Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 18T/4/2025 9525100339 05. 11. 2025 JUDr. Marek Filo ECLI:SK:SSPK:2025:9525100339.1
Uznesenie Špecializovaný trestný súd samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obvineného Mgr. Q. G. pre pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., o návrhu na schválenie dohody o vine a treste, dňa 05.11.2025 rozhodol: Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd odmieta návrh dohody o vine a treste predložený prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline dňa 30.10.2025 pod sp. zn. 20 Kv 96/24/5500-22, ktorú prokurátor uzatvoril s obvineným Mgr. Q. G., nar. XX.XX.XXXX obvineným pre pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal obvinený dopustiť na skutkovom základe, že - dňa 27.07.2024 v čase od 22:20:39 hod. po predchádzajúcom požití alkoholu, v P., na ulici O., v blízkosti reštaurácie O., potom, čo zaregistroval prichádzajúcu hliadku Mestskej polície Ružomberok, dvakrát si v stoji svoju pravú ruku s otvorenou vystretou dlaňou otočenou k zemi so spojenými prstami priložil k hrudi a ruku následne prudko vystrel pred seba nad rameno so slovami „Sieg heil“, pričom slovne útočil na členov uvedenej hliadky mestskej polície, ktorá následne privolala na miesto hliadku Policajného zboru, tohto konania sa dopustil opakovane aj potom ako bol hliadkou mestskej polície upozornený, že sa dopúšťa protiprávneho konania, následne pri príchode príslušníkov Policajného zboru v čase asi o 22:40 hod., opätovne pravou rukou zopakoval vyššie uvedený pozdrav, - dňa 26.01.2025 v čase od 12:20:55 hod. do 12:25:21 hod. v P., v pivárni M., nachádzajúcej sa na ulici I. I. č. XX, pod vplyvom značného množstva alkoholu, za prítomnosti najmenej siedmych osôb opakovane najmenej 3 - krát, tak v stoji, ako aj v sede si svoju pravú ruku s otvorenou vystretou dlaňou otočenou k zemi so spojenými prstami priložil k hrudi a ruku následne prudko vystrel pred seba nad rameno so slovami „Sieg heil a Heil Hitler“, v oboch prípadoch teda použil nemecký pozdrav, ktorý patril a dodnes patrí medzi obvyklé prejavy príslušnosti k národnosocialistickému hnutiu- fašizmu a spája sa s nacistickou ideológiou Nemeckej ríše na čele s Adolfom Hitlerom v rokoch 1933 až 1945, a následne s neonacistickým hnutím ako jeden zo základných prejavov príslušnosti k tomuto hnutiu, za čo mu mal byť uložený podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon mu mal byť podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., pretože navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná. odôvodnenie: Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal dňa 30.10.2025 na Špecializovaný trestný súd návrh na schválenie dohody o vine a treste uzatvorenej s obvineným Mgr. Q. G., ktorý je ako obvinený stíhaný pre pokračovací prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd
podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, za čo mu navrhoval uložiť podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. Samosudca postupom determinovaným v § 331 ods. 1 Tr. por. preskúmal návrh dohody o vine a treste a podľa jeho obsahu a obsahu spisu zistil, že navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná. Zrejmá neprimeranosť dohody v posudzovanej trestnej veci pramení z nesprávneho právneho posúdenia skutku, ktorý je obvinenému kladený za vinu a zároveň z nedodržania zákonných ustanovení o ukladaní trestov. *** S poukazom proces vykonaného dokazovania v prípravnom konaní samosudca v prvom rade vznáša výhradu voči právnej kvalifikácii skutku ako jedného pokračovacieho trestného činu. Za pokračovací trestný čin v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu, pričom trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Subjektívna súvislosť spočíva v postupnom uskutočňovaní jednotiaceho zámeru, ktorý musí byť prítomný už na počiatku, tzn. už pri spáchaní prvého čiastkového útoku. Uvedené potom znamená, že páchateľ už od počiatku zamýšľa aspoň v najhrubších rysoch i ďalšie čiastkové útoky, ktoré sa potom po objektívnej stránke javia ako postupné realizovanie tohto už na počiatku prítomného jednotiaceho zámeru. Napr. dlhodobo nezamestnaný a nemajetný páchateľ sa rozhodne páchať majetkovú kriminalitu spočívajúcu vo vykrádaní garáží v blízkosti jeho obydlia s tým, že takto odcudzené veci bude predávať priekupníkovi a tým si bude zadovažovať finančné prostriedky na živobytie. Už pri vykradnutí prvej z garáží páchateľ aspoň v hrubých rysoch zamýšľa vykradnutie ďalšej garáže, ku ktorej sa potom odhodlá po tom, čo bude opätovne potrebovať získať prostriedky na živobytie. Prvé a každé ďalšie vykradnutie garáže bude teda prepájať subjektívna súvislosť, ktorá bola prítomná už na počiatku takto páchanej trestnej činnosti. Od pokračovacieho trestného činu je však potrebné odlíšiť opakovanie trestného činu, pri ktorom síce páchateľ opakuje rovné konanie, tzn. rovnakým spôsobom napĺňa objektívnu stránku rovnakého trestného činu, avšak tieto konania navzájom neprepája už vyššie popísaná subjektívna súvislosť spočívajúca v napĺňaní jednotiaceho zámeru. Existenciu jednotiaceho zámeru páchateľa je potrebné dokazovaním preukázať, k čomu v posudzovanej trestnej veci bez rozumných pochybností podľa názoru súdu nedošlo. Naopak, výsledky procesu vykonaného dokazovania v prípravnom konaní (výpoveď obvineného, výpovede svedkov, dôkazy vykonané k posúdeniu osoby obvineného a znalecké dokazovanie č. 34/2025) skôr nasvedčujú, že spáchanie prejednávanej trestnej činnosti nepredstavuje napĺňanie jednotiaceho zámeru obvineným, ale má súvis s odbrzdením ovládacích mechanizmov obvineného po intoxikácii vyšším množstvom alkoholu, ktorým bol obvinený intoxikovaný podľa obsahu spisu v každom posudzovanom prípade. V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť, že jednotiaci zámer predpokladá od počiatku prítomnú vedomú vôľu páchateľa realizovať viac čiastkových útokov ako súčasť jeho trestnoprávne relevantných predstáv. Ak však k opakovanému napĺňaniu objektívnej stránky konkrétneho trestného činu dochádza páchateľom iba v stavoch intoxikácie alkoholom, ktorý znižuje jeho ovládacie schopnosti a zvýrazňuje jeho impulzívne správanie sa, potom absentuje racionálna a vedomá väzba medzi jednotlivými konaniami páchateľa, v čoho dôsledku páchateľ nekoná podľa jedného vopred zaumieneného dlhodobého zámeru, ale iba opakuje trestnoprávne relevantné konanie. V ďalšom súd dodáva, že existencii jedného pokračovacieho trestného činu nenasvedčujú ani časové súvislosti spáchanej trestnej činnosti, keď medzi jednotlivými čiastkovými útokmi uplynul čas 6-tich mesiacov. Takto dlhé časové obdobie pri súčasnom zohľadnení charakteru trestnej činnosti, resp.
spôsobu jej spáchania (bez nutnosti vykonať akúkoľvek prípravu) nesvedčí o existencii ani objektívnej súvislosti v čase, ktorá je jedným z ďalších obligatórnych znakov pokračovacieho trestného činu. S poukazom na penzum dôkazov zabezpečených OČTK v prípravnom konaní zastáva súd právny názor, že v posudzovanej veci nie je na mieste konanie obvineného právne hodnotiť ako jeden pokračovací prečin podľa § 422 ods. 1 Tr. zák., ale ako dva samostatne spáchané rovnaké trestné činy, čo si vyžaduje ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že z dokazovania vykonaného k osobe obvineného vyplynulo, že obvinený doposiaľ nikdy nebol súdom trestaný. Priestupkovo bol za obdobie rokov 2013-2025 prejednávaný 18-krát, z toho v 13-tich prípadoch za menej závažné priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v štyroch prípadoch za menej závažné priestupky proti verejnému poriadku a v jednom prípade za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Účel trestu ukladaného v zmysle Trestného zákona spočíva v ochrane spoločnosti pred kriminalitou, v zabránení páchateľovi pokračovať v trestnej činnosti, ako aj vo výchove páchateľa k riadnemu životu. Trest zároveň pôsobí preventívne