Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/8/2023 z 20. 6. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 3T/8/2023 9523100356 20. 06. 2024 Mgr. Pamela Záleská ECLI:SK:SSPK:2024:9523100356.29

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a členov senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Renáty Greif Radovčičovej, v trestnej veci obžalovaného P. Q., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena c) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Pezinku dňa 20. júna 2024 takto rozhodol: Obžalovaný P. Q. D. Č. B. O. , narodený XX. XX. XXXX v S., trvale bytom Q. H., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov od XX. XX. XXXX,

sa

uznáva

za

vinného, že:

v presne nezistený čas do roku 2016, v priestoroch Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v A., I. Č.. X a v W., I. Č.. X, počas výkonu väzby začal plánovať fyzickú likvidáciu svojej bývalej manželky - poškodenej P.. Y. Q. z dôvodu, že P.. Y. Q. vykonávala ako konateľka spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.. zásahy do majetku tejto spoločnosti, pričom dovtedy túto spoločnosť prostredníctvom poškodenej riadil a majetok spoločnosti aj považoval za svoj vlastný majetok, a súčasne z dôvodu, že poškodená vypovedala o jeho trestnej činnosti v trestnom konaní vedenom na Národnej jednotke finančnej polície, národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, expozitúre Západ, vedenom pod Č.: F.-XXX/NKA-C.-N.-XXXX, v rámci ktorého bol väzobne trestne stíhaný a následne po prepustení z výkonu väzby dňa 02. 11. 2016 vyhľadal Q. E., niekoľkokrát sa s ním v období mesiacov november a december 2016 stretol na rôznych miestach, okrem iného aj v skladových priestoroch v obci Q. H., na Š.O. J., nachádzajúcich sa na parcelách číslo XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, bez súpisného čísla, ktoré dlhodobo užíval a dohodol sa s Q. E., že tento zabezpečí únos poškodenej P.. Y. Q., za čo mu prisľúbil finančnú odmenu, ktorú v tom čase bližšie nešpecifikoval s tým, že podľa jeho pokynov si mal Q. E. stanoviť sám formu únosu a miesto jeho vykonania ako aj osoby, ktoré mu pri tomto skutku pomôžu a pre účel únosu mu poskytol informácie o dennom režime poškodenej, ukázal Q. E. miesta, z ktorých by bolo možné poškodenú uniesť a súčasne aj trasu, po ktorej mu unesenú poškodenú dopraví do skladového priestoru v obci Q. H., od ktorého poskytol Q. E. aj kľúče od vstupnej brány a vstupných dverí a následne Q. E. vyplatil sumu vo výške najmenej 10.000 eur ako preddavok za vykonanie únosu, pričom dňa 13. 12. 2016 Q. E., P.. T.. a U.. F.. (P.. T.. a U.. F.. sú trestne stíhaní v samostatnom konaní a o ich vine alebo nevine nebolo právoplatne rozhodnuté), v čase približne o 07:35 hodine v M., na ulici

H.. T. násilím vtiahli poškodenú P.. Y. Q. proti jej vôli do motorového vozidla značky Š. X., X. P., s B.: M. XXX W., po tom, čo odovzdala svoje maloleté dieťa do materskej školy a následne poškodenú preložili v M., v poli, v blízkosti bagroviska, neďaleko spoločnosti Y.-N. Q., X.. H.. E.., do motorového vozidla značky Š. C. I., Ž. C., s B.: S. XXX T., ktorého tabuľky boli v daný deň odcudzené z iného motorového vozidla, Q. Č. S., pričom toto vozidlo Š. C. I. im na tento účel zabezpečil a následne poškodenú previezli Q. E. a P.. T.. do objektu skladových priestorov na Š. J. v obci Q. H. na vozidle Š. C. I., pričom U.. F.. odišiel na motorovom vozidle poškodenej a

následne si vyzliekli Q. E. a P.. T.. vrchnú časť ošatenia, šál, čiapky a rukavice, ktoré mu Q. E. odovzdal a vzápätí z areálu skladových priestorov P.. T.. odišiel a s unesenou poškodenou P.. Y. Q. čakal iba Q. E. na jeho príchod, ktorému po svojom príchode do areálu skladových priestorov vyplatil druhú časť odmeny vo výške 15.000 eur a súčasne vytiahol z vnútorného vrecka svojej bundy aj nezistené listiny formátu A4, ktoré prinútil poškodenú podpísať a počas toho opakovane poškodenú fyzicky napadol údermi rúk do tváre, zviazal ju s pripravenou železnou reťazou, ktorú uzamkol z prednej strany pripraveným zámkom, pričom na nesúhlas Q. E. s týmto jeho konaním reagoval slovami: „odíď dokedy môžeš“ poslal Q. E. preč a zamkol za ním vstupné dvere skladového priestoru a po odchode Q. E. zo skladového priestoru, najneskôr v čase do 16. 12. 2016 za presne nezistených okolností a presne nezisteným spôsobom poškodenú P.. Y. Q. usmrtil, jej telo vložil do tmavozeleného plastového sudu, ktorý naplnil presne nezistenou tekutou zmesou, obsahujúcou aj kyselinu sírovú a kyselinu chlorovodíkovú v nezistenom pomere v úmysle zahladiť následky svojho činu a na likvidáciu tela poškodenej, pričom v dôsledku pôsobenia týchto kyselín prišlo k rozpusteniu tela poškodenej, ktorého pozostatky boli nájdené dňa 03. 06. 2021 pri prehliadke v zaistenom plastovom sude, ktorý obsahoval chemickú látku a tukovú vrstvu biologického pôvodu s chemickým zložením vápnika a fosforu, s trichologickými pozostatkami vlasov, náušnicou a zubnými plombami, teda: iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty, tým

spáchal:

obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona. Za

to

mu

súd

ukladá:

Podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 8 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to: jeden kus tmavozeleného plastového suda na dažďovú vodu s vekom, s objemom 220 litrov s čiarovým kódom číslo XXXXXXXXXXXXX. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodeným: 1/ Y. Q., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom M., W. XXX, nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 (jednostotisíc) eur a 2/ P. Q., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom M., W. XXX, nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 (jednostotisíc) eur.

odôvodnenie: Na základe obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. Q. L. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 11. 09. 2023 prejednal Špecializovaný trestný súd trestnú vec proti obžalovanému P. Q. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 06. 11. 2023, 10. 11. 2023, 07. 12. 2023, 19. 12. 2023, 10. - 11. 01. 2024, 21. - 22. 02. 2024, 26. - 28. 02. 2024, 15. - 16. 04. 2024, 30. 04. 2024 30. 05. 2024 a 20. 06. 2024 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov U. T., P. Q. P.., Q. E., G.. P. P., S. L., D. W., U. F., F. Q., X. Ť., P. T., Ľ. U., T. T., H. T., U.. P. U., G. W., H. J., T. L., T. W., M. O. (I.), P. O., N. L. (O.), D. X., S. M., H. X., P.. P. P., H. L., P. O., prečítaním výpovedí svedkov T. D., U.A. F., P. C. a U. Š., B. X. a F. Š., výsluchom znalcov P.. A. P., F.., T.. P.. Y. S., F.., P., P., F.. F.. Y. M., F.. a znalkyne P.. Y. M. P., G.. U. Q., G.. Q. Y., G.. W.. U. Q., výsluchom spracovateľov znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu F. N. v W. a aj prečítaním znaleckých posudkov tohto ústavu a znaleckého posudku znalca F.. F. P. a tiež prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu (vecné stopy). Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný P. Q. na hlavnom pojednávaní (06. 11. 2023) vypovedal, že so skutkom nemá nič spoločné. Dňa 16. 12. 2016 bola vykonaná domová prehliadka na parcele č. XXX/X bez toho, aby bol vydaný príkaz na taký úkon a tá nepatrila v čase vykonania prehliadky nikomu z jeho blízkych. Dňa 28. 12. 2017 bola vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov na základe príkazu pod Č.:F.-F.-N.-XXXX, ktorú vykonala NAKA a v čase jej vykonania boli zapísaní k týmto priestorom traja vlastníci: E. Q., X. a B. D., z ktorých ani jeden doposiaľ nemá doručené vyrozumenie alebo príkaz o tom, že k prehliadke prišlo. To znamená, že jedna prehliadka bola vykonaná nezákonne a ďalšia, ktorá vykonaná mala byť, doposiaľ ani vykonaná nebola. K únosu, ktorý sa mal stať 13. 12. 2016, dodal, že v čase medzi 09.00 hodinou a 12.00 hodinou toho dňa sa pred areálom budovy nachádzali T. D. a H. T., čo už uvádzal aj v prípravnom konaní, upozorňoval na to OČTK a doposiaľ sa touto informáciou nikto nezaoberal. V blízkosti tej budovy býva jeho mama, a teda bolo namieste túto informáciu preveriť, čo sa ale nestalo. Na doplňujúce otázky uviedol, že o únose Y. Q. vie len zo samotného spisu, rozviedli sa v roku 2014, návrh podávala ona, keď bol vo väzbe a bolo to z dôvodu, že bol vo väzbe, a tým pre neho vzťah s ňou skončil. Firmu Q. G. založil na jej meno a spravil tak z dôvodu, že ho jej spolužiak - policajt P., každý mesiac žiadal o mesačné platby, pričom Y. bola majiteľka aj konateľka tej spoločnosti. Keď bol v roku 2014 vzatý do väzby, tak ľudia okolo policajta P. a ďalších z jeho partie začali rozpredávať firemný majetok Q. G. pod cenu, predávali nehnuteľnosti a on vedel, že Y. bola k tomu donútená, a preto sa na ňu nehneval. Policajti na tomto rozpredaní majetku Q. G. zarobili, podával preto vo všeobecnosti trestné oznámenia a uviedol tam informácie nielen na vyšetrovateľku, ale aj na prokurátora a napokon aj na Y.. Y. Q. proti nemu vypovedala v iných trestných veciach, pričom jej prvá výpoveď znela tak, že o firme nič nevie a až následne pod vplyvom policajta P. vypovedala proti nemu v jednej i druhej súvisiacej veci, kde je obvinený pre ekonomickú trestnú činnosť. Y. naposledy videl v roku 2014, niekedy v mesiaci apríl alebo máj, bolo to práve z dôvodu jej návštevy v ÚVV A.. Dňa 13.12.2016 sa zobudil u bývalej ženy U. Q., kde spal, vstal asi o 08.00 hodine ráno ako vždy a išiel na námestie v M. do baru na kávu, kde sa zdržal asi hodinu alebo hodinu a pol a potom šiel do Q. H. k rodičom, kde zostal asi do 14.00 alebo 15.00 hodiny a až následne išiel na E., kde je spoluvlastníkom penziónu, šiel k Ť. v M. v P., ktorý je jeho kamarát. Keď v televízii videl, že ho hľadá polícia, sám sa išiel prihlásiť, kontaktoval políciu v S.. Po zadržaní mu boli zaistené nejaké veci, medzi nimi posteľná bielizeň, zubná kefka a aj tričko s dlhým rukávom značky Adidas, ktoré nebolo vypraté. Po prepustení z väzby používal vozidlo značky F. XXX, Č. farby a od Ť. si požičal vozidlo značky Š. C., Ž. farby, keďže si všimol, že ho po prepustení na slobodu po M. začal sledovať policajt P. a zmenou vozidiel sa chcel tohto sledovania striasť. C. mal požičanú asi od 10. 12. 2016, Ť. ju chcel predať, do M. mu ju pomohol prepraviť kamarát Q., odstavili ju pred domom vo Q. H., auto ale bolo aj v M. na jeho adrese na ulici Ľ. N., pričom na aute jazdil po M., v S., v F., v S. a aj v A. a potom ho znova premiestnil na E.. S Y. bol naposledy vo fyzickom kontakte 07. 03. 2014 doma v M., keď ho prišli zadržať. Dňa 13. 12. 2016 bola Ž. Š. C. zaparkovaná v garáži na ulici Ľ. N., a to až dovtedy, kým o 13.00 hodine alebo o 14.00 hodine nešiel na tú E.. Po príchode na E. vozidlo odovzdal majiteľovi, odstavil ho pred penziónom, kľúče ostali v zapaľovaní. Nevedel, kedy naposledy bol vnútri v priestoroch na parcele č. XXX/XX s výrobnou halou, po prepustení z väzby tam chodil, mali tam psov,

chodil ich kŕmiť. Do priestorov na parcele č. XXX/X nechodil, syn ju kúpil aj s budovou až v roku 2020. Hadice z vysávačov nájdené pri prehliadke a zachytené na fotodokumentácii patrili U. L. a P. O., ktorí si ich tam so Š. dovolením uskladnili. L. aj O. sú obaja zavraždení. Q. E. nepozná. S P. bol na cele asi od apríla do mája 2014 a nemal s ním žiadny vzťah, dával si na neho pozor, lebo mal mať aj podpísanú spoluprácu s políciou. D. W. nepozná. Na Y. Q. podal tri trestné oznámenia, v decembri 2016 posledné a napriek tomu, že jej nič nezazlieval a ani sa na ňu nehneval, chcel ju týmto spôsobom prinútiť, aby začala rozprávať pravdu o predaji takmer viac ako 70-tich nehnuteľností, každú len za cenu 1 eura, pretože to zistil z výpisov z katastra nehnuteľností a chcel zistiť pravdu, konkrétne, kto ju k takémuto konaniu prinútil. Y. Q. požičala T.Á. D. 400.000 eur v roku 2012 bez jeho vedomia, na drogy. T. D. bol od roku 2010 u nich doma každý deň, robil im šoféra, staral sa im o deti, robil im takého poskoka a od roku 2007 predával drogy. Jeho manželka v tom čase voľne disponovala s hotovosťou, ktorú mali doma, vyberala peniaze z účtu, lebo najviac predávali bankám, a kým on zabezpečoval kúpu a predaj nehnuteľností a zháňal kupcov, ona riešila financie. Peniaze prišli buď na účet v X. alebo v Č., alebo boli v úschove u notárky U.. Q., ale spravidla Y. vždy zabezpečovala ich vybratie a uloženie u nich doma. Svedkyňa U. T.Á. (P. F.) sa v úvode výpovede na hlavnom pojednávaní (10. 11. 2023) vyjadrila, že doma si všetci myslia, že „to urobil obžalovaný“ a vypovedala, že T. sa s obžalovaným rozviedla v čase, keď sa zase nachádzal vo väzení a veľmi sa ho bála. T. ním bola fyzicky napadnutá, zvykol ju vyháňať v noci z domu, nadával jej do „žebráčiek“, boli nútení tam nie raz utekať. Od T. vedela, že ju obžalovaný aj škrtil, ale sama má skúsenosť, že bol hlučný, agresívny, často nebýval doma a o obe deti sa starala len jej T., ktorá by za deti aj dýchala. Obžalovaný spravil z jej T. „bieleho koňa“, pretože bola konateľkou vo firme Q. G., mali spolu účet, z ktorého chodila T. vyberať peniaze, ale k podrobnostiam ohľadne ich podnikania sa vyjadriť nevedela. Keď obžalovaného zavreli, chodili za jej T. rôzni ľudia a vypytovali peniaze, pretože obžalovaný bol veľa ľuďom dlžný. Jej T. nemala žiadnych nepriateľov, jediným jej nepriateľom bol obžalovaný, mala z neho obrovský strach, a preto po nejakom čase, keď už bol obžalovaný vo väzení, prišla bývať do obce W.. T. vysťahovala veci obžalovaného z domu v M. na ulici Ľ. N. a odniesla ich v mechu k jeho bývalej manželke, mohlo to byť niekedy v rokoch 2014 - 2015. V S. na súde bolo rozhodnuté, že obidve deti budú zverené do starostlivosti jej a jej manželovi, Y. je stále v ich starostlivosti, P. už je dospelý, pretože T. bola nezvestná a obžalovaný bol vo väzení. Pamätala si, že obžalovaný navrhoval umiestniť obe deti do ústavu s tým, že sa potom o ne postará. Už vtedy na súde sa pýtala, ako mohol obžalovaný vedieť, že jej T. sa už o deti nepostará a že sa nevráti? Bola v domácnosti u T. a obžalovaného každý deň, varovala chlapcov, kým T. vybavovala veci súvisiace s podnikaním, vo firme Q. G. bola sama asi rok alebo dva zamestnaná až do času, kým obžalovaný prestal platiť za ňu odvody. Y. v čase zmiznutia bývala v W. v dome, ktorý sama postavila niekedy v roku 2014, začala v dome bývať asi rok pred jej zmiznutím a bývala tam s chlapcami a aj s T. D., s ktorým mala vzťah. Pozemok na ulici Ľ. N. napísal obžalovaný pôvodne na svedkyňu a jej manžela ako na vlastníkov, následne však pozemky predal. Takto bola aj vlastníčkou rodinného domu na ulici I., a to z dôvodu, že obžalovaný nechcel mať žiadny majetok napísaný na svoje meno. Tento dom predala asi pred 3 rokmi, peniaze z predaja vložila na účet vnukom. Svedok P. Q. P. (X. E.Y. Y. F.) na hlavnom pojednávaní (10. 11. 2023) uviedol, že P. jeho a brata vozievala do školy a škôlky denne, tou istou trasou a tak tomu bolo aj posledný deň, než zmizla. Najskôr vyložila jeho v škole a potom viezla brata do škôlky, do ktorej pri Q. chodieval predtým aj on. Rodičia nežili spolu dobre, obžalovaný chodil domov neskoro a mal výbušnú povahu, keď bol doma, tak neustále kričal. P. sa ho bála, a to najmä v čase, keď ho prepustili z väzby na slobodu. Aj on sám sa ho bál. V deň, kedy P. zmizla, prišli po neho krstní rodičia H. a T. T. a povedali mu, že P. niekto uniesol, pretože vedeli, že P. telefonovala a sama do telefónu uviedla, že ju unášajú. P. sa o neho a o brata starala, išlo o bežné fungovanie v rodine, varila im, venovala sa im, s ním sa P. aj učila. P. určite nebrala drogy. Q. H. pozná, býva tam jeho babka a pozná v tej obci aj skladové priestory, naposledy tam bol s obžalovaného mamou pred vzatím obžalovaného do väzby. Obžalovaný v čase, kedy ešte ako rodina žili spolu, nebol skoro vôbec doma, venovala sa mu len P. a keď zmizla, zostal mu len jeden H. a ešte aj ten bol vo väzení. Nevedel odpovedať na otázku, ako vnímal zmiznutie P. a čo prežíval, keď sa našiel ten sud a čo prežíva vždy, keď sa o tom hovorí. Nie je mu dobre, nepočúva sa mu to dobre. Po zmiznutí P. sa na odporúčanie sociálky dvakrát dostavil k psychológovi. Od zmiznutia P. s obžalovaným nebol v žiadnom kontakte, a to až doteraz, do pojednávania na súde. Nebol nikdy svedkom fyzického násilia medzi rodičmi, ale býval svedkom hádok, kedy obžalovaný na P. kričal a P. následne spravila to, čo obžalovaný od nej chcel. Od P. vedel, že má z obžalovaného strach,

pretože mu to hovorila. P. sa obávala, že jej obžalovaný niečo spraví. P. hľadal jeho krstný H. T. a aj jej priateľ T. D., o jej zmiznutí vedela aj polícia, v M. lietal aj vrtuľník. Svedok Q. E. na hlavnom pojednávaní (07. 12. 2023) vypovedal, že bol členom trojčlennej výpravy, ktorá sa zúčastnila na skutku. Obžalovaného poznal dlhšiu dobu z kriminálneho prostredia, mali spoločné aktivity cez H. S.. Vo výkone trestu sa zoznámil s T. aj s U. F., boli spolu na cele. O T. vedel, že je X. a že sedí za vydieračský únos. Postupne ich všetkých v roku 2016 prepustili na slobodu, on vyšiel z väznice ako posledný v máji 2016 a začal pracovať u W. v autolakovni. Asi na začiatku novembra 2016 mu volala manželka na W. telefón, že ho zháňal nejaký P., ktorý jej volal na jej číslo. Povedal teda W., že ho zháňa P. z M. a požiadal W., aby si mohol z jeho mobilu zavolať. Obžalovaného hneď spoznal po hlase a obžalovaný mu navrhol stretnutie. Po tomto telefonáte sa o pár dní obžalovaný znova ozval a stretli sa neďaleko T. Š., kde mal W. autolakovňu, na čerpacej stanici. Obžalovaný tam prišiel na Č. F. XXX, šoféroval obžalovaného syn. Obžalovaný si k nemu presadol a išli do dielne k W.. Obžalovaný sa ho pýtal, či dodrží sľub a či sa na neho môže spoľahnúť a dohodli si ďalšie stretnutie v M., kde ho následne aj odviezol W., konkrétne do kaviarne. W. s nimi nesedel pri stole, keď mu obžalovaný povedal, že má dosť vážne problémy s bývalou manželkou Y., hovoril rýchlo a skákal z udalosti na udalosť. Konkrétne hovoril, že ona je pod ochranou polície a že proti nemu svedčí, okradla ho a rozpredáva mu majetok. Obžalovaný na ňom videl, že je sklamaný, lebo svedok očakával, že pôjde o nejaký kšeft s bankomatmi alebo o nejaké krádeže, tak mu začal obžalovaný hovoriť, že Y. je zlá, že s a sním rozviedla, zakázala mu stretávať sa s deťmi, okradla ho a hovoril o nej len negatívne. Ďalej mu obžalovaný povedal, že má s Y. spoločnú firmu, ale že sa bez Y. nevie dostať k samotným majetkom a zabrániť tak ďalšiemu rozpredávaniu, stále opakoval, že sa nevie dostať k majetkom a vtedy mu prvý raz predostrel plán, že chce, aby mu svedok zariadil stretnutie s Y.. Požiadavku zľahčoval, neoznačoval to za únos a presviedčal ho, aby sa len vydával za príslušníka polície a priviedol ju obžalovanému pod zámienkou, že ju predvádza na výsluch, pričom ona je vraj na to zvyknutá, lebo často tak chodí na výsluchy so slovami „ hocikomu sadne tá kurva do auta“. Obžalovaný mu sľúbil aj vybavenie preukazov príslušníkov NAKA, čo malo trvať pár dní. Obžalovaný ho ubezpečoval, že si na tejto akcii dobre zarobí a on mu to uveril, lebo poznal obžalovaného ako rovného chlapa. Toto prerozprával aj W. a ten s tým plánom nemal žiadny problém. Ďalšie stretnutie mal s obžalovaným asi o dva alebo tri dni na parkovisku neďaleko železničnej stanice, kde si obžalovaný presadol k nemu a k W.A. do auta a išiel im ukázať školu, do ktorej chodí jeho straší syn a potom aj trasu, po ktorej poškodená denne jazdí a napokon aj miesto, kde sa nachádzala škôlka, kam vodí poškodená mladšie dieťa a obžalovaný presne popisoval, že to má odsledované, kedy a kadiaľ poškodená jazdí a v akom poradí odovzdáva deti v škole a škôlke. Obžalovaný im bol ukázať aj dom, v ktorom poškodená bývala v obci W.. Obžalovaný navrhoval aj miesta, v ktorých by bolo možné poškodenú zastaviť a stále presadzoval verziu, v ktorej sa mal svedok vydávať za policajta. Svedok opakovane zdôrazňoval, že nechcel, aby pri tom zákroku boli prítomné deti. Na tomto stretnutí odovzdal obžalovaný svedkovi obálku s peniazmi podľa pôvodnej dohody, že dostane za akciu odmenu. Následne kontaktoval F. cez sms a telefonoval aj T., aby prišli do T. Š.. Stretol sa s nimi na druhý deň na čerpacej stanici vo Q. P. a objasnil im, čo chce od neho P. Q.. Keďže W. mal v aute nejakú poznámku, z ktorej T. vytušil, že W. mal informácie o akcii skôr, začal T. trvať na tom, že do akcie pôjde len s F. a svedkom, bez W.. Na druhý deň mal s obžalovaným ďalšie stretnutie, išiel tam aj s W., ktorý sedel v aute, ale nič nepočul, lebo obžalovaný mu kázal dať nahlas rádio. Obžalovaný mu následne povedal, že v pláne je zmena, pretože nevie zohnať načas preukazy príslušníkov NAKA a že sa zmenilo aj miesto, kam treba poškodenú zobrať, teda že to nebude žiadny byt v M. ako mu pôvodne hovoril, ale že ju treba zobrať na neďalekú dedinu a to nové miesto vo Q. H.Y. im následne aj išiel obžalovaný ukázať. Išlo o M., v ktorom vnútri boli aj O., aj P. M., kde mal obžalovaný voľakedy kamióny. On obžalovanému potvrdil, že už na to zohnal chlapcov, konkrétne myslel F. a T., ale obžalovaný mu povedal, že sa s nimi nechce stretnúť a že je to výlučne svedkova starosť. Vtedy mu obžalovaný povedal, že mu bude pár dní trvať, kým na akciu zoženie auto a zároveň sa vyjadril, že mu je jedno, akým spôsobom akciu svedok vykoná, ale poškodená musí byť privezená do Q. H. v ten deň, keď povie a načas. Toto stretnutie mal s obžalovaným začiatkom decembra 2016. Obžalovaný sa už nechcel viac kontaktovať a nechal mu kľúče od M. s tým, že ak bude niečo potrebovať, má to napísať na papier a nechať v tom sklade. Následne sa vrátili do M. na parkovisko pri železničnej stanici, kde obžalovaného predtým naložili a rozišli sa. Na druhý deň bol ukázať F. aj T. všetky miesta, ktoré mu ukázal obžalovaný a aj trasu. Na ďalšom stretnutí mu obžalovaný odovzdal obálku, v ktorej bolo 10.000 eur a dohodli sa, že za celú akciu dostane 30 tisíc eur, pričom obžalovaný sa vyjadroval, že má zoznam ľudí, ktorých treba „zajebať“. Na druhý deň išiel svedok s W. a T. do M. a prezreli si to tam celé, videl aj veľké množstvo hadíc od vysávačov pod schodmi a rôzne veci. Nechal tam obžalovanému

