Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Saz/9/2023 0723101005 21. 12. 2023 JUDr. Katarína Šmahovská1 ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101005.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. A., narodená XX. XXXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, t. č. miestom pobytu Cyperská republika, bez cestovného dokladu, zastúpená Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného B.:C./XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa bola dňa XX. XXXXXXX XXXX zadržaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci D.. Nakoľko nevedela preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky, bola hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky predvedená k ďalším úkonom na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra (ďalej len „správny orgán“), ktoré je príslušné vo veci konať. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobkyne podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z XX. XXXX XXXX o zriadení systému EURODAC na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 603/2013“), bola zistená zhoda. Podľa článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013 bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že cudzinka dňa 26. januára 2020 požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cypru. 2. Rozhodnutím o zaistení E./XXXX-XX bola žalobkyňa dňa XX. XXXXXXX XXXX zaistená a umiestnená v ÚPZC Medveďov podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011“) na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jej prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z XX. XXXX XXXX, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie č. 604/2013“)
3. Na základe získaných informácií bola zo strany správneho orgánu dňa 26. augusta 2023 zaslaná štátnemu orgánu dublinské stredisko migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žiadosť na začatie konania podľa nariadenia č. 604/2013. Žalovaný na základe uvedenej žiadosti začal dňa 5. septembra 2023 konanie o odovzdaní cudzinky do iného štátu podľa § 46a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). 4. Žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie B.:C./XXXX-XX zo dňa XX. A. XXXX, ktorým podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle rozhodol o odovzdaní žalobkyne na územie Tureckej republiky. V súlade s článkom 29 ods. 1 nariadenia č. 604/2013, sa odovzdanie žalobkyne na Cyprus uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia č. 604/2013 sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku. Žalovaný bol toho názoru, že v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 604/2013 členský štát zodpovedný za prijatie späť žalobkyne je Cyprus a neexistujú dôvody domnievať sa, že na Cypre by žalobkyni hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalovaný poukázal, že zaslal dožiadanie o prijatie žalobkyne späť cyperskému partnerskému úradu a ten dňa 8. septembra 2023 písomne akceptoval jej prijatie späť, čím súhlasil s odovzdaním žalobkyne na svoje územie. II. Žaloba 5. Proti rozhodnutiu žalovaného B.:C./XXXX-XX zo dňa XX. A. XXXX podala žalobkyňa dňa 28. septembra 2023 správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa v žalobe namietala, že do Cyperskej republiky odovzdaná byť nechce a podľa jej názoru žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala, že je matkou dvoch maloletých detí, mladšie sa narodilo na území Cyperskej republiky a na Cypre nežiadali o azyl. Z Cypru odišla s celou svojou rodinou – s manželom aj s deťmi. Počas kontroly na území Slovenskej republiky bola z rodiny zaistená len ona, manžel aj s deťmi mohli pokračovať v ceste. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že jej rodina sa momentálne nachádza na území Nemecka, kde už požiadali o azyl. Jej návratom na územie Cypru by mohlo dôjsť k porušeniu jej práva na rodinný život. Taktiež žalobkyňa dala do pozornosti, že deti, od ktorých je momentálne odlúčená potrebujú matku, vzhľadom na ich nízky vek – mladšie z detí má len 3 roky. Žalobkyňa poukázala, že svoje deti nevidela už vyše mesiaca, čo má negatívny dopad nielen na ňu, ale aj na samotné maloleté deti. Jej odovzdaním na územie Cyperskej republiky by sa predĺžilo odlúčenie matky od detí, manželky od manžela, čo by mohlo viesť k narušeniu zdravého psychického vývoja maloletých detí, narušeniu rodinných vzťahov a v konečnom dôsledku k rozpadu rodiny. Rovnako má negatívny dopad na jej psychické zdravie pobyt v ÚPZC Medveďov, nakoľko je v útvare momentálne jediná žena medzi mužmi, bez znalostí jazyka, bez možnosti osobného kontaktu s rodinou, je držaná izolovane od ostatných cudzincov. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. októbra 2023 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že žalobkyňa nemá právo si vyberať členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jej prípadnej žiadosti o udelenie azylu. Keďže Cyprus je viazaný nariadením č. 604/2013, je povinný podľa článku 6 tohto nariadenia náležite zohľadňovať možnosti zlúčenia rodiny a podľa recitálov 13 a 14 zvažovať najlepšie záujmy dieťaťa a rešpektovanie rodinného života. Podľa názoru žalovaného zo strany Cypru môže dôjsť k postupu podľa čl. 17 nariadenia č. 604/2013 voči Nemecku, avšak za predpokladu riadneho stotožnenia rodinných príslušníkov (spĺňajúcich definíciu podľa čl. 2 písmena g) nariadenia č. 604/2013) a zároveň za predpokladu, že ešte nebolo prijaté prvé rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný preto rozhodnutím o odovzdaní žalobkyne na územie Cypru neporušil jej právo na rodinný život, ale naopak, zabezpečil, aby jej právo na rodinný život bolo umožnené legálnym postupom. Žalovaný môže predložiť dožiadanie len takému štátu, v ktorom žalobkyňa podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, a to postupom podľa článku 24 nariadenia č. 604/2013, a to len v prípade, že sa rozhodne odchýliť od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16. decembra o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Keďže takýmto štátom je v prípade žalobkyne iba Cyprus, žalovaný je oprávnený žiadať len Cyprus o to, aby prijal späť žalobkyňu za účelom posúdenia jej žiadosti o azyl v danom členskom štáte EÚ, na ktorého území má právo zdržiavať sa. Ďalej žalovaný uviedol, že nariadenie č. 604/2013 sa aplikuje na žiadateľov o azyl v čase určovania zodpovednosti za podanú žiadosť na ich území. Samotné nariadenie č. 604/2013 zabezpečuje právo posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v prvom/jednom členskom štáte (predchádzanie „asylum shoppingu“), neslúži na to, aby osoby s neoprávneným pobytom boli premiestňované - zlučované v rámci členských štátov EÚ iba na základe tvrdenia, že sa niekde nachádza ich rodinný príslušník, ktorý je údajne žiadateľom o azyl. V takom prípade ten štát, kde je podaná prvá žiadosť o azyl má povinnosť preskúmať tvrdenia žiadateľa a uplatňovať kapitolu III nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zabezpečiť aby sa prípadné žiadosti podané v rôznych členských štátoch EÚ rozhodovali v jednom z nich a uplatnením kritérií neprišlo k rozdeleniu rodiny (avšak ak sú splnené podmienky a postupy stanovené nariadením a že ide o osoby spadajúce pod aplikáciu tohto nariadenia). IV. Relevantné právne predpisy 7. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 8. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d). 9. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 10. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 11. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 12. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 13. Podľa § 206 ods. 5 SSP správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 14. Podľa § 207 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 207 ods. 2 SSP pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 16. Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva. Odkaz pod 20b): Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013). 18. Podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu;20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. 19. Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 proces určovania zodpovedného členského štátu sa začne čo najskôr po tom, ako je členskému štátu prvýkrát podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu. 20. Podľa článku 20 ods. 5 nariadenia č. 604/2013 žiadateľa, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte bez povolenia na pobyt alebo ktorý tam podá žiadosť o medzinárodnú ochranu po tom, ako vzal späť svoju prvú žiadosť podanú v inom členskom štáte počas procesu určovania zodpovedného členského štátu, prijme späť za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu s cieľom ukončiť proces určovania zodpovedného členského štátu. 21. Podľa článku 24 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. 22. Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 604/2013 členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. 23. Podľa článku 29 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. V. Posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že pôvodne bola vec pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa, pričom následne došlo k zmene zákonného sudcu v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami a vec bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 25. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, §13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania dňa 21. decembra 2023 s vyvesením oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 11. decembra 2023. 26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o odovzdaní žalobkyne na územie Cyperskej republiky podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle.
