Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Saz/14/2023 0723101389 19. 12. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101389.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Pakistanská islamská republika, bez dokladu totožnosti, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: C./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o predĺžení zaistenia žalobcu, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 08.12.2023 (žalovanému dňa 04.12.2023) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu nie je určená doba na vycestovanie žalobcu. Žalobca poukázal na to, že v zmysle konštantnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny orgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Podľa názoru odvolacieho súdu lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený ,,na čas nevyhnutne potrebný“, je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Odporca je povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia (Mestský súd v Prahe sp. zn. 7A/50/2011 zo dňa 14.03.2011)... “ (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sp/20/2012, sp. zn. 1Sp/36/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/4/2012). Žalobca mal za to, že žalovaný nepodstupoval v konaní zákonným spôsobom, pretože zanedbal svoje povinnosti v zmysle Správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov, nevykonal dostatočné dokazovanie vo veci, ktoré by smerovalo aj o okolnostiach v prospech žalobcu a tým je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný uvádza, že
žalobca je štátnym príslušníkom Pakistanskej islamskej republiky, avšak žalobca uvádza, že je štátnym príslušníkom Afganistanu. Uvedenými informáciami žalovaný disponuje, napriek tomu je žalobca naďalej vedený ako štátny príslušník Pakistanskej islamskej republiky. Zaistenie predstavuje výnimku zo základného práva na slobodu. Odňatie slobody použitím inštitútu zaistenia musí byť v súlade s dôležitými zárukami. Musí byť stanovené, riadne odôvodnené a nesmie byť svojvoľné, pričom musí byť riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd. Inštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, keďže dochádza k obmedzeniu, resp. k pozbaveniu osobnej slobody človeka. Preto je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne, a to najmä keď sa stanoví maximálna možná dĺžka doby zaistenia. Žalobca mal za to, že v tomto prípade tomu tak nebolo a dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia. 3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný po zosumarizovaní doterajšieho priebehu administratívneho konania uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bola na Mobilnú jednotku policajného zboru Bratislava doručená žiadosť (C.- D./XXXX-XX) od Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov) vo veci predĺženia zaistenia u žalobcu. V predmetnej žiadosti sa uvádza, že žalobca bol zaevidovaný v systéme RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z doterajších skúsenosti je zrejmé, že tento proces môže trvať dva až tri mesiace. Na základe uvedených skutočností správny orgán vydal rozhodnutie o predĺžení zaistenia vedené pod spisovým číslom C./XXXX-XX a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do XX.XX.XXXX. Žalobcovi bola daná možnosť v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, č. C./ XXXX-XX pred vydaním rozhodnutia o zaistení, ako aj v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní č. C./XXXX-XX pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia, aby sa vyjadril k prekážkam vyhostenia do Pakistanskej islamskej republiky. V uvedených zápisniciach žalobca uviedol, že v domovskej krajine je ťažká situácia a nechce sa tam vrátiť a chce pracovať v Európe, kde zarobí viac peňazí. Ďalej uviedol, že mu tam nehrozí trest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie. Bola mu daná možnosť, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, čo vo všetkých uvedených zápisniciach odmietol. Žalovaný podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmal či trvá účel zaistenia žalobcu. Správny orgán na základe spisového materiálu č. C.- XXXX/XXXX-XX, informácií poskytnutých od pracovníkov UPZC Medveďov, ako aj informácií získaných prostredníctvom informačných systémov dospel k záveru, že účel zaistenia žalobcu naďalej trvá, na základe čoho predĺžil dĺžku doby zaistenia do XX.XX.XXXX. Dňa 25.09.2023 bol so žalobcom realizovaný pohovor za účelom zistenia totožnosti. Dňa 16.10.2023 bola pracovníkmi UPZC Medveďov zaslaná žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu. Dňa 15.11.2023 bola žalovanému doručená žiadosť o predĺženie zaistenia od pracovníkov UPZC Medveďov, v ktorej je uvedené, že žalobca bol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Pracovník UPZC Medveďov taktiež uvádza, že žiada žalovaného o predĺženie zaistenia, nakoľko tento proces môže trvať 2 až 3 mesiace. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi z vyššie uvedených dôvodov vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia vedené pod č. C./XXXX-XX, kde žalovaný stanovil dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do XX.XX.XXXX. V minulosti Slovenská republika stotožnila štátnych príslušníkov Pakistanu, následne im boli prostredníctvom zastupiteľského úradu vystavené náhradné cestovné doklady a boli letecky vyhostení. V roku 2022 išlo o 3 štátnych príslušníkov Pakistanu, v roku 2021 išlo o 39 štátnych príslušníkov Pakistanu. Žalobca si počas doby zaistenia zabezpečil fotokópiu rodného listu Afganskej islamskej republiky, ktorú dňa 03.10.2023 predložil pracovníkom UPZC Medveďov. Žalobca o tejto fotokópií rodného listu tvrdí, že je jeho vlastná. Žalovanému bola uvedená fotokópia poskytnutá od pracovníkov ÚPZC Medveďov. Nakoľko je uvedený rodný list Afganskej islamskej republiky v arabskom jazyku, žalovaný požiadal o preklad fotokópie dokladu tlmočníka, ktorý o uvedenej fotokópií uviedol nasledovné: doklad je znejúci na meno B. E. E., narodený XX.XX.XXXX, bol vystavený v roku 2014, v kolónke „zamestnanie“ (ôsma z hora), je uvedené zamestnanie učiteľ, v kolónke v ktorej je uvedený rok narodenia (piata z hora), je dátum narodenia zapísaný modrým perom, pričom zvyšok údajov v danej kolónke je zapísaný čiernym perom. Z úradného záznamu spracovaného hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 21.09.2023 vyplýva, že žalobca po predvedení na Obvodné oddelenie PZ Rusovce uviedol hliadke, že pochádza zo Sýrie. Následne po prevzatí žalobcu vecne a miestne príslušným útvarom, žalovaným, žalobca za prítomnosti tlmočníka uviedol, že pochádza z Pakistanskej islamskej republiky. Žalobcovi bola daná možnosť v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, č. C./XXXX-XX pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, č. C./XXXX-XX pred vydaním rozhodnutia o zaistení, ako aj v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
č. C./XXXX-XX pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia, aby sa vyjadril k miestu odkiaľ pochádza ako aj spôsobu, akým sa dostal na územie Slovenskej republiky. Žalobca vo všetkých uvedených zápisniciach uviedol, že pochádza z Pakistanskej islamskej republiky z mesta Peshawar (Pakistan). Pri otázke, akým spôsobom pricestoval na Slovensko, žalobca uviedol približné obdobie kedy opustil svoju domovskú krajinu, Pakistanskú islamskú republiku. Žalovaný taktiež v uvedenej veci kontaktoval pracovníka ÚPZC Medveďov, ktorý uviedol, že uvedenou fotokópiou dokladu sa v súčasnosti nezaoberá, nakoľko bol žalobca zaevidovaný do systému RCMS (systém na stotožnenie štátnych príslušníkov Pakistanskej islamskej republiky) za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. V prípade neúspešnej identifikácie žalobcu v systéme RCMS, kontaktuje pracovník ÚPZC Medveďov zastupiteľský úrad Afganskej islamskej republiky za účelom overenia predloženej fotokópie rodného listu. Na základe ustanovenia § 2 ods. 1 písm. n) zákona o pobyte cudzincov žalovaný nepokladá žalobcom predloženú fotokópiu rodného listu Afganskej islamskej republiky za platný cestovný doklad a ani za doklad, ktorý by akýmkoľvek spôsobom hodnoverne preukazoval žalobcovu totožnosť alebo štátnu príslušnosť. Na základe všetkých uvedených skutočností nemá žalovaný dôvod považovať žalobcu za štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že žalobca je štátnym príslušníkom Afganskej islamskej republiky, nie je akýmkoľvek spôsobom overené, nakoľko v uvedenej veci absentuje zo strany právneho zástupca žalobcu akýkoľvek preklad predloženej fotokópie dokladu. Samotný právny zástupca vedie vo svojich písomnostiach žalobcu ako príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, čo vyplýva aj so samotného spisového materiálu. Žalovaný má za to, že zaistenie žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skúmal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či účel zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny naďalej trvá. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu na výkon administratívneho vyhostenia za účelné a efektívne, vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 21.09.2023 hliadka Krajského dopravného inšpektorátu zastavila motorové vozidlo Opel Vivaro na hraničnom priechode Čunovo – Rajka. Osoby bo vozidle nepredložili doklady totožnosti. Žalobca bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol, že sa narodil v Pakistane, Peshwar. Z Pakistanu odišiel asi pred pol rokom. Následne popísal svoju cestu až na Slovensko. Ďalej žalobca uviedol, že nemá žiaden majetok v krajine pôvodu. Domovskú krajinu opustil, lebo chce zarobiť viac peňazí a mať sa lepšie. Jeho cieľovou krajinou je Nemecko. Cestovný doklad stratil. Na území Slovenska nemá žiadnych rodinných príslušníkov. O azyl nežiadal v žiadnom z členských štátov EÚ. Nechce požiadať o azyl na území SR. 5. Následne rozhodnutím č. C./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a zákaze vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na 3 roky a rozhodnutím č. C./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 21.11.