odkaz, že tam bol a že príde aj na ďalší deň, čo spravil a išiel znova do Q. H. spoločne s T., ale aby nemal obžalovaný výhrady, požiadal T., aby na neho počkal vonku. V M. už mal obžalovaný zaparkovanú Ž. Š. C. I.. Farba sa mu nepáčila, lebo bola výrazná, ale obžalovaný povedal, že už nemá čas a určil deň únosu na 13. 12. 2016, teda už o deň alebo o dva, hoci boli dohodnutí, že im dá aspoň dva týždne na prípravu. Obžalovaný zmenil nielen postoj, ale aj prejav, bol rázny a čas určil striktne, bol povýšenecký a povedal, že je to detská úloha - naložiť niekoho do auta a vyložiť v stanovenom čase. Obžalovaný dal pokyny, aby išli pre poškodenú pred školu, potom to zmenil, že pred škôlku, aby v aute už nebolo žiadne dieťa a že poškodenú treba do Ž. C. preložiť v mieste bagroviska a že po príchode do M. nechce vidieť ani F. ani T., že si tam poškodenú zabezpečí tak, aby mu neutiekla, aby podpísala prázdne papiere a že svedok tam má byť iba dovtedy a potom má odísť, pretože obžalovaný sa bude s poškodenou rozprávať, vysvetlí jej, čo má povedať, aby to neriešili policajti a potom ju zoberie naspäť do mesta. Obžalovaný mu ešte kázal zabezpečiť nejaké evidenčné značky na tú Ž. C. a že poškodená má byť 13. 12. 2016 o 08.00 hodine v M.. Svedok potom kontaktoval F. a T., s nimi sa dohodol a W. povedal, že nemôže byť prítomný, lebo ho tí dvaja na akcii nechcú. Dňa 13. 12. 2016 sa stretol s F. a T. o 5.00 hodine ráno v T. X., prešli cez L. a X. smerom do M., kde v jednej z dedín medzi X. a M. odcudzil z auta značky M. evidenčné značky a išli do Q. H., kde nahodili na Ž. C. odcudzené značky. Do M. išli pešo, P. C., na ktorej prišli, nechali zaparkovanú na parkovisku ďalej od M.. Pred akciou kúpil tzv. pracovné telefóny a SIM karty, ktoré mali zapnúť len ak by nastal nejaký problém. Šoféroval F., on sedel vedľa F. a vzadu bol T.. Išli rovno ku škôlke, zaparkovali asi 150 metrov na štrkovom parkovisku a F. v ňom ostal, kým on a T. išli pešo ku škôlke a čakali na poškodenú. Dohodnutí boli tak, že T. zaistí poškodenú a on bude šoférovať. K poškodenej pristúpil v čase, keď otvorila dvere vodiča na aute, na ktorom prišla a sadla si dnu, pričom T. ju vnútri vo vozidle násilím vytiahol zo sedadla vodiča do zadnej časti vozidla. Na ulici bolo nejaké malé dievča, poškodená kričala o pomoc. T. poškodenú vzadu zaľahol, F. ich nasledoval na Ž.D. C. a smerovali k bagrovisku, kde sa poškodenej podarilo zatelefonovať z nejakého mobilu a povedať, že ju dvaja unášajú. V mieste na bagrovisku poškodenú preložili do Ž. C. a F. odišiel na aute poškodenej, ktoré mal podľa pokynov obžalovaného nechať odstavené v F. na vnútornom parkovisku nejakej školy a nechať tam aj zapnutý mobil poškodenej. Plán vykonania skutku, teda konkrétne jeho finálna verzia, sa postupne vyvíjala, ale čo by sa malo presne vykonať, mu povedal obžalovaný už na prvom stretnutí. Kedy a akým spôsobom, to sa postupne vyvíjalo. K únosu poškodenej prišlo ráno, medzi 7 - 8 hodinou, určite pred ôsmou hodinou. Do M. za ním a poškodenou prišiel obžalovaný s odstupom pár hodín po tom, čo ju tam priviezli, bolo to určite po viac ako dvoch hodinách, zdalo sa mu to až nekonečne dlhý čas. Po celý ten čas sa s poškodenou nachádzal stále na tom istom mieste a ich rozhovory sa zo začiatku týkali najmä jej prvotného šoku, stále iba chcela vedieť, kto je za tým a on jej opakovane vysvetľoval, aká je jeho úloha, aké má povinnosti a že sama časom zistí, čo je vo veci. Obžalovaný mu povedal, že celkom určite bude v čase, kedy sa bude realizovať únos, niekde v meste a pod kamerou. M. vo Q. H. je starší priemyselný priestor, 50 - 100 metrov dlhá stavba, zložená z troch samostatných dielov, do vnútorných priestorov by sa v pohode zmestil aj kamión, v tej najväčšej zadnej časti boli rôzne stoly, poličky, štandardné servisné veci, v prednej časti sa jednalo o menší priestor, boli tam asi 60-ky dvere, tento mal rozmer asi 5 x 5 metrov s bežným vybavením, stôl a stoličky, boli tam vybetónované schody bez zábradlia, ktoré viedli na podlažie, kde bol kancelársky priestor. Pod schodmi boli vo veľkom množstve naukladané súčiastky centrálneho nasávania, teda časti vysávačov, čo mu ozrejmil W., ktorý tomu rozumel. Spoločne s W. a T. vnútorné priestory M. prezerali a spoločne s T. ich aj prehľadávali, hľadali naftu, aby mohli natankovať do Ž. C. a keďže všade boli pracovné stroje, logicky predpokladali, že by tam niekde mohli byť aj pohonné hmoty. Vpravo v priemyselnej časti M. boli rozmiestnené 5 - 20 litrové kanistre, v tých sa nachádzali sladké alebo kyslé veci, nešlo ani o naftu ani o olej, zisťovali to čuchom. Od prvotného regálu spod schodov boli tieto nádrže umiestnené pod stenou. Nakoniec našli aj naftu. Q. mala oblečené niečo veľmi obyčajné, typické pre to ročné obdobie, konkrétne jej oblečenie opísať nevedel. Nepamätal si, či mala šperky, nevšimol si to asi preto, že bola oblečená. Nepamätal si, že by mala nejaké prstene. Nebol si istý, či mala náušnice. S obžalovaným v minulosti žiadny spor nemal. Prostredníctvom bývalého komplica S. poznal obžalovaného ako spoľahlivého a v jeho odbore aj vysoko postaveného človeka. Pred výpoveďami, ktoré učinil v tejto veci, nebol nikdy nikým ovplyvňovaný. Už si niečo v tomto segmente preskákal a obetoval 27 rokov svojho života na veci, kde cesta už nevedie ďalej. Jedine jeho manželka stála a stojí po celý ten čas pri ňom, a teda aj kvôli nej k tomuto skutku vypovedal. Keď po únose videl, že Y. stále nenašli, začalo sa mu to celé skladať, začalo ho to mrzieť a vtedy sa to v ňom zlomilo. Uvedomil si, že takto to už nemôže ísť ďalej. Bol právoplatne odsúdený na súde v S. za únos Y. Q., bol mu uložený trest vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, ktorý aktuálne aj vykonáva a v tom procese bolo prihliadnuté na jeho prvotnú doznávajúcu výpoveď a na spoluprácu s políciou. Svedok tiež uviedol, že F. a T. sa priamo s obžalovaným nikdy

nestretli, obžalovaný sa len raz nachádzal v blízkosti T., o prítomnosti ktorého vedel, ale nešlo o ich priame stretnutie. Keď odchádzal z M., nevidel na poškodenej žiadne vonkajšie zranenia. Po 13. 12. 2016 sa s obžalovaným už nestretol. Počas výkonu väzby v H. prišli za ním zo Slovenska príslušníci polície - rôzni operatívci, vyšetrovatelia, prokurátor, tlmočník, v prítomnosti H. polície, kde po oboznámení sa s dôvodom ich návštevy odmietol vo veci vypovedať a žiadal o možnosť hovoriť výlučne s prokurátorom, aby mohol zistiť, či bude pre neho nebezpečné alebo riskantné vracať sa na Slovensko a vyžiadal si čas na rozmyslenie, pretože chcel vidieť konkrétne obvinenie, aby sa vedel zariadiť pre seba podľa rozsahu a miery, ktorá by sa v tej trestnej veci mala týkať jeho osoby. Bezprostredne po zistení, že ich plány ohľadne nakladania s poškodenou sa nenaplnili a po potvrdení toho, že stále po jej osobe polícia pátra, bol v pozícii, v ktorej nemal odvahu na to, aby to išiel ohlásiť a ihneď poskytnúť informácie, ktoré mu boli o poškodenej a jej poslednom pobyte známe a pociťoval istú obavu z možných následkov takéhoto oznámenia na polícii, keďže obžalovaný bol v tom čase na slobode. Ku zmene jeho postoja prišlo až po udalostiach, keď sa mu zvrtol život v podstate už počas úteku a ukrývania sa a následne po návrate na Slovensko z P.. Po 13. 12. 2016 sa ešte viackrát stretol s F. a aj s T., obaja vedeli, aký bol pôvodný plán a obaja tiež mali informácie, že poškodená je nezvestná a je v pátraní, bavili sa o tom a riešili, aby ich nikto s týmto skutkom nemohol spojiť. To bol aj dôvod, pre ktorý riešil zbavenie sa auta, ktoré F. v rozpore s pôvodným plánom previezol do W.. Nevedel sa vyjadriť, akým spôsobom sa dopravil do M. obžalovaný. Vo vnútorných ani vo vonkajších priestoroch si nevšimol pohyb žiadnej osoby a nemal vedomosť o tom, že by v M. bola prítomná nejaká iná osoba v čase, keď priviezli poškodenú Y. Q. do M., priestory neprehľadávali, ale žiadnu inú, cudziu osobu tam nevidel. Do vnútorných priestorov M. sa dostali cez zadnú bránu, kde s autom zacúvali a bránu zavrel, v tom čase boli vnútri len T., poškodená a on. Všetci traja prešli zo zadnej časti dopredu k malým dverám, cez ktoré T. vypustil a vrátil sa s poškodenou do zadnej časti, kde s ňou zotrval až do príchodu obžalovaného, ktorý vošiel do M. cez malé dvere spredu, tzn. kade T. odišiel, tade obžalovaný prišiel. Inými priestormi M. s poškodenou neprechádzal a od poškodenej sa nevzdialil. V M. počul zhora nad ním presne nešpecifikovateľný buchot v čase, keď už bol na odchode, pretože mu to obžalovaný odporučil slovami „odíď, kým môžeš“ a on nemal žiadny dôvod ďalej tam ostávať a snažiť sa čomukoľvek zabrániť. Svedok G.. P. P. na hlavnom pojednávaní (19. 12. 2023) vypovedal, že spoznal obžalovaného cez P. O. zo X. a nejaký čas spolu boli na spoločnej cele v ÚVV A., obaja mali väzbu kolúznu a obžalovaný mu počas jej výkonu pomáhal zabezpečovať rôzne materiálne veci, nakoľko mu vysvetľoval, že jeho žena Y. to nebude mať problém pre neho zabezpečiť. Dosť často za ním chodila na návštevy, často komunikovali ohľadne obchodných záležitostí, ktoré jej obžalovaný kázal na slobode vybavovať a mal dojem, že spolu vychádzajú bez problémov a dobre. Po nejakom čase sa však obžalovaný dozvedel, že jeho manželka Y. rozpredáva jeho majetok, vzťahy medzi nimi sa narušili, bolo to zrejme spôsobené informáciami o obžalovaného neverách, za čo sa Y. na neho začala veľmi hnevať. Vzťahy sa zhoršili natoľko, že obžalovaný denne na Y. nadával, označoval ju vulgárne, najčastejšie na jej adresu používal označenie „kurva špinavá“ a opakovane začal vyhlasovať, že ju zabije, vyjadroval sa aj ako ju zabije a uvažoval nad tým, koho na túto vec osloví. Bol s ním v dennom kontakte a bol akoby hromozvodom všetkých jeho výlevov a zloby, ktorú voči manželke dával najavo. Často sa ho obžalovaný pýtal, či nepozná niekoho, koho by na zabitie manželky mohol osloviť a dodával, že peniaze na to má. Podľa svedka ho obžalovaný s týmito otázkami oslovoval, lebo vedel, že je človek, ktorý bol kontakte s osobami zo zločineckých skupín a že mal väzby aj na Č. a teda sa snažil využiť tieto jeho kontakty na svoje zamýšľané plány. Obžalovaný zachádzal do úplných konkrétností, vyjadroval sa k samotnému spôsobu zabitia svojej manželky a vysvetľoval svedkovi, že aj on má svoje vlastné kontakty na ľudí, ktorí v tom čase boli síce už vo výkone trestu, ale išlo o „O.“, kde konkrétne spomenul aj osobu O. a o ich metódy, ktoré mali používať na likvidovanie ľudského tela a obžalovaný podrobne tieto postupy ovládal a aj mu ich popisoval, dodával aj podrobnosti ohľadne postupov, ktoré používali „O.“. Vtedy zistil, že obžalovaný už vedel aj spôsob, akým to zabitie manželky chce zrealizovať a podľa neho bol rozhodnutý, nešlo mu ani o deti, výlučne sa sústredil na peniaze, ktoré ako opakoval boli jeho a Y. si ich dovolila míňať. To bol hlavný dôvod jeho hnevu a zloby a najmä s týmto spájal dôvod, pre ktorý sa jej chcel zbaviť. Obžalovaný mu vysvetľoval, že platí „nie je telo, nie je vražda“, pretože mal vedomosť, že po vložení tela do kyseliny zostane do rána z neho len hmota vo veľkosti golfovej loptičky, čím sa utvrdzoval v tom, že takýto spôsob zlikvidovania Y. by mu mohol zabezpečiť istotu, že jej telo nebude objavené. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nevie, koho konkrétne obžalovaný na vraždu Y. oslovil. Obžalovaný len opakoval, že peniaze na túto vec má, že tie nie sú problém. Obžalovanému nešlo o rodinu, nemal záujem riešiť ani vzťah k manželke, išlo mu len o peniaze. Ak by mal zistiť, že mu Y. bola neverná, netrápilo by ho to tak, ako ho trápilo, že míňala jeho peniaze. Bol s obžalovaným na cele v

ÚVV A. a následne sa s ním stretol ešte v ÚVV W., na slobode sa s ním nestretol a samotný skutok sa stal v čase, keď bol svedok zavretý. Mal s obžalovaným kamarátsky vzťah, žiadny konflikt spolu nemali. Vo svojej trestnej veci uzavrel dohodu o vine a treste, prijal trest vo výmere 10 rokov a ten celý vykonal, nemal žiadne podmienečné prepustenie a ani iné výhody mu neboli v rámci jeho trestného konania poskytnuté, ale ani mu neboli ponúkané, vypovedal sám z vlastného presvedčenia a len to, čo naozaj zažil, k samotnému skutku sa nikdy nevyjadroval, pretože o ňom nič nevie a popisoval len svoje skúsenosti s obžalovaným. Už si presne nepamätal, ako sa dostal do pozície svedka v tejto veci, pravdepodobne za ním prišiel vyšetrovateľ a k vytipovaniu jeho osoby prišlo na základe záznamov o výkone väzby v ÚVV A., kde všetky materiálne veci mal zabezpečované Y. Q., čo mu aj vyšetrovateľ na úvod výsluchu oznámil. V tom čase sa nachádzal už vo výkone trestu. Pred jeho vypočutím na Okresnom súde S. k tomuto skutku prišlo k pokusom kontaktovať ho prostredníctvom telefonátu, konkrétne trikrát, pričom prvý raz zaznela len otázka, či ide vôbec vypovedať, druhýkrát mu bolo oznámené, že môže za „vhodnú“ výpoveď dostať peniaze a tretíkrát bol upozornený, že má deti a že má na to myslieť. Osobu, ktorá ho takto kontaktovala, nevedel identifikovať, určite to bol muž a vždy išlo o tú istú osobu. Tieto telefonáty jeho výpoveď na súde v S. ovplyvnili, nevypovedal tam všetko tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi teraz. Svedok S. L. na hlavnom pojednávaní (19. 12. 2023) uviedol, že sa s obžalovaným pozná od svojich 20-ich rokov. Obžalovaný bol dlhšie vo väzbe a po prepustení ho stretol v Š., kde si bol požičať auto z dôvodu, že potreboval sledovať Y. a ďalej mu povedal, že s ňou potrebuje urobiť poriadok. Obžalovaný sa o požičiavanie auta na účely sledovania svojej manželky zaujímal v roku 2016. S obžalovaným sa stretával na jeho podnet v roku 2016, zrejme v mesiaci november. K prvému stretnutiu prišlo na U. pri M., k druhému stretnutiu v P. H. a k tretiemu v M., nikto iný tam prítomný nebol. Obžalovaný sa „chcel Y. zbaviť“, chcel ju nechať zabiť a na toto hľadal nejakého človeka, resp. aj jeho sa pýtal, či to neurobí, alebo či mu aspoň niekoho na toto nepomôže nájsť. Ako dôvod uvádzal, že ho obrala o peniaze, kým bol vo väzbe, že ho pripravila o majetok. Svedok sám nič také vykonať nechcel a odďaľoval odpoveď pre obžalovaného, či niekoho na túto robotu zohnal, ale na žiadne detaily sa ho nevypytoval a ani to vedieť nechcel, myslel si o obžalovanom, že to všetko rozpráva len preto, že je v zlom psychickom stave a nerozmýšľal o tom, či to naozaj chce urobiť a ako. Poznal sa s obžalovaným z kriminálneho prostredia, obžalovaný mu dôveroval, vedel o ňom, že robí s tabletkami. Vzájomne o sebe mali informácie. Nemal s obžalovaným žiadny spor, nebol medzi nimi konflikt. Považuje obžalovaného za veľmi pomstychtivého a nevyspytateľného človeka. Pred svojou výpoveďou nebol nikým ovplyvňovaný. Nebol v minulosti súdne trestaný, je obvinený v dvoch veciach, v oboch prípadoch za drogy, k svojej trestnej činnosti sa priznal a nerád by opisoval, v čom spočíva jeho spolupráca s políciou, nemal by o tom hovoriť. Ako svedok v tejto trestnej veci je preto, že po porade s obhajcom sa rozhodol, že bude vypovedať všetko, čo mu je známe a ako prvému oznámil skutočnosti obsiahnuté v jeho výpovedi svojmu obhajcovi a ten následne kontaktoval vyšetrovateľa, ktorý ho prišiel vo veci vypočuť. Medzi ním a vyšetrovateľom neprišlo k žiadnej dohode, naďalej je obvinený. Svedok D. W. na hlavnom pojednávaní (10. 01. 2024) uviedol, že obžalovaného pozná, stretol ho v roku 2016 a zoznámil ho s ním Q. E., ktorý u neho v dielni jeho autolakovne pracoval asi od septembra 2016. E. jeden deň volala manželka do práce na mobil svedka, že E. niekto hľadal. Na stretnutie s tým mužom E. odviezol, do nejakej kaviarne za L. a čakal tam na nich muž, ktorý sa predstavil ako P. Q.. E. sa sním rozprával medzi štyrmi očami, išlo o muža, s ktorým E. sedel vo väzení a nasledujúce dni vozil E. aj na ďalšie stretnutia s obžalovaným, na ktoré chodieval obžalovaný na Č. F.. Obžalovaný si k nim vždy presadol do auta, stretávali sa na parkovisku pri železničnej stanici v meste M., na ďalšom stretnutí dostal E. od obžalovaného obálku, v ktorej bolo 5.000 eur. Ďalšie stretnutie bolo opäť v M. na rovnakom parkovisku, obžalovaný dal E. obálku s peniazmi a kľúče, následne išiel spoločne s E. do nejakej dediny, kde bola oplotená budova, nejaká menšia firma, vyzeralo to ako pneuservis. Štvrtýkrát išiel znova na stretnutie s E. za obžalovaným, všetko sa to dialo niekedy na jeseň 2016, možno v novembri. Viezol E. aj na stretnutie do Š., do nejakého fitnesscentra za E. kamarátom. Bol tam nejaký F. a nejaký X., ktorý nehovoril dobre po slovensky, volal sa T. T.. Ďalej svedok uvádzal, že obžalovaný a Q. E. sa poznali, pretože spolu sedeli vo výkone trestu, ale E. poznal obžalovaného už dávnejšie, pretože robili spolu niečo s pracovnými strojmi, s traktormi, ktoré obžalovaný od E. a jeho spoločníkov preberal. Obžalovaný a E. sa pri prvom stretnutí v M. rozprávali po slovensky a pokiaľ boli v aute, tak mu W. kázal dať nahlas rádio, v dôsledku čoho ich rozhovor vôbec nepočul. Priestory, ktoré bol s W. pozrieť vo Q. H., patrili obžalovanému, to mu povedal W. a bol vo vnútri tých priestorov iba v prvej miestnosti tej budovy za bránou, kde videl naukladané pneumatiky,

