Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/8/2019 z 13. 7. 2023

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-5S/8/2019 1019200074 13. 07. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200074.7

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpeného advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 3086/2018-2 zo dňa 14. novembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.k. 3086/2018-2 zo dňa 14. novembra 2018 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č.k. 298/2574/2018-163 zo dňa 01. augusta 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania. III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto (ďalej aj ako „RVPS“ alebo ako „správny orgán prvého stupňa“) č. k. 298/2574/2018-163 zo dňa 01. augusta 2018 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ zákon o potravinách“), § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, § 28 ods. 4 písm. a/ a i/ zákona o potravinách spáchaných v jednočinnom súbehu, iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a § 28 ods. 4 písm. g/ zákona o potravinách a za splnenia podmienok pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 a § 28 ods. 8 zákona o potravinách uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000 eur. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe zistení z úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 24. júna 2017 v čase od 7.30 hod. do 14.00 hod. v prevádzkarni žalobcu filiálka č. 126, Račianska 40, Bratislava. Kontrola bola vykonaná v zmysle oprávnení zákona o potravinách a bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia.

2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. k. 298/2574/2018-163 zo dňa 01. augusta 2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.k. 3086/2018-2 zo dňa 14. novembra 2018 tak, že zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. k.: 298/2574/2018-163 zo dňa 01. augusta 2018 tak, že vo výroku v súvislosti s oddeleným umiestnením a/alebo označením potravín s dátumom spotreby kratším ako 24 hodín vypustil nebalené potraviny, v súvislosti s nezabezpečením prostriedkov na hygienické osušenie rúk doplnil označenie niektorých právnych predpisov, tento skutok posúdil ako opakované konanie a pokutu ponechal v pôvodnej výške. II. Žaloba 3. Žalobou zo dňa 17. januára 2019, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 21. januára 2019, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. 3086/2018-2 zo dňa 14. novembra 2018 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č.k. 298/2574/2018-163 zo dňa 01. augusta 2018 a priznania náhrady trov konania. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Taktiež namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, ako aj že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 4. K porušeniu subjektívnych práv žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín uviedol, že hoci úradná kontrola je vopred neohlásenou kontrolou, je potrebné dbať na práva garantované aj podnikateľom ako je právo na spravodlivý proces, vrátane práva byť riadne poučený, nevypovedať vo svojej neprospech, právo navrhovať dôkazy, právo byť vypočutý a pod. S poukazom na európske Nariadenie č. 882/2004 a na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) i Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), nie je vylúčené aplikovať právo na ochranu súkromia podnikateľa ani pri výkone úradnej kontroly potravín v prevádzkarni (prevádzkovej jednotke), minimálne v jej neverejnej časti, a zároveň výslovne priznal toto právo kontrolovanému subjektu. Ide o požiadavku na dodržiavanie striktných obmedzení, tie definuje európska judikatúra vo forme nevyhnutnej (a kumulatívnej) existencie tzv. piatich záruk (obmedzení), pri splnení ktorých je neohlásená úradná kontrola v podnikateľských priestoroch v súlade s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), resp. čl. 7 Charty základných práv Európskej únie. Ide o (1) preukázanie dôvodnosti (účelu) zásahu; (2) existencie istých obmedzení pre regulátora, akými sú napr. nezasahovanie do súkromnej korešpondencie podnikateľa, zákaz kladenia tzv. sebaobviňujúcich otázok podnikateľovi a jeho zamestnancom, vymedzenie oprávnení inšpektorov, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa a pod.; (3) právo podnikateľa účinne uplatniť právo na obranu počas neohlásenej kontroly prizvaním si advokáta, možnosť podávať námietky a pod.; (4) spolupráca európskeho regulátora s národnými súdmi; a (5) existencia úplného súdneho preskúmania zásahu (kontroly/inšpekcie) v prípade, ak nie je potrebný súhlas súdu na vykonanie kontroly. 5. Svoje námietky v tejto oblasti žalobca smeroval k právu podnikateľa byť oboznámený o účele zásahu správneho orgánu pred jeho uskutočnením a právo byť poučený o právach a povinnostiach, pričom žalovaný vykladá svoje povinnosti nesprávne, resp. svojvoľne. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na záznam z úradnej kontroly potravín ako jediný oficiálny dokument vyhotovený z predmetného zásahu správneho orgánu, ktorý nie je verifikovaný svedeckými výpoveďami dotknutej strany, pričom na tvrdenie správneho orgánu o údajnom ústnom oboznámení zástupcu podnikateľa pred začatím kontroly nemožno podľa judikatúry vôbec prihliadať. Zástupca podnikateľa (t.j. zástupca žalobcu) nebol vôbec poučený o svojich právach a povinnostiach. Záznam žiadnu takúto skutočnosť neobsahuje. Len ukázanie preukazu inšpektora nie je možné stotožniť s riadnym poučením o jeho právach a povinnostiach. 6. Ďalšie námietky žalobcu smerovali proti porušeniu procesných postupov pri zabezpečovaní dôkazov spočívajúcich v tom, že fotografie vyhotovené zástupcami RVPS počas úradnej kontroly neboli ihneď po skončení kontroly odovzdané zástupcovi podnikateľa, a to na mieste, kde bola kontrola vykonávaná, t.j. v prevádzke BILLA s.r.o. Prenos dát (v tomto prípade fotografií vyhotovených počas úradnej kontroly) je pritom veľmi jednoduchý úkon, pričom žalovaný pripustil, že jediným dôvodom neposkytnutia fotodokumentácie po skončení kontroly boli technické, nie právne prekážky.

