18T/1/2025 | Rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 29. 1. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 18T/1/2025 9525100086 29. 01. 2026 JUDr. Marek Filo ECLI:SK:SSPK:2026:9525100086.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd samosudcom JUDr. Marekom Filom v trestnej veci obžalovanej A. B. C. pre prečin ohýbania práva podľa § 326a ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní v Pezinku dňa 29.01.2026 rozhodol: Obžalovaná: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. B. XXX/XX, D. D. stíhaná obžalobou prokurátora Krajskej prokuratúry sp. zn. 20 Kv 86/24/2200 na skutkovom základe, že

Trnave

dňa

24.03.2025,

ako rozhodca na Všeobecnom rozhodcovskom súde SR, so sídlom F. X, G. v rozhodcovských konaniach podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) bez preukázateľnej existencie rozhodcovskej doložky (dohody zmluvných strán o riešení prípadných sporov, zmluvných vzťahov rozhodcovským súdom) podľa ustanovení § 3 zákona o rozhodcovskom konaní a teda bez založenia právomoci rozhodcovského súdu vydala tieto rozhodnutia 1. vo vzťahu k fyzickej osobe E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/X, D., ako konateľovi spol. B. B., B. so sídlom B. XXXX/XXXX, D., IČO: XX XXX XXX: - uznesenie sp. zn. 758/OB/060921 (na niektorých písomnostiach v rovnakom konaní je používaná sp. zn. 785/OB/060921) z 25.10.2021 v právnej veci žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému E. B., nar. XX.X.XXXX, o zaplatenie 266.726,98 Eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým uložila povinnosť žalovanému E. B. nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na: LV č. XXXX pre k. ú. K., LV č. XXXX pre k. ú. L., LV č. XXXX pre k. ú. L., LV č. XXXXX pre k. ú. D., LV č. XXXXX pre k. ú. D., LV č. XXXXX pre k. ú. D. a LV č. XXXXX pre k. ú. D., v dôsledku čoho E. B. vznikla ujma na právach v zmysle nakladania s predmetom vlastníckeho práva, - uznesenie sp. zn. 785/OB/060921 z 21.12.2021 v právnej veci žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému E. B., nar. XX.X.XXXX, o zaplatenie 266.726,98 Eur s príslušenstvom, ktorým uložila povinnosť žalovanému E. B. nenakladať s obchodnými podielmi spoločnosti M. N., B., M. K., B., B. B., B., B. O., B. a B. B., B., 2. vo vzťahu k spol. C. P., B. so sídlom Q. XXX, IČO: XXXXXXXX, a zároveň k jej štatutárnemu zástupcovi ako fyzickej osobe C. P., nar. XX.XX.XXXX: - rozhodcovský rozsudok sp. zn. 755/OB/260821 z 27.9.2021, právoplatný 15.10.2021, v právnej veci žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému C. P. B. o zaplatenie 34.067,96 Eur s príslušenstvom, ktorým uložila povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 34.067,96 Eur s príslušenstvom, pričom na základe tohto rozsudku ako exekučného titulu bolo vedené exekučné konanie voči spol. C. P. B. na exekútorskom úrade A. R. G. pod č. XX S. XXX/XX, - uznesenie sp. zn. 758/OB/160921 z 4.10.2021 v právnej veci žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému C. P., nar. XX.X.XXXX, o zaplatenie 51.635,15 Eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým uložila povinnosť žalovanému nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať

s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú. T. P., v dôsledku čoho vznikla ujma na právach poškodeného C. P. a O. P. v zmysle nakladania s predmetom vlastníckeho práva, čím v dôsledku svojvoľnej aplikácie ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (napriek absencii rozhodcovskej doložky a tým aj bez platného založenia právomoci rozhodcovského súdu), došlo na základe vyššie uvedených rozhodnutí k poškodeniu obchodných spoločností B. B., B. a C. P., B., ako aj E. B. a C. P. ako fyzických osôb, spočívajúcemu v obmedzení nakladania s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve, čím mala spáchať prečin ohýbania práva podľa § 326a ods. 1 Tr. zák. sa spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu oslobodzuje podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených: - E. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H. XXXX/X, XXX XX D., - C. P. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, Q. odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaná A. C. urobila vyhlásenie o svojej nevine podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., vykonal dokazovanie jej výsluchom, výsluchom svedkov-poškodených C. P. a E. B., ďalej výsluchom svedkov A. R. O., A. K. O., A. K. T., K. I., K. P., znaleckým posudkom znaleckého ústavu z odvetvia kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov KEÚ PZ ČES:PPZKEU-BA-EXP-2025/11495 a postupom podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s navrhnutými relevantnými listinnými dôkazmi. Na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy súd hodnotil v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., pričom bez dôvodných pochybností ustálil skutkový stav, že pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR, so sídlom F. X, G. bolo vedené: - pod sp. zn. 758/OB/060921 konanie žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX o zaplatenie 266.726,98 Eur s príslušenstvom, v priebehu ktorého presne neustálená osoba vystupujúca písomne ako rozhodca A. B. C. · uznesením zo dňa 25.10.2021 nariadila na návrh žalobcu predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložila povinnosť nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na: LV č. XXXX pre k. ú. K., LV č. XXXX pre k. ú. L., LV č. XXXX pre k. ú. L., LV č. XXXXX pre k. ú. D., LV č. XXXXX pre k. ú. D., LV č. XXXXX pre k. ú. D. a LV č. XXXXX pre k. ú. D. · uznesením zo dňa 21.12.2021 nariadila na návrh žalobcu predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložila povinnosť nenakladať s obchodnými podielmi spoločnosti M. N., B., M. K., B., B. B., B., B. O., B. a B. B., B., - pod sp. zn. 755/OB/260821 konanie žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému C. P., B. o zaplatenie 34.067,96 Eur s príslušenstvom, v priebehu ktorého presne neustálená osoba vystupujúca písomne ako rozhodca A. B. C. vydala dňa 27.09.2021 rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovanému uložila povinnosť žalobcovi zaplatiť istinu 34.067,96 Eur s príslušenstvom, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2021 a na základe tohto rozsudku ako exekučného titulu bolo vedené exekučné konanie voči spol. C. P. B. na exekútorskom úrade A. R. G. pod č. 11 EX 185/22, - pod sp. zn. 758/OB/162921 konanie žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému C. P., nar. XX.XX.XXXX o zaplatenie 51.635,15 Eur s príslušenstvom, v priebehu ktorého presne neustálená osoba vystupujúca písomne ako rozhodca A. B. C. uznesením zo dňa 04.10.2021 nariadila na návrh žalobcu predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložila povinnosť nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú. T. P.,

pričom však výsledky procesu vykonaného dokazovania nedávajú podklad pre prijatie nepochybného záveru, že opísané skutky napĺňajú všetky obligatórne znaky trestného činu a ani, že sa ich dopustila obžalovaná A. C. ako špeciálny subjekt. V nižšie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku súd v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. konkrétne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a aj spôsob, akým sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej a prečo nevyhovel niektorým návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. *** J. J. B., s.r.o. c/a E. B. Pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR bol pod sp. zn. 758/OB/060921 prejednávaný spor žalobcu: J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX o zaplatenie 266.726,98 Eur s príslušenstvom (na niektorých rozhodnutiach sa zjavne v dôsledku chyby v písaní nesprávne uvádza spisová značka 785/OB/060921). Tento spor bol iniciovaný žalobou žalobcu zo dňa 25.10.2021. Z predmetnej žaloby (zväzok VI., č.l. 1904-1905) vyplynulo, že žalobca sa peňažného plnenia od žalovaného domáhal argumentáciou, že žalovaný je jediným konateľom obchodnej spoločnosti B. B., B., ktorej žalobca na základe zmluvného vzťahu dodal dohodnuté plnenia, za ktoré mu vystavil faktúry a ktoré obchodná spoločnosť B. B., B. neuhradila. Spoločnosť B. B., B. je v strate, je platobne neschopná, s veriteľmi nekomunikuje a konateľ spoločnosti E. B. predal majetok spoločnosti s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu pohľadávok žalobcu. Konateľ teda nekonal s odbornou starostlivosťou, jeho konanie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a nesie znaky tunelovania vlastnej spoločnosti, ktorej spôsobil svojim konaním škodu. Je teda zodpovedným konateľom, voči ktorému si žalobca v zmysle § 135a Obchodného zákonníka uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti. V samotnom texte žaloby nie je žalobcom tvrdená existencia rozhodcovskej zmluvy alebo doložky. Prílohu žaloby tvorili: - kúpna zmluva na odber PHM zo dňa 27.06.2011 č. 0770_FFS_2011 (zväzok VI, č.l. 1925), - kúpna zmluva na odber PHM zo dňa 23.09.2011 č. 0853_FFS_2011 (zväzok VI, č.l. 1919), - zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.01.2012 (zväzok VI, č.l. 1908-1910), - dodatok č. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.03.2015 (zväzok VI, č.l. 1910 (druhá strana) -1911), - zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 30.08.2012 (zväzok VI, č.l. 1912-1915), - zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 28.08.2019 (zväzok VI, č.l. 1916-1918), - zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 17.01.2013 (zväzok VI, č.l. 1920-1922), - list vlastníctva č. XXXX (zväzok VI, č.l. 1926) - zoznam pohľadávok (zväzok VI, č.l. 1923), Predmetné zmluvy sa týkajú rôznych záväzkových vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX a B. B., B., IČO: XX XXX XXX, avšak nevyplýva z nich, že medzi týmito obchodnými spoločnosťami existovala rozhodcovská zmluva či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Z dvoch kúpnych zmlúv na odber PHM z roku 2011 vyplynulo, že držiteľ zákazníckych kariet, tzn. B. B., B., pri podpise týchto zmlúv prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami prevádzkovateľa, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť týchto zmlúv a zaviazal sa ich dodržiavať. Všeobecné obchodné podmienky prevádzkovateľa účinné ku dňu podpisu týchto kúpnych zmlúv však neboli k žalobe priložené. Všeobecný rozhodcovský súd SR žalobu zo dňa 25.10.2021 spolu s jej prílohami doručil dňa 25.10.2021 (zväzok VI., č.l. 1900) do elektronickej schránky E. B. a procesným uznesením zo dňa 25.10.2021 (zväzok VI., č. l. 1906) ho vyzval na podanie žalobnej odpovede v lehote 7 dní, pričom žalovaného

