Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/22/2023 0723100367 15. 11. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava - odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOOP2-2020/080304-002 zo dňa 20.07.2020, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava – odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP2-2020/080304-002 zo dňa 20.07.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 zo dňa 25.03.2020 a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 17.09.2017 žalobkyňa ako prevádzkovateľka vozidla porušila povinnosť zabezpečiť, aby pri využívaní vymedzeného úseku cesty týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, čím sa mala dopustiť spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“). O porušení povinnosti zo strany žalobkyne sa Okresný úrad Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“), preukázateľne dozvedel doručením podnetu od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. dňa 10.01.2020. Dňa 16.01.2020 vydal prvostupňový orgán rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 (ďalej len „rozkaz o uložení pokuty“), voči ktorému podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedla, že uvedené vozidlo (ktorým mal byť správny delikt spáchaný) predala dňa 12.09.2017, vozidlo v čase spáchania správneho deliktu nevlastnila, pričom poukázala na znenie § 10 zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto ako vodič použije vymedzené úseky ciest bez úhrad diaľničnej známky. 2. Prvostupňový správny orgán v oznámení o pokračovaní správneho konania a výzve na vyjadrenie zo dňa 03.02.2020 adresovanej žalobkyni uviedol, že preverovaním v evidencii vozidiel zistil, že bola držiteľkou predmetného motorového vozidla od 16.03.2016 do 19.09.2017 a podľa § 2 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľom vozidla na účely tohto zákona je prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. V čase porušenia zákona dňa 17.09.2017 tak bola žalobkyňa stále vedená ako držiteľka vozidla v evidencii vozidiel. Prvostupňový orgán zároveň poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého je prevádzkovateľ vozidla povinný
zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že je toho názoru, že rozkazom uložená sankcia bola oprávnená, žalobkyňu upovedomil o tom, že pokračuje v správnom konaní a zároveň ju upovedomil o možnosti vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. 3. Žalobkyňa sa k oznámeniu o pokračovaní správneho konania a výzve na vyjadrenie prvostupňového orgánu vyjadrila dňa 03.03.2020, s tým, že skutku sa dopustil nový majiteľ vozidla, pričom ona sa domnievala, že je právne chránená kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného zákonníka. Žalobkyňa doložila výpis z jej bankového účtu z E. C., F., ktorý mal byť dôkazom o prijatí úhrady vo výške X.XXX,- eur za vozidlo zn. Mercedes Vito. 4. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 zo dňa 25.03.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), bola žalobkyni podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke uložená pokuta vo výške XXX eur. Rozhodnutím bola žalobkyni zároveň uložená povinnosť podľa § 13 ods. 7 zákona o diaľničnej známke uhradiť trovy konania vo výške XX eur spojené s prejednaním správneho deliktu. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 22.04.2020. Žalobkyňa podala dňa 05.05.2020 voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP2-2020/080304-002 zo dňa 20.07.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni zaslané dňa 21.07.2020 a doručené dňa 27.07.2020. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.09.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa v žalobe predovšetkým poukázala na nesprávne posúdenie lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, a to s ohľadom na spôsob, akým sa prvostupňový orgán o spáchaní správneho deliktu dozvedel. Podľa tvrdení žalobkyne, už samotný rozkaz o uložení pokuty bol vydaný po uplynutí predpokladanej dvojročnej lehoty, a teda nezákonne. 7. Žalobkyňa zároveň poukázala na aplikáciu zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.07.2020, keď mala za to, že konanie o správnom delikte je, v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, konaním s trestným charakterom, na ktoré je potrebné aplikovať základné zásady a princípy trestného konania, ako aj garantovať práva upravené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Novela zákona o diaľničnej známke č. 198/2020 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, účinná od 21.07.2020 (ďalej len „novela č. 198/2020 Z. z.