Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/21/2020 9520100149 14. 01. 2025 Mgr. Pamela Záleská ECLI:SK:SSPK:2025:9520100149.16
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, samosudkyňou Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného K. Š., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Pezinku dňa 14. 01. 2025 takto rozhodol: obžalovaný K. Š. C. O. A. X. , narodený XX. XX. XXXX v R., trvale bytom H., B. XXXX/X, sa
uznáva za vinného, že:
dňa 03. februára 2019, v čase od 15.30 hodiny do 16.40 hodiny, ako colník, služobne zaradený na Colnom úrade H., pobočka Colného úradu Y. X., na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - Užhorod medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, pri výkone colnej kontroly a dohľadu vyvážaného motorového vozidla značky Audi A6, s evidenčným číslom R. Y. XXX, žiadal od Y. D. plnenie majetkovej povahy v bližšie nezistenej výške za to, že predmetné vozidlo prepustí z územia Slovenskej republiky na Ukrajinu, pričom Y. D. žiadosť o takéto plnenie označil za tradíciu a súčasne mu túto tradíciu vysvetlil slovami „na kávičku“ po tom, čo po prezretí kontrolovaných dokladov Y. D. plnenie majetkovej povahy nenašiel, teda: v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ, tým
spáchal:
zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. Za to mu súd
ukladá:
Podľa § 329 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
odôvodnenie: Na základe obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod č. Y. D. XX/XX/XXXX - XX zo dňa 25. 06. 2020 prejednal Špecializovaný trestný súd trestnú vec proti obžalovanému K. Š. a v dňoch 07. 09. 2020, 02. 06. 2021, 16. 09. 2024, 13. 11. 2024 a 14. 01. 2025 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov J. H., Y. D. a X. R., prečítaním výpovedí svedkov T. J., C. R., R. M., Z. J., A.. E. Š., A.. H. Z., A.. V. E., X. P., H. P. z prípravného konania, prehratím obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 03. 02. 2019 z hraničného prechodu Vyšné Nemecké, prečítaním znaleckého posudku KEÚ a výpovede znalcov A.. E. F. a K.. E. J. ako aj prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov. Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný K. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 07. 09. 2020 využil svoje právo a vo veci nevypovedal. Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní dňa 02. 06. 2021 uviedol, že obžalovaného pozná len z videnia, pretože pracuje na hraničnom prechode, avšak po mene ho identifikovať nevedel. Sám je príslušníkom policajného zboru zaradený na oddelení vo Vyšnom Nemeckom a pripustil, že dňa 03. 02. 2019 bol v službe a vykonával na hraniciach kontrolu dokladov, osôb a vozidiel. Nevedel, čo by mal viac uvádzať ku skutku, videl nejaký kamerový záznam uverejnený na YouTube. Na doplňujúce otázky odpovedal, že jeho vybavovací box sa nachádza približne vo vzdialenosti 50 metrov od boxu colnice. Po zlých skúsenostiach sa polícia s colníkmi dohodla, že ak bude niekto chcieť vyviezť zo Slovenska na Ukrajinu auto, colník takú osobu pred preclením auta najskôr pošle k príslušníkom polície na účely skontrolovania, či vyvážané auto nie je v policajnom pátraní, prípadne evidované ako odcudzené, alebo evidované z iného dôvodu. Ide o nepísanú dohodu, že polícia pred preclením vyvážaného vozidla toto vozidlo skontroluje. Ak je vozidlo v poriadku, osoba sa vracia k colníkom, tí majú splnené podmienky na bezpečné preclenie vozidla a po preclení sa osoba s vozidlom vracia do jeho vybavovacieho boxu, kde ju podrobí kontrole osobných dokladov a kontrole dokladov od vozidla, vrátane kontroly VIN čísla, a až potom ju púšťa aj s vozidlom cez hranice. Nie je to upravené v žiadnom konkrétnom predpise, takto sa len vopred vyhýbajú prípadným problémom. Ak by bol počas výkonu služby informovaný zo strany kontrolovanej osoby o podozrivom správaní colníka alebo iného príslušníka polície, majúceho charakter žiadania nejakej nenáležitej výhody, minimálne by tieto skutočnosti oznámil vedúcemu smeny. Dňa 03. 02. 2019 prechádzalo cez hranice odhadom asi 50 áut, na preclievanie auta Y. D. si nepamätal a celkom určite nenahlasoval nikomu žiadnu podozrivú korupčnú aktivitu. Po vzhliadnutí záznamu, ktorý bol umiestnený na YouTube zistil, že medzi obžalovaným a osobou majúcou záujem precliť auto, prišlo k hlasnejšej výmene vyjadrení, kde na obžalovaného neznámy muž kričal niečo v takom zmysle, že prečo mu nechce precliť auto a zo strany obžalovaného prišlo k použitiu slova „tradícia“. Svedok sa vyjadril, že nevie, čo by sa malo rozumieť pod slovom „tradícia“. Nemal úplnú istotu, že slovo „tradícia“ vyslovil obžalovaný, usudzoval tak len podľa hlasu, ktorý pripísal obžalovanému, ale na zázname bolo vidno viacero osôb. Počas výkonu služby na tomto hraničnom prechode nebol nikdy svedkom korupčného správania, ale vedel, niektorí kolegovia z policajného zboru boli pre korupciu vyšetrovaní. Svedok Y. D. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 09. 2024 vypovedal, že vec sa udiala pred piatim alebo šiestimi rokmi, preto sa na niektoré podrobnosti možno nebude pamätať. Chcel vycliť auto, stál v rade a počul rozhovor dvoch Ukrajincov, ktorí stáli pred ním. Jeden druhému hovoril, že koľko má dať do pasu eur. Jeden povedal, že 10 eur, druhý povedal, že 10 eur je málo a že dal do pasu ešte 10 eur. Z toho usúdil, že aj od neho budú chcieť úplatok, a preto sa rozhodol, že tento rozhovor natočí. Keď pristúpil, dal svoj mobilný telefón na úroveň pásu, zavrel ho dokladmi a snažil sa natočiť dialóg. Dal colníkovi svoj cestovný pas, ten ho začal listovať s otázkou „kde je toto?“. Snažil sa s colníkom komunikovať v slovenčine a opýtal sa ho „čo, toto?“, na čo mu colník odpovedal „no, tradícia“. Tak sa svedok opýtal colníka „aká tradícia?“ a colník odpovedal „na kávičku“. Svedok colníkovi povedal, že „žiadne kávičky“, na čo sa ho colník opýtal „prečo by nie?“ a svedok sa bránil, že prečo by to malo tak byť, keď má všetky doklady v poriadku. Colník mu povedal, že to preverí, že ho pošle polícii a skontrolujú, či to auto nie je kradnuté. Jeho auto odstavil bokom, zobral jeho doklady a začal kontrolovať autá, ktoré boli v rade za ním. Keď bol pri jeho okienku, tak prišli ľudia, ktorí vyclievali autá, ktoré boli v rade za ním, jeho dlhý čas ignoroval, kým nezačal kričať na celú colnicu, že ho nevybavuje kvôli tomu, že mu nedal 20 eur. Jeho doklady boli na parapete, colník ich vždy odložil bokom a bral doklady iných ľudí. Potom mu povedal, že