zároveň informoval, že predsedníctvom rozhodcovského súdu bola vo veci ustanovená rozhodkyňa – A. B. C. ako rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov súdu. Uznesením o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 25.10.2021 (zväzok VI., č. l. 1930 - 1934) Všeobecný rozhodcovský súd SR, na návrh žalobcu zo dňa 25.10.2021, uložil žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX v zmysle § 22a zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej v odôvodnení aj ako „ZoRK“) povinnosť nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú. K., LV č. XXXX pre k. ú. L., LV č. XXXX pre k. ú. L., LV č. XXXXX pre k. ú. D., LV č. XXXXX pre k. ú. D., LV č. XXXXX pre k. ú. D. a LV č. XXXXX pre k. ú. D. a to až do začatia exekúcie alebo zastavenia exekúcie. V písomnom vyhotovení uznesenia je ako rozhodca pri pečiatke rozhodcovského súdu uvedená A. B. C.. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 25.10.2021 (zväzok VI, č.l. 1935-1940) nevyplýva, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania, príp. medzi obchodnými spoločnosťami J. J. B., B. a B. B., B. by existovala rozhodcovská zmluva a ani dohoda podľa § 22a ods. 1 ZoRK o tom, že rozhodcovský súd môže na návrh účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie aj bez vyjadrenia druhého účastníka rozhodcovského konania. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo E. B. doručené elektronicky dňa 27.10.2021 (zväzok VI., č.l. 1928). Dňa 29.10.2021 (zväzok VI, č. l. 1941-1960) žalovaný E. B. doručil Všeobecnému rozhodcovskému súdu SR žalobnú odpoveď, v ktorej pomerne rozsiahlou argumentáciou namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodovať. Dňa 10.11.2021 (zväzok VI, č.l. 1961) doručil žalovaný E. B. Všeobecnému rozhodcovskému súdu SR námietky proti nariadenému predbežnému opatreniu zo dňa 25.10.2021, v ktorých opätovne, mimo aj iné skutočnosti, namietol neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Dňa 10.12.2021 (zväzok VI, č.l. 1965-1975) doručil Všeobecný rozhodcovský súd SR E. B. elektronicky: - všeobecné obchodné podmienky obchodnej spoločnosti J. J. B., B. (špecifikované v odôvodnení nižšie), pričom žalovaného procesným uznesením zo dňa 01.12.2021 vyzval na žalobnú odpoveď v lehote 7 dní, - uznesenie zo dňa 07.12.2021, sp. zn. 785/OB/060921, ktorým rozhodca označený ako A. B. C. vo výroku rozhodol „súd má za to, že sa v zmysle ust. § 21 a 22a ZRK námietky nejavia dôvodne a nie je hospodárne o nej rozhodnúť samostatným uznesením. Zároveň má súd za to, že meritórna otázka vo veci samej je previazaná s otázkou jurisdikčnou a z tohto dôvodu bude hospodárne riešiť jurisdikčné a meritórne otázky spoločne v rozhodcovskom rozhodnutí vo veci samej“. Z doručených Všeobecných obchodných podmienok vyplynulo, že ide o čisté, tzn. nikým nepodpísané a nedatované obchodné podmienky obchodnej spoločnosti J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX z webovej stránky U., ktoré sa majú vzťahovať na záväzkové vzťahy medzi obchodnou spoločnosťou J. J. B., B., a jej zákazníkmi, ktorým je poskytovaná služba, predávaný tovar a prenechaná vec do nájmu. Článok IX znie nasledovne: 1. Tieto VOP sú súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom a zákazníkom, a to v aktuálnom znení uvedené na webovom sídle poskytovateľa. 2. Všetky spory sa zmluvné strany pokúsia riešiť mimosúdnou cestou za účelom zachovania dobrých obchodných vzťahov. V prípade, ak k tomu nedôjde, sa zmluvné strany dohodli, všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe týchto podmienok alebo uzatvorenej zmluvy alebo súvisiacich s týmito podmienkami alebo zmluvou vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik, náhrada škody voči konateľovi, ako aj spory, ktoré vzniknú z iných právnych vzťahov vzniknutých pred podpisom zmluvy, budú riešené pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8,811 08 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Strany sa týmto dohodli na dodatočnom doplnení právomoci rozhodcovského súdu k predošlým právnym vzťahom medzi stranami. Rozhodcu ustanovuje a vymenuje rozhodcovský súd. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre strany konečné a záväzné. Strany sa výslovne dohodli na možnosti súdu v zmysle ust. § 22a ods. l zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní. Adresa pre elektronickú komunikáciu rozhodcovského súdu je: C.. Zmluvné strany prehlasujú, že zmluvu

uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, zmluvu si prečítali, s jej obsahom sa oboznámili a jej obsahu rozumejú. 3. Poskytovateľ je oprávnený zmeniť jednostranne tieto VOP a je povinný bez zbytočného odkladu zverejniť novú verziu VOP na svojom webovom sídle. 4. Tieto VOP nadobúdajú účinnosť dňom zverejnenia. Dňa 31.12.2021 doručil Všeobecný rozhodcovský súd SR žalovanému E. B. uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 21.12.2021 (zväzok VI, č.l. 1976), ktorým bolo žalovanému E. B. zakázané nakladať s obchodnými podielmi v spoločnosti M. N., B., M. K., B., B. B., B., B. O., B. a B. B., B. a to až do začatia exekúcie alebo zastavenia exekúcie. V písomnom vyhotovení uznesenia je ako rozhodca pri pečiatke rozhodcovského súdu uvedená A. B. C.. Dňa 13.01.2022 doručil E. B. T. rozhodcovskému súdu SR námietky proti predbežnému opatreniu zo dňa 21.12.2021, v ktorých mimo iných výhrad, opätovne namietol predovšetkým neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (zväzok VI, č.l. 1991-2000). Uznesením zo dňa 11.02.2022, sp. zn. 785/OB/060921 (zväzok VII, č. l. 2135) Všeobecný rozhodcovský súd SR zrušil obe uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 25.10.2021 a zo dňa 21.12.2021. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že dôvodom ich zrušenia bolo späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu. Predmetné uznesenie podľa jeho obsahu vydala rozhodkyňa A. B. C. a doručované bolo prostredníctvom poštového doručovateľa písomne. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 59Cr/2/2021 (zväzok II, č. l. 532-541) zrušil vyššie uvedené uznesenie Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 25.10.2021, o nariadení predbežného patrenia, ktorým bolo E. B. zakázané nakladať s jeho nehnuteľným majetkom. Z odôvodnenia predmetného uznesenia okresného súdu v podstate vyplynulo, že: - okresný súd konal na základe žaloby žalobcu E. B. podanej v zmysle § 22d ZoRK, - v konaní pred okresným súdom nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami, prípadne medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou B. B., B. bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva a to ani vo forme rozhodcovskej doložky (bod 23), - rozhodca pri nariadení predbežného opatrenia naviac prekročil rozsah právomoci rozhodcovského súdu, pretože keď ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. vylučuje z pôsobnosti rozhodcovských súdov spory o vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, tak predmetné ustanovenie zákona je potrebné vykladať extenzívne v tom smere, že rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať žiadne spory týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam a teda ani nariaďovať predbežné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bod 25-28). Vyššie prezentované skutkové zistenia vyplynuli predovšetkým z vykonaných listinných dôkazov, ktoré predložil svedok poškodený B. prostredníctvom splnomocneného zástupcu na hlavnom pojednávaní. O autentickosti týchto listinných dôkazov a ich obsahu súd nenadobudol žiadne rozumné pochybnosti. Svedok-poškodený predmetné listiny predložil súdu aj s elektronickými doručenkami, ktorých obsah časové okolnosti doručenia jednotlivých listín (vrátane ich počtu) preukazuje. Súd pritom nezistil žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by mal čo i len v minimálnej miere uvažovať o možnosti, že do obsahu týchto predložených listín bolo zo strany svedka poškodeného nejakým spôsobom zasahované a teda, že by bol ich obsah modifikovaný. Autentickosť obsahu vykonaných listinných dôkazov pritom nespochybňovala ani obžalovaná. Jej námietka bola založená na tvrdení, že predmetné rozhodnutia ako rozhodca nikdy nevydala. Prostredníctvom obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 17.07.2025 (pri vyjadrení sa k vykonanému dôkazu) potom v podstate ešte poukázala na to, že tieto listiny predložil súdu poškodený a teda vyjadrila určitú pochybnosť, že nemusí ísť o kompletne všetky listiny doručené poškodenému z rozhodcovského súdu. * Prokurátor obžalovanej kládol za vinu, že ako rozhodkyňa Všeobecného rozhodcovského SR súdu vydala dve uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, ktorými obmedzila poškodeného B. vo výkone jeho práv a konala tak napriek objektívne zjavnej absencii právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, čím z jej strany malo dôjsť k svojvoľnej aplikácii ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.

V záverečnej reči potom prokurátor konanie obžalovanej naproti skutkovej vete obžaloby ešte rozšíril v tom smere, že pri vydaní predbežného opatrenia zo dňa 25.10.2021 prekročila rozsah právomoci rozhodcovského súdu, pretože keď ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. vylučuje z pôsobnosti rozhodcovských súdov spory o vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, tak predmetné ustanovenie zákona je potrebné vykladať extenzívne v tom smere, že rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať žiadne spory týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam a teda ani nariaďovať predbežné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 59Cr/2/2021 (body 25-27 odôvodnenia), ktorým došlo k zrušeniu rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 25.10.2021, sp. zn. 758/OB/060921. ** Na úvod tejto časti rozsudku súd zdôrazňuje, že predmetom tohto trestného konania nebolo posúdiť, či medzi žalobcom J. J. B., B. a obchodnou spoločnosťou B. B., B., prípadne jej jediným konateľom E. B., bola alebo nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva a ani otázka jej platnosti, prípadne opodstatnenosti žaloby podanej proti konateľovi B. B., B. v zmysle § 135a Obchodného zákonníka a ani s tým súvisiacej otázky právneho nástupníctva podľa § 3 ods. 2 ZoRK. Pre rozhodnutie v tejto posudzovanej trestnej veci bolo podstatné posúdiť výlučne to, či sa skutok vymedzený v skutkovej vete obžaloby stal, či má znaky trestného činu a či tento spáchala obžalovaná ako rozhodkyňa. Otázka, či sa skutok stal, bola bez rozumných pochybností pozitívne vyriešená predovšetkým vykonanými listinnými dôkazmi tak, ako to súd konštatoval v odôvodnení už vyššie. Pokiaľ sa potom týka otázky, či skutok má znaky trestného činu, a teda, či rozhodca rozhodcovského súdu úmyselne konal svojvoľne, tzn. vedome bez objektívne danej právomoci, je potrebné vychádzať výlučne z listinných podkladov, ktoré mal rozhodca v čase svojho rozhodovania k dispozícii, tzn. z tých, s ktorými sa v rámci podkladov v konaní vedenom pod sp. zn. 758/OB/060921 mal možnosť oboznámiť. Ak prokurátor obžalovanej kládol za vinu, že ako rozhodkyňa konala úmyselne bez objektívne existujúcej právomoci rozhodcovského súdu, na posúdenie trestnoprávnej relevancie jej konania sú podstatné len skutočnosti, z ktorých svoju právomoc odvodzovať mohla, tzn. výlučne iba listinné podklady, z ktorých v konkrétnej veci vedenej pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR vychádzala. Z tohto dôvodu súd dôkazné návrhy obžalovanej a aj poškodeného B., ktorými chceli preukazovať existenciu/neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a jej platnosť/neplatnosť odmietol vykonať postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por., keďže sa týkali okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Súd zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade, keďže tento sa týka v podstate výlučne otázky právomoci rozhodcovského súdu, považuje za podstatné dôkazy na posúdenie prípadnej trestnoprávnej relevancie konania rozhodcu len tie listinné podklady, z ktorých rozhodca v rámci rozhodcovského konania vychádzal a teda tie, ktoré mal reálne k dispozícii. Z tohto dôvodu súd potom neumožnil stranám predlžovať hlavné pojednávanie vykonávaním rozsiahleho dokazovania listinami k otázkam existencie a platnosti rozhodcovskej zmluvy keďže išlo o listiny, ktoré nebolo preukázané, že rozhodca mal k dispozícii. *** V posudzovanej veci bolo dokazovaním preukázané, že žalobca v žalobe zo dňa 25.10.2021 existenciu rozhodcovskej zmluvy netvrdil a existencia rozhodcovskej zmluvy pritom ( a to ani len v náznakoch) nevyplývala ani zo žalobných príloh. Napriek tejto skutočnosti rozhodca žalobu s jej prílohami doručil dňa 25.10.2021 žalovanému a bez vyčkania lehoty na žalobnú odpoveď, v rovnaký deň, tzn. už dňa 25.10.2021, uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľným majetkom v jeho vlastníctve.

