Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 17T/6/2024 9524100175 26. 08. 2024 JUDr. Renáta Greif Radovčičová ECLI:SK:SSPK:2024:9524100175.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Greif Radovčičovej a členov senátu Mgr. Pamely Záleskej a JUDr. Jána Buvalu, v trestnej veci obžalovaného Q. S., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. augusta 2024 v Pezinku, takto rozhodol: obžalovaný Q. S.S., narodený XX. XX. XXXX v O. I., trvalé bydlisko N. XXX/XX, Q. O., toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS O., sa
uznáva
za
vinného, že
dňa 13. 12. 2023 v čase okolo 04:45 hod. po odchode z bytu svojho otca Q. S., situovaného na ul. S. XX/X vo Q. O., okr. P., kde strávil noc, sa presunul pešo do bydliska svojej manželky B. S., do rodinného domu č. XXX/XX na ulici N. v obci Q. O., v úmysle ju usmrtiť pre manželské nezhody a vzájomné odlúčenie, ktoré pretrvávalo približne od začiatku novembra 2023, kedy ho manželka vykázala z obydlia, rodinného domu č. XXX/XX na ulici N. v obci Q. O. a z dôvodu neakceptácie ich rozchodu a manželkou navrhovaného rozvodu, pričom po príchode k domu s vedomím, že v ňom nikto nie je, si pravým kľúčom, ktorý si vopred zadovážil od svojho syna pod zámienkou prevzatia si svojich osobných vecí, odomkol vchodové dvere v zadnej časti rodinného domu, ktoré následne za sebou uzamkol, v dome sa pohyboval po tme alebo len pomocou svetla zabudovaného vo svojom mobilnom telefóne z dôvodu, aby ho nikto nevidel, čakajúc na manželku, ktorá si mala prísť do domu po osobné veci, o čom mal vedomosť z osobného rozhovoru s manželkou počas spoločnej cesty autobusom z O.Í. do Q.Ľ. O. dňa 12. 12. 2023 v čase od 18.00 hod. do cca 20.30 hod., kde po príchode v rodinnom dome popíjal rôzny tvrdý alkohol a víno, následne užil presne nezistené množstvo rôznych druhov liekov o počte približne 35-40 ks, ktoré si nechal rozpustiť v pohári s čistou vodou, a takto čakal na jej príchod, pričom v momente, ako začul v čase okolo 09.30 hod. zastavenie motorového vozidla pred týmto domom a videl svoju manželku B. S. s jej bratom L. A., vybral v kuchyni zo zásuvky kuchynský nôž s plastovou rukoväťou čiernej farby o celkovej dĺžke cca 26 cm s čepeľou o dĺžke cca 13 cm a šírke čepele v jej najširšej časti cca 24 mm, a ukryl sa do skrine v spálni tohto rodinného domu, kde v tichosti zotrval až do okamihu, kedy B. S. bez toho, aby vedela, že sa Q. S. nachádza v dome, vošla do domu, kde po obhliadke celého rodinného domu následne vstúpila do spálne, v ktorej si zložila cestovný kufor a pristúpila ku skrini, aby si vybrala oblečenie, ktoré chcela uložiť do cestovného kufra, kde po odsunutí posuvných dverí skrine svojou pravou rukou Q. S. v stave podnapitosti, bez ovplyvnenia liekmi, bez slova vystúpil zo skrine držiac pripravený nôž v pravej ruke a bodol B. S. do pravej strany chrbta, následne spolu zápasili tvárou oproti sebe, kedy Q. S. spredu bodol B. S. druhýkrát do oblasti hrudníka, pod ľavý prsník, pričom B. S. volala na pomoc svojho brata L. A. so slovami, že ju zabije, na čo L. A. vošiel do izby a v úmysle odtiahnuť Q. S.S. od B. S. ho obchytil oboma rukami zozadu, kde obvinený a poškodená boli v pozícii na kolenách, a takto sa ho snažil stiahnuť na zem, čo sa mu aj podarilo, pričom Q. S. v tom momente bodol tretíkrát B. S. nožom do oblasti krku na
ľavej strane, po ktorom ostal nôž položený na gauči (posteli) pri krku poškodenej, kde následne tento nôž L. A. odhodil od poškodenej ďalej na gauč (posteľ), po čom sa poškodená B. S. vyslobodila a utiekla von z miestnosti, ako aj z rodinného domu ku susede, kde týmto útokom s nožom spôsobil poškodenej B. S. drobnú reznú ranku na krku vľavo, bodnú ranu v driekovej oblasti vpravo, s bodným kanálom smerujúcim šikmo zhora nadol, pri dolnom rebrovom oblúku, s poranením driekového svalstva, svalovej pokrývky, k pravému priečnemu výbežku medzi hrudníkovou a driekovou chrbticou, k veľkému bedrovému svalu, s poranením pravej obličky, bodnú ranu pod ľavým prsníkom, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny, s pomliaždením ľavých pľúc, prítomnosť krvi a vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine, zlomeninu tŕňového výbežku 12. hrudníkového stavca, bez posunu úlomkov, štrbinovitú zlomeninu 12 rebra vľavo s dobou liečenia v trvaní 34-36 dní, čím došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, pričom v prípade, ak by poškodenej nebola poskytnutá včasná a odborná predlekárska a lekárska pomoc, došlo by k šoku po krvácaní a následnému úmrtiu poškodenej, teda v úmysle spáchať trestný čin dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného s vopred uváženou pohnútkou, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - z pomsty, hoci k dokonaniu trestného činu nedošlo čím spáchal obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za
