{"guid": "be7a0066-20a0-4274-a68d-442fefb5feef:ee108c7b-c78e-4aba-a0f6-1068fb772bca", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1", "spisova_znacka": "4S/22/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/22/2023 z 15. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. novembra 2023, sp. zn. 4S/22/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1", "identifikacne_cislo": "0723100367", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/488", "nazov": "zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/488", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/488-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee108c7b-c78e-4aba-a0f6-1068fb772bca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/22/2023\n0723100367\n15. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom C. D. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava - odbor opravných prostriedkov,\nso sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOOP2-2020/080304-002 zo dňa 20.07.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava – odbor opravných prostriedkov\nč. OU-BA-OOP2-2020/080304-002 zo dňa 20.07.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu, odboru\ncestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 zo dňa 25.03.2020 a v e\nc v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 17.09.2017 žalobkyňa ako prevádzkovateľka vozidla porušila povinnosť zabezpečiť, aby pri\nvyužívaní vymedzeného úseku cesty týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky,\nčím sa mala dopustiť spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o\ndiaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no diaľničnej známke“). O porušení povinnosti zo strany žalobkyne sa Okresný úrad Bratislava, odboru\ncestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“), preukázateľne dozvedel\ndoručením podnetu od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. dňa 10.01.2020. Dňa 16.01.2020 vydal\nprvostupňový orgán rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 (ďalej len\n„rozkaz o uložení pokuty“), voči ktorému podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom\nuviedla, že uvedené vozidlo (ktorým mal byť správny delikt spáchaný) predala dňa 12.09.2017, vozidlo\nv čase spáchania správneho deliktu nevlastnila, pričom poukázala na znenie § 10 zákona o diaľničnej\nznámke, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto ako vodič použije vymedzené úseky ciest bez\núhrad diaľničnej známky.\n2. Prvostupňový správny orgán v oznámení o pokračovaní správneho konania a výzve na vyjadrenie\nzo dňa 03.02.2020 adresovanej žalobkyni uviedol, že preverovaním v evidencii vozidiel zistil, že bola\ndržiteľkou predmetného motorového vozidla od 16.03.2016 do 19.09.2017 a podľa § 2 ods. 4 zákona\no diaľničnej známke, prevádzkovateľom vozidla na účely tohto zákona je prevádzkovateľ vozidla alebo\njazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako\ndržiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom\nv cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. V čase porušenia zákona dňa 17.09.2017 tak bola\nžalobkyňa stále vedená ako držiteľka vozidla v evidencii vozidiel. Prvostupňový orgán zároveň poukázal\nna ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého je prevádzkovateľ vozidla povinný\n\nzabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená\npovinnosť úhrady diaľničnej známky. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že je toho názoru, že rozkazom\nuložená sankcia bola oprávnená, žalobkyňu upovedomil o tom, že pokračuje v správnom konaní a\nzároveň ju upovedomil o možnosti vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia,\nprípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.\n3. Žalobkyňa sa k oznámeniu o pokračovaní správneho konania a výzve na vyjadrenie prvostupňového\norgánu vyjadrila dňa 03.03.2020, s tým, že skutku sa dopustil nový majiteľ vozidla, pričom ona\nsa domnievala, že je právne chránená kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného\nzákonníka. Žalobkyňa doložila výpis z jej bankového účtu z E. C., F., ktorý mal byť dôkazom o prijatí\núhrady vo výške X.XXX,- eur za vozidlo zn. Mercedes Vito.\n4. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 zo dňa 25.03.2020 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“), bola žalobkyni podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke uložená\npokuta vo výške XXX eur. Rozhodnutím bola žalobkyni zároveň uložená povinnosť podľa § 13 ods. 7\nzákona o diaľničnej známke uhradiť trovy konania vo výške XX eur spojené s prejednaním správneho\ndeliktu. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 22.04.2020. Žalobkyňa podala dňa 05.05.2020 voči\nprvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP2-2020/080304-002 zo\ndňa 20.07.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni zaslané dňa 21.07.2020 a doručené dňa\n27.07.2020.