Do popredia preto vystupuje otázka, akú zákonnú povinnosť má rozhodca rozhodcovského súdu reagovať na procesnú situáciu, keď je rozhodcovskému súdu síce doručená žaloba, avšak existencia rozhodcovskej zmluvy žalobcom nie je v žalobe tvrdená a jej existencia nevyplývala ani zo žalobných príloh. Obžalovaná sa prostredníctvom svojho obhajcu v tejto súvislosti bránila tvrdením, že zákon č. 244/2002 Z.z. neukladá rozhodcovi povinnosť proprio motu skúmať vlastnú právomoc, pretože otázku právomoci rozhodca v zmysle § 21 ZoRK skúma až na námietku účastníka rozhodcovského konania. Prezentovaný právny názor má pritom oporu aj v komentároch k § 21 ZoRK, v ktorých sa uvádza, že: „Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoRK upravuje výlučne otázku námietky nedostatku právomoci na základe aktívneho konania zo strany účastníka. Otázkou je, či rozhodcovský súd môže posudzovať otázku právomoci ex offo, t.j. aj bez podania námietky. Prikláňame sa k záveru, že rozhodcovský súd môže sám od seba posudzovať právomoc len v prípadoch, pokiaľ ide o vec, ktorá nie je v zmysle ZoRK arbitrovateľná, alebo ak je predmet konania v rozpore s verejným poriadkom. V týchto prípadoch nie je účelné ani hospodárne v rozhodcovskom konaní pokračovať. To isté platí v prípade, ak rozhodcovský súd zistí, že ide o spotrebiteľskú vec, o ktorej má byť rozhodované podľa ZoSRK. V ostatných prípadoch je na aktivite účastníkov, aby námietku nedostatku právomoci podali včas, v opačnom prípade je v zmysle § 4 ods. 7 ZoRK právomoc založená konkludentne.“ (Systém ASPI - KO244_p12002SK - Text paragrafu 244/2002 - posledný stav textu). „Ustanovenie § 21 nedáva odpoveď na otázku, či je rozhodcovský súd povinný svoju právomoc posudzovať aj bez námietky strán. Pokiaľ ide o nedostatok právomoci spočívajúci v neexistencii alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodov iných ako objektívna non-arbitrabilita, je na túto otázku potrebné odpovedať záporne. Keďže prípadný nedostatok právomoci je možné konvalidovať doručením žalobnej odpovede bez vznesenia námietky nedostatku právomoci (§ 4 ods. 7), ide o otázku, ktorá je v dispozícii strán a nie je dôvod, aby ju rozhodcovský súd posudzoval bez námietky. Ak žalovaný nevznesie námietku, bude prípadný nedostatok právomoci konvalidovaný.“ (komentár k zákonu 244/2002 Z.z. Beck-online). Napriek uvedenému si konajúci trestný súd dovoľuje s prezentovanými právnymi názormi polemizovať. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 ZoRK). Na základe zmluvy súkromnoprávneho charakteru alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne a vážne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci (Uznesenie Ústavného súdu SR z 17.04.2013, sp. zn. I. ÚS 234/2013). V zmysle § 4 ZoRK existujú v podstate 3 formy rozhodcovskej zmluvy. Prvou formou je osobitná písomná rozhodcovská zmluva, ktorá sa spravidla uzatvára, až po tom, ako už konkrétny spor, ktorý strany majú záujem riešiť v rozhodcovskom konaní, vznikne. Druhou formou je písomná rozhodcovská doložka k zmluve, ktorá je spravidla využívaná v prípade dojednávania rozhodcovského riešenie sporov pro futuro. Zmluvné strany si v rámci hlavnej zmluvy dohodnú rozhodcovskú doložku, ktorá sa bude vzťahovať na všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi v budúcnosti vzniknú. Treťou formou rozhodcovskej zmluvy je tzv. tacitné (konkludentné) uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7 ZoRK, ku ktorému dochádza priamo zo zákona ako následok, ak žalobca existenciu rozhodcovskej zmluvy/doložky v žalobe tvrdí a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. V takomto prípade potom rozhodcovská zmluva vznikne priamo zo zákona a to v rozsahu podanej žaloby.

Tak ako to súd rozviedol vyššie, predpokladom založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 ZoRK). Ustanovenie § 21 ods. 1 ZoRK vyjadruje princíp kompetenz -kompetenz, teda oprávnenie rozhodcovského súdu rozhodnúť o vlastnej právomoci. Toto oprávnenie však nemožno chápať len ako reakciu na námietku účastníka rozhodcovského konania. Naopak, v určitých situáciách je rozhodca oprávnený (a fakticky aj povinný) skúmať právomoc aj bez námietky. Je tomu tak predovšetkým preto, že právomoc rozhodcovského súdu je založená výlučne na existencii a platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak by rozhodca konal bez jej existencie, prekročil by rámec súkromnej adjudikačnej právomoci, ktorá je odvodená výlučne od autonómie vôle strán. Ďalej treba zohľadniť, že síce § 4 ods. 7 ZoRK umožňuje vznik právomoci aj konkludentne (tacítne), ale len za splnenia zákonných podmienok. Ak tieto podmienky nie sú naplnené (existencia rozhodcovskej zmluvy nie je ani len žalobcom tvrdená), nemožno prenášať zodpovednosť za absenciu právomoci výlučne na pasivitu žalovaného. Rozhodca nemôže vychádzať len z mlčania účastníka, ak absentuje základný právny titul jeho právomoci. Osobitne v prípadoch, keď zo žaloby nevyplýva žiadne tvrdenie o rozhodcovskej zmluve a existenciu rozhodcovskej zmluvy nie je možné odvodiť ani zo žalobných príloh, alebo ide o veci, ktoré sú zo zákona nearbitrabilné, je skúmanie právomoci bez námietky výrazom zákonnosti konania, nie jeho prekročením. Inak povedané, dispozitívnosť rozhodcovského konania neznamená, že právomoc môže vzniknúť bez právneho základu. Princíp kompetenz-kompetenz preto neznamená len oprávnenie rozhodcu reagovať na námietku, ale aj jeho zodpovednosť konať len v medziach zverenej právomoci. Neobstojí pritom ani argument obžalovanej prezentovaný obhajcom, že už samotné podanie žaloby na rozhodcovský súd je možné chápať ako tvrdenie existencie rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 4 ods. 7 ZoRK. Ak by sa už samotné podanie žaloby považovalo za implicitné tvrdenie existencie rozhodcovskej zmluvy, zákonná podmienka, že existencia rozhodcovskej zmluvy musí byť „v žalobe tvrdená“, by sa stala nadbytočnou. Takýto extenzívny výklad by potom viedol k právnej neistote účastníkov konania, ktorí by mohli byť „vtiahnutí“ do rozhodcovského procesu bez toho, aby bol v konaní riadne nastolený a v žalobe odôvodnený titul právomoci, v čoho dôsledku by sa neprimerane presunulo dôkazné a procesné bremeno na žalovaného, ktorý by musel v žalobnej odpovedi namietať niečo, čo žalobca v žalobe vôbec ani netvrdil. Na druhú stranu súd s poukazom na znenie § 21 ods. 1 ZoRK považuje za potrebné dodať, že už samotná použitá formulácia „je oprávnený“ naznačuje určitú interpretačnú otvorenosť predmetnej právnej normy, z ktorej na prvý pohľad nevyplýva výslovná povinnosť rozhodcu skúmať svoju právomoc proprio motu, keďže text zákona neobsahuje slovné spojenia ako „je povinný skúmať“ alebo „skúma aj bez návrhu“. Namiesto toho hovorí o oprávnení rozhodnúť o právomoci, a to „vrátane námietok“, čo môže evokovať situáciu, že otázka právomoci sa stáva predmetom rozhodovania najmä vtedy, keď je spochybnená účastníkom. Z gramatického výkladu teda možno vyvodiť, že primárnym impulzom na posúdenie právomoci je námietka jej nedostatku. Ustanovenie tak môže byť chápané ako procesný rámec pre riešenie sporov o právomoc, nie ako explicitné zakotvenie povinnosti permanentného preskúmavania právomoci bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov. Nejednoznačnosť tejto právnej normy spočíva práve v tom, že zákon výslovne neupravuje, či ide o povinnosť konať, alebo len o oprávnenie reagovať na procesnú obranu. Až systematický a teleologický výklad – najmä vzhľadom na to, že právomoc rozhodcovského súdu je odvodená výlučne od existencie rozhodcovskej zmluvy – vedie k záveru, že skúmanie právomoci nemožno úplne podriadiť len iniciatíve účastníkov. Samotné znenie § 21 ods. 1 ZoRK však takýto záver výslovne a jednoznačne neukladá, čo vytvára priestor pre rozdielne interpretačné prístupy. Objektívna stránka prečinu ohýbania práva podľa § 326a ods. 1 Tr. zák. spočíva v svojvoľnosti uplatnenia práva pri rozhodovaní. Svojvoľnosť uplatnenia práva je možné charakterizovať ako úmyselné, arbitrárne a právne neobhájiteľné odchýlenie sa od jednoznačne formulovanej právnej normy alebo jej zmyslu. Pôjde o prípady, v ktorých je právna norma z hľadiska svojho textu, obsahu a účelu jednoznačná, vnútorne bezrozporná a umožňuje jej jasnú interpretáciu, kedy pri použití štandardných výkladových metód nie je možné dospieť k takému záveru o jej aplikovateľnosti, aký bol páchateľom prijatý, pretože ním zvolený výklad sa nachádza úplne mimo rámca racionálne obhájiteľnej právnej interpretácie. Keďže povinnosť rozhodcu skúmať svoju právomoc z vlastného podnetu výslovne z textu zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva a znenie § 21 ods. 1 ZoRK vytvára priestor pre rozdielnu interpretáciu, v rámci ktorej právny názor prezentovaný obžalovanou, že rozhodca bez námietky vlastnú právomoc neskúma a ak ju účastník konania pri prvom úkone vo veci samej nenamietne, dochádza

k jej konkludentnému založeniu, sa nenachádza úplne mimo rámca racionálne obhájiteľnej právnej interpretácie, preto nemohol súd dospieť k záveru, že nariadením predbežného opatrenia zo dňa 25.10.2021 bola naplnená objektívna stránka stíhaného trestného činu v podobe svojvôle. Prokurátor v záverečnej reči konanie obžalovanej naproti skutkovej vete obžaloby doplnil v tom smere, že táto mala ako rozhodkyňa prekročiť rozsah právomoci rozhodcovského súdu tým, že nariadila predbežné opatrenie, ktorým svedkovi-poškodenému zakázala nakladať s jeho nehnuteľnosťami, pričom v tomto smere dôvodil, že keď ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. vylučuje z pôsobnosti rozhodcovských súdov spory o vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, tak predmetné ustanovenie zákona je treba vykladať extenzívne v tom smere, že rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať žiadne spory týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam a teda ani predbežným opatrením obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 59Cr/2/2021 (body 25-27 odôvodnenia), ktorým došlo k zrušeniu rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 25.10.2021, sp. zn. 758/OB/060921. Pokiaľ sa týka prezentovaného právneho názoru, konajúci trestný súd nemá ambíciu v rámci tohto svojho rozhodnutia hodnotiť jeho správnosť alebo nesprávnosť a nepovažuje to na účely tohto rozhodnutia ani za nevyhnutne potrebné. Považuje však za potrebné dodať, že ide naozaj o pomerne extenzívny výklad ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a) ZoRK, keďže toto ustanovenie vylučuje ako nearbitrabilné len spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Existuje pritom značný rozdiel medzi rozhodovaním v merite veci a rozhodovaním predbežným opatrením. Zatiaľ čo o vecnom práve sa rozhoduje práve v merite veci, predbežné opatrenie ma charakter iba dočasnej procesnej úpravy, ktorá neurčuje vlastníka veci, nemení vlastnícke právo a nespôsobuje vznik, zmenu ani zánik vlastníckeho alebo iného vecného práva. Vydaným predbežným opatrením zo dňa 25.10.2021 sa len dočasne zasiahlo do dispozičnej slobody vlastníka nehnuteľností a nie do samotného vecného práva ako takého. Ak potom zákon č. 244/2002 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by výslovne zakazovalo nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne upravuje správanie účastníkov bez toho, aby sa týmto predbežným opatrením aj priamo rozhodovalo o samotnom vlastníctve (vecnom práve k nehnuteľnosti), a k opačnému záveru možno dospieť jedine na základe pomerne extenzívneho výkladu ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a) ZoRK, nemožno rozhodcovi, ktorý takéto predbežné opatrenie nariadil, klásť za vinu svojvoľnú aplikáciu ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. a teda vedomé a úmyselné prekročenie právomoci. V prípade správnosti právneho názoru o potrebe extenzívneho výkladu § 1 ods. 3 písm. a) ZoRK by sa mohlo jednať maximálne o nesprávne právne posúdenie veci zo strany rozhodcu, avšak nie o trestný čin spočívajúci v úmyselnom svojvoľnom aplikovaní práva. * Pokiaľ sa týka druhého predbežného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Všeobecného rozhodcovského súdu dňa 21.12.2021 a ktorým bolo žalovanému E. B. zakázané nakladať s obchodnými podielmi v spoločnosti M. N., B., M. K., B., B. B., B., B. O., B. a B. B., B. a to až do začatia exekúcie alebo zastavenia exekúcie, vydaniu tohto uznesenia predchádzali nasledovné skutočnosti: Dňa 10.12.2021 boli E. B. elektronicky z rozhodcovského súdu doručené nikým nepodpísané a nedatované Všeobecné obchodné podmienky žalobcu obsahujúce rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc Všeobecného rozhodcovského súdu SR rozhodovať spory obchodnoprávnej povahy vyplývajúce zo záväzkových vzťahov medzi obchodnou spoločnosťou J. J. B., B. a jej zákazníkmi a zároveň obsahujúce aj dohodu účastníkov rozhodcovského konania podľa § 22a zák. č. 244/2002 Z.z. Súčasne dňa 10.12.2021 bolo E. B. doručené uznesenie Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 07.12.2021, ktorým rozhodcovský súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú žalovaný vzniesol dňa 29.10.2021 a zároveň o námietkach voči predbežnému opatreniu vydanému dňa 25.10.2021 podľa § 22a ods. 1 ZoRK, ktoré žalovaný vzniesol dňa 10.11.2021. Na poklade dokazovania, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní vykonané, nebolo možné zistiť akým spôsobom, z koho iniciatívy a predovšetkým kedy sa Všeobecné obchodné podmienky J. J. B., B.

