Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/78/2017 1017201480 13. 09. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201480.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D., zastúpeného spoločnosťou LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7049 zo dňa 27.06.2017, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím číslo BA3/OPPnKŤZP/PČ BA I – III/SOC/2017/119678-3 zo dňa 14.03.2017 podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 17.02.2017. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 05.03.2017 bol vyhotovený lekársky posudok, v ktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3, časť XII.A, bod 4. písm. c) k zák. č. 447/2008 Z. z. Žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Nakoľko nespĺňa podmienky § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. úrad práce žalobcovi nevyhotoví parkovací preukaz. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že A. E. F. v lekárskej správe zo dňa 14.02.2017 napísal, že je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. K odvolaniu doložil lekársky nález reumatológa zo dňa 07.04.2017. 2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7049 zo dňa 27.06.2017 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo BA3/OPPnKŤZP/PČ BA I – III/SOC/2017/119678-3 zo dňa 14.03.2017 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania. Posudkový lekár žalovaného po preštudovaní nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, sa stotožnil s posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu a určil mieru funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3, časť XII.A, bod 4. písm. c) k zák. č. 447/2008 Z. z. Konštatoval, že menovaný je v sledovaní reumatológa pre séronegatívnu artritídu I. stupňa a ortopéda pre gonartrózu vpravo a instabilitu kolena vľavo. Pohybuje sa za pomoci francúzskej barly. Rozsah pohyblivosti kolenných kĺbov je dostačujúci na to, aby sa žalobca vedel premiestniť, nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť iné situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. Posudkový lekár odvolacieho orgánu dospel k záveru na základe odborných lekárskych nálezov, že zdravotný stav žalobcu v dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia mu umožňuje premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať, alebo zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pre vydanie parkovacieho preukazu musí fyzická osoba splniť podmienky uvedené v § 17 zákona č. 447/2008 Z. z. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom posudzuje posudkový lekár príslušného správneho orgánu podľa § 14 ods. 6 cit. zák. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nie je v zmysle tohto ustanovenia odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré sú podkladom lekárskeho posudku, neboli preukázané skutočnosti, ktoré by dokazovali neschopnosť žalobcu premiestňovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a ani žalobca v odvolaní neuvádzal žiadne objektívne dôvody a dôkazy, na základe ktorých je toho názoru, že je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudzovanie zdravotného stavu je uskutočnené komplexne na základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. Posudzovanie zdravotného stavu nevychádza zo subjektívnych pocitov posudzovaného. Lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity posudzovanej osoby, ani želania fyzickej osoby. Posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, keďže nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Posudkový lekár vychádza z relevantných dôkazov - odborných lekárskych nálezov ošetrujúcich lekárov posudzovanej osoby a medicínske skutočnosti v nich uvedené sú rozhodujúce. Posudkový lekár nie je oprávnený diagnostikovať, vyšetrovať posudzovanú osobu, ale je oprávnený posúdiť odkázanosť na rôzne druhy kompenzácií, vychádzajúc z objektívnych dôkazov, a tými sú odborné lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov posudzovaných osôb. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár. Ošetrujúci lekár fyzickej osoby nie je oprávnený posudzovať odkázanosť fyzických osôb a robiť závery k odkázanosti v zmysle zák. č. 447/2008 Z. z. Žalovaný vychádzal zo spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu, ktorá obsahuje potrebné doklady pre presné a úplné zhodnotenie skutočného stavu veci. Odvolací orgán mal pri rozhodovaní dostatok dôkazných prostriedkov o zdravotnom stave, ochoreniach, poruchách žalobcu, ktoré potvrdili, že z hľadiska pohybových a orientačných schopností je schopný prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, čo je dôkazom toho, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2017. II. Žaloba 3. Správnou žalobou zo dňa 05.10.2019, doručenou súdu dňa 06.09.2017 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7049 