7. Žalobca tiež namietal nerešpektovanie zásad na zrozumiteľné zaznamenanie procesného postupu. Zo slovného spojenia v zázname o úradnej kontrole potravín ..sa vykonáva podľa § 21 ods. 1 písm. d/" je zrejmé, že príslušné paragrafové znenie by malo upravovať priebeh a kompetencie správneho orgánu pre výkon úradnej kontroly. Ide však celkom zjavne o nesprávny odkaz na ustanovenie zákona, ktoré neupravuje vykonávanie kontroly, ale len konštatuje, že regionálne a veterinárne správy sú orgánmi štátnej správy na úseku kontrol. Keďže úradné kontroly sa v zmysle § 18 ods. 3 zákona o potravinách vykonávajú podľa osobitného predpisu, ktorým je európske Nariadenia č. 882/2004, žalobca nemohol jednoduchým nahliadnutím do príslušného právneho predpisu zhodnotiť, na základe čoho sa voči nemu postupuje. 8. Žalobca spochybnil použitie koncentračnej zásady v predmetnom konaní pri výkone kontroly. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že úradnou kontrolou neboli porušené žiadne práva účastníka konania, avšak žalobca takýto záver správneho orgánu považoval za neodôvodnený, nezákonný a nesprávny. Koncentračná zásada, ktorú RVPS aplikovala v tomto prípade (a tento postup potvrdil aj odvolací orgán), nevyplýva zo žiadneho predpisu, a je v priamom rozpore s platnou judikatúrou. Žalobca podotkol, že neuplatnením námietok zo strany vedúceho predajne nemožno automaticky liberovať nezákonné konanie inšpektorov počas výkonu úradnej kontroly. Výklad žalovaného o povinnosti podnikateľa uplatniť námietky priamo počas výkonu kontroly, resp. bezprostredne po jej skončení, ako podmienky pre namietanie nezákonnosti zásahu správneho orgánu, je na základe vyššie uvedeného celkom zjavne nezákonný a porušujúci subjektívne práva spoločnosti BILLA s.r.o. Dôkazy získané počas predmetnej kontroly sú preto nezákonnými dôkazmi, ktoré nemôžu byť v správnom konaní použité. 9. Podstata ďalšej žalobnej námietky spočívala v opomenutí zaslať výzvu pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný vydal svoje rozhodnutie bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom meritórneho rozhodnutia. Správny orgán si svojvoľne vyložil svoje právo vydať meritórne rozhodnutie bez povinnosti vyzvať účastníka konania, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, dokonca aj v situácii, keď vykonal nové dokazovanie, resp. ho doplnil. Navyše v rozhodnutí žalovaného došlo k zmene vo výroku rozhodnutia (preformulovanie opisu správnych deliktov /všetky delikty/, vypustenie porušenia hygieny v chladených skladoch mliečnych výrobkov /1. delikt/, zúženie rozsahu potravín neoddelených od ostatných potravín /5. delikt/), k zmene dĺžky trvania protiprávneho stavu (už len jeden delikt z deviatich bol spáchaný k termínu 7. júla 2017), k zmene rozsahu dôkazov (fotodokumentácia je len podporný dôkaz, nie jeden z hlavných dôkazov) a k novej argumentácii RVPS v odvolacom konaní (okrem iného k námietke zaujatosti), pričom žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k týmto argumentom správneho orgánu a dozvedel sa o tom až z textu konečného rozhodnutia žalovaného. 10. Žalobca namietal tiež zmenu výroku v rozpore s princípmi práva na spravodlivý proces, ktorý spočíval v tom, že žalobca sa nemohol vyjadriť v novom správnom konaní k podkladom (argumentom), ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia so zmeneným výrokom a zmeneným rozsahom dôkazov. Podľa žalobcu žalovaný nezaslaním výzvy pred vydaním rozhodnutia porušil § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 11. V ďalšej časti žaloby žalobca argumentoval k nezákonnosti uloženej sankcie. Žalobcovi bola rozhodnutím uložená pokuta v zmysle § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách vo výške 1 000 000 eur. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách: „ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 1, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. “. Podľa čl. 17 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Uložená pokuta vo výške 1 000 000 eur by mala pre žalobcu likvidačné dôsledky. Už len počas roka 2018 bola spoločnosti BILLA s.r.o. (žalobcovi) uložená pokuta 1 000 000 eur v 5 samostatných správnych konaniach RVPS, a ďalšie správne konania zrejme RVPS plánuje začať. Žalobcovi bolo RVPS celkovo k dnešnému dňu uložených pätnásť 1miliónových pokút v samostatných správnych konaniach. Vzhľadom na opakujúce sa správne konania je možné fakticky vylúčiť, aby do budúcna boli žalobcovi ukladané nižšie pokuty ako 1 000 000 eur, keďže správny orgán v zmysle § 28 zákona o potravinách nerealizuje žiadne moderačné právo uložiť nižšiu sankciu. Uloženie pokuty v tejto výške významne zasahuje do vlastníckych práv žalobcu, ktoré sú mu garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 20 a Listinou základných práv a slobôd. Správny orgán síce uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia množstvo kritérií, ktoré údajne pri ukladaní pokuty

vzal do úvahy (odhliadnuc od toho, že túto správnu úvahu nedostatočne odôvodnil), v skutočnosti ale v dôsledku stanovenej minimálnej (spodnej) hranici pokuty nemá priestor uplatniť voľnú správnu úvahu a uložiť primeranú sankciu. Ide teda o sankciu, ktorá z podstaty veci nie je preskúmateľná, a to pokiaľ ide o použité hodnotiace kritériá a aplikovanú správnu úvahu. 12. Žalobca poukázal, že správny orgán formálne deklaroval, že pri ukladaní sankcie aplikoval absorpčnú zásadu, pri ktorej sa trest (sankcia) ukladá za delikt najprísnejšie postihnuteľný, t.j. za delikt, za ktorý je možné uložiť pokutu s najvyššou sankciou. V posudzovanom prípade sú dva z celkových deviatich údajných deliktov postihnuteľné najprísnejšou, ale zhodnou maximálnou výškou sankcie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v časti týkajúcej sa pokuty a tiež odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, správny orgán konštatoval, že pokutu ukladá za delikt, ktorý je podľa jeho názoru najzávažnejší, t. j. za delikt umiestnenia nebezpečnej potraviny na trh. Do úvahy pri ukladaní pokuty teda neberie kritérium prísnosti sankcie, ale závažnosti deliktu, čo nekorešponduje s princípmi absorpčnej zásady. Uvedený postup pri aplikovaní absorpčnej zásady potvrdil aj odvolací orgán vo svojom rozhodnutí. 13. Na základe dôvodov uvedených v podanej žalobe je žalobca presvedčený, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako ani rozhodnutie žalovaného nespĺňa nároky kladené na rozhodnutie vydané v správnom konaní. Správny orgán, ktorý ukladá svojim charakterom trestnú sankciu nesmie postupovať spôsobom, pri ktorom zľahčuje, či priamo upiera základné procesné práva žalobcu. Nielen predmetné rozhodnutia, ale aj samotné konanie a postup/zásah, ktorý mu predchádzal, trpia vadami, pre ktoré je potrebné ich zrušením a vrátením na nové konanie zabezpečiť opätovné dodržiavanie základných práv účastníka konania, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom, Základnou listinou práv a slobôd a právnymi predpismi Európskej únie. 14. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. k. 3086/2018-2 zo dňa 14. novembra 2018, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. k. 298/2574/2018-163 zo dňa 01. augusta 2018 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Zároveň žiadal, aby správny súd po rozhodnutí o priznaní odkladného účinku správnej žalobe konanie prerušil v súlade s § 100 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) až do právoplatného skončenia konania (č. spisu 12293-2018) na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“). Taktiež podaním zo dňa 22. januára 2020 navrhol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázky, ktorých znenie následne doplnil podaním zo dňa 05. decembra 2022. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. júna 2019 navrhol žalobu zamietnuť. Vyjadril sa k žalobným námietkam žalobcu vymedzeným nasledovne: - porušenie subjektívnych práv žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín, - porušenie subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní a - nezákonnosť rozhodnutí. Konštatoval, že európska legislatíva zakotvuje povinnosť, aby členské štáty vynucovali potravinové právo, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a príslušných predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Úlohy orgánov úradnej kontroly sú upravené v § 18 zákona o potravinách. Postup pri vykonávaní úradnej kontroly je upravený v § 20 ods. 7, ods. 8, § 23 ods. 11 zákona o potravinách. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. 16. K tvrdenému porušeniu subjektívnych práv žalobcu počas úradnej kontroly potravín žalovaný uviedol, že nesúhlasí so žalobcom, že judikatúra nevylúčila možnosť aplikovať právo na ochranu súkromia podnikateľa aj pri výkone úradnej kontroly potravín v jeho prevádzkarni a poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez

akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradu kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase, aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo umiestňujú na trh. Uviedol, že prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Poukázal na právnu teóriu, podľa ktorej právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru len v obmedzenom rozsahu. Označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp. Ústavy Slovenskej republiky, pretože také právo právnickej osobe ani neprináleží. Nebolo porušené ani dotknuté žiadne právo žalobcu na ochranu súkromia. Inšpektori pri výkone kontroly nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, vykonávali len kontrolu v prevádzkových častiach objektu filiálky žalobcu. Poukázal na rozhodovaciu prax správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09. mája 2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že sťažovateľka ako právnická osoba, v tomto prípade v čiastkovej sfére týkajúcej sa ochrany obydlia, ktoré svojou podstatou patrí v zásade iba jednotlivcovi (napr. II. ÚS 259/5, III. ÚS 172/2010), nemôže mať garantované právo na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky, keďže ide o kontrolu zabezpečenia ochrany zdravia v prevádzkových obchodných priestoroch (a skladoch), kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi. 17. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práva byť oboznámený o účele zásahu správneho orgánu (úradnej kontroly potravín) pred jeho uskutočnením a práva byť poučený o právach a povinnostiach. Poukázal na Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol prevádzkovateľov potravinárskych podnikov - obchodná sieť, účinný od 01. novembra 2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu, vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím úradnej kontroly sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi účel kontroly, ktorý následne aj uvedú v úradnom zázname. V danom prípade sa inšpektori pred začatím kontroly preukázali služobnými preukazmi, na ktorých sú jasne a zreteľne uvedené ich identifikačné údaje a oprávnenia a ústne oznámili prítomnému vedúcemu prevádzkarne účel kontroly. Následne vykonali kontrolu a spísali záznam, v ktorom sa zodpovedný zamestnanec kontrolovanej prevádzkarne vyjadril, že o výsledku kontroly bude informovať nadriadených. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. BA/2017/KZ,LB,MP,SP/47 zo dňa 24. júna 2017 sú uvedené všetky vyžadované náležitosti, pričom celý postup bol podrobne zaznamenaný, a to nielen poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení, a to pozitívnych aj negatívnych. Zdôraznil, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Je samozrejmé, že úradný záznam je vyhotovovaný po skončení fyzickej kontroly, pričom sa nevyhotovujú priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach. Uviedol, že úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - nariadenia ES č. 882/2004, ako aj vnútorného predpisu – pokynu žalovaného č. 11/2012. Podľa žalovaného nie je aplikovateľná judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže, keďže v posudzovanej veci ide o potravinové právo - ochranu zdravia spotrebiteľa, a nie o ochranu hospodárskej súťaže, preto samotný výkon kontroly sa riadi úplne inými princípmi a postupmi. 18. K žalobnej námietke, že žalobca nebol poučený o svojich právach a povinnostiach na začiatku kontroly, ani v jej priebehu, pričom nie je povinnosťou podnikateľa poznať všetky práva a povinnosti a je povinnosťou správneho orgánu poučiť podnikateľa pri každom svojom zásahu a rozsahu o jeho právach a povinnostiach a o právomociach kontrolórov, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, ktoré práva a povinnosti mal žalobca v tejto súvislosti na mysli. Zastával názor, že k porušeniu žiadnych povinností zo strany správneho orgánu nedošlo. Žalobcovi, ktorý pôsobí na trhu potravín viac ako 20 rokov a túto činnosť realizuje v množstve prevádzok na celom území Slovenskej republiky, v ktorých sa niekoľkokrát ročne vykonávajú úradné kontroly potravín je známy inštitút námietok proti uloženým opatreniam, ktorý aj využíval. Práva v tejto oblasti sú mu pravidelne ozrejmované v rozhodnutiach orgánov úradnej kontroly potravín. Žalobca bol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Správneho poriadku vo fáze, kedy nadobudol postavenie účastníka správneho konania. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že správne orgány odmietli základné princípy, ktoré musia uplatňovať pri výkone svojich

právomocí. Vzhľadom na zmätočné tvrdenia žalobcu bolo povinnosťou správneho orgánu zdôvodniť, prečo sa úradné kontroly potravín vykonávajú podľa osobitného predpisu a nie podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobnou námietkou, že RVPS neoprávnene aplikovala koncentračnú zásadu, keď zákonnosť kontroly odôvodnila tým, že vedúci prevádzky po skončení kontroly do úradného záznamu nenamietal priebeh kontroly, jej výsledky a uložené opatrenie. Uviedol, že zákon o potravinách umožňuje proti uloženým opatreniam podať námietky bezprostredne po jej kontrole alebo v lehote 5 dní od jej skončenia, preto bol správny orgán povinný uviesť, že prevádzkovateľ toto svoje právo nevyužil. To však neznamená, že sa nezaoberal následným vyjadrením účastníka konania. 19. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa žalobca nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom. Po doručení upovedomenia o začatí správneho konania dňa 06. júna 2018 (kedy mu bola doručená aj fotodokumentácia), bol žalobca vyzvaný, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu, k spôsobu jeho zistenia, ku skutkovej a právnej kvalifikácii, a to v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania, čo žalobca aj využil podaním písomného vyjadrenia dňa 15. júna 2018. Spolu s predmetným vyjadrením bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka, návrh na vypočutie žalobcu a návrh na nariadenie ústneho pojednávania. Následne vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie zo dňa 01. augusta 2018, v ktorom sa zaoberal všetkými námietkami a návrhmi žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol riadne oboznámený s predmetom konania doručením upovedomenia o začatí konania. Správny orgán vyhovel aj žiadosti žalobcu o sprístupnenie administratívneho spisu. Žalobcovi bola tiež daná možnosť vyjadriť sa k upovedomeniu o začatí konania, jeho námietky boli riadne posúdené v prvostupňovom rozhodnutí aj v rámci odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. V odvolacom konaní sa nevykonávali žiadne nové dôkazy, vychádzalo sa z podkladov zabezpečených prvostupňovým správnym orgánom, s ktorými bol žalobca oboznámený, a ktoré mal k dispozícii. Podľa žalovaného nebolo dôvodné opätovne vyzývať účastníka konania na vyjadrenie sa k prejednávanej veci, keďže rozsah predmetu konania a právne posúdenie veci vymedzené v upovedomení o začatí konania, ku ktorému sa účastník konania vyjadril, ostali v zásade nezmenené a so zamýšľaným posúdením výšky pokuty a vyhodnotením povinných hľadísk pri jej určení (vrátane dĺžky trvania protiprávneho konania, opakovanosti) správny orgán vopred účastníka konania neoboznamuje, ale sú výsledkom záverečnej správnej úvahy. 20. Správny orgán prvého stupňa nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania a vypočutia svedkov a účastníka konania, z dôvodov ktoré uviedla v odôvodnení rozhodnutia. Konštatoval, že vec je náležite zistená a navrhovaný svedok bol prítomný pri úradnej kontrole, svoje práva mohol uplatniť už pri výkone kontroly a po začatí správneho konania. Nemohlo dôjsť k porušeniu práva účastníka konania na účinnú právnu ochranu, ak žalobcovi bola poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu o úradnej kontrole, v upovedomení o začatí správneho konania a vo výzve na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Žalobca sa mýli, pokiaľ úradnú kontrolu považuje za konanie, ktoré má vykonávať podľa ustanovení zákona o správnom konaní. Žalovaný sa s prvostupňovým rozhodnutím stotožnil a poukázal navyše na to, že účastník konania na nariadenie ústneho pojednávania nemá právny nárok. Z ustanovenia § 21 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že je na zvážení konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi, alebo nie. Konštatoval, že správne delikty majú nepochybne charakter trestného obvinenia a spadajú pod článok 6 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na ich verejné prerokovanie, rovnako ako právo na ústne pojednávanie a to pred nestranným nezávislým súdom. Regionálne veterinárne a potravinové správy ako výkonné orgány štátu však nespĺňajú atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa článku 6 Dohovoru, navyše prípadné ústne pojednávania konané pred týmito orgánmi sú neverejné v zmysle § 21 ods. 3 správneho poriadku. Preto sú tieto práva pri konaniach o správnych deliktoch zabezpečené systémom správneho súdnictva, keď rozhodnutia správnych orgánov sú postavené pod kontrolu nestranných a od výkonnej moci nezávislých súdov. Žalovaný tiež uviedol, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. Podľa žalovaného účastník konania navrhol výsluch osôb, ktorých vyjadrenie k veci bolo správnemu orgánu známe, pričom dôkazy, ktoré boli vyhotovené, presne a úplne preukázali stav veci a na ich základe bolo možné rozhodnúť.