dostali do dispozície rozhodcovského súdu. Je však možné predpokladať, že sa tak stalo pred vydaním uznesenia zo dňa 07.12.2021. Vzhľadom na znenie § 21 ods. 4 ZoRK súd konštatuje, že o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nie je rozhodcovský súd povinný rozhodnúť samostatným uznesením, ale je oprávnený o tejto námietke rozhodnúť aj v rozhodcovskom rozsudku. V tejto súvislosti je však potom potrebné dodať, že rozhodcovským rozsudkom, ktorý je rozhodnutím v merite veci ( § 33 ods. 1 písm. a) ZoRK) a nie procesným rozhodnutím, rozhodcovský súd nemôže (resp. nemal by) konanie pre nedostatok právomoci už zastaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že síce rozhodcovský súd nie je povinný rozhodnúť o námietke účastníka rozhodcovského konania samostatným uznesením, ale to iba v prípadoch, ak je presvedčený o existencii svojej právomoci na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, kedy potom námietku účastníka konania o nedostatku právomoci môže zamietnuť až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, tzn. v rozsudku. Vzhľadom na znenie § 22a ods. 4 ZoRK súd ďalej konštatuje, že rozhodcovský súd je povinný najneskôr v lehote 30 dní od podania námietok proti predbežnému opatreniu rozhodnúť, či predbežné opatrenie zruší, zmení alebo potvrdí. O námietkach rozhoduje uznesením a nemá zákonnú možnosť o námietke rozhodovať rozhodcovským rozsudkom. Pokiaľ sa potom týka výroku uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 07.12.2021, jeho výroková časť je zmätočná, nezrozumiteľná a vonkoncom nie je v súlade s § 21 a 22a ZoRK. Súd len dedukuje, že úmyslom rozhodcu bolo (zrejme) si rozhodovanie o námietke právomoci rozhodcovského súdu odložiť na rozhodnutie vo veci samej („nie je hospodárne o nej rozhodnúť samostatným uznesením“), o čom rozhodca rozhodovať procesne uznesením nemal a zároveň predbežné opatrenie zo dňa 25.10.2021 potvrdiť (sa „námietky nejavia dôvodné“). Z uvedeného postupu rozhodcu možno vydedukovať, že ak rozhodca deklaroval, že o námietke nedostatku právomoci hodlá rozhodovať v rozhodnutí vo veci samej, tak námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože ako to súd vysvetlil už v odôvodnení vyššie, v rámci rozhodnutia vo veci samej už rozhodcovský súd nemôže pre nedostatok právomoci konanie zastaviť, ale námietku iba zamietnuť. Ak potom rozhodca mal za to, že existuje právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, mohol (za predpokladu, že v spise rozhodcovského súdu sa nenachádzali iné podklady) vychádzať iba zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovanému doručil dňa 10.12.2021. Tieto všeobecné obchodné podmienky nie sú síce datované a nie sú nikým podpísané, avšak mohli by na prvý pohľad evokovať, že ide o obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou kúpnych zmlúv na odber PHM z roku 2011, v ktorých je konštatované, že držiteľ zákazníckych kariet, tzn. B. B., B., pri podpise týchto zmlúv prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami prevádzkovateľa, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť týchto zmlúv a zaviazal sa ich dodržiavať. Toto konštatovanie súdu by bolo vcelku aj rozumne do úvahy prichádzajúce, pokiaľ by žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej Všeobecnému rozhodcovskému súdu SR dňa 29.10.2021 výslovne nepoukázal na skutočnosť, že nemôže ísť o identické obchodné podmienky, ako boli súčasťou predmetných kúpnych zmlúv na odber PHM z jednoduchého dôvodu - v roku 2011 Všeobecný rozhodcovský súd SR ešte neexistoval (nebol zriadený). Javí sa preto, že ak rozhodca svoju právomoc odvodil od nepodpísaných a nedatovaných Všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovanému doručil dňa 10.12.2021, tak v posudzovanej veci vedenej pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR vznikol vážny rozpor medzi procesným postupom rozhodcu a požiadavkami zákona č. 244/2002 Z.z. Ako to súd konštatoval už na iných miestach tohto rozsudku, rozhodcovská právomoc sa odvíja výlučne od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak žalobca v žalobe netvrdil existenciu rozhodcovskej zmluvy a takáto zmluva nevyplývala ani z priložených listín, rozhodcovský súd nemal prima facie preukázaný základ svojej právomoci. Skutočnosť, že kúpne zmluvy z roku 2011 odkazovali na všeobecné obchodné podmienky, sama osebe nepreukazuje existenciu rozhodcovskej doložky, najmä ak tieto všeobecné obchodné podmienky neboli k žalobe predložené. Dodatočné predloženie

nepodpísaných a nedatovaných všeobecných obchodných podmienok, ktoré zjavne ani nemohli byť súčasťou zmluvného režimu z roku 2011 (pretože označený rozhodcovský súd v tom čase ešte neexistoval), zásadne oslabuje záver o existencii platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak žalovaný už pri prvom úkone namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, rozhodca bol povinný túto otázku prioritne a presvedčivo vyriešiť. Pokračovanie v konaní bez spoľahlivého preukázania právomoci predstavuje postup contra legem, keď si rozhodca bez dostatočného právneho základu prisvojil právomoc a následne vydal druhé predbežné opatrenie zasahujúce do majetkovej sféry žalovaného. Ide pritom o zásah, ktorý predpokladá existenciu právomoci. Takýto postup rozhodcu by pritom nebolo možné hodnotiť iba ako nesprávne právne posúdenie veci alebo ako chybný názor o inkorporácii všeobecných obchodných podmienok, keďže z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní absolútne žiaden dôkaz o možnej inkorporácii všeobecných obchodných podmienok, ktorý by mal rozhodca k dispozícii, nevyplynul. Javí sa preto, že neexistencia rozhodcovskej zmluvy bola objektívne zjavná a rozhodca ju pri vydaní druhého predbežného opatrenia zo dňa 21.12.2021 vedome ignoroval. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že na hlavnom pojednávaní nebol v rámci dokazovania vykonaný spisový materiál rozhodcovského súdu vedený pod sp. zn. 758/OB/060921. I keď imanentnou súčasťou rozhodcovského konania by mal byť princíp rovnosti strán, ktorý je vyjadrený v § 17 ZoRK, podľa ktorého sú si strany v rozhodcovskom konaní rovné a musí sa im poskytnúť plná možnosť uplatniť svoje práva, na základe čoho by bolo možné predpokladať, že žalovanému B. boli doručené úplne všetky listiny, ktoré žalobca v priebehu konania predložil, bez oboznámenia predmetného spisového materiálu nie je možné bez rozumných pochybností vylúčiť alternatívu, že rozhodcovskému súdu neboli doručené žalobcom v akomkoľvek štádiu rozhodcovského konania aj iné listinné podklady, z ktorých mohol rozhodca svoju právomoc odvodzovať. Ak potom nie je možné jednoznačne vylúčiť, že v rozhodcovskom spise sa nenachádzali aj iné podklady, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonané neboli a na základe ktorých mohol rozhodca svoju právomoc (i prípadne nesprávne) odvodiť; a aj ja vzhľadom na námietku obžalovanej realizovanú prostredníctvom vyjadrenia obhajcu na hlavnom pojednávaní, keď spochybňovala, či svedok poškodený B. predložil súdu naozaj všetky listiny doručené z rozhodcovského súdu, nemohol súd bez dôvodných pochybností dospieť k jednoznačnému záveru, že rozhodca nedostatok svojej právomoci vedome odignoroval. Nie je pritom, pokiaľ sa týka obsahu rozhodcovského spisu, možné jednoznačne vychádzať ani z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 59Cr/2/2021, ktorým bolo predbežné opatrenie zo dňa 25.10.2021 zrušené, pretože ako vyplynulo z odpovede Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.12.2022 (zväzok IV, č. l. 1307), súčasťou spisu vedenom na okresnom súde vo veci sp. zn. 59Cr/2/2021 nebol rozhodcovský spis (prípadne jeho kópia), ale iba určité na vec sa vzťahujúce listiny. V zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 10 ods. 1 Tr. por. sa za orgán činný v trestnom konaní považuje len policajt a prokurátor, nie súd. Z uvedeného potom plynie, že súd nemá zákonnú povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Naopak, je to prokurátor, kto je povinný bez dôvodných pochybností dôkaznými prostriedkami vykonanými na hlavnom pojednávaní preukázať, že sa stal skutok, že tento skutok napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu a že ho spáchal obžalovaný (otázky viny). Trestný proces je totiž v zmysle § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán – prokurátora na strane jedenej a obvineného na strane druhej. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú, alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdiť tieto dôkazy a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obvineným. Úlohou súdu nie je v žiadnom prípade suplovať prácu prokurátora a za účelom posilnenia obžaloby vykonávať, príp. zabezpečovať dôkazy, ktorých vykonanie nikto nenavrhuje, nakoľko takýmto postupom zo strany súdu by došlo k porušeniu rovnosti strán pred súdom. Úlohou súdu