zo dňa 27.06.2017 a zároveň sa domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava – mestská časť Staré Mesto číslo BA3/OPPnKŤZP/PČ BA I – III/ SOC/2017/119678-3 zo dňa 14.03.2017 z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bolo žalobcovi znemožnené využiť práva, ktoré štát poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím pre uľahčenie ich každodenného života. Obe rozhodnutia žalobca považuje za nezákonné, keďže sa opierajú o nesprávne zistený skutkový stav. Žalovaný dospel k rozhodnutiu bez toho, aby žalobcu v druhostupňovom konaní vzhliadol a vyšetril aj posudkový lekár, pričom iba konštatuje, že posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, keďže nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch. Predloženými lekárskymi nálezmi mal žalovaný na mysli zrejme iba lekársky posudok posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu, nakoľko lekárske správy doložené samotným žalobcom zo strany jeho ošetrujúcich lekárov špecialistov (reumatológa a ortopéda) naopak konštatujú odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepodrobil prvostupňové rozhodnutie preskúmaniu, keďže absentuje základný predpoklad v podobe opätovného riadneho preskúmania zdravotného stavu žalobcu so súčasným vzhliadnutím žalobcu ako žiadateľa o parkovací preukaz. Žalobca je na základe Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.12.2015 uznaný za osobu ťažko zdravotne postihnutú so stanovenou mierou funkčnej poruchy 50%. Žalobca utrpel ťažký úraz, po ktorom mal 3x operované pravé koleno a lx ľavé koleno, v dôsledku čoho má pretrvávajúce problémy s kĺbmi, najmä na členkoch, čo mu nedovoľuje nastupovať a vystupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy a už vôbec nie dlhšiu dobu stáť na jednom mieste, keďže po takejto
námahe mu ihneď napuchnú členky. Uvedený stav a najmä odkázanosť žalobcu na prepravu osobným motorovým vozidlom konštatovali aj ošetrujúci špecializovaní lekári žalobcu, A. F. F., reumatológ a A. E. F., traumatológ. Žalobcovi nie je zrejmé, ak má posudková činnosť vychádzať z objektívnych skutočností, ako môžu rovnako medicínsky vzdelané osoby - lekári trvať na úplne odlišných záveroch, pokiaľ vychádzajú z rovnakých podkladov a zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktoré by mali byt' v posudzovanom prípade onou objektívnou skutočnosťou. Žalobca si je vedomý, že jeho ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu na účely vydania parkovacieho preukazu, avšak ich odlišný názor od názoru posudkového lekára, ktorý žalobcu dokonca ani nevidel, vzbudzuje v žalobcovi pochybnosti o správnom postupe žalovanej ako aj o správnosti vydaného Rozhodnutia. Napokon, sám žalobca je jednoznačne presvedčený o tom, že verejnou hromadnou dopravou sa prepravovať nemôže. III. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2020 zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a uviedol, že žalobca v čase posudzovania v roku 2017 nebol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudkový lekár žalovaného vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti žalobcu vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Posudkový lekár nemá zákonnú povinnosť posudzovať zdravotný stav fyzickej osoby v jej prítomnosti, nakoľko nediagnostikuje, nevyšetruje, ale vychádza z údajov uvádzaných v odborných lekárskych nálezoch popisujúcich zdravotné obmedzenia posudzovanej fyzickej osoby, ktoré sú výsledkom vyšetrení týchto odborných lekárov. Z logického pohľadu vyplýva, že posudkový lekár nezistí na základe osobného stretnutia s posudzovanou osobou novú diagnózu ani iné zdravotné komplikácie, nakoľko nemá na uvedené zisťovania a vyšetrovania kompetencie. Žalovaný ďalej uviedol, že posudkový lekár vychádza z relevantných dôkazov – odborných lekárskych nálezov ošetrujúcich lekárov posudzovanej osoby a medicínske skutočnosti (nie ich subjektívne názory na druhy odkázanosti na kompenzácie v zmysle zákona o peňažných príspevkoch) v nich uvedené sú rozhodujúce. Posudkový lekár nie je oprávnený diagnostikovať, vyšetrovať posudzovanú osobu, ale je oprávnený posúdiť odkázanosti na rôzne druhy kompenzácií podľa zákona o peňažných príspevkoch, vychádzajúcich z objektívnych dôkazov, a tými sú odborné lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov posudzovaných osôb. V zmysle § 63 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár. Ošetrujúci lekár fyzickej osoby nie je oprávnený posudzovať odkázanosti fyzických osôb a robiť závery k odkázanostiam v zmysle tohto zákona. Žalobca správnym orgánom predložil niekoľko odborných nálezov špecialistov, ktorí odporúčajú navrhnutie individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom. Názory a odporúčania odborných lekárov, psychológov, pedagógov a pod. nie sú pre žalovaného pri jeho rozhodovacej činnosti záväzné, pretože nie sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2012, sp. zn. 7 Sžso/51/2011. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/179/2015, v ktorom súd poukazuje na to, že príspevky podľa zákona o peňažných príspevkoch sú dávkami fakultatívnymi, teda nie je na ne právny nárok, ale možno ich priznať na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. V rámci súdneho prieskumu súd nenahrádza voľné uváženie správneho orgánu svojím vlastným rozhodnutím, ani neskúma účelnosť vydaného rozhodnutia. Preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom. Nárok na kompenzáciu vzniká iba potom, ako o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutie založené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia, či inak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V tomto konaní boli vydané dva lekárske posudky od dvoch nezávislých posudkových lekárov (A. E. F. a A. F. D.), ktorí sa zhodli v závere, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ich záver posúdenia nebol spochybnený žiadnym iným lekárom vykonávajúcim posudkovú činnosť v rámci zákona o peňažných príspevkoch. V zmysle § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch je posudkový lekár povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, ak o to táto osoba písomne požiada. V tomto konaní uvedená žiadosť zo strany žalobcu podaná nebola. Žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nebol v čase posudzovania odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
a nemal praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, nespĺňal teda rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, a preto žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Žalovaný dbal na to, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. Žalovaný bol toho názoru, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobcovi odôvodnil, prečo nebolo vyhovené jeho žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jeho námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu úradu. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 5. V replike zo dňa 31.08.2020 žalobca uviedol, že žalovaný sa pri rozhodovaní opieral o neprávne zistený skutkový stav – žalovaný pri rozhodovaní nebral do úvahy lekárske správy ošetrujúcich lekárov špecialistov (reumatológa a ortopéda), ktoré konštatujú odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný dospel k rozhodnutiu v druhostupňovom konaní bez toho, aby posudkový lekár osobne vzhliadol a vyšetril žalobcu, a pri rozhodovaní vychádzal iba z predložených lekárskych nálezov, napriek tomu, že lekárske nálezy a lekárske správy vykazujú odlišné závery. Žalobca naďalej nie je schopný prepravovať sa verejnou hromadnou dopravou. Žalobca je preukázateľne osobou, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. (znenie účinné ku dňu 14.03.2017), následkom čoho došlo k vydaniu rozhodnutí v rozpore so zákonom. 6. Žalovaný v duplike zo dňa 23.09.2020 uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzických osôb je veľmi individuálnou činnosťou, nakoľko každý človek je jedinečná bytosť, u ktorej sa ochorenia a postihnutia prejavujú rôznymi somatickými, duševnými a zmyslovými prejavmi. Nie je možné zo strany navrhovateľa zákona zakotviť v zákone pri určovaní miery funkčnej poruchy a pri posudzovaní odkázaností na rôzne druhy kompenzácií v rámci zákona o peňažných príspevkoch presné pomenovanie a vymenovanie všetkých existujúcich postihnutí, nakoľko sa prejavujú u každého človeka iným znevýhodnením a nie je možné ich taxatívne priamo pomenovať a priradiť ku každému druhu kompenzácie formou peňažných príspevkov. Z uvedeného dôvodu je zákonom určené posudzovanie ťažkého zdravotného postihnutia v kompetencii odborníka – posudkového lekára, ktorý má zákonom povolenú voľnú úvahu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa odborných skúseností posudkový lekár rozhoduje, či sa jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a či je fyzická osoba odkázaná na rôzne druhy kompenzácií určené zákonom o peňažných príspevkoch a hlavne, či jej bude kompenzovať funkčný stav spôsobený postihnutím. Pri predkladaní zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý bol pretransformovaný a jeho cieľ a účel prevzatý do zákona o peňažných príspevkoch, bol kladený dôraz na posudzovanie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím bez osobného stretnutia s posudkovým lekárom, aby bolo posudzovanie neovplyvniteľné, objektívne, vychádzajúce čisto z nálezov ošetrujúcich lekárov, ktorí najlepšie poznajú zdravotný stav pacientov. Žalovaný už viac krát žalobcu oboznámil s tým, že podľa § 5 zákona o peňažných príspevkoch, pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, sa kompenzujú oblasti: a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy. Odkázanosť na individuálnu prepravu sa posudzuje v oblasti mobility a orientácie. V § 6 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch je explicitne definované nasledovné: v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií. Žalovaný súhlasil s tým, že sa jedná o veľmi ťažké ochorenie, ale zákonné ustanovenia jasne určujú, za akých podmienok sa kompenzácie poskytujú. U žalobcu priamymi dôkazmi (odbornými lekárskymi nálezmi) nebola preukázaná znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. V zmysle zákona o peňažných príspevkoch má kompenzácia slúžiť na uľahčenie orientácie a premiestňovania a tú žalobca narušenú nemá. Kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia nemajú účel preventívny, ale ich účelom je podpora začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nie je v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nemá žiadnu poruchu mobility a orientácie v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia - je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti, premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy a nemá žiadne poruchy správania pri duševných ochoreniach, nemá vertebrobasilárnu insuficienciu s ťažkými závratmi, nemá stratu dvoch končatín, kardiopulmonálnu nedostatočnosť ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov, v dôsledku ktorých by nebol schopný zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb. V. Právne posúdenie 7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 13.09.2023, nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. V súlade s § 137 ods. 4 SSP bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 12. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“), ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 15. Podľa § 2 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. 16. Podľa § 5 zákona o peňažných príspevkoch, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov,
d) sebaobsluhy. 17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. 18. Podľa § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. 19. Podľa § 11 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. 20. Podľa § 11 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. 21. Podľa § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch, posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. 22. Podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch, posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 23. Podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. 24. Podľa § 11 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch, na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. 25. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi.
26. Podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. 27. Podľa § 55 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch, podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. 28. Podľa § 63 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. 29. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2017/7049 zo dňa 27.06.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu najmä to, že vychádza z neprávne zisteného skutkového stavu – žalovaný pri rozhodovaní nebral do úvahy lekárske správy ošetrujúcich lekárov špecialistov (reumatológa a traumatológa), ktoré konštatujú odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a to, že žalovaný dospel k rozhodnutiu v druhostupňovom konaní bez toho, aby posudkový lekár osobne vzhliadol a vyšetril žalobcu, a pri rozhodovaní vychádzal iba z predložených lekárskych nálezov, napriek tomu, že lekárske nálezy a lekárske správy vykazujú odlišné závery. 30. Po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu súd konštatuje, že žalovaný, rovnako ako správny orgán prvého stupňa postupovali v konaní a pri rozhodovaní vo veci v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., účinného od 1. januára 2017. Skutkový stav bol v konaní dostatočne zisťovaný a preukázaný. Žalobca podal dňa 17.02.2017 žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. K žiadosti pripojil viacero lekárskych správ, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu (okrem iných aj lekárska správa traumatológa A. E. F. zo dňa 14.02.2017, v ktorej je v rámci odporúčaní uvedené, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom). Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu už dňa 12.01.2016. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím zo dňa 13.01.2016 nevyhovel žiadosti žalobcu z dôvodu, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.04.2016 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava potvrdil, pričom vychádzal z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 06.04.2016. Pre posúdenie žiadosti žalobcu zo dňa 17.02.