kombinézy, ktoré aj on používal pri lakovaní áut, do zadnej časti nešiel, lebo mu W. povedal, že sa hneď vráti a išiel tam sám. Nepamätal si, či sa v tej budove nachádzalo aj schodisko. V Š. na stretnutie vo fitnesscentre išiel okrem neho F. a W., ale nevedel sa vyjadriť, čo tam oni robili vnútri, určite nešli cvičiť. O tomto trestnom čine sa dozvedel od W. a jeho kamarátov, ktorým to tiež W. vyrozprával. Bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, za trestný čin poisťovacieho podvodu a dostal podmienku, bolo to už dávnejšie. Priezvisko T. pozná, ide o T. priezvisko, tak mu to povedal Q. E. a E. ho oslovoval T., aj o ňom hovoril ako o T.. Ten F., ktorého uvádzal, je U. F.. Pred výpoveďou na súde ho nikto nekontaktoval a ani neovplyvňoval ohľadne toho, čo má vypovedať. Ak uvádzal v rámci výpovede na označenie Q. E. meno „W.“, myslel tým práve jeho. Svedok U. F. na hlavnom pojednávaní (10. 01. 2024) vypovedal, že obžalovaného nepozná a vidí ho prvýkrát. Nie je svedkom žiadneho trestného činu, ktorý sa vyšetruje v tomto konaní. S únosom poškodenej nemá nič spoločné a výpoveď Q. E., ktorý ho do tohto prípadu namočil, sa nezakladá na pravde. Na doplňujúce otázky odpovedal, že je v pozícii obžalovaného vo veci únosu Y. Q., bol uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, avšak Krajský súd v S. tento rozsudok zrušil niekedy v roku 2023 a vrátil Okresnému súdu S. na nové prejednanie a rozhodnutie. Q. E. pozná asi od roku 2014 alebo 2015, boli kamaráti, ale žiadny trestný čin s ním nespáchal a jeho výpoveď nie je pravdivá. Stretli sa spolu v ÚVTOS Ž. a potom aj niekoľkokrát na slobode, na presné dátumy si nevedel spomenúť. Raz sa s Q. E. stretli aj v Š. vo fitnesscentre, ktoré prevádzkoval a párkrát sa s ním stretol aj v W.. Q. E. bol prepustený z výkonu trestu a bol ho na jeho žiadosť vyzdvihnúť, bol víkend, ale na presný čas sa nepamätal. Naposledy stretol Q. E.M. v W., občas sa tam za ním zastavil, keď mal cestu okolo, pretože tam v istom období žil a žil tam aj v čase, keď sa mal stať únos Y. Q.. P. T. pozná, aj s ním sa stretol vo väzení, mali spolu kamarátsky vzťah, stretával sa s ním častejšie ako s Q. E.. D. W. pozná, stretli sa raz v Š. v tom fitnesscentre, keď ako šofér doviezol k nemu E. a ešte raz alebo dvakrát aj v W., keď znova robil E. šoféra. Predmetom stretnutia v priestoroch jeho fitnesscentra v Š. rozhodne nebolo dohadovanie akéhokoľvek trestného činu, T. určite vo fitku cvičil. Nepamätá si, že by s Q. E. mal akýkoľvek spor a myslí si, že Q. E. niekoho kryje a zopakoval, že s týmto nemá vôbec nič spoločné. Svedok F. Q. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) vypovedal, že obžalovaného pozná od detstva, vyrastali spolu a v dospelosti boli tiež v kontakte, mali viaceré spoločné aktivity, jeho manželku bližšie nepoznal. K samotnému skutku nevedel sám nič povedať, bol z toho prekvapený, obžalovaný podľa jeho skúseností nikdy nikomu fyzicky neublížil, maximálne mohol zdvihnúť hlas na niektorého zo svojich zamestnancov, ale stále nedokáže uveriť tomu, čo sa stalo. Na doplňujúce otázky uviedol, že s obžalovaným sa dal do reči v čase, keď potreboval peniaze a tieto si od neho požičal, prevádzkoval C. A. I. O., ktorú obžalovanému následne aj predal a ich aktivity boli spoločné aj vo vzťahu k stavebnému materiálu, ktorý pre obžalovaného zháňal. Aktuálne je obvinený za úverový podvod v W. a za inú ekonomickú trestnú činnosť v L., avšak ani jedna z týchto vecí nesúvisí s obžalovaným. Obžalovaný bol vo väzbe a po jeho prepustení niekedy v októbri 2016 sa stretli v obchodnom dome v S. a pri debate obžalovanému spomenul, že má teraz dobré kontakty na obchod s mäsom, ale že potrebuje skladové priestory, čo obžalovaného zaujalo a povedal, že to vie zabezpečiť, konkrétne mraziarne, lebo mal nejakého známeho šéfa bitúnku v M., išlo o pána Š., ktorý už nežije. Takto sa streli asi 4 alebo 5-krát, rozoberali tento biznis, dvakrát sa stretli v bare v M.. S obžalovaným išiel na E., bolo to niekedy pred Vianocami, keď mu obžalovaný zavolal a jemu tá cesta na E. tiež prišla vhod, pretože chcel ísť za známym kvôli biznisu s fotovoltikou. Obžalovaný nechcel ísť na takú ďalekú cestu sám a hovoril mu, že ide za kamarátom X. kvôli nejakému kšeftu. Išli tam na aute, ktoré patrilo otcovi obžalovaného, išlo o F., ktorý na E. šoféroval a zistil, že auto nie je v dobrom technickom stave, zle sa ovládalo riadenie a nešli ani stierače. Po príchode na E. išli do reštaurácie, ktorú mal v prenájme X., obžalovaný tam ostal a on išiel za svojim známym. Keď sa k nim pripojil, v rámci debaty uviedol, že F. sa zle šoféruje a tak sa obžalovaný X. opýtal, či im nemôže požičať nejaké auto a obžalovaný uviedol, že by potreboval nechať ten F. opraviť. X. obžalovanému ponúkol C. I. Ž. farby, avšak ešte pred tým zabezpečil, aby na tomto aute prišlo k výmene pneumatík, konkrétne auto obul do zimných. Z E. šoféroval túto zapožičanú C., šoféroval bez rukavíc, po ceste domov v aute fajčil. Obžalovaný sa vracal na tom F. a išli do H., kde C. zaparkoval v areáli hneď za bránou a obžalovaný vrátil F. k mame do garáže. Išlo o areál, ktorý bol ohradený a na ktorom sa nachádzali nejaké budovy, patrilo to obžalovanému. C. bola v dobrom stave, prišla mu ako zánovné auto a zostala zaparkovaná vtedy v tom areáli. Viac sa s obžalovaným nestretli. Nikdy obžalovaného nevidel ublížiť jeho manželke a ani nebol svedkom ich konfliktu, ani ho nikdy nepočul vyjadriť sa, že by chcel bývalej manželke ublížiť.

Svedok nevedel vysvetliť rozpor vo svojich skorších výpovediach, konkrétne prečo v roku 2016 neuviedol, že sa sťažoval na zlý technický stav auta značky F.. Vypočúvali ho dosť podrobne, chceli od neho rôzne detaily, teraz si to pamätal tak, ako sa vyjadril a inak to vysvetliť nevedel. Svedok X. Ť. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) uviedol, že obžalovaného pozná už asi 20 rokov, bol to jeho obchodný partner. Nevedel sa ku skutku vyjadriť, už bol k tomu pred rokmi vypočutý a uviedol všetko, čo vedel. Bola mu spôsobená v tejto súvislosti škoda vo výške takmer 10.000 eur a dodnes sa mu nikto ani neospravedlnil. Už skôr vypovedal, že obžalovaný bol u neho ubytovaný. Na doplňujúce otázky uviedol, že nie je obvinený v žiadnej veci s obžalovaným. V roku 2016 sa stretli, na bližší dátum si už nepamätal a mohlo to byť v čase, keď mal na predaj jedno auto, obžalovaný mu hovoril, že je na mizine a chcel to auto kúpiť. Bolo to pred sviatkami, mal veľa práce, keď ho v tejto súvislosti „zbalili“. Týždeň, alebo dva predtým prišiel za ním obžalovaný s Q., išlo o náhodné stretnutie, nič spolu nemali dohodnuté a žiadal ho o auto, za ktoré mu aj dal zálohu 300 alebo 400 eur a keďže bol obžalovaný jeho obchodný partner, tak mu dôveroval a žiadne ďalšie skutočnosti ohľadne predaja tohto auta s ním nepotreboval riešiť. Auto bolo na stránke Bazoš, tzn. že si ho mohol prísť kúpiť hocikto, nebolo výlučne vybrané pre obžalovaného. Nevedel, prečo obžalovaný potreboval kúpiť od neho to auto, dôvod mu nepovedal a ani mu neuviedol dôvod, pre ktorý vtedy za ním prišiel. Bolo to prvýkrát, čo od neho kupoval auto, predtým mu žiadne auto nepredával. Obžalovaný s Q. prišiel za ním na nejakom malom F.. Požičal obžalovanému auto značky Š. C., Ž. farby a EČV začínalo písmenami S.. Na vozidle nerobil žiadne úpravy, možno len nejaké drobné ťukance trocha „pošolichal“. Auto mu vrátil obžalovaný sám, prišiel na ňom znova ku nemu na penzión s odstupom pár týždňov po jeho požičaní, prišiel vo večerných hodinách a auto zaparkoval pred penziónom na dvore. Predtým mu obžalovaný volal, že sa potrebuje na niekoľko dní, respektíve na týždeň alebo dva ubytovať a on mu dal izbu číslo X. Obžalovaný si to auto chcel kúpiť, nechcel si ho len požičať. Nekomunikoval s obžalovaným ohľadne jeho ohlasovaného príchodu do penziónu, vzal len na vedomie, že potrebuje ubytovanie a v tom období s obžalovaným nijako nekomunikoval o jeho manželke. Na C. sa striekal predok a opravoval sa aj nárazník a opravy boli vykonané predtým, než auto obžalovanému požičal. Svedok P. T. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) uviedol, že vie, o akú trestnú vec sa jedná, nakoľko asi od roku 2018 je obvinený za to, že mal uniesť manželku obžalovaného, ktorého však nepozná a v živote ho nevidel, s výnimkou prípadu, keď bol v jeho veci na súde vypovedať ako svedok. S týmto skutkom nemá nič spoločné a nevie k nemu uviesť nič viac než to, čo už opakovane uvádzal vo svojich predchádzajúcich výsluchoch. Obžalovaný je pre neho osobou neznámou a o vražde nevie nič. Na doplňujúce otázky odpovedal, že Q. E. pozná z výkonu trestu, zo Ž., asi od apríla 2015. Boli spolu na oddelení asi jeden a pol mesiaca. S E. sa stretli aj po prepustení na slobodu, hovoril, že vie v Nemecku vybaviť prácu, čo ho zaujalo, lebo má oprávnenie na prácu s rôznymi strojmi. Tie stretnutia boli niekedy v lete 2016, bolo už teplo, ale E. je „sľubotechna“ a teda reálne nič nevybavil. Nechcel Q. E. očierňovať, ale len E. sám vie, prečo proti nemu vypovedá. Nič z toho nie je pravda, E. si odporuje aj vo svojich vlastných výpovediach a v súhrne to nedáva ani hlavu ani pätu. E. je desaťkrát súdne trestaná osoba, navyše bral drogy a samému mu hrozí odsúdenie so spodnou hranicou 13 a pol roka, čiže má dosť silnú motiváciu vypovedať na iných. S D. W. mal konflikt a myslí si, že E. prevzal jeho výpoveď a z dôvodov, ktoré sú známe len E., zrejme neuviedol mená skutočných páchateľov tohto skutku, mal dôvody vypovedať pri spolupráci s políciou, keďže sám mal svoje veci, za ktoré mu hrozil postih, teda aby sa mu prípadne nerozšírilo obvinenie aj za ďalšie veci. U. F. pozná, sedeli spolu v Ž. a po prepustení za ním často chodil do W., dvakrát či trikrát za týždeň, stretávali sa aj v meste Š., chodili spolu cvičiť. V období rokov 2015 až 2016 bol vo výkone trestu, niekedy v júli 2016 bol podmienečne prepustený a premiestnený do P., kde dňa 27. 07. 2016 dostal náhradné doklady. Mal lepší vzťah s F. ako s E.. Podľa dátumu jedného rozhodnutia Najvyššieho súdu vie, že dva dni po ňom, tzn. 28. 08. 2016 alebo 29. 08. 2016 sa v meste Š. stretol s W., E., F. a tiež tam bol prítomný tréner F. a ešte jeden SBS-kár, boli vo vnútri fitnescentra. W. bol nachladnutý a čakal vonku, F. sa rozprával s E. a on sám cvičil s ostatnými. W. mu zostal dlžný, a to je dôvod, pre ktorý mal s ním konflikt, robili spolu istú nezákonnú činnosť a tam je pôvod jeho dlhu, pričom celé toto odštartoval W. svojou výpoveďou a zjavne to nedomyslel, že kam až to môže zájsť a namotal do toho aj F.. E. a F. mali lepší vzťah ako mal s E. on sám a bolo to spôsobené najmä tým, že E. aj F. hovorili po maďarsky a radi sa spolu rozprávali, on v tom čase maďarský jazyk neovládal. Podľa jeho vedomostí F. pomohol E. s rozhodnutím o podmienečnom prepustení. Celá basa vedela, za čo sedí, bol cudzí štátny príslušník, poriadne nerozprával, a teda predpokladal, že aj Q. E. vedel, že sedí za vydieračský únos.

Svedok Ľ. U.Á. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) vypovedal, že obžalovaného pozná, strávil s ním v ÚVTOS T. A. Q. istý čas na spoločnej cele, v budove T., izba č. X, a to od apríla do septembra 2022. O samotnom skutku vypovedať nevedel, nebol jeho svedkom. Spomenul si, že počas spoločného pobytu vo väzení sledoval s obžalovaným reportáž v televízii, kde vyšetrovací tím vyslovil obvinenie voči obžalovanému za úkladnú vraždu a krátko po odvysielaní tejto reportáže bol obžalovaný odvedený na oddelenie bezpečnostného režimu. Na doplňujúce otázky sa vyjadril, že obžalovaný bol sebavedomý, vychádzal fajn aj s inými väzňami a až niekedy v mesiaci jún alebo júl, po návrate z úkonu, ktorý sa v jeho veci robil, si všimol, že bol nesvoj, nespával, bol nervózny, zamyslený, pospevoval si, iných väzňov volal večer na čaj, skrátka nebol celkom v poriadku. Od obžalovaného vedel, že mala existovať nejaká zločinecká skupina a že mal skladovať nejaké predmety, ktoré mali pochádzať z krádeží, videl aj dokumenty z tejto prehliadky, teda to, čo bolo uvedené v tých dokumentoch, ktoré u obžalovaného videl. V rámci tej prehliadky mal byť nájdený aj nejaký sud s nejakými pozostatkami, čo mu však obžalovaný nespomínal. Obžalovaný bol dosť rozrušený, o tom sude vedel a uviedol mu, že mal byť pod schodmi a že sa do neho nalievala kyselina z nejakých bateriek a povedal, že on tam žiadne pozostatky určite nedal a že to mohli spraviť jedine policajti. Vyjadril sa tiež, že dal žene spraviť zuby za niekoľko tisíc eur a že tie by sa mali rozložiť a dodal, že kyselina z batérií určite telo nerozloží, že by to bolo možné len pomocou kyseliny „D.“. Obžalovaný poznamenal, že ak sa našli vlasy a zuby, prečo sa teda nenašla aj guľka. Mohol to však povedať aj zo srandy, pretože nič iné mu v tejto súvislosti nehovoril. Ten nájdený sud mal byť zakrytý hadicami alebo rúrami od vysávačov. Po odvysielaní tej reportáže v televízii s obžalovaným viac nebol, pretože tam vzniklo asi hodinové okno a v podstate do hodiny prišli pre neho policajti. Kým sa tak stalo, obžalovaný hovoril, že to nie je pravda, čo bolo v tej reportáži, že to tak nebolo, že to bolo celé inak a hovoril tiež, že za to už nemôže byť súdený, lebo už bol právoplatne za ten skutok odsúdený a tým bol prípad uzavretý. O manželke hovoril obžalovaný veľmi málo, buď sa vyjadroval neutrálne alebo na ňu nadával z dôvodu, že mala rozpredať nejaké byty v čase, keď bol vo väzení. Obžalovaný posielal podania na políciu, vystrihoval z novín rôzne písmenká, potom to lepil do textu a na oddelení sa hovorilo, že stav medzi obžalovaným a NAKA je 2:0 v prospech obžalovaného. Po odvedení obžalovaného boli viacerí väzni na oddelení preventívno-bezpečnostnej služby a boli dopytovaní na správanie obžalovaného. Reportáž v televízii mohla byť odvysielaná niekedy v čase od 14.30 do 15.30 hodiny, nakoľko bol do 14.00 hodiny v práci a o 14.30 hodine už bol aj po obede a až následne mohol vidieť reportáž. Za výpoveď v tejto veci nedostal žiadnu výhodu a ani mu žiadna nebola ponúknutá. Reportáž v televízii bola sledovaná viacerými väzňami priamo na cele a vyjadrenia obžalovaného po jej odvysielaní počuli aj iní väzni. S obžalovaným nemal vo väzení žiadny konflikt. Nepáčilo sa mu ako sa obžalovaný o matke svojich detí vyjadroval, na majetok bol veľmi chytľavý a téma o rozpredaní tých bytov ho rozhnevala, nikdy obžalovaného nepočul povedať niečo v zmysle, že mu žena chýba alebo, že ju má rád. Svedkyňa T. T.Á. (Š. F.) vypovedala na hlavnom pojednávaní (22. 02. 2024), že obžalovaného pozná asi 20 rokov, poškodená bola X. jej manžela H. T.. Mali normálne rodinné vzťahy, pred vzatím obžalovaného do väzby bývala Y. s deťmi často sama a obžalovaný zvykol byť agresívny. Na políciu odniesla Y. tablet - iPad, nakoľko mala aktívny mobilný telefón, mala ho s tým tabletom spárovaný a očakávali, že by ju bolo možné lokalizovať. Kričala na policajtov, aby išli zadržať obžalovaného, ktorý bol v tom čase v bare v M., pretože sa domnievala, že je jediný, kto by za skutkom mohol stáť. Po únose poškodenej, ku ktorému prišlo 13. 12. 2016, v utorok, celá rodina len čakala na pomoc polície a celé dni v rodine nevedeli, čo majú robiť. Na doplňujúce otázky uviedla, že Y. nemala žiadnych nepriateľov. Nebolo žiadnej osoby, ktorej by sa bála a bol to jedine obžalovaný, z ktorého mala strach, že jej alebo deťom môže ublížiť. Dôvodom mohlo byť, že išlo o majetky a o firmu Q. - G. L., pretože obžalovaný tvrdil, že Y. mala rozpredávať majetky a dôvodom bolo aj to, že Y. proti obžalovanému vypovedala ako svedok. Svedkyňa bola súdom ustanovená ako opatrovník a mala prehľad, čo všetko bolo potrebné hradiť za Q. G. L., išlo o viaceré leasingy a povinné platby v súvislosti s podnikaním tejto firmy, ktorá bola v dlhoch. Než Y. zmizla, viedol sa súdny spor o pôžičku, ktorú si údajne mala zobrať od E. Q. vo výške 1,5 milióna eur, alebo to bolo ešte v korunách, už nevedela, ktorá však bola fiktívna a spor bol o to, že reálne žiadna pôžička poskytnutá E. nebola. Y. bola síce konateľkou Q. G. L., ale konala len na pokyn obžalovaného, ktorý riadil firmu aj Y.. Na obžalovaného sa nemôže ani pozerať, bojí sa ho. Čo spravil, je strašné. Tiež je matka a tie deti na svojej mame lipli, boli na ňu naviazané a obžalovaný to vedel. Vôbec nezáleží na tom, čo im kúpil alebo dal, pretože skutočnosť, že takýmto spôsobom prišli o mamu, im žiadne peniaze nenahradia. O mamu prišli zrazu a od toho momentu vlastne tiež nemali ani otca. Y. bol ešte malý, ale plakal a keď sa snažila P. oznámiť, čo sa stalo a povedala mu, že mamu uniesli, jeho bezprostredná reakcia bola „A kde je

tatko?“, čiže aj P. v tom momente vyhodnotil situáciu sám tak, že si zmiznutie mamy spojil s osobou otca. V čase zmiznutia bola Y. už s obžalovaným rozvedená a mali určenú starostlivosť o deti, ale obžalovaný sa o deti nezaujímal a nikdy si ich vyzdvihnúť neprišiel. K sťahovaniu vecí z domu Q.Č. v M. na ulici Ľ. N. sa Y. odhodlala po tom, čo zistila, že dom je opakovane vykrádaný. Pomohla jej zabaliť veci do vriec a tieto osobne odovzdala E. Q., ale papiere z domu sťahovali už skôr, a to krátko na to, ako bol obžalovaný vzatý do väzby. Po vzatí obžalovaného do väzby Y. žila ešte v M. na ulici Ľ. N., avšak začali za ňou chodiť rôzni ľudia a pýtali peniaze, presťahovala sa preto aj s deťmi do W., najskôr k rodičom a neskôr žila s T. D.. Svedkyňa ďalej uvádzala, že jej manžel bol 13. 12. 2016 s T. D., ktorý mu volal, že Y. uniesli a spoločne v aute išli najskôr na miesto, kde sa nachádzala škôlka a vozili sa po meste, spoločne ju hľadali a neskôr išiel T. D. na policajnú stanicu. V deň, kedy Y. zmizla, videla auto obžalovaného v malom parku v M. pred podnikom, ktorý patril Š., mohlo byť asi štvrť na deväť ráno. Š. X., na ktorej jazdila Y., patrila Q. T.. Nezvestnosť matky znášali obe deti zle a od jej zmiznutia trpeli a v zásade sa to vždy nanovo oživí, či v škole alebo všeobecne, keď prichádza opakovane k medializácii prípadu, kedy ich pred informáciami nedokážu ochrániť. Y. doposiaľ navštevuje psychológa. Celé roky, kedy si deti už uvedomovali jej neprítomnosť, tak si nejako zvykli, že Y. s nimi nie je, ale najstrašnejšie na zistení, že je mŕtva a že už niet dôvodu dúfať, že sa vráti, nebolo ani to samotné zistenie, že sa nevráti, ale zistenie toho spôsobu, akým bola usmrtená, teda že bola rozpustená v kyseline. Strašné na tom pre nich bolo aj to, že po rokoch jej neprítomnosti a zistení, že napokon nežije, ju kvôli obludnosti tohto skutku nemohli ani pochovať, nič po nej nezostalo, a teda ani na pietnom mieste sa nemajú k čomu prihovoriť. Svedok H.W. T. (W. F.) vypovedal na hlavnom pojednávaní (22. 02. 2024) a uvádzal, že dňa 13. 12. 2016 jeho X. zmizla, volal mu to kamarát T.Q. D. a uviedol mu, že X. uniesli. Po tejto informácii sa s T. stretol a spoločne Y. hľadali po meste a neskôr spolupracovali s políciou, kde bol T. po zvyšok dňa vypočúvaný a poskytoval informácie ako aj súčinnosť pri hľadaní X.. Všetko sa postupne dozvedal od polície, sám bol však presvedčený, že X. mohol ublížiť jedine obžalovaný, pretože sa ho bála a obžalovaný sa jej opakovane vyhrážal, boli už rozvedení a obžalovaný nevedel zniesť, že X. začala žiť s T. D. ako ani to, že mala už všetkého dosť a vypovedala proti nemu. Obžalovaný naplnil vyhrážky, ktorým bola X. z jeho strany vystavovaná aj v čase, kedy bol vo väzbe a následne, mesiac po jeho prepustení, jeho X. zmizla. Na doplňujúce otázky odpovedal, že Y. mu hovorila, že sa jej obžalovaný vyhráža, sťažovala sa mu, že sa to dozvedá aj od ľudí v meste, že sa obžalovaný takto vyjadruje a aj cez advokáta mala informácie, že obžalovaný sa vyjadroval, že ju zabije, keď sa vráti a že chce naspäť svoj majetok, ktorý mu patrí a ktorý podľa neho prepísala, že bude chcieť peniaze na základe vrátenia pôžičky vo výške 150 miliónov, asi v korunách, ale v zásade požadoval asi 6 miliónov eur, čo žiadal od X. obžalovaného X. E.. Podľa svedka mali vyhrážky obžalovaného základ v jeho žiarlivosti, ale najmä v jeho túžbe po pomste za majetok, ktorého stratu si spájal s konaním X.. Obžalovaný riadil činnosť firmy Q. G. L. bez ohľadu na to, či bol na slobode alebo vo väzbe, X. dával pokyny. Obžalovaného vníma ako klamára, v kuse si niečo vymýšľal a nafingoval aj vlastný únos, len aby nemusel ísť vypovedať na políciu a štandardne ak potrebuje, vyhovára sa na osoby, ktoré sú už mŕtve. Obžalovaný bol agresívny, stalo sa, že X. aj bil. Podľa jeho názoru je motívom vraždy jednoznačne vzťah obžalovaného k majetku a pomsta za to, že oň prišiel. P. P. nepozná. Dňa 13.12.2016 sa po zistení, že Y. uniesli, nachádzal na rôznych miestach v meste M. a jeho okolí, bol u rodičov, hľadal X. po meste a bol aj na polícii, vo Q.Ľ. H. vtedy nebol. Po meste jazdil na aute značky C. T. - Q., W. farby, ide o stavebné auto. Telefónne číslo, ktoré používal v roku 2016, bolo XXXX XXX XXX a používa ho doteraz. Svedok U.. P. U. na hlavnom pojednávaní (22. 02. 2024) vypovedal, že obžalovaného nepozná, s touto vecou prišiel do kontaktu len v rámci výkonu služobných povinností, keďže bol ako starší referent špecialista na NAKA v A. prítomný pri prehliadke iných priestorov v roku 2017, presný dátum uviesť nevedel. K prehliadke priestorov prišlo v obci H., bola tam prítomná aj kynologická služba so psami zameranými na vyhľadávanie mŕtvol. Išlo o priestrannú garáž alebo autodielňu, prehľadávali aj kancelárske a podkrovné priestory, ku ktorým viedli schody a pod nimi bolo obrovské množstvo nejakých plastových hadíc od vysávačov. Výšku nakopených hadíc od vysávačov odhadol až na 2 metre v jej najvyššej časti a k prehľadávaniu tejto kopy hadíc prišlo asi do polovičnej dĺžky od steny. Padlo rozhodnutie, že to miesto s hadicami námatkovo tiež prehľadajú a od X. obžalovaného vedeli, že tie hadice sú tam už uložené dlhšie, pretože ich dávnejšie kúpil za dobrú cenu a chcel ich speňažiť so ziskom, pričom ich mal kúpiť ešte pred obdobím, v ktorom prišlo k zmiznutiu poškodenej. Preto zhodnotili, že s hadicami nebolo dlhšie manipulované, celá kopa bola rovnomerne zaprášená a tak tomu miestu neprikladali nejakú extrémnu pozornosť. Sami zistili pri prehrabávaní sa v tej kope hadíc, že prirodzene najväčšia vrstva prachu bola na vrchných hadiciach, čo prirovnal k tomu, že zásadne na akýchkoľvek