ako arbitra je spravodlivo vo veci rozhodnúť, pričom za spravodlivé rozhodnutie je nutné považovať aj oslobodzujúce rozhodnutie, pokiaľ prokurátor ohľadom otázky viny neuniesol dôkazné bremeno. Ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por., podľa ktorého môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, je potrebné vykladať tak, že sa týka vykonávania predovšetkým dôkazov ohľadom otázok, ktoré patria do výlučnej domény súdu (napríklad výrok o treste a ochrannom opatrení). Pri posudzovaní otázky viny alebo právnej kvalifikácie skutku, by mal súd z vlastnej iniciatívy do dokazovania zasahovať iba celkom výnimočne - napríklad v otázke posudzovania premlčania, účinnej ľútosti, nepríčetnosti, zmeny zákona priaznivejšej pre obžalovaného, či účasti na amnestii. Tento záver napokon vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorý v náleze sp. zn. II. ÚS 305/2022 zo dňa 21.09.2022 uviedol, že k dopĺňaniu dokazovania zo strany súdu by malo dochádzať len ojedinele, v nevyhnutných prípadoch, kde by konajúci súd nemal zneužívať dôkaznú aktivitu v prospech niektorej zo strán. V závere tejto časti rozsudku teda súd konštatuje, že bez toho, aby bola bez rozumných pochybností vyvrátená verzia, že v spisovom materiály rozhodcovského súdu sa nenachádzali aj iné podklady ako tie, ktoré boli na hlavom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. por. vykonané takmer výlučne na základe procesnej aktivity svedka poškodeného B., tzn. bez toho, aby bol vykonaný príslušný rozhodcovský spis, nemohol súd dospieť i pri existencii pomerne silného podozrenia k jednoznačnému záveru o naplnení objektívnej stránky stíhaného trestného činu v prípade nariadenia predbežného opatrenia uznesením zo dňa 21.12.2021. Otázka viny obžalovaného, tzn. aj všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, musí byť preukázaná bez dôvodných pochybností. Nestačí ani vysoký stupeň pravdepodobnosti, ani silné podozrenie, pokiaľ sa nepretaví do istoty založenej na výsledkoch vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Nakoľko proces vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní neposkytol jednoznačný podklad na skonštatovanie, že konanie rozhodcu naplnilo všetky zákonné znaky trestného činu (konanie rozhodcu bez objektívne založenej právomoci a neexistencia podkladov, na základe ktorých mohol rozhodca (i nesprávne) svoju právomoc odvodiť), neostalo súdu iné, ako v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovanú oslobodiť v tejto časti obžaloby postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. a poškodeného obligatórne odkázať s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. J. J. B., B. c/a C. P., B.. Pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR bol pod sp. zn. 755/OB/260821 prejednávaný spor žalobcu: J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: C. P. B., IČO: XX XXX XXX o zaplatenie 34.067,96 Eur s príslušenstvom. Tento spor bol iniciovaný žalobou žalobcu zo dňa 02.09.2021. Uznesením zo dňa 02.09.2021, sp. zn. 755/OB/260821 (zväzok II., č. l. 262) Všeobecný rozhodcovský súd SR upovedomil žalovaného C. P. B., IČO: XX XXX XXX o skutočnosti, že dňom 02.09.2021 bola proti nemu na rozhodcovskom súde podaná žaloba, čím sa v zmysle § 16 zák. č. 244/2002 Z.z. začalo rozhodcovské konanie, žalovaného súčasne vyzval na podanie žalobnej odpovede v lehote 7 dní a informoval ho, že predsedníctvom rozhodcovského súdu bola vo veci ustanovená rozhodkyňa – A. B. C., rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov súdu. Súčasne s týmto procesným uznesením rozhodcovského súdu boli žalovanému doručované žaloba žalobcu zo dňa 02.09.2021, zmluva na odber PHM a všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Z predmetných príloh k uzneseniu (zväzok II, č. l. 728-738) vyplynulo, že žalobca J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX, zastúpený R. P. V. B., sa od žalovaného C. P. B., IČO: XX XXX XXX domáhal žalobou zo dňa 02.09.2021, podanou na Všeobecný rozhodcovský súd SR, zaplatenia istiny vo výške 34.067,96 Eur s príslušenstvom a to titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby a odber PHM odobratých žalovaným na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na ober PHM zo dňa 05.03.2018. V bode II. odôvodnenia žaloby zo dňa 02.09.2021 je žalobcom konštatované, že „žalobca a žalovaný dňa 05.03.2018 uzatvorili Zmluvu na odber PHM. Žalovaný výslovne súhlasil s obchodnými podmienkami žalobcu s určením právomoci Rozhodcovského súdu. Obchodné podmienky žalobcu sú súčasťou zmluvného dojednania a teda sú podľa ust. § 273 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OBZ“) pre zmluvné strany záväzné. Znenie rozhodcovskej doložky: Všetky spory sa zmluvné strany pokúsia riešiť mimosúdnou cestou za účelom zachovania dobrých obchodných vzťahov. V prípade, ak k tomu nedôjde, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe týchto podmienok alebo uzatvorenej zmluvy alebo súvisiacich s týmito podmienkami alebo zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik,

ako aj spory, ktoré vzniknú z iných právnych vzťahov vzniknutých pred podpisom zmluvy, budú riešené pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8, 811 08 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Strany sa týmto dohodli na dodatočnom doplnení právomoci rozhodcovského súdu k predošlým právnym vzťahom medzi stranami. Rozhodcu ustanovuje a vymenuje rozhodcovský súd. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre strany konečné a záväzné. Strany sa výslovne dohodli na možnosti súdu v zmysle ust. § 22a ods. l zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní.“ Z ustanovení kúpnej zmluvy na odber PHM uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.03.2018, ktorá bola prílohou žaloby žalobcu zo dňa 02.09.2021, vyplynulo, že jej predmetom bol dojednaný záväzkový vzťah medzi obchodnými spoločnosťami J. J. B., B. a C. P. B., pričom v zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou boli, resp. mali byť všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaný oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. Ako druhá príloha žaloby žalobcu zo dňa 02.09.2021 boli predložené „Všeobecné podmienky pre používanie zákazníckych kariet, verzia č. 20.02.2015“, ktoré sú žalovaným, resp. jeho štatutárnym orgánom podpísané. Z týchto všeobecných obchodných podmienok však nevyplýva skutočnosť konštatovaná žalobcom v bode II. odôvodnenia žaloby a teda, že zmluvné strany by si dohodli rozhodcovskú doložku. Z Čl. 9.2 všeobecných obchodných podmienok vyplynulo, že prevádzkovateľ (žalobca) je oprávnený jednostranne meniť všeobecné obchodné podmienky ich novým znením, ktoré je povinný oznámiť držiteľovi palivovej karty (žalovanému) buď osobne, poštou, e-mailom, alebo len ich zverejnením na webovom sídle prevádzkovateľa. Majiteľ palivovej karty (žalovaný) je oprávnený v lehote 30 dní od účinnosti zmeny vyjadriť so zmenou nesúhlas, pričom v takom prípade sa na vzájomné vzťahy budú vzťahovať všeobecné obchodné podmienky platné a účinné pred vykonanou zmenou. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, v ktorých by bola zakomponovaná rozhodcovská doložka v znení bodu II. odôvodnenia žaloby, neboli súčasťou príloh k žalobe zo dňa 02.09.2021. Rozsudkom zo dňa 27.09.2021, sp. zn. 755/OB/260821 (zväzok II., č. l. 792) T. V. B. B. W. W. J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX vyhovel a zaviazal žalovaného C. P. B., IČO: XX XXX XXX zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 34.067,96 Eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu a náhradu trov rozhodcovského konania. V písomnom vyhotovení rozsudku je ako rozhodca pri pečiatke rozhodcovského súdu označená A. B. C.. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2021 a vykonateľnosť dňa 19.10.2021. Tento rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 27.09.2021, sp. zn. 755/OB/260821 sa stal neskôr predmetom výkonu exekúcie, vykonaním ktorej bol poverený súdny exekútor A. R. G., pričom návrh povinného na zastavenie exekúcie bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.09.2022, sp. zn. 75Ek/3666/2021 (zväzok II, č. l. 761) zamietnutý. Z výpovede svedka-poškodeného C. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že Všeobecný rozhodcovský súd SR s ním komunikoval doručovaním do jeho aktivovanej elektronickej schránky. Túto schránku mal síce zriadenú a aktivovanú, ale jej obsah vôbec nekontroloval. O skutočnosti, že voči nemu boli pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR vedené nejaké konania a že rozhodcovský súd mu doručoval nejaké podania do jeho schránky sa dozvedel neskoro a v podstate náhodou, keď schránku skontroloval až po tom, čo pri snahe si navýšiť hypotéku zistil, že na liste vlastníctva má evidovanú plombu. * Na podklade procesu vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo teda v posudzovanom prípade bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR bolo pod sp. zn. 755/OB/260821 vedené konanie medzi žalobcom J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému C. P. B., IČO: XX XXX XXX, ktorého predmetom bol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny vo výške 34.067,96 Eur s príslušenstvom. Predmetné rozhodcovské konanie bolo iniciované žalobou žalobcu zo dňa 02.09.2021. Síce zo žalobných príloh nevyplynulo, že by medzi účastníkmi rozhodcovského konania existovala osobitná rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka k zmluve, preukázaná bola skutočnosť, že existencia rozhodcovskej doložky bola žalobcom v žalobe tvrdená. Rozhodcovský súd žalobu s jej prílohami doručil žalovanému riadne, tzn. v súlade s § 25 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní do jeho aktivovanej elektronickej schránky spolu

s uznesením zo dňa 02.09.2021, ktorým žalovaného vyzval na žalobnú odpoveď v lehote 7 dní. Žalovaný na výzvu rozhodcovského súdu podaním žalobnej odpovede nereagoval. Následne rozsudkom zo dňa 27.09.2021 bolo rozhodcovským súdom žalobe v celom rozsahu vyhovené, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a oprávneným bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. ** Prokurátor obžalovanej kládol za vinu, že ako rozhodkyňa rozhodcovského súdu, pri objektívnej absencii právomoci, svojvoľne aplikovala ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.z. a tým poškodila obchodnú spoločnosť C. P. B.. S týmto záverom sa však súd na podklade vykonaných dôkazov nemohol stotožniť. Jednou z foriem uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je aj jej tzv. tacitné (konkludentné) uzatvorenie podľa § 4 ods. 7 ZoRK, ku ktorému dochádza priamo zo zákona ako následok, ak žalobca existenciu rozhodcovskej zmluvy/doložky v žalobe tvrdí a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. V takomto prípade potom rozhodcovská zmluva vznikne priamo zo zákona a to v rozsahu podanej žaloby. Obžalovaná A. C. sa prostredníctvom svojho obhajcu bránila, že práve nečinnosťou žalovaného, ktorý žalobnú odpoveď nepodal a existenciu rozhodcovskej doložky pri svojom prvom úkone vo veci nenamietol, došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy priamo zo zákona v rozsahu podanej žaloby podľa § 4 ods. 7 ZoRK. Na tomto mieste rozsudku si konajúci súd dovoľuje skonštatovať, že právny výklad ustanovenia § 4 ods. 7 ZoRK nie je taký jednoznačný, akoby sa to mohlo na prvý pohľad javiť, čomu nasvedčuje aj nie jednotná súdna prax, v ktorej sa objavujú dva protichodné právne názory. Zatiaľ čo jeden právny názor ustanovenie § 4 ods. 7 ZoRK vykladá tak, že k tacitnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy dochádza priamo zo zákona, ako následok zmeškania lehoty na podanie námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.03.2021, sp. zn. 8CoSr/2/2020 – bod. 11 odôvodnenia, alebo rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.09.2024, sp. zn. 17CoR/1/2025 – bod. 34 odôvodnenia), druhý právny názor presadzuje, že k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy môže dôjsť len vtedy, ak včas podaná žalobná odpoveď obsahuje iba vyjadrenie k meritu veci bez vznesenej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Inak povedané, k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemôže dôjsť vtedy, ak žalovaným žiadna žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní podaná nebola (napr. uznesenie Ústavného súdu zo dňa 08.04.2019, sp. zn. I. ÚS/381/2019). I keď konajúci trestný súd sa prikláňa k názoru, ktorý ku konkludentnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy vyjadril Ústavný súd SR vo veci sp. zn. I. ÚS/381/2019, nemá ambíciu v tomto svojom rozhodnutí poskytovať stranám jediný správny výklad ustanovenia § 4 ods. 7 ZoRK a nepovažuje to ani na účely svojho rozhodnutia za nevyhnutne potrebné, pretože predmetom tohto trestného konania nie je posudzovať existenciu a platnosť rozhodcovskej doložky, ale naplnenie zákonných znakov stíhaného trestného činu rozhodcom. Zákonný znak svojvôle ako obligatórnej súčasti objektívnej stránky trestného činu ohýbania práva súd vysvetlil už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku s tým, že pôjde o prípady, keď právny výklad právnej normy sa nachádza úplne mimo rámca racionálne obhájiteľnej právnej interpretácie. Uvedené však nie je prípad posudzovanej veci, pretože pokiaľ sa rozhodca v rámci konania pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR pod sp. zn. 755/OB/260821 priklonil k právnemu záveru, že pasivitou žalovaného došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy v rozsahu podanej žaloby priamo zo zákona podľa § 4 ods. 7 ZoRK, a takýto ním zvolený výklad má oporu aj v (pomerne rozšírenej) rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR, ním zvolený právny výklad sa zjavne pohybuje v rámci racionálne obhájiteľnej právnej argumentácie. Samotná skutočnosť, že existujú aj iné možné interpretačné prístupy k uvedenému ustanoveniu, alebo že časť odbornej verejnosti zastáva odlišný právny názor, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o svojvoľnosti rozhodovania. V právnom štáte je prirodzené, že pri výklade neurčitých alebo interpretačne otvorených právnych ustanovení môže dochádzať k pluralite právnych názorov, pričom trestnoprávna zodpovednosť sudcu alebo rozhodcu môže prichádzať do úvahy až vtedy, ak by zvolený výklad predstavoval evidentné popretie zmyslu a účelu právnej normy alebo by

