Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/123/2018 1018201109 06. 09. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201109.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: STAMART REAL, s.r.o., so sídlom Robotnícka 1A, 036 01 Martin, IČO: 36 434 736, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278 proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Tomášikova 28C, 821 01 Bratislava 3, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného 04/16522/18/RR zo dňa 03.07.2018, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, regulačnej rady číslo 04/16522/18/RR zo dňa 03.07.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 09.11.2012 žalovanému návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 zo dňa 25.10.2012. S odkazom na protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobku elektriny do sústavy SSE-D zo dňa 02.07.2012 (ďalej len „Protokol“) možno konštatovať, že u výrobcu elektriny – žalobcu, došlo k 28.06.2012 k záverečnému vyhodnoteniu kontroly spôsobu merania a žalobca kontrole vyhovel. V bode 10. Protokolu sa uvádza, že záverečný výsledok kontroly, a to kontrola správnosti vykonaných manipulácií, skúšok a testov vykonaná zodpovedným pracovníkom prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny bol ukončený tak, že žalobca k 26.06.2012 vyhovel. Súčasne z bodu 12. Protokolu vyplýva, že kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu bola vyhodnotená tak, že záverečný výsledok kontroly bol ukončený ako „vyhovel“, a to k 29.06.2012. Súčasťou administratívneho spisu je aj kolaudačné rozhodnutie mesta Martin č. j.: MSS-19425/2012-Sa zo dňa 29.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Fotovoltické zariadenie na streche skladu, A. B., C..“ 2. Žalovaný (na nižšom stupni rozhodovania) vydal dňa 04.04.2018 rozhodnutie číslo: 2029/2012/E-OZ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi určil na obdobie od 02.07.2012 do 31.12.2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške XXX,XX EUR/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ STAMART REAL s.r.o., Robotnícka 10127, Martin; 68,4 kW s celkovým inštalovaným výkonom 0,06816 MW, nachádzajúcom sa na streche skladu, súp. č. XXXXX, v k. ú. C., na pozemku s parc. Č. D. XXXX/XX.
3. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že bod 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky je momentom, kedy prichádza k záverečnej kontrole a zosumarizovaniu všetkých technických podmienok potrebných pre pripojenie výrobného zariadenia do sústavy. Zodpovedná osoba v bode 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky skontroluje a preverí kompletnosť vykonaných čiastkových skúšok. Až samotný podpis bodu 13. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky je rozhodujúcim momentom pre posúdenie, či a kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky a či vôbec. Žalovaný dospel k záveru, že časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky v súlade s § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o podpore“) je 02.07.2012 tak ako to stanovil Protokol. 4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 02.05.2018, v ktorom namietol posúdenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky podľa dňa uvedeného v bode 13. Protokolu s následnou aplikáciou ustanovenia § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Vyhláška“). Žalobca zdôraznil, že za funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny nie je správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore, dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, teda dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky – schválenie Protokolu dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v predmetnom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 29.06.2012. Žalobca poukázal na § 5 ods. 14 Zákona o podpore, z ktorého vyplýva, že sa rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu. Rozhodným dátumom tak bol 29.06.2012. 5. Žalobca považoval prvostupňové rozhodnutie za rozporné s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017. Žalobca konštatoval, že v prípade absencie úpravy funkčnej skúšky, z dikcie § 5 ods. 14 Zákona o podpore, podľa ktorého, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní od jej vykonania, a teda posúdi ako dátum funkčnej skúšky dátum realizácie posledného čiastkového a technického úkonu, t. j. 29.06.2012. II. Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia 6. Vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovaný rozhodol rozhodnutím číslo: 04/16522/18/RR zo dňa 03.07.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Žalovaný poukázal na § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore a uviedol, že dátum ukončenia funkčnej skúšky v bode 13. Protokolu je uvedený nasledovne: 02.07.2012. Pre správne posúdenie veci je nevyhnutné prihliadať na význam obsahu a priebehu funkčnej skúšky ako celku. Jednotlivé čiastkové kontroly funkčnej skúšky je potrebné vykonávať postupne a napokon sa dopracovať k časti funkčnej skúšky podľa bodu 13. Protokolu. Samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12. Protokolu je len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobou záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13. Protokolu. Súčasťou funkčnej skúšky je nielen posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení, ale aj posudzovanie listín predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických výstupov z jednotlivých kontrol, aby bolo možné do protokolu o funkčnej skúške, ktorý je dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok kontroly. Táto administratívna časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov je taktiež kontrolou technických podmienok v zmysle § 5 ods. 14 Zákona o podpore. Žalovaný uviedol, že nebolo zistené pochybenie v súvislosti so zisteným skutkovým stavom z Protokolu. 8. Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súčasťou funkčnej skúšky nie je a nemôže byť len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadenia na výrobu elektroniky