je novinár a keď nebude vybavovať jeho auto, tak sa obráti na slovenských kolegov. Colník mu povedal, že sa toho nebojí, ale rýchlo doklady vybavil. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v aute s ním bola jeho sestra, ktorá sa do jeho dialógu s colníkom nezapájala, ale počula ho. Nevedel uviesť, či počula celý rozhovor, alebo časť rozhovoru, on sa sústredil na rozhovor a natočenie videa a nevedel ani, či sestra videla ako natáčal to video. Na colnici mu ukazovali nejaký dokument formátu A4 alebo A5, kde boli údaje obžalovaného a on ho označil podľa fotografie. Procedúra preclenia auta nebola v jeho prípade odlišná, ale išlo o to, že počul rozhovor ľudí, ktorí hovorili o 20 eurách. Potom, ako nedal peniaze a zapríčinil hádku, tak colník pochopil, že od neho nič nedostane. Obžalovaný ho neodosielal k policajtom, ale vnímal to tak, že sa mu vyhráža tým, že prídu policajti a budú kontrolovať auto, či nie je kradnuté. Nevedel, či obžalovaný posielal aj ostatných ľudí za policajtami. Videl ako jeden z tých ľudí z vrecka niečo vložil do cestovného pasu, nevedel povedať, či to boli peniaze, ale v kontexte toho dialógu pochopil, že áno. Keď ho obžalovaný nevybavoval, tak to nešiel nikomu oznámiť, ale zakričal na celú colnicu, že ho nevybavuje, lebo mu nedal 20 eur na kávu a bol presvedčený, že to počuli aj jeho kolegovia. Originál nahrávky nemal potrebu uchovávať, takže ju neuložil a nemá ju. Policajti si ju pýtali, ale už ju nemal. Obrazovo-zvukový záznam upravoval, ale samotná podstata toho videa sa nezmenila. Čo sa týka samotného obsahu, nič sa nemenilo, vystrihol len to, keď čakal a nič sa nedialo. Pracuje ako novinár a aj v čase skutku bol novinárom a bolo podľa neho vo verejnom záujme urobiť tú nahrávku, ktorá sa týkala úplatkov na colnici. Zverejnil ju na svojej webovej stránke spolu s komentárom. Vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi bola svedkovi postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď z prípravného konania, ku ktorým svedok na vysvetlenie uviedol, že pokiaľ vypovedal o vyhrážaní sa zo strany colníka, tak išlo o jeho vlastné pocity, ktoré mal z ich dialógu a aj z toho, že začal vybavovať doklady ľudí, ktorí boli v rade za ním. Colník mu nehovoril, čo sa stane, ale keď jedných vybavil za 5 minút a iní čakajú hodinu, tak to bol podľa svedka náznak toho, že keď nezaplatí, tak tam bude čakať. Obžalovaný odložil stranou jeho doklady a začal vybavovať iných ľudí, ktorí boli za ním, tak to bolo umelé naťahovanie času, aby dal ten úplatok. Potvrdil, že svedeckú výpoveď dával niekoľkokrát, najprv išlo nejaké vnútorné vyšetrovanie na colnici a potom na kriminálnej polícii. Svedkyňa X. R. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 uviedla, že vypovedala už viackrát a už si nepamätá na všetky detaily. Išla s bratom jedným autom na colný prechod, všetky doklady na colné vybavenia auta mali v poriadku. Spolu s nimi, pred nimi aj za nimi išli Ukrajinci, ktorí tiež vyclievali autá. Keď už bol rad na nich, colník povedal, či vedia o takej tradícii u nich na colnici, že treba dať peniaze „na kávu“. S colníkom komunikoval jej brat, ona stála pri ňom a brat odmietol dať colníkovi peniaze. Bola veľmi prekvapená ako otvorene a priamo to colník povedal. Keď brat odoprel colníkovi dať peniaze, colník začal vybavovať nasledujúce auto a ich doklady odsunul. Brat sa opýtal, prečo sa všetci nevybavujú podľa poradia a colník povedal, že sa ešte pozrie, či majú v poriadku doklady. Colník nečakal, že nedostane úplatok. Pri nich stáli ešte dvaja chlapci, nevedela odkiaľ boli a tiež hovorili, že dávali peniaze. Jeden z pasažierov odmietol dať finančné prostriedky, a preto dlho čakali na vybavenie auta. Dávali im rady, aby radšej dali peniaze, aby ich tam dlho nedržali. Začali potom vybavovať autá, ktoré išli následne za nimi, brat začal proti tomu namietať a po čase, keď už veľmi namietal, tak už pustili aj ich auto. Na ďalšie podrobnosti si už pre odstup času nespomenula. Na doplňujúce otázky uviedla, že nevie, či brat z tej udalosti vyhotovoval na hraničnom prechode nejaký záznam a nepamätala si, aké zamestnanie mal brat v tom čase. Potvrdila, že v minulosti pracoval ako novinár. Na hraničný prechod išli jedným spoločným autom, šoféroval brat, išli cez hraničný prechod Vyšné Nemecké, smerovali zo Slovenska na Ukrajinu a už si nepamätala, z ktorého konkrétneho mesta zo Slovenska sa dostali na hraničný prechod. Nepozerala a neskúmala, čo robia iní ľudia a nevidela, že by niekto z iných colných deklarantov dával colníkom peniaze. Nevedela, aké konkrétne doklady sú potrebné pri preclievaní auta, bližšie sa dokladom venoval brat. Ich doklady boli v poriadku, pretože na colnici nikto nič v tej súvislosti nenamietal. Keď sa brat vybavoval s colníkom, stála pri kapote auta a dvaja chlapci, ktorých spomínala, stáli vpravo od nej pri okienku, do ktorého sa podávali doklady. Celé preclievanie netrvalo podľa jej odhadu viac ako pol hodinu. Nepamätala sa, v akom poradí z colnice odišlo ich auto v porovnaní s autom tých dvoch chlapcov, ktorí stáli v rade za nimi. Colník, ktorý ich vybavoval, bol arogantný, ich doklady odsunul a vzal si doklady od ďalších ľudí, čo boli v rade až za nimi a podľa toho vedela, že ich nechcel vybaviť, keďže mu nedali peniaze. Colník nič nepovedal, ale ten dôvod bol zrejmý z výrazu jeho tváre. Na tento postup colníka sa nesťažovali, brat o tomto povedal iba tým dvom chlapcom, iným ľudom na colnici o tomto nehovorili. Svedkyňa tiež uviedla, že si myslí, že vie rozlíšiť uniformu policajta a colníka. Pokiaľ uviedla, že colník od nich pýtal „finančné prostriedky na kávu“, označil tú požiadavku za „tradíciu“, výšku peňazí nepovedal. Zo slov Ukrajincov, ktorí vyclievali autá, zistili, že tá tradícia príspevku na kávu sa pohybovala v rozmedzí od 10 do 20 eur.