to
mu
ukladá
Podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 17 (sedemnásť) rokov. Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to: nôž s plastovou rukoväťou čiernej farby o dĺžke 26 cm, s čepeľou noža o dĺžke 13 cm. Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 a § 74 odsek 1 veta tretia Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, spôsobenú škodu vo výške 9.580,63 € (deväť tisíc päťstoosemdesiat eur a šesťdesiattri eurocentov). odôvodnenie: Na podklade obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) sp. zn. XX/2 Gv 104/24/1000-9 zo dňa 06. 06. 2024 Špecializovaný trestný súd prejednal trestnú vec obžalovaného Q.Í. S.. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 07. 2024 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, odpovedal kladne. Následne súd požiadal obžalovaného o vysvetlenie čiastočnej zmeny jeho postoja oproti prípravnému konania, pričom vysvetlenie obžalovaného považoval za dostatočné. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť,
že obžalovaný ani v prípravnom konaní nepopieral, že svoju manželku opakovane bodol nožom, rozdielny bol však jeho postoj vo vysvetľovaní dôvodov svojho konania. Po súhlasnom stanovisku prokurátora a poškodenej, súd prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní. Súčasne súd zastáva názor, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný, a to spôsobom, ktorý bol uvedený v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe, súd skutkovú vetu v rozsudku žiadnym spôsobom neupravoval. Poškodená B. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že voči obžalovanému neuplatňuje žiadnu náhradu škody. Z prečítanej zápisnice o výsluchu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. z prípravného konania súd zistil, že si uplatnila škodu v sume 9.580,63 € ako nárok za poskytnutú zdravotnú starostlivosť B. S.S. v sume 9.578,23 €, ako aj náhradu nákladov konania - poštovné v sume 2,40 €. Zo znaleckého posudku č. 43/2024 z odvetvia psychiatria súd zistil, že u obžalovaného nebola zistená duševná choroba v čase spáchania skutku, ani v súčasnosti. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v čase spáchania skutku znížené len nepodstatne, forenzne nevýznamne. Ide o jedinca, ktorý trpí duševnou poruchou v širšom slova zmysle - poruchou osobnosti (emočne nestabilnou osobnosťou, s astenickými rysmi, vôľovo slabou), pričom súčasne trpí syndrómom závislosti od alkoholu. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v akútnom strese, v stave kombinovanej intoxikácie alkoholom a liekmi jednoduchého typu, so zachovanou schopnosťou účelne a cieľavedome konať. Obžalovaný trpí dlhoročne sa vyvíjajúcim syndrómom závislosti od alkoholu a táto okolnosť zohrávala svoju úlohu a mala vplyv na jeho konanie i v čase spáchania skutku, preto znalec navrhol ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vo vzťahu k prognóze ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného súd zo znaleckého posudku zistil, že sa nejaví ako nepriaznivá, tragická udalosť obžalovaného výrazne poznačila a bude zaťažovať na celý jeho život, nie je možné predpokladať, že by bol schopný niečo podobné zopakovať. Motivácia činu bola u obžalovaného do výraznej miery psychologicky zrozumiteľná, z pomsty a nenávisti, nenaplnenia životných ambícií zabiť manželku i seba. Zo znaleckého posudku č. 36/2024 z odboru psychológia súd zistil, že osobnostná štruktúra obžalovaného je disharmonicky štruktúrovaná, teda nevyvážená, emocionálne nestabilná a nezrelá, dominantná a impulzívna. Jeho intelektové schopnosti dosahujú pásmo nadpriemeru. Má nedostatočné zdroje na zvládanie záťaže a stresu, rozhoduje sa nekonzistentne a častejšie podlieha emóciám, preto možno predpokladať nekonzistentné, individualistické a neočakávané správanie pod vplyvom stresu aj impulzívne a agresívne reakcie. Pravdepodobnosť manifestácie agresívnych prejavov je väčšia v stavoch zmeneného vedomia, napr. v dôsledku užitia alkoholu, možno u neho konštatovať sklony k násilnému správaniu. Povahové vlastnosti obžalovaného sa zhodujú so spáchaným trestným činom v zmysle neadekvátneho, náhleho agresívneho konania, ktoré nemuselo byť vopred naplánované. Vo vzťahu k motivácii konania v čase skutku súd zo znaleckého posudku zistil, že mohlo ísť o prejavy extrémnej agresie voči jeho manželke, ktoré boli vyvolané hnevom a bezmocnosťou z ukončenia vzťahu a umocnené oslabeným sebaovládaním v stave zmeneného vedomia, čo evokovalo náhle prejavy zlosti a neadekvátnej agresie. Pravdepodobnosť jeho resocializácie je znížená, avšak pri dobrej motivovanosti obžalovaného možná, pričom k redukcii rizika budúceho protispoločenského konania môže prispieť psychoterapeutické vedenie a abstinencia od alkoholu. Obžalovaný skutok prežíva s významnou ľútosťou, ku konaniu má kritický postoj, obviňuje sa z neho, čo vedie k prežívaniu intenzívnej tiesne, ľútosti, smútku, k sebaobviňovaniu, výčitkám aj zahanbeniu. Zo znaleckého posudku č. 021/2024 z odboru zdravotníctva súd zistil, že poškodená B. S. utrpela drobnú reznú ranku na krku vľavo, bodnú ranu v driekovej oblasti vpravo a bodnú ranu pod ľavým prsníkom.