v teréne a ich faktické odskúšanie, ale aj preskúmanie príslušnej dokumentácie technického charakteru a jej súladu, napr. s technickými parametrami v rámci jednotlivých čiastkových skúšok. S odkazom na uvedené žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 9. Žalobca podal dňa 07.08.2018 Krajskému súdu v Bratislave správnu žalobu zo dňa 06.08.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia. 10. Žalobca namietal rozpor posúdenia dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky podľa dňa uvedeného v bode 13. Protokolu s následnou aplikáciou § 11a ods. 1 písm. b) Vyhlášky, keď mal za to, že žalovaný nesprávne posúdil dátum uvedenia zariadenia do prevádzky, kedy namiesto dátumu 29.06.2012 uviedol 02.07.2012 a na takto zistený stav nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis, ktorý postup žalobca považoval za nezákonný. Pre určenie ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 bol rozhodujúci dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Vzhľadom na dikciu § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore sa za uvedenie do prevádzky považuje dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v prípade oboch dátum, ktorý nastane neskôr. Žalobca uviedol, že kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012. 11. Žalobca zastával názor, že žalovaný nesprávne posúdil dátum uvedenia zariadenia do prevádzky. Čiastkové funkčné skúšky boli ukončené dňa 29.06.2012 a tento dátum bol uvedený v bode 12. Protokolu. Žalobca považoval funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny. Nebolo správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky, ale podstatný bol dátum technickej realizácie funkčnej skúšky. Súčasne poukázal na § 5 ods. 14 Zákona o podpore, z ktorého vyplýva, že Zákon o podpore jednoznačne rozlišuje funkčné skúšky ako technické úkony a funkčné skúšky ako administratívne úkony. Dátum uvedený v bode 12. Protokolu bolo možné považovať za posledný čiastkový úkon funkčnej skúšky ako technického úkonu. 12. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za rozporné s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom žalovaný nevyhodnotil časový moment ukončenia funkčnej skúšky v zmysle § 5 ods. 14 Zákona o podpore. 13. Žalobca tiež napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, keď v odôvodnení absentujú fundamentálne atribúty odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal (i) s obsahom prevádzkového poriadku platného v čase uvedenia zariadenia do prevádzky ako predpisu, ktorý vzhľadom na § 5 ods. 14 Zákona o podpore mal podmienky a spôsob vykonania funkčných skúšok jednoznačne obsahovať, (ii) so skutočnosťou, že ani Zákon o podpore a ani prevádzkový poriadok neobsahujú povinností, ktorých splnenie sa od žalobcu požadovali, (iii) so skutočnosťou, že prevádzkový poriadok neobsahuje ani podmienky (najmä požiadavka podpisu v bode 13.) uvedené v Protokole, ktorého obsahu správne orgány potom nad rámec Zákona o podpore a v rozpore so Zákonom o podpore priznávajú relevanciu, (iv) prečo a na základe akého právneho predpisu sa za úspešnosť funkčných skúšok považuje bod 13. Protokolu a (v) s argumentáciou žalobcu, že žalovaný požadoval od žalobcu splnenie povinností nad rámec zákona. Zároveň uviedol, že podľa § 5 ods. 14 Zákona o podpore by mal byť vydaný prevádzkový poriadok, ktorý vydaný nebol a tento prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom. IV. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.09.2018, v ktorom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžf/42/2014 zo dňa 24.09.2014 a sp. zn.: 5Sžf/41/2014 zo dňa 22.03.2016, ktoré sa venovali obsahovo rovnakým konaniam, pričom bolo rozhodnuté v prospech
žalovaného. Je nepochybné, že pri posudzovaní je potrebné prisúdiť náležitú relevanciu bodu 13. Protokolu. 15. Žalovaný na základe § 5 ods. 14 Zákona o podpore dospel k záveru, že právna úprava rozlišuje samotné úspešné vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy a vydanie dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy. Žalovaný mal za to, že pre účely cenového konania je relevantný len samotný doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 16. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 02.10.2018 (ďalej len „replika“), v ktorej znova poukázal na relevantné časti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 373/2015 zo dňa 25.11.2015. Stanovisko, ktorým v bode 13. Protokolu bola schválená funkčná skúška s určením dátumu a konečný dátum platnosti protokolu o funkčnej skúške, v obsahu, vo forme ako bol prevádzkovateľom distribučnej siete vykonaný, je bez právnej relevancie. Žalobca zdôraznil, že v bode 13. Protokolu mohol prevádzkovateľ distribučnej siete len deklarovať skutočnosti, vyjadrené v predchádzajúcich bodoch Protokolu, ktorými technické zariadenie výrobcu elektriny na pripojenie do sústavy skúmal, kontroloval a vyhodnocoval. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy postupoval v rozpore so zákonom, keď svojvoľne rozšíril okruh svojich kompetencií, ktoré mu boli zverené Zákonom o podpore, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nezákonné. 17. Žalovaný sa k replike vyjadril podaním zo dňa 08.07.2022, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 18. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným výberom pridelená senátu 4S pod sp. zn.: BA – 6S/123/2018. 19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval z obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné Napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 20. Správny súd v Bratislave prejednal vec na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 06.09.2023 v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore, na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. 23. Podľa § 5 ods. 14 Zákona o podpore (v znení účinnom v čase vydania Protokolu), prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný
vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 24. Úlohou správneho súdu, s odkazom na vymedzené žalobné body, bolo preskúmať, či žalovaný ako orgán verejnej správy správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o podpore vo vzťahu k návrhu žalobcu a vo vzťahu k vydanému Protokolu. Vychádzajúc zo žaloby, ale aj z napadnutého rozhodnutia správny súd vyvodil, že podstatnou právnou otázkou je určenie momentu, kedy došlo k uvedeniu zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. 25. Je nesporné, že kolaudačné rozhodnutie v predmetnom prípade nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012. S odkazom na § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore tak bolo potrebné posúdiť, či právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia nastala neskôr ako úspešné vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu do elektriny. 26. Je to práve § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore, ktoré jednoznačne definuje rozhodný dátum, kedy nastalo úspešné vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu do elektriny. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn.: I. ÚS 373/2015 zo dňa 05.11.2015, relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu elektrickej energie do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3 Zákona o podpore zariadenie na výrobu elektrickej energie sa považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 Zákona o podpore určený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej veci § 5 ods. 14 Zákona o podpore vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 599/2016 zo dňa 11.01.2017 alebo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: IV. ÚS 128/2018 zo dňa 20.06.2018). 27. Správny súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň konštatoval, že „najvyšší súd pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. pri určení dátumu vykonania funkčnej skúšky tohto zariadenia neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona, podľa ktorého sa „... všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum ... kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy ...“ (ust. § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE), pričom funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa „... technické podmienky na pripojenie do sústavy ...“ (ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE), ale v tomto smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie úspešnosti vykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky pripísal dôležitosť aj tzv. administratívneho kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom sekcie AM, podpisujúcim sa distribútora protokol „ ... o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky...“. Najvyšší súd sa však v tomto smere nevysporiadal ani s tým, že vydanie predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania funkčnej skúšky zariadenia na výrobu elektrickej energie, ale že týmto predpokladom je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE iba splnenie technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy elektrickej energie. Napokon uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, podľa ktorého protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t. j. až „po“ úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom pre prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho zariadenia do distribučnej sústavy“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2015, sp. zn.: I. ÚS 373/2015 a obdobne napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2017, sp. zn.: I. ÚS 599/2016).
28. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré boli právne záväzné aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia tak žalobný bod žalobcu, týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu do elektriny správny súd vyhodnotil ako dôvodný a napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako nezákonné. S odkazom na § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore, v spojení s § 5 ods. 14 Zákona o podpore sa zariadenie považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky – splnenie technických podmienok a nie administratívnym potvrdením tohto úspešného vykonania funkčnej skúšky ako to nesprávne tvrdí žalovaný. V súlade s vyššie citovaným záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd konštatuje, že žalovaný konal nad rámec Zákona o podpore a „dotvoril“ si právnu normu spôsobom, ktorý je v rozpore s účelom Zákona o podpore, ako aj v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Žalovaný sa tak odchýlil od znenia Zákona o podpore, ako aj od právneho názoru, ktorý bol opakovane vyslovený v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky a tieto rozhodnutia nerešpektoval. Je tak nesprávny záver žalovaného, ktorý ako rozhodný dátum určil dátum uvedený v bode 13. Protokolu (ako administratívne ukončenie konania), ale naopak, správny je záver vo vzťahu k dátumu, kedy došlo k technickému ukončeniu konania. S odkazom na uvedené tak bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Technické ukončenie konania nastalo k 29.06.2012, a preto aj vo vzťahu k spomenutému kolaudačnému rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012, je smerodajný práve tento dátum. 29. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že správnosť jeho postupu potvrdzujú aj tam označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s daným názorom sa správny súd nestotožnil, keďže rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžf/41/2014 zo dňa 22.03.2016 bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: IV. ÚS 128/2018 zo dňa 20.06.2018, a to z dôvodu porušenia práv sťažovateľa na súdnu ochranu (aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 27. a 28. odôvodnenia tohto rozsudku). Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžf/42/2014 zo dňa 24.09.2014 bol opakovane prekonaný viacerými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 373/2015 zo dňa 25.11.2015 alebo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 599/2016 zo dňa 11.01.2017). 30. S ostatnými dôvodmi uvádzanými žalobcom v žalobe, ako aj námietkami žalovaného sa už správny súd ďalej nezaoberal, nakoľko vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie by neboli spôsobilé zmeniť závery o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia ako nezákonného a posúdenie ich obsahu už nemôže mať žiadny vplyv ani na ďalší postup žalovaného v konaní. 31. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného konať v súlade s právnym záverom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, ako aj v súlade s právnymi závermi, opakovane vyjadrenými Ústavným súdom Slovenskej republiky. Bude povinnosťou žalovaného dôsledne odlišovať technickú časť konania – teda splnenie technických podmienok na pripojenie do sústavy a následky splnenia týchto podmienok a administratívnu časť konania a následky ukončenia tohto administratívneho konania. 32. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 33. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).