Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/34/2019 1019200715 10. 11. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200715.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 BA-7Sa/34/2019 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2019, takto rozhodol: 2 BA-7Sa/34/2019 I.
Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II.
Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie:
5 BA-7Sa/34/2019 I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej 1. Žalovaná na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 08.01.2019 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2019, ktorým žalobcovi podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 08.01.2019 z dôvodu, že žalobca pred vznikom invalidity, pred 29.11.2010, nezískal počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok, a to najmenej 5 rokov pred vznikom invalidity (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 01.03.2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím. Tvrdil, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej psychickej záťaže a jednoduché práce. Konštatoval, že svojou žiadosťou zo dňa 08.01.2019 požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.11.2010. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2019 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2019.
4. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca síce medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 25.03.2019 (ktorý potvrdil aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove dňa 16.04.2018), je od 29.11.2010 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, no nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej 5 rokov pred vznikom invalidity – žalobca pred vznikom invalidity, teda pred 29.11.2010 získal 1.026 dní (2 roky a 296 dní) obdobia dôchodkového poistenia. Konštatoval, že v súlade s § 60 zákona o sociálnom poistení neboli žalobcovi na dôchodkové účely hodnotené obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných po 31.12.2003, t. j. od 10.06.2007 do 15.07.2007, od 27.10.2008 do 03.02.2009 a zároveň nebolo na dôchodkové účely žalobcovi zhodnotené obdobie kedy bol nezamestnaný a neevidovaný. Ďalej uviedol, že právna úprava účinná od 01.01.2004 umožňuje žalobcovi dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov. Záverom konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, správnosť zhodnotenia preukázaného obdobia dôchodkového poistenia a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. II. Žaloba 5. Žalobca v správnej žalobe uznal, že podľa zákona mu neprináleží vyplácanie invalidného dôchodku, no podľa jeho názoru z morálneho hľadiska by mu správny súd mal priznať invalidný dôchodok. Opísal jeho nepriaznivú životnú situáciu, uviedol, že nie je vyučený, nevie nič robiť a nedokáže si žiadnym spôsobom zarobiť na jeho existenciu. Z uvedených dôvodov žiadal o rozhodnutie v jeho prospech a o priznanie invalidného dôchodku. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2019 zopakovala priebeh administratívneho konania a zhrnula námietky žalobcu vznesené v jeho žalobe. Námietky žalobcu považovala za nedôvodné. Opakovane uviedla, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu jej posudkový lekár sociálneho poistenia so sídlom v Prešove určil duševné poruchy a poruchy správania – duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) – ťažká forma, ktoré zaradil do kapitoly V, položky 7, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a určil, že danému zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% (od 29.11.2010). Zdôraznila však, že žiadosti žalobcu, aby rozhodla v jeho prospech, nie je možné vyhovieť, a to vzhľadom na to, že žalobca získal pred vznikom invalidity, teda pred 29.11.2010, iba 2 roky a 296 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. podmienku získania najmenej 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a preto mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a správne a navrhla správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Vyjadrenie žalobcu 7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2021 zopakoval argumenty uvedené v žalobe. Opätovne poukázal na svoje zdravotné postihnutie, ako aj na svoju nepriaznivú životnú situáciu. V. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 11. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 13. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019 (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 24. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 25. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 26. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z. z obdobia pred vznikom invalidity. 27. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 28. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.04.2019, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26 b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. VI. Posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 30. Podanou správnou žalobou žalobca nenamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom vyslovene uznal, že podľa zákona mu neprináleží vyplácanie invalidného dôchodku. Bol však toho názoru, že z morálneho hľadiska by mu správny súd mal priznať invalidný dôchodok. V tejto súvislosti opísal jeho nepriaznivú životnú situáciu, uviedol, že nie je vyučený, nevie nič robiť a nedokáže si žiadnym spôsobom zarobiť na jeho existenciu.
31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 32. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. 33. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok odôvodňujúcich vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že na to, aby žalobcovi bol priznaný nárok na invalidný dôchodok, musel by žalobca splniť zákonom stanovené podmienky v zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to musel by byť invalidný (medicínska podmienka nároku na invalidný dôchodok) a musel by získať počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení (potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z. z obdobia pred vznikom invalidity). V predmetnej veci neboli žiadne sporné skutočnosti, pričom žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (ani postupu pri jeho vydávaní) nenamietal. Správny súd má za to, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej (pobočky Považská Bystrica) zo dňa 25.03.2019, ktorý potvrdil aj posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dňa 16.04.2019, je žalobca od 29.11.2010 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil duševné poruchy a poruchy správania – duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) – ťažká forma, ktoré boli príslušným posudkovým lekárom zaradené do kapitoly V, položky 7, písmena b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok, by musel však žalobca splniť aj druhú zákonom stanovenú podmienku, a to musel by získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, a teda dosiahnuť najmenej päť rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, čo sa mu nepodarilo - správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že pred 29.11.2010 žalobca získal len 1.026 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia v rozsahu 2 rokov a 296 dní. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalobca nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení. 34. Správny súd taktiež zistil, že v súlade s § 60 zákona o sociálnom poistení neboli žalobcovi na dôchodkové účely hodnotené obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných po 31.12.2003 (od 10.06.2007 do 15.07.2007; od 27.10.2008 do 03.02.2009), pričom žalobcovi nebolo na dôchodkové účely zhodnotené ani obdobie kedy bol nezamestnaný a neevidovaný, čo zodpovedá zákonnej úprave a takýto postup žalovanej a Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bol správny. V tejto súvislosti však správny súd dáva žalobcovi na vedomie to, že právna úprava účinná od 01.01.2004 umožňuje fyzickej osobe dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení za obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov (na účely invalidného dôchodku žalobcu musí ísť o obdobie pred vznikom jeho invalidity, teda pred 29.11.2010). 35. Po preskúmaní veci nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s § 134 ods.1 SSP a § 203 ods. 2 SSP sa správny súd stotožňuje so skutkovými závermi žalovanej a Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktoré majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a s ich relevantnými právnymi závermi podloženými logickými argumentami, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení ich rozhodnutia, ktoré boli dostatočným východiskom pre ich vydanie (prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie). V zhode so skutkovými a právnymi závermi žalovanej a Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne správny súd konštatuje, že žalobca nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení. Nesplnenie uvedenej zákonnej podmienky nie je možné konvalidovať žalobcovým poukazovaním na údajné morálne hľadisko, no žalobca má možnosť dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie ako je to uvedené vyššie, čím by potom potenciálne mohol splniť aj druhú zákonnú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok. 36. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového rozhodnutia) a jeho (ich) vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: 2 BA-7Sa/34/2019 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).