Utrpela tiež zlomeninu tŕňovitého výbežku 12. hrudníkového stavca, bez posunu úlomkov a štrbinovitú zlomeninu 12. rebra vľavo. Rezné a bodné zranenia boli spôsobené hrotom a čepeľou noža. Zlomeniny boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti veľkou silou a prudkosťou, a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze poškodenej o bližšie neurčený predmet, pri zápasení s druhou osobou. Útok bol vedený strednou až veľkou silou a prudkosťou a bol vedený proti životne dôležitým orgánom, a to veľkým cievam krku, srdcu, pľúcam a pravej obličke. Zranenia poškodenej si vyžiadali odborné lekárske vyšetrenie, spojené s hospitalizáciou, s dobou liečenia v trvaní maximálne 36 dní, a to v prípade bodnej rany v driekovej oblasti vpravo a v prípade bodnej rany pod ľavým prsníkom, a s dobou liečenia maximálne 12 dní v prípade drobnej reznej ranky na krku, čo predstavuje adekvátnu dobu liečenia. Všetky zranenia boli vyhodnotené ako stredne ťažké, pričom zanechajú trvalé následky, ktorými sú jazvy v mieste bodných rán. Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj vecný dôkaz - nôž s plastovou rukoväťou, ktorý bol použitý na bodnutia poškodenej obžalovaným. Z hodnotenia obžalovaného z ÚVV O. súd zistil, že sa vo výkone väzby správa slušne a disciplinovane, plní úlohy plynúce z ústavného poriadku, dodržiava režim dňa, v osobných veciach a cele udržiava čistotu. Pracovne zaradený nie je, voľný čas trávi zapájaním sa do rôznych voľno časových aktivít podľa ponukového listu. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Zo správy o povesti z mesta Q. O. súd zistil, že obžalovaný na MsP nebol v minulosti priestupkovo postihnutý. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nemá žiadny záznam. Z odpisu RT súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v rokoch 1991 a 2003, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. *** Pri úvahách o treste súd vychádzal u obžalovaného z ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorý určuje zásady ukladania trestu, a preto ukladal obžalovanému trest zohľadňujúc všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a vzal do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Keďže sa jednalo o pokus trestného činu, prihliadol súd aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tomto prípade súd obžalovaného odsudzoval za skutok, právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý je ustanovený trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Súd vyhodnocoval aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a žiadnu priťažujúcu okolnosť, avšak vzhľadom na ustanovenie § 38 odsek 8 Trestného zákona, nezohľadňoval pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tým spôsobom, že by znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, eventuálne zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože tento postup je v prípadoch, keď je v osobitnej časti zákona ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie, vylúčený. K nepriznaniu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmena n) Trestného zákona, ktorých zohľadnenie v záverečnej reči navrhoval obhajca obžalovaného, súd uvádza, že zastáva názor vo vzťahu k posudzovaniu naplnenia poľahčujúcej okolnosti podľa písmena j) - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, že aj keď sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, stále