iných veciach je prach predovšetkým na vrchnej časti. V iných častiach tej kopy hadice neboli zaprášené rovnako ako tie, ktoré sa nachádzali na vrchu tej kopy. Po ukončení prehrabávania sa v tej kope hadíc bolo možné vizuálne pozorovať, že tá kopa hadíc bola prehádzaná, pretože ich zaprášenosť nebola rovnomerná a bolo to pozorovateľné voľným okom. Vyšetrovateľ určite nedal pokyn, aby tú kopu hadíc ďalej neprehľadávali, avšak do veľkej miery odvodzovali potrebu ďalej tú kopu prehrabávať od poznatkov kolegov špecialistov, z činnosti ktorých nič nenasvedčovalo tomu, že by bolo potrebné prejsť tú kopu hadíc kompletne a aj ju premiestniť. Svedok G. W. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedal, že s obžalovaným nemá žiadny vzťah, poznali sa z mesta, dcéra sa kamarátila s jeho starším synom P., ale neprichádzal s ním do žiadneho bližšieho kontaktu. O skutku nevedel nič a všetko sa dozvedel až následne zo správ, respektíve od ľudí, pretože sa o tom hovorilo. S Y. bol naposledy asi deň pred jej zmiznutím. V deň, keď zmizla, jej viackrát volal, pretože mali spolu dohodu ohľadne kúpy rozostavaného domu, ktorý Y. mala na ulici pri železnici. Y. Q.Č. používala a jazdila na Š. X., často sa stretávali a na tomto aute ju vždy videl. Naposledy to auto registroval v M. v blízkosti pošty, na ceste smerom na A., respektíve na W., ale šoféroval ho nejaký jemu neznámy muž a z tohto dôvodu aj Y. hneď volal, ale nezdvihla. Toho muža bližšie opísať nevedel, bol oholený, nemal ani vlasy ani bradu a hlava aj tvár sa mu leskli. Bolo to určite v doobedných hodinách, možno ráno o 09.00 hodine. Nikdy obžalovaného nevidel šoférovať Š. C. Ž. farby a také auto v M. ani neregistroval. Y. videl naposledy deň pretým ako zmizla, stretli sa v M. na W. ulici pod cintorínom a krátko sa rozprávali a dohodli sa, že mu Y. na druhý deň donesie doklady, ktoré boli potrebné k domu, ktorý mu chcela predať. K vzťahu obžalovaného a jeho manželky sa nevedel vyjadriť, Y. mu nič k tomu nehovorila. Svedkyňa T. L. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedala, že obžalovaného pozná z mesta M. a z práce, pretože pracovala viac ako 20 rokov v Y. O. a obžalovaný bol klient, chodil tam. O samotnom skutku nevedela nič, dozvedela sa všetko len z médií. Na doplňujúce otázky uviedla, že poznala aj poškodenú, pretože aj ona k nim do O. chodievala a boli aj kamarátky, ale keďže Y. mala malé deti, netrávili spolu čas na kávičkách. Jedenkrát boli spolu aj na dovolenke, keď bol obžalovaný vo väzbe, chodievala k nej aj na návštevy, bývali od seba blízko, ale o vzťahu s obžalovaným od Y. nič bližšie nevedela. Vedela, že majú spoločne firmu Q. G., chodili do O. najmä kvôli veciam, ktoré sa tejto firmy týkali. V septembri 2016 videla Y. naposledy, bolo to na oslave dcériných narodenín. Svedok H. J. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedal, že ku skutku nevie nič povedať, poznal aj obžalovaného a aj Y. Q., a to na základe obchodných vzťahov alebo ich návštev v realitnej a advokátskej kancelárii v M., kde pracoval. Naposledy videl Y. pred jej únosom v pondelok alebo v piatok, už si nepamätal, pretože jeho syn a syn poškodenej chodili spolu do škôlky, kamarátili sa a v ten posledný raz bol Y. u nich s jeho synom H. a Y. pre Y. prišla okolo 18-tej hodiny. Y. mu spomínala, že sa jej ťažko žije, lebo obžalovaný je stále zavretý, ale vtedy naposledy spolu preberali len bežné témy, blížili sa Vianoce, pýtala sa ho, kde kúpil svetlá. Hovorila mu len okrajovo, že má obavy, čo bude, keď obžalovaného prepustia. S obžalovaným sa stretol raz po jeho prepustení, krátko spolu hovorili, ale o Y. nehovoril nič. V tom čase jazdil na aute, ktoré sa k nemu vôbec nehodilo, išlo o starší typ menšieho vozidla, bolo asi P. alebo Č.. Obžalovaný mu pri tom stretnutí vytýkal, že pomohol Y. Q. rozpredať jeho majetok, sťažoval sa mu na to a vtedy obžalovanému uviedol, že sa mýli, pretože žiadne zmluvy ohľadne týchto vecí nerobil a ak aj nejakú robil, tak to bolo len na štýl „P. z basy prikázal.“ Svedok k rozporu v jeho predchádzajúcej výpovedi, ktorá mu bola prečítaná postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku, na vysvetlenie uviedol, že je pravda, že sa Y. obávala pustiť k nim syna Y. z dôvodov, že bol obžalovaný na ňu nahnevaný a ona sa bála, aby niečo nevyviedol a aby sa niečo nestalo jej alebo deťom. Pre odstup siedmych rokov si na to už nepamätal. Svedkyňa M. O. (I.) vypovedala na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024), že o skutku nevie nič. Poznala aj obžalovaného a veľmi zbežne aj Y. Q.Ú.. Nevedela, kedy obžalovaného videla naposledy, bolo to veľmi dávno a stalo sa tak určite v obci Q. H., boli susedia. Naposledy jazdil na malom Č. F., nikdy ho nevidela jazdiť na Ž. C.. Svedkyňa T. W. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedala, že o skutku nevie nič, obžalovaného pozná len ako zákazníka z ich kaviarne a o skutku má poznatky len zo správ, ktoré boli v médiách. Pracovala a stále pracuje v kaviarni T. I. v M. na A. X. P., obžalovaný tam zvykol chodiť na kávu, ale

nevedela, kedy tam bol obžalovaný naposledy a ani kedy odišiel, spoločnosť mu robil starý zákazník U. Š.. Svedok P. O. na hlavnom pojednávaní (27. 02. 2024) vypovedal, že obžalovaný je jeho kamarát, poznajú sa viac rokov. Ku skutku vedel uviesť len toľko, že v ten deň tak ako aj inokedy sedeli spolu s obžalovaným v M. v kaviarni T. I., bol s nimi aj U. Š. a všetko bolo v pohode, nič sa nedialo. Keď sa obžalovaný vrátil z väzby, chcel si dať všetko do poriadku oficiálnou cestou, nielen majetok, ale aj starostlivosť o deti a aj U. Š. mu radil, aby riešil všetko cez právnikov, nejakých obžalovanému aj dohadzoval a tiež mu hovoril, aby ani nechodil smerom na W., aby sa mu nedalo vyčítať nič, ak by sa náhodou niečo stalo. Keď niekto došiel do kaviarne a oznámil, že Y. uniesli, obžalovaný sa normálne postavil a z kaviarne odišiel, zľakol sa. Deň predtým, ako mali obžalovaného pustiť z väzby, mu večer volal T. D. a pýtal sa, či je pravda, že obžalovaného idú pustiť a vyzeralo to tak, že majú strach. T. D. ho aj prestal zdraviť, keď ho videl v spoločnosti obžalovaného. M. je malé mesto, všetci sa tam poznajú a teda sa vedelo, že sa T. D. všade vypytuje na obžalovaného. S T. D. robil nejaké veci, išlo konkrétne o tabletky I., ktoré slúžia na výrobu pervitínu, bol s ním často v kontakte, tie veci sa teraz aj riešia na súde a D. sa ho vždy pýtal na obžalovaného. Svedok cítil, že D. a Y. Q. majú z obžalovaného strach. Po prepustení jazdil obžalovaný na malom F., nevidel ho jazdiť na Ž. C.. V čase zmiznutia poškodenej už boli s obžalovaným rozvedení, pretože v čase, kedy mal nejaké spoločné veci s T. D., tak D.Á. už žil s Y. a Y. mu aj dávala na tie veci peniaze. Y. Q. rozpredávala majetky a firmu Q. G. a z toho mala podľa svedka príjmy, z ktorých žila. Svedok ďalej vypovedal, že je obvinený aktuálne vo veci „Č.“, ktorú rieši NAKA, dozoruje ÚŠP, v tej veci sa priznal k distribuovaniu tabletiek, ktoré mali slúžiť na výrobu drog. V minulosti bol obvinený za dovoz nafty z Poľska, ide o vec z roku 2019, ale trestné stíhanie bolo zastavené, nakoľko uhradili štátu, čo bolo treba. V tejto veci bol aj vo výkone väzby. Y. Q. nepoznal ako manželku obžalovaného, prišiel s ňou do kontaktu vďaka tomu, že dodával D. tabletky, na ktoré mu Y. dávala peniaze. To, že Y. Q. rozpredávala majetky a firmu Q. G., sa dozvedel v kaviarni, kde sa o tom debatovalo, pretože M. je malé mesto a medzi ľuďmi sa rozprávalo, čo a komu Y. predala. Od B. X. sa v kaviarni v M. tiež dozvedel o splnomocnení Y. Q., ktoré dala jej W. H. T. a B. X. po zmiznutí Y. komentoval, že z dátumu toho splnomocnenia si spätne uvedomil, že to spravila Q. krátko pred tým, ako zmizla, čo im prišlo podozrivé. Od niekoho ďalšieho v kaviarni sa dozvedel, že Y. mala krátko pred zmiznutím zriadiť v S. W. dva účty pre synov a každému zo synov mala na účet vložiť 25.000 eur, čo pre nich tiež bolo nápadné. Po celom M. sa verejne rozpráva, že Y. Q. žije, aj on tejto informácii uveril a uvažuje o Q. ako o žijúcej osobe aj z dôvodu, že sa po M. všade verejne hovorí, že sa deti Y. Q. mali preriecť v škole, že sa im P. ozvala od mora, pričom k tomuto telefonátu malo prísť nasledujúci rok v lete po tom, ako Q. v septembri, teda v 9. mesiaci predošlého roku zmizla. Nerozumel, prečo to polícia nerieši a prečo nejdú do školy v W. pátrať po tejto informácii a preverovať jej pravdivosť. Nepamätal si už na svoju presnú emóciu, ktorú mal, keď sa dozvedel, že T. D. žije s Y. Q.B., ale pomyslel si, že je to špinavosť, pretože predtým bol obžalovaného kamarát a potom bol s jeho ženou. V meste v ich kaviarni sa rozprávali aj o nájdení suda s pozostatkami Y. Q., pričom tomu svedok neverí a ani v M. sa tomu neverí. Svedkyňa N. L. (O.) vypovedala na hlavnom pojednávaní (15. 04. 2024), že pracuje už 30 rokov u U.. Q. v notárskom úrade a z titulu svojho zamestnania poznala poškodenú Y. Q. ako klientku a mala vedomosť, že bola unesená, ale dozvedela sa to len z médií. Obžalovaného pozná tiež zo zamestnania v notárskom úrade, bol ich klient. K vzťahu obžalovaného a poškodenej sa vyjadriť nevedela. O únose poškodenej sa určite rozprávala s inými, bola to udalosť, o ktorej hovorili všetci a myslí si, že zrejme si len telefonicky vymenila informácie s T. L., ktoré započula v médiách. Svedkyňa k rozporom v jej predchádzajúcej výpovedi, ktorá jej bola postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná, na vysvetlenie uviedla, že súhlasí s tým, že volala T. L. a povedala je, že jej je ľúto tých dvoch malých detí a tiež, že jej T. L. vtedy povedala, že Y. sa bojí, čo bude, lebo že obžalovaného pustili z basy a ona jej na to povedala, že obžalovaný mal niekde v bare vo Q. H. hovoriť, že to tak nenechá, lebo mu Y. rozpredala majetok. Takéto veci si už nepamätala a ani si na tieto skutočnosti nespomenula. Svedok D. X. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že obžalovaného vôbec nepozná, vidí ho prvýkrát v živote. Pozná Q. E., registroval ho ako ochrankára jedného podnikateľa z vedľajšej dediny a môže to byť asi tak 10 rokov dozadu, keď ho spoznal, ale veľmi sa nestýkali. O skutku sa dozvedel od Q. E. a zo začiatku mu vôbec nechcel veriť, až neskôr sa dozvedel, že mu hovoril veci, ktoré sa naozaj stali. E. mu povedal, že jeden človek si bol u neho objednať odstránenie inej osoby a sťažoval sa mu, že na to pristúpil, ale na zrealizovanie tejto objednávky si vybral zlých ľudí. E. za ním prišiel prvýkrát niekedy

koncom roka 2016 alebo začiatkom roka 2017. O skutku žiadne podrobnosti nerozprával a na otázku, či nemá obavu, čo bude, keď Q. nájdu, mu E. odpovedal protiotázkou, že či ho považuje za amatéra a že podľa našich zákonov „keď nie je mŕtvola, nie je zločin“ a že poškodenú už nenájdu. Ešte sa dozvedel, že Y. Q. sa dostala do partie, ktorá kradla zlato a vykrádala trezory a keďže s tým už chcela prestať, stala sa pre túto partiu nebezpečnou. Konkrétne mu E. nepovedal, kto si odstránenie Q. objednal a hovoril iba, že všetky pokyny dostával od „peňažného pytla“. V roku 2017 bol na neho vydaný zatykač, hľadala ho NAKA, pretože nenastúpil do výkonu trestu na radu obhajcu. Bol odsúdený za drogy, našli mu 4 až 17 dávok 17%-ného pervitínu a prvý raz vo veci vypovedal po tom, čo bol zadržaný príslušníkmi NAKA, k čomu došlo v decembri 2017. Do roku 2006 bol dvakrát trestaný a potom až od roku 2017 sa NAKA z neho snažila spraviť kriminálnika, prežíval ťažké obdobie, keďže mu zomrela dcéra, užíval omamné látky, sám chcel zomrieť a uvádzal aj informácie na jedného sudcu, ktorý profitoval z predaja drog a vedel, čo sa v T. X. a okolí deje, označil ho za skorumpovaného a mal informácie aj proti jednej sudkyni, o ktorej sa vyjadril, že je notorická alkoholička a podal na ňu aj oficiálnu sťažnosť, prejednávala jeho vec a to boli v súhrne dôvody, pre ktoré sa mu NAKA snažila robiť problémy. Na toho sudcu oficiálne oznámenie na políciu nikdy nepodal a ani tieto informácie neoznamoval oficiálnou cestou iným osobám a odmieta to uviesť aj teraz. Vedel, že únoscovia mali byť traja a že neskôr dali auto unesenej v P. rozobrať. S Q. E. nie je kamarát, označil by ich vzťah za neutrálny a E. ho asi považoval za akéhosi „veterána“, keďže vedel, že ako podnikateľ prežil obdobie, v ktorom v T. X. pôsobili F. a X.. E. mu o objednaní odstránenia inej osoby hovoril niekedy koncom roka 2016, alebo začiatkom roka 2017, v roku 2017 striedavo robil v M., kde sa zdržiaval aj dlhší čas, niekedy aj mesiac a z médií sa o skutku dozvedel niekedy v novembri 2017, lebo dianie na Slovensku v M. nesledoval. E. mu hovoril, že na skutku sa zúčastnili jeho dvaja kamaráti W. a U., čo bolo ale pre neho prekvapením, pretože išlo o úplne iné mená, než sa potom ukázalo v zápisnici, kde už boli uvedení nejaký F. a U., ktorého meno si nepamätá. Svedok k rozporom vo svojej predchádzajúcej výpovedi, ktorá mu bola prečítaná postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku, na vysvetlenie uviedol, že si nepamätá, že by označil vo výpovedi obžalovaného ako osobu, ktorá si u W. mala únos tej ženy objednať. Nepamätá si, že by takto vypovedal, bol pod stresom, výpoveď robil večer a ak nie večer, tak niekedy neskoro poobede. Doniesli mu aj cigarety, aj občerstvenie a tlačili na neho, aby za vraha označil aj Q. E., čo odmietol. Nevedel vysvetliť, prečo na otázku vyšetrovateľa za objednávateľa bez výhrad označil „bývalého muža tej ženy“. Svedok H. X. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že o skutku nevie nič. Vypovedal niekedy v roku 2018 len k únosu a všetko pozná len z médií a mal to spraviť jeho kamarát Q. E.. E. zvykol pomáhať, keď nemal peniaze. W. pozná cez Q. E.. N. D. býva v P., pozná ho, ale už sedí 8 rokov a teda nie sú v kontakte. D. a E. sa nepoznali, zoznámil ich on, pretože v decembri 2016 ho Q. E. vyhľadal a chcel, aby mu vybavil bývanie niekde, kde by ho nemohli nájsť a vysvetľoval mu, že polícia zobrala nejakého jeho kamaráta z W., lebo že mali niekomu zobrať auto, ten kamarát nebol X., bol to U. a to bol dôvod, pre ktorý sa chcel E. niekde skryť. Raz bol za ním Q. E. s nejakým cudzincom, bolo to asi v novembri 2016, toho cudzinca už bližšie opísať nevedel, ale myslí, že išlo o nejakého U. alebo Y., pripustil, že bol z W.. Svedok S. M. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že niekedy v roku 2017 sa dozvedel od Q. E. a od S., ktorý je teraz vo väzení v P., že obžalovaný objednal únos Q., ktorú odovzdali únoscovia vo Q. H. obžalovanému v sklade, kde už on na ňu čakal a údajne už odtiaľ Q. nevyšla živá, čo mu povedal E. alebo S.. E. pozná od detstva, aj zo školy, stretli sa viackrát, žiadne obchodné aktivity s ním nemal. E. povedal o skutku najskôr S. a ten to následne povedal jemu. Osobne mu to hovoril aj Q. E., niekedy v septembri 2017, keď sa stretli vo Q. a konkrétne mu povedal, že uniesol poškodenú Q.. Viac si už spomenúť nevedel. Q. E. mu povedal, že skutok vykonali traja, konkrétne T., nejaký F. a E., ale asi to vedel skôr od S. ako od E.. Vo Q. mu E. hovoril, že má v úmysle ovplyvniť svedkov, konkrétne W., alebo sa dokonca vyjadril, že ho chce zlikvidovať z dôvodu, že W. proti nemu vypovedal. E. vlastne nevedel, čo chce s W. spraviť, vedel iba, že mu prekáža, že W. proti nemu svedčil. Toto stretnutie vo Q. organizoval S.. Stretnutie hlásil polícii, vedela to NAKA, lebo nechcel mať nič spoločné s tým, že by mal byť niekto zabitý. V H. to nehlásil, akciu organizovala NAKA a spolupracovali s rakúskou políciou na účely zabezpečenia dôkazov z tohto stretnutia. Objednávateľom únosu mal byť obžalovaný z dôvodu, že chcel od jeho manželky, aby mu podpísala nejaké papiere, za čo mal sľúbiť E. odmenu v podobe vozidla Porsche, rodinného domu a peňazí vo výške 30.000 eur. K samotnému únosu vedel povedať podľa rečí E.É. a S., že poškodenú odviezli do obce Q. H., konkrétne do skladu, kde ju obžalovaný nútil podpísať nejaké papiere a z tohto skladu už poškodená nevyšla živá, čo vyvodil svedok z rečí E. a S., ktorí mali plánovať odstrániť nejaké zvyšky. W. sa na skutku nepodieľal, on len robil E. šoféra, pretože

E. nemal vodičák. K odstráneniu pozostatkov malo prísť niekedy v roku 2017, alebo na začiatku roku 2018, už presne nevedel. Svedok k rozporom vo svojej predchádzajúcej výpovedi, ktorá mu bola prečítaná postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku, na vysvetlenie uviedol, že si už teraz odstup času presne nepamätal na dôvod, pre ktorý sa chcel s ním E. vo Q. stretnúť, ale uviedol, že chcel niečo so svedkom W. a aj použil výraz zlikvidovať, len si na to takto podrobne už nepamätal, ale je to pravda, a to aj pokiaľ išlo o to, keď vypovedal, že v sklade bol manžel tej unesenej ženy a do skladu prišiel aj niekto v kukle a s mačetou, tá žena začala po odchode E. strašne kričať a E. počul potom aj nejaké údery. Hovoril mu to S. a tomu to hovoril E.. Svedok P.. P. P. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že sa nevie ku skutku vyjadriť, nič o ňom nevie, respektíve vie len to, čo zachytil z médií. Na otázky odpovedal, že obžalovaného pozná, pretože dokumentovali a objasňovali jeho ekonomickú trestnú činnosť, v dôsledku čoho bol neskôr aj obvinený. Poškodenú Y. Q. tiež pozná, pretože pri dokumentovaní a objasňovaní ekonomickej trestnej činnosti, za ktorú bol neskôr obžalovaný obvinený, prišli aj s ňou do kontaktu. Išlo o obdobie rokov 2015 - 2016, kedy bol zaradený ako X. H. Š. na NAKA, odbor N., pracovisko A. a pod vyšetrovateľkou F. dokumentovali trestnú činnosť, ktorá súvisela aj s obchodnými spoločnosťami obžalovaného P. Q.Č.. Mimo plnenia pracovných povinností sa s poškodenou Y. Q. nestretával a nevedel, aké mala vzdelanie. Ukončil Policajnú Akadémiu SR v roku 2005, dosiahol titul Mgr. a Y. Q. rozhodne nebola jeho spolužiačka, určite nie v rokoch 2008 - 2009, kedy už na akadémiu nechodil a bol už zaradený ako policajt na ÚBOK-u. G. P. nepozná. A. W. pozná a k jeho osobe sa bližšie nevyjadril, keďže je spoločne s ním obžalovaný v kauze známej pod označením „E.“. Svedok H. L. na hlavnom pojednávaní (30. 04. 2024) vypovedal, že obžalovaného pozná iba z počutia a ohľadne skutku sa nevedel vyjadriť, ten mu je známy len z médií. Poškodenú poznal len z videnia, pochádzala z vedľajšej dediny. Keďže býva v bytovke oproti škôlke a mal so synom rituál, že pred 7.30 hodinou vychádzali spoločne z domu a často napomínal ľudí, aby neparkovali autami na chodníku, tak v jeden taký deň registroval dvoch chlapov, ktorí okolo neho prešli po chodníku a neboli mu známi. Ľudí v okolí bytovky pozná a so synom takto konali každé ráno v pracovný deň. Nevedel, čo by mal ešte k veci viac uviesť. Na doplňujúce otázky uviedol, že tých chlapov si moc nepamätal. Boli oblečení v tmavom, ale viac sledoval svojho syna ako tých mužov a už si k tomu viac nepamätá. Nepočul tých mužov rozprávať sa. Na ulici si nevšimol žiadnu maloletú osobu a nevšimol si ani žiadne strieborné auto. Nevedel uviesť celkom presne ten čas, v ktorom bol so synom pred bytovkou na chodníku, ale išlo o určitý pravidelný rytmus, kedy so synom odchádzal z domu po skončení rozprávky Tom a Jerry v rámci ranného televízneho vysielania, mohlo to byť pár minút po skončení tej rozprávky a odhadol to na čas blížiaci sa k 07.30 hodine, plus-mínus pár minút. Na tú udalosť si spomenul až v dôsledku otázky, ktorú dostal od príslušníka polície po návrate z práce v poobedných hodinách, keď bol konkrétne vyzvaný na opísanie toho, či si v ten deň ráno nevšimol niečo neobvyklé. Dovtedy vôbec nevedel, čo sa ráno stalo a keďže ide o miesto, kde sa ráno predovšetkým vyskytovali rodičia s deťmi, spomenul si, že sa mu zdalo neobvyklé stretnúť pred bytovkou dvoch cudzích mužov, a preto to príslušníkovi polície spomenul. Svedok P. O. na hlavnom pojednávaní (30. 04. 2024) vypovedal, že bol od roku 2012 vo výkone trestu v Ž., kam prišiel v roku 2014 T. a zoznámili sa. V roku 2015 mu T. hovoril, či s ním nejde do jedného biznisu do trojice, aj s F., že ide o nejakú babu, unesú ju a zabijú, že je to P. žena. Ďalej mu T. povedal, že tá žena ojebala P. o veľké peniaze, predáva firmy a majetok a že by dostali veľké peniaze za jej likvidáciu. Do výkonu trestu v Ž. nastúpil v roku 2013, vykonával 9 a 1/2 ročný trest a v roku 2014 prišiel do tohto ústavu aj T., takže sa s ním o týchto veciach bavil v roku 2014, v tom čase už boli v ústave aj F. a Q. E.. S inými väzňami sa o týchto veciach nebavil, lebo vie ako to vo väznici chodí, mnohí sa všeličím chvália a toto boli vážne veci, tak o tom s inými nehovoril. S T. T. hovoril aj neskôr, bolo to v roku 2016, keď už bol T. na slobode, pretože mal podchyteného referenta v ústave a ten mu zabezpečil mobilný telefón, prostredníctvom ktorého bol s T. v spojení. Podľa toho vie, že T. sa mu chválil, že to urobili a že dostali za to nielen peniaze, ale aj nejaké autá. Mali dostať viac ako 20.000 eur a T. mal mať nejaké Porsche, ale konkrétne sa vyjadriť nevedel. T. mu hovoril, že môže ľutovať, že s nimi do toho nešiel a pripomínal mu, že mal možnosť dostať sa von na „PP-čko“, mal aj takú ponuku od neho a mal mu to vybaviť cez nejakého advokáta. Na ponuku T. nepristúpil, pretože mal obavy z plánu uniesť inú osobu a túto aj zlikvidovať. Od T. vie, že na akciu zobrali Q. ako šoféra. S T. mal možnosť hovoriť, pretože pracovali vo výkone trestu a pri šití topánok sa dozvedel, že pochádza zo X., kde patril do nejakej mafiánskej skupiny, vznikla medzi

