Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/73/2018 1018201052 15. 12. 2023 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201052.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpenej: F. G. D., so sídlom B. XX, E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXX XXXX z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II.
Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa XX. XXXXXXX XXXX rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Uvedené rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa nezískala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Za invalidnú bola žalobkyňa uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa XX. XXXXXXX XXXX. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXX XXXX, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočka Bratislava dňa XX. XXXXXXX XXXX, ktorý zotrval na svojom posudku a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. Ten posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa XX. XXXXXXXX
XXXX s tým, že po zohľadnení lekárskych nálezov za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil duševné poruchy a poruchy správania, syndrómy porúch správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi (mentálna anorexia, sexuálne poruchy, ktoré nie sú spôsobené organickou poruchou alebo chorobou), ťažké poruchy, život ohrozujúce poruchy, nezvládnuteľné primitívne pudové správanie, stavy v ústavnom liečení alebo stavy s ťažkou poruchou výživy a podstatným znížením výkonnosti organizmu (adynamia, anémia, hypoproteinémia) podľa kapitoly V, položky 8, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od XX. XXXXXXX XXXX. Za iné zdravotné postihnutia, obsesívno-kompulzívna porucha, zmiešané a iné poruchy osobnosti, emočná porucha v detstve, posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil účastníčke konania zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí skonštatovala, že žalobkyňa medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila. Zároveň uviedla, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t.j. k XX. H. XXXX, dosiahla vek XX I., preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je u žalobkyni podmienené získaním najmenej dvoch rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Z obsahu evidenčného a spisového materiálu mala preukázané, že žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred XX. H. XXXX, nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Žalobkyňa preto nesplnila zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXX XXXX podala žalobkyňa včas žalobu zo dňa XX. XXXX XXXX a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a priznal žalobkyne právo na náhradu trov konania. Namietala, že na základe jej nesúhlasu so zamietnutím žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa XX. XXXXXXX XXXX a nesúhlasu s dátumom vzniku invalidity sa dňa XX. XXXXXXXX XXXX uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo posúdenie jej invalidity. Žalobkyňa požiadala, aby počas predmetného ústneho pojednávania bola prítomná sprevádzajúca osoba - jej matka. Prítomnosť sprevádzajúcej osoby na ústnom pojednávaní, bola zo strany žalovanej bez riadneho dôvodu odopretá. Obsah ústneho pojednávania bol zhrnutý v zápisnici, ktorú sama pripravila žalovaná a predložila ju žalobkyni na podpis, čo žalobkyňa aj urobila v domnení, že je povinná tak urobiť, bez toho, že by mala možnosť závery akokoľvek komentovať, upravovať či uviesť svoje nesúhlasné stanovisko. Bola toho názoru, že vo svojom vyjadrení z XX. XXXXXXX XXXX posudkový lekár sociálneho poistenia nezohľadnil všetky žalobkyňou navrhnuté dôkazy a náležite a starostlivo sa nevysporiadal so všetkými novými skutočnosťami a obsahom celého spisu a jeho závery sú v zjavnom rozpore s obsahom zdravotnej dokumentácie predloženej žalobkyňou a novým skutočnostiam, ktoré mali byť predmetom posúdenia. Podľa názoru žalobkyne, cieľom posudkového lekára bolo vydať zamietavé stanovisko o jej nároku na invalidný dôchodok z mladosti, a nevychádza z objektívneho posúdenia jej zdravotného stavu. V žalobe tiež poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/86/2015, sp. zn. 4So/241/2004 a sp. zn. 9Sžoso/25/2011 (pozn. správneho súdu správne má byť sp. zn. 9Sžso/24/2011). III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala žalovaná za neodôvodnené, vyvolané len subjektívnym presvedčením žalobkyne, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Odborný posudok o dátume vzniku invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave vypracoval v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie. Poukázala, že invalidita u žalobkyni v čase pred ukončením povinnej školskej dochádzky nevznikla. Počas štúdia na strednej a vysokej škole zdravotný stav žalobkyne nevyžadoval hospitalizačnú liečbu, ani nie je dokumentované individuálne štúdium, resp. prerušené štúdium, absolvovala niekoľkomesačný študijný pobyt v zahraničí. Kontrolné ambulantné psychiatrické nálezy u žalobkyne dokumentujú stabilizovaný zdravotný stav od roku XXXX do XXXX.
6. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa zotrvala na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Poukázala, že v dôsledku zlého zdravotného stavu, jej invalidita vznikla už v mladosti. 7. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobkyne navrhla správnu žalobu zamietnuť. Bola toho názoru, že v zmysle námietok žalobkyne nemožno konštatovať porušenie zákona. IV. Relevantná právna úprava 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192 . 12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 13. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 17. Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 18. Podľa § 9 ods. 1 ZSP nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, 29) b) po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Podľa § 10 ods. 1 ZSP sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 20. Podľa § 10 ods. 2 ZSP sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína a) žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, b) študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa. 21. Podľa § 10 ods. 3 ZSP sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí a) žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, b) študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. 22. Podľa § 72 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. 23. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 24. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 25. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 27. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 28. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 29. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 30. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, kapitoly V – duševné
choroby a poruchy správania, položky 8 – Syndrómy porúch správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi (mentálna anorexia, sexuálne poruchy, ktoré nie sú spôsobené organickou poruchou alebo chorobou), ťažké poruchy, poruchy ohrozujúce život, nezvládnuteľné primitívne pudové správanie, stavy v ústavnom liečení alebo stavy s ťažkou poruchou výživy a podstatným znížením výkonnosti organizmu (adynamia, anémia, hypoproteinémia) je táto stanovená v rozmedzí od 70 % do 80 %. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne z dôvodu zmeny zákonného sudcu v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 33. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 34. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 35. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím rozhodla o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobkyňa zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jej bola určená v rozsahu 75 % od XX. XXXXXXX XXXX. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP jej nevznikol z dôvodu, že pred vznikom invalidity nezískala najmenej 2 roky obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná mala preukázané, že žalobkyňa nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia. 36. Sporným v danom prípade zostalo, či žalobkyňa má nárok na tzv. invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 ZSP, a teda, či sa žalobkyňa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Ak by sa totiž žalobkyňa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa pred dovŕšením 26 rokov veku, podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia by sa podľa § 72 ods. 3 ZSP považovala za splnenú. 37. Pre posúdenie, či fyzickej osobe vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 ZSP je teda rozhodujúci dátum vzniku invalidity. Z uvedeného dôvodu sa súd predovšetkým zameral na posúdenie otázky, či bol tento dostatočne, logicky a nerozporne odôvodnený posudkovými lekármi v ich odborných lekárskych posudkoch. 38. Správny súd poukazuje na tomto mieste na skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005, sp. zn. 4 So 242/2004 (R 46/20063), podľa ktorého ak občan žiada o priznanie invalidného dôchodku z mladosti v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, treba jeho zdravotný stav pre posúdenie invalidity posúdiť ku dňu, kedy dovŕšil vek, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, resp. kedy školskú dochádzku ukončil.
