Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/62/2018 1018201095 14. 12. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201095.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. X, D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-X z 2. júla 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. E./XXXX-X z 2. júla 2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 20. marca 2018 vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutie č. F./D. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 6. februára 2018 o čase o 9:30 hod. stál s motorovým vozidlom evidenčného čísla D. v Bratislave na Klementisovej ulici z časti na chodníku a z časti na vozovke mimo parkovacích boxov, kde nerešpektoval zvislé dopravné značenie č. IP 24a „Zóna s dopravným obmedzením – zákaz státia – státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach“, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Za spáchanie priestupku, ktorý bol bez pochybností spáchaný žalobcom, mu uložil pokutu vo výške 30,- eur. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 2. júla 2018 č. E./XX/XXXX-X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný totiž dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je účelové a podané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. 3. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. y) zákona o cestnej premávke (definujúce zastavenie) žalovaný vyvodil, že pokiaľ sa žalobca nenachádzal pri vozidle (čo sám potvrdil pri prejednávaní priestupku), nemohlo sa jednať o urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu. Zákonodarca neurčil časové ohraničenie vzdialenia sa od vozidla, pretože urýchlené naloženie alebo zloženie sa dá vykonať iba v bezprostrednej blízkosti vozidla, pričom nie je časovo ohraničené pokiaľ sa vykoná urýchlene. Žalobca pritom uviedol, že bol vziať obraz z prvého poschodia, teda sa nachádzal v budove, z čoho žalovanému jasne vyplývalo, že nevykonával urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu, teda uviedol vozidlo do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie. 4. Ku argumentácii žalobcu, že značka č. B 33 umožňuje zastaviť v zóne napríklad najmä na účel zásobovania, žalovaný uviedol, že táto značka neumožňuje státie vozidlom, ktorého sa žalobca dopustil.
5. K časti odvolania, v ktorom žalobca uvádza, že mu bolo kladené za vinu, že mal odmietnuť dychovú skúšku, žalovaný uviedol, že uvedené sa mu nekladie za vinu pričom z tohto nebol ani len podozrivý. 6. Vo vzťahu k fotodokumentácii, v súvislosti s ktorou žalobca namieta, že nie je zrejmé, či zastavil alebo stál, žalovaný uviedol, že je z nej zrejmé, že vozidlo stojí uzatvorené v zóne s dopravným obmedzením – „zákaz státia - státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach“, pričom sa v blízkosti nenachádza osoba, ktorá by vykonávala nakládku alebo vykládku tovaru. 7. Žalovaný preto konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by žalovaný nadobudol pochybnosti o dostatočnom preukázaní viny žalobcu za spáchanie priestupku. Jeho zdokumentovanie bolo vykonaní zákonným spôsobom a dôkazy jeho spáchanie potvrdzujú. Rovnako bol toho názoru, že uložená sankcia bola zákonná a dôvodná a tiež dostatočne preventívne pôsobiaca na žalobcu, aby sa v budúcnosti obdobného skutku nedopustil. II. Žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Po zrekapitulovaní relevantného priebehu administratívneho konania spolu s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného a svojho odvolania, žalobca nástojil na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa žalovaného bolo možné urýchlené naloženie alebo zloženie tovaru vykonať iba za predpokladu, ak by sa žalobca od motorového vozidla nevzdialil a nachádzal by sa v jeho tesnej blízkosti, avšak podľa názoru žalobcu, ktorý si dotknuté ustanovenia prečítal, takýto výklad nemá oporu v zákone o cestnej premávke. Bežná prax nakladania a vykladania tovaru pri zásobovaní zvyčajne nepredstavuje iba zloženie tovaru na chodník ale spočíva v prenesení tovaru z prevádzky. Tento celý úkon je preto naložením alebo vyložením tovaru. V prípade, že tovar neleží na chodníku pripravený na naloženie (čo sa v praxi naozaj nestáva), je preto čas nevyhnutne potrebný na urýchlené naloženie taká doba, počas ktorej sa bez zbytočného zdržiavania tovar prenesie a naloží sa. 9. Žalobca ďalej namietal, že policajt prejednávajúci priestupok ho na mieste vyzval, aby podpísal, že dychovú skúšku odmietol, čo však nebola pravda. Ak by si nebol prečítal, čo podpísal, bolo by mu toto konanie kladené za vinu. K fotodokumentácii, ktorá mala podľa žalovaného preukazovať spáchanie priestupku žalobca uviedol, že tá bola vyhotovená až niekoľko desiatok minút po tom, čo bol obraz naložený, takže pre posúdenie nakladania tovaru je irelevantná. Interpretácia fotodokumentácie je navyše nezmyselná, v horšom prípade účelová a nelogická. 10. Žalobca záverom dodal, že pracuje ako kuriér a tovar nakladá a vykladá niekoľkokrát denne. Ak by mal vychádzať z výkladu žalovaného, nemohol by svoju prácu vykonávať bez jeho porušovania. Je totiž bežná prax vykladať a nakladať tovar tak, ako to urobil žalobca. Je rozdiel stáť bez aktivity spojenej s nakladaním tovaru na mieste 30 minút a nakladať tovar 4 minúty. Zmienená dopravná značka platí inak pre bežného vodiča a inak pre vodiča vykonávajúceho zásobovanie. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného 11. Ku správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý v zásade zopakoval závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že pri dopravnej značke č. B 33 zákonodarca neurčil časový horizont, pretože zastavenie na urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu možno vykonať iba v bezprostrednej blízkosti vozidla. Keďže sa žalobca pri vozidle nenachádzal, je logické, že nemohol na vozidlo nič nakladať alebo z neho niečo skladať. Vo vzťahu k námietke o dychovej skúške žalovaný opätovne uviedol, že jej odmietnutie sa žalobcovi za vinu nepripisuje. Dychová skúška u žalobcu ani nebola vykonaná, pretože sa nenachádzal pri vozidle. Ku fotodokumentácii, ktorej irelevantnosť žalobca namieta, žalovaný dodal, že je z nej zrejmé, že vozidlo stojí uzatvorené v zóne s dopravným obmedzením „zákaz státia – státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach“, pričom v blízkosti sa nenachádza osoba vykonávajúca nakládku alebo vykládku tovaru. Žalovaný si ani nevie predstaviť, ako by bolo možné inak vyhotoviť fotodokumentáciu, keďže vozidlo nezmenilo polohu od zastavenia a státia vozidla až do jeho odchodu. 12. Ku argumentácii žalobcu, že je kuriérom, ktorý vykonáva zásobovanie, pričom žalovaný ho vyhodnotil ako bežného občana, žalovaný skonštatoval, že kuriéri nemajú osobitné postavenie v cestnej premávke, a platia pre nich rovnaké pravidlá, ako pre iných účastníkov cestnej premávky. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že dopravné značenie, ktoré žalobca nerešpektoval, nebolo doplnené inou dopravnou značkou, napr. dodatkovou tabuľkou č. E12 (okrem zásobovania alebo okrem dopravnej obsluhy). 13. Záverom žalovaný dodal, že by prípadné vyhovenie správnej žalobe mohlo do budúcna znamenať nebezpečný právny precedens, podľa ktorého by za takéto porušenie zákona nebolo možné páchateľov vôbec sankcionovať. 14. V reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej v celosti zotrval na nesprávnej interpretácii zákona zo strany žalovaného vo vzťahu k zastaveniu vozidla na účel naloženia alebo vyloženia tovaru, keď žalovaný ho vykladá prísne a zužujúco, čo však z relevantných
ustanovení zákona o cestnej premávke nevyplýva. Žalobca zotrval na svojich argumentoch aj vo zvyšku týkajúcich sa dychovej skúšky a vyhotovenej fotodokumentácie. 15. Nad rámec uvedeného a v nadväznosti na nové konštatovania žalovaného dodal, že značka č. E12 sa používa v prípadoch zákazu vjazdu alebo zákazu zastavenia, kde je opodstatnená. Avšak v prípade zákazu zastavenia platia iné pravidlá pre bežného účastníka a iné pre zásobovanie. Je totiž rozdiel, či si žalobca pôjde ako bežný vodič v zákaze státia kúpiť noviny alebo či pôjde ako zásobovanie nakladať tovar. Žalobca taktiež razantne odmietol tvrdenia žalovaného, ktoré naznačujú, že ho ako kuriéra spája s priestupkami iných vodičov v postavení kuriérov, ktorí podľa vyjadrenia žalovaného sú častými porušovateľmi zákazov státia v okolí centra hlavného mesta. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 16. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 17. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/62/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/62/2018. 18. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane postupu v administratívnom konaní ktorý ich vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, keďže sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, v dôsledku čoho z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 19. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14. decembra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 20. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že nerešpektoval zvislé dopravné značenie IP 24a „Zóna s dopravným obmedzením – zákaz státia – státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach“ a v takto označenej zóne stál. 21. S prihliadnutím na žalobné body prezentované žalobcom považuje správny súd za kľúčové vysporiadanie sa s čisto právnou otázkou, či za zastavenie podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. y) zákona o cestnej premávke, možno považovať aj také uvedenie vozidla do pokoja, počas ktorého na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu sa vodič vozidla vzdiali od vozidla a nenachádza sa bezprostredne v jeho blízkosti. 22. Podľa názoru žalovaného sa totiž vodič vozidla počas zastavenia musí nachádzať v jeho bezprostrednej blízkosti, pretože iba tak môže realizovať urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu ako predpokladá definícia obsiahnutá v ustanovení § 2 ods. 2 písm. y zákona o cestnej premávke. Inými slovami, zastavenie musí prebehnúť tak, že vodič motorového vozidla uvedie motorové vozidlo do pokoja a tovar vyloží v bezprostrednej blízkosti motorového vozidla, napríklad na chodník alebo priamo osobe, ktorej je tovar určený. V opačnom prípade, teda za predpokladu vzdialenia sa vodiča od vozidla už sa nemôže jednať o zastavenie ale vodič s vozidlom stojí.
23. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku za nerešpektovanie zvislého dopravného značenia č. IP 24a “Zóna s dopravným obmedzením – zákaz státia – státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach“. Zákaz státia je reprezentovaný dopravným značením č. B 33. 24. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, prvej časti, čl. 5, bodu 34 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení verzie predpisu účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „vyhláška“), značka č. IP 24a „Zóna s dopravným obmedzením“ (spolu so značkou č. IP 24b, ktorá označuje „Koniec zóny s dopravným obmedzením“) vyznačuje oblasť (časť obce a podobne), kde platí zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z použitých symbolov značky alebo značiek. Predmetná značka č. IP 24a, ktorú žalobca podľa tvrdení žalovaného nerešpektoval, vyznačovala začiatok zóny, kde je vodičom motorových vozidiel uložený „zákaz státia“, vyobrazený značkou č. B 33, konkretizovaný uvedením „státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach“. 25. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, prvej časti, čl. 3, bodu 37 vyhlášky, sa značka č. B 33 „zákaz státia“ používa najmä v prípadoch, keď je nutné v záujme bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s prihliadnutím na miestne podmienky zakázať státie vozidiel a umožniť iba ich zastavenie napríklad najmä na účel zásobovania. Podľa prílohy č. 1, II. dielu, piatej časti, čl. 20, bodu 6 vyhlášky, značka č. B 33 „zákaz státia“ sa umiestňuje na miesto, kde sa platnosť zákazu začína. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedených vysvetlení k dotknutým dopravným značkám možno konštatovať, že v zóne označenej značkou č. IP 24a na ktorej bola použitá iba značka č. B 33, nemohli vozidlá stáť, mohli však zastaviť, napríklad na účel zásobovania. 27. Hoci nie je zásobovanie vo vyhláške zadefinované osobitným ustanovením, jeho význam možno implicitne vyvodiť napríklad z prílohy č. 1, II. dielu, prvej časti, čl. 8, bodu 17 a 18 vyhlášky kde sa pojem „zásobovanie“ a „nakládka alebo vykládka tovaru“ používajú ako totožné pojmy s rovnakým významom. V zátvorke za pojmom „zásobovanie“ sa totiž na spresnenie uvádza, čo sa pod týmto pojmom rozumie, t. j. „nakládka alebo vykládka tovaru“. Žiadne ďalšie kritériá (napríklad štandardizované označenie vozidla alebo osoby, prípadne povolenie vykonávať zásobovanie), ktoré by zásobovanie špecifikovali užšie, vymedzené nie sú. 28. Podľa definície obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 2 písm. y) zákona o cestnej premávke, sa zastavením rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu. Správny súd si je vedomý menšej terminologickej odlišnosti, keď zákon o cestnej premávke spomína zastavenie za účelom naloženia alebo zloženia nákladu, zatiaľ čo vyhláška zastavenie za účelom nakládky alebo vykládky tovaru, pričom podľa jeho názoru táto odlišnosť nemá zásadný význam, pretože jednotlivé pojmy možno použiť ako synonymá (správny súd bude v ďalšom odôvodnení používať termín „nakládka a vykládka tovaru“ resp. „naloženie alebo vyloženie tovaru“ keďže v prejednávanej veci mal žalobca neuposlúchnuť dopravnú značku č. B 33) 29. V prípade státia vozidla je definícia upravená v § 2 ods. 2 písm. t) zákona o cestnej premávke, pričom vychádza z definície zastavenia, keď státím je také uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie, teda na čas dlhší ako je nevyhnutne potrebné na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu. 30. V oboch zmienených prípadoch musí vodič uviesť vozidlo do pokoja, avšak zatiaľ čo pri státi vozidla je sledovaný účel uvedenia vozidla do pokoja úplne irelevantný, čím sa stáva