21. K absorpčnej zásade uviedol, že nakoľko správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil analógiu legis absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V prejednávanom prípade bolo možné uložiť najprísnejšiu sankciu podľa § 28 ods. 4 v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách, pričom žalobca spáchal dva správne delikty, ktoré možno zaradiť do tohto odseku. Bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť, ktoré z týchto dvoch správnych deliktov, postihnuteľných rovnakou sadzbou je závažnejšie. Zohľadnil množstvo potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (štyri druhy) ako aj na riziko spotrebiteľa z hľadiska možného ohrozenia jeho zdravia, preto za najzávažnejší delikt určil správny delikt podľa § 28 ods. 4 v spojení s ods. 8 zákona o potravinách, s čím sa odvolací správny orgán stotožnil. Uložil najnižšiu možnú sankciu vo výške 1 000 000 eur z rozpätia 1 000 000 do 5 000 000 eur. Prvostupňový správny orgán dôkladne odôvodnil výšku pokuty, jej dôvody s poukazom na všetky zákonné kritériá. Zákon o potravinách neumožňuje mimoriadne zníženie pokuty pod dolnú hranicu sadzby, alebo upustenie od potrestania. Preto pokiaľ bola uložená pokuta na úplne spodnej hranici, správny orgán nepochybil. 22. Žalobca nevyužil oprávnenie podať repliku. IV. 23. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/8/2019-85 zo dňa 11. júla 2019, právoplatným dňa 02. septembra 2019, priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 24. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/8/2019-88 zo dňa 11. júla 2019, právoplatným dňa 30. augusta 2019, prerušil konanie sp. zn. 5S/8/2019 do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. PL ÚS 3/2019 o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/8/2019. 26. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. BA-5S/8/2019-119 zo dňa 28. júna 2023, právoplatným dňa 06. júla 2023, rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. BA-5S/8/2019 (pôvodne sp. zn. 5S/8/2019) s odôvodnením, že vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: PL. ÚS 3/2019 bolo vydané uznesenie č. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konanie o návrhoch Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne zastavil, a teda odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. V. Právne posúdenie 27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

28. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 13. júla 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podaním zo dňa 07. júla 2023 a žalovaný netrval na pojednávaní vo vyjadrení zo dňa 10. júna 2019. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 07. júla 2023 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však vykazovalo technické problémy, preto miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené aj priamo účastníkom konania mailovou správou zo dňa 07. júla 2023. 29. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 30. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 31. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 32. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 33. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách (účinného do 30.04.2019) prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. ( napríklad: nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1234/2007 v platnom znení. 34. Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva: a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov (Príloha II kapitola 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 v platnom znení) určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 35. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení) Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. 37. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. 38. Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh,

b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 39. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa § 19 ods. 2 a opatrenia podľa odseku 12, osobitných predpisov. 40. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách (účinného do 31.12.2019), ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. 41. Podľa § 23 ods. 1 zákona o potravinách, orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh a/ potravín živočíšneho pôvodu, b/ potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, c/ geneticky modifikovaných potravín, d/ poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi, e/ poľnohospodárskych produktov a potravín označených údajmi podľa § 9b. 42. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 43. Podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e) o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 44. Podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 45. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 46. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 47. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

48. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách (účinného do 30.06.2022), na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok. 49. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách účinný od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. 50. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách účinný od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 51. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách účinný od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 52. Podľa § 31ai ods.1 zákona o potravinách, konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1.júla 2022. 53. Podľa § 31 ods. 1 zákona o potravinách, na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. 54. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 55. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č.k. 3086/2018-2 zo dňa 14. novembra 2016, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č. j.: 298/2574/2018-163 zo dňa 01. augusta 2018 takto: 1./ žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť skladovanie potravín a surovín na ich výrobu len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota; zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie a dezinsekcie podľa všeobecne záväzných predpisov a udržiavať potravinárske priestory v čistote a dobrom stave údržby podľa § 10 písm. a), b) zákona o potravinách a Prílohy II Kapitola I ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004“) a to tým, že dňa 24. júna 2017 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 7.30 hod. v predmetnej prevádzkarni boli zistené početné hygienické nedostatky v skladovacích a ďalších priestoroch zázemia prevádzky: Na príjme potravín bol vo vnútornom priestore nános nečistôt a znečistená podlaha pri dverách v kúte so skladovanými časťami regálov, pod lisom, pod klietkou s igelitovými obalmi; znečistené boli aj príjmové dvere v spodnej časti. V manipulačnej chodbe v sklade bol tiež nános nečistôt, znečistená podlaha pod regálmi s odpismi a znečistená stena oproti skladu pečiva, pod fľaškomatom bol neporiadok a jeho pás bol zaprášený. V chladenom sklade ovocia a zeleniny bol pod paletami nános nečistôt; v mraziarenskom sklade pečiva bola znečistená kľučka dverí a námraza na podlahe, na agregáte a na strope; v chladenom sklade mliečnych výrobkov bola znečistená stena a podlaha pri regáli pri vstupných dverách. V prípravovni lahôdok bola znečistená podlaha (v kútoch, pod pracovným stolom) a znečistený obklad steny v okolí umývadla a smetného koša. V oddelení mäsa boli na príjme mäsa pavučiny pod príjmovou váhou, znečistený povrch nerezovej skrinky; v prípravovni bola pod drezom výrazne znečistená stena a zaprášená stena za policami s táckami; v sklade obalov a korenín a v sklade čistiacich a dezinfekčných prostriedkov bola znečistená podlaha; v šatni mäsiarov boli znečistené dvere, sprchovacia vanička a zaprášené sokle; v manipulačnej chodbe bol pri vstupe z oboch strán poškodený sokel. V oddelení dopekania pekárskych polotovarov bola výrazne znečistená podlaha, miestami nános nečistôt, hlavne pri stenách; vnútorný priestor príručnej mrazničky a dvoch mobilných nerezových skríň bol znečistený.

Taktiež bola poškodená omietka steny za dverami v šatni mužov a v kuchynke pred vstupom do šatne muži. 2./ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť vysoký stupeň osobnej čistoty zamestnancov a umývadlá na umývanie rúk vybaviť prostriedkami na hygienické osušenie rúk podľa Prílohy II Kapitola I ods. 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a § 7 ods. 4 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín (ďalej „Výnos č. 28167/2007-OL“) a to tým, že dňa 24. júna 2017 v čase úradnej kontroly potravín v predmetnej prevádzkarni nedodržal požiadavky na osobnú hygienu, nakoľko umývadlo vo WC ženy nebolo vybavené papierovými utierkami, zásobník na utierky bol prázdny. 3/ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie, v prípade potreby aj dezinfekciu všetkého zariadenia používaného pri predaji, s ktorým potraviny prichádzajú do styku s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č. 852/2004 a to tým, že dňa 24. júna 2017 v čase úradnej kontroly potravín v predmetnej prevádzkarni nedodržal požiadavky na hygienu predaja, nakoľko na predajnej ploche nezabezpečil vyhovujúci hygienický stav obslužných pultov v oddelení lahôdok, kde boli znečistené zástrčky a zadné steny obslužných pultov a nános nečistôt pri konvektomate; v čelnej časti chladiacej vane s ponukou chladenej hydiny a chladiacej vane s mliečnymi výrobkami bolo zariadenie pod predným sklom zaprášené; v oddelení dopekania pekárskych polotovarov bol znečistený vnútorný priestor príručnej mrazničky a dvoch mobilných nerezových skríň. 3/ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP podľa ustanovenia Kapitoly II článku 5 ods. l Nariadenia (ES) č. 852/2004 a povinnosť zabezpečiť vysledovateľnosť potravín, ktoré sa umiestňujú na trh podľa čl. 18 ods. 4 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 178/2002“) a to tým že dňa 24. júna 2017 v čase od 7.30 hod. do 14.00 hod. v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 126, Račianska 40, Bratislava nezachoval určené vnútorné postupy založené na zásadách HACCP v rámci vnútornej vysledovateľnosti výrobkov predávaných na hmotnosť v oddelení lahôdok. Hoci predajca má zavedený systém vysledovateľnosti lahôdkarských výrobkov formou uchovávania etikiet z vybaľovaných výrobkov a k náhodne vybraným druhom lahôdkarských výrobkov predložil originálne etikety výrobcov a k nim vlastné váhové etikety, preukazujúce dátum a čas narušenia obalov, boli zistené nedostatky pri kontrole vysledovateľnosti výrobku Lahôdkové rezy s cibuľou 700 g, kedy v obslužnom pulte bolo na jednej tácke množstvo 2,032 kg - pracovník predložil dve originálne etikety, pričom jedna bola označená váhovou etiketou s dátumom vybalenia 22. júna 2017 o 16:48 hod., druhá nebola označená žiadnou váhovou etiketou predajcu; výrobok Heleb Feferónky so syrovou náplňou s ovčím syrom bol v obslužnom pulte v celkovej hmotnosti 2,008 kg - pracovník predložil dva uchované vrchnáky s originálnymi etiketami (1000 g), pričom jeden s DS na originálnej etikete do 16. 07. 2017 bol označený váhovou etiketou s dátumom vybalenia 22. júna 2017 o 17:19 hod., druhý s DS na originálnej etikete do 23. júla 2017 nebol označený žiadnou váhovou etiketou predajcu, čím došlo k zmiešaniu rôznych šarží výrobkov a nedodržaniu vlastného vnútorného postupu. Tiež bolo zistené, že v oddelení mäsa nezabezpečil vedenie evidencie o výrobe mletých mäsových prípravkov v zmysle vnútorného predpisu. 4/ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi

podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť umiestniť oddelene a/alebo označiť potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 24 hodín, informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby podľa § 12 ods. 1 písm. o/ zákona o potravinách a to tým, že dňa 24. júna 2017 v čase od 7.30 hod. do 14.00 hod. v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 126, Račianska 40, Bratislava umiestňoval na trh/predával potraviny s dobou spotreby kratšou ako 24 hodín, ktoré neboli umiestnené oddelene a/alebo označené informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby. Jednalo sa o potraviny: Shitake balené, 150 g, v množstve 4 balenia, dátum balenia: 17. júna 2017, spotrebujte do: 24. júna 2017, pôvod: HU a Šmak Vlašský šalát, 500 g, v množstve 3 balenia s DS: 24. júna 2017, pôvod: SK. Konaním popísaným v predchádzajúcich odsekoch účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. 5/ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách a to tým, že dňa 24. júna 2017 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 7.30 hod. do času ich stiahnutia z trhu v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 126, Račianska 40, Bratislava umiestňoval na trh štyri druhy potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT), a to: 1. Limenita Šťava z granátových jabĺk100% lisovaná šťava 500 ml, pôvod: ES, v množstve 1 ks/0,5 l v cene 2,99 € s DMT: 06/06/2017; 2. Rio Fresh 100% karotková šťava priamo lisovaná za studena 1 l, pôvod: SK, v množstve 1 ks /1,0 l v cene: 2,59 € s DMT: 20. júna 2017; 3. Liptov Strúhaný syr- polotvrdý zrejúci stredne tučný 120 g, v množstve 2 ks/0,24 kg v cene 1,79 €/ks, označené zľavovou etiketou 50% zľava, pôvod: SK, s DMT: 23. júna 2017; 4. Liptov Parenica neúdená 109 g, v množstve 1 ks/0,109 kg v cene 1,45 €, pôvod: SK, s DMT: 22. júna 2017. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. 6/ Ďalej žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, s poukázaním na zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby podľa § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách a zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002 a to tým, že dňa 24. júna 2017 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 7.30 hod. do času ich stiahnutia z trhu v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 126, Račianska 40, Bratislava umiestňoval na trh štyri druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby, ktoré sa podľa článku 24 ods. 1 druhá veta Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej „Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011“) považujú za potraviny nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Jednalo sa o potraviny: 1. Tami Encián - mäkký zrejúci plnotučný syr s bielou plesňou na povrchu so zeleným korením 110 g, v množstve 5 ks/0,55 kg v cene 1,25 €/ks, pôvod: SK, s DS: 22. júna 2017; 2. Tami Encián mäkký zrejúci plnotučný syr s bielou plesňou na povrchu s provensálskym korením 110 g, v množstve 5 ks/0,55 kg v cene 1,25 €/ks, pôvod: SK, s DS: 22. júna 2017; 3. Műller Mliečna ryža jahodová, 200 g, v množstve 1 ks/0,2 kg v cene 0,69 €, označené zľavovou etiketou predajcu 50% zľava, pôvod: DE, s DS: 23. júna 2017; 4. BILLA Kukuričky mini- klásky, 180 g, v množstve 1 balenie s DS do 04. júna 2017 a 4 balenia s DS do 06. júna 2017 v cene 2,99 €/ks, pôvod: Keňa, kukuričky už vykazovali senzorické zmeny - výskyt hniloby na kláskoch a začínajúca pleseň na koncoch niektorých kláskov. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a písm. i/ zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu. 7/ Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi v zmysle § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a článku 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b/ a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 a to tým, že dňa 24. júna 2017 v čase výkonu úradnej kontroly

potravín od 7.30 hod. do času ich stiahnutia z trhu v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 126, Račianska 40, Bratislava umiestňoval na trh štyri druhy čerstvej zeleniny, ktoré boli nevhodné na ľudskú spotrebu: 1. BILLA Fazuľka zelená - mini 180 g, v množstve 3 balenia/ 0,54 kg v cene 2,99 €/ks, šarža 2203, krajina pôvodu Egypt, balí: Titbit s. r. o., Bečovská 1015/10, Praha - bazálna apikálna časť fazuľovýh strukov bola s výskytom hniloby a miestami s plesňou; 2. BILLA Bazalka vňať, chladené 30 g, v množstve 2 balenia/ 0,06 kg v cene 1,49 €/ks, šarža 2401, krajina pôvodu Izrael, balí: Titbit s. r. o., Bečovská 1015/10, Praha - listy bazalky boli fľakaté, zvädnuté, nekrotické, s výskytom hniloby a na niektorých stonkách s výskytom plesne; 3. K&K Family Rukola nepravá 75 g, v množstve 2 balenia/0,15 kg v cene 0,99 €/ks, LOT: 2231, trieda kvality: I., krajina pôvodu zeleniny: Taliansko – listy rukoly boli zaparené, s tekutinou vo vaničke; 4. Farma Kameničany Hranáčik Rajčiaky cherry pohár 250 g, odroda Sweetele, šarža: 24/03, v množstve 5 ks/ 1,25 kg v cene 2,29 €/ks, dodávateľ Vita-zel&company spol. s r. o., Nová 1473, Marcelová - niektoré plody v balení boli s výskytom hniloby a bielosivej plesne. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. 8/ Ďalej žalobca nevykonal v určenej lehote opatrenie uložené na mieste inšpektormi Regionálnej a veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín č. BA/2017/KZ,LB,MP,SP/47 zo dňa 24. júna 2017, čo bolo zistené dodatočnou úradnou kontrolou potravín, vykonanou podľa zákona o potravinách dňa 07. júla 2017 v čase od 11.00 hod. do 12.50 hod. v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 126, Račianska 40, 831 06 Bratislava. V čase dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 07. júla 2017 bolo zistené, že opatrenie č 2. (Nedostatky v stave údržby uvedené v zázname odstrániť v termíne do 05. júla 2017) nebolo splnené. Napriek tomu, že v čase vykonanej dodatočnej úradnej kontroly potravín prevádzkovateľ predložil doklad o nahlásení opráv technickému oddeleniu (Remedy) spoločnosti Billa s. r. o. zo dňa 27. júna 2017 formou elektronickej objednávky, do času vykonanej úradnej kontroly opravy neboli zrealizované. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g/ zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že Rozhodnutím RVPS Bratislava-mesto č. k.: 152/1058/2017-163 zo dňa 24. mája 2017 (právoplatné dňa 12. júna 2017) bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. i/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 31. marca 2016 uložená úhrnná pokuta vo výške 7 000 eur za to, že dňa 01. mája 2016 a 09. júna 2016 v tej istej prevádzkarni opakovane umiestňoval na trh potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, opakovane umiestňoval na trh potraviny po dátume spotreby, ktoré sa považujú za potraviny nebezpečné, nezabezpečil čistotu skladovacích priestorov, neudržiaval priestory zázemia prevádzkarne v čistote, nezabezpečil hygienu predaja a nevybavil umývadlo na toaletách prostriedkami na hygienické osušenie rúk (v priestore príjmu znečistená a zatečená podlaha; znečistené mriežky a ventilátory chladiacej jednotky a strop v chladenom sklade ovocia a zeleniny; znečistená zárubňa v mraziarenskom sklade pečiva; znečistená podlaha a zaprášený povrch príručných chladničiek v prípravovni lahôdok; v oddelení lahôdok na predajnej ploche bol na pracovných stoloch neporiadok - misky s cenovkami, nožnice, nože, zvyšky obalov, etikety, znečistené a čisté misky od šalátov, kelímky, znečistené dno príručných mrazničiek so skladovanými pekárskymi polotovarmi a mrazenou zeleninou, znečistené police regálu s ponukou zemiakových lupienkov; v miestnosti označenej „hygiena ženy“ nebolo umývadlo vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami (prázdne zásobníky)), za opakujúce sa nedostatky pri dodržiavaní vnútorných postupov v oddelení lahôdok a aj za to, že opakovane potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby bola kratšia ako 24 hodín, neumiestnil oddelene a/alebo ich neoznačil informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby, čo bolo posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a/, i/ v spojení s ods. 7, správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i/ v spojení s odsekom 7 a správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s odsekom 6 zákona o potravinách, správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/, i/ v spojení s § 28 ods. 7 a § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 a § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Za to sa mu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách ukladá úhrnná pokuta vo výške 1 000 000 eur, slovom jeden milión eur.

56. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v konaní začatom na základe upovedomenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. mája 2018, č.k. 298/1818/2018-163 o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, doručeného žalobcovi dňa 06. júna 2018. Konanie bolo začaté vo vzťahu k prevádzkarni žalobcu na Račianskej 40, 831 06 Bratislava, na základe skutočností zistených pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 24. júna 2017 uvedených v Zázname z úradnej kontroly potravín č. BA/2017/ KZ,LB,MP,SP/47, ako aj skutočností zistených pri výkone dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 07. júla 2017 uvedených v Zázname z dodatočnej úradnej kontroly potravín č. BA/2017/KZ,LB,MP,SP/47/ DÚKP/KZ,MP,EK, ktorými malo dôjsť k porušeniu zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo priamo aplikovateľných právnych aktov Európskej únie, pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov špecifikovaných v upovedomení. 57. Správny súd sa oboznámil so Záznamom o úradnej kontrole potravín č. BA/2017/KZ,LB,MP,SP/47, z ktorého vyplýva, že úradná kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách dňa 24. júna 2017 od 07.30 hod do 14.00 hod vo filiálke žalobcu č. 126 nachádzajúcej sa na adrese Račianska 40, 831 06 Bratislava. Zo záznamu vyplýva, že úradnú kontrolu vykonali A. B., A. C., A. D., a E. D. – inšpektori správneho orgánu prvého stupňa. V zázname sú uvedené čísla služobných preukazov uvedených inšpektorov. Taktiež je v ňom uvedené, že použitou kontrolnou metódou je inšpekcia. Správny súd konštatuje, že uvedený záznam obsahuje detailný popis zistení. Na základe zistení z úradnej kontroly potravín inšpektori uložili žalobcovi opatrenia na mieste, a to odstrániť v zázname uvedené hygienické nedostatky v termíne do 28. júna 2017, odstrániť nedostatky v stave údržby uvedené v zázname v termíne do 05. júla 2017, ako aj bezodkladne u potravín s blížiacim sa ukončením doby spotreby dodržiavať § 12 ods. 1 písm. o/ zákona o potravinách, teda výrobky umiestniť a/ alebo označiť údajom, že sa jedná o výrobky s končiacim dátumom spotreby. Taktiež bolo žalobcovi uložené bezodkladne zabezpečiť dôsledné vedenie evidencie o výrobe mletých a marinovaných mäsových prípravkov v súlade s vnútorných predpisom, a napokon bezodkladne zabezpečiť dodržiavanie vlastných vnútorných postupov v oddelení lahôdok v rámci vysledovateľnosti a označovania potravín. Úradný záznam obsahuje vyjadrenie zodpovedného zamestnanca žalobcu – vedúceho prevádzky p. F. G., v znení „Beriem na vedomie. Budem informovať svojich nadriadených“ a podpis. Rovnako tak sa správny súd oboznámil aj so Záznamom z dodatočnej úradnej kontroly potravín č. BA/2017/KZ,LB,MP,SP/ 47/DÚKP/KZ,MP,EK, z ktorého vyplýva, že dodatočná úradná kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách v dňa 07. júla 2017 od 11.00 hod do 12.50 hod vo filiálke žalobcu č. 126 nachádzajúcej sa na adrese Račianska 40, 831 06 Bratislava. Zo záznamu bolo zistené, že dodatočnú úradnú kontrolu vykonali A. B., A. D., a E. H. – inšpektori správneho orgánu prvého stupňa. V zázname sú uvedené čísla služobných preukazov uvedených inšpektorov. Správny súd konštatuje, že uvedený záznam obsahuje detailný popis kontrolných zistení, pričom sa v ňom uvádza, že dodatočná úradná kontrola potravín bola zameraná na overenie plnenia opatrení uložených orgánom úradnej kontroly potravín prostredníctvom inšpektorov na mieste pri výkone úradnej kontroly, uvedených v zázname č. BA/2017/KZ,LB,MP,SP/47 zo dňa 24. júna 2017. Predajcovi bolo uložených 5 opatrení na odstránenie nedostatkov. Opatrenia 1., 3., 4., 5. boli splnené. Opatrenie č. 2 ohľadom odstránenia nedostatkov v stave údržby uvedených v zázname nebolo splnené do stanoveného termínu 05. júla 2017. Predajca predložil doklad o nahlásení opráv technickému oddeleniu (remedy) dňa 27. júna 2017 formou elektronickej objednávky. Do dnešného dňa opravy neboli zrealizované. Úradný záznam obsahuje vyjadrenie zodpovedného zamestnanca žalobcu – vedúceho prevádzky p. I. C., v znení „Budem informovať vedenie spoločnosti“ a podpis. Prílohou záznamu je Potvrdenie na účely vyberania poplatku a Doklad o nahlásení opráv zo dňa 27. júna 2017. 58. Správny súd sa postupne vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. Žalobca namietal porušenie jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly potravín, a to práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, práva byť oboznámený o účele úradnej kontroly pred jej uskutočnením a práva byť poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Taktiež namietal, že došlo k odmietnutiu základných princípov, ktoré musia uplatňovať orgány verejnej správy pri výkone svojich právomocí, k nerešpektovaniu zásad na zrozumiteľné zaznamenanie procesného postupu a skutočnosť, že de facto došlo k aplikácii koncentračnej zásady v konaní žalovaného. 59. Zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín (§ 1 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách). Účelom úradnej kontroly potravín je overiť dodržiavanie podmienok ustanovených zákonom o potravinách a nariadeniami EÚ, ktoré regulujú právne vzťahy v