nimi vzájomne dôvera a pochopil, že T. je pre peniaze schopný všetkého. Odmenu zabezpečil P. Q.. Keď bol na polícii vypovedať u vyšetrovateľa P. v trestnej veci U. D., vedel už z médií o skutku únosu a zavraždenia Y. Q., spojil si to a vyšetrovateľovi povedal, čo vedel. Ten potom ohlásil vyšetrovateľa H. a takto poskytol výpoveď v tejto trestnej veci. Dovtedy tieto informácie nepovedal nikomu inému, teda ani na polícii ani inej osobe. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkov. Postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka T.Á. D. (21. 02. 2024) a U. F. (30. 05. 2024) a postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku aj výpovede svedkov F. Š., P. C. a U. Š. (16. 04. 2024) a postupom podľa § 135 odsek 1 Trestného poriadku výpoveď svedkyne B. X. (16. 04. 2024) a zistil nasledovné skutočnosti: - svedok T. D. sa poznal s Y. Q. 15 rokov, boli kamaráti a v roku 2015 sa rozvádzala, pričom už spolu žili v spoločnej domácnosti a poznal predtým aj P. Q., ktorý bol v rokoch 2014-2016 vo väzbe a Y. bola svedkom a vypovedala proti manželovi v jeho trestných veciach; Y. bola konateľkou v spoločnosti Q. G. L., ale riadila sa pokynmi obžalovaného, ktorý ju do firmy kvázi dosadil; niekedy v roku 2015 sa presťahoval spoločne s ňou a jej dvoma synmi P. a Y. do W.; Y. mu viackrát hovorila, že má z obžalovaného strach za to, že proti nemu vypovedá a označovala obžalovaného ako psychopata a násilníka a vyjadrovala sa, že je pomstychtivý a že určite sa aj jej bude chcieť pomstiť; keď obžalovaného prepustili v novembri 2016 z väzby, stretol ho v meste M. a obžalovaný stiahol okno a sediac v Č. aute F. mu zakričal, že zle dopadne, že nespravil dobre a namiesto pozdravu mu obžalovaný zakričal, že skape; viacerí ľudia v meste mu v tom čase hovorili, že obžalovaný sa vyjadruje na jeho osobu ako aj na Y. v tom duchu, že sa môže niečo prichystať a že im môže niečo spraviť; Y. mu viackrát hovorila, že obžalovaný je schopný všetkého, žila v strachu o neho, o deti aj o seba, bola zamyslená, nervózna a aj sám vnímal, že Y. žila v neustálom strachu; dňa 13. 12. 2016 vstali pred 7.00 hodinou a Y. tak ako vždy išla zaviezť deti do školy a do škôlky v M., mala pravidelnú trasu, z domu odchádzala pred 7.30 hodinou; ako prvého vykladala staršieho syna P. v 3. základnej škole a potom išla na T. ulicu do materskej škôlky, ktorú navštevoval mladší syn Y.; svedok sa v tom čase nachádzal doma, chystal sa do práce a v čase približne o 7.40 - 7.45 hodine mu zazvonil telefón a po prijatí hovoru počul zúfalý Y. hlas so slovami „pomoc, pomoc, unášajú ma dvaja chlapi v čiernych šiltovkách, ideme smerom na X.“ a hovor sa ukončil alebo prerušil; bol rozrušený a nevedel, čo má robiť; zavolal na číslo 158 a oznámil, čo mu povedala priateľka Y. a označil miesto, kde sa nachádzala firma X., kde sa aj neskôr našiel Y. telefón; následne volal H. T., Y. bratovi a potom tiež volal do školy a škôlky, aby zistil, kde sú deti; Y. sa snažil kontaktovať, volal na jej telefón, ale už nezdvíhala a tak s jej bratom jazdil po meste smerom k X., ale bola tam len polícia a následne išiel vypovedať na políciu a videl, že Y. už hľadá aj vrtuľník; na polícii bol do večera a potom ju na vlastnú päsť ešte hľadal s H. T., jazdili po meste a blízkom okolí; proti obžalovanému vypovedal pred rokmi aj v konaní, kde bol obvinený z únosu Y. Q. a dodal, že za Š. X., X. P., na ktorej Y. jazdila, prišla po jej zmiznutí pokuta z Maďarska z diaľnice za jazdu bez diaľničnej známky; - svedok U. F. vypovedal, že nevie k veci uviesť nič konkrétne, obžalovaného pozná, sprostredkovával mu stretnutie s novinárkou z A. Č., keďže obžalovaný chcel riešiť aj cez médiá, že mu žena rozpredala majetok pod cenu, kým bol vo väzbe a obžalovaný to chcel zverejniť; na žiadosť obžalovaného si kúpil SIM kartu, ktorú následne používal obžalovaný a spravil to, lebo obžalovaný nemal pri sebe občiansky preukaz, bez ktorého by mu SIM kartu nepredali; - svedkyňa F. Š. uviedla, že pozná poškodenú od detstva, mali aj spoločných známych; poškodená bola jej zákazníčka, asi od roku 2014 si nechávala pravidelne robiť gélové nechty; naposledy bola poškodená u nej asi dva týždne pred zmiznutím a nechty si dávala robiť každé tri týždne; ďalší termín mala dohodnutý na 23. 12. 2016, aby mala na Vianoce pekné nechty, no už neprišla; Y. bola po prepustení obžalovaného z väzby v strese, bola nervózna, nebola vo svojej koži; - svedok P. C. (v obžalobe aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní nesprávne označený ako P.) sa vyjadroval, že sa spoznal s obžalovaným vo výkone trestu v roku 2016, bol tam za šírenie poplašnej správy a obžalovanému vysvetlil, prečo je vo výkone trestu, že je bez domova, nemá zázemie ani prácu na to mu obžalovaný hovoril, že bol aj v bytovej mafii a že by mu dal aj nejakú prácu a ponúkal, že ak sa nebojí ťažkej roboty, tak že potrebuje zabiť svoju ženu; to svedka nahnevalo, pretože nemá rád násilie a obžalovanému „dal na hubu“; - svedok U. Š. vypovedal, že je invalidný dôchodca a nevedel nič o únose poškodenej Y. Q.; dňa 13. 12. 2016 bol v kaviarni v M. na A.. X.. P. asi od 8.00 hodiny a obžalovaný tam už sedel, potom prišli ďalší - P. O., P. U. a U. C.; obžalovaný z kaviarne odišiel asi o 10.00 hodine; krátko na to prišli do kaviarne policajti a hľadali obžalovaného, pričom on si myslel, že je to preto, že jazdí na svojom Č. F. bez vodičského

oprávnenia, ale až neskôr sa dozvedel, že mal niekto uniesť Y. Q.; obžalovaný na druhý deň už do kaviarne neprišiel a ani ho odvtedy nevidel a - svedkyňa B. X. bola žiačkou 4. ročníka základnej školy a do školy chodievala sama, lebo bývala blízko pri škole; z domu odchádzala o 7.32 hodine, pozerala sa vtedy na hodinky; keď vyšla von, zabočila vľavo a predbehol ju nejaký muž, ktorého videla bežať už keď vyšla z vchodu; mal čierno-modrú bundu a na hlave kapucňu s bledou kožušinou, bol vysoký, chudý, do tváre mu nevidela; pokračovala smerom ku škole okolo malého parkoviska a znova videla tohto muža, ktorý ju obiehal, že stál pri X. Š. a tlačil do toho auta nejakú pani, ktorú nevedela opísať a iba uviedla, že išlo o mladšiu ženu; na mieste spolujazdca videla sedieť ďalšieho muža, mal asi 32 rokov a bol chudší; auto bolo otočené smerom od smetiakov, aj ten druhý muž pomáhal ťahať tú ženu do auta; chvíľu sa na to pozerala a potom prešla na druhú stranu cesty a počula, že tá pani zakričala „pomoc“, pričom ju stále ťahali do auta a následne to auto odišlo, pričom ho šoféroval ten muž, ktorý ju predtým pred domom obehol; ten muž, ktorý sedel najskôr v aute vpredu, si presadol dozadu a ten muž, ktorý svedkyňu obehol, kričal na toho druhého muža, že mal sedieť v aute vzadu a kázal mu, aby tú pani ťahal dozadu; toto nikomu v škole nepovedala, iba jednej spolužiačke a potom až doma mamine. P.. A. P., F.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, na hlavnom pojednávaní (11. 01. 2024) predniesol znalecký posudok č. XXXXX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním, ktoré vyhotovil spoločne s kolegom znalcom T.. P.. Y. S., F.., P., P. a zhodne dodali, že trvajú na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania im nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že všetky dodané stopy, stomatologicky identifikované ako zubné výplne, boli topanatomicky stotožnené s presnými miestami na zuboradí dutiny ústnej P.. Y. Q.. Prekrytie medzi tvarom zhryzovej kontúry amalgámových výplní z apríla 2010 a tvarom zhryzových kontúr 3D modelov kompozitných výplní z hypotetického decembra 2016 (ako pravdepodobných nástupcov amalgámových výplní), nie je absolútne presné. Iba staršie fotokompozitné výplne majú excelentnú koreláciu tvarov medzi intraorálnou fotografiou a 3D modelom (výplne zubov 15, 26 a 27 a korelujúce stopy 13-3, 13-2 a 10-2). Prekrývanie a zhoda medzi tvarom kontúry z RTG z februára 2016 a tvarom projekcií 3D modelov kompozitných výplní z hypotetického decembra 2016, sú presné. Je zrejmé, že pôsobením vysoko pravdepodobne koncentrovanej kyseliny v silnej exotermickej reakcii a neskorším vysušením stôp, mohlo dôjsť k deformácii, či kontrakčným prasklinám tela zachovaných zvyškov výplní. Výbežky, priehlbiny, vonkajšie proporcie, ryhy a ich hrúbky ako aj povrchové kontakty sú natoľko špecifické a detailné, že porovnanie k uvádzaným zdravotným záznamom viedlo k spoľahlivej identifikácii všetkých 8 zachovaných stôp, ktoré boli identifikované ako zubné výplne - stopy 9-1, 9-2, 9-3, 10-1, 10-2, 13-1, 13-2 a 13-3. Na doplňujúce otázky znalci uviedli, že boli prítomní aj s P.. O. na úkonoch, keď bol evakuovaný sud s tým, že existoval predpoklad, že sa v jeho obsahu môže nachádzať žieravina, či zmes nejakej kyseliny, alebo homogénna kyselina, alebo typ chemickej zlúčeniny. Tento úkon prebiehal vo vonkajšom prostredí, v rámci terminácie potenciálneho poškodenia zdravia zúčastnených, v uzavretom priestore a postupne dochádzalo z tohoto suda k odlievaniu jeho tekutého obsahu, ktorý bol filtrovaný cez sitá, ktoré zachytávali čo možno najmenšie korpuskulárne časti. V sude sa nachádzali aj iné hmoty, ktoré by potenciálne mohli mať biologickú povahu a ktoré imponovali ako kondenzát možného tukového tkaniva a pod tou vrstvou bola tekutá vrstva, ktorá sa postupne odlievala. Takto sa zaistili drobné korpuskulárne stopy, ktoré boli neskoršie predmetom znaleckého úkonu. Je veľmi ťažké určiť, ako dlho sa fotokompozitné výplne nachádzali v sude s kyselinou. Nešlo o dni, nešlo o týždne, išlo o oveľa dlhšie obdobie. Fotokompozit je jedinečná zmes viacerých látok na báze anorganických látok a organických látok, aby bola naplnená jeho funkcia v dutine ústnej a tým, že na tento komplex látok pôsobí vonkajší chemický činiteľ, mení ich štruktúru, tak sa na túto tému zamerali. Už po niekoľkých dňoch experimentu bolo možné sledovať pôsobenie silnej kyseliny, avšak išlo o hypotetický experiment, pretože koncentrácia kyseliny bola stále rovnaká a nemenila sa v rámci malej vzorky, ale vo vzťahu k reálnej situácii, ktorá mohla nastať, tá situácia bola iná, pretože existuje významný predpoklad, že v tom sude sa koncentrácia kyseliny postupne menila. To mohlo spôsobiť iný charakter fotokompozitu, ale aj predĺžiť čas, po ktorý bol tento materiál (zaistený ako „stopy“) vystavený pôsobeniu kyseliny sírovej alebo nejakej inej žieraviny. Z výplní ostala škrupina, akrylátová sieť, v rámci ktorej boli pôvodne zamiešané anorganické zložky, sklo, plnivo. Predpokladali, že sklo odolalo, ale pri chemických analýzach zistili, že všetko „to minerálne“ bolo rozpustené kyselinou a jediné, čo ostalo z tej plomby, bola akrylátová sieť. To znamená, že ten materiál bol dlhodobo exponovaný nejakému organickému lúhovaniu, v tomto prípade pôsobeniu kyseliny a z vonka sa rozpúšťal. To znamená, že sa stadiaľ vyleptali všetky anorganické časti ako sklo, minerály a podobne a v rámci XRF vyšetrenia zistili, že tie zvyšky plomb obsahujú aj prvky,

ktoré bežne v tých plombách asi neboli. Ako vápnik. Ten materiál sa vplyvom vonkajšieho efektu kyseliny sírovej mení, ale zároveň dochádza aj k zaujímavému javu, že samotný materiál plomby absorbuje okolité prostredie, ktoré sa nachádza v uzavretom systéme. Čiže to, že sa našlo kalcium, čo je v podstate hlavný výstavbový prvok ľudských kostí v centre tej fotokompozitnej plomby, nie sú náhodné javy. Záver je, že fotokompozitná plomba, keďže nebola ničím deštruovaná, musela byť v prostredí, kde sa kalcium muselo evidentne nachádzať, aby sa dostalo do centra fotokompozitnej plomby. Kalcium je súčasťou ľudských kostí. Čo sa týka prvkovej analýzy, na tú bolo použité ICF, čo je röntgenová florescenčná analýza a v rámci tejto zistili pri stope 9.2, že na rozdiel od referenčnej vzorky nového Enamelu mali vysoké zastúpenie anorganických prvkov ako vápnik a fosfor a mali absorbované aj iné sekundárne prvky, konkrétne zirkón. To je kov, ktorý je napríklad v zirkónových korunkách, alebo môže byť aj súčasťou bižutérie a tiež oxid zirkoničitý, ktorý je súčasťou výplne Enamelu. Fosfor sa tiež nachádza v ľudskom tele, ale to nepredstavuje silný forenzný dôkaz. Z forenzného hľadiska sa tam našlo kalcium, fosfor, našli sa anorganické prvky charakteru, ktoré sa nachádzajú vo fotokompozitnom materiáli. Znalci nevylúčili, že kalcium s fosforom môže mať organický pôvod, pretože fotokomponenty museli byť v prostredí obklopenom organickou podstatou, teda na báze organickej zložky, ale ide o pomerne slabý dôkaz, že v okolí fotokompozitov sa nachádzalo ľudské telo. Znalecký posudok obsahuje omnoho silnejšie medicínske dôkazy, ktoré sú úplne špecifické a úplne jednoznačné, ktoré sa tohoto týkajú. Samotné výplne sú tak komplexného tvaru, že vyňať ich zo zuba bez toho, aby boli nejakým spôsobom poškodené, je nemožné. Zub, ktorý tie výplne obsahoval, bol s obrovsky vysokou pravdepodobnosťou rozpustený aj na základe iných zistení. Plomba bola tiež rozpustená, ale prežili zosieťované metakryláty a tie držali tvar výplne, takže sa rozpustilo úplne všetko, ostala len organická časť výplne, ktorá držala tvar, čo bolo hlavné a rozhodujúce. Retencia plomby znamená, že ak stomatológ vytvorí dutinu v zube, do ktorej chce dať nejakú plombu, tak musí uvažovať, akým spôsobom plomba zostane v kavite. A v kavite zostane procesom, ktorý sa odborne nazýva retencia, to jednoducho znamená, že nevypadne. Retencia môže byť mechanická, to znamená, že sa upchá plomba v dutine tak, aby sa nepohla ani o stotinu milimetra. To bol prípad amalgámových plomb používaných v minulosti. Nasledovala éra fotokompozitných plomb, ktorá zmenila spôsob stomatologickej úpravy použitím ÚV žiarenia. Mení sa aj princíp retencie plomby, už nie je mechanická, ale je chemická, čo znamená, že na okrajoch kavity je chemická reakcia so zubom ako takým, ktorá spôsobí, že fotokompozit sa tam prilepí, doslova splynie so zubom, preto je aj identifikácia náročná, lebo sa dokonca aj farebne veľmi priblíži pôvodnej farbe zuba. Jediný spôsob, ktorý je logicky vysvetliteľný pri otázke, ako sa vlastne fotokompozitná plomba, ktorú mali znalci k dispozícii, dostala na skúmanie, je, že okolitý zub sa musel deštruovať nejakým procesom, pretože ak by chceli fotokompozitnú plombu vyňať mechanickým prostriedkom, nijakým iným sa to nedá vyňať. Museli by ju poškodiť, alebo by praskla. Stomatológ nikdy fotokompozit nevyberá s cieľom, aby ho zachoval, pretože to je neúčelná operácia. Jediný spôsob, ako sa dá dostať k dispozícii 10 stomatologických materiálov a plomb, ktoré mali na skúmanie, je deštrukcia priestoru, v ktorom boli umiestnené. Deštrukcia mohla nastať pomyselne mechanicky, ale to by musela byť veľmi precízna práca, aby nedošlo k poškodeniu fotokompozitov, alebo chemicky, čo je elegantná, logická metóda, ktorá naruší biológiu okolo a zostane v podstate len ten korpuskulárny materiál, ktorý je jedinečný a špecifický. A to je proces, ktorý v tomto prípade nastal. Vo svete je už dlhodobo ustálený pojem „dental finger prints“, teda zubné odtlačky prstov, tiež označovaný ako „dental patterns“. Je to súbor obrovského množstva čŕt, ktoré sú tak špecifické danému pacientovi, že je prakticky nemožné ich zmimikovať. Nejedná sa len o umiestnenie, o ich tvary, ich hrúbky, ale aj o ich medzivzťahy. Jedna plomba súvisí s druhou a medzi sebou majú nejakú treciu plochu, rôzne hrúbky, a tak ďalej. Nie je ustálené v zahraničnej odbornej literatúre, či stačí jedna plomba na identifikáciu spoľahlivo, alebo nie. Ale pri takomto obrovskom množstve - osem, s takými špecifickými črtami, ktoré súvisia a súhlasia s obsiahlou zdravotnou dokumentáciou, ktorá bola mimoriadne dobre vypracovaná vďaka tomu, že pacientka nosila strojček, bola pravidelne fotená, mala pravidelne röntgeny, tak je to tak špecifický identifikátor, že je na úrovni odtlačkov prstov. Zo súdnolekárskeho hľadiska ide o identifikačnú metódu, ktorá je porovnateľná s daktyloskopiou, čo sa týka špecificity a chybovosti a je samozrejme porovnateľná aj s DNA analýzou, ktorá sa odohráva na úrovni druhého desatinného miesta zhody. Tvrdili, že sa nedá exaktnými vedeckými metódami prísť na to, kedy skúmaný fotokompozit vznikol, kedy bol ožiarený UV lampou. Ale, pokiaľ bol fotokompozit umiestnený do dutiny ústnej a našiel svoje topoanatomické miesto, kde sa nachádzal, tak potom existuje veľmi významný komparačný materiál, a to je zdravotná dokumentácia P.. Y., ktorá chronologicky konštatuje a dokumentuje jednotlivé parciálne stomatologické zákroky, ktoré boli v jednotlivých dňoch pani Q. vykonané a tie sú dokumentované. Nezistili vek fotokompozitov, ale zistili dve kategórie, dve skupiny. Staršie a novšie kompozity. Q. si

nechala vymeniť amalgámové plomby za biele plomby a tie tiež identifikovali, majú aj svoju štruktúru a je vidieť, že sú novšie. Tri staršie, výplne zubov 15, 26 a 27 sa nemenili, boli to biele plomby, ostali a je evidentné na nich a na ich povrchu, že sú staršieho typu a dáta. Zub je najtvrdšie tkanivo ľudského organizmu a ak všetko ostatné v ľudskom tele je mäkšie, tak je logické, že ak to mäkšie má menšiu odolnosť voči vonkajšiemu chemickému pôsobeniu, tak existuje predpoklad, že biologické tkanivo sa deštruovalo chemickým vplyvom ako prvé v poradí. Ak sa extrahuje zub, nemusí sa poškodiť korunka, dokonca sa nemusí poškodiť ani výplň. Ak zdravotná dokumentácia obsahovala záznamy, ktoré sa týkajú rokov 2008 až 2016, tak sú súčasťou znaleckého posudku a žiadnu inú súčasť zdravotnej dokumentácie nemali k dispozícii. Ak by mali, tak by ju uviedli do posudku, pretože každý záchytný bod by bol významný. Zdravotná dokumentácia, ktorú mali k dispozícii, končí dátumom 23. 02. 2016 a teda rádiologickým vyšetrením. V posudku uvádzali vonkajší mechanický vplyv, čím je daný všeobecný rámec možného mechanizmu, ktorý mohol deštruovať zuby. Je logické, že vo veľmi ideálnom svete by dokázali tvrdiť, že zaistili 100 % obsahu sudu s usadeninou, ktorý mal celkovo 220 litrov, na úrovni rádovo stotín milimetrov. Preto sa mohlo stať, že niektoré drobné korpuskulárne časti unikli pozornosti a neboli zaistené ako stopy. Je to obdobná situácia, ako keby zaisťovali na ceste po dopravnej nehode situáciu, ktorý kamienok sa kde mohol nachádzať na koži človeka. To je, samozrejme, nemysliteľné. Samozrejme, mohla nastať aj situácia, že veľkostný parameter stopy bol menší ako zrno toho sita, ktorý zachytával obsah sudu. Centrálna evidencia stomatologických zákrokov neexistuje. F.. Y. M., T.., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom pojednávaní (11. 01. 2024) predniesol znalecký posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Predmetný posudok vypracoval spoločne s P.. Y. M. P., F.., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá ho vo veci predkladala pod č. XX/XXXX a predniesla ho rovnako v zhode s písomným vypracovaním a vyjadrením, že na jeho záveroch trvá. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že obžalovaný sa odmietol podrobiť komplexnému znaleckému psychiatrickému ako aj psychologickému vyšetreniu a závery sa opierajú o štúdium spisového materiálu, vstupné interview, pozorovanie správania a analýzu spontánnej produkcie. U obžalovaného ide o abnormnú štruktúru osobnosti s prevahou čŕt z okruhu disociálnej a paranoidnej poruchy osobnosti, konkrétne zvýšenej agresivity, impulzivity, porušovania sociálnych a právnych noriem, zníženú empatiu, egocentrizmus, podozrievavosť, pomstychtivosť, vysokú agilitu v boji za svoje práva, konšpiračné myslenie. Znalci zistili zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je trvalou poruchou, ale nemá forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. V čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie aj ovládať. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, ochranné liečenie u neho indikované nie je a vyšetrenie jeho duševného stavu pozorovaním nebolo nutné. Znalci nezistili u obžalovaného známky závislosti na alkohole, ani inej návykovej látke a nie je potrebné žiadne ochranné liečenie, je schopný chápať potrebu a zmysel právnych noriem. U jeho osobnosti je pravdepodobné účelové skresľovanie výpovedí. Ďalej zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že u obžalovaného možno predpokladať prinajmenšom priemernú úroveň intelektu a pamäti myslenia a bližšiu špecifikáciu neumožňovala skutočnosť, že obžalovaný odmietol podstúpiť testové vyšetrenie. Zvýraznenou črtou osobnosti obžalovaného je agresivita, s pohotovosťou k verbálnej, fyzickej i sprostredkovanej agresii a je súčasťou zmiešanej poruchy jeho osobnosti. Motivácia jeho konania, v ktorej dominujú zištnosť a pomsta, nie je jeho osobnosti cudzia. U obžalovaného znalci pri analýze prognózy jeho resocializácie uviedli, že jednoznačne prevažujú negatívne prognostické faktory a dodali, že nasvedčuje tomu najmä jeho selektívna príslušnosť ku kriminálnej subkultúre, ktorej hodnoty a normy akceptoval a absencia zázemia v rodine a v partnerskom vzťahu. Ďalej negatívnu prognózu vyvodili zo zmiešanej poruchy osobnosti obžalovaného s disociálnymi a paranoidnými črtami a poukázali na egocentrizmus, afektívnu nestabilitu a zvýraznenú agresivitu obžalovaného. Podľa znalcov záveru o negatívnej prognóze nasvedčuje aj gradácia spoločenskej nebezpečnosti a brutality kriminálneho konania, sklon k vyhrážaniu násilím a tendencia navádzať ďalšie osoby k trestnej činnosti. Za priaznivé faktory označili kognitívne schopnosti obžalovaného a absenciu závažnej psychickej poruchy v zmysle psychózy, či závislosti na návykových látkach, avšak celkovo prognózu resocializácie považovali za nepriaznivú. Na doplňujúce otázky znalci uviedli, že dostali k dispozícii od vyšetrovateľa ako zadávateľa znaleckého posudku ukážky z korešpondencie, ktorú obžalovaný posielal na centrum NAKA, odbor N.. Išlo o

