoch a vyhodnotil to. Napriek tomu dospel k záveru, že plnenie uložených povinností na veľmi dobrej úrovni nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie žalobkyne. Ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. a ani žiadny interný právny predpis MV SR neobsahujú poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. II. Žaloba 5. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") dňa 22.10.2020 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/002545-003 zo dňa 19.08.2020 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) č. 19 zo dňa 19.05.2020. Žalobné body žalobkyne spočívajú v tom, že vyššie uvedené rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. 6. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že bola prepustená zo služobného pomeru personálnym rozkazom č. 19 zo dňa 19.05.2020 podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona 73/1998 Z. z. Jej odvolanie voči
predmetnému personálnemu rozkazu č. 19 bolo zamietnuté žalovaným a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. V rámci žalobných bodov uviedla, že žalovaný ničím nepodložil svoje tvrdenie, že v prípade ponechania v služobnom pomere tu bude možná obava ohľadom zníženia úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov, keďže ona nemôže ovplyvniť konanie a správanie iných policajtov pri služobnej činnosti. Žalobkyňa je toho názoru, že vzhľadom na jej pozitívne služobné hodnotenie od nadriadeného bolo možné postupovať podľa § 52 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z., lebo pre postup podľa §192 ods. 1 file_14.jpg file_15.wmf písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. je treba vždy posúdiť, či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko nie každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti má taký charakter, aby odôvodňovalo prepustenie zo služobného pomeru. V prípade navrhnutia skončenia služobného pomeru prepustením musí nadriadený zvážiť a odôvodniť, prečo je takýto postup primeraný a odôvodniť to. Zároveň musí posudzovať a zohľadňovať aj predchádzajúce výsledky služobnej činnosti, záslužné činy, odmeny, disciplinárne previnenia. Posúdenie otázky nezlučiteľnosti ďalšieho file_16.jpg file_17.wmf výkonu štátnej služby so zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy a služobnej povinnosti musí byt' predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou a je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania jej štátnej služby, jej služobné výsledky a hodnotenia. Výsledkom správnej úvahy by mala byt' odpoveď, prečo je v záujme štátnej služby prepustiť ju zo služobného pomeru. Žalobkyňa namieta, že žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval a preto považuje jeho rozhodnutie za nezákonné. 7. Žalobkyňa dala súdu do pozornosti, že Odborový zväz polície v SR v svojom stanovisku ako reakcii na výzvu príslušného nadriadeného vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., vydal „odporučenie na prepustenie“ s odkazom na § 192 ods. 1 písm. c) a nie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej uviedla, že je na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ pod ČVS:UIS-575/OISZ-2019 zo dňa 11.03.2020 stíhaná pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uznala, že z jej strany došlo k pochybeniu pri vykonávaní služobnej činnosti na mieste jej služobného zaradenia, ale podľa jej názoru toto jej konanie nie je až takého charakteru, že by porušila služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu elektronicky dňa 04.12.2020 žiadal žalobu zamietnuť. Konštatoval, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru dňom 21.05.2020 personálnym rozkazom z dôvodu, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Okrem tvrdení už uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil, že žalobkyňa sa sama za držiteľa vozidla a vlastníka vozidla podpísala a uviedla, že držiteľ a vlastník vozidla osobne oznámil zmenu v evidencii vozidla v dne: 05.11.2019, 07.11.2019, 2 x dňa 08.11.2019, 14.11.2019, 15.11.2019, 3 x dňa 19.11.2019, 21.11.2019, 25.11.2019 a 20.01.2020. Nadriadený začal dňa 19.03.2020 konanie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru, dňa 20.03.2020 o tom upovedomil žalobkyňu, ktorá sa v stanovenej lehote k tomu nevyjadrila a dňa 30.03.2020 poslala nadriadenému e-mail s oznámením, že sa k veci vyjadrovať nebude z dôvodu prebiehajúceho trestného konania a vyšetrovania. Nadriadený vykonal aj vlastné šetrenie, žalobkyňa sa pred vyšetrovateľom vo výpovedi ku všetkému priznala. 9. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobkyne je podľa žalovaného v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru a neriadila sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. V rozpore so zákonom zneužijúc svoje služobné postavenie v súvislosti so svojím služobným zaradením nedodržala pri výkone svojej činnosti postup, ktorý jej stanovuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nedodržala pokyn odboru dokladov a evidencií PPZ č. 48/2018 o podrobnostiach o
vedení evidencie vozidiel platného do 30.11.2019 a platného od 01.12.2019 pod č. 106/2019, lebo ako policajt vykonávala úkony v evidencii vozidiel bez prítomnosti držiteľov alebo vlastníkov vozidla, sama sa za nich podpisovala. Svoje sily a schopnosti nevynaložila na to, aby chránila práva občanov, ale sama do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahla. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobkyne spočíva v tom, že nevykonávala riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnila úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené jej zákonom (§ 8 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 116 a § 122 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), ďalej rozkazom (časť I. písm. a) bod 1., bod 2. rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ), nariadením (čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 Etický kódex príslušníka Policajného zboru v znení neskorších predpisov) a pokynom (čl. 5 ods. 1 pokynu odboru dokladov a evidencií PPZ č. 48/2018 a čl. 6 pokynu odboru dokladov a evidencií PPZ 106/2019 o podrobnostiach o vedení evidencie vozidiel), čím zvlášť hrubým spôsobom porušila aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), f), g), a h) zákona č. 73/1998 Z. z. Nedodržala ani služobnú disciplínu, pretože sa nezdržala konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami a mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor. Žalovaný je toho názoru, že by bolo v rozpore s záujmami štátnej služby, ak by žalobkyňa zotrvala ako policajt v služobnom pomere, lebo sa dopustila konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Pokiaľ aj žalobkyňa nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, tak to neznamená, že sa vyššie uvedeného konania nedopustila. 10. Osobitne sa žalovaný vyjadril k žalobnej námietke k nesprávnemu uvedeniu § 192 ods.1 písm. c) na miesto písmena e) v stanovisku Odborového zväzu polície v SR. Zhodnotil to ako pisársku chybu, čo mu vyplýva aj z toho, že stanovisko adresoval k presne špecifikovanej žiadosti č. ORPZ-NRODI-201-081/2020 týkajúcej sa výzvy vyjadriť sa k prepusteniu v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. OZP v SR zaujal odporúčacie stanovisko s konštatovaním, že žalobkyňa porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. IV. 11. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/247/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/247/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. V. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 09.11.2023 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 13. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok D. E. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 18. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 19. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 20. Podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 21. Podľa § 193 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. (2) Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 22. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 23. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), e), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo
štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993Z.z. o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.. 25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 26. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) až i), n) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) i) vykonávať štátnu službu nestranne, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 27. Podľa čl. 1 prílohy k NMV SR č. 3/2002, príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt”) pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody”. 28. Podľa § 233 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 29. Podľa 238 ods. 1,2,3,4 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 30. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 31. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2020/002545-003 zo dňa 19.08.2020 v spojení s personálnym
rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 19 zo dňa 19.05.2020. Žalobkyňa navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúci personálny rozkaz z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Tiež namietala, že zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. 33. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vo všeobecnosti skúma, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 34. V zmysle personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 19 zo dňa 19.05.2020 bola žalobkyňa podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustená zo služobného pomeru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby na skutkovom základe, ako je to vyššie vymedzené v odseku 1.1. odôvodnenia tohto rozsudku. 35. Správny súd považuje najprv za dôležité zdôrazniť, že porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru, keďže bolo vedené v dôsledku porušenia jeho povinností, je svojou povahou sankčným disciplinárnym konaním, preto správny súd rozhodoval o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku ( Rozsudok NSS SR sp. zn. 5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023). Otázka trestno-právnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 2Sžo/156/2008z 22.04.2009, spis. zn. 2Sžo/189/2010 z 18.05.2011), z ktorej vyplýva, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je otázka jej viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní o prepustení príslušníka PZ zo štátnej služby neskúmajú trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 zákona č. 73/1998 Z. z. Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou príslušníka PZ. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé (oddelené) od konania o priestupku alebo o trestnom čine znamená, že správny orgán nemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania totožný. Tieto úvahy však neznamenajú, že správny orgán konajúci v personálnom konaní nie je povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je predmetom personálneho konania a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav. 36. Podstatné je, že aj napriek námietke žalobkyne si súd ustálil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia posudzoval preukázané skutkové okolnosti a celý spôsob konania žalobkyne podrobným opísaním skutkového stavu vrátane výpovedí svedkov, posudzoval aj jej predchádzajúce výsledky, odmeny a disciplinárne previnenia žalobkyne v jej služobnej činnosti pred tým, než dospel k záveru, že ponechanie žalobkyne ako policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvažovanie primeranosti postupu cez § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. zo strany žalovaného vyplýva aj z toho, že v odôvodnení rozhodnutia poukázal na absenciu interného právneho