Z výpovedí svedkov z prípravného konania, ktoré boli na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 prečítané postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že: - T. J. využil svoje právo a nevypovedal; - C. R. uviedol, že obžalovaného nepozná, pričom pri preclievaní auta značky Mercedes Benz na colnici vo Vyšnom Nemeckom bol veľký rad, všetky papiere k precleniu odovzdal colníkovi, ktorého poznal len z videnia, pretože chodí cez colnicu často; všetko mal za pár chvíľ vybavené, v rade za ním bolo auto značky Audi, ktoré šoféroval Y. D., ktorému dal plastové prípojky na pripojenie prednej značky na jeho vozidle; tento svedok sa vyjadril, že dňa 03. 02. 2019 na tomto hraničnom priechode nezaznamenal žiadny incident a po prezretí obrazovo-zvukového záznamu označil colníka, ktorému odovzdával doklady a dodal, že tento a ani žiadny iný colník od neho žiadny úplatok nepýtal; poprel, že by bol svedkom natáčania a že by sa stretol s komunikáciou, ktorá by sa týkala „tradície“, alebo „kávičky“; - R. M. sa vyjadril, že obžalovaného nepozná, na hraničnom prechode Vyšné Nemecké vyclieval auto, kontroloval ho colník Š., ktorý od neho nič nežiadal, vybavil jeho papiere a pustil ho na Ukrajinu, celé to trvalo okolo dvadsať minút; na obrazovo-zvukovom zázname spoznal Y. D. ako majiteľa vozidla Audi a colníka Š. a dodal, že viac uviesť nevie, nikdy od neho nežiadal žiadny úplatok; nevedel sa vyjadriť ku komunikácii na zázname ani k slovám „tradícia“, či „na kávičku“; - Z. J. uviedol, že obžalovaného pozná z práce; niekedy v januári alebo vo februári 2019 bol zaradený na pracovisko nákladnej dopravy na hraničnom prechode Vyšné Nemecké s obžalovaným a s E. Š.; v deň skutku nevykonával kontrolu mimo kancelárie, zapisoval príslušné dokumenty do aplikácie C. V.; o úplatku sa dopočul prvýkrát až po prezretí videa a prečítaní článku v Hospodárskych novinách, avšak k udalostiam zachyteným na videu sa vyjadriť nevedel; na zázname označil seba a obžalovaného, avšak s určitosťou nevedel povedať, či podľa hlasu zachyteného na zázname ide o komunikáciu, ktorú viedol obžalovaný; ani tento svedok nevedel uviesť, čo znamenajú slová „tradícia“ a „na kávu“; nevedel sa vyjadriť ani k tej časti záznamu, ktorá zachytáva osoby hovoriace po ukrajinsky ako sa rozprávajú o korupčnom správaní colníkov; počas jeho služby sa žiadna osoba nesťažovala na túto skutočnosť; - A.. E. Š. vypovedal, že obžalovaného pozná ako kolegu z pracoviska, s ktorým v deň skutku vykonával službu a čo sa týka obrazovo-zvukového záznamu, tak po jeho prezretí k nemu nevedel nič bližšie uviesť, nebol si istý, či sa na ňom nachádza aj on sám; potvrdil, že v službe s ním okrem obžalovaného bol aj kolega J.; svedok k výrazom „tradícia“ a „na kávu“ uviedol, že to vôbec nie je bežná komunikácia a na hraničnom prechode sa nepoužíva; k ďalšej komunikácii na zázname sa vyjadriť nevedel; - A.. H. Z. sa vyjadril, že obžalovaný bol jeho kolega z práce; v deň skutku bol vedúcim zmeny a jeho úlohou bolo riešiť problémy, ktoré vznikali na pracovisku; po prezretí obrazovo-zvukového záznamu z 03. 02. 2019 potvrdil, že video bolo nahraté na pracovisku na nákladnej doprave na hraničnom prechode Vyšné Nemecké a viac k tomu nemal čo uviesť; identifikoval na zázname obžalovaného a Z. J., ale dodal, že nemôže na 100% potvrdiť, že sú to oni; s výrazmi „tradícia“ a „na kávu“ sa nestretol a povedal, že tie výrazy určite nie sú bežné; ku komunikácii ukrajinsky hovoriacich osôb zachytenej na zázname v ďalšej jeho časti povedal že sa nie je k čomu vyjadrovať, nikdy sa s tým nestretol; - A.. V. E. sa vyjadril, že obžalovaný je jeho bývalý kolega z práce; začiatkom februára 2019 pracoval ako zástupca vedúceho zmeny pre nákladnú dopravu, pričom obžalovaný vykonával fyzické kontroly kamiónov vonku, J. vykonával zápisy do aplikácie V. v kancelárii a Š. vykonával dokladovú kontrolu tiež v kancelárii; potvrdil, že mu je známe preposlané video z Hospodárskych novín a po prehratí obrazovozvukového záznamu z 03. 02. 2019 vypovedal, že v jednej časti môže identifikovať zrejme obžalovaného, ale dialógu Ukrajincov dobre nerozumel, za okienkom identifikoval kolegu J.; po vypočutí komunikácie tohto záznamu svedok uviedol, že podľa hlasu nevie identifikovať colníka zachyteného na zázname; k výrazom „tradícia“ a „na kávu“ uviedol, že to nie je bežná komunikácia a že on osobne sa s takou nestretol a ani nevie, čo to znamená; ku komunikácii ukrajinsky hovoriacich osôb, rozprávajúcich sa o korupčnom správaní colníkov uviedol, že týmto Ukrajincom neverí, považuje ich za klamárov, všeobecne má s Ukrajincami zlú skúsenosť a že títo sa zrejme rozprávali o nejakom úplatku; svedok uviedol, že v ten deň sa na hraničnom prechode Vyšné Nemecké nikto nesťažoval na korupčné správanie colníkov; na vysvetlenie doplnil, že Ukrajinci klamú, zavádzajú, obviňujú, len aby si privodili osobný alebo finančný prospech a zopakoval, že stále klamú; - X. P. obžalovaného nepozná; dňa 03. 02. 2019 - v nedeľu bola približne o 16:00 hodine s manželom H. P. na aute Škoda Octavia, červenej farby s EČV:R. XXX M., na colnici a všetko prebehlo tak, ako malo; pri prechádzaní štátnej hranice na hraničnom prechode Vyšné Nemecké nezaznamenala žiadny incident; na obrazovom zázname, ktorý jej bol prehratý, sa nenachádzala ani ona ani jej manžel; colník z tohto videa od nich nikdy nežiadal žiadny úplatok; nebola svedkom natáčania obrazovo-zvukového záznamu; nemá vedomosť, že by colník zachytený na videu žiadal úplatky od iných osôb a tiež uviedla, že nepozná ukrajinského novinára D.;
- H. P. obžalovaného nepozná; niekedy začiatkom jari išiel s manželkou X. P. na Ukrajinu cez hraničný prechod Vyšné Nemecké a v čase o 16:00 alebo o 17:00 hodine boli vo vozidle Škoda Octavia, pričom prechod cez hranice prebehol ako mal; k obrazovo-zvukovému záznamu z 03. 02. 