oblasti potravinového práva a hygieny potravín, a to na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh a nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. Podľa § 21 zákona o potravinách je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín aj Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy s odkazom na ustanovenie § 6 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. 60. Správny súd uvádza, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004. Podľa pravidiel uvedených v Nariadení sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditu (čl. 3 bod 2 Nariadenia). Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Z uvedeného záznamu o úradnej kontrole zo dňa 24. júna 2017 vyplýva, kto vykonal úradnú kontrolu (ktorí inšpektori a ktorej RPVS), pričom v zázname sú uvedené ich mená a čísla služobných preukazov. Záznam bol prerokovaný s vedúcim filiálky, ktorý záznam podpísal a v zázname podal vyjadrenie: „Beriem na vedomie. Budem informovať svojich nadriadených". Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom zodpovedných zamestnancov (vedúceho filiálky) oboznámený s účelom kontroly, ktorý bol v čase kontroly zodpovedný za chod prevádzkarne, a bol spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu. Je v záujme samotného žalobcu, ako subjektu podnikajúceho v oblasti potravinového práva, aby zodpovedné osoby v jeho jednotlivých prevádzkach mali takú odbornú zdatnosť, aby vedeli poskytnúť súčinnosť pri vykonanej kontrole a vedeli posúdiť obsah záznamu o úradnej kontrole aspoň v tom smere, že skutočnosti uvedené v zázname zodpovedajú tomu, ako reálne kontrola prebehla. 61. K spôsobu oznámenia účelu úradnej kontroly správny súd uvádza, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený až po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Pokiaľ má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. V žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Preto sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel. 62. Rovnako tak správny súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu poučovacej povinnosti zo strany inšpektorov, ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín. V Zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 24. júna 2017 nie je síce explicitne uvedené poučenie v zmysle § 20 ods. 11 zákona o potravinách o tom, že ak by žalobca nesúhlasil s uloženými opatreniami, môže voči týmto podať ústne námietky, ktoré sa uvedú v zázname, alebo môže podať námietky písomne do piatich pracovných dní, avšak žalobcovi, ktorý pôsobí na trhu potravín viac ako 20 rokov a túto činnosť realizuje v množstve prevádzok na celom území Slovenskej republiky, v ktorých sa niekoľkokrát ročne vykonávajú úradné kontroly potravín je známy inštitút námietok proti uloženým opatreniam, ktorý aj využíval, na čo poukázal aj žalovaný vo vyjadrení, pričom žalobca túto skutočnosť následne nerozporoval. 63. Treba však uviesť, že žalobcova námietka ohľadom absencie poučovacej povinnosti je všeobecná, ak neuvádza konkrétne aké poučenie očakával a najmä aký dopad na jeho subjektívne práva by mala absencia tohto poučenia v tom zmysle aké práva pre neposkytnutie očakávaného poučenia zmeškal a pod. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na to, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v zmysle správneho poriadku. Postupuje sa podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004, na použitie ktorého odkazuje zákon o potravinách. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je zistiť/preveriť splnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe - subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia. Túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá

je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania a v tomto konaní je vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností. Proces kontroly teda nie je administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Z tohto dôvodu inšpektori neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín o procesných právach podľa správneho poriadku. Žalobca bol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo správneho poriadku vo fáze, kedy nadobudol postavenie účastníka správneho konania. 64. Ak podľa žalobcu úradná kontrola potravín bola nezákonným zásahom, bolo jeho oprávnením podať správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, prípadne mohol podať námietky voči uloženým opatreniam a obsahu záznamu, ktoré by boli predmetom rozhodovacieho procesu a rozhodnutie mohol žalobca žiadať preskúmať na základe podanej správnej žaloby. Je potrebné zdôrazniť, že poučovacia povinnosť orgánov verejnej správy nie je v žiadnom druhu kontrolného procesu alebo administratívneho konania absolútna a je nutné zdôrazniť aj zásadu platiacu už v rímskom práve, a to, že práva patria len bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). 65. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces a to, že bolo zasiahnuté do jeho súkromia a obydlia a bol porušený čl. 8 Dohovoru, k tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že by úradná kontrola potravín vykonaná dňa 24. júna 2017, bola nezákonná, že by zodpovedný zamestnanec na kontrolovanej prevádzke nebol upovedomený o začiatku kontroly, že by neboli zamestnanci žalobcu prítomní pri výkone úradnej kontroly potravín. Zo záznamu je zrejmé že zamestnanci poskytovali inšpektorom súčinnosť a zodpovedný zamestnanec žalobcu - vedúci predajne prevzal záznam o úradnej kontrole a voči tomuto záznamu a jeho obsahu nevzniesol žiadne námietky. 66. Inšpektori pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach objektu prevádzky. Orgán kontroly postupoval zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolnej činnosti, ktoré vykonával s cieľom zistiť či právnická osoba dodržala predpisy potravinového práva. Správny súd poukazuje na závery rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13. novembra 2019, podľa ktorého prevádzkareň, kde sú umiestňované potraviny s cieľom predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za miesto s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti obydlia, pretože by to išlo nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru. 67. Je potrebné uviesť, že zásahom do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru sa v obdobných veciach opakovane zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), predtým aj najvyšší súd. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 1Asan/24/2019 zo dňa 29. septembra 2021 odkázal na predchádzajúcu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu k otázkam ohľadom začatia úradnej kontroly, priebehu kontroly, zaznamenávaniu jej priebehu, k otázkam namietaného porušenia práva na súkromie a nedotknuteľnosti obydlia, konkrétne na rozsudky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30. júna 2020 a sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13. novembra 2019. V rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27. septembra 2017 najvyšší súd vo vzťahu k takýmto žalobným námietkam uskutočnil aj test proporcionality a nedospel k záveru, že by výkonom úradnej kontroly potravín v prevádzke právnickej osoby došlo k zásahu do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. 68. Z čl. 8 Dohovoru vyplýva, že sú ním chránené štyri okruhy záujmov, a to súkromie, rodinný život, obydlie a korešpondencia. Aj z judikatúry ESĽP a z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tieto záujmy, ktoré sú predmetom ochrany aj pri právnických osobách, sú vnímané v inom kontexte pri právnických osobách, ako je tomu pri fyzických osobách. Zo súvisiacej judikatúry uvedených súdnych autorít vyplýva, že za istých okolností sú práva zakotvené v čl. 8 Dohovoru garantované aj pre právnickú osobu vo vzťahu k registrovanému sídlu, pobočkám a prípadným obchodným priestorom. Právo na rešpektovanie súkromného života a obydlia sa na právnické osoby vzťahuje v užšom rozsahu ako v prípade fyzických osôb, teda právo na rešpektovanie súkromného života sa neaplikuje na právnické osoby v celej šírke. Výkon úradnej kontroly potravín samotný nemožno považovať za zásah do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je aj predaj potravinárskych výrobkov a v súvislosti s predajom potravín rôzneho druhu musí dodržiavať právne normy regulujúce predaj, manipuláciu, uskladňovanie, ako aj iné nakladanie s potravinami v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia. Dodržiavanie noriem upravujúcich bezpečnosť a