bol v zjavnom rozpore s jej jednoznačným textom. V posudzovanej veci však rozhodca vychádzal z jazykového a systematického výkladu predmetného ustanovenia zákona a jeho právny záver je zároveň podporiteľný aj existujúcou judikatúrou všeobecných súdov, a preto ho nemožno považovať za svojvoľný ani za taký, ktorý by prekračoval hranice ústavne akceptovateľnej interpretácie práva. Uvedené potom viedlo súd k záveru, že síce skutok vymedzený v skutkovej vete obžaloby sa stal, avšak nenapĺňa všetky zákonné znaky trestného činu, čo viedlo k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. a k odkázaniu poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. J. J. B., B. c/a C. P., nar. XX.XX.XXXX Pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR bol pod sp. zn. 758/OB/160921 prejednávaný spor žalobcu: J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX o zaplatenie 51.6355,15 Eur s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 28.09.2021, sp. zn. 758/OB/160921 (zväzok II., č. l. 750) Všeobecný rozhodcovský súd SR upovedomil žalovaného C. P., nar. XX.XX.XXXX o skutočnosti, že dňom 27.09.2021 bola proti nemu na rozhodcovskom súde podaná žaloba žalobcu J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX zastúpený R. P. V. B. o zaplatenie 51.6355,15 Eur s príslušenstvom, čím sa v zmysle § 16 zák. č. 244/2002 Z.z. začalo rozhodcovské konanie, žalovaného súčasne vyzval na podanie žalobnej odpovede v lehote 7 dní a informoval ho, že predsedníctvom rozhodcovského súdu bola vo veci ustanovená rozhodkyňa – A. B. C., rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov súdu. Súčasťou predmetného uznesenia mali ako príloha byť žalovanému doručované žaloba žalobcu zo dňa 27.09.2021 s prílohami. Následným uznesením zo dňa 04.10.2021, sp. zn. 758/OB/160921 (zväzok II., č. l. 752) Všeobecný rozhodcovský súd SR uložil žalovanému povinnosť nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú.: T. P., obec T. P., Q. C.: Rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XX/X – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 225 m2, spolu s pozemkami na parcele č. XX/X – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 702 m2, 27/4 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 225 m2 a to až do začatia exekúcie alebo zastavenia exekúcie. V písomnom vyhotovení uznesenia je ako rozhodca pri pečiatke rozhodcovského súdu uvedená A. B. C.. Súčasťou predmetného uznesenia mali byť žalovanému ako prílohy doručované návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 28.09.2021 s prílohami. Na podklade uznesenia Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 04.10.2021, sp. zn. 758/ OB/160921 o nariadení predbežného opatrenia bola na LV č. XXXX pre k. ú.: T. P., obec T. P., okres Piešťany vyznačená poznámka (plomba) o uložení povinnosti svedkovi-poškodenému Kožányimu nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťami, a to s pozemkami registra C-KN par. č. XX/X, XX/X a rodinným domom súp. č. XXXX postaveným na pozemku registra C-KN par. č. XX/X a to až do začatia exekučného konania alebo zastavenia exekúcie (zväzok II, č. l. 726). Svedok-poškodený C. P. na hlavnom pojednávaní okrem skutočností, že mu rozhodcovský súd doručoval podania do jeho dátovej schránky, ktorú si nekontroloval, tvrdil, že medzi ním ako fyzickou osobou a žalobcom J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX neexistoval žiaden právny vzťah, ktorý by zakladal akýkoľvek dôvod ho žalovať a ktorý by zároveň prípadne zakladal právomoc rozhodcovského súdu takúto žalobu rozhodovať. * Na podklade procesu vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo v posudzovanom prípade bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR bolo pod sp. zn. 758/OB/160921 vedené konanie medzi žalobcom J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému (fyzickej osobe) C. P., nar. XX.XX.XXXX o zaplatenie 51.635,15 Eur s príslušenstvom. V priebehu rozhodcovského konania rozhodcovský súd nariadil uznesením zo dňa 04.10.2021 predbežné opatrenie, ktorým žalovanému Kožnányimu uložil povinnosť nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú.: T. P., obec T. P., Q. C. až do začatia

exekúcie alebo zastavenia exekúcie. V písomnom vyhotovení tohto uznesenia je ako rozhodca pri pečiatke rozhodcovského súdu uvedená A. B. C.. Na podklade tohto uznesenia o nariadení predbežného opatrenia bola na dotknutom LV v katastri nehnuteľností vyznačená plomba. ** Pokiaľ prokurátor obžalovanej kládol za vinu, že ako rozhodkyňa uplatňovala vo veci vedenej pod sp. zn. 758/OB/160921 právo svojvoľne, pričom táto svojvoľnosť mala spočívať v objektívne zjavnej absencii právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť, tak súd konštatuje, že takáto skutočnosť dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní preukázaná vôbec nebola, keď k otázke právomoci rozhodcovského súdu nebol vykonaný žiaden dôkaz. Na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy preukázali v podstate iba to, že pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR bolo pod sp. zn. 758/OB/160921 vedené rozhodcovské konanie žalobcu J. J. B., B. proti žalovanému C. P., nar. XX.XX.XXXX, jeho predmetom bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 51.635,15 Eur s príslušenstvom od žalovaného a v konaní bolo rozhodcovským súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne žalovanému obmedzili dispozičné práva k nehnuteľnosti, pričom táto právna skutočnosť bola následne vyznačená aj na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že Všeobecný rozhodcovský súd SR nariadil predbežné opatrenie napriek úplne zjavnej absencii jeho právomoci vo veci konať a rozhodovať, z vykonaného dokazovania nevyplynuli, pričom k tejto okolnosti nebol na hlavnom pojednávaní vykonaný, a ani navrhnutý vykonať, žiaden dôkaz (tzn. listinné podklady týkajúce sa predmetnej veci, ktoré mal k dispozícii rozhodca – predovšetkým teda žaloba a jej prílohy, prípadne iné podania žalobcu). Pokiaľ prokurátor tvrdil, že rozhodcovský súd nemal právomoc daný spor rozhodovať, nemôže vychádzať iba zo subjektívneho presvedčenia svedka poškodeného P., že medzi ním ako fyzickou osobou a žalobcom neexistoval žiaden právny vzťah, na základe ktorého by bolo možné ho žalovať, keďže obdobne, ako tomu bolo v konaní vednom pod sp. zn. 758/OB/060921, rozumne do úvahy prichádza napríklad podanie žaloby na konateľa obchodnej spoločnosti C. P., B. titulom § 135a ods. 1, ods. 5 Obchodného zákonníka. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní nebola vykonaná minimálne žaloba žalobcu a jej prílohy (prípadne ideálne spisový materiál rozhodcovského súdu), nemá súd na základe čoho posudzovať otázku absencie právomoci rozhodcu. Tak, ako to súd rozviedol už v inej časti tohto rozsudku, v trestnom konaní neťaží obžalovaného dôkazné bremeno preukazovať svoju nevinu. Pokiaľ prokurátor tvrdil, že rozhodca rozhodcovského súdu konal a rozhodoval bez zjavnej právomoci, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť dôkazmi preukázať. Ak tak neurobil, pričom v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiaden dôkaz, je potrebné skonštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní vystupuje pasívne a z tejto pasivity hrozí neunesenie dôkazného bremeno, súd nemôže jeho procesnú pasivitu nahrádzať vlastnou aktivitou smerujúcou k usvedčovaniu obžalovaného. Pokiaľ prokurátor v záverečnej reči konanie rozhodcu vymedzené v skutkovej vete obžaloby navrhol doplniť v tom smere, že vydaním predbežného opatrenia, ktorým boli obmedzené dispozičné práva vlastníka nehnuteľnosti, došlo rozhodcom k prekročeniu jeho právomoci s poukazom na § 1 ods. 3 písm. a) ZoRK, odkazuje sa súd v celom rozsahu na odôvodnenie inej časti tohto rozsudku týkajúceho sa konania vedeného na rozhodcovskom súde pod sp. zn. 758/OB/060921 s tým, že takéto konanie nie je možné kvalifikovať ako svojvôľu. Na podklade vyššie prezentovaných úvah potom dospel súd k záveru, že síce skutok vymedzený v skutkovej vete obžaloby sa stal, tzn. vo veci vedenej pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR bolo pod sp. zn. 758/OB/160921 bolo vedené konanie medzi žalobcom J. J. B., B. proti žalovanému C. P., nar. XX.XX.XXXX o zaplatenie 51.635,15 Eur s príslušenstvom, pričom rozhodca predbežným opatrením zo dňa 04.10.2021 uložil žalovanému povinnosť nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú.: T. P., obec T. P., okres Piešťany až do začatia exekúcie alebo zastavenia exekúcie, avšak žiadna svojvoľnosť uplatnenia práva rozhodcom vykonanými

dôkazmi preukázaná nebola. To má potom za následok konštatovanie, že popísané konanie rozhodcu nenapĺňa všetky zákonné znaky trestného činu, čo viedlo k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. a k obligatórnemu odkázaniu poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. *** K námietke obžalovanej, že skutky vymedzené v obžalobe nespáchala. Nad rámec poskytnutého odôvodnenia súd považuje za nutné dodať, že obžalovaná sa počas hlavného pojednávania bránila tvrdením, že vo vyššie označených konaniach vedených pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR nikdy nebola činná ako rozhodca, žiadne z rozhodnutí v týchto konaniach nevydala, nenapísala a ani nepodpísala, pričom zo žiadneho vykonaného dôkazu ani nevyplýva, že by bola ustanovená do funkcie rozhodcu tohto rozhodcovského súdu, a že takúto funkciu prijala. Pokiaľ sa týka predmetnej obhajobnej argumentácie obžalovanej, táto dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní vyvrátená nebola. Naopak, je nutné dodať, že niektoré okolnosti prípadu, ktoré z dokazovania vyplynuli, túto jej obranu podporujú. * Z oznámenia v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 208/2013 (zväzok I., č. l. 255) vyplynulo, že Všeobecný Rozhodcovský súd SR bol zriadený dňa 21.10.2013 zriaďovateľom - právnickou osobou O. X. B. so sídlom N. XX, XXX XX B. Y., IČO: XX XXX XXX. V predmetnom oznámení uverejnenom v Obchodnom vestníku SR č. 208/2013 bol zároveň uverejnený zoznam rozhodcov tohto rozhodcovského súdu, ktorými boli osoby: - K. O., K. XX, XXX XX C., - R. O., K. XX, XXX XX C., - M. K. P., L. XXX, XXX XX L.. Z oznámenia v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 173/2016 zo dňa 08.09.2016 (zväzok VII., č. l. 2154) vyplynulo, že dňa 01.09.2016 došlo k doplneniu zoznamu rozhodcov o osoby: - K. K. K., - K. B. C., - A. P. O.. Z oznámenia v Obchodnom vestníku SR č. 138/2019 zo dňa 19.07.2019 (zväzok VII., č. l. 2155) vyplynulo, že novým zriaďovateľom Všeobecného Rozhodcovského súdu SR so sídlom F. X, XXX XX G. sa stala asociácia D. Q. U. B. so sídlom F. X, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX. V rámci predmetného oznámenia v Obchodnom vestníku SR bol uverejnený aj štatút Všeobecného rozhodcovského súdu SR, z ktorého vyplynulo mimo iné skutočnosti, že organizačnú štruktúru rozhodcovského súdu tvorí: A/ predsedníctvo, B/ rozhodcovia. Predsedníctvo je pritom najvyšším riadiacim a kontrolným orgánom rozhodcovského súdu, ktorý riadi a kontroluje činnosť rozhodcovského súdu a pri výkone svojej pôsobnosti vykonáva všetky úlohy, ktoré sú mu vymedzené týmto Štatútom, Rokovacím poriadkom, a ostatné úlohy, ak nie sú zverené do právomoci iných osôb podľa tohto Štatútu alebo Rokovacieho poriadku. Predsedníctvo tvoria dvaja členovia – predseda a podpredseda rozhodcovského súdu. Predseda Rozhodcovského súdu zastupuje súd navonok a zabezpečuje jeho riadny chod. Okrem toho, mimo iné kompetencie, predseda vymenúva a ustanovuje rozhodcu, rozhoduje o zápise/vyčiarknutí rozhodcu do/zo zoznamu rozhodcov a vedie zoznam rozhodcov, ktorý je verejne prístupný v sídle všetkých pobočiek súdu, ak sú zriadené. Z verejného športového portálu Národného športového centra Slovenskej republiky (zväzok VII., č. l. 2160) vyplynulo, že štatutárnym orgánom asociácie Tug of War Slovakia so sídlom F. X, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX je osoba K. O.. Zoznam rozhodcov pôsobiacich na Všeobecnom rozhodcovskom súde SR, ktorý je stály rozhodcovský súd povinný viesť podľa § 15 ods. 1 ZoRK, nebol na hlavnom pojednávaní ako dôkaz vykonaný (a ani nie je súčasťou spisového materiálu).