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 citovaného zákona. 6. Listom zo dňa 15.11.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov požiadal žalovaného o predĺženie zaistenia žalobcu z dôvodu, že žalobca bol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z doterajších skúseností tento proces môže trvať 2 – 3 mesiace. 7. Následne bola so žalobcom spísaná ďalšia zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci predĺženia zaistenia. Žalobca uviedol, že nemá pri sebe finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť na území SR ubytovanie. 8. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do XX.XX.XXXX, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal doterajší priebeh administratívneho konania. Ďalej uviedol, že riziko úteku je v prípade žalobcu dôvodné, žalobca nedisponuje cestovným dokladom, nemá udelené víza a ani nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného členského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. C./XXXX-XX, na výkon ktorého je zaistený, mu bol uložený zákaz vstupu na tri roky. Žalobca v zápisniciach C./XXXX-XX, C./XXXX-XX uviedol ako dôvod opustenia domovskej krajiny iba ekonomické dôvody. Taktiež v otázkach súvisiacich s bezpečnostnými rizikami, ktoré by mu mohli hroziť v prípade návratu do domovskej krajiny uviedol, že mu takéto riziká nehrozia a do domovskej krajiny sa nechce vrátiť iba z ekonomických dôvodov. Dňa 21.11.2023 bola z
ÚPZC zaslaná informácia prostredníctvom zo systému RCMS - Readmission case management system Pakistan, o zaevidovaní účastníka konania do systému za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z doterajších skúseností môže tento proces trvať 2 až 3 mesiace z tohto dôvodu je potrebné predĺženie zaistenia. Predmetná informácia z RCMS je zaevidovaná v spise pod číslom C./XXXX- A.. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení číslo C.- XXXX-XXX/XXXX-A. zo dňa XX.XX.XXXX nebola určená lehota na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad, alebo prostriedky na vycestovanie. Žalobcovi nebola v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie a taktiež nedisponuje platným cestovným dokladom ani prostriedkami na vycestovanie. Z uvedeného dôvodu rozhodol správny orgán o výkone rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a úkonom, ktoré je potrebné vykonať za účelom administratívneho vyhostenia, správny orgán rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný najviac do 21.03.2024. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia neuviedol žiadne skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. Na základe uvedeného správny orgán dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho vyhostenia, a taktiež si nevie iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky nemá žiadnu rodinu, ani známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie. V tomto prípade je zrejmé, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky a ani si ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľne preukázané, že žalobca by tieto stanovené podmienky nevedel splniť, a preto žalobcovi nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Správny orgán vychádzal zo zápisníc o podaní vyjadrenia žalobcu číslo C./XXXX-XX, C.- XXX/XXXX-XX ako aj zo zápisníc pred vydaním rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia C.- F./XXXX-XX. V uvedených zápisniciach žalobca neuviedol, že by mal zabezpečené ubytovanie, resp. že disponuje potrebnými finančnými prostriedkami. Prostriedky správneho orgánu určené na dodržiavanie podmienok pobytov cudzincov sú vymedzené tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do ich základných ľudských práv a slobôd. V prípade, ak by správny orgán nepostupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalobcovi by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a tým správny orgán má minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky a členských štátov zo strany žalobcu. Žalobcovi by bola daná možnosť ďalej páchať protispoločenskú činnosť, ktorou je zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky a členských štátov bez potrebného oprávnenia. V tomto prípade mal správny orgán za to, že záujem spoločnosti je potrebné jednoznačne uprednostňovať pred záujmom jednotlivca teda žalobcu. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobcu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považoval túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom C./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava, v ktorom bol žalobcovi určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. Správny orgán preskúmal okolnosti veci a zistil, že je potrebné postupovať podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. 9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 10. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. 12. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 14. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). 15. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 16. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 17. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. 18. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
19. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 20. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 21. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 22. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 24. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 19.12.2023 (§ 228 SSP) v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupov podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju neúčasť ospravedlnili. 25. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. V konkrétnostiach žalobca namietal najmä skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí nebolo riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd a tiež, že nebola náležite odôvodnená stanovená dĺžka zaistenia. 26. K tomu súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí (na str. 3 a 4) podrobne zdôvodnil, prečo v prípade žalobcu nevyužil namiesto zaistenia iné, menej prísne donucovacie opatrenie, pričom vychádzal z vyjadrení samotného žalobcu ohľadne jeho finančnej situácie a možností zabezpečenia ubytovania na území SR s odkazom na ust. § 89 ods. 1 až 3 zák. o pobyte cudzincov a § 1 vyhl. MV SR č. 499/20011 Z. z. Pokiaľ ide o zdôvodnenie dĺžky (predĺženého) zaistenia, toto je uvedené na str. 3 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dĺžku doby zaistenia odôvodnil potrebou vykonania úkonov za účelom administratívneho vyhostenia. Aké úkony je potrebné vykonať na zabezpečenie administratívneho vyhostenia žalobcu, bolo uvedené už v rozhodnutí o zaistení žalobcu zo dňa 21.09.2023 (potvrdenie a zistenie pravej totožnosti žalobcu spolu s vystavením náhradného cestovného dokladu, následne vybavenie leteniek a samotná realizácia letu do krajiny, do ktorej bol žalobca vyhostený), na ktoré napadnuté rozhodnutie nadväzuje. Prvým úkonom, ktorý je potrebné vykonať, je teda zistenie pravej totožnosti žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol zaevidovaný v systéme RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z doterajších skúsenosti je zrejmé, že tento proces môže trvať dva až tri mesiace. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zistenie pravej totožnosti žalobcu sťažil samotný žalobca, ktorý nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti a sám uviedol najprv, že pochádza zo Sýrie, potom z Pakistanu a následne predložil listinu, z ktorej by malo vyplývať, že je z Afganistanu. 27. Zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody žalobkyne.
28. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť musia byť splnené nie len v čase vydania rozhodnutia o zaistení (predĺžení zaistenia), ale aj počas celej doby trvania zaistenia. Žalovaný je povinný v rámci rozhodovania o zaistení (rovnako o predĺžení zaistenia) skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, čo v danom prípade splnené je. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z. z. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že mu bola doručená žiadosť ÚPZC Medveďov o predĺženie zaistenia žalobcu z dôvodu, že žalobca bol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z doterajších skúseností tento proces môže trvať 2 – 3 mesiace. Je teda zrejmé, že bez zistenia pravej totožnosti žalobcu nie je možné zabezpečiť vystavenia náhradného cestovného dokladu a vykonať ďalšie úkony potrebné pre realizáciu administratívneho vyhostenia. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, čo bolo uvedené v ods. 26 odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zatiaľ nie je možné konštatovať neúčelnosť predĺženia zaistenia žalobcu. 29. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že je štátnym príslušníkom Afganistanu, no napriek tomu ho žalovaný vedie ako štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, k tomu súd uvádza, že žalobca svoje tvrdenie hodnoverne nepreukázal. Napriek tomu, že tvrdí, že je štátnym príslušníkom Afganistanu, sám na prvej strane žaloby uviedol štátnu príslušnosť Pakistanská islamská republika. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol, že sa narodil v Pakistane. Aj v rozhodnutí Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci je uvedená štátna príslušnosť žalobcu Pakistanská islamská republika. Žalobca nenamietal ani proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení na územie Pakistanskej islamskej republiky. V zápisnici zo dňa 21.09.2023 žalobca uviedol, že sa narodil v Pakistane, Peshwar. Z Pakistanu odišiel asi pred pol rokom. Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že záver žalovaného o tom, že žalobca je štátnym príslušníkom Pakistanskej islamskej republiky nie je nesprávny, pokým sa hodnoverne nepreukáže opak. 30. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 229 SSP. 31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP) a podáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).