Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Saz/3/2023 0723101417 21. 12. 2023 JUDr. Katarína Šmahovská1 ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101417.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie Slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa X. XXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave nariaďuje, aby bol A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia. II. Správny súd v Bratislave žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení 1. Rozhodnutím č. C./XXXX-XX z X. XXXXXXX XXXX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len „ÚPZpC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 8. januára 2024. 2. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 7. októbra 2023 zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Preseľany nad Ipľom, na čo nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Po predvedení k ďalším úkonom na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky bolo v informačných systémoch zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. V nadväznosti na uvedené preto žalovaný dňa 8. októbra 2023 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, bez určenia lehoty na vycestovanie. Žalovaný zároveň vylúčil odkladný účinok, v dôsledku čoho sa rozhodnutie o administratívnom vyhostení stalo jeho doručením žalobcovi dňa 8. októbra 2023 vykonateľným.
3. Žalovaný pristúpil aj k posúdeniu možnosti uloženia alternatív zaistenia, na čo s poukazom na vyjadrenia žalobcu obsiahnuté v zápisnici č. C./XXXX-XX dospel k názoru, že žalobca by stanovené podmienky nevedel splniť, a z toho dôvodu žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči žalobcovmu zaisteniu. Žalobca nevedel a ani nechcel preukázať zabezpečenie ubytovania a taktiež nesplnil podmienku finančného zabezpečenia si ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. 4. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade cudzinca, ktorý je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, a ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi ÚPZpC, je potrebné vykonať úkony týkajúce sa predovšetkým overenia totožnosti prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (čo zvykne trvať cca 8 týždňov) a až následne po obdržaní odpovede možno vykonať úkony smerujúce k vystaveniu cestovného dokladu, kúpe leteniek a ďalšie úkony týkajúce sa materiálneho a personálneho zabezpečenia prepravy. 5. Záverom rozhodnutia o zaistení žalovaný skonštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobcu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Zaistenie na účel administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby. Predpokladom je existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení, čo v predmetom prípade splnené je. II. Žaloba a jej dôvody 6. Žalobca podal dňa 7. decembra 2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa bezodkladného prepustenia zo zaistenia, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a preto je nepreskúmateľné. 7. Namietal, že napadnutým postupom a rozhodnutiami žalovaného žalobca nesúhlasí z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a následne odôvodnení rozhodnutí absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciou na území Tureckej republiky z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru ako aj v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov ako aj účelu zaistenia v zmysle § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Vo vzťahu k povinnosti správneho orgánu zaoberať sa prekážkami vyhostenia sú rozhodnutia nepreskúmateľné a vo vzťahu k účelu zaistenia neúčelné. Poukázal, že žalovaný za zákonný účel zaistenia žalobcu stanovil § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t. j. zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia, no v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Tureckej republike alebo inej krajiny. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie a držanie cudzinca v zaistení za danej situácie znamená porušenie čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Ďalej namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení, ktoré patria medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, pretože k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne účinné alebo miernejšie opatrenia. Žalobca bol tiež toho názoru, že rozhodnutie o zaistení žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný neuvádza aké ďalšie úkony bude realizovať za účelom realizácie vyhostenia. Žalovaný iba popísal aké úkony je potrebné spraviť, avšak nepopísal aké úkony do vydania rozhodnutia boli k výkonu rozhodnutia už realizované. Žalobca bol tiež toho názoru, že vo veci jeho administratívneho vyhostenia žalovaný nepodniká aktívne kroky k výkonu rozhodnutia, čím sa stáva samotné rozhodnutie o zaistení žalobcu neúčelné. Žalobca tiež dal správnemu súdu na vedomie, že požiadal v priestoroch ÚPZpC Medveďov o azyl, na čo mal žalovaný reagovať a vydať žalobcovi prezaisťovacie rozhodnutie ako žiadateľa o azyl. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu neprepustiť zo zaistenia. Bol toho názoru, že rozhodnutie o zaistení vedené pod číslom C./XXXX-XX je plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o pobyte cudzincov, zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, resp. medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. K námietke žalobcu, že žalovaný nepodniká aktívne kroky k výkonu rozhodnutia
dal do pozornosti ustanovenie § 77 odsek 7 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu. Vyhlásenie o udelenie azylu bolo prijaté dňa 2. novembra 2023. IV. Relevantná právna úprava 9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 10. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 12. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 13. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). 14. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 15. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 16. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES z 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. 17. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. V. Posúdenie veci správnym súdom 18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3
SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 21. decembra 2023 bez prítomnosti účastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti. 19. Hneď úvodom správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. 20. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca po vydaní rozhodnutia o jeho zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účely jeho administratívneho vyhostenia podal v ÚPZpC žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na základe ktorej bolo dňa 2. novembra 2023 začaté konanie vo veci udelenia azylu. Podľa oznámenia ÚPZpC z 2. novembra 2023 adresovanom žalovanému sa žalobca naďalej nachádza umiestnený v ubytovacích priestoroch ÚPZpC Medveďov. 21. Žalovaný mal teda o podaní žiadosti o udelenie azylu vedomosť, keďže predmetné oznámenie ÚPZpC je zažurnalizové v administratívnom spise. Z jeho vyjadrenia k žalobe ani z doterajšieho správania v priebehu konania pred správnym súdom pritom nevyplynulo, že by na podanie žiadosti ako na novú a podstatnú zmenu skutkových okolností prihliadol a zohľadnil ju vo svojom ďalšom postupe. 22. Je pravdou, že ustanovenie § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov umožňuje žalovanému automaticky neprepustiť štátneho príslušníka tretej krajiny zo zaistenia v prípade podania žiadosti o udelenie azylu, avšak to len za predpokladu súčasného rešpektovania ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva žalovanému permanentná povinnosť skúmať počas celej doby zaistenia cudzinca, či účel zaistenia (ktorým je v prejednávanej veci výkon administratívneho vyhostenia) trvá. 23. Zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je viazané na účel, ktorým je výkon administratívneho vyhostenia alebo výkon trestu vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovanie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Limitom zaistenia je s poukazom na § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov práve naplnenie jeho účelu, a to reálnosť vyhostenia a vyhostiteľnosť štátneho príslušníka tretej krajiny. V prípade žalobcu podaním žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky reálnosť jeho vyhostenia pominula, a to do momentu rozhodnutia o žiadosti o azyle. Pobyt žalobcu ako žiadateľa o azyl už nie je možné považovať za neoprávnený a na žalobcu sa preto prestali vzťahovať príslušné ustanovenia Návratovej smernice. Jeho ďalšie zaistenie pre účely výkonu administratívneho vyhostenia nie je možné ďalej odôvodniť na podklade citovanej smernice ani na základe ustanovenia § 88 zákona o pobyte cudzincov. 24. Na postavenie a práva žiadateľa o azyl sa vzťahuje príslušný medzinárodný azylový režim a azylový režim spoločenstva, najmä Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.6.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.6.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Zaistenie žiadateľa o azyl musí byť v každom prípade opodstatnené a odôvodnené s ohľadom na konkrétne podmienky, ktoré sú stanovené príslušnými právnymi normami v oblasti azylu a nemôže mať svoj právny základ v práve upravujúcom postavenie osôb s nelegálnym pobytom. Naopak, pokiaľ je žiadateľ o azyl naďalej zaistený na základe pôvodného rozhodnutia potom, čo požiadal o azyl a príslušné orgány neprijali nové rozhodnutie o zaistení, a aj naďalej by sa nachádzal v zaistení na účely vyhostenia, toto zaistenie by
sa však vo svetle vyššie uvedených úvah muselo považovať za protiprávne (stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie D. E. z 10.11.2009 k veci Kadzoev (C-357/09 PPU), bod 89.) 25. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/6/2013 zo dňa 24. septembra 2013, podľa ktorého „Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 30. mája 2013 vo veci Arslan proti Polícii Českej republiky, a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ 26. Správny súd konštatuje, že podanie žiadosti o azyl je novou skutočnosťou, s ktorou bol žalovaný povinný sa bezprostredne po jej podaní (resp. oznámení zo strany ÚPZpC) vysporiadať a nemal ju ponechať bez povšimnutia. Žalovanému zákon o pobyte cudzincov ponecháva v zásade iba dve možnosti ďalšieho postupu, a to buď žiadateľa o azyl zo zaistenia prepustiť, alebo ho tzv. prezaistiť, ak zistí naplnenie dôvodov na niektorý z účelov zaistenia uvedených v § 88a zákona o pobyte cudzincov. Ako už správny súd načrtol vyššie, účel zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) odpadol a preto do úvahy neprichádza ani nadväzujúce predĺženie zaistenia žiadateľa na rovnaký účel. 27. S konkretizáciou na prejednávanú vec, podkladom zaistenia žalobcu je aj naďalej rozhodnutie o zaistení z 8. októbra 2023 na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia, pričom ku dnešnému dňu správny súd neeviduje, že by bol žalobca zo zaistenia prepustený. Tým, že žalovaný tak sám neučinil, správnemu súdu nezostala iná možnosť, ako nariadiť okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia o zaistení. 28. Správnym súdom prezentovaný záver pritom vyplýva z konštantnej judikatúry kasačného súdu v obdobných veciach napr. z rozsudku 10Szak/10/2017 z 20. júna 2017 alebo z rozsudku sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022, v zmysle ktorého „...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s ktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu alebo v prípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, čo však žalovaný neučinil.“ 29. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že nepovažoval za potrebné pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti námietok žalobcu, ktoré sú obsahom podanej správnej žaloby a to práve v dôsledku zistenia iných závažných skutočností, popri ktorých by aj prípadné konštatovanie ich nedôvodnosti, nemohlo mať za následok ponechanie žalobcu v zaistení. Správny súd sa nimi preto bližšie nezaoberal. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 31. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.