39. Podľa názoru správneho súdu uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu možno primerane aplikovať aj v prejednávanom prípade, z dôvodu, že § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov upravoval práve nárok na invalidný dôchodok z mladosti a ktorý je v zákone o sociálnom poistení upravený v § 70 ods. 2. 40. Správny súd je preto toho názoru, že v prípade, ak fyzická osoba žiada o invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 ZSP, je potrebné jej zdravotný stav pre posúdenie invalidity posúdiť ku dňu, kedy prestala byť nezaopatreným dieťaťom, čo v spojení s § 9 ods. 1 ZSP znamená nielen ku dňu skončenia povinnej školskej dochádzky, ale aj po skončení povinnej školskej dochádzky ku dňu dovŕšenia 26 rokov veku (resp. ku dňu predchádzajúceho tomuto dňu), ak sa sústavne pripravuje na povolanie, resp. ku dňu skončenia sústavnej prípravy na povolanie, ak by táto skončila skôr. 41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolaní žiadala priznať invalidný dôchodok z mladosti, bolo povinnosťou žalovanej v zmysle § 218 ods. 1 ZSP preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak by to bolo nevyhnutné, mala konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. V odvolacom konaní bolo nevyhnutné, aby žalovaná vyhodnotila zdravotný stav žalobkyne k rozhodným dňom (viď predchádzajúci bod tohto rozsudku), a tiež vyhodnotiť, či ku dňu predchádzajúceho dňu dovŕšenia XX I. mala žalobkyňa status nezaopatreného dieťaťa (či sa sústavne pripravovala na povolanie). Až na základe takto zisteného skutkového stavu bolo následne možné rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 ZSP. Ako je však zrejmé z rozhodnutia žalovanej, ktoré tvorí s prvostupňovým rozhodnutím jeden celok, žiadosť o invalidný dôchodok bola žalobkyni zamietnutá podľa § 70 ods. 1 ZSP (a teda ani nebolo rozhodnuté podľa § 70 ods. 2 ZSP) a uvedenými skutočnosťami sa žalovaná nezaoberala. Žalovaná sa v tomto ohľade zaoberala len invaliditou žalobkyne v čase pred ukončením povinnej školskej dochádzky, keď uviedla, že invalidita žalobkyne v čase pred ukončením povinnej školskej dochádzky nevznikla a ako diagnózu v rámci posudku konštatovala emočnú poruchu v detstve (na základe prepúšťacích správ z roku XXXX, XXXX J. XXXX). Z lekárskych správ z obdobia roku XXXX je však ako diagnóza uvedená incip. recidivujúca úzkostne depresívna porucha (pozri lekársku správu F. K. L. z XX. XXXX XXXX), taktiež z lekárskej správy z XX. XXXXXXXX XXXX vyplýva, že žalobkyňa je sledovaná na ambulancii pre úzkostne depresívnu poruchu. Správny súd má preto pochybnosť, či bol dostatočne posúdený zdravotný stav žalobkyne za obdobie rokov XXXX – XXXX, keď aj sama žalobkyňa tvrdí, že kritické boli tieto roky a preukazovala uvedenú skutočnosť aj fotokópiami vysvedčení, že vynechávala školskú dochádzku, a to v školskom roku XXXX/XXXX mala XXX ospravedlnených zameškaných vyučovacích hodín, v školskom roku XXXX/XXXX XXX zameškaných hodín a v školskom roku XXXX/XXXX XXX zameškaných hodín. Ďalej sa žalovaná nezaoberala dostatočne zdravotným stavom žalobkyne ku dňu predchádzajúceho dňu dovŕšenia XX I. veku žalobkyne, a následne ani tým, či sa k tomuto dňu považuje za nezaopatrené dieťa. 42. Zo spisov vyplýva, že žalobkyňa dosiahla vek XX I. XX. XXXX XXXX a deň vzniku invalidity bol posudkovými lekármi určený na deň XX. XXXXXXX XXXX s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %. Posudková lekárka sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava, odôvodnila dátum vzniku invalidity tým, že ju určuje tri roky spätne (pravdepodobne tri roky spätne odo dňa podania žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo XX. XXXXXXX XXXX). V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia za účasti prísediaceho odborného lekára – psychiatra, pričom táto zotrvala na posudkovom závere posudkovej lekárky pobočky. 43. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že takto odôvodnený deň vzniku invalidity je nepreskúmateľný, lebo nie je zrejmé, z čoho posudkoví lekári pri jeho určení vychádzali (nestačí len uviesť, že „tri roky spätne“). Správny súd sa zameral aj na prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobkyne od XX. XXXXXXX XXXX M. XX. XXXXXXXX XXXX, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola na hospitalizáciu odoslaná F. I., kam začala žalobkyňa dochádzať v D. XXXX. Aj táto skutočnosť výrazne spochybňuje určený deň vzniku invalidity, ktorý musí byť určený čo najpresnejšie. Posudkoví lekári pritom podľa § 153 ods. 8 ZSP pri výkone lekárskej posudkovej činnosti majú spolupracovať aj s praktickým lekárom a ošetrujúcim lekárom. V predmetnej veci žalobkyne však takto nebolo postupované, čo môže mať v danom prípade dopad na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Ako už bolo uvedené vyššie, posudkové lekárky určili mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť k XX. H. XXXX v rozsahu 75 %, avšak bez spolupráce s praktickým lekárom a ošetrujúcim lekárom (psychiatrom) nie je podľa názoru správneho súdu možné určiť, či invalidita nemohla byť u žalobkyni prítomná už 5 mesiacov predtým
(t.j. pred dovŕšením XX I. veku žalobkyne), hoci nemusela byť v takom rozsahu. Taktiež správny súd zistil, že posudková lekárka v odbornom posudku z XX. XXXXXXXX XXXX konštatovala, že kontrolné ambulantné psychiatrické nálezy dokumentujú stabilizovaný zdravotný stav od roku XXXX do roku XXXX, pričom však vychádzala z lekárskych správ z obdobia rokov do XXXX (posledná lekárska správa je v jej posudku uvedená z XX. XXXXXXX XXXX) a nasledujúca lekárska správa (dátumovo) je uvedená prepúšťacia správa z roku XXXX, a to z hospitalizácie od XX. XXXXXXX XXXX – XX. XXXXXXXX XXXX. Nie je zrejmé, prečo napr. nebola zobraná do úvahy ambulantná správa z XX. XXXXXXXX XXXX (ktorá je založená v spise), kde je konštatované, že žalobkyňa je sledovaná na ambulancii pre úzkostne depresívnu poruchu. Konštatovanie posudkovej lekárky, že zdravotný stav žalobkyne bol v období od roku XXXX do XXXX stabilizovaný, tak preto nie je podložené dostatočnými dôkazmi – lekárskymi správami, keďže od konca roku XXXX do októbra XXXX nie sú v odborných posudkoch posudkových lekárok uvedené ako podklad na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne žiadne lekárske správy. Ďalej podľa názoru súdu to, že je stav stabilizovaný, ešte neznamená, že neodôvodňuje invaliditu (ale môže odôvodňovať napr. v menšom rozsahu). 44. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky ohľadom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bude nevyhnuté vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere. Najmä bude treba opätovne posúdiť zdravotný stav z období rokov XXXX – XXXX, kedy žalobkyňa preukázala, že vynechávala školskú dochádzku v značnom rozsahu a v lekárskej správe z XX. XXXX XXXX je ako diagnóza uvedená „incip. recidivujúca úzkostne depresívna porucha“ (a nie emočná porucha v detstve). V prípade, ak nevznikla invalidita do skončenia povinnej školskej dochádzky žalobkyne, bude potrebné tiež posúdiť zdravotný stav žalobkyne k XX. F. XXXX a či tento odôvodňoval invaliditu a v akom rozsahu. Bude pritom nevyhnutné spolupracovať aj s praktickým lekárom a ošetrujúcim lekárom žalobkyne (v súlade s § 153 ods. 8 ZSP). V prípade splnenia zdravotnej podmienky k XX. F. XXXX, žalovaná následne vyhodnotí, či v tomto období mala žalobkyňa status nezaopatreného dieťaťa v zmysle § 9 v spojení s § 10 ZSP a až následne rozhodne o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods. 2 ZSP (teda nielen podľa § 70 ods. 1 ZSP). 45. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vyjadrenie z XX. XXXXXXX XXXX vydal ten istý posudkový lekár, tak túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, lebo zo spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne – pobočky Bratislava (v odbornom posudku zo XX. XXXXXXX XXXX), ako i následne posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne – ústredie za prítomnosti prísediaceho odborného lekára - psychiatra (v odbornom posudku z XX. XXXXXXXX XXXX). Taktiež námietka žalobkyne, že žalovaná odoprela prítomnosť sprevádzajúcej osoby (jej matky) na ústnom pojednávaní dňa XX. XXXXXXXX XXXX nemá právnu relevanciu, lebo žalobkyňa ako jediná účastníčka konania mala procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu a zo spisu nevyplýva, že by udelila v dávkovom konaní písomné plnomocenstvo na zastupovanie svojej matke. Žalovaná v tomto ohľade neporušila žiadne ustanovenie o konaní podľa ZSP. 46. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) a e) SSP pre nesprávne právne posúdenie a pre nedostatočne zistenie skutkového stavu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 47. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 48. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).