predpisu MV SR s poľahčujúcimi hľadiskami pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a povinností. Správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybniť myšlienkový proces orgánu verejnej správy, ktorý argumentačne vyvrátil tvrdenie žalobkyne, prečo nadriadený nezvolil postup podľa §52 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. 37. Správny súd nezistil takú namietanú vadu v zmysle § 191 ods. 1 SSP, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný mal riadne zistený skutkový stav pre posúdenie veci. Žalovaný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával. 38. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že úsudok žalovaného o tom, že žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru, vyplýval z dôkazov (napr. výpovede svedkov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, samotné priznanie žalobkyne k skutkom kladeným jej za vinu). Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, konanie žalobkyne bolo zo strany správneho orgánu preukázané, sama sa priznala vyšetrovateľovi aj v správnej žalobe. Orgány verejnej správy oboch stupňov na základe dôkazov nadobudli ucelený obraz o konaní žalobkyne, ktoré bolo situované do istého časového rámca a potvrdené samotnou žalobkyňou aj pred vyšetrovateľom. 39. Zároveň je potrebné poukázať na to, že úlohou správneho orgánu je po spoľahlivom preukázaní konania policajta posúdiť otázku závažnosti porušenia služobnej povinnosti, pričom uvedené posúdenie je predmetom správneho uváženia správneho orgánu (žalovaného). Súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“ uvedenú v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba v rozsahu, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 40. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné, aby mal správny orgán dostatočne preukázané, že policajt protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu a to zvlášť hrubým spôsobom a súčasne že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu administratívneho spisu ako aj priznania samotnej žalobkyne vyplynulo, že porušila svoje služobné povinnosti a služobnú prísahu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobkyňou bolo jednoznačne ustálené v tom, že v období od 05.11.2019 do 20.01.2020 nevykonávala riadne úkony počas služobnej činnosti, robila úkony súvisiace s evidenciou motorových vozidiel cez sprostredkovateľov, ktorým nebolo udelené písomné splnomocnenie od držiteľov a vlastníkov vozidiel. Práve v tom, že išlo o opakované konania žalobkyne ( viac ako 10 krát) súd hodnotí nie len za hrubé, ale za zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti. Žalobkyňa vykonávala úkony bez prítomnosti držiteľa (vlastníka) vozidla či inej splnomocnenej osoby, sama sa podpisovala za držiteľa ( vlastníka) vozidla a uvádzala, že držiteľ a vlastník vozidla osobne oznámil zmenu v evidencii vozidla. Ak vezmeme do úvahy, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností. Žalobkyňa ako policajt pri vzniku služobného pomeru zložila služobnú prísahu, obsahom ktorej bol aj absolútny záväzok dodržiavať právne predpisy. Uvedená povinnosť musí byť prítomná u každého policajta počas celého trvania jeho štátnej služby. Rovnako počas celého trvania štátnej služby musí spĺňať aj podmienky prijatia do štátnej služby, medzi ktoré patrí aj spoľahlivosť. Z tohto dôvodu nie je ani na mieste obrana žalobkyne, že žalovaný nepreukázal, že v prípade ponechania v služobnom pomere tu bude možná obava ohľadom zníženia úrovne disciplíny u ostatných policajtov. 41. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Táto prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa zložením sľubu stala príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie nesúladné s právnymi predpismi je pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a zdravotné zabezpečenie. Preto je aj prirodzeným očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad rozsudok NS SR zo dňa 26. novembra 2002, sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004). Vo všeobecnosti sú u policajtov vyššie požiadavky na profesionálny a morálny charakter pre výkon štátnej služby a ich porušenie zákon nekompromisne sankcionuje. Z tohto dôvodu zákon vyžaduje vo vzťahu k plneniu služobných povinností striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších ako ustanovenia iných zákonov (rozsudky NS SR sp. zn. Sžo/53/2003 zo dňa 18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23.9.2009). 42. Súd sa osobitne vyporiadal s žalobnou námietkou , že Odborový zväz polície v SR dal odporučenie na prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. c) a nie je písm. e). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že MV SR, OR PZ v Nitre výzvou z 20.04.2020 pod číslom: ORPZ-NR-ODI-201-081/2020 požiadal Odborový zväz polície v SR zaujať stanovisko k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. „e)“ zákona č. 73/1998 Z. z. Odborový zväz polície v SR sa písomne vyjadril adresujúc vyjadrenie k jeho značke: ORPZ-NR-ODI-201-081/2020, kde v texte uvádza popri odporúčaní na prepustenie aj konanie žalobkyne vplývajúce z obsahu administratívneho spisu a ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. Vzhľadom na to, že § 192 ods. 1 písm. c) citovaného zákona pojednáva o absencii duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby a adresovanie stanoviska k značke „ORPZ-NR-ODI-201-081/2020“ a z obsahu samotného jasne vyplýva, že sa týka porušenai povinnosti podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, súd dospel k záveru, že ide len skutočne len o chybu v písaní, ktorá nemôže mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu. 43. Správny súd prijal záver, že v administratívnom konaní bolo dostatočne preukázané konanie žalobkyne, ktorá svojím konaním porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.
Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.