irelevantné aj časové hľadisko, v prípade zastavenia bazíruje zákonodarca na potrebe skúmať, či k uvedeniu vozidla do pokoja došlo výlučne za účelom naloženia alebo vyloženia tovaru a to iba na čas, ktorý je na realizovanie uvedeného nevyhnutne potrebný. Žalovaný správne poznamenal, že časové ohraničenie zastavenia nie je stanovené, pokiaľ sa vykoná urýchlene za sledovaným účelom. Dvomi kumulatívnymi definičnými znakmi zastavenia sú preto iba naplnenie účelu zastavenia, od ktorého sa priamoúmerne odvíja časové hľadisko uvedenia vozidla do pokoja. Ani tu, iné kritériá (napríklad zákaz vzdialenia sa vodiča od vozidla počas napĺňania účelu alebo povinnosť použiť výstražnú funkciu smerových svietidiel) zákonodarca neuvádza. 31. Žalovaný argumentuje, že v prípade účelu sa pod naložením a vyložením tovaru má rozumieť iba úkon spočívajúci vo vyložení tovaru do bezprostrednej blízkosti vozidla. Takýto výklad však zo znenia zákona o cestnej premávke ani citovanej vyhlášky nevyplýva, je čisto formalistický, ľahkovážny a napokon, sledujúc účel dotknutých ustanovení, neudržateľný. Implicitné kritérium bezprostrednej blízkosti pri vozidle počas nakládky alebo vykládky tovaru preto vyvodil nesprávne. Už iba s ohľadom na skutočnosť, že zákonodarca stotožňuje pojmy „zásobovanie“ a „nakládka a vykládka tovaru“ majú tieto pojmy širší rozmer a spočívajú v rozmanitejších, komplexnejších a časovo náročnejších úkonoch,
ako predpokladá žalovaný. Zmienený spôsob naloženia alebo vyloženia tovaru (teda do tesnej blízkosti motorového vozidla) je iba jedným z možných priebehov na ktoré zákonodarca pamätal, avšak zďaleka nie jediným. V ostatných prípadoch môže proces zásobovania pozostávať z vyloženia tovaru po prvé uzamknuté dvere, prípadne priamo do obydlia osoby bývajúcej v zóne označenej značkou č. IP 24a. Inými slovami, zastavenie vozidla je vždy dovolené ak bolo uskutočnené výlučne za účelom skutočného naplnenia účelu zásobovania a to bez ohľadu na to, v akej vzdialenosti od vozidla sa uskutočňuje, pokiaľ možno úkony v rámci neho vykonané považovať za úkony s ním súvisiace a vykonané urýchlene. 32. Žalovaný si musí uvedomiť, že z vykonávania zásobovania majú benefitovať v prvom rade miestne prevádzky alebo občania bývajúci vo vymedzenej zóne resp. iné osoby v nej sa zdržiavajúce. Práve výklad ktorý žalovaný zastáva by na nich neprimerane dopadal, pretože by mohol sťažiť, resp. až znemožniť využívanie a poskytovanie kuriérskych a s nimi súvisiacich služieb, napríklad v podobe vynesenia nadrozmerného tovaru priamo do ich obydlia. Rovnako si vie správny súd predstaviť až neetické situácie, kedy by vodič vozidla vykonávajúci prevoz osôb nemohol asistovať osobe hendikepovanej alebo maloletej pri jej odprevádzaní od vozidla, pretože by sa nemohol od vozidla vzdialiť, resp. by sa pri vozidle nenachádzali ani tieto prepravované osoby. Týmito úvahami sa snaží správny súd poukázať na rozmanitosť situácií, ktoré môžu vzniknúť a ktoré je policajt povinný osobitne zohľadňovať (pokiaľ sú relevantne namietané). Zisťovanie a objasňovanie priestupku je v opačnom prípade povrchné a nemôže obstáť za súčasného vystatia ďalších okolností, ktoré sa javia ako preukazujúce, že vodič v zóne skutočne zastavil iba za účelom vykonania zásobovania alebo nastúpenia a vystúpenia osôb. Keďže zákonodarca priorizoval posudzovanie účelu, pre ktorý sa vodič rozhodol zastaviť vo vyznačenej zóne, je na orgáne ktorý prípadný priestupok bude objasňovať a preskúmavať, aby jednoznačne ustálil, či vodič vozidla tento účel naplnil. 33. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že za predpokladu vyhovenia žalobe by vznikol by do budúcna nebezpečný precedens, ktorý by znemožnil sankcionovať páchateľov porušujúcich zákon, jeho obavy nie sú na mieste. Ako správne poznamenal žalobca, zákonodarca nemal v úmysle pokutovať vodičov, ktorí rešpektujú dopravné značenie a vozidlo uvedú do pokoja iba za účelom zásobovania na nevyhnutne potrebný čas. Pokutovať mienil iba vodičov, ktorí toto oprávnenie skutočne zneužívajú. Je preto na orgáne verejnej správy, ktorý bude priestupok objasňovať, aby toto zneužívajúce správanie odhalil a nie iluzórne, zjednodušujúc si svoje povinnosti, vykoná šetrenie iba v rozsahu zistenia, že vozidlo je uvedené do pokoja a bez prítomnosti vodiča (resp. osoby vykonávajúcej zásobovanie), v čoho dôsledku dôjde k záveru, že vozidlo stojí. Pokiaľ je vodič vozidla schopný prezentovať také tvrdenia ktoré zároveň vie podložiť dôkazmi (napr. výsluchmi svedkov - osôb, pre ktoré bolo zásobovanie vykonávané, predkladaním listín súvisiacich so zásobovaním a pod.) preukazujúcimi, že zastavil iba na účel zásobovania, správny súd nevidí dôvod, aby ich orgán objasňujúci priestupok nebral do úvahy. Je pravdou, že pre orgán verejnej správy to bude mať za následok potrebu vykonať zložitejšie objasňovanie ako bol doposiaľ zvyknutý (ak možno vôbec žalovaným vykonané objasňovanie v predmetnom prípade takto nazvať), avšak to zákonodarca od nich očakáva a poskytol im k tomu potrebné oprávnenia (§ 58 a nasl. zákona o priestupkoch). V opačnom prípade sa vystavujú riziku nezákonne vydaného rozhodnutia o priestupku v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu. 34. Napokon, a to ako následok vyššie uvedených záverov správneho súdu, je potreba prisvedčiť aj námietke žalobcu týkajúcej sa fotodokumentácie, že táto nemusí byť jednoznačne výpovedná. Pokiaľ totiž možno porušiť zákazovú značku č. B 33 zastavením na iný účel ako je zásobovanie, fotografia by mala napríklad zachytávať osobu vodiča vzďaľujúcu sa od vozidla alebo približujúcu sa k vozidlu bez tovaru, z čoho možno indikovať, že zásobovanie nevykonával. Fotografia samotného vozidla bez osoby, ktorá má podľa jej tvrdení vykonávať zásobovanie, účel zastavenia nepreukazuje, pretože zásobovanie nevykonáva vozidlo ale konkrétna osoba. Rovnako, pokiaľ možno zmienenú dopravnú značku porušiť zastavením na dlhší čas ako bolo nevyhnutne potrebné na naplnenie účelu zásobovania, tak by mali byť, už iba s ohľadom na trvajúci charakter tohto konania, fotografie vyhotovované opakovane a s časovým odstupom. Je preto na zvážení žalovaného, či bude fotografia pre účely preukázania spáchania priestupku vo vzťahu k ďalším skutočnostiam prezentovaným žalobcom udržateľná. 35. Za nedôvodnú však musel správny súd vyhodnotiť námietku žalobcu týkajúcu sa dychovej skúšky, pretože táto naozaj nie je premietnutá do napadnutého rozhodnutia a netvorila skutkový základ uznania žalobcu vinným za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Keďže nie je obsahom napadnutého rozhodnutia ktoré je predmetom prieskumu zo strany správneho súdu, pre posúdenie jeho zákonnosti nemá žiadnu relevanciu. 36. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné postupom podľa § 194 ods. 2 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Keďže žalovaný nesprávne pristupoval k výkladu pojmu zastavenie v zóne označenej dopravnou značkou č. IP 24a a č. B 33, bude jeho úlohou, vychádzajúc z právnych záverov konštatovaných správnym súdom, na podklade administratívneho spisu a tvrdení žalobcu opätovne posúdiť, či žalobca svojim správaním naplnil skutkovú podstatu priestupku ktorý mu je kladený za vinu. 37. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 39. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§ 493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP] V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).