2019 sa vyjadril, že na ňom nie je zachytený on ani jeho manželka, zobrazený colník od nich nežiadal žiadny úplatok a nepoznal žiadnu z osôb, ktoré na zázname hovoria o tradícii alebo kávičke; on sám nikdy úplatok colníkovi v súvislosti s prechodom štátnej hranice nedával; nemá vedomosť, že by colník zachytený na zázname žiadal úplatky od iných osôb prechádzajúcich štátnu hranicu. Z obrazovo-zvukového záznamu, ktorý súd prehral na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku (obrazovo zvukový záznam z kamerového systému na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - CD nosič), vyplynulo, že v časovom úseku začínajúcom v čase o 15.35 hodine je zachytený príchod bordovej Octavie až do času o 16.37 hodine, kedy vozidlo Audi A6 odchádza z hraničného priechodu. Na obrazovo-zvukovom zázname, vyhotoveným svedkom Y. D., ktorý súd prehral na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku, bolo možné vidieť najmä príchod vozidla bordovej Octavie, o ktorej vypovedali svedkovia P., ktorí boli na rade. Následne v čase o 15.55 hodine prichádza vozidlo Mercedes E a za ním prichádza vozidlo Audi A6, ktoré ide v čase o 15.58 hodine na colné vybavenie a v čase o 16.04 hodine ide svedok Y. D. s papiermi k policajtovi. V čase o 16.09 hodine sa svedok Y. D. vracia späť od policajta k priestoru, kde colník vykonával svoju činnosť a v čase o 16.15 hodine smeruje vozidlo Audi A6 od colníka k policajtovi na kontrolu, svedok Y. D. v červenej bunde sa vracia od auta späť k colnici a komunikuje s ľuďmi stojacimi pred priestorom colnice. V čase o 16.33 hodine ide svedok Y. D. s papiermi k vozidlu Audi A6 od colníka k policajtovi, papier podáva policajtovi a následne si sadne do vozidla Audi A6. V čase o 16.37 hodine policajt odovzdáva papiere a vozidlo Audi A6 odchádza. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu č. J.-F.-L.-U.-XXXX/XXXX zo dňa 08. 08. 2019, z odvetvia kriminalistickej fotografie a videa, prečítaného na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, súd zistil, že predmetom skúmania bol obrazovo-zvukový záznam, zachytený na štandardný optický digitálny dátový nosič CD-R, značky Verbatim, ktorý obsahoval farebné dynamické obrazové záznamy. Prvý prestrih sa nachádza približne v 25. sekunde záznamu, v dôsledku čoho prvých 20 sekúnd obrazového záznamu neobsahuje strih a skladá sa z jediného záberu. Záznam v celej časti obsahuje vkľúčované titulky, tváre osôb sú „rozmazané“ v dôsledku použitia kruhového efektu lokálnej aplikácie rozostrenia obrazového záznamu. Na tomto základe ústav s istotou konštatoval, že obrazový záznam bol upravený pravdepodobne pomocou strihacieho softvéru už po vytvorení záznamu. Iné typy pozmeňovania zistené neboli. Keďže tváre osôb na zázname boli rozostrené, nebolo možné pozorovať, ktorá osoba rozpráva a štandardizovanými postupmi ústavu nebolo možné potvrdiť ani vyvrátiť, či obrazová a zvuková stopa boli vytvorené súčasne, alebo boli spojené dodatočne post-processingovou úpravou. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu č. J.-F.-L.-U.-XXXX/XXXX zo dňa 05. 11. 2019, z odvetvia kriminalistickej fonoskopie, prečítaného na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, súd zistil, že predmetom skúmania bol CD-R nosič značky Verbatim, v ktorého koreňovom adresári sa nachádzal súbor s názvom „Colník si pýtal na kávičku ....“, ktorý obsahoval obrazovo-zvukový záznam, zvuková časť bola vhodná na skúmanie. Expertíznym skúmaním dostupnými metódami a prostriedkami v časovom intervale od 0:00 do 0:20 sekundy záznamu nezistili znaky charakterizujúce manipuláciu so zvukovou časťou nahrávky. Z výpovede znalca A.. E. F., z odvetvia Kriminalistickej fotografie a videa prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, vyplynulo, že znalecký posudok Č.:J.-F.-L.-U.-XXXX/XXXX bol vypracovaný v zmysle štandardného pracovného postupu, overeného medzinárodným laboratórnym porovnávaním. Skúmaný obrazovo-zvukový záznam v trvaní od 0.00 sekundy do 20.00 sekundy je ucelený a vznikol jedným záberom. Skúmaný súbor neobsahuje informácie o zdroji vyhotovenia a ani o zariadení, ktorým bol vyhotovený. K autenticite nahrávky uviedol, že nahratím záznamu do aplikácie Google sa eliminujú pôvodné metadáta záznamu, ktoré by mohli niesť informácie o zariadení alebo o softvéri, ktorý bol použitý pri vytvorení a úprave záznamu. Znalec zopakoval závery uvedené v písomne podanom posudku, že je možné s istotou konštatovať, že obrazový záznam bol upravený následným spracovaním, pravdepodobne pomocou strihového softvéru. Ku zvukovej stope sa vyjadriť nevedel, pretože skúmal iba obrazovú stopu. Z výpovede znalca K.. E. J., z odvetvia kriminalistická fonoskopia prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2024 postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, vyplynulo, že skúmaný CD nosič značky Verbatim obsahoval obrazovo-zvukový záznam a mal celkovú dĺžku 2 minúty a 48 sekúnd, pričom pri fonoskopickom skúmaní extrahovali z neho zvukovú stopu a nahrávku skúmali z hľadiska jej
autenticity v rozsahu prvých 20 sekúnd. Po skúmaní dospeli k záveru, že v danom časovom intervale nezistili znaky charakterizujúce manipuláciu so zvukovou časťou nahrávky. Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 13. 11. 2024 a 14. 01. 2025 oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu a prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda preklad Č.. XX/XXXX, správu Finančného riaditeľstva SR a doklady predložené FR SR, pracovný posudok CÚ H., správu z mesta H., pracovný posudok zo spoločnosti H. C. XX, R.. K.. S.., výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a odpis registra trestov. Z prekladu Č.. XX/XXXX vyplynulo, že tento bol vyhotovený ako prepis rozhovoru na colnici vo Vyšnom Nemeckom, výraz tradícia je v ňom vysvetlený slovami „ta na kávu, nie ...“ a odporúčanie, aby kontrolované osoby na účely vyhnutia sa sekírovaniu zo strany colníkov vložili do pasu peniaze, konkrétne 10 alebo 20 eur. Zo správy Finančného riaditeľstva SR a ním predložených dokladov súd zistil, že sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly stiahla z facebookového profilu Y. D. videozáznam a spravil tak dňa 05. 02. 2019 H.. H.. K. P., vedúci oddelenia technickej podpory. Išlo o záznam, ktorý bol následne predložený na znalecké skúmanie na optickom dátovom nosiči CD-R. Podľa Pracovného posudku CÚ H., vyhotoveného dňa 15. 08. 2019, súd zistil, že obžalovaný ako colník vykonával svoju činnosť správne a neboli u neho zistené závažné nedostatky vo výkone služby, bol spoľahlivý, mal kvalifikačné predpoklady, bol nekonfliktný a dodržiaval služobnú disciplínu. Bol oboznámený s internými predpismi načas a v praxi ich aj dodržiaval. Od roku 2017 mu bolo udelených šesť disciplinárnych odmien za kvalitné plnenie úloh a vykonávanie služobných úloh v rozsahu zverených činností. V rokoch 2013 a 2018 mu bolo uložené opatrenie za porušenie služobnej disciplíny. Jeho správanie na pracovisku bolo hodnotené v závere správy kladne. Zo správy Mesta H. zo dňa 12. 08. 2019 vyplynulo len to, že obžalovaný je ženatý a má trvalé bydlisko v H.. Pracovný posudok zo spoločnosti H. C. XX, R.. K.. S.. zo dňa 30. 08. 2019 vypracovala riaditeľka tejto spoločnosti a súd z neho zistil, že obžalovaný pracuje vo firme ako Y. V. od 13. 06. 2019 a jeho pracovný výkon je v súlade s požiadavkami firmy, vychádza s kolegami ako aj s nadriadenými, má mesačný úväzok 32 hodín a pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný a podľa výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bol v rokoch 2020 až 2024 štyrikrát priestupkovo postihnutý, vždy za priestupok na úseku cestnej premávky. Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, a to tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej. Súd však považoval za nevyhnutné upraviť skutkovú vetu. Potreba tejto úpravy vyplynula z vykonaného dokazovania. Súd presunul na úplný začiatok skutkovej vety čas a miesto skutku, následne vymenil sloveso „vyžiadal“ za sloveso „žiadal“ a v závere skutkovej vety túto doplnil o preukázané skutočností, ktoré sa vzťahovali na konkrétny spôsob konania obžalovaného, a to tak, že špecifikoval, čo konkrétne žiadal. Z dokazovania totiž podľa názoru súdu bolo preukázané, že obžalovaný žiadosť o plnenie majetkovej hodnoty označil za tradíciu a súčasne aj túto tradíciu vysvetlil slovami „na kávičku“, pričom takúto žiadosť vyslovil po tom, čo po prezretí kontrolovaných dokladov Y. D. takéto plnenie majetkovej povahy nenašiel. Obžalovaný v konaní pred súdom (a ani v prípravnom konaní) nevypovedal. Poznatok o jeho postoji k zažalovanému zločinu tak mohol súd nadobudnúť len z jeho vyhlásenia, že sa cíti nevinný. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že vo veci existuje len jedna verzia skutku, a to tá, ktorú orgánom činným v trestnom konaní a súdu poskytol a na ktorej zotrval svedok Y. D.. Bolo tomu tak preto, že žiadna iná verzia v konaní produkovaná nebola, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné zisťovať a s náležitou starostlivosťou hodnotiť, či k výpovedi svedka Y. D. pristupujú aj iné dôkazy a či také vôbec existujú. Skutkovým okolnostiam ustáleným v rozsudku zodpovedali objektívne zistené a náležite ustálené fakty, týkajúce sa spôsobu výkonu colnej kontroly a dohľadu vyvážaného motorového vozidla obžalovaným ako colníkom, služobne zaradeným na hraničný prechod Vyšné Nemecké - Užhorod medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou dňa 03. 02. 2019. Obžalovaný bol v tento deň v službe s kolegami - svedkami J.. L.. Z. J., J.. A.. E. Š., F.. A.. H. Z. a F.. A.. V. E. a v priebehu služby bolo jeho úlohou kontrolovať doklady osôb prechádzajúcich štátnu hranicu. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovedí označených svedkov a aj z
výpovedí svedkov Y. D. a X. R. a tiež z obrazovo-zvukového záznamu, vyhotoveného dňa 03. 02. 2019 svedkom Y. D. z času, v ktorom prechádzal cez hranice. Z výpovede svedka Y. D. súd zistil, že dňa 03. 02. 2019 chcel vycliť auto, stál v rade a počul rozhovor dvoch Ukrajincov, ktorí sa rozprávali, koľko treba dať do pasu eur a dohadovali sa, či je 10 eur dosť, alebo či treba dať ešte ďalších 10 eur. Z toho usúdil, že aj od neho budú chcieť úplatok, a preto sa rozhodol taký rozhovor natočiť. Keď dal obžalovanému svoj cestovný pas, ten si ho prelistoval a konkrétne s otázkou „kde je toto?“ vysvetľoval svedkovi, že má na mysli „tradíciu“ a pokračoval vo vysvetľovaní svedkovi, že tradícia znamená „na kávičku“. Keďže svedok obžalovanému okrem dokladov nič nepodal, obžalovaný sa vyjadril, že ho pošle polícii na kontrolu, či auto svedka nie je kradnuté, odstavil ho bokom, zobral jeho doklady a začal kontrolovať autá, ktoré v rade nasledovali a svedka ignoroval. Na tejto výpovedi svedok Y. D. konzistentne zotrval. Jej obsahu nasvedčovali aj ďalšie vykonané dôkazy, predovšetkým výpoveď svedkyne X. R. - sestry svedka, ktorá prechádzala dňa 03. 02. 2019 hraničný prechod vo Vyšnom Nemeckom spoločne s ním a potvrdila, že doklady na colné vybavenia auta mali v poriadku. Keď už bol rad na nich, colník hovoril o tradícii, že treba dať peniaze na kávu. Komunikoval s ním jej brat, ktorý mu odmietol dať peniaze, preto začal colník vybavovať nasledujúce auto a ich doklady odsunul. Potvrdila, že pri nich stáli ešte dvaja chlapci, ktorí tiež hovorili, že dávali peniaze a radili bratovi a jej, aby radšej dali peniaze, aby ich na colnici dlho nedržali. Zo slov týchto Ukrajincov zistili, že tá tradícia príspevku na kávu sa pohybovala v rozmedzí od 10 do 20 eur. Vykonané dokazovanie umožňovalo súdu prijať záver, že svedok Y. D. bol natoľko pobúrený a zaskočený poznatkom získaným z rozhovoru iných osôb prechádzajúcich hranicu (občanov Ukrajiny stojacich s ním v rade na preclenie), že sa v súvislosti s týmto poznatkom rozhodol priebeh vlastnej colnej kontroly zaznamenať na svoj mobilný telefón. Svedok zachytil na záznam skutočné vyslovenie samotnej požiadavky obžalovaného, svoju obranu a následné správanie obžalovaného a takto zadokumentovanú udalosť umiestnil ako videonahrávku na sociálnu sieť Facebook pod svoj profil. Tento záver vyvodil súd aj z prepisu prekladu komunikácie obžalovaného a svedka ako aj komunikácie svedka a ďalších osôb prechádzajúcich hranicu. V tejto súvislosti súd dodáva, že svedok Y. D. sa rovnakým spôsobom a bez váhania vo vzťahu k popisovaniu podstatných okolností opakovane vyjadroval k spôsobu, akým sa dozvedel o tradícii ako aj k dôvodu, pre ktorý sa rozhodol požadovanie dodržania tradície zaznamenať a vo výpovedi rovnako zotrvával aj na popise priebehu colnej kontroly a obsahu rozhovoru s obžalovaným, pričom jeho výpoveď bola celistvá a nebola narušená žiadnym významným rozporom. Súčasne zostala jeho výpoveď zmysluplná a vierohodná aj z hľadiska chronologického usporiadania ním uvádzaných skutočností. Súd u svedka Y. D. ako ani u svedkyne X. R. nezistil a ani z iných vykonaných dôkazov nevyplynul žiadny priamy a ani skrytý dôvod, pre ktorý by svedkovia chceli privodiť obžalovanému trestné stíhanie alebo nejako inak mu uškodiť. Rovnako nebol vo veci produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by si svedkovia skutkový dej vymysleli. Títo dvaja svedkovia obžalovaného pred stretnutím dňa 03. 02. 2019 nepoznali, nevedeli jeho meno a priezvisko a nemali o ňom ani žiadne iné poznatky. Práve naopak, vykonané dôkazy plne korešpondujú ich svedeckej výpovedi a pravdivosti skutočností v nich uvádzaných. Takým dôkazom bol podľa názoru súdu samotný obrazovo-zvukový záznam z hraničného prechodu Vyšné Nemecké, kde sa dňa 03. 02. 2019 dostali do kontaktu uvedení dvaja svedkovia a obžalovaný v pozícii colníka. Tomuto záveru tiež nasvedčujú závery znaleckých posudkov KEÚ PZ z odvetvia kriminalistickej fonoskopie a kriminalistickej fotografie a videa. Správnemu a nepochybnému označeniu osoby obžalovaného ako páchateľa prejednávaného skutku nasvedčovali aj vyjadrenia svedkov Y. D. a X. R., ktorí ho obaja zhodne identifikovali spomedzi colníkov majúcich dňa 03. 02. 2019 službu na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom. Pokiaľ išlo o autora a spôsob vyhotovenia tohto obrazovo-zvukového záznamu ako aj zdroj jeho získania, považuje súd za dôležité predovšetkým pripomenúť, že zo správy Finančného riaditeľstva SR vyplynulo, že sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly stiahla videozáznam z facebookového profilu Y. D., konkrétne tak spravil dňa 05. 