Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/72/2018 1018201025 24. 10. 2023 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201025.1
Uznesenie BA-7Sa/72/2018 1 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 26.02.2018, naposledy bytom C. D. E. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: BA-7Sa/72/2018 4 Konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: BA-7Sa/72/2018 3
1. Správnou žalobou zo dňa 13.02.2016 vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy, doručenou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 18.02.2016, postúpenou na Krajský súd v Bratislave dňa 10.11.2016 a na Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023, sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti. Dôvodil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Sžnz/2/2015 uložil žalovanému povinnosť konať vo veci poskytnutia náhrady žalobcovi za pozemky uvedené v bode 2 rozhodnutia OPÚ Prešov č. OPÚ-2006/81-57/Fe zodňa02.05.2006a za pozemky uvedené v bode 2 rozhodnutia č. OPÚ-2008/2262-25/Fe zo dňa 11.08.2008 s výnimkou nehnuteľností, za ktoré bola vyplatená žalobcovi finančná náhrada. Žalovaný do podania žaloby povinnosť uloženú mu najvyšší súdom nesplnil. 2. Správny súd dňa 22.08.2023 vykonal lustráciu žalobcu v Registri obyvateľov, na základe ktorej zistil, že žalobca zomrel dňa XX.XX.XXXX. 3. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave
a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 7Sa/72/2018. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-7Sa/72/2018. 4. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. 5. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. 6. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. 7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 8. Podľa § 99 písm. b) SSP, Správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP. 9. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 10. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 11. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 12. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorej strata zakladá prekážku ďalšieho postupu v konaní. Ak túto spôsobilosť účastník konania stratí skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo či môže v ňom pokračovať. 13. Súd je teda povinný v každom štádiu konania skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Medzi podmienky konania na strane účastníkov konania patrí aj procesná subjektivita, t.z. spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Nedostatok niektorej podmienky konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránený. Ak nie sú teda tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní. 14. Žalobca v priebehu súdneho konania zomrel, smrťou zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím stratil procesnú subjektivitu. Strata procesnej subjektivity pred právoplatným skončením konania predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky súdneho konania. 15. Smrť fyzickej osoby bez ohľadu na iné skutočnosti predstavuje tzv. prekážku postupu konania, ktorú je potrebné odstrániť skôr, ako súd pokračuje v konaní, pričom to, či súd v konaní pokračuje alebo konanie zastaví závisí od povahy konania, resp. od predmetu konkrétneho súdneho konania. Zastavenie konania podľa § 99 písm. b) SSP prichádza do úvahy najmä v prípade smrti fyzickej osoby – žalobcu bez dedičov (§ 63 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP), prípadne aj pri existencii dedičov, ak sa ochrana
subjektívnych práv bude výlučne vzťahovať na zomretú fyzickú osobu (Baricová, J., Fečík, M., Števček M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 547 s.). 16. Predmetom konania je konanie o správnej žalobe vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy. Nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumieme stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Žalobca podanou žalobou žiadal súd o určenie, či zo strany orgánu verejnej správy v administratívnom konaní došlo k jeho nečinnosti. Správne konanie alebo administratívne konanie je konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (teda účastníkov tohto konania). Z povahy veci vyplýva, že správna žaloba žalobcu vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy sa týka ochrany jeho subjektívnych práv, ktorá sa vzťahuje výlučne na osobu žalobcu a nie je možné vo veci pokračovať s jeho dedičmi. 17. Nakoľko vznikla procesná prekážka a súd nemôže pre uvedený nedostatok procesnej podmienky v predmetnej veci ďalej konať a rozhodnúť, s poukazom na citované zákonné ustanovenia konanie zastavil. 18. O trovách konania rozhodol podľa § 170 pís. b), podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: BA-7Sa/72/2018 2 Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 438 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.