27. Zákon o azyle upravuje konanie o odovzdaní do iného členského štátu v § 46a až 46c pomerne stručne a to iba s vymedzením osobitostí procesného postupu príslušného orgánu verejnej správy, spôsobov rozhodnutia a jeho následnej preskúmateľnosti. V § 53b ods. 1 zákon o azyle následne odkazuje na kritériá a mechanizmy ktoré sú východiskové pre celý proces určovania členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré sú obsiahnuté v nariadení č. 604/2013. 28. Nariadenie č. 604/2013 má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľnou normou. Priamy účinok tohto druhu sekundárneho práva vyplýva z čl. 288 ods. 2 ZFEÚ (bývalý čl. 249 ods. 2 ZES), podľa ktorého nariadenie „je priamo uplatniteľné (aplikovateľné) vo všetkých členských štátoch“. Nariadenie teda nadobúda platnosť a aplikuje sa bez akejkoľvek recepčnej normy, ktorá by ho zavádzala do vnútroštátneho právneho poriadku. Okrem toho samotné nariadenie č. 604/2013 v závere obsahuje klauzulu uplatniteľnosti, podľa ktorej je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49).V tomto duchu judikoval Európsky súd už v rozsudku Politi s.a.s. proti Ministerstvu financií Talianskej republiky zo 14.12.1971 (Politi, 43/71, ECR s. 1039), ktorým vyslovil, že: Nariadenia majú priamy účinok a sú ako také schopné zakladať individuálne práva, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť. 29. Z obsahu a kontextu celého nariadenia vyplýva, že rozlišuje medzi zodpovedným členským štátom, t. j. členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti (článok 1 nariadenia č. 604/2013) a členským štátom uskutočňujúcim proces určovania zodpovedného členského štátu. Z článku 20 nariadenia č. 604/2013 vyplýva, že proces určovania zodpovedného členského štátu sa začne čo najskôr po tom, ako je členskému štátu prvýkrát podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu. Následne aj z článku 20 ods. 5 Nariadenia 604/2013 vyplýva, že žiadateľa nachádzajúceho sa v inom členskom štáte bez povolenia na pobyt, prijme späť za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu s cieľom ukončiť proces určovania zodpovedného členského štátu. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v článku 20 ods. 4, pričom žiadateľ je písomne informovaný o tejto zmene ohľadom členského štátu, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu a o dátume jej uskutočnenia. Z uvedeného je preto zrejmé, že proces určovania zodpovedného členského štátu spravidla začne a vykonáva členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu. Ten v rámci tohto procesu je povinný určiť zodpovedný členský štát na základe kritérií uvedených v kapitolách III, IV, pri dodržaní zásad a záruk uvedených v kapitole II a recitáli. Po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu má preto žiadateľ právo na informácie v zmysle článku 4 nariadenia č. 604/2013 (ktoré teda už museli byť žalobkyni poskytnuté na území Cyperskej republiky po podaní žiadosti o azyl) a taktiež tento členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu vykonáva osobný pohovor so žiadateľom v zmysle článku 5 nariadenia č. 604/2013. 30. Pre úplnosť správny súd považuje za potrebné uviesť, že nariadenie následne pri úprave postupu (Kapitola VI nariadenia č. 604/2013) rozlišuje medzi dožiadaním o prevzatie a dožiadaním o prijatie späť. Rozdiel spočíva v tom, že dožiadanie o prevzatie podáva členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu a považuje iný členský štát za zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti (pozri článok 21 ods. 1 nariadenia č. 604/2013). Dožiadanie o prijatie späť podáva žiadajúci členský štát, keď sa v žiadajúcom členskom štáte podala nová žiadosť o medzinárodnú ochranu (článok 23 nariadenia č. 604/2013), alebo v prípade, keď sa v žiadajúcom členskom štáte nepodala nová žiadosť (článok 24 nariadenia č. 604/2013). Keďže žalobkyňa na území Slovenskej republiky nepodala žiadosť o azyl, v jej prípade sa aplikuje článok 24 nariadenia č. 604/2013, ktorý odkazuje na článok 20 ods. 5 a článok 18 ods. 1 písm. b), c) a d) (t.j. odkazuje na členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu s cieľom ukončiť proces určovania zodpovedného členského štátu). 31. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný aj keby v tomto prípade hypoteticky posúdil kritéria uvedené v Kapitole III, a určil by za zodpovedný členský štát iný štát ako Cyperskú republiku, tak by nemal podľa nariadenia č. 604/2013 ako ďalej postupovať, vzhľadom na to, že na území Slovenskej republiky žalobkyňa nepodala žiadosť o medzinárodnú ochranu, a teda by neprichádzalo do úvahy predloženie dožiadania o prevzatie podľa článku 21 predmetného nariadenia, ale nebol by ani možný postup podľa článku 24 nariadenia, teda dožiadanie o prijatie späť, nakoľko uvedený článok v ods. 1 odkazuje na článok 20 ods. 5 nariadenia, ako už bolo spomínané vyššie. Do úvahy by neprichádzal ani
postup podľa článku 17 ods. 2 (ustanovenia o práve vlastného uváženia) uvedeného nariadenia, lebo taktiež predpokladá, že žiadosť o prevzatie žiadateľa s cieľom zlúčiť akékoľvek osoby blízke rodine z humanitárnych dôvodov podá buď členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu, alebo zodpovedný členský štát. Je zjavné, že Slovenská republika nespĺňa ani jedno z uvedený kritérií (nebola tu podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu a ani Slovenská republika nie je zodpovedným štátom). 32. Z uvedených dôvodov, žalovaný postupoval správne, keď žalobkyňu odovzdal na územie Cyperskej republiky, kde dňa 26. januára 2020 požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany. Aj keď žalobkyňa v žalobe namietala, že o azyl na území Cyperskej republiky nepožiadala, uvedená skutočnosť bola zistená zo systému EURODAC a tiež ju akceptoval aj samotný Cyprus, a preto správny súd nevidel dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. 