02. 2019 H.. H.. K. P., vedúci oddelenia technickej podpory a tento záznam bol následne predložený na znalecké skúmanie na optickom dátovom nosiči CD-R. Nebolo povinnosťou ani úlohou súdu, aby skúmal alebo akokoľvek sa zaoberal motiváciu svedka Y. D. umiestniť predmetný obrazovo-zvukový záznam na vlastný profil na sieti Facebook, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok iniciatívne nevyvíjal žiadnu aktivitu smerujúcu k trestnému stíhaniu obžalovaného alebo k akémukoľvek inému jeho postihu. Ako však vyplynulo z jeho výpovede, chcel upozorniť spoluobčanov - občanov Ukrajiny na správanie príslušníkov colného úradu na území Slovenskej republiky tým, že uvedeným spôsobom zverejnil poznatok získaný z vlastnej skúsenosti pri prechode štátnych hraníc a robil tak aj z dôvodu svojho povolania, keď ako novinár zverejnil uvedeným spôsobom získané informácie. Navyše, absencii takéhoto prepojenia medzi konaním svedka a priamo
osobou obžalovaného nasvedčujú aj závery znaleckého posudku KEÚ z odvetvia kriminalistickej fotografie a videa, pretože na obrazovo-zvukovom zázname nebolo možné rozpoznať tváre jednotlivých osôb, ktoré boli dodatočnou úpravou záznamu rozostreté pomocou strihacieho softvéru, konkrétne použitím kruhového efektu lokálnej aplikácie rozostrenia obrazového záznamu. Nad rámec uvedeného súd k autorovi tohto záznamu a k spôsobu jeho vyhotovenia dopĺňa, že otázkou verejného záujmu je slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. Nakoľko výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa - zamestnanca polície na verejnosti nie je možné považovať za prejav jeho osobnej povahy a ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, nedisponuje policajt zákonným oprávnením podľa § 12 odsek 1 Občianskeho zákonníka, t. j. nemôže vyžadovať svoje privolenie na zhotovenie svojej obrazovej snímky (pozri nález Ústavného súdu SR, II. ÚS 44/00-133). Vo veci tak podľa názoru súdu nebolo sporné, že svedok Y. D. mal v dôsledku obavy nadobudnutej z rozhovoru iných colných deklarantov stojacich v rade na kontrolu dokladov spoločne s ním dôvod, aby vyhotovil na svoju obranu videozáznam a zadokumentoval tak správanie obžalovaného v pozícii svedkovi neznámeho colníka, ktorý od neho žiadal plnenie majetkovej povahy s odôvodnením, že ide o akúsi tradíciu. Skutočnosť, že vyhotovenie záznamu bolo s odstupom dvoch dní od jeho vyhotovenia, tzn. dňa 05. 02. 2019 získané zo sociálnej siete Facebook, z profilu svedka Y. D. a následne bezodkladne predložené na znalecké skúmanie, umožňovala súdu spoločne s výsledkami tohto znaleckého skúmania prijať záver, že išlo o reálne zachytenie skutkového deja, ktorý nebol po obsahovej stránke žiadnym spôsobom manipulovaný a ani inak účelovo upravovaný v rozhodujúcich prvých dvadsiatich sekundách. Znalci, ktorí spracovávali znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru, z odvetvia kriminalistickej fotografie a videa ako aj kriminalistickej fonoskopie, sa k uvedenému obrazovo-zvukovému záznamu vyjadrili nielen v záveroch podaných znaleckých posudkov, ale aj v rámci učinených výpovedí. Súd aj na základe nich preto mohol konštatovať, že prvých 20 sekúnd obrazového záznamu neobsahuje strih a skladá sa z jediného záberu, pričom záznam v celej časti obsahuje len vkľúčované titulky a iné typy pozmeňovania zistené neboli. Naviac, podľa znalca z odvetvia kriminalistickej fonoskopie, z celkovej dĺžky nahrávky v rozsahu 2 minút a 48 sekúnd extrahovali zvukovú stopu, skúmali prvých 20 sekúnd z hľadiska autenticity a nezistili znaky manipulácie. Podľa § 329 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 329 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ. Objektom zažalovaného (citovaného) trestného činu je spoločenský záujem na čistote verejného života prostredníctvom riadneho, objektívneho a zákonného obstarávania veci všeobecného záujmu. Objektívna stránka je založená na konaní páchateľa, ktorý priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, pričom sa tohto konania dopúšťa v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Za vec všeobecného záujmu sa v zmysle § 131 odsek 1 Trestného zákona považuje záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Ide o typický pojem, ktorý sa vzťahuje k trestným činom korupcie aj v zmysle § 329 Trestného zákona. V súvislosti s protiprávnymi konaniami, ktoré sa v danom prípade považujú za trestné, sa daný skutok realizuje v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Ide o akúkoľvek činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa dotýkajú veci všeobecného záujmu. Za úplatok sa na účely Trestného zákona považuje vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Úplatkom je teda možné chápať každé neoprávnené zvýhodnenie, ktoré dostáva podplácaná osoba alebo sa jej má poskytnúť alebo iná osoba, pričom tieto na to nemajú právny nárok. Na naplnenie tohto znaku nie je dôležitá výška úplatku, ale len to, že osoby na tento spôsob plnenia nemajú nárok. Ide spravidla o finančnú výhodu, prípadne inú materiálnu výhodu či protislužbu. Pojmový znak "priamo" pri tejto skutkovej podstate znamená, že páchateľ sám realizuje konanie, ktoré predpokladá skutková podstata (prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok), čiže do vzťahu medzi páchateľom trestného činu a podplácajúcou osobou nevstupuje žiadna iná osoba. Žiadanie úplatku ako jedna z foriem protiprávneho konania páchateľa predpokladá činnosť, pri ktorej dá páchateľ podnet k tomu (zreteľne, výslovne, písomne alebo inak prejaví svoju vôľu), aby bol úplatok poskytnutý alebo aby aspoň došlo k sľubu budúceho poskytnutia úplatku. Nemusí ísť o výslovnú žiadosť,