niekoľko stoviek zásielok, oni dostali k dispozícii niekoľko desiatok, prevažne koláže, ktoré vznikli ako výstrižky z novín a z časopisov, prevažne z A. Č., prípadne z F. X T.. Tie obrazy boli vytvorené tak, že prevažovali informácie a výstrižky, ktoré sa týkali verejne známych kriminálnych prípadov vrážd, samovrážd, o ktorých písali masmédiá a zároveň tam boli výstrižky, ktoré akoby spochybňovali prácu vyšetrovateľov národnej kriminálnej agentúry. Súčasťou boli kríže, kde boli dopísané mená vyšetrovateľov. Bolo tam veľa portrétov príslušníkov podsvetia, obvinených politikov a podobne. Opakovali sa isté motívy, z ktorých potom usúdili a zohľadnili v záveroch, že osobnosť obžalovaného je veľmi sténická, že prevažujú emócie, ktoré ju stimulujú k takej veľkej aktivite vzhľadom na tú obrovskú produkciu a že z toho obsahu možno usudzovať na prevahu tém, ktoré potvrdzujú zvýšenú agresivitu. To je výber tém, ktoré pravdepodobne vyjadrujú nepriame vyhrážanie sa príslušníkom policajného zboru a kontext bol spochybňovanie a prípadne zhadzovanie práce národnej kriminálnej agentúry. Zároveň predpokladali, že to odráža aj istý spôsob konšpiračného myslenia, neustále prepájanie politiky a práce polície v tých kolážach. Znalci predpokladajú, že popísaná porucha osobnosti obžalovaného je celoživotným problémom, ktorá sa vyvíja v priebehu od detstva až do vyššieho veku, ale vzhľadom k veku, v ktorom obžalovaného vyšetrovali, je malá pravdepodobnosť, že by došlo k nejakým zásadným zmenám v smere pozitívneho vývoja prognózy. N. F.. Y. C., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, psychológia sexuality, psychológia dopravy na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) predniesol znalecký posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov vyplynulo, že znalec vyšetroval svedka G.. P. P. a zistil, že jeho intelekt je na hranici pásma priemeru a ľahkého nadpriemeru, má akcentovanú osobnosť, je zhovorčivý, optimisticky ladený a má snahu urobiť dobrý dojem, je dosť nezrelý, s morálnym mankom, nejde však o patológiu v psychiatrickom zmysle slova, ale len o patológiu denného života. K motivácii konania svedka sa znalec vyjadril, že ide o prerozprávanie toho, čo počul - zlobné monológy obžalovaného, pričom je schopný správne vnímať, zapamätať si a aj reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu. Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že počas vyšetrenia mohol pozorovať, že svedok opisoval zlobné motívy, konkrétne nenávisť a zlosť obžalovaného k poškodenej Y. Q., pričom motívom tejto jeho zlosti a nenávisti bol finančný, respektíve hospodársky motív a svedok popisoval, že obžalovaný viedol monológ, kde túto nenávisť verbalizoval. Nezistil žiaden konflikt ani stret záujmov medzi vyšetrovaným svedkom a obžalovaným, nebol tam antagonistický vzťah, svedok popisoval len to, čo počas doby na cele s obžalovaným zažil. Do posudku spravil záznam, že mu vyšetrovaný svedok oznámil, že bol v minulosti trestaný, ale nemal zadanú úlohu bližšie sa touto skutočnosťou zaoberať. N. F.. H. P.S., F.., z odboru z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) predniesol znalecký posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Z týchto záverov súd zistil, že obžalovaný odmietol spolupracovať so znalcom s odôvodnením, že je to jeho právo a spravil tak po dohode s obhajcom. Obžalovaný je schopný chápať potrebu a zmysel zákonov a disponuje dobrým právnym povedomím. Jeho osobnosť je abnormne štrukturovaná, egocentrická a emočne nestabilná s prejavmi výbušnosti a zlosti, so zjavnou prevahou sténických prvkov, teda razantným vystupovaním a sebapresadzovaním. U obžalovaného sú prítomné disociálne tendencie prejavujúce sa nižšou mierou adaptability a sklonom k porušovaniu zákonov, neprežívaním pocitu viny, útočným nastavením voči okoliu a neschopnosťou vytvárať hlbšie, citovo sýtené vzťahy. Z psychologického hľadiska sa ako najpravdepodobnejší znalcovi javil motív potreby zadosťučinenia voči manželke s presvedčením, že mu spôsobila najmä finančnú ujmu a podala na neho trestné oznámenie. K možnosti resocializácie obžalovaného uviedol, že je skôr nepriaznivá. Na doplňujúce otázky znalec odpovedal, že pokiaľ by mal interpretovať v znaleckom posudku použitý výraz pomstychtivosť vo vzťahu k osobe obžalovaného, tak vyplývalo to z údajov v spise a z hodnotiacich výrokov svedkov. Pri popise osobnostných faktorov uviedol i agresivitu ako ľahko aktivovateľnú črtu osobnosti obžalovaného, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nemohol, pretože nemal možnosť použiť pri vyšetrení obžalovaného testové metódy, a teda prijal záver, že pri pociťovaní frustrácie obžalovaný môže ľahko vzbĺknuť. Znalec G.. U. Q., z odboru cestná doprava, na hlavnom pojednávaní (27. 02. 2024) predniesol znalecký posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu

hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Znalec uvádzal, že vyšetrovacím pokusom pri jazdnej skúške zameral vzdialenosti medzi ustálenými miestam a časy jazdy vozidla medzi W. I. M., X.. H.. E.., v M. na M. J., Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X, P. Š. v M. na ulici A. P. XX a odbočkou na T. S. až po úroveň kamery v tejto obci. Z parkoviska pred P. Š. Q. M. ku spoločnosti W. I. M., X.. H.. E.. je priemerná vzdialenosť 0.9 km a priemerný zameraný čas jazdy je 1 minúta 38 sekúnd, od kamier spoločnosti W. I. M., X.. H.. E.. ku spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X je priemerná vzdialenosť 1.8 km a priemerný zameraný čas jazdy je 1 minúta 41 sekúnd, od exteriérových kamier spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X k obecnej kamere v obci T. S. je priemerná vzdialenosť 7.4 km a priemerný zameraný čas jazdy je 5 minút 48 sekúnd. Podľa kamerových záznamov prešlo vozidlo Š. C. I. od spoločnosti W. I. M., X.. H.. E.. ku spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X vzdialenosť 1.8 km za čas 16 minút a 6 sekúnd až 18 minút a 6 sekúnd. Podľa kamerových záznamov prešlo vozidlo Š. C. I. od spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X k obecnej kamere v obci T. S. za čas 10 minút a 8 sekúnd. Znalec obhliadkou vozidla Š. C. I. nezistil stopy po výmene sedáku zadného sedadla, ani stopy po jeho znečistení chemikáliami alebo pohonnými hmotami a čalúnenie zadného sedadla zodpovedalo čalúneniu ostatných sedadiel vo vozidle a svojim typom aj čalúneniu daného vozidla z prvomontáže podľa údajov výrobcu. Na doplňujúce otázky uviedol, že údaj v tabuľke na 22. strane posudku, zaznamenaný ako rozdiel času videozáznamu oproti internetovému času v prvom riadku tabuľky, v treťom stĺpci, vyhodnotený údajom 00:51:34, je výsledkom rozdielu zimného a letného času a odchýlkou na kamere v rozmedzí 5 až 7 minút. Zadné sedadlo vozidla je typizovaný diel, zodpovedá továrenskému vyhotoveniu a je to diel ľubovoľne vymeniteľný, dokonca bez použitia náradia. Nie je to jedinečný diel, je voľne zameniteľný. Aj podľa čalúnenia zodpovedal továrenskému vyhotoveniu v súlade s vyjadrením výrobcu. K dispozícii boli dva druhy kamerových záznamov, jeden s čiernobielym vyhotovením záberov a druhý s farebným rozlíšením, v dôsledku čoho bolo možné rozoznať typ a značku vozidla v oboch prípadoch. Pokiaľ išlo o farbu vozidla, z jedného záznamu vyplývalo, že vozidlo bolo W. farby a z druhého, že išlo o vozidlo Ž. farby, avšak žiadne bližšie špecifikácie z týchto kamerových záznamov nebolo možné zistiť, napríklad ani to, že vozidlo malo v pravej zadnej časti nárazníka otvor na plyn. Žiadne markanty neboli vidieť ani zo záznamov z kamery, získaných v T. S.. Pokiaľ išlo o vozidlo zaistené v obci M., k jeho obhliadke prišlo v obci H. a neštandardné a povšimnutiahodné na tomto vozidle bolo, že malo opravovaný predný nárazník neodborným, amatérskym spôsobom. Išlo o časť vozidla, ktorú označil za matnú, čím mal na mysli, že nebola lesklá, teda po domácky prestriekaná súčasť vozidla, len tak, sprejom. Kamerové záznamy neumožňovali rozoznať úpravu predného nárazníka zaznamenaného vozidla, nešlo o také rozlíšenie, aby to zo záznamu bolo vidieť. Čalúnenie vozidla zodpovedalo prvomontáži sedadiel, tzn. že bolo vybavené tak, ako vyšlo od výrobcu. Vzhľadom na to, že interiér vozidla bol celý vlhký a plesnivý, nebolo možné zistiť stav opotrebenia čalúnenia a ani ho porovnávať v rámci prednej, či zadnej časti vozidla, pričom zaplesnenie bolo rovnaké v celom interiéri s tým rozdielom, že na predných sedadlách boli poťahy, čo tiež komplikovalo možnosť porovnať stav opotrebenia predných a zadných sedadiel. Kvalita kamerových záznamov a markanty z nich rozpoznateľné neumožňujú konštatovať s úplnou istotou, že vozidlo zachytené na týchto záznamoch je totožné s vozidlom, ktoré bolo predmetom obhliadky, pričom to nie je možné ani vylúčiť, nakoľko išlo podľa záznamov o typizované vozidlo, nevykazujúce žiadne odlišnosti na záberoch v porovnaní s vozidlom obhliadaným. Otvor na plyn na záberoch zachytený nebol, vrátane odlišnosti spôsobenej tým amatérsky opraveným nárazníkom. Vozidlo nebolo zachytené na záberoch v polohe, v ktorej by bolo možné vidieť otvor na plyn. Znalec W.. G.. U. Q. z odboru veterinárstvo, kynológia na hlavnom pojednávaní (15. 04. 2024) predniesol znalecký posudok č. X/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Z týchto vyplynulo, že zaistenie pachových stôp z OMV značky Š. C. I., Ž. C., B.: S. XXX W. a z OMV značky F. XXX, Č. C., B.: S. XXX Y., bolo v oboch prípadoch správne a v zmysle metodiky a nariadení o metóde pachových konzerv, k osobe obžalovaného ako aj k osobe svedka X. Ť. a osobe poškodenej P.. Y. Q.Č.. Pachová stopa č. 2 - dámske ramienkové tielko poškodenej a pachová stopa č. 14 - zadné sedadlo za spolujazdcom vo vozidle Š. C. I. boli vytvorené jednou osobou, pravdepodobne poškodenou Y. Q. a výsledok takto zistený pachovou identifikáciou je platný a použiteľný ako dôkaz v trestnom konaní. Ďalej pachová stopa č. 3 - dámske bavlnené tepláky poškodenej a pachová stopa č. 14 - zadné sedadlo za spolujazdcom vo vozidle Š. C. I. boli vytvorené jednou osobou, pravdepodobne poškodenou Y. Q. a výsledok takto zistený pachovou identifikáciou je platný a použiteľný ako dôkaz v trestnom konaní. Pachová stopa je biologického charakteru a je možné, aby bola prenesená na miesto činu inou osobou ako aj iné druhy kriminalistických stôp, a to napríklad na odevných zvrškoch, ktoré

vylučovateľ pachu intenzívne nosil, tieto neboli prané, prenesené na miesto činu inou osobou a fyzicky kontaktované absorbentom, čiže miestom, kde bola neskôr stopa zistená a zaistená. Pachová stopa, ktorá vznikla priamym kontaktom vylučovateľa na absorbent nepórovitý sa v interiéri uchová 9,33 dní a na pórovitom absorbente až 28 dní, čo ovplyvňujú fyzikálne, chemické, biologické a mechanické faktory. Vznik pachovej stopy od viacerých osôb na mieste činu je možný a služobný pes je pri ich dostatočnej intenzite schopný čuchom individualizovať každú jednu osobu zvlášť, pretože nedochádza k miešaniu pachov, ale k ich vrstveniu. Na doplňujúce otázky uviedol, že si už nepamätá na svoj výsluch, ale pripustil, že mohol počas neho modifikovať závery ohľadne pachovej stopy Y. Q. a ustálil, že išlo o kategorické kladné rozhodnutie. Sekundárny prenos pachovej stopy je proces, ku ktorému dochádza tak, že ak odevné zvršky pôvodca pachovej stopy intenzívne nosil a tieto neboli prané, môže k prenosu prísť aj dotykom, závisí však od jeho intenzity a aj času, následne sa musí absorbent takéhoto odevného zvršku dotknúť, nasať tú pachovú stopu a následne ju preniesť tak, že sa dotkne iného sekundárneho absorbentu. Nevedel sa presne vyjadriť k maximálnej dĺžke času, po ktorú je na odevnom zvršku možné zachovať a identifikovať pachovú stopu, pretože na takéto vyjadrenie je potrebné poznať intenzitu dotyku, a teda len v rozsahu od tejto intenzity mohol povedať, že ak ide o letmý dotyk, pachová stopa sa môže uchovať len niekoľko hodín, ale pri maximálne intenzívnom dotyku by na pórovitom materiáli, ktorým je odevný zvršok, mohla zostať pachová stopa zachovaná maximálne 28 dní. Ak prichádza ku konzervovaniu pachovej stopy, je možné hovoriť aj o rokoch, počas ktorých je možné pachovú stopu stále identifikovať. Pachová stopa vzniká v dôsledku ovplyvnenia rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí aj stresový faktor, ktorý môže spôsobovať zvýšenú potivosť, a to konkrétne u človeka na miestach, akými sú tvár, podpazušie, genitálie a oblasť zadku, avšak zdôraznil, že pachová stopa nerovná sa len pot človeka. Pot samotný len zvyšuje vylučovanie pachu, ku ktorému sa priraďuje aj intenzívne potenie, srdečná frekvencia a zvýšená teplota. Zachovanie pachovej stopy ovplyvňujú biologické, chemické, ako aj mechanické a fyzikálne faktory. Ďalej znalec uviedol, že je možné, aby pachová stopa prešla cez prídavné poťahy sedadla v automobile aj do samotnej sedačky, resp. do jej vyplnenej časti a štruktúry, pretože pachové častice sú veľmi maličké a prúdia, pričom znova by bolo dôležité skúmať a poznať aj intenzitu a čas dotyku medzi nositeľom pachovej stopy a absorbentom, alebo vylučovateľom pachu. Nevedel sa presne vyjadriť, ako dlho by sa uchovala pachová stopa odevného zvršku obžalovaného, ktorý by intenzívne nosil a následne uložil do igelitového vreca, pretože by bolo potrebné poznať typ igelitu, jeho štruktúru, šitie či lepenie, ale vo všeobecnosti povedal, že v uzavretom vreci by bolo možné uchovať takúto pachovú stopu po dobu niekoľkých dní až niekoľkých mesiacov a zároveň záleží aj od objemu odevných zvrškov. Znalec tiež vysvetlil, že je rozdiel medzi služobnou kynológiou a kriminalistickými metódami na porovnávanie pachových stôp. Schopnosť psa pri služobnej kynológii nájsť a identifikovať naučený pach ako stopu závisí predovšetkým od výcviku takého psa a jeho veku, pretože existujú psi, ktorí sú schopní vyhľadať živé osoby, zranené osoby a potom špeciálne aj mŕtvoly, niektorí sú schopní oboch týchto vyhľadávaní, niektorí psi sú cvičení len na vyhľadávanie zbraní, iní len na výbušniny, ale sú psi, ktorí sú schopní tiež oboch týchto typov vyhľadávaní. Psa môže rozptýliť pri realizovaní takto naučeného vyhľadávania stôp len prítomnosť hárajúcej suky, pretože tam je jeho biologický pud silnejší, avšak inak je schopný mimoriadne veľkého rozlíšenia pachov, násobne prevyšujúceho ľudský čuchový aparát. Okrem špeciálneho výcviku na túto činnosť vie úspešnosť psa významne znížiť len zničenie pachovej stopy na takú intenzitu, ktorú pes nevie identifikovať. Medzi takéto faktory je možné zaradiť dusičnany, hydroxidy, ktoré majú schopnosť narušiť charakter stopy a jej štruktúru. Pachová stopa preniká cez objekt, v ktorom môže byť konzervovaná. Jediné, čo sem nepatrí, je špeciálne sklo, ktoré pachovú stopu neprepúšťa. Znalec G.. Q. Y., z odboru elektrotechnika na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) predniesol znalecký posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov posudku vyplynulo, že znalec preskúmaval mobilné telefóny, medzi nimi tiež G. XS, W. farby - ktorého používateľkou bola Y., z ktorého sa mu podarilo extrahovať dáta jeho pamäte, odchádzajúce a prichádzajúce hovory (denník hovorov), obrazové a obrazovo-zvukové záznamy ako aj históriu internetového prehliadača, schránku prijatých aj odoslaných SMS a MMS správ a vykonal z výpis denníka hovorov aj z obdobia od 12. 12. 2016 do 14. 12. 2016. Na doplňujúce otázky odpovedal, že na 16. strane posudku je na obrázku č. 29 uvedený zoznam odchádzajúcich telefonických hovorov, ktoré boli extrahované z mobilného telefónu G. XS a v období od 12. 12. 2016 do 13. 12. 2016 sa v takto extrahovaných hovoroch nachádza iba jeden odchádzajúci hovor zo dňa 13. 12. 2016, konkrétne hovor uskutočnený v čase o 07 hodine 41 minúte a 53 sekunde, ktorý bol uskutočnený v dĺžke trvania 40 sekúnd a bol smerovaný na číslo +XXX XXX XXX XXX. Čas

hovoru je synchronizovaný aj cez telekomunikačného operátora a znalec nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by prišlo ku zmene času v tomto telefóne. Žiadna osoba mu neposkytla údaje, ktoré by mu pomohli odblokovať SIM kartu skúmaného mobilného telefónu G. XS - vec č. 1, avšak na SIM karte nemôžu byť uložené iné, odlišné dáta ako sú dáta na telefóne. Mohli by sa tam nachádzať len veľmi staré správy alebo dáta z iného telefónu, prípadne duplicitné údaje uložené aj na karte a aj na telefóne, prípadne iné kontakty, išlo by však o významne menšie úložisko než poskytuje samotný telefón a v tomto je pri ukladaní dát rozdiel. Pri skúmaní v posudku uviedol k telefónu G. XS aj rodné číslo SIM karty, je to údaj G. a z technického hľadiska telekomunikačný operátor vie podľa toho povedať, aké telefónne číslo pridelil a na koho občiansky preukaz bola SIM karta zakúpená. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní (27. 02. 2024) dokazovanie aj výsluchom spracovateľov znaleckých posudkov z O. Y. B. Ú. F. N., ktorí všetci predniesli znalecké posudky v zhode s ich písomným vyhotovením a na záveroch zotrvali deklarujúc, že im nie sú známe žiadne také skutočnosti, ktoré by aj s odstupom času mohli mať vplyv na zmenu prijatých záverov. Ústavu boli predložené zaistené stopy tmavo-zelený plastový sud (č. 4), ster z ľavej časti okraja okrúhleho vrchnáka sudu (č. 5), ster z pravej strany poloblúkového veka sudu (č. 6), ster z predného držadla suda (č. 7), trojuholníková časť nábytku (č. 8), ster zo zadného držadla sudu (č. 9 a č. 10), rez plastového vreca z hornej časti nad hladinou so stopami trichologického materiálu (č. 10 a č. 11), približne 3dcl vzorky chemikálie z plastového sudu (č. 12), vzorka zaschnutej hmoty zo stropu nad sudom (č. 13), vychádzková bunda do pásu (č. 14), veko suda (č. 1), rukavica (č. 2 a č. 5), vzorka pripomínajúca tuk (č. 3 a č. 4), tmavé plastové vrece omotané plastovou páskou (č. 6), tmavé plastové vrece bez plastovej pásky (č. 7), náušnica žltej farby (č. 8), tri kusy malých korpuskulárnych častí pripomínajúcich stomatologický materiál (č. 9), dva kusy tvrdých korpuskulárnych častí pripomínajúcich stomatologický materiál (č. 10), 11 kusov častí pripomínajúcich nechty (č. 11), vzorka obsahu sudu po precedení v tekutej forme (č. 12), 10 kusov fragmentov neznámeho pôvodu (č. 14), trichologický materiál - zoškriabané časti steny, podlahy, zárubne a stery (č. 1 až č. 14), útržok plastovej fólie (č. 15) a jeden kus okuliarov značky Dolce&Gabana. Konkrétne súd vypočul: ·. P.. G.. F. P. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza) k posudku Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX a Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXXX, z ktorých vyplynulo, že na predložených skúmaných stopách nezistili prítomnosť ľudskej krvi, zistili prítomnosť ľudských vlasov v rôznom stupni degradácie na reze plastového vreca a analýza jadrovej DNA nebola úspešná, pretože zistené profily DNA neboli vhodné na interpretáciu. Ďalej znalec vypovedal, že na tričku značky Adidas s dlhým rukávom, béžovej farby, bol zaistený a analyzovaný ľudský vlas na vonkajšej strane trička, ktorý patril poškodenej Y. Q. a na prednej strane trička v oblasti hrude bol zistený a analyzovaný DNA profil obžalovaného. Na doplňujúce otázky uviedol, že jadrová DNA sa nachádza v jadrách buniek v tvare dvojvlákna a mitochondriálna DNA sa nachádza v organelách, ktoré sa nazývajú mitochondrie, je kruhového tvaru a je odolnejšia, stabilnejšia ako klasická jadrová DNA. Každý živý organizmus má v sebe obsiahnutú genetickú informáciu, u vyšších živočíchov je možné hovoriť aj o DNA. Skúmaná stopa označená pod bodom 9.3 bola biologický materiál získaný sterom, zaisteným zo zadnej strany tabuľky s evidenčným číslom, v polohe nachádzajúcej sa pred písmenom T, pričom zadná strana je vnútorná strana, ktorú pri pohľade spredu na značku nevidieť. Stopa č. 9 - tabuľka s EČV bola na skúmanie predložená v plastovom vrecku, ktoré bolo uzavreté, nemalo tlakový uzáver a vo vrecku bola vložená priamo len tabuľka bez obalu. Porovnávacie vzorky od detí Y. a P. boli predmetom skúmania štandardne, z dôvodu overenia, či skúmaná vzorka priradená Y. Q. vykazuje znaky príbuznosti. ·. P.. U.. T. O. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická daktyloskopia) k posudku Č.: F.O.-W.-B.-XXXX/XXXXX a Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, pričom z nich vyplynulo, že na predložených skúmaných veciach nebola zistená ani zviditeľnená žiadna daktyloskopická stopa. ·. F.. H.. F. P. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická chémia) k posudku Č.:F.-O.W.-B.-XXXX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že vzorka kvapaliny zo suda bola nehomogénnou hmotou obsahujúcou živočíšny tuk a kalnú kvapalinu, ktorá obsahovala silnú minerálnu kyselinu chlorovodíkovú, sírany, ktorých pôvod nebolo možné určiť a zmes chemických prvkov - vápnik, fosfor, draslík. Predložená bunda nebola vhodná na ďalšie skúmanie a identifikáciu, na jej povrchu neboli zistené žiadne chemické látky. Nadobudnutie kyseliny sírovej podlieha obmedzeniam podľa Nariadenia EP a Rady, kyselina chlorovodíková je bežne dostupná. Na doplňujúce otázky odpovedal, že išlo o prijatie záveru o živočíšnom pôvode obsahu skúmanej tekutiny a látky ako fosfor a vápnik sa nachádzajú aj u iných živočíšnych druhov, nielen u človeka.