33. K námietke žalobkyne, že jej návratom na územie Cypru by mohlo dôjsť k porušeniu jej práva na rodinný život, treba uviesť, že Cyprus je tiež viazaný nariadením č. 604/2013, a teda je povinný pri procese určovania zodpovedného členského štátu brať do úvahy všetky skutočnosti a kritériá podľa nariadenia. Naopak, správny súd je toho názoru, že ak by žalovaný žalobkyňu neodovzdal na územie Cyperskej republiky, žalovaný by nemal možnosti a prostriedky podľa nariadenia č. 604/2013, ktorými by mohol žalobkyňu odovzdať do iného členského štátu ako je Cyperská republika. Treba tiež uviesť, že žalobkyňa nemá právo si vyberať členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jej žiadosti o udelenie azylu. 34. Správny súd preskúmal aj postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vydal dňa 4. septembra 2023 listinu pod číslom C./XXXX-XX, F. XXXXXX, označenú ako „Informácia o začatí konania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013“ obsahom ktorej je stručná informácia o začatí konania na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti žalobkyne o medzinárodnú ochranu podanej v jednom z členských štátov podľa cit. nariadenia. Uvedená informácia však podľa názoru správneho súdu nie je úplne presná, lebo na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti žalobkyne o medzinárodnú ochranu je príslušný Cyprus v zmysle článku 20 ods. 5 nariadenia č. 604/2013. K zmene ohľadom členského štátu, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu, môže dôjsť len podľa článku 20 ods. 3 predmetného nariadenia a podľa pododseku by musela byť žalobkyňa o tejto zmene informovaná ako aj o dátume uskutočnenia tejto zmeny. K takejto situácii však v danom prípade nedošlo. Podľa názoru správneho súdu mala byť preto žalobkyňa správne informovaná o začatí konania o odovzdaní. Táto skutočnosť však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo žalobkyňa bola v ďalšom procesnom postupe poučená o právach a povinnostiach podľa zákona o azyle v rámci konania o odovzdaní do iného štátu (č. l. 13 administratívneho spisu). Taktiež bola žalobkyňa informovaná o dublinskom postupe (č.l. 10 administratívneho spisu) a oba dokumenty žalobkyňa podpísala, pričom z ich slovenského znenia založeného v spise vyplýva, že žalobkyňa prevzala dokumenty v jazyku arabskom. Taktiež je v spise založený žalobkyňou podpísaný dvojjazyčný dokument zo 4. septembra 2023 (slovensko-arabsky), obsahom ktorého je poučenie podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov o práve vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, o práve navrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti oboznámenia sa so svojim spisovým materiálom, pričom žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámila so spisovým materiálom. Správny súd z obsahu administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobkyni bol ustanovený dňa 13. septembra 2023 pod B.:C./XXXX-XX tlmočník, pričom v spise sa nachádza aj prehlásenie podpísané tlmočníkom ako aj žalobkyňou, z obsahu ktorého vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni pretlmočené z jazyka slovenského do jazyka arabského a obsahu porozumela. Zároveň jej bol pretlmočený aj obsah tohto prehlásenia. 35. Správny súd preto nepovažuje pochybenie v nepresnosti informovania o začatí konania na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti žalobkyne o medzinárodnú ochranu za tak závažné, že by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia o odovzdaní ako takého. Rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. 36. Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že žalovaný si pre svoje rozhodnutie zabezpečil ohľadne Cyperskej republiky dostatok aktuálnych správ a náležite skúmal, či premiestnenie žalobkyne nie je vylúčené podľa čl. 3 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 604/2013, teda či sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie. V administratívnom spise je založený materiál „Správa o krajine: Cyprus“ z ktorej vyplýva, že žalovaný z verejne dostupných zdrojov (www.asylumineurope.org) preveril aktuálne prijímacie podmienky pre žiadateľov o udelenie azylu, situáciu na Cypre a jeho azylový systém. Táto správa sa následne premietla aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný jednotlivé zistenia spolu s odkazom na ich zdroj zapracoval. Vychádzajúc z ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) v spojení s § 206 ods. 4 a 5 SSP správny súd ani v čase jeho rozhodovania nezistil také okolnosti, ktoré by nasvedčovali nutnosti aplikácie čl. 3 ods. 2 nariadenia č. 604/2013. 37. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný postupoval v konaní správne (až na nesprávnu informáciu o začatí konania na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti žalobkyne) a v súlade s platnou právnou úpravou, v dôsledku čoho možno aj napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne a zákonné. V postupe žalovaného neboli zistené tak závažné procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť nadväzujúceho rozhodnutia. V administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa naopak produkovala iba vágne námietky, ktoré neboli spôsobilé zvrátiť závery žalovaného. Správny súd preto správnu žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 219 SSP zamietol. 38. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Bratislave (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).