ostáva nespochybniteľné, že v minulosti spáchal trestné činy (trestný čin obmedzovania osobnej slobody a trestný čin výtržníctva), a preto mu aj vzhľadom na charakter týchto trestných činov nepriznal túto poľahčujúcu okolnosť. Zároveň však dĺžku času, počas ktorej sa trestnej činnosti nedopúšťal, zohľadňoval pri ďalších úvahách týkajúcich sa výmery trestu. Rovnako súd nezistil naplnenie poľahčujúcej okolnosti navrhovanej obhajcom, a to podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pretože nepostačuje samotné priznanie obžalovaného bez ďalšieho, ale muselo by k nemu pristúpiť aj uvedenie ďalších údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, čo podľa názoru súdu nebolo naplnené. Ako je už vyššie uvedené, súd vzal do úvahy aj dĺžku času, počas ktorej sa nedopúšťal protiprávnej činnosti, teda že v posledných dvadsiatich rokoch nebol obžalovaný súdne trestaný, nedopustil sa žiadneho priestupku a z Ústavu na výkon väzby je hodnotený kladne. Súd pri úvahách o výmere trestu vzal do úvahy aj okolnosť, že sa jednalo o pokus trestného činu a mal za to, že najmä vzhľadom na charakter spôsobených zranení a na ich následky, poškodenej boli spôsobené stredne ťažké zranenia, bez trvalých následkov zásadného charakteru (okrem jaziev v mieste bodných rán), by použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a z tohto dôvodu podľa § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, v súlade s návrhom prokurátora aj obhajcu. Podľa § 39 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmel uložiť trest odňatia slobody kratší ako osem rokov. Pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu súd zohľadnil aj vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný, v súlade s ustanovením § 39 odsek 4 Trestného zákona per analogiam (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44/2017) a dospel k záveru, že primeraným trestom pre obžalovaného bude trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov, teda miernejší než navrhol prokurátor. Súd obžalovaného uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu, a preto ho podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Iné zaradenie vzhľadom na výšku ukladaného trestu, keďže súd ukladal trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ani nebolo možné s poukazom na § 48 odsek 4 posledná veta Trestného zákona. Súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, noža, špecifikovaného vo výroku rozsudku, ktorým obžalovaný opakovane bodol poškodenú B. S., čiže sa jednalo o vec použitú na spáchanie trestného činu. K tejto časti odôvodnenia súd dodáva, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu vychádzal z ustanovení Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu, pretože mal za to, že Trestný zákon v znení účinnom od 06. 08. 2024 by pre obžalovaného nebol žiadnym spôsobom priaznivejší, napriek tomu, že Trestný zákon v tomto znení expressis verbis pripúšťa fakultatívnu možnosť mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej sadzby aj v prípade vyhlásenia o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní, avšak takýto postup je v súlade s ustálenou judikatúrou možný, a bol aj aplikovaný, aj pri Trestnom zákone účinnom do 05. 08. 2024, a to postupom per analogiam. Súd neakceptoval návrh poškodenej B. S. uložiť obžalovanému doživotný zákaz kontaktovania jej osoby a priblíženia sa k nej, pretože nejde o druh trestu, ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť ako sankciu za spáchaný trestný čin, resp. takéto obmedzenia by bolo možné ukladať len v prípade, ak by výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený pri súčasnom uložení probačného dohľadu. Na rozdiel od posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu, pri ukladaní ochranného opatrenia súd postupoval v súlade s ustanovením § 2 odsek 3 Trestného zákona a ukladal ochranné opatrenie podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. Zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie vyplynulo, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu a táto okolnosť mala vplyv na jeho konanie i v čase spáchania skutku, preto súd obžalovanému
uložil ochranné protialkoholické liečenie, a keďže ho ukladal popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodložil, v súlade s § 74 odsek 1 veta tretia Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ho uložil ústavnou formou.
K výroku o náhrade škody Podľa § 287 odsek 1 prvá veta Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Nárok na náhradu škody uplatnila Všeobecná zdravotná poisťovňa ešte pred skončením vyšetrovania, teda včas, a zároveň bolo z návrhu zrejmé, že si uplatňuje sumu 9.580,63 €, ktorá suma predstavuje výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej B. S. v súvislosti so zraneniami, ktoré jej spôsobil obžalovaný a náhrady za uplatnenie tohto nároku, preto súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť túto škodu v rozsahu, ako bol vyčíslený Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. Rozsudok bol v senáte vo vzťahu ku všetkým vyhláseným výrokom prijatý v pomere hlasov 3:0. v úmysle spáchať trestný čin dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného s vopred uváženou pohnútkou, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - z pomsty, hoci k dokonaniu trestného činu nedošlo Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.