stačí prejav, pri ktorom je nepochybné, že páchateľ navodzuje situáciu, aby mu bol úplatok poskytnutý. Trestný čin je v takomto prípade dokonaný tým, že páchateľ o úplatok požiada, čiže úplatok následne nemusí byť z takéhoto podnetu poskytnutý alebo sľúbený. Z hľadiska trestnej zodpovednosti tiež nie je dôležité, že k žiadosti o úplatok prišlo spontánne pri náhodnom stretnutí alebo išlo o stretnutie plánované. Dôležitý z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty je príslušný podnet na realizáciu konania. Rozhodujúce na dokonanie tohto trestného činu je, že páchateľ prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Výhoda, na ktorú nie je právny nárok, musí mať teda súvislosť alebo vzťah k činnosti, ktorá patrí pod obstarávanie všeobecného záujmu. Spôsob, akým bola obstaraná vec všeobecného záujmu, nie je pre samotné spáchanie trestného činu rozhodujúci. Zároveň sa tiež nevyžaduje, aby páchateľ skutočne realizoval dané konanie, ktoré súvisí s obstarávaním tejto veci, stačí, že je v tejto súvislosti úplatok prijatý, sľúbený alebo žiadaný. Súvislosť medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu spočíva v tom, že prostredníctvom tohto úplatku má byť ovplyvnená činnosť konkrétnej osoby, ktorá môže docieliť obstarávanie veci všeobecného záujmu obvykle teda v prospech osoby, ktorá úplatok poskytuje. Aby osoba, ktorá úplatok prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, mohla pôsobiť v prospech podplácajúcej osoby, musí spravidla ísť o osobu, ktorá priamo sama rozhoduje alebo spolurozhoduje o obstarávaní veci všeobecného záujmu alebo túto činnosť priamo vykonáva. Z hľadiska subjektívnej stránky Trestný zákon vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré zahŕňa nielen úmysel prijať, žiadať alebo si dať sľúbiť úplatok, ale aj súvislosť s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Subjekt trestného činu je viac-menej špeciálny. Páchateľom trestného činu môže byť osoba, ktorá sa podieľa na obstarávaní veci všeobecného záujmu, prípadne to môže byť aj osoba, ktorá sa na obstarávaní veci všeobecného záujmu nepodieľa, ale prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok pre inú osobu, ktorá sa na tomto obstarávaní podieľa. Ak je však páchateľ osobou, ktorá žiada úplatok pre seba, ide o špeciálny subjekt. Podľa § 128 odsek 1 Trestného zákona, verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Ak ide o trestný čin prijímania úplatku podľa § 330 a podplácania podľa § 334, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného. Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. V nadväznosti na vyššie v texte citované zákonné ustanovenia a podrobne rozpísané obligatórne znaky trestného činu prijatia úplatku súd ešte ďalej na vysvetlenie dopĺňa, že tento trestný čin je dokonaný už tým, že páchateľ úplatok žiada a nie je rozhodujúce, či bol úplatok aj poskytnutý. K tomu, či páchateľ, ktorý úplatok žiadal, ho aj prijal, sa prihliadne pri výmere trestu v rámci okolností určujúcich povahu a závažnosť trestného činu (R 3/1978). K naplneniu znakov tohto trestného činu ďalej súd dodáva, že
vo vzťahu k znaku „žiada úplatok“ zákon nevyžaduje, aby páchateľ o úplatok požiadal výslovne, ale postačuje, aby akékoľvek konanie, z ktorého je zrejmé, že páchateľ úplatok očakáva a chce (R 46/1983I.). V danom prípade bolo podľa názoru súdu právne bezvýznamné, že obžalovaný v reakcii na vykonané dokazovanie v záverečnej reči na svoju obranu uvádzal, že svedok Y. D. nekonal vo verejnom záujme, keď najskôr odišiel z hraničného prechodu domov, tam upravil vyhotovený záznam (zostrihal ho) a až potom ho zverejnil. K spôsobu konania svedka Y. D. a k jeho motivácii sa súd už vyjadril v texte tohto rozsudku vyššie. Rovnako zostalo pre súd pri hodnotení vykonaných dôkazov bez významu, že obžalovaný spochybňoval výpovede svedkov Y. D. a X. R. okrem iného aj v tej časti, ktorá sa týkala spôsobu ich dopravy na hraničný prechod. Podľa názoru súdu nebolo podstatné, či prišli spoločne, jedným autom, alebo samostatne a každý iným dopravným prostriedkom, pretože predmetom objasňovania bolo konanie obžalovaného počas výkonu jeho služby. Z vykonaného dokazovania bolo pre súd nesporné, že obaja títo svedkovia boli prítomní na hraničnom prechode v čase, keď obžalovaný vyslovil žiadosť o úplatok, a preto nebolo podstatné, z ktorého miesta a akým spôsobom na štátnu hranicu prišli. Súd sa zaoberal aj tým, že obžalovaný poukazoval aj na ďalšie skutočnosti, ktoré považoval za sporné a v dôsledku ktorých spochybňoval výpoveď svedka Y. D.. Súd však ani tieto nepovažoval za relevantné, pretože išlo len o domnienky a vlastné úvahy obžalovaného, počnúc tvrdeniami o úmyselnom zmanipulovaní nahrávky, pokračujúc tvrdením, že svedok manipuloval ostatnými colnými deklarantami a namietaním spôsobu, akým prišlo zo strany svedka k stotožneniu jeho osoby (podľa fotografie z jeho osobného spisu) až po tvrdenia, že sa svedok bezdôvodne sťažoval na dlhý vybavovací čas a zavádzal, že iní deklaranti boli uprednostňovaní. Súčasne súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za podstatné, že z dokazovania vyplynulo, že iní colníci - svedkovia J.. L.. Z. J., J.. A.. E. Š., F.. A.. H. Z. ani F.. A.. V. E. z pozície ich pracovného zaradenia a pri ich výkone služby na hraničnom prechode sami žiadnym spôsobom nepočuli ani nevideli, že by obžalovaný (alebo ktokoľvek iný) žiadal o úplatok, a to nielen dňa 03. 02. 2019, ale vlastne nikdy. K výpovediam uvedených svedkov však súd považuje za potrebné poznamenať, že neušlo jeho pozornosti, že všetci vzácne zhodným spôsobom uvádzali, že korupčné správanie na hraničnom prechode nikdy nezažili, v tejto súvislosti nepoznali a nikdy ani nepočuli výrazy „tradícia“, „na kávu“ alebo „na kávičku“ a dokonca svedok F.. A.. V. E. sa bez bližšieho vysvetlenia vyjadril, že Ukrajinci klamú, zavádzajú a obviňujú, len aby si privodili osobný alebo finančný prospech. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný žiadal od svedka Y. D., aby mu tento poskytol peniaze, poskytnutie ktorých pri hraničnej kontrole považoval za tradíciu, pričom konkrétne malo ísť o akýsi príspevok na kávu. Svedok Y. D. si uvedomoval, že zo strany jemu neznámeho colníka prišlo k prekročeniu hraníc zákona, keď ním bol vyzvaný na poskytnutie finančných prostriedkov vo forme tradície. Svedok tieto skutočnosti bezprostredne zaznamenal na svojom mobilnom telefóne, pobúrený správaním colníka a následne záznam zverejnil na internete a ako štátny občan Ukrajiny nemal žiadny dôvod, čas a ani priestor vymýšľať proti obžalovanému príbeh, ktorý sa nestal alebo meniť rozhodujúci obsah ich rozhovoru tak, aby privodil obžalovanému trestné stíhanie na základe krivého obvinenia. K podstate konania obžalovaného, spočívajúceho v požadovaní „tradície“, ktorá mala zodpovedať „drobnému“ peňažnému plneniu (vo výške minimálne 10 eur, maximálne 20 eur), je potrebné ešte uviesť, že pojem drobná korupcia odkazuje najmä na drobné úplatky poskytované predovšetkým vo forme vecných drobností alebo pozorností, či menších súm peňazí úradníkom alebo zamestnancom vo verejnej službe, a to s cieľom urýchlenia byrokratických procesov alebo zabezpečenia prístupu k verejným službám, na ktoré majú inak nárok. Napriek tomu, že vzhľadom na hodnotu a povahu úplatku je tento typ korupcie často bagatelizovaný (zľahčovaný), a to aj v kontexte inej, objasňovanej závažnej korupčnej trestnej činnosti, má rovnako ďalekosiahly a škodlivý dopad na celú spoločnosť, udržateľnosť zdravého ekonomického rastu, celkové usporiadanie spoločenských vzťahov a schopnosť vlády zabezpečiť riadne fungovanie právneho štátu v dôsledku narušenia dôvery v inštitúcie a jej fungovanie zo strany obyvateľov. Mimoriadne citlivé vnímanie drobnej korupcie, ktorá je ľuďom (širokej verejnosti, nepôsobiacej vo verejne významných pozíciách) najbližšie pri riešení ich každodenných problémov, a záujem štátu na riadnom poskytovaní verejných služieb, viedlo zákonodarcu k zavedeniu tzv. nulovej tolerancie korupcie, a to bez ohľadu na formu alebo hodnotu poskytovaného úplatku. Najmä v súvislosti s poskytovaním služieb vo verejnej a štátnej správe, keď sa občan ocitá v náročnom alebo zraniteľnom postavení, v súvislosti s riešením jeho životnej situácie, nulová tolerancia korupcie naberá na význame. Práve zažité (ba až zakorenené) stereotypy o pomýlenej slušnosti a samozrejmosti