“), zaviedla nové lehoty na uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu. Podľa názoru žalobkyne je táto právna úprava priaznivejšia, preto je nutné ju aplikovať aj na jej prípad, a to bez ohľadu na znenie prechodného ustanovenia § 16e zákona o diaľničnej známke účinnom od 21.07.2020. Žalobkyňa taktiež namietla nedodržanie § 33 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, keďže prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie bez toho, aby jej ako účastníčke konania dal možnosť sa vyjadriť k podkladom a neobstaral podklady, ktoré vyžadovala žalobkyňa v liste zo dňa 29.01.2020. III. Vyjadrenie žalovaného 8. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 22.02.2021. Žalovaný zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. 9. Zdôraznil, že podľa § 10 ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.07.2020, možno pokutu za správny delikt uložiť v lehote do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na zachovanie subjektívnej lehoty je potrebné posúdiť moment, kedy sa príslušný orgán o predmetnom porušení povinnosti dozvedel a následne, či bola pokuta uložená do dvoch rokov od uvedeného momentu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že údaj o tom, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel je zaznamenaný v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“). Z uvedených dôkazov, tak ako bolo uvedené i v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa v
danom prípade dozvedel o porušení povinnosti elektronickým doručením Záznamu o vykonaní kontroly Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. č. XXXXXXX do JISCD, a to na základe podnetu - podania č. XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2020 (ďalej len „podnet“). Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 385/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, údaje evidované v JISCD sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Prvostupňový správny orgán sa o porušení povinnosti preukázateľne dozvedel až doručením podnetu dňa 10.01.2020. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa vozidla došlo dňa 17.09.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolací orgán subjektívnu dvojročnú i objektívnu trojročnú lehotu nepochybne za zachovanú. 10. K námietke žalobkyne, podľa ktorej s ohľadom na novelu zákona o diaľničnej známke a analogickú aplikáciu zásad ukladania trestov a posudzovania trestnosti skutku podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, mal odvolací správny orgán, v čase svojho rozhodovania, posúdiť skutok žalobkyne pri svojej právnej kvalifikácii už podľa neskoršieho - novelizovaného zákona, konkrétne podľa § 11 ods. 6 v znení účinnom od 21.07.2020, podľa ktorého možno pokutu uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti, žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až po tom, ako bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.07.2020. Z uvedeného celkom zjavne vyplýva, že žalovaný nemohol v predmetnom čase rozhodnúť podľa v tom čase ešte neúčinného novelizovaného zákona. Z ustanovení § 2 ods. 1 Trestného zákona a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré žalobkyňa poukazovala, navyše vyplýva, že predmetné ustanovenia pojednávajú o posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu, z čoho vyplýva, že sa vzťahujú na obdobie, kedy sa skutok posudzuje (a teda kedy sa o skutku rozhoduje). Ustanovenie, na ktoré žalobkyňa poukazovala, nebolo v čase posudzovania skutku/ ukladania trestu účinné, žalovaný tak objektívne nemohol na predmetné konanie aplikovať zásady správneho trestania podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona resp. čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky IV. Ďalšie písomné podania účastníkov konania 11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 08.11.2021, kde zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe 12. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.03.2023. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na skutočnosť, že sankcionovanie správnych deliktov je založené na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, preto správny orgán nepreukazuje subjektívnu stránku správneho deliktu. Z dokladov o evidencii vozidla vplýva, že žalobkyňa bola držiteľkou vozidla v čase spáchania správneho deliktu, pričom k zmene osoby držiteľa došlo až dňa 19.09.2017. V zmysle § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), je držiteľ vozidla povinný oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby vozidla na inú osobu a uviesť potrebné údaje o osobe, ktorú Policajný zbor zapíše do osvedčenia o evidencii ako osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla a zároveň je povinný uviesť údaje o vlastníkovi vozidla. V zmysle § 118 ods. 2 zákona o cestnej premávke na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla, prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II orgánom Policajného zboru. K aplikovaniu znenia zákona o diaľničnej známke účinného od 21.07.2020 žalovaný poukázal na prechodné ustanovenie § 16e novely č. 198/2020 Z. z. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. 4S/22/2023. 14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 10 a § 13 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho konania, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel
k záveru, že rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech sankcionovaného (žalobkyne) je nutné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 15. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15.11.2023, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď žalobkyňa ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu (§ 137 ods. 4 SSP). 16. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, t. j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. 18. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. 19. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, t. j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 20. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. 21. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2021, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 22. Podľa § 16e zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa doterajších predpisov 23. Podľa § 16f zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2021, konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2021), sa dokončia podľa doterajších predpisov 24. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 25. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. 26. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 27. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 28. Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 29. Žalobkyňa v podanej žalobe v prvom rade namietala nedodržanie lehoty, a to s poukazom na znenie § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, v zmysle ktorého možno pokutu uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania správneho deliktu po zaslanie podnetu prvostupňovému orgánu, mala žalobkyňa za to, že už rozkaz o uložení pokuty bol vydaný po uplynutí predpokladanej dvojročnej lehote. Konkrétne skutočnosti na podporu svojho tvrdenia žalobkyňa neuviedla, všeobecne poukázala iba na fungovanie JISCD. 30. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe záznamu o vykonaní kontroly bolo zistené a preukázané, že žalobkyňa ako prevádzkovateľka vozidla dňa 17.09.2017 porušila povinnosť
zabezpečiť, aby pri využívaní vymedzeného úseku cesty týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, čím sa dopustila spáchania správneho deliktu. Podnet o spáchaní správneho deliktu bol prvostupňovému orgánu doručený dňa 10.01.2020. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa nevyvrátila žiadnym relevantným tvrdením. Z uvedeného vyplýva, že v prípade aplikácie zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.07.2020, objektívna 3-ročná zákonná doba, počas ktorej je možné uložiť pokutu, začala plynúť v deň spáchania správneho deliktu, t. j. dňa 17.09.2017 (uplynula 17.09.2020) a subjektívna 2-ročná zákonná doba začala plynúť dňa 10.01.2020, t. j. v deň keď sa prvostupňový správny orgán o spáchaní správneho deliktu dozvedel. Dátum kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti bol riadne preukázaný a zaznamenaný v JISCD. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 20.07.2020 a žalobkyni doručené dňa 27.07.2020. Vzhľadom na tieto skutočností správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 31. Správny súd sa v ďalšej časti v zmysle § 195 SSP zaoberal aplikáciou zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, od 21.07.2020, resp. od 21.07.2021. 32. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR, vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13. februára 1991, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, správny súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. 33. Pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania, z čoho vyplýva, že pri posudzovaní trestnosti činu je nevyhnutné zisťovať, či nedošlo k zániku jeho trestnosti aj z dôvodu premlčania. Pod pojem trestnosť tak možno zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. 34. V intenciách vyššie uvedeného pod pojem trestnosť činu teda možno analogicky zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. Jedným z dôvodov zániku deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt je aj uplynutie prekluzívnych lehôt, v rámci ktorých môže byť rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce sankciu vydané. 35. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Ustanovenia právnych predpisov o lehotách, do ktorých má byť uložená pokuta za správny delikt, majú povahu hmotnoprávnych ustanovení a lehoty v nich upravené sú lehotami prekluzívnymi (prepadnými), pričom ich uplynutím zaniká zodpovednosť páchateľa za spáchaný správny delikt. 36. Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa iný správny delikt stal dňa 17.09.2017. V tomto čase bolo účinné ustanovenie § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, ktoré upravovalo 2ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 3-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej bol žalovaný oprávnený uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. 37. Od 21.07.2020 t. j. v čase doručenia napadnutého rozhodnutia žalobkyni, došlo k zmene právnej úpravy novelou č. 198/2020 Z. z., a podľa § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.07.2020, konanie o uložení pokuty bolo možné začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti a pokutu bolo možné uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Na uvedenú novelu poukázala aj žalobkyňa vo svojej žalobe, keď mala za to, že vzhľadom na priaznivejšiu právnu úpravu bolo nutné novelizované znenie aplikovať i na jej prípad. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu vzťahujúceho sa na preskúmavanú vec v otázke plynutia lehoty na uloženie pokuty zo strany orgánu verejnej správy a z uvedeného dôvodu vyhodnotil túto žalobnú námietku za dôvodnú. 38. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že po podaní správnej žaloby, t. j. v čase rozhodovania správneho súdu, došlo novelou č. 286/2021 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej
známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela č. 286/2021 Z. z.“), účinnou od 21.07.2021 k opätovnej zmene právnej úpravy § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, v zmysle ktorého pokutu za správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené závery, aplikoval na prejednávaný prípad znenie účinné v čase vydania tohto rozsudku. 39. V posudzovanom prípade je nesporné, že k spáchaniu správneho deliktu došlo dňa 17.09.2017. Prvostupňový orgán vydal rozkaz o uložení pokuty za správny delikt dňa 16.01.2020, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 23.01.2020. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 20.07.2020 a žalobkyni doručené dňa 27.07.2020. Z uvedeného vyplýva, že už rozkaz o uložení pokuty bol vydaný a žalobkyni doručený po uplynutí dvoch rokov od spáchania správneho deliktu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a žalobkyni doručené po uplynutí viac ako dvoch rokov a desiatich mesiacov od spáchania správneho deliktu. Správny súd pri aplikácii znenia zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.07.2021 dospel k jednoznačnému záveru, že lehoty ustanovené v § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 uvedeného zákona uplynuli, čím zanikla zodpovednosť za správny delikt a tým aj právo žalovaného uložiť sankciu za spáchaný správny delikt. 40. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na znenie intertemporálneho ustanovenia § 16e zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, v zmysle ktorého sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou novely č. 198/2020 Z. z. (t. j. pred 21.7.2020), dokončia podľa doterajších predpisov. I keď deň určený ako začiatok administratívneho konania v posudzovanej veci by s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 16e zákona o diaľničnej známke za iných okolností na základe doslovného gramatického výkladu determinoval ako „právny režim“, ktorý sa má aplikovať, právnu úpravu účinnú do 20.7.2020, správny súd s poukazom na závery týkajúce sa aplikácie zásad správneho trestania posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách právnej úpravy účinnej až od 21.7.2021, teda v čase rozhodovania správneho súdu. Na uvedený postup správneho súdu nemá vplyv ani znenie intertemporálneho ustanovenie § 16f zákona o diaľničnej známke k novele účinnej od 21.07.2021. 41. Intertemporálne ustanovenie § 16e a ani 16f zákona o diaľničnej známke teda na potrebe použitia zásad správneho trestania týkajúcich sa posudzovania trestnosti a ukladania trestov nič nemení, pretože ustanovenie § 11 ods. 6 nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka „konania“ (t. j. postupu správneho orgánu a účastníkov konania), ale lehotou hmotnoprávnou upravujúcou zánik zodpovednosti páchateľa za správny delikt. Konania začaté do 20.07.2020, resp. do 20.07.2021 sa teda môžu dokončiť podľa doterajších (procesných) predpisov, avšak s aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich zánik zodpovednosti páchateľa správneho deliktu účinných odo dňa 21.07.2020, resp. 21.07.2021, pretože tieto sú pre páchateľa priaznivejšie, pričom takýto postup má svoj základ tak v Ústave SR (čl. 50 ods. 6) a ako aj vo vyššie citovanom Dohovore (čl. 6 ods. 1). 