aj na ostatných členov spoločnosti, čím podporuje rešpektovanie právneho poriadku. Moderné poňatie trestania zdôrazňuje humanitu, primeranosť a individualizáciu trestu podľa povahy činu a osoby páchateľa. Cieľom trestu nie je pomsta zo strany štátu, ale spravodlivá reakcia, ktorá má viesť k náprave a resocializácii páchateľa. Trest preto musí byť zvolený tak, aby nebol prísnejší, než je potrebné na splnenie jeho účelu. K tomu priamo nadväzuje zákonom ustanovený princíp gradácie trestných sankcií. Podľa aktuálneho znenia zákona platí, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Tento princíp ďalej výslovne stanovuje, že páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. Tým zákon odráža zásadu ultima ratio, podľa ktorej má trestné právo využívať najprísnejšie prostriedky len vtedy, ak miernejšie nestačia. V praxi to znamená, že súd musí najskôr zvážiť alternatívne a menej represívne tresty, ako sú peňažný trest, trest zákazu činnosti, domáce väzenie či trest povinnej práce. Až keď tieto druhy trestu nepostačujú na dosiahnutie účelu trestu, je namieste uložiť trest odňatia slobody. Takáto gradácia sankcií chráni páchateľa pred neprimeraným zásahom do jeho práv a zároveň umožňuje efektívne a humánne uplatňovať trestnú politiku štátu. Správne vybraná sankcia prispieva k náprave páchateľa a zároveň posilňuje dôveru verejnosti v spravodlivosť práva. Účel trestu a princíp postupného zvyšovania závažnosti trestov tak tvoria jeden celok, podľa ktorého ma byť trest spravodlivý, primeraný, potrebný a účinný. Ak súd dodrží tento zákonný rámec, trestné právo napĺňa svoj cieľ - chráni spoločnosť, zabezpečuje spravodlivosť a zároveň rešpektuje ľudskú dôstojnosť a perspektívu resocializácie páchateľa. Správne uplatnená gradácia trestov je tak zárukou, že trestné právo plní svoju ochrannú funkciu bez zbytočného zasahovania do práv jednotlivca. Vyjadruje rovnováhu medzi potrebou chrániť spoločnosť a povinnosťou rešpektovať ľudskú dôstojnosť a šancu na nápravu. Účel trestu a princíp gradácie tak spolu tvoria základnú os trestnoprávnej teórie aj praxe, ktorá sa snaží dosiahnuť spravodlivý, primeraný a efektívny trestnoprávny systém. Ak sa súd touto logikou riadi, trest nepredstavuje len sankciu, ale aj nástroj právnej kultivácie spoločnosti. Prihliadajúc potom na spôsob spáchania oboch činov obvineným, na ich následok, na zavinenie a pohnútku obvineného, na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obvineného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy dospel súd k záveru, že prokurátor sa dôsledne neriadil zásadami ukladania trestov, keď obvinenému, na ktorého doposiaľ nikdy nebolo pôsobené trestom v zmysle Trestného zákona, navrhol za dvojnásobný prečin uložiť hneď trest odňatia slobody. Právna úprava Trestného zákona pritom jasne stanovuje, že tam, kde postačí uloženie sankcie menej citeľnej, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia citeľnejšia. Navyše, zákon výslovne zdôrazňuje, že trest spojený s ujmou na osobnej slobode sa nesmie ukladať, ak je účelu trestu možné dosiahnuť trestom bez takého zásahu. Pri prvopáchateľoch a menšou závažnosťou činu majú prioritne prichádzať do úvahy iné druhy trestu, pričom trest odňatia slobody, hoc aj s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, by mal byť až sekundárnym nástrojom použitým vtedy, keď miernejšie sankcie nie sú postačujúce. Uvedené však zjavne nie je prípad posudzovanej veci, čím došlo pri uzatvorení dohody o vine a treste k nedodržaniu zákonných zásad týkajúcich sa ukladania trestov.
V závere tohto uznesenia súd len pre úplnosť dodáva, že s poukazom na § 165 ods. 1 Tr. por. je vzhľadom na aktuálne účinné znenie § 38 Tr. zák. nadbytočné vo výroku o treste uvádzať § 38 ods. 2 Tr. zák. ako i konkrétne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák., resp. priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť sa podáva cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.