poskytovania rôznych drobností (aj) verejným činiteľom za to, že si budú riadne plniť svoje povinnosti v zmysle zákona a etického kódexu, sa občan môže dostávať pod neakceptovateľný psychický tlak v podobe obavy z prístupu verejných činiteľov v prípade „ak im nič nedá“. Samotní občania potom poskytovaním vecného poďakovania vo forme drobných „darov“ vytvárajú a udržiavajú u verejných činiteľov nezdravý návyk, či očakávania, ktoré postupne vedú k strate elementárnej citlivosti na rozpoznanie protiprávnosti takéhoto konania, postupne nahlodávajúceho ich vnútorný etický kompas. Od drobných úplatkov potom krok za krokom vedie cesta k tým väčším, často spojeným už aj s porušením povinnosti (napr. prednostné vybavenie, zabezpečenie nadštandardného prístupu na úkor iných, a podobne) a postupne nahlodáva základné princípy fungovania právneho štátu ako celku. Ak by spoločnosť uvedené konanie pripustila, boli by zasiahnuté všetky oblasti verejného života. Trestným by potom nemohlo byť ani konanie sudcu, ktorý by po skončení pojednávania prijal od účastníka alebo od obžalovaného drobnú finančnú hotovosť, fľašu, pozvanie na obed a podobne, za „zákonné a spravodlivé rozhodnutie v jeho veci“. Z hľadiska úmyslu obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, kedy vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, tzn. záujem na ochrane čistoty verejného života, a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že u obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu (obžalovaný v službe ako colník žiada úplne samozrejme od svedka Y. D. ako od ďalšieho v rade colných deklarantov tradíciu, teda „na kávičku“), nemohlo v žiadnom prípade prísť ku vzniku akýchkoľvek pochybností o protiprávnosti jeho konania ako ani o následkoch, ktoré takým konaním môže spôsobiť. Obžalovaný len celkom nekriticky očakával, že svedkovi D. nikto neuverí. Obžalovaný tak ako trestne zodpovedný, špeciálny subjekt (verejný činiteľ) úmyselne ohrozil záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu (kontrola dokladov osôb a dokladov vozidla pri prechode štátnej hranice), keď žiadal neoprávnenú a nenáležitú finančné plnenie od osoby prechádzajúcej cez štátnu hranicu ako plnenie samozrejmej tradície pod zámienkou, aby táto kontrola prebehla bez zbytočného a neopodstatneného zdržiavania, pričom úmysel získať takéto plnenie bol jednoznačne preukázaný spôsobom, ktorým tak celkom vedome a nedovolene urobil, keď na to svedka Y. D. vyzýval konkrétne slovami „tradícia“ a na vysvetlenie uviedol, že tradícia znamená „na kávičku“ a tieto slová sa v čase, v mieste a v kontexte, v akých boli vyslovené, nedali a ani nemohli dať vysvetliť inak než žiadosť o úplatok. Závažnosť konania obžalovaného bola daná nielen ochranou čistoty verejného života, ale tiež tou skutočnosťou, že obžalovaný tak konal z pozície svojho služobného pomeru - colníka, a teda ako verejný činiteľ. Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, pri ktorom zohľadnil všetky kritériá rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Preto náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 329 odsek 2 Trestného zákona, kedy je páchateľovi možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až na osem rokov. V tejto súvislosti súd na vysvetlenie dopĺňa, že konanie obžalovaného posudzoval podľa Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 a nie podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pretože v čase od spáchania skutku nadobudol účinnosť Trestný zákon, ktorý bol v danom prípade pri trestnom čine podľa § 329 odsek 2 Trestného zákona pre obžalovaného priaznivejší. Konkrétne, pred účinnosťou novely Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. platil Trestný zákon v znení č. 174/2015 Z. z., účinný od 01. 09. 2015, podľa ktorého bolo možné páchateľovi zločinu prijímania úplatku podľa § 329 odsek 2 uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až na dvanásť rokov. Pri úvahách o výmere trestu prihliadol súd na spôsob vykonania činu a zohľadnil aj konkrétne okolnosti prípadu, teda význam obstarávanej veci, výšku požadovaného úplatku a tiež sofistikovaný spôsob, akým obžalovaný konkrétne naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty posudzovaného prečinu. Prihliadol aj na osobu obžalovaného a jeho predošlý život a dospel k záveru, že trest uložený na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda vo výmere troch rokov, bude pre neho primerane prísny a z hľadiska individuálnej prevencie (potreby jeho nápravy) aj účelný. Napriek tomu, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku nepriznal, stále u neho prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, nakoľko z
trestnoprávneho hľadiska bol bezúhonnou osobou, keďže viedol pred spáchaním skutku riadny život a súd u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri týchto úvahách súd zároveň zvažoval a nevyhnutne vyhodnocoval možnosti, za akých bude najlepšie dosiahnutý účel trestu, pričom bol presvedčený, že nebude bezprostredne nevyhnutné, aby obžalovaný uložený trest vykonal priamo v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ale že na jeho nápravu postačí a bude aj účelnejšie podmienečné odloženie uloženého trestu. Súd tak rozhodol z dôvodu, že z hľadiska individuálnej prevencie považoval za účelnejšie podrobiť obžalovaného skúšobnej dobe, v rámci plynutia ktorej bude povinný viesť riadny život a preukázať, že v jeho prípade išlo o exces s tým, že sa takéhoto a ani iného protiprávneho konania už v budúcnosti nedopustí. Takto uložený trest je podľa názoru súdu zákonný, primeraný, spravodlivý a zároveň schopný splniť svoj účel aj z hľadiska generálnej prevencie, teda z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a odradenia iných osôb od páchania tohto druhu trestnej činnosti a že súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného. v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.