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobkyne\n5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.09.2020 sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby správny súd\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Okresnému\núradu Bratislava na ďalšie konanie.\n6. Žalobkyňa v žalobe predovšetkým poukázala na nesprávne posúdenie lehoty na vydanie napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, a to s ohľadom na\nspôsob, akým sa prvostupňový orgán o spáchaní správneho deliktu dozvedel. Podľa tvrdení žalobkyne,\nuž samotný rozkaz o uložení pokuty bol vydaný po uplynutí predpokladanej dvojročnej lehoty, a teda\nnezákonne.\n7. Žalobkyňa zároveň poukázala na aplikáciu zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od\n21.07.2020, keď mala za to, že konanie o správnom delikte je, v zmysle judikatúry Najvyššieho\nsúdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, konaním s trestným charakterom, na ktoré je\npotrebné aplikovať základné zásady a princípy trestného konania, ako aj garantovať práva upravené\nv čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Novela zákona\no diaľničnej známke č. 198/2020 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so\nzlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby COVID-19, účinná od 21.07.2020 (ďalej len „novela č. 198/2020 Z. z.“),\nzaviedla nové lehoty na uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu. Podľa názoru žalobkyne je\ntáto právna úprava priaznivejšia, preto je nutné ju aplikovať aj na jej prípad, a to bez ohľadu na znenie\nprechodného ustanovenia § 16e zákona o diaľničnej známke účinnom od 21.07.2020. Žalobkyňa taktiež\nnamietla nedodržanie § 33 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, keďže prvostupňový správny orgán vydal\nrozhodnutie bez toho, aby jej ako účastníčke konania dal možnosť sa vyjadriť k podkladom a neobstaral\npodklady, ktoré vyžadovala žalobkyňa v liste zo dňa 29.01.2020.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 22.02.2021. Žalovaný\nzotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové\nrozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby správny súd žalobu\nzamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.\n9. Zdôraznil, že podľa § 10 ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.07.2020, možno\npokutu za správny delikt uložiť v lehote do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel\no porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na zachovanie\nsubjektívnej lehoty je potrebné posúdiť moment, kedy sa príslušný orgán o predmetnom porušení\npovinnosti dozvedel a následne, či bola pokuta uložená do dvoch rokov od uvedeného momentu. V tejto\nsúvislosti žalovaný uviedol, že údaj o tom, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel je\nzaznamenaný v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“). Z uvedených\ndôkazov, tak ako bolo uvedené i v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa v\n\ndanom prípade dozvedel o porušení povinnosti elektronickým doručením Záznamu o vykonaní kontroly\nNárodnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. č. XXXXXXX do JISCD, a to na základe podnetu - podania\nč. XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2020 (ďalej len „podnet“). Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 385/2015 Z. z. o\njednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, údaje\nevidované v JISCD sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.\nPrvostupňový správny orgán sa o porušení povinnosti preukázateľne dozvedel až doručením podnetu\ndňa 10.01.2020. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa\nvozidla došlo dňa 17.09.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolací orgán subjektívnu\ndvojročnú i objektívnu trojročnú lehotu nepochybne za zachovanú.\n10. K námietke žalobkyne, podľa ktorej s ohľadom na novelu zákona o diaľničnej známke a analogickú\naplikáciu zásad ukladania trestov a posudzovania trestnosti skutku podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona,\nmal odvolací správny orgán, v čase svojho rozhodovania, posúdiť skutok žalobkyne pri svojej právnej\nkvalifikácii už podľa neskoršieho - novelizovaného zákona, konkrétne podľa § 11 ods. 6 v znení\núčinnom od 21.07.2020, podľa ktorého možno pokutu uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti,\nžalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až po tom, ako bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zo dňa 20.07.2020. Z uvedeného celkom zjavne vyplýva, že žalovaný nemohol v\npredmetnom čase rozhodnúť podľa v tom čase ešte neúčinného novelizovaného zákona. Z ustanovení §\n2 ods. 1 Trestného zákona a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré žalobkyňa poukazovala,\nnavyše vyplýva, že predmetné ustanovenia pojednávajú o posudzovaní trestnosti činu a ukladaní\ntrestu, z čoho vyplýva, že sa vzťahujú na obdobie, kedy sa skutok posudzuje (a teda kedy sa o\nskutku rozhoduje). Ustanovenie, na ktoré žalobkyňa poukazovala, nebolo v čase posudzovania skutku/\nukladania trestu účinné, žalovaný tak objektívne nemohol na predmetné konanie aplikovať zásady\nsprávneho trestania podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona resp. čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky\nIV.