42. Obdobný právny názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžo/72/2016 zo dňa 28.06.2018, kde uviedol: „Odvolací súd konštatuje, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď odkázal na prechodné ustanovenia zákona č. 39/2013 Z. z., ktoré sa vzťahujú na začaté a neukončené konania o uložení pokuty bez toho, aby sa širšie zaoberal novšou právnou úpravou. Na jednej strane konanie o uložení pokuty už bolo ukončené, keďže žalobou bolo napadnuté už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, na druhej strane krajský súd bol povinný z úradnej moci preskúmať, či v danom prípade nie je potrebné posúdiť prejednávanú právnu vec z hľadiska zásady nepravej retroaktivity. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že ak od rozhodnutia správneho orgánu nadobudla účinnosť nová právna úprava týkajúca sa ukladania sankcií za správny delikt, k čomu došlo od 1. januára 2016, kedy sa novelizoval zákon č. 39/2013 Z. z., bez ohľadu na jeho intertemporálne ustanovenia, je krajský súd povinný ex offo skúmať, či použitie novej právnej úpravy nie je pre páchateľa správneho deliktu, teda žalobcu priaznivejšia. V prípade, ak by aj intertemporálne ustanovenia upravovali niečo iné, nesmú byť v rozpore s článkom 50 ods. 6 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky.“ 43. Správny súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022 kde v bode 18. a 19. súd konštatoval, že: „..v nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaní a správnym súdnym konaní vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd ... koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená že rozhoduje v plnej jurisdikcii ... podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti ... Plná jurisdikcia
predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania...“ 44. V čase, keď bola žalobkyni uložená pokuta, boli správne orgány oprávnené uložiť pokutu za stíhaný správny delikt v 2-ročnej subjektívnej prekluzívnej lehote (počítanej od okamihu, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti), ktorá (ak neuplynula), mohla plynúť počas 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. V danom prípade dospel správny súd k záveru, že vo veci konajúce správne orgány (teda i žalovaný) postupovali v súlade s právnou úpravou, ktorá bola účinná a platná v čase ich rozhodovania. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že prvostupňový orgán začal administratívne konanie a žalovaný aj právoplatne rozhodol v zákonom stanovenej 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehote, s tým, že zároveň ešte správnemu orgánu plynula aj 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota. Správny súd nemal dôvod pochybovať o tom, že počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť získať, a to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému JISDC, ktorý mal správnemu orgánu túto vedomosť sprostredkovať. Odhliadnuc od vyššie uvedeného konštatovania však správny súd berúc do úvahy a zohľadňujúc všetku vyššie uvedenú právnu argumentáciu opierajúcu sa o judikatúru najvyšších súdnych autorít v posudzovanej veci uzatvára, že ak spáchala prevádzkovateľka vozidla správny delikt pred dňom 21.7.2021, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona, jeho „trestnosť“ sa bude posudzovať podľa predpisov účinných od 21.7.2021, pretože sú pre páchateľku priaznivejšie. Zánik zodpovednosti za spáchaný správny delikt tak nenastal po uplynutí 2-ročnej subjektívnej alebo 3ročnej objektívnej prekluzívnej doby, ale po uplynutí 2 rokov od porušenia povinnosti. 45. Správny súd pri rozhodovaní o žalobe vo veciach správneho trestania postupuje v zmysle § 195 písm. d) SSP tak, že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K takýmto zásadám patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku a podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Z dôvodov vyššie uvedených súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupujúc podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie. 46. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a o správnom delikte žalobkyne rozhodnúť v súlade s priaznivejšou novou právnou úpravou týkajúcej sa posudzovanej veci. Prvostupňový správny orgán sa musí nanovo vysporiadať i s novou právnou úpravou a skúmať, či táto novšia úprava nie je pre žalobkyňu priaznivejšia. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa. Uvedené skutočnosti vyplývajú i z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov. 47. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či by tieto boli vyhodnotené ako dôvodné alebo nedôvodné, tento záver by žiadnym spôsobom neovplyvnil výrok rozhodnutia správneho súdu, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie sa zrušuje, keďže pre ich zrušenie bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie možnosti sankcionovať žalobkyňu za správny delikt v prejednávanej veci. 48. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).