Z procesných uznesení Všeobecného rozhodcovského súdu SR, ktorými boli žalovaní vo vyššie špecifikovaných konaniach vyzvaní na žalobnú odpoveď, vyplynulo, že predsedníctvom rozhodcovského súdu bola v každej jednej z týchto vecí ustanovená rozhodkyňa – A. B. C. ako rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov súdu. Podľa § 8 ods. 3 ZoRK, nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Ustanovený rozhodca musí prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdiť. Na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný dôkaz, že obžalovaná ustanovenie do funkcie rozhodcu písomne potvrdila (a takýto dôkaz ani nie je súčasťou spisového materiálu). Dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní sa pritom nepodarilo jednoznačne identifikovať ani osobu predsedu, príp. podpredsedu Všeobecného rozhodcovského súdu SR. V tomto smere súd len dodáva, že obsah vyšetrovacieho spisu obsahuje indície, že predsedom Všeobecného rozhodcovského súdu SR je osoba A. R. O., keďže práve táto osoba mala podľa emailovej komunikácie, ktorá sa vo vyšetrovacom spise nachádza (zväzok III, č.l. 832-833), doručiť vyšetrovateľke kópie rozhodcovských spisov vedených na Všeobecnom rozhodcovskom súde SR pod sp. zn. 758/OB/060921, 755/OB/260821 a 758/OB/160921 (tieto kópie spisov a ani e-mailová komunikácia vykonané neboli, keďže to žiadna zo strán nenavrhla). Svedok A. R. O. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať z dôvodu, že by si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie, prípadne by trestné stíhanie mohol privodiť aj svojmu príbuznému v priamom rade. Zápisnica o výpovedi svedka z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítaná na hlavom pojednávaní nebola s poukazom na absenciu návrhu procesných strán na takýto postup. Z výsluchu svedka A. K. O. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bol spolužiakom obžalovanej A. C. na vysokej škole a R. O. je jeho brat. Pôsobí ako advokát, pričom v konaniach pred rozhodcovským súdom, ktoré sú predmetom tohto trestného konania, zastupoval žalobcu – J. J. B., B., IČO: XX XXX XXX. Okrem výkonu advokácie pôsobí aj ako rozhodca na viacerých rozhodcovských súdoch. Pokiaľ sa týka Všeobecného rozhodcovského súdu SR, svedok tvrdil, že na tomto súde v súčasnosti už ako rozhodca nepôsobí, no nevedel si spomenúť na obdobie, od kedy tomu tak je. Potvrdil, že v minulosti bol predsedom asociácie Tug of War Slovakia, teda predsedom zriaďovateľa tohto rozhodcovského súdu, ale rovnako tvrdil, že si nespomína na obdobie, kedy tomu tak bolo, pričom dodal, že aktuálne už predsedom asociácie nie je, a je iba radový člen. Na hlavnom pojednávaní sa svedok nevedel vyjadriť k osobe, kto bol predsedom Všeobecného rozhodcovského súdu SR v období, keď pôsobil na tomto súde ako rozhodca a ani v období, keď bol štatutárom zriaďovateľa tohto súdu. Obdobne svedok na hlavnom pojednávaní tvrdil, že nemá vedomosť o tom, ktoré iné konkrétne osoby boli rozhodcami tohto rozhodcovského súdu a tvrdil, že nevie potvrdiť ani to, či bola rozhodkyňou obžalovaná A. C.. Taktiež tvrdil, že nevie dôvod, pre ktorý nebol na adrese sídla súdu vedený stály zoznam rozhodcov a nemá vedomosť ani o tom, ktorá osoba uverejnila štatút rozhodcovského súdu a mená rozhodcov v oznámení v Obchodnom vestníku SR. O skutočnosti, že Všeobecný rozhodcovský súd SR na elektronické doručovanie využíval elektronickú schránku asociácie Tug of War Slovakia sa podľa jeho tvrdenia dozvedel až na hlavnom pojednávaní počas jeho svedeckej výpovede. Na otázky, ktorá osoba mala prístup do elektronickej schránky asociácie Tug of War Slovakia, prípadne ktorá osoba zasielala za Všeobecný rozhodcovský súd SR písomnosti elektronicky cez portál Slovensko.sk sa vyjadriť nevedel. Svedok zároveň pred súdom tvrdil, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá rozhodcovskému súdu povinnosť viesť spis rozhodcovského konania v akejkoľvek forme. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že na konverziu písomného dokumentu do elektronickej podoby, v ktorej bol dokument následne doručovaný účastníkom rozhodcovského konania prostredníctvom elektronickej schránky asociácie Tug of War Slovakia, využíval Všeobecný rozhodcovský súd SR služby notárskeho úradu A. K. T.. Z výsluchu svedka A. K. T. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že od roku 2015 je notárom so sídlom úradu Stará Vajnorská, Bratislava, pričom jedným z jeho klientov je aj Všeobecný rozhodcovský súd SR. Pre tohto klienta na úrade vykonávajú tzv. konverziu listinných dokumentov do elektronickej podoby.

Konverziu vykonávajú zamestnanci úradu, pričom osoba, ktorá o konverziu listiny žiada nemusí byť jej autorom. Stačí len, že listinu prinesie a o konverziu požiada, pričom v systéme sa potom vyznačí meno takejto osoby. Pokiaľ sa týka personálneho obsadenia Všeobecného rozhodcovského súdu SR, nevie kto je alebo kto bol jeho predseda, prípadne podpredseda. Za súd najčastejšie komunikoval s K. O., s ktorým za Všeobecný rozhodcovský súd SR komunikuje aj v súčasnosti a podľa jeho vedomostí je asi naďalej rozhodcom tohto súdu. Pokiaľ sa týka iných rozhodcov, pozná z písomných rozhodnutí mená R. O. a B. C.. Osobu R. O. pozná aj osobne, je to manžel jeho bývalej koncipientky – P. O. (tiež rozhodkyne Všeobecného rozhodcovského súdu SR podľa oznámenia v Obchodnom vestníku SR č. 173/2016). Obžalovanú B. C. osobne nikdy nestretol a nemá ani vedomosť, že by niekedy žiadala o vykonanie konverzie akéhokoľvek dokumentu. O konverzie žiadali podľa jeho vedomosti len osoby R. a K. O.. S poukazom na obsah výpovede svedka A. T. súd žiadosťou zo dňa 21.07.2015 (zväzok VII, č. l. 2299) požiadal notársky úrad o identifikáciu osoby, ktorá žiadala o konverziu rozhodnutí špecifikovaných v skutkovej vete obžaloby a o oznámenie, či A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v priebehu rokov 2021/2022 žiadala o vykonanie konverzie akéhokoľvek dokumentu, ktorého autorom bol Všeobecný rozhodcovský súd SR. Z odpovede notárskeho úradu A. T. doručenej súdu dňa 30.07.2025 (zväzok VII, č.l. 2321) vyplynulo, že žiadateľmi o konverziu boli osoby K. I. a K. P., ktoré sú zamestnankyne notárskeho úradu. Pokiaľ sa týka osoby B. C., nar. XX.XX.XXXX, táto nie je evidovaná ako žiadateľka o žiadny úkon za celú existenciu notárskeho úradu od 02.03.2015. Z výsluchu svedkyne K. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na notárskom úrade A. T. pracuje od roku 2018 a vykonávala aj konverzie dokumentov vrátane konverzií rozhodnutí Všeobecného rozhodcovského súdu SR. Proces vykonania konverzie spočiatku fungoval tak, že naskenovaný dokument im bol doručený od K. O. z jeho e -mailovej adresy K., pričom následne keď K. O. prišiel osobe, tak sa ten naskenovaný dokument vytlačil, skontroloval sa s originálom a vykonala sa konverzia. V ďalšom období už potom K. O. nosil dokumenty na notársky úrad osobne, kde sa skenovali a vykonávali sa konverzie. Podľa jej vedomostí za Všeobecný rozhodcovský súd SR dokumenty nosil iba K. O.. Možno v niektorých prípadoch ich priniesla nejaká jeho zamestnankyňa, avšak obžalovanú C. svedkyňa nepozná a dodala, že podľa jej vedomostí na notársky úrad dokumenty nikdy ani nepriniesla. Z výsluchu svedkyne K. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na notárskom úrade A. T. pracuje od roku 2018. Subjekt Všeobecný rozhodcovský súd SR pozná ako klienta úradu, pre ktorého vykonávali konverziu dokumentov do elektronickej podoby. Tieto dokumenty fyzicky na notársky úrad nosil A. K. O., prípadne niekedy zamestnanci jeho advokátskej kancelárie. Pokiaľ sa týka obžalovanej, nepozná ju, nikdy sa s ňou nestretla. Na základe návrhu prokurátora súd na hlavnom pojednávaní uznesením zo dňa 30.09.2025 pribral do konania znalecký ústav z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov: KEÚ PZ, ktorému uložil úlohu preskúmať sporné podpisy na v tejto trestnej veci posudzovaných rozhodnutiach Všeobecného rozhodcovského súdu SR, tieto porovnať s porovnávacím materiálom obžalovanej a podať znalecký posudok, v ktorom bude zodpovedaná otázka, či podpisy na rozhodnutiach rozhodcovského súdu vyhotovila obžalovaná. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2025/11495 (zväzok VIII, č.l. 2459-2520, ktorý bol podaný dňa 16.12.2025, vyplynulo, že - sporné podpisy (na rozhodnutiach) síce sú vhodné k písmoznaleckému skúmaniu, avšak s obmedzeniami (jednoduchá štruktúra vyhotovenia, umiestnenie podpisu a skutočnosť, že ide o kópiu a nie originál), ktoré neumožňujú stanovenie jednoznačného záveru skúmania ani po predložení vyhovujúcich (druhovo zhodných) porovnávacích materiálov, - predložené porovnávacie podpisy obžalovanej (pochádzajúce z rokov 2020, 2021, 2022) sú vyhotovené ako nacvičené a čiastočne čitateľné podpisy (čitateľná je iniciála „P a po nej nasledujúce písmeno a“). Na rozdiel od toho, sporné podpisy sú vyhotovené iba ako parafy s veľmi jednoduchou štruktúrou vyhotovenia. Porovnávacie podpisy a sporné podpisy nie sú teda druhovo zhodné, - sporné podpisy na uznesení Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 25.10.2021, sp. zn. 758/ OB/060921 a na uznesení Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 21.12.2021, sp. zn. 758/

