Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Saz/2/2023 0723101368 11. 12. 2023 JUDr. Katarína Šmahovská1 ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101368.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Nám. slobody 2906/12, Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa 29. novembra 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení 1. Rozhodnutím zo dňa 29. novembra 2023 č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) ako žiadateľa o udelenie azylu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 29. februára 2024 a ponechal ho naďalej umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“). Žalobca bol prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZpC ešte dňa 15. júla 2023 rozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15. septembra 2023, pričom dňa 14. septembra 2023 mu žalovaný rozhodnutím č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení zaistenia“) predĺžil zaistenie postupom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov najviac do 15. januára 2024. 2. Žalovaný vyššie uvedené rozhodnutia o zaistení založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 14. júla 2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce a keďže nemal pri sebe doklad totožnosti, v dôsledku čoho svoju totožnosť nevedel hodnoverne preukázať, bol predvedený pred žalovaného k ďalším úkonom. V informačných systémoch Policajného zboru Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, v nadväznosti na čo žalovaný dňa 15. júla 2023 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. C./XXXX-XX z územia Slovenskej republiky do Marockého kráľovstva, za súčasného uloženia zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov na obdobie 3 rokov. Keďže sa žalobca vzdal práva na odvolanie, rozhodnutie
o administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2023. V bezprostrednej nadväznosti bol žalobca zaistený rozhodnutím o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a umiestnený v ÚPZpC, pričom jeho zaistenie bolo následne predĺžené rozhodnutím o predĺžení zaistenia najviac do 15. januára 2024. Dňa 28. novembra 2023 bolo žalovanému doručené stanovisko z ÚPZpC, obsahom ktorého bolo oznámenie, že žalobca dňa 28. novembra 2023, t. j. počas trvania jeho zaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 3. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon jeho administratívneho vyhostenia a to aj s ohľadom na okamih podania žiadosti, keďže existoval reálny predpoklad realizácie administratívneho vyhostenia. Žalovaný vychádzal z vyjadrení žalobcu, ktorý do zápisnice o podaní vyjadrenia dňa 15. júla 2023 uviedol, že nechce požiadať o udelenie azylu a že z domovskej krajiny odišiel kvôli ekonomickej situácii. Následne uviedol, že v prípade prepustenia by pokračoval do Nemecka, kde si chce nájsť prácu. Žiadosť o udelenie azylu mal podať z dôvodu obavy o jeho život, avšak túto skutočnosť pred žalovaným v rámci vykonaného osobného pohovoru nevypovedal. Žalobca cestoval viacerými členskými štátmi EÚ, ktoré sú bezpečné krajiny a v žiadnom štáte nepodal žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život. Žiadosť podal až po zadržaní na území Slovenskej republiky a začatia konania vo veci administratívneho vyhostenia na územie Marockého kráľovstva, čo je jeho domovská krajina. Žalovaný zvážil aj možnosť uloženia alternatív k zaisteniu, avšak s negatívnym výsledkom, práve z dôvodu správania sa žalobcu, ktoré považoval za účelové, ako aj z dôvodu, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, neuviedol osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie a nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami. II. Žaloba a jej dôvody 4. Žalobca podal dňa 29. novembra 2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa prepustenia zo zaistenia. Nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu dňom 14. septembra 2023 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 15. januára 2024, lebo podľa jeho názoru žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Poukázal, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu nie je určená doba na vycestovanie žalobcu. Ďalej uviedol, že požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže je oprávnený sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by mu boli zabezpečené základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalovaný tiež nepostupoval v konaní zákonným spôsobom, pretože zanedbal svoje povinnosti v zmysle správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov, nevykonal dostatočné dokazovanie vo veci, ktoré by smerovalo aj k okolnostiam v prospech žalobcu a tým je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobcovi bola predĺžená doba zaistenia na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol toho názoru, že ako žiadateľ o azyl mal byť zaistený podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 do 27. septembra 2023 je nesprávne z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), a d) , teda preto, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje ďalšie zaistenie žalobcu za účelné a žiadal, aby Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca požiadal o azyl až dňa 28. novembra 2023 na Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Žalovaný sa preto v rozhodnutí o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov nemal dôvod zaoberať skutočnosťami súvisiacimi so zaistením žiadateľa o azyl, nakoľko žalobca v tom čase, teda dňa 14. septembra 2023, nebol žiadateľom o azyl. Vyhlásenie žalobcu o udelenie azylu nastalo viac ako dva mesiace po vydaní predmetného rozhodnutia, voči ktorému právny zástupca žalobcu podal
správnu žalobu. Na základe tejto žiadosti bola so žalobcom dňa 29. novembra 2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní č. C./XXXX-XX pred vydaním rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Následne bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, v ktorom žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia do 29. februára 2024. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí o zaistení žalobcu skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení a v tomto prípade je zrejmé, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť, a preto žalovaný nemohol uložiť miernejšie opatrenia ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Žalovaný tiež vyslovil názor, že žalobca nemal záujem žiadať o azyl ako o jednu z foriem medzinárodnej ochrany, či už na území Slovenskej republiky alebo taktiež v prvej bezpečnej krajine, teda v Gréckej republike. Rozhodnutie požiadať o azyl na území Slovenskej republiky učinil až v momente, kedy začalo byť zrejmé, že existuje vysoká pravdepodobnosť úspešnej realizácie administratívneho vyhostenia. Podľa žalovaného takýto krok žalobcu javí vysokú mieru podozrenia z účelovosti žiadosti o azyl. Žalobca ani v zápisniciach neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by žalovaný mohol predpokladať veľkú pravdepodobnosť udelenia azylu, keďže žalobca v nich uviedol ako dôvod opustenia domovskej krajiny iba ekonomické dôvody. Taktiež v otázkach súvisiacich s bezpečnostnými rizikami, ktoré by mu mohli hroziť v prípade návratu do domovskej krajiny uviedol , že mu takéto riziká nehrozia a do domovskej krajiny sa nechce vrátiť iba z ekonomických dôvodov. Žalobca teda neuviedol žiadne dôvody, ktoré by predstavovali prekážku administratívneho vyhostenia. Z týchto dôvodov bol žalovaný toho názoru, že účel ako aj účelnosť zaistenia žalobcu naďalej trvá, nakoľko existuje vysoká miera rizika, že sa zo strany žalobcu jedná o účelovú žiadosť o azyl. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 6. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 11. decembra 2023. 7. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 8. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 9. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 10. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
11. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). 12. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 13. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. 14. Ďalej považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že tie žalobcove námietky, ktoré smerujú voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nie je možné vyhodnotiť ako dôvodné, lebo z administratívneho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca je ku dnešnému dňu zaistený na podklade iného rozhodnutia a to rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktoré bolo vydané v nadväznosti na jeho žiadosť o azyl z 28. novembra 2023. Zákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu je preto potrebné skúmať odvíjajúc sa od zmieneného rozhodnutia. 15. Ak teda žalobca mienil podať správnu žalobu, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa mali zamerať na osvedčenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že neexistuje (resp. že žalovaný primárne neosvedčil existenciu) dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 16. Zatiaľ čo v prípade zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov musel žalovaný náležite skúmať a osvedčiť účel zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia s čím úzko súvisí aj skúmanie otázky reálnej vyhostiteľnosti do určenej krajiny, momentom podania žiadosti o azyl až do rozhodnutia o nej tento účel resp. dôvod zaistenia odpadol. 17. Na druhej strane, predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie azylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali alebo následne nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na území Slovenskej republiky. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky v dôsledku udelenia azylu. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec v čase jeho prezaistenia podľa § 88a ods. 1
písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 18. Žalobca ďalej namietal, že po vydaní rozhodnutia o predĺžení zaistenia v priestoroch ÚPZpC požiadal o azyl a žalovaný mal preto postupovať v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov. Ani tejto námietke nebolo možné priznať úspech a to s ohľadom na skutočnosť, že práve takto žalovaný postupoval. Z administratívneho spisu totiž správny súd zistil, že žalobca dňa 28. novembra 2023 požiadal o udelenie azylu zatiaľ čo bol umiestnený v ÚPZpC na podklade rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Túto skutočnosť ÚPZpC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 29. novembra 2023 žalobcu vypočul a umožnil mu vyjadriť sa k účelu zaistenia podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca sa k tomu nechcel vyjadriť, vo vzťahu k zisťovaniu, či má pri sebe finančné prostriedky, alebo či si vie zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky odpovedal záporne. Dňa 29. novembra 2023 žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol za prítomnosti tlmočníka o tomto rozhodnutí v ten istý deň oboznámený a jeho písomné vyhotovenie mu bolo bezprostredne doručené do vlastných rúk, čo potvrdil jeho vlastnoručným podpisom nachádzajúcim sa na prvopise predmetného rozhodnutia. 19. Keďže žalovaný dodržal zákonom predpokladaný postup a relatívne promptne zareagoval na zmenu skutkových okolností v podobe odpadnutia dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nemožno konštatovať, že pochybil. Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022, v zmysle ktorého „...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s ktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu alebo v prípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ...“. 20. Vo vzťahu k zaisteniu žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu bolo v žalobe namietané, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, a to prezumpcia proti zaisteniu cudzinca – žiadateľa o azyl, pričom vo veci žalobcu nemali byť zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by mu boli zabezpečené základné potreby. Taktiež podľa názoru žalobcu nemali byť zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. K tomu treba uviesť, že v rozhodnutí o zaistení podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov žalovaný riadne zdôvodnil naplnenie účelu zaistenia, keď dospel k záveru, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu nepovažuje za dôvodnú, ale iba ako prostriedok, ktorý by zmaril proces administratívneho vyhostenia. Žalovaný vychádzal z vlastných vyjadrení žalobcu, ktorý z domovskej krajiny odišiel iba z ekonomických dôvodov pre vidinu zárobku peňazí v Nemecku, kde si chce nájsť prácu. Spočiatku žalobca ani nežiadal o azyl na území Slovenskej republiky, žiadosť pritom podal až po zaistení a umiestnení v ÚPZpC Medveďov a po začatí konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia na územie Marockého kráľovstva, keď existoval reálny predpoklad realizácie jeho výkonu. Žalovaný záverom dodal, že žalobca cestoval viacerými členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú bezpečnými krajinami, a v žiadnej z nich nepodal žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život. Správnemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že žalobca tieto úvahy v žiadnom smere nespochybnil. Žalovaný posudzoval aj prípadnú možnosť uložiť alternatívy k zaisteniu, avšak s ohľadom na vyjadrenia žalobcu a jeho správanie, ktoré vyhodnotil ako účelové, k ich uloženiu nepristúpil. 21. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ich ako dôvodné, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veciach zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Neformálny prístup sa prejavuje napríklad v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej žaloby možno logicky vychádzať z toho, že žalobca s namietaným rozhodnutím alebo trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak by takýto záver nebol explicitne vyjadrený v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie. Správny súd síce nie je povinný tieto dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z judikatúry. Ani na základe vlastnej činnosti však správny súd žiaden dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nezistil.
22. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia riadne osvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, stanovený účel kontinuálne existuje a zároveň nebolo zistené, že ten by ku dňu rozhodovania správneho súdu odpadol. Žalobca v správnej žalobe neprispel žiadnymi námietkami, ktoré by založili aspoň pochybnosť súdu, že jeho žiadosť o udelenie azylu nebola podaná účelovo v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. 23. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.