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zadovážil lekársky posudok na účely § 11 zák. č. 447/2008 Z. z. zo dňa 05.03.2017, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu s odôvodnením, že podľa posudku je síce fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a predložil ďalšiu lekársku správu reumatológa A. F. F. zo dňa 07.04.2017, v ktorej odporúča pri chôdzi používať fr. barle a pri preprave využívať individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe odvolania žalobcu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zadovážil ďalší lekársky posudok na účely § 11 zák. č. 447/2008 Z. z. zo dňa 22.04.2017. V posudku posudkový lekár na základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii uviedol (rovnako ako bolo konštatované v posudku zo dňa 05.03.2017), že miera funkčnej poruchy žalobcu podľa prílohy č. 3, časti XII A, bod 4, písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z. je 50 %, a preto spĺňa kritéria ťažkého zdravotného postihnutia. Je schopný používať prostriedky MHD s ortopedickými pomôckami, nie je odkázaný na individuálnu dopravu. Zároveň posudkový lekár skonštatoval, že novodoložené reumatologické vyšetrenie nemení posudok. 31. Na odvolanie žalobcu žalovaný, ako druhostupňový správny orgán pred rozhodnutím zadovážil lekársky posudok na účely § 11 zák. č. 447/2008 Z. z. zo dňa 12.06.2017. V posudku posudkový
lekár uviedol, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 50% a jedná sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Chodí s pomocou francúzskej barle. Rozsah pohyblivosti kolenných kĺbov je dostačujúci na to, aby žalobca vedel používať verejnú hromadnú dopravu a netrpí slepotou. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Pokiaľ žalobca namietal, že lekárske správy jeho ošetrujúcich lekárov špecialistov (reumatológa a ortopéda) konštatujú odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je treba uviesť, že podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch lekársku posudkovú činnosť na účely zákona č. 447/2008 Z. z. vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu a podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti lekársky posudok. Lekárske správy ošetrujúcich lekárov žalobcu neboli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, ale podkladom pre posudkového lekára pri určovaní miery funkčnej poruchy a posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Novú lekársku správu (zo dňa 07.04.2017) predloženú žalobcom v odvolacom konaní posudkový lekár zohľadnil, no táto nemala vplyv na iný záver posudku. 32. Podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (rozsudok NS SR zo dňa 27.06.2012, sp. zn. 7Sžso 51/2011). Posúdenie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je teda v kompetencii posudkových lekárov a lekárske správy od ošetrujúcich lekárov žiadateľa o vyhotovenie parkovacieho preukazu sú iba podkladom pre posudkového lekára. V danom prípade posúdili zdravotný stav žalobcu a jeho odkázanosť na individuálnu prepravu v priebehu prvostupňového aj odvolacieho konania posudkoví lekári celkom trikrát, vždy s rovnakým záverom. Pokiaľ ide o vyjadrenia ošetrujúcich lekárov žalobcu (A. F., A. F.) ohľadom odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu, tieto mali iba odporúčací charakter, a v konečnom dôsledku bolo na posúdení posudkových lekárov, či konkrétne diagnózy, resp. zdravotný stav žalobcu, vyplývajúci z odborných lekárskych nálezov, ktoré boli predložené posudkovým lekárom, majú za následok odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. A tí dospeli k jednoznačnému a zhodnému záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 33. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný dospel k rozhodnutiu v druhostupňovom konaní bez toho, aby posudkový lekár osobne vzhliadol a vyšetril žalobcu, k tomu súd uvádza, že podľa § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch, posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch, posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal, že by písomne požiadal, aby bol pozvaný posudkovým lekárom na posúdenie jeho zdravotného stavu, nevyplýva to ani z obsahu administratívneho spisu. Žalovaný v konaní uvádzal, že posudkový lekár žalovaného vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti žalobcu vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Skutočnosť, že posudkoví lekári zrejme nemali pochybnosť o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov vyplýva aj z toho, že diagnózy prevzali do svojich lekárskych posudkov. Odporúčania ošetrujúcich lekárov žalobcu týkajúce sa odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu nie sú diagnostickými závermi v zmysle § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch. 34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).