\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 08.11.2021, kde\nzotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe\n12. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.03.2023. Žalovaný\nzotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na skutočnosť, že sankcionovanie správnych deliktov je\nzaložené na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, preto správny orgán nepreukazuje\nsubjektívnu stránku správneho deliktu. Z dokladov o evidencii vozidla vplýva, že žalobkyňa bola\ndržiteľkou vozidla v čase spáchania správneho deliktu, pričom k zmene osoby držiteľa došlo až dňa\n19.09.2017. V zmysle § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len „zákon o cestnej\npremávke“), je držiteľ vozidla povinný oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby vozidla na inú\nosobu a uviesť potrebné údaje o osobe, ktorú Policajný zbor zapíše do osvedčenia o evidencii ako osobu,\nna ktorú sa držba vozidla previedla a zároveň je povinný uviesť údaje o vlastníkovi vozidla. V zmysle §\n118 ods. 2 zákona o cestnej premávke na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla, prechádzajú práva\na povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II\norgánom Policajného zboru. K aplikovaniu znenia zákona o diaľničnej známke účinného od 21.07.2020\nžalovaný poukázal na prechodné ustanovenie § 16e novely č. 198/2020 Z. z.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n13. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. 4S/22/2023.\n14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 10 a § 13 SSP preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho konania, a to v rozsahu\nžalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších právnych predpisov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“),\nkeďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel\n\nk záveru, že rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech\nsankcionovaného (žalobkyne) je nutné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n15. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil dňa 15.11.2023, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď žalobkyňa ani\nžalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu (§ 137 ods. 4\nSSP).\n16. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, t. j. v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný\núrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri\nurčovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.\n18. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, konanie o uložení\npokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne\nna závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.\n19. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, t. j. v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad\ndozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.\n20. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, pokutu možno uložiť\ndo 60 dní odo dňa porušenia povinnosti.\n21. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2021, pokutu možno uložiť\ndo dvoch rokov odo dňa porušenia povinnosti.\n22. Podľa § 16e zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, konania o uložení pokuty\nzačaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov\n23. Podľa § 16f zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2021, konania o uložení pokuty\nzačaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2021), sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov\n24. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n25. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.\n26. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý\nrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu.\n28. Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) sa trestnosť\nčinu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon\nsa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa\nposudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi\nspáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\n29. Žalobkyňa v podanej žalobe v prvom rade namietala nedodržanie lehoty, a to s poukazom na znenie\n§ 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, v zmysle ktorého možno pokutu uložiť do dvoch\nrokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch\nrokov odo dňa porušenia povinnosti. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania správneho deliktu\npo zaslanie podnetu prvostupňovému orgánu, mala žalobkyňa za to, že už rozkaz o uložení pokuty bol\nvydaný po uplynutí predpokladanej dvojročnej lehote. Konkrétne skutočnosti na podporu svojho tvrdenia\nžalobkyňa neuviedla, všeobecne poukázala iba na fungovanie JISCD.\n30. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe záznamu o vykonaní kontroly bolo zistené\na preukázané, že žalobkyňa ako prevádzkovateľka vozidla dňa 17.09.2017 porušila povinnosť\n\nzabezpečiť, aby pri využívaní vymedzeného úseku cesty týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady\ndiaľničnej známky, čím sa dopustila spáchania správneho deliktu. Podnet o spáchaní správneho deliktu\nbol prvostupňovému orgánu doručený dňa 10.01.2020. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa nevyvrátila\nžiadnym relevantným tvrdením. Z uvedeného vyplýva, že v prípade aplikácie zákona o diaľničnej\nznámke v znení účinnom do 20.07.2020, objektívna 3-ročná zákonná doba, počas ktorej je možné uložiť\npokutu, začala plynúť v deň spáchania správneho deliktu, t. j. dňa 17.09.2017 (uplynula 17.09.2020) a\nsubjektívna 2-ročná zákonná doba začala plynúť dňa 10.01.2020, t. j. v deň keď sa prvostupňový správny\norgán o spáchaní správneho deliktu dozvedel. Dátum kedy sa správny orgán dozvedel o porušení\npovinnosti bol riadne preukázaný a zaznamenaný v JISCD. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa\n20.07.2020 a žalobkyni doručené dňa 27.07.2020. Vzhľadom na tieto skutočností správny súd vyhodnotil\ntúto žalobnú námietku ako nedôvodnú.\n31. Správny súd sa v ďalšej časti v zmysle § 195 SSP zaoberal aplikáciou zákona o diaľničnej známke\nv znení účinnom do 20.7.2020, od 21.07.2020, resp. od 21.07.2021.\n32. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu\nSR, vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre\nčlenské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13. februára 1991, ako aj\nz judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, správny súd zastáva názor, že trestanie za správne\ndelikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov)\nmusí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.\n33. Pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých\npodmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania, z čoho vyplýva,\nže pri posudzovaní trestnosti činu je nevyhnutné zisťovať, či nedošlo k zániku jeho trestnosti aj z dôvodu\npremlčania. Pod pojem trestnosť tak možno zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný\ndelikt.\n34. V intenciách vyššie uvedeného pod pojem trestnosť činu teda možno analogicky zahrnúť\naj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. Jedným z dôvodov zániku deliktuálnej\nzodpovednosti za správny delikt je aj uplynutie prekluzívnych lehôt, v rámci ktorých môže byť rozhodnutie\nsprávneho orgánu ukladajúce sankciu vydané.\n35. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,\nčasového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom\nreálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z\nmechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov\nv konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania\nproti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov\núčastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Prakticky\nvšetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty\nna uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne\n(účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od\nprotiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné\n(uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).\nUstanovenia právnych predpisov o lehotách, do ktorých má byť uložená pokuta za správny delikt, majú\npovahu hmotnoprávnych ustanovení a lehoty v nich upravené sú lehotami prekluzívnymi (prepadnými),\npričom ich uplynutím zaniká zodpovednosť páchateľa za spáchaný správny delikt.\n36. Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa iný správny delikt stal dňa 17.09.2017. V tomto\nčase bolo účinné ustanovenie § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, ktoré upravovalo 2ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 3-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej bol žalovaný\noprávnený uložiť pokutu za spáchaný správny delikt.\n37. Od 21.07.2020 t. j. v čase doručenia napadnutého rozhodnutia žalobkyni, došlo k zmene právnej\núpravy novelou č. 198/2020 Z. z., a podľa § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení\núčinnom od 21.07.2020, konanie o uložení pokuty bolo možné začať do 60 dní odo dňa porušenia\npovinnosti a pokutu bolo možné uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Na uvedenú novelu\npoukázala aj žalobkyňa vo svojej žalobe, keď mala za to, že vzhľadom na priaznivejšiu právnu úpravu\nbolo nutné novelizované znenie aplikovať i na jej prípad. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti\nsprávny súd dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu vzťahujúceho sa na\npreskúmavanú vec v otázke plynutia lehoty na uloženie pokuty zo strany orgánu verejnej správy\na z uvedeného dôvodu vyhodnotil túto žalobnú námietku za dôvodnú.\n38. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že po podaní správnej žaloby, t. j. v čase rozhodovania správneho\nsúdu, došlo novelou č. 286/2021 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej\n\nznámke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela č. 286/2021 Z.\nz.“), účinnou od 21.07.2021 k opätovnej zmene právnej úpravy § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke,\nv zmysle ktorého pokutu za správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa porušenia povinnosti.\nSprávny súd, vzhľadom na vyššie uvedené závery, aplikoval na prejednávaný prípad znenie účinné\nv čase vydania tohto rozsudku.\n39. V posudzovanom prípade je nesporné, že k spáchaniu správneho deliktu došlo dňa 17.09.2017.\nPrvostupňový orgán vydal rozkaz o uložení pokuty za správny delikt dňa 16.01.2020, ktorý bol žalobkyni\ndoručený dňa 23.01.2020. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 20.07.2020 a žalobkyni doručené\ndňa 27.07.2020. Z uvedeného vyplýva, že už rozkaz o uložení pokuty bol vydaný a žalobkyni doručený po\nuplynutí dvoch rokov od spáchania správneho deliktu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a žalobkyni\ndoručené po uplynutí viac ako dvoch rokov a desiatich mesiacov od spáchania správneho deliktu.\nSprávny súd pri aplikácii znenia zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.07.2021 dospel\nk jednoznačnému záveru, že lehoty ustanovené v § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 uvedeného zákona uplynuli,\nčím zanikla zodpovednosť za správny delikt a tým aj právo žalovaného uložiť sankciu za spáchaný\nsprávny delikt.\n40. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na znenie intertemporálneho ustanovenia § 16e\nzákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, v zmysle ktorého sa konania o uložení\npokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou novely č. 198/2020 Z. z. (t. j. pred 21.7.2020),\ndokončia podľa doterajších predpisov. I keď deň určený ako začiatok administratívneho konania v\nposudzovanej veci by s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 16e zákona o diaľničnej známke\nza iných okolností na základe doslovného gramatického výkladu determinoval ako „právny režim“, ktorý\nsa má aplikovať, právnu úpravu účinnú do 20.7.2020, správny súd s poukazom na závery týkajúce\nsa aplikácie zásad správneho trestania posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nv intenciách právnej úpravy účinnej až od 21.7.2021, teda v čase rozhodovania správneho súdu. Na\nuvedený postup správneho súdu nemá vplyv ani znenie intertemporálneho ustanovenie § 16f zákona\no diaľničnej známke k novele účinnej od 21.07.2021.\n41. Intertemporálne ustanovenie § 16e a ani 16f zákona o diaľničnej známke teda na potrebe použitia\nzásad správneho trestania týkajúcich sa posudzovania trestnosti a ukladania trestov nič nemení, pretože\nustanovenie § 11 ods. 6 nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka „konania“ (t. j. postupu správneho\norgánu a účastníkov konania), ale lehotou hmotnoprávnou upravujúcou zánik zodpovednosti páchateľa\nza správny delikt. Konania začaté do 20.07.2020, resp. do 20.07.2021 sa teda môžu dokončiť podľa\ndoterajších (procesných) predpisov, avšak s aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich zánik\nzodpovednosti páchateľa správneho deliktu účinných odo dňa 21.07.2020, resp. 21.07.2021, pretože\ntieto sú pre páchateľa priaznivejšie, pričom takýto postup má svoj základ tak v Ústave SR (čl. 50 ods.\n6) a ako aj vo vyššie citovanom Dohovore (čl. 6 ods. 1).\n42. Obdobný právny názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžo/72/2016 zo dňa\n28.06.2018, kde uviedol: „Odvolací súd konštatuje, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď\nodkázal na prechodné ustanovenia zákona č. 39/2013 Z. z., ktoré sa vzťahujú na začaté a neukončené\nkonania o uložení pokuty bez toho, aby sa širšie zaoberal novšou právnou úpravou. Na jednej strane\nkonanie o uložení pokuty už bolo ukončené, keďže žalobou bolo napadnuté už právoplatné rozhodnutie\nsprávneho orgánu, na druhej strane krajský súd bol povinný z úradnej moci preskúmať, či v danom\nprípade nie je potrebné posúdiť prejednávanú právnu vec z hľadiska zásady nepravej retroaktivity. Senát\nnajvyššieho súdu konštatuje, že ak od rozhodnutia správneho orgánu nadobudla účinnosť nová právna\núprava týkajúca sa ukladania sankcií za správny delikt, k čomu došlo od 1. januára 2016, kedy sa\nnovelizoval zákon č. 39/2013 Z. z., bez ohľadu na jeho intertemporálne ustanovenia, je krajský súd\npovinný ex offo skúmať, či použitie novej právnej úpravy nie je pre páchateľa správneho deliktu, teda\nžalobcu priaznivejšia. V prípade, ak by aj intertemporálne ustanovenia upravovali niečo iné, nesmú byť\nv rozpore s článkom 50 ods. 6 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky.“\n43. Správny súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.:\nPL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022 kde v bode 18. a 19. súd konštatoval, že: „..v nadväznosti na to\npojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi\nsprávnym konaní a správnym súdnym konaní vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom\nna skutočnosť, že správny súd ... koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo\nznamená že rozhoduje v plnej jurisdikcii ... podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd\nnebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby\nbol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti ... Plná jurisdikcia\n\npredstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje\npráve v oblasti správneho trestania...“\n44. V čase, keď bola žalobkyni uložená pokuta, boli správne orgány oprávnené uložiť pokutu za\nstíhaný správny delikt v 2-ročnej subjektívnej prekluzívnej lehote (počítanej od okamihu, kedy sa\nsprávny orgán dozvedel o porušení povinnosti), ktorá (ak neuplynula), mohla plynúť počas 3-ročnej\nobjektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. V danom prípade\ndospel správny súd k záveru, že vo veci konajúce správne orgány (teda i žalovaný) postupovali\nv súlade s právnou úpravou, ktorá bola účinná a platná v čase ich rozhodovania. Správny súd\nnemal žiadne pochybnosti o tom, že prvostupňový orgán začal administratívne konanie a žalovaný aj\nprávoplatne rozhodol v zákonom stanovenej 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehote, s tým, že zároveň\nešte správnemu orgánu plynula aj 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota. Správny súd nemal dôvod\npochybovať o tom, že počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti\ntreba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť získať, a\nto s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému JISDC, ktorý mal správnemu orgánu\ntúto vedomosť sprostredkovať. Odhliadnuc od vyššie uvedeného konštatovania však správny súd\nberúc do úvahy a zohľadňujúc všetku vyššie uvedenú právnu argumentáciu opierajúcu sa o judikatúru\nnajvyšších súdnych autorít v posudzovanej veci uzatvára, že ak spáchala prevádzkovateľka vozidla\nsprávny delikt pred dňom 21.7.2021, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona, jeho „trestnosť“\nsa bude posudzovať podľa predpisov účinných od 21.7.2021, pretože sú pre páchateľku priaznivejšie.\nZánik zodpovednosti za spáchaný správny delikt tak nenastal po uplynutí 2-ročnej subjektívnej alebo 3ročnej objektívnej prekluzívnej doby, ale po uplynutí 2 rokov od porušenia povinnosti.\n45. Správny súd pri rozhodovaní o žalobe vo veciach správneho trestania postupuje v zmysle § 195\npísm. d) SSP tak, že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania\ntrestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho\ntrestania. K takýmto zásadám patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase\nspáchania skutku a podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Z dôvodov\nvyššie uvedených súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupujúc podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec\nvrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie.\n46. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym\nsúdom (§ 191 ods. 6 SSP) a o správnom delikte žalobkyne rozhodnúť v súlade s priaznivejšou\nnovou právnou úpravou týkajúcej sa posudzovanej veci. Prvostupňový správny orgán sa musí nanovo\nvysporiadať i s novou právnou úpravou a skúmať, či táto novšia úprava nie je pre žalobkyňu priaznivejšia.\nIde tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná,\nak je v prospech páchateľa. Uvedené skutočnosti vyplývajú i z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných\nmedzinárodných dokumentov.\n47. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či by tieto\nboli vyhodnotené ako dôvodné alebo nedôvodné, tento záver by žiadnym spôsobom neovplyvnil výrok\nrozhodnutia správneho súdu, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie sa zrušuje, keďže pre\nich zrušenie bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie možnosti\nsankcionovať žalobkyňu za správny delikt v prejednávanej veci.\n48. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal voči\nžalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP.\nO výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\n\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a1a6baa-9722-42de-baba-b4a86e50e1e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2019 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 51, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2019.1"}], "citovane_v": []}