hygienu potravín pritom vyplýva žalobcovi ako povinnosť nielen z vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj z práva Európskej únie. Nosný predmet podnikania žalobcu vyžaduje, aby dôsledne plnil povinnosti na úseku bezpečnosti hygieny potravín, ktoré sú veľmi často prísneho charakteru. Právo na ochranu súkromia a obydlia žalobcu ako právnickej osoby, teda ochrana jeho podnikateľských priestorov a podnikateľskej sféry, je preto pri úradnej kontrole potravín „prelomená“ zákonným dôvodom, a to zabezpečiť kontrolu bezpečnosti a hygieny potravín za účelom dosiahnutia ochrany zdravia a života ľudí. Vykonávanie úradných kontrol potravín prostredníctvom inšpektorov podľa zákona o potravinách a príslušných nariadení EÚ nemôže preto viesť k porušeniu práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru. 69. Ani ostatné žalobné body, ktorými žalobca namietal nezákonnosť úradnej kontroly, nie sú dôvodné. Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 je priamo aplikovateľným aktom práva EÚ. Zákon o potravinách a prípadne ďalšie osobitné predpisy (napr. zákon o veterinárnej starostlivosti) v podstate len precizujú „potravinové právo“ upravené v právnych aktoch Európskej únie a proces kontroly v oblasti potravinového práva a riešia otázky právomoci a kompetencie príslušných orgánov. Postup orgánov kontroly (inšpektorov) bol v prejednávanej veci v súlade aj s citovanými ustanoveniami Nariadenia, ktoré používa vo vzťahu k záznamu, ktorý sa má vyhotoviť z kontroly, termín "správa". Ide v podstate len o označenie formy písomného záznamu o kontrole, pričom nariadenia, prípadne smernice, používajú väčšinou všeobecnejšie a širšie pojmy, aplikovateľné v členských štátoch. Podstatné pre prejednávanú vec v reflexii na citované nariadenie je to, že záznam z úradnej kontroly potravín obsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú nariadením ako právne záväzným aktom EÚ vyžadované. Záznam je dostatočne zrozumiteľný, spĺňa požiadavky vyžadované Nariadením, keď podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia je príslušný orgán povinný spísať správu o kontrole, ktorú vykonal. Podľa čl. 2 ods. 2 Nariadenia majú správy obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadne akcie, ktoré musí prevádzkovateľ uskutočniť (opatrenia). Podľa čl. 9 ods. 3 Nariadenia sa má prevádzkovateľovi poskytnúť kópia takejto správy, minimálne v prípade nedodržania predpisov. Niet pochýb o tom, že uvedené náležitosti boli v predmetnej veci dodržané. Neobstojí ani tvrdenie o de facto aplikovaní koncentračnej zásady, ak v následnom administratívnom konaní bol žalobca poučený o svojich právach, vrátane možnosti vyjadriť sa k zisteniam v priebehu úradnej kontroly o potravinách, ako podkladu rozhodnutia. 70. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že úradná kontrola potravín nebola nezákonná a nezákonnosťou nie sú postihnuté ani dôkazy zaobstarané počas úradnej kontroly potravín, ktorá bola u žalobcu vykonaná. 71. Žalobca taktiež namietal, že fotodokumentácia vyhotovená pri výkone kontroly, nebola žalobcovi odovzdaná hneď po jej ukončení. Fotodokumentácia zachytáva skutkový stav z úradnej kontroly, ako bol zachytený v písomnej podobe. Vo vzťahu k uvedenému správny súd považuje za podstatné, že žalobca v zásade namietal len čo do spôsobu zabezpečenia dôkazu a preto jeho nepoužiteľnosti, avšak nenamietal nesúlad fotodokumentácie so skutkovým stavom zachyteným v písomnej podobe v zázname z vykonanej úradnej kontroly o potravinách. 72. Správny súd sumárne uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov neprisvedčil žalobným bodom, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, že napadnuté rozhodnutia sa nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež že v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí. 73. Ohľadom výšky uloženej sankcie správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022, v ktorom ústavný súd konštatuje, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. stratilo 30. júna 2022 platnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. Zákonom č. 211/2022 Z.z. bola nahradená pôvodná právna úprava § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. novou právnou úpravou (aktuálne § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. pozn.) v tomto znení: „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“ Podľa § 3lai

ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. [Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. júla 2022] konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od l. júla 2022 (bod 12, 13,14). 74. Ústavný súd v uznesení PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022 poukázal (bod 17,18) na vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie. Dôvodová správa k zákonu č. 211/2022 Z.z. k bodu 17 tohto zákona uvádza: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosti uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“ V nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd (teda aj krajské súdy ako navrhovatelia) koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii [rieši nielen právne otázky prepojené na kritérium zákonnosti, ale môže vykonávať aj dokazovanie v zmysle § 197 Správneho súdneho poriadku]. 75. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie ESĽP z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90]. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené 6 ods. 1 dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP z 28. januára 1983 vo veci Albert Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania. Od krajských súdov sa tak očakáva, že ustanovenie § 3lai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zinterpretujú rozširujúco, nie formalistický, s prísnym rešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo k základným právam, vyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením navrhovatelia (krajské súdy) domáhali. (bod 19,20,26 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022 ). 76. Zákon č. 211/2022 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov ustanovuje: bod 29.: V § 28 odsek 9 znie: „(9) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“. bod 33.: Za § 31ah sa vkladá § 31ai, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 31ai Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022

(1) Konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022. (2) Výnosy vydané podľa § 3 zákona účinného do 30. júna 2022 ostávajú platné a účinné do 31. decembra 2025.“ 77. Zákaz retroaktivity - princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege predpokladajú a súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz spätnej účinnosti právnych noriem. Pre oblasť správneho trestania možno tento zákaz interpretovať tak, že nemožno uložiť správnu sankciu za konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo správnym deliktom, aj keby neskôr správnym deliktom bolo. Tým je uplatnený všeobecný princíp zákazu retroaktivity, podľa ktorého právne predpisy až na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih mu hrozí. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. Zákaz retroaktivity možno odvodiť aj z čl. 7 Dohovoru, podľa ktorého „nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania trestného činu na základe skutku alebo opomenutia, ktoré v čase jeho spáchania nie je považované podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva za trestný čin. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu“, ďalej z odporúčania R (91) l a tiež z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Tento zákaz súvisí so zásadou právnej istoty a je špecifickým vyjadrením čl. 1 Ústavy SR (HAMUĽÁKOVÁ, Z., HORVÁT, M. Základy správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s.57). 78. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05. novembra 2019, R 20/2021 Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu 2/2021). 79. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že žalobca namietol neprimeranosť (nepropocionálnosť) peňažnej sankcie uloženej mu napadnutým rozhodnutím žalovaného a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. 80. Správny súd v intenciách zásad správneho trestania uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v uznesení PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022 a právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05. novembra 2019, po verifikovaní skutočnosti, že v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech žalobcu ohľadom výšky/prísnosti sankcie, ktorej neprimeranosť žalobca namietal, povinne prihliadol na zmenu v právnej úprave sankcie. 81. So zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu trpí vadou, pre ktorú je potrebné ich zrušiť, keďže vzhľadom na vývoj v právnej úprave je potrebné na uloženie trestu žalobcovi použiť neskorší zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší. 82. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k výške sankcie, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaný vysporiada s novou právnou úpravou, pre žalobcu priaznivejšou, vo vzťahu k výške sankcie.

83. Vzhľadom na to, že žalovaným bude aplikovaná nová právna úprava, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, odôvodnenie žalovaného a jeho správna úvaha uvedená v napadnutom rozhodnutí nie je konečná vo vzťahu k meritu veci a k výške trestu žalobcu. 84. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 85. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania správny súd obligatórne preruší konanie, ak v konkrétnej právnej veci, ktorú prejednáva, vznikne pochybnosť o výklade práva EÚ, ktorú možno riešiť prostredníctvom prejudiciálnej otázky podanej Súdnemu dvoru EÚ (§ 100 ods. 1 písm. c/ SSP). Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol. Ak sa však takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s výnimkou prípadov, že položená otázka je irelevantná, alebo dotknuté ustanovenie komunitárneho práva už bolo Súdnym dvorom vyložené, alebo správna aplikácia komunitárneho práva je tak jednoznačná, že o nej nie sú žiadne pochybnosti (napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-283/81, CILFIT). Vzhľadom na to, že súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. a/ SSP a následne v ňom pokračoval po skončení konania vedeného pred ústavným súdom v dôsledku zmeny vnútroštátnej legislatívy, ktorej sa navrhované prejudiciálne otázky týkali, súd nevidel dôvod na opätovné prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, a preto návrh na prerušenie konania za účelom položenia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ zamietol. Správny súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že je súdom, proti ktorého rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. 86. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 87. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.