OB/060921 sú absolútne zhodné. Žiadne dva podpisy pisateľa pritom nie sú a ani nemôžu byť nikdy absolútne zhodné. Absolútna zhodnosť je znakom technického falšovania. Jediným vykonaným dôkazom, z ktorého prokurátor odvodzoval, že rozhodnutia v posudzovaných veciach vydala obžalovaná ako rozhodkyňa, je skutočnosť, že na dotknutých rozhodnutiach je uvedené jej meno. Uvedená skutočnosť však v kontexte posudzovaného prípadu v zásade nič nepreukazuje, keď nie je možné vylúčiť tú alternatívu dejového sladu udalostí, že meno a priezvisko obžalovanej bolo inou osobou zneužité na zakrytie skutočnej identity osoby rozhodcu, resp. osoby, ktorá v predmetných veciach konala a rozhodovala ako rozhodca. Svedkovia A. K. O. a A. R. O. sú uvedení v oznámení v Obchodnom vestníku SR č. 208/2013 ako rozhodcovia Všeobecného rozhodcovského súdu SR. Obaja sú podľa svojich vyjadrení spolužiaci obžalovanej z vysokej školy. K. O. síce na hlavnom pojednávaní tvrdil, že už rozhodcom Všeobecného rozhodcovského súdu SR nie je, avšak nedokázal uviesť dátum a ani približné obdobie, od kedy by tomu tak malo byť. Napriek jeho tvrdeniu, že už rozhodcom tohto súdu nie je, svedok A. K. T. vo svojej výpovedi pred súdom vypovedal, tak ako v minulosti, aj v súčasnosti s jeho notárskym úradom za Všeobecný rozhodcovský súd SR komunikuje práve A. K. O.. Podľa svedeckých výpovedí zamestnankýň notárskeho úradu a aj svedeckej výpovede notára A. T., Všeobecný rozhodcovský súd SR využíval služby notárskeho úradu na vykonanie konverzie listinného dokumentu do elektronickej formy, pričom o vykonanie konverzie takmer výlučne žiadal A. K. O.. Skonvertované dokumenty v elektronickej forme boli účastníkom rozhodcovského konania zasielané zo Všeobecného rozhodcovského súdu SR prostredníctvom portálu Slovensko.sk do ich elektronických stránok s tým, že ako odosielateľ týchto skonvertovaných dokumentov je identifikovaná asociácia Tug of War Slovakia so sídlom F. X, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX, ktorej predsedom podľa vykonaného dokazovania je A. K. O.. Predmetná asociácia je zároveň aj zriaďovateľom Všeobecného rozhodcovského súdu SR a sídli na rovnakej adrese ako rozhodcovský súd, kde majú len virtuálne sídlo. Právnym zástupcom žalobcu J. J. B., B. v každom jednom posudzovanom prípade vedenom pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR, bol A. K. O.. Podľa indícii nachádzajúcich sa v spisovom materiály možno predpokladať, že brat K. O. – A. R. O. je predsedom Všeobecného rozhodcovského súdu SR, pričom práve predseda rozhodcovského súdu požiadal o zápis poznámky o vydaných predbežných opatreniach do obchodného registra ako i do katastra nehnuteľností (zväzok IV, č.l. 1231, č.l. 1299). Svedok A. R. O. pritom na hlavnom pojednávaní odoprel podať svedeckú výpoveď z obavy, že by sebe a svojmu príbuznému v priamom rade mohol výpoveďou privodiť trestné stíhanie. Znaleckým dokazovaním z odvetvia písmoznalectvo sa nepodarilo preukázať, že podpisy na sporných rozhodnutiach patria obžalovanej, pričom 21ks porovnávacích podpisov obžalovanej z rokov 2020-2022, ktoré zabezpečil prokurátor, sa vizuálne úplne odlišujú od 4 sporných podpisov na predmetných rozhodnutiach vydaných v roku 2021. Znalecký ústav naviac k tomu záveru pridal ďalšie ešte veľmi vážne zistenie, že minimálne na dvoch posudzovaných uzneseniach vydaných dňa 25.10.2021 a 21.12.2021 Všeobecným rozhodcovským súdom SR vo veci J. J. B., B. proti E. B. vedenej pod sp. zn. 758/OB/060921 podpisy na týchto rozhodnutiach nesú jasné znaky technického falšovania. Uvedené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti vytvárajú ucelený reťazec indícií, ktorý vyvoláva mimoriadne závažné pochybnosti o tom, že predmetné rozhodnutia vydala a podpísala obžalovaná. Zároveň vyvolávajú aj zásadné pochybnosti o samotnom fungovaní Všeobecného rozhodcovského súdu SR, keď koncentrácia personálnych väzieb medzi žalobcom, jeho právnym zástupcom, zriaďovateľom rozhodcovského súdu a osobami vystupujúcimi v mene tejto inštitúcie totiž objektívne spochybňuje jej nezávislosť a nestrannosť, ktoré sú pritom základnými predpokladmi legitímneho rozhodcovského konania. Tieto pochybnosti navyše ešte prehlbujú ďalšie zistené skutočnosti, keď dokazovaním nebolo možné transparentne identifikovať osobu predsedu a podpredsedu rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd v rozpore so zákonom neevidoval stály zoznam rozhodcov, bránil sa žiadosti orgánov činných v trestnom konaní o poskytnutie kompletnej spisovej dokumentácie jednotlivých konaní s odôvodnením, že zákon neukladá rozhodcovskému súdu povinnosť viesť spisy a to aj napriek tomu, že rozhodnutia rozhodcovského súdu môžu byť predmetom súdneho prieskumu všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Navyše sa v posudzovanej veci vyskytli aj dôvodné pochybnosti o skutočnej identite osôb vystupujúcich písomne v mene rozhodcovského súdu ako rozhodcovia, keď obžalovaná popiera, že by v dotknutých konaniach rozhodovala, absentoval jej súhlas s ustanovením do funkcie rozhodcu a znaleckým dokazovaním bolo naviac preukázané aj technické falšovanie podpisov na minimálne dvoch rozhodnutiach tejto inštitúcie. Tu je vhodné potom ešte dodať, že v niektorých posudzovaných prípadoch

právne posúdenie právomoci rozhodcovského súdu minimálne lavírovalo na hranici medzi právnym výkladom zákona a možným naplnením skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva. Za takejto dôkaznej situácie nielenže existujú pochybnosti o tom, či posudzované rozhodnutia vydala obžalovaná, ale sa nevyhnutne vynára aj zásadná otázka, ako môže takto fungujúca inštitúcia v právnom štáte legitímne rozhodovať právne spory, ktorých výsledkom sú rozhodnutia schopné nadobudnúť účinky exekučného titulu. Na podklade vyššie prezentovaného súd potom konštatuje, že obhajobná argumentácia obžalovanej, podľa ktorej v posudzovaných veciach nekonala ako rozhodca, žiadne rozhodnutia nevydala, nenapísala ani nepodpísala, nebola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Naopak, takáto verzia skutkového deja prichádza rozumne do úvahy ako jedna z možných alternatív. Pokiaľ táto alternatíva nebola vykonanými dôkazmi spoľahlivo vylúčená, súd pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo nemohol dospieť k záveru, že skutky spáchala obžalovaná. Uvedený záver by sám osebe odôvodňoval oslobodenie obžalovanej spod obžaloby aj podľa § 285 písm. c) Tr. por., no keďže zo systematiky ustanovenia § 285 Tr. por. vyplýva postupnosť jednotlivých oslobodzovacích dôvodov, súd obžalovanú oslobodil vo výroku tohto rozsudku postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por., a to na základe dôvodov podrobne rozvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné uviesť, že na vyvrátenie obhajobnej verzie obžalovanej, že rozhodnutia nevydala, nie je postačujúce poukazovanie prokurátora v záverečnej reči na skutočnosť, že takúto argumentáciu obžalovaná explicitne uplatnila až pri záverečnom preštudovaní spisu, zatiaľ čo pri predchádzajúcich procesných úkonoch ako obvinená nespochybňovala, že v predmetných veciach konala a rozhodovala ako rozhodca. Spôsob vedenia obhajoby, vrátane voľby jej taktiky a načasovania jednotlivých procesných tvrdení, je výlučne vecou obžalovanej a jej obhajoby. Rovnako tak platí, že dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v obžalobe nesie prokurátor. Pokiaľ teda vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní nevyvrátilo obhajobnú verziu obžalovanej spôsobom vylučujúcim dôvodné pochybnosti, samotná okolnosť, kedy obžalovaná túto obranu výslovne artikulovala, nemôže mať pre posúdenie jej viny rozhodujúci význam. *** K odmietnutým návrhom na vykonanie dokazovania. Pokiaľ prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhoval ako dôkaz postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítať zápisnicu o výsluchu A. C. zo dňa 27.04.2022 (zväzok I, č.l. 163), túto zápisnicu umožnil súd prokurátorovi oboznámiť postupom podľa § 269 Tr. por. a to iba v rozsahu oboznámenia kto vypovedal, kde vypovedal a kedy vypovedal. Obsah zápisnice však súd oboznámiť prokurátorovi neumožnil, nakoľko nejde o zápisnicu o výsluchu obvineného, ale o zápisnicu o výsluchu osoby realizovanej dňa 27.04.2022 podľa § 196 ods. 3 Tr. por. Zo znenia § 258 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 33, § 10 ods. 12 a § 119 ods. 2 Tr. por. je pritom zrejmé, že pod výpoveďou obžalovaného, ktorú možno postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítať na hlavnom pojednávaní, je len taká predchádzajúca výpoveď, ktorú vykonala obžalovaná osoba v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného, tzn. po vznesení obvinenia. Pokiaľ sa týka návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré písomne predložila obžalovaná prostredníctvom obhajcu v priebehu konania pred súdom (dňa 15.07.2025, zväzok VII, č.l. 2180) a na ktorých vykonaní obžalovaná prostredníctvom obhajcu na hlavnom pojednávaní zotrvala (zväzok VII, č.l. 2310), tieto súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať, nakoľko sa týkali skutočností nepodstatných pre rozhodnutie. Tak, ako to súd rozviedol už v inej časti tohto rozsudku, pre rozhodnutie súdu nebolo podstatné zistenie, či medzi účastníkmi rozhodcovského konania existovala alebo neexistovala rozhodcovská zmluva a ani otázka jej platnosti. Bolo by teda celom zbytočné odpovedať na tieto otázky a za týmto účelom vykonávať rozsiahle dokazovanie, ak nebolo preukázané, že takéto listinné podklady mal k dispozícii aj rozhodca rozhodcovského súdu v rámci podkladov, z ktorých svoju právomoc mohol odvodzovať. Pokiaľ sa týka návrhu svedka poškodeného B. prednesený prostredníctvom jeho zástupcu na vykonanie listinných dôkazov - faktúr (zo dňa 16.07.2025, zväzok VII, č.l. 2279), na ktorého vykonaní na hlavnom

pojednávaní zotrval (zväzok VII, č.l. 2310), aj tieto súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať. Tieto faktúry nijakým spôsobom nepreukazovali škodu, ktorá mala vzniknúť poškodenému v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej, pričom návrh na ich vykonanie ani nebol prednesený v úmysle výšku škody preukazovať, ale mal za cieľ preukázať, že obchodná spoločnosť B. B.,B. mala existujúce obchodné vzťahy (zväzok VII, č.l. 2310), čo súd vyhodnotil ako okolnosť nepodstatnú pre rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 18T/1/2025 z 29. 1. 2026

Text rozhodnutia

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/84/2025 z 4. 8. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/23/2025 z 17. 6. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/36/2026 z 26. 5. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/28/2026 z 20. 5. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/70/2025 z 14. 4. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/64/2025 z 14. 1. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/43/2024 z 24. 9. 2025

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/41/2025 z 28. 7. 2025