Nevedel sa vyjadriť, v akom pomere sa fosfor a vápnik nachádzajú u iných živočíšnych druhov, u človeka je to v pomere 1:1,5. Vzhľadom na to, že sa v sude nachádzala heterogénna zmes organických a anorganických látok, teda nešlo o homogénnu tekutinu, nebolo možné určiť, koľko percent z tej zmesi zodpovedá zisteniu prítomnosti kyseliny chlorovodíkovej a koľko prítomnosti kyseliny sírovej a nebolo možné zistiť ani ich percentuálnu koncentráciu. Nevedel sa vyjadriť, koľko percentnú kyselinu a aký druh kyseliny je potrebný na rozpustenie ľudskej kosti. V tomto odbore je činný 34. rok a doposiaľ sa vo svojej praxi s rovnakým či obdobným prípadom nestretol, neskúmal neznámu heterogénnu zmes na účely zistenia, či obsahuje stopy po ľudskom organizme. Takéto prípady mu nie sú známe ani zo sveta, nepozná k tomu ani odbornú literatúru, ale určité otázky bolo možné konzultovať s kolegami z Českej republiky, ktorí riešili obdobné skutočnosti v rámci objasňovania prípadu zo X. P.. Ale vo všeobecnosti konštatoval, že je mimoriadne náročné získať poznatky na báze pokusov. Zatiaľ sa to javí ako náročné, ide o komplikovaný pokus. ·. A.. P.. H. P. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická antropológia) a P.. P.. F. F. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a videá) k posudku Č.:F.-O.-W.-B.-XXXX/ XXXX a zistil, že komparačnou metódou položenia zobrazenia vedľa seba na porovnanie zaistenej náušnice a náušnice dokumentovanej obrázkom (predloženou fotografiou) boli zistené zhodné znaky na spornom a porovnávacom materiáli, a to aj po vyhodnotení nameranej hodnoty priemeru ozdobnej časti guľovitého tvaru preloženej náušnice. Zhodu znakov hodnotili podľa typu materiálu - žltý kov, morfológie skúmaného predmetu ozdobnej časti guľatého tvaru, jemnej štruktúry povrchu a typu zapínania na patent. Chemickou analýzou bolo zistené, že stopa č. 11 sú s najväčšou pravdepodobnosťou umelé akrylové alebo gélové nechty, ktoré obsahovali stopy kyseliny palmitovej a stearovej, čo sú vyššie mastné kyseliny živočíšneho pôvodu. Na doplňujúce otázky znalec P.. P.. F. F. uviedol, že okuliare, ktoré sú zadokumentované na fotografii osoby poškodenej, sú identické ako okuliare, ktoré boli predložené na vyžiadanie experta rodinou poškodenej na účely skúmania ako porovnávacie. Skúmanie identifikácie predložených okuliarov nebolo predmetom zadania znaleckej činnosti v tejto časti posudku, a preto to ani nie je v posudku uvedené. Neskúmali, z akého kovu je náušnica na obrázku č. 5 v prílohe č. 2 posudku, vyjadrovali sa len k farebnému odtieňu tejto náušnice. Pre závery znaleckého posudku je relevantná otázka, či sa jedná o identické okuliare, pretože podľa tých zisťovali parametre vo vzťahu k veľkosti náušnice. Predložené okuliare mali vplyv na závery podaného posudku len pokiaľ išlo o rozmerové parametre náušnice. Na nič iné vplyv nemali. Z fotografie č. 5 v prílohe č. 2 posudku sa nedá určiť, že sa jedná o zlatú náušnicu. Zo znaleckého posudku O. Y. B. Ú. W. vedeného pod č. Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, prečítaného na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku súd zistil, že ústav vykonával analýzu videozáznamov z bezpečnostných kamier kamerových systémov na účely identifikácie vozidiel Š. C. I., Ž. farby a Š. X., X. farby ako Y. F. XXX, Č. farby a posádku vozidiel zo dňa 13. 12. 2016 v M.. Ďalej z posudku vyplynulo, že z kamery spoločnosti W. I., X.. H.. E.. v M. na M. J. XX v čase o 07:42:43 hodine, označenej ako Q. X, je zachytené OMV značky Š. X., X. farby, s nemožnosťou identifikácie evidenčného čísla a osôb vo vozidle. Z adresára C. Y., kamery 1, vonkajšok, je zachytené v čase o 07:54:04 hodine vozidlo značky Š. C. I., Ž. farby, bez identifikácie evidenčného čísla, či osôb vo vozidle. V adresári S. sa nachádza statický záznam, kde v čase o 07:58:57 hodine je zobrazené vozidlo značky Š.O. C. I., Ž. farby, ale opätovne bez evidenčného čísla a zobrazenia osôb vo vozidle. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom F.. F. P., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, súd zistil, že znalec vyšetroval okrem iných osôb aj svedka D. W.. Konštatoval u neho intelektové schopnosti na úrovni dolného pásma populačného priemeru až mentálnej subnormy s prevahou verbálneho intelektu nad praktickým. D. W. má simplexnú osobnosť, menej diferencovanú, introvertovanú, málo sebavedomú až zakomplexovanú, psychosomaticky narušenú a pocity nedostačivosti kompenzuje agresívnym a sociálne dominantným správaním. Je spontánne agresívny, ľahko frustrovaný, zvýšene vzťahovačný a podozrievavý, má skreslený úsudok a je domýšľavý. Má zníženú toleranciu k záťažovým situáciám, môžu sa u neho objaviť ťažkosti v sebaovládaní, ukazujú sa problémy vo vzťahu k iným ľuďom. Neprejavila sa u neho psychopatológia v zmysle duševného ochorenia. Znalec k motivácii vypovedania svedka W. uviedol, že z psychologického hľadiska išlo o jeho uvedomenie, že by mohol byť obvinený zo spolupáchateľstva. Svedok je schopný správne vnímať aj reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, ku ktorému vypovedá, čo je však ovplyvnené jeho snahou ukázať sa v priaznivejšom svetle a zapôsobiť lepším dojmom ako aj prítomnosťou fabulačných obsahov v myslení, v dôsledku čoho považoval znalec jeho výpoveď len

za čiastočne vierohodnú. Svedok má v myslení prítomné známky fabulácií vo všeobecnosti ako aj k predmetu vyšetrovania a tiež známky alibistického spracovania udalostí a účelovosť, ale fantazijné spracovanie udalostí alebo sugestibilita sa u neho neprejavili. Súd tiež na technickom zariadení vykonal oboznámenie dát obsiahnutých na CD nosiči, konkrétne zobrazením a prečítaním súborov označených ako XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a ako XXXX XXX XXX, a to postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku, pričom išlo o zistené a oznámené údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré spoločnosť E. X., X.. H.. E.. vyhotovila a následne poskytla na základe príkazu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu S. sp. zn. A. G..XXX/XXXX zo dňa 22. 12. 2016, a to za obdobie od 01. 11. 2016 do dňa vydania príkazu, pričom sa príkaz vzťahoval na telefónne čísla XXXX XXX XXX, registrované na F. M., XXXX XXX XXX registrované na X. X., XXXX XXX XXX registrované na poškodenú Y. Q. a tiež na čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX, ktoré neboli registrované na žiadnu osobu. V rámci dokazovania boli oboznámené aj vecné stopy, konkrétne okuliare poškodenej Y. Q. vydané na zápisnicu o vydaní veci dňa 22. 09. 2021, fotokompozitný materiál v 4 plastových skúmavkách, uložených v priesvitnom plastovom vrecku, zaistené pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, fragmenty zaistené ako stopa č. 14 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, gélové nechty zaistené ako stopa č. 11 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, náušnica žltej farby guľového tvaru s patentom - zaistené ako stopa č. 8 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, tmavé plastové vrece omotané plastovou páskou zaistené ako stopa č. 6 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, tmavé plastové vrece bez plastovej pásky zaistené ako stopa č. 7 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, rez plastového vreca z hornej časti nad hladinou so stopami trichologického materiálu - zaistené ako stopa č. 11 pri prehliadke iných priestorov v obci Q. H. zo dňa 03. 06. 2021, veko plastového suda - stopa č. 1 zo dňa 09. 06. 2021 a tmavozelený plastový sud - stopa č. 4 pri prehliadke iných priestorov v obci Q. H. zo dňa 03. 06. 2021, stopa č. 14 - bunda a stopa č. 8 - trojuholníkový kus nábytku. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a tiež v pripojenom spise Okresného súdu S., vedeného pod sp. zn. XXP/X/XXXX. Zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 17. 12. 2016 súd zistil, že bola vykonaná u X.H. Ť. v obci Q. Č.. XXX, v rámci ktorej boli zaistené veci na oblečenie a hygienické potreby - holiaci strojček, zubná pasta a kefka, krém Ibalgin, ktoré vyhodil obžalovaný z okna kúpeľne pri vykonávaní zásahu. Zo správy ÚVV a ÚVTOS W. zo dňa 08. 11. 2023 (príloha č. 1 k zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 07. 12. 2023) vyplynulo, že obžalovaný bol v tomto ústave umiestnený okrem iného aj v období od 30. 06. 2014 do 02. 11. 2016 a svedok Q. E. bol v tomto ústave umiestnený okrem iného aj v období od 04. 06. 2012 do 16. 06. 2015, pričom tieto obdobia sa prekrývajú v čase ich umiestnenia od 12. 05. 2015 do 19. 05. 2015 a aj od 09. 06. 2015 do 16. 06. 2015. Zo záznamov o pátraní po poškodenej Y. Q. bolo zrejmé, že k oznámeniu jej nezvestnosti prišlo dňa 13. 12. 2016 a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v S., odbor poriadkovej polície požiadalo o vyhlásenie pátrania, pričom svedok T. D. podával dňa 13. 12. 2016 na Obvodnom oddelení PZ v M. vysvetlenie s tým, že mu poškodená naposledy volala v čase o 07.41 hodine a uviedla mu, že bola unesená dvoma mužmi v čiernom a kričala o pomoc a mala pri sebe telefón G. X s číslom XXXX XXX XXX a následne začalo príslušné oddelenie PZ vykonávať úkony - lustrácie, zabezpečenie a vykonanie letu vrtuľníka a ďalšie, smerujúce k pátraniu po osobe a vozidle značky Š. X.. Podľa vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 22. 12. 2016 sa v dátach kontrolného systému úhrady diaľničných známok vyskytol záznam v období od 12. 12. 2016 do 14. 12. 2016 len k motorovému vozidlu s EČV: S. XXX I.. Zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 05. 04. 2017 umožňovala súdu zistiť, že vyšetrovateľ v prítomnosti znalca G.. U. Q. z odboru cestnej dopravy vykonal skúšobné jazdy na účely zmerania vzdialenosti a času jazdy medzi miestami označenými ako parkovisko pred P. Š. v M. na ulici A. P. Č.. XX, po trase k spoločnosti W. I., X.. H.. E.. v M. na ulici M. Č.. XX, ďalej smerom k spoločnsoti Y. Q., X.. H.. E.. v M., F. U. X a následne smerom ku kamere Obecného úradu v obci T. S.. Z obsahu zápisnice o obhliadke zaisteného vozidla zo dňa 21. 04. 2017 vyplynulo, že bola vykonaná na vozidle značky Š. C. I., Ž. farby, s EČV: S. XXX W. a bolo okrem iného zistené, že predný nárazník vozidla bol v nedávnej dobe striekaný Ž. farbou, interiér vozidla bol značne vlhký a zaplesnivený, vo vozidle bol cítiť zápach plesní. Pri obhliadke bol prítomný znalec G.. U. Q. z odboru dopravy. Podľa zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov sa táto konala dňa 16. 12. 2016 u W. Ť. v prestrešenom sklade v obci M. Č.. XXX, kde prišlo k prehliadke nájdeného vozidla značky Š. C. I., Ž.

farby, s EČV: S. XXX W. a následne boli zaistené pachové stopy zo sedadla vodiča, sedadla spolujazdca, z batožinového priestoru, biologické stopy - stery z plastového rámika a zo zadnej i prednej značky S. XXX W. ako aj samotné evidenčné čísla z vozidla, ďalej tiež stery z volantu, kľučky z dverí vodiča, trichologický materiál - vlasy z opierok vodiča a spolujazdca a stery z viacerých častí vozidla ako aj poťah zadného sedadla spolujazdcov a vozidlo bolo odvezené odťahovou službou. Zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 16. 12. 2016 súd zistil, že bola vykonaná v obci Q. H., v rodinnom dome Č.. XXX u B. Q., kde boli v rámci prehliadky zaistené dva mobilné telefóny, dva kusy pokladničných blokov a hygienické potreby, konkrétne dve zubné kefky, hrebeň a viaceré holiace strojčeky. Ako vyplynulo zo zápisníc o vydaní veci, svedok T. D. dobrovoľne vydal dňa 13. 12. 2016 dva kusy zubnej kefky a jeden kus kefy na vlasy, ktoré patrili poškodenej Y. Q. a 29. 12. 2016 tiež dobrovoľne vydal odevné súčasti poškodenej ako porovnávací materiál - rifle, tielko na ramienka, bavlnené tepláky, rifľovú košeľu, hodinky a náramok, ďalej B. Q. dňa 14. 12. 2016 vydala dobrovoľne motorové vozidlo značky F. XXX, Č. farby, s EČV: S. XXX Y., s deformovanou prednou S., osvedčenie o evidencii vozidla č. Y. a jeden kus kľúča od vozidla a napokon v dňoch od 20. 01. 2017 do 24. 05. 2017 prišlo postupne k dobrovoľnému vydaniu kamerových záznamov zo dňa 13. 12. 2016 rôznymi spoločnosťami a obecnými úradmi. Podľa zápisnice o prehliadke tela bol dňa 17. 12. 2016 obžalovaný podrobený prehliadke a boli mu odobraté aj pachové stopy. Zo zápisnice o obhliadke miesta nálezu vyplynulo, že dňa 13. 12. 2016 v čase o 15.15 hodine bol v katastrálnom území M., v časti F. v poli vedľa cesty pod U. v smere na F. po ľavej strane cesty, po odbočení asi 200 metrov napravo od cesty v poli, vo vzdialenosti 13 metrov od pravého okraja cesty, bol nájdený mobilný telefón neznámej značky, W. farby s grafickým zadným krytom s nápisom U. I., ktorý bol zapnutý a reagoval na pohyb rozsvietením displeja. Zo zápisnice o obhliadke zaisteného vozidla zo dňa 21. 12. 2016 vyplynulo, že táto bola vykonaná v skladových priestoroch zaistených vecí v H. na vozidle značky F. XXX, Č. farby, s EČV: S. XXX Y. a v rámci prehliadky boli zaistené pachové stopy a stery ako aj trichologický materiál. Zo zápisníc o výsluchu svedka súd zistil, že poškodená Y. Q. vypovedala dňa 25. 11. 2015 na národnej kriminálnej agentúre, Prezídia Policajného zboru, expozitúra W. vo veci vedenej pod Č.: F.-XXX/NKA-C.W.-XXXX, kde jedným z viacerých obvinených bol aj obžalovaný P. Q., ďalej Y. Q. vypovedala aj dňa 25. 11. 2014 na národnej kriminálnej agentúre, Prezídia Policajného zboru, expozitúra N. vo veci vedenej pod Č.: F.-XXX/NKA-C.-W.-XXXX pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a úvode výpovede sa vyjadrila, že sa dostavila dobrovoľne na políciu, aby vypovedala o všetkom, čo vie o jej manželovi P. Q. a v tejto veci následne opakovane a rozsiahlo vypovedala aj v dňoch 16. 03. 2015, 19. 03. 2015, 08. 12. 2015. Podľa priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru v N., vedeného pod č. E.-S.-E.XXX/XXXX, sa na základe oznámenia U. Č. zo dňa 13. 12. 2016 prejednávalo odcudzenie evidenčných čísiel z jeho vozidla značky M. I., a to S. XXX T., ku ktorému malo prísť v obci Š., čo spozoroval toho dňa v čase o 07:36 hodine. Nemal podozrenie na žiadnu konkrétnu osobu. Zápisnica o prehliadke iných priestorov a pozemkov, ktorá bola spísaná dňa 28. 12. 2017 pod Č.: F.XXX/NKA-F.-N.-XXXX vyšetrovateľom NAKA, národnej protizločineckej jednotky Prezídia policajného zboru, expozitúra N., umožňovala súdu zistiť, že prehliadka bola vykonaná u E. Q. na základe príkazu vyšetrovateľa zo dňa 27. 12. 2017 pod číslom: F.-A.-F.-Q.-XXX/XXXX, a to v obci Q. H., na Š. J., na parcelách č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/XX a Č.. XXX/XX s tým, že v rámci tejto prehliadky neboli odňaté žiadne veci. Podľa ďalšej zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov, vykonanej dňa 03. 06. 2021, súd zistil, že znova bola vykonaná prehliadka v obci Q. H., na Š. J., na parcelách č. XXX/XX, č. XXX/ XX a č. XXX/XX a č. XXX/XX, zapísaných na D. Č.. XXXX s tým, že v rámci tejto prehliadky bolo zaistené veľké množstvo vecí, najmä však čierny plastový sud s objemom 220 litrov pod hadicami a ostatnými komponentami, s neznámou tekutinou s bližšie nešpecifikovaným objektom v čiernej fólii, omotaný páskou a v prítomnosti znalcov boli zaistené aj stery a vzorky. Ako vyplynulo zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 22. 09. 2021, svedkyňa U. T. dobrovoľne vydala dámske slnečné okuliare značky T., Č.-Č.-P. farby a vrecko značky T. a krabičku. Z mapy mesta M., vyhotovenej ako náhľad zhora (z vtáčej perspektívy) bolo možné pozorovať zakreslenie umiestnenia a vzdialenosti kamerových systémov spoločností W. I., X.. H.. E.. a Y. Q.Ľ., X.. H.. E.. ako aj miesto nálezu mobilného telefónu poškodenej. Zo správy ÚVV a ÚVTOS W. zo dňa 19. 01. 2017 bolo možné zistiť presný časový rozpis, v ktorom bol obžalovaný postupne premiestňovaný do jednotlivých ústavov na výkon väzby, konkrétne v A., W., G. a tiež v S..

Podľa správy Krajskej prokuratúry S. zo dňa 10. 08. 2021 bol obžalovaný vyrozumený, že prokuratúra bude preverovať ním uvádzané skutočnosti, v zmysle ktorých intervenujúci prokurátor U.. P. Ľ. opomenul na hlavnom pojednávaní časť výpovede svedka Q. E., ktorý sa mal vyjadrovať ku krádežiam pracovných strojov na objednávku spoločne s H. S.. Tieto skutočnosti boli následne zisťované s tým, že svedok Q. E. bol vyťažený dňa 26. 02. 2021 a neuviedol k tomu nič konkrétne. Z nákresu parcely registra I., XXX/XX, nachádzajúcej sa na Š. J. vo Q. H. vyplýva, že ružovou farbou sú na ňom označené priestory, ktoré obžalovaný podľa jeho vyjadrenia nevlastnil a medzi nimi aj tá časť budovy, v priestoroch ktorej je zaznačené miesto nálezu komponentov značky A.. Ako vyplynulo z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vyhotoveného dňa 21. 05. 2015, bol adresovaný Okresnému úradu M. a bol podpísaný obžalovaným aj poškodenou a jeho prílohou bola darovacia zmluva, pričom predmetom prevodu bol rodinný dom v M., súpisné číslo XXXX, zapísaný na D. Č.. XXXX, pričom na prijímacej pečiatke Okresného úradu M. je nečitateľný dátum, začínajúci údajom „X.XX.XX..“. Z náčrtku, ktorý vyhotovila dňa 14. 12. 2016 svedkyňa B. X. v rámci svojej výpovede na účely zakreslenia skutočností, ku ktorým bola vypočúvaná, bolo možné zistiť, v ktorých miestach videla svedkyňa neznámych mužov tlačiť nejakú ženu do auta a následne odchádzať vozidlo. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 31. 07. 2021 z katastra nehnuteľností v obci Q. H., v katastrálnom území Q. H., v okrese S., bol ako výlučný vlastník (v podiele 1/1) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcelnom čísle XXX/XX zapísaný E. Q. na základe vkladu kúpnej zmluvy z roku 2020. Súd ďalej zistil, že faktúra č. XXXXXXX bola vystavená dňa 01. 08. 2014 dodávateľom Q. G. L., X.. H.. E.. s dátumom splatnosti 01. 08. 2014 pre odberateľa H. T. na sumu 8.000 eur za nehnuteľnosti na Ž. ulici, na LV č. XXXX, F.. XXX/X. Zo správy ÚVTOS T. A. Q. zo dňa 27. 03. 2024 vyplynulo, že obžalovaný v období od 01. 09. 2021 do 30. 11. 2021 neporušil interné predpisy, udržiaval si poriadok na cele, k trestnej činnosti prezentoval nekritický postoj, pracovne zaradený nebol a záujem o prácu neprejavoval. Udržiaval kontakt so sestrou, matkou, družkou a synom. Bol umiestnený na oddiely s diferenciačnou skupinou C. Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS W. zo dňa 22. 05. 2024 vyplynulo, že obžalovaný nemal po umiestnení do ústavu od 18. 04. 2023 žiadne problémy s adaptáciou na podmienky výkonu väzby, správanie a vystupovanie mal na požadovanej úrovni, konfliktné situácie nevyvolával, vo veciach mal poriadok, príkazy a nariadenia plnil a rešpektoval, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený, pracovne zaradený nebol a udržiaval sociálny kontakt formou korešpondencie. Podľa výpisu z Obchodného registra zo dňa 29. 05. 2024 súd zistil, že v spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.., so sídlom M., Š. XXXX/XX, G.: XX XXX XXX, zapísanej od 08. 04. 2006, bola poškodená P.. Y. Q. zakladajúca spoločníčka spolu s P. O. a Ľ. O., pričom poškodená bola aj konateľkou v období od 08. 04. 2006 do 13. 12. 2016. Z rozsudku Okresného súdu S. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23. 11. 2018 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu pozbavenia osobnej slobody formou účastníctva podľa § 21 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona k § 182 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d), písmeno i) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného zákon a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to za skutok, ktorý spočíval v pozbavení osobnej slobody jeho bývalej manželky, P.. Y. Q., ktorý sa stal dňa 13. 12. 2016. Podľa uznesenia Krajského súdu v S. sp. zn. XTo/XX/XXXX bolo odvolanie obžalovaného ako aj prokurátora Krajskej prokuratúry S. dňa 09. 04. 2019 zamietnuté, v dôsledku čoho nadobudol prvostupňový rozsudok v tej trestnej veci právoplatnosť. Z pripojeného spisu Okresného súdu S. sp. zn. XXP/X/XXXX súd zistil, že uznesením zo dňa 31. 01. 2017 vydal neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti P. a Y. Q. do starostlivosti starých rodičov U. T. a Q. T.. Rozsudkom zo dňa 15. 06. 2017 súd rozhodol o zverení maloletých detí P. a Y. Q. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov a určil vyživovaciu povinnosť obžalovanému ako aj poškodenej. Obžalovaný podal odvolanie, o ktorom rozhodol následne rozsudkom Krajský súd v S. sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa 26. 06. 2018 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z rozsudku Okresného súdu S. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 10. 06. 2015 súd zistil, že manželstvo obžalovaného ako odporcu a poškodenej ako navrhovateľky rozviedol a deti zveril do osobnej starostlivosti poškodenej ako matky detí. Obžalovanému uložil vyživovaciu povinnosť a upravil styk s deťmi, ktorý povolil na každú poslednú sobotu v mesiaci za prítomnosti poškodenej.

Ako to vyplynulo z odpisu registra trestov, obžalovaný P. Q. v ňom má tri záznamy, avšak toho času sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (záznam z roku 1987 a záznam z roku 2009) a v poradí tretí záznam sa týka trestnej veci, vo vzťahu ku ktorej prišlo k povoleniu obnovy konania a ako obnovená bola prejednávaná v tomto konaní.

************ Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, a to nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Pri posudzovaní, ktoré dôkazy navrhované obhajobou je potrebné vykonať, súd hodnotil najmä, či bol návrh na vykonanie dôkazu riadne odôvodnený, obsahujúci dostatočné vysvetlenie významu dôkazu pre náležité objasnenie skutkového stavu, či sa týka skutkovej podstaty obvinenia, či je spôsobilý ovplyvniť výsledok konania pred súdom alebo je aspoň dôvodné očakávať, že posilní postavenie obhajoby a význam dôkazu pre spravodlivé konanie ako celok, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej trestnej veci, najmä ustanovenia Trestného poriadku a ustálenú rozhodovaciu prax súdov, fázu a priebeh konania, argumentačnú líniu a stratégiu využívanú stranami trestného konania a ich procesný postup v jeho priebehu (tzv. Perna test, pozri rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Martazaliyeva proti Rusku zo dňa 18.12.2018 č. 36658/05, § 136 a nasl.). Súd vykonal dôkazy navrhované nielen obžalobou, ale aj dôkazy navrhované obžalovanými a niektoré obstaral sám, a to v rozsahu, v akom sú tieto dôkazy v texte vyššie podrobne rozpísané a v akom ich súd zároveň považoval aj za dostačujúce na náležité objasnenie skutkového stavu a pre meritórne rozhodnutie. Z toho dôvodu nepovažoval potom za potrebné, ale ani za dôvodné vykonávať ďalšie dôkazy navrhované obžalovaným P. Q., predovšetkým vypočúvaním ďalších svedkov alebo zadovažovaním, či čítaním ešte iných listín. Aj, ale nielen preto, návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania odmietol. Rovnosť zbraní je neoddeliteľnou súčasťou spravodlivého procesu a vyžaduje si, aby každá strana mala primeranú možnosť predložiť svoj prípad za podmienok, ktoré ju voči protistrane neznevýhodňujú. Otázku zachovania rovnosti zbraní tak nemožno hodnotiť prostým numerickým vyjadrením počtu návrhov obhajoby na vykonanie dokazovania, ktoré súd nepripustil v porovnaní s návrhmi obžaloby. Požiadavka spravodlivého procesu neukladá súdu povinnosť vykonať dôkazy alebo nariadiť vyšetrovací úkon len preto, že o to strana konania požiadala. Napriek tomu, že strany trestného konania môžu navrhnúť vykonať ďalšie dôkazy aj v priebehu hlavného pojednávania a konania pred súdom, Trestný poriadok ako aj ustálená rozhodovacia prax, fázu určenia rozsahu dokazovania koncentruje najmä na štádium podania obžaloby v prípade prokurátora a vyjadrenia sa k obžalobe v prípade obvineného alebo iných strán trestného konania, a to na základe výzvy súdu (§ 240 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku). Konkrétne, pokiaľ išlo o navrhovaných svedkov, súd nevidel žiadny dôvod na vypočúvanie osôb, ktorých vypočutie bolo vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania nadbytočné a najmä nepodstatné (F. Y. - zubár, Š. - advokát, E. Q. - syn obžalovaného, X. X. - X. obžalovaného, F. P. - agent marketing, I., O., B. X., U. C., P. U. - známi z kaviarne v M., U. Q. - bývalá manželka obžalovaného, M. a Š. - vyšetrovatelia na vlastnú päsť, P. O. a H. - spoluväzni, Q.Í. T. - otec poškodenej, H.W. S. obchodný partner/spoluobvinený a osoby, ktoré vykonávali prehliadku iných priestorov a pozemkov), pretože súd nepotreboval ďalšími dôkazmi preverovať otázku zákonnosti dôkazov, či hodnovernosti svedkov, a to vo vzťahu k žiadnemu dôkazu vykonanému v tomto konaní. Rovnako súd vyhodnotil tieto návrhy obžalovaného ako nadbytočné aj preto, že z vykonaných dôkazov vyčerpávajúcim spôsobom zistil všetky podstatné skutočnosti a v dôsledku toho usúdil, že od týchto svedkov nemá zmysel zisťovať skutočnosti už zistené. Ako úplne neopodstatnený súd vyhodnotil aj návrh obžalovaného na čítanie výpovedí svedkov z iných trestných konaní, konkrétne Q. E.É., a to pre nezameniteľnosť procesného postavenia svedka a obvineného a tiež z dôvodu, že svedok bol v tejto veci vypočutý a bolo možné klásť mu otázky.

Obdobne súd vyhodnotil návrhy smerujúce k vyžiadaniu a zabezpečeniu dodatku k znaleckému posudku znalca G.. Q. Y. ohľadne údajov nachádzajúcich sa na SIM karte, pretože znova, išlo o návrh nadbytočný (znalec bol vypočutý) a smerujúci k objasneniu okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. V súvislosti s dôkazmi, ich kvantitou, ale aj kvalitou považuje súd k ich zákonnosti za nevyhnutné vysvetliť, že pokiaľ obžalovaný namietal vykonávanie dôkazov získaných z Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru v W. ako výsledok znaleckého skúmania a odôvodňoval, že tento ústav nemal až do 30. 06. 2022 garanta zapísaného na príslušné odvetvia, tak nešlo o relevantnú výhradu. Táto okolnosť nebola podľa názoru súdu spôsobilá znehodnotiť vo veci podané znalecké posudky, ani znemožniť ich vykonanie pred súdom pre neprípustnosť, ktorá by mala spočívať v ich nezákonnosti a zapríčiniť tak absenciu dôkazných prostriedkov (znaleckej činnosti), ktorými prišlo k objasneniu a preukazovaniu skutočností dôležitých v tomto konaní. Bolo tomu tak preto, že išlo o formálnu prekážku, ktorá nemala prakticky žiadny vplyv na odbornú spôsobilosť a zdatnosť konajúcich znalcov ako ani na ich schopnosť a oprávnenie zodpovedať uložené otázky a úlohy. ************ Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v skutkovej vete obžaloby, avšak považoval za nevyhnutné skutkovú vetu upraviť a precizovať konanie obžalovaného, doplniť konkrétne zistené skutočnosti a vypustiť z nej skutočnosti nadbytočné až nepodstatné tak, aby jej finálny text komplexne odrážal zistený skutkový stav. Súd však úpravy vykonal bez zásadnej zmeny okolností samotného skutku (tzn. pri zachovaní jeho totožnosti). Predmetné úpravy spočívali predovšetkým v rozdelení skutkovej vety do štyroch častí/odsekov, v ktorých bol chronologicky a aj logicky vystihnutý vývoj skutkového deja, a to tak, aby bolo následne prehľadné a celkom zrejmé nielen naplnenie znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty zažalovaného zločinu, ale aj naplnenie ďalších jej obligatórnych znakov, ktoré mali základ vo vykonaných dôkazoch. Konkrétne: - v prvej časti skutkovej vety súd čo najpresnejšie uviedol čas a miesto, teda kedy a kde začal obžalovaný preukázateľne hovoriť o svojom úmysle fyzicky zlikvidovať P.. Y. Q., jeho bývalú manželku, pričom vypustil zo skutkovej vety výraz „pravdepodobne“, nahradil ho označením dvoch konkrétnych ústavov a výrazom „počas výkonu väzby“ a uviedol aj dôvody, pre ktoré sa obžalovaný rozhodol uskutočniť tento zámer, - v druhej časti skutkovej vety súd uviedol čas, miesta a konkrétne kroky, ktoré obžalovaný vykonal po prepustení z väzby na slobodu (postačoval dátum prepustenia z väzby na slobodu bez uvedenia konkrétneho rozhodnutia súdu) s označením Q. E., ktorému odovzdal informácie o dennom režime poškodenej a ktorého úlohou bolo podľa dohody s obžalovaným sám si stanoviť formu a miesto únosu P.. Y. Q. a odovzdať ju obžalovanému na konkrétnom mieste za odmenu, ktorú v tejto časti označil ako preddavok vo výške najmenej 10.000 eur, - v tretej časti skutkovej vety súd oproti obžalobe výrazne skrátil dej z dôvodu, aby neprichádzalo k zbytočnému opakovaniu skutočností a v texte špecifikoval okolnosti vykonania samotného objednaného únosu tak, že ustálil čas použitím výrazu „približne o“ (nie okolo), označil osoby, ktoré sa na realizovaní plánu obžalovaného podieľali (a to spôsobom, akým toto označenie dovoľoval princíp prezumpcie neviny) a oproti obžalobe precizoval, že Š.O. X., X. farby nebolo vozidlo poškodenej, teda páchatelia nevtiahli poškodenú proti jej vôli do „jej“ vozidla a vypustil, že tak konali podľa predchádzajúcich pokynov obžalovaného (pretože tak to vyplývalo z dokazovania a bolo uvedené v druhej časti skutkovej vety) a - vo štvrtej časti skutkovej vety súd oproti obžalobe výrazne skrátil text a opätovne z neho vypustil, že páchatelia konali na základe predchádzajúcich pokynov obžalovaného a následne špecifikoval, akým spôsobom prišlo k zavŕšeniu zamýšľaného plánu obžalovaného, teda uviedol, že k usmrteniu poškodenej prišlo zo strany obžalovaného najneskôr v čase do 16. 12. 2016 za presne nezistených okolností a presne nezisteným spôsobom, pretože v konaní neboli produkované dôkazy o tom, že si obžalovaný kyselinu a sud, v ktorom sa našli pozostatky tela poškodenej, zabezpečil na účely jej usmrtenia vopred a ďalšie detaily o prehliadke zo dňa 03. 06. 2021, či informácie o súdnom konaní pred Okresným súdom S. vo veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX nepovažoval za potrebné uvádzať. Podľa názoru súdu výsledky vykonaného dokazovania odôvodnili nielen nevyhnutnosť vyššie v texte opísanej úpravy skutku, ale aj úpravu právnej kvalifikácie konania obžalovaného, s ktorou sa súd nemohol stotožniť. Na rozdiel od obžaloby súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil

tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona, keď usmrtil P.. Y. Q. s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z pomsty (z osobitného motívu), avšak čin nespáchal na chránenej osobe - osobe blízkej, v dôsledku čoho nenaplnil obžalobou žalovaný čin aj podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

************

V tomto prípade považuje súd za veľmi podstatné dať do pozornosti, že pri hodnotení dôkazov zahrnul do svojich úvah aj jednu špecifickú skutočnosť, ktorá robila prejednávanú kauzu do istej miery výnimočnou a zároveň ju odlišovala od iných, obvykle zažalovaných prípadov úkladných vrážd. Osobitosťou tohto prípadu bola skutočnosť, že obžalovaný bol už v inom konaní postavený pred súd za konanie, ktorého sa mal dopustiť voči jeho bývalej manželke P.. Y. Q. a ktoré bolo právne posúdené ako zločin pozbavenia osobnej slobody a ktorého okolnosti sa v rámci zisteného skutkového deja zhodovali s okolnosťami, ktorých objasnenie bolo predmetom obžaloby v tejto veci. Podľa názoru súdu teda nebolo vôbec bez významu, že obžalovaný bol v konaní vedenom na Okresnom súde S. pod sp. zn. XT/XX/XXXX uznaný za vinného zo zločinu pozbavenia osobnej slobody a bol mu uložený trest odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby podľa § 182 odsek 2 Trestného zákona, a to vo výmere 12 rokov a že takto uznanú vinu a uložený trest potvrdil Krajský súd v S. uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX dňa 09. 04. 2019, keď odvolanie obžalovaného zamietol. Je potrebné pripomenúť, že išlo o právoplatne skončené konanie, v rámci ktorého súdy rozhodli, že obžalovaný je trestne zodpovedný za zmiznutie P.. Y. Q., ktorá bola v zmysle citovaných rozhodnutí od 13. 12. 2016 nezvestná, pričom v tom čase a v tom konaní neexistovali žiadne ďalšie dôkazy na prijatie iných záverov, ktoré by nezvestnosť bývalej manželky obžalovaného rozumne vysvetľovali. Ku závažnej zmene situácie prišlo až po objavení nového dôkazu, ktorými bolo nájdenie telesných pozostatkov P.. Y. Q., ktoré vyústilo do rozhodnutia Krajského súdu v S., ktorý uznesením zo dňa 18. 04. 2023 pod sp. zn. XTos/X/XXXX povolil obnovu konania a vyššie označené rozhodnutia o právoplatnom odsúdení obžalovaného zrušil. V súvislosti s týmto rozhodnutím o povolení obnovy konania bolo podľa názoru súdu určujúce vyjadrenie, že ide o povolenie obnovy konania v neprospech obžalovaného. Všetky tieto skutočnosti vyplývali a bolo možné ich zistiť z obsahu citovaných súdnych rozhodnutí. Je nesporné, že nebolo úlohou a už vôbec nie povinnosťou obžalovaného, aby v konaní pred súdom dokazoval svoju nevinu. Súd však nemohol ponechať bez povšimnutia spôsob obrany obžalovaného a fakt, že v obnovenom konaní sa rozhodol brániť aktívne a vypovedal, predkladal a navrhoval dôkazy, avšak súčasne najmä absolútne nekriticky spochybňoval nielen novoobjavnú skutočnosť (nájdenie telesných pozostatkov poškodenej P.. Y. Q.) a nové dôkazy k preukázaniu tejto skutočnosti zadovážené (znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu v W. a znalecký posudok znalca P.. A. P., F.. Y. O..), ale obžalovaný naviac spochybňoval a namietal aj dôkazy z pôvodného konania, ktoré súd v obnovenom konaní vykonával znova. V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že hoci obžalovaný kategoricky popieral, že by mal čokoľvek spoločné čo i len so zmiznutím, a teda následne aj s usmrtením poškodenej P.. Y. Q., súd jeho obrane neuveril a vo výsledku ju vyhodnotil iba ako účelovú snahu o exkulpáciu (vyvinenie sa spod obžaloby). Súd dodáva, že obrana obžalovaného spočívala iba v systematickom a opakovanom spochybňovaní jednotlivých dôkazov, ale toto ani z hľadiska počtu námietok a výhrad a ani z hľadiska ich kvality celkom rozhodne nepostačovalo na vytvorenie rozumných pochybností, ktoré by vo výsledku vytvorili súdu vážnu prekážku a bránili by mu prijať jednoznačný záver o vine obžalovaného. Súd zdôrazňuje, že sa obranou obžalovaného dôkladne zaoberal a vyhodnotil ju ako celkom nepresvedčivú z dôvodu, že nemala oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a jeho tvrdenia tak nebolo možné relevantným spôsobom overiť. Inými slovami, tvrdenia obžalovaného neboli spôsobilé vyvrátiť obžalobnú verziu skutku a neboli spôsobilé ju v žiadnom ohľade ani zoslabiť. Bolo tomu tak aj preto, že obžalovaný v podstate predovšetkým trval na tom, že niektorých svedkov vôbec nepozná (Q. E., D. W., U. F., P. T.), mnohých svedkov len označil za klamárov, prípadne namietal ich bezúhonnosť a

spochybňoval ich morálny kredit (U. T., S. L.Y., D. W., P. P., H. T., T. T., Ľ. U., T. D.) a neúčinne tiež namietal zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní (vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov zo dňa 03. 06. 2021 a v rámci nej zaistených vecí, znalecké posudky k identifikácii telesných pozostatkov poškodenej). Aj napriek tomu však súd nemal k dispozícii žiadne také podklady, ktoré by korešpondovali týmto tvrdeniam obžalovaného a umožňovali by tak súdu v rozumnej rovine uvažovať o inom priebehu skutkového deja, o iných dôvodoch a okolnostiach zmiznutia a usmrtenia poškodenej P.. Y. Q., či o inom páchateľovi, než bolo súdu predložené vo verzii obžaloby. Pri ustálení viny obžalovaného tak súd vychádzal primárne z výpovedí celého radu svedkov, ktorých výpovede považoval za dôkazy získané zákonným spôsobom a obsahu ktorých korešpondovali tiež mnohé listinné dôkazy, ale aj znalecké posudky. V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné konštatovať, že v konaní nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na vznik závažných pochybností o pravdivosti svedeckých výpovedí alebo odhaľovala motív u ktoréhokoľvek zo svedkov úmyselne zavádzať pri popisovaní prežitých udalostí a snahu privodiť obžalovanému trestné stíhanie alebo cielene mu poškodiť. Pozornosti súdu neušlo, že pri takom množstve zadovážených svedeckých výpovedí sa vyskytli aj odlišnosti, respektíve prichádzalo k uvádzaniu rozdielnych údajov, a to aj vo vzťahu k individuálnym výpovediam jedného svedka, ale aj vo vzťahu k výpovediam viacerých svedkov medzi sebou. Takto zistené rozdiely však súd vyhodnotil ako nepodstatné, netýkajúce sa dôležitých skutočností a ako nespôsobilé vyvolať rozumné a dôvodné pochybnosti o objasňovanom skutku a zároveň ich súd vyhodnotil ako rozdiely, ktoré aj pre odstup času a zároveň aj pre rozsiahle vyšetrovanie (vedené od roku 2016) len potvrdzovali autentickosť svedeckých výpovedí. Súd zastáva názor, že je prakticky nemožné, ak nie až priamo vylúčené, aby svedok spontánne s väčším časovým odstupom poskytol obsahovo úplne identickú výpoveď, akú uvádzal v prípravnom (či pôvodnom) konaní. Práve naopak, súd by hodnotil ako mimoriadne pozoruhodné a tiež najmä ako podozrivé, ak by svedkovia vypovedali doslova rovnako, bezchybne a v celkovej zhode so svojimi predchádzajúcimi, viackrát učinenými výpoveďami, pretože v takom prípade by mohlo ísť o výpovede naučené, vopred pripravené a teda aj neprirodzene nepoznačené vytrácaním pamäťovej stopy, a to najmä pokiaľ išlo o hodnotenie nepodstatných okolností, ku ktorým sa vyjadrovali. Súd ďalej v tejto súvislosti vzal do úvahy, že je nevyhnutné vysvetliť, že si veľmi dobre uvedomoval potrebu mimoriadnej obozretnosti pri hodnotení výpovedí svedka - spolupracujúceho obvineného Q. E., a to zvlášť z hľadiska jeho vierohodnosti. U tohto svedka išlo o osobu, ktorá bola sama v čase jeho vypočutia odsúdená za „únos“ poškodenej P.. Y. Q., v dôsledku čoho bolo o to viac naliehavé zisťovať a overovať skutočnosti, o ktorých vypovedal aj prostredníctvom ďalších, zákonným spôsobom získaných dôkazov. Súd preto s plnou vážnosťou dodáva, že Trestný poriadok pozná a upravuje inštitút spolupracujúceho obvineného a na aplikovanie tohto inštitútu má nespochybniteľne zavedené mechanizmy a pravidlá. Zároveň súd podotýka, že ani v predmetnej kauze sa v prípade aplikovania tohto inštitútu nejednalo o výnimočnú situáciu, nakoľko inštitút spolupracujúceho obvineného je v právnom poriadku zapracovaný, v prevažnej miere úspešne používaný a empíria v tejto oblasti oprávňuje súd konštatovať, že slúži k odhaľovaniu, objasňovaniu trestnej činnosti a tiež k odsúdeniu jej páchateľov. Okrem už uvedeného, súd považuje za potrebné dodať, že po novele Trestného poriadku (účinnej od 15. marca 2024) bolo jeho úlohou zisťovať, aké benefity boli poskytnuté svedkovi, ktorý v predmetnom konaní vypovedal ako spolupracujúci obvinený a či tieto benefity boli zákonné a v nadväznosti na to aj s náležitou starostlivosťou venovať pozornosť tomu, či skutočnostiam, ktoré vyplynuli z výpovedí Q. E. korešpondujú aj iné dôkazy. To sa na základe vykonaného dokazovania potvrdilo výpoveďami aj iných svedkov, nepožívajúcich status spolupracujúcich obvinených a aj znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi, a to napokon aj umožnilo súdu uznať vinu obžalovaného. Obžaloba v konaní predložila súdu celý rad dôkazov, z ktorých však iba svedecká výpoveď Q. E. spájala so zažalovaným skutkom obžalovaného priamo, a aj to iba v tej časti skutkového deja, ktorý bezprostredne predchádzal usmrteniu poškodenej P.. Y. Q.B.. Práve z tohto dôvodu bolo v konaní mimoriadne dôležité a pre uznanie viny obžalovaného rozhodujúce posudzovať ostatné zadovážené dôkazy a hodnotiť, či nasvedčujú pravdivosti a zrozumiteľnosti výpovedi svedka Q. E., či ju v rozhodujúcich okolnostiach potvrdzujú a či teda vo výsledku utvárajú ucelenú, logickú a ničím nenarušenú reťaz nepriamych dôkazov.

Svedok Q. E. súdu podrobne, ale vcelku jednoducho popísal, že bol obžalovaným priamo oslovený, požiadaný, inštruovaný a aj finančnou odmenou motivovaný k tomu, aby pre neho „uniesol“ poškodenú P.. Y. Q.B.. Okrem toho, že svedok sám seba touto výpoveďou usvedčil z účasti na skutku kvalifikovanom ako zločin pozbavenia osobnej slobody a bol za tento zločin aj právoplatne odsúdený, bola pravdivosť jeho priznania potvrdzovaná ďalšími dôkazmi, z ktorých časť spočívala vo výpovediach iných svedkov, ale s výpoveďou tohto svedka boli súladné aj výsledky znaleckého skúmania a obsah listinných dôkazov. Svedok Q. E. vysvetlil, že bol obžalovaným oslovený v novembri 2016, vyzvaný na stretnutie a že išlo o prirodzený kontakt, ktorý bol akýmsi pokračovaním ich predchádzajúcich aktivít, ktoré mali spoločne už predtým v kriminálnom prostredí, v ktorom sa obaja pohybovali. V tejto časti potvrdzuje výpoveď svedka Q. E. svedok D. W., u ktorého Q. E. na jeseň 2016 pracoval a ktorý svedka Q. E. na viaceré dohodnuté stretnutia s obžalovaným aj vozil ako šofér a bol na nich aj osobne prítomný. Svedok Q. E. ďalej popisoval, že bol prekvapený požiadavkou obžalovaného, ktorá spočívala v „únose“ poškodenej P.. Y. Q., pretože očakával, že ho obžalovaný zapojí do iného typu „biznisu“ a vysvetlil, že obžalovaný sa bránil označeniu zamýšľanej akcie slovom „únos“, pretože o nevyhnutnosti jej vykonania presviedčal svedka argumentami, že s poškodenou sa nevyhnutne potrebuje osobne stretnúť kvôli podpísaniu určitých dokumentov a zabrániť jej tak v ďalšom nakladaní s majetkom, o ktorý podľa vlastného presvedčenia prichádzal jej neuváženým konaním. Nevyhnutnosť spôsobu, akým mal svedok Q. E. zabezpečiť obžalovanému stretnutie s poškodenou, vysvetľoval svedok Q. E. tým, že poškodená mala byť podľa vyjadrenia obžalovaného sledovaná políciou a obžalovaný sa chcel vyhnúť tomu, aby o ich stretnutí niekto ďalší vedel. Svedok Q. E. ďalej vypovedal, že obžalovaný mu na jednotlivých stretnutiach odovzdával informácie o dennom režime poškodenej P.. Y. Q., ukázal mu konkrétne miesto v obci Q. H., na ktoré mal svedok poškodenú po jej „únose“ dopraviť a obžalovaný s ním absolvoval aj konkrétnu trasu, ktorá mala svedkovi slúžiť na uľahčenie rozhodnutia ohľadne spôsobu, akým a odkiaľ by bolo najvhodnejšie poškodenú „uniesť“. Aj v tejto časti je výpoveď svedka Q. E. potvrdzovaná výpoveďou svedka D. W., ktorý jednak stotožnil osobu obžalovaného ako muža, ktorý Q. E. najskôr volal do práce niekedy na jeseň 2016 a ktorý Q. E. následne žiadal opakovane v mesiaci november a december 2016 o stretnutia a ktorý si u Q. E. objednal únos svojej bývalej manželky, pretože aj svedok D. W. nezávisle od svedka Q. E., ale v zhode s ním popisoval obsah stretnutí obžalovaného a svedka Q. E. a odovzdanie informácií o dennom režime poškodenej ako aj svoju účasť v skladových priestoroch v obci Q. H., ktoré si bol spoločne so svedkom Q. E. prezrieť ešte v čase, keď s ním Q. E. počítal ako s jedným z páchateľov zamýšľaného „únosu“ poškodenej. K stotožneniu osoby obžalovaného prispel aj údajom, že obžalovaný jazdil na vozidle značky F., Č. farby a pri zoznámení sa mu predstavil ako P. Q.. Ďalej svedok Q. E. podrobne opísal, že po niekoľkých zmenách v plánovaní „únosu“, o ktorých ho obžalovaný priebežne informoval (nepoužitie preukazov príslušníkov NAKA, zmena miesta odovzdania poškodenej, zmena termínu „únosu“), dostal od obžalovaného voľnú ruku v tom zmysle, že obžalovaný nemal záujem a ani potrebu vedieť žiadne detaily, a teda ani poznať osoby, ktoré sa mali spoločne so svedkom Q. E. na „únose“ poškodenej podieľať. V rámci tohto usmernenia zo strany obžalovaného si svedok Q. E. sám vybral a dohodol na plánovanú akciu „únosu“ svedkov P. T. a U. F., ktorých oboch poznal z výkonu trestu odňatia slobody, pričom pravdivosti tohto jeho tvrdenia nasvedčujú listinné dôkazy v podobe záznamov z jednotlivých ústavov na výkon trestu, kde sa títo svedkovia v rovnakom období istý čas v roku 2016 nachádzali a nasvedčuje tomu aj svedecká výpoveď D. W.A., ktorý svedka Q. E. na jedno konkrétne stretnutie za P. T. a U. F. do mesta Š. viezol niekedy v decembri 2016 a po ktorom mu svedok Q. E. oznámil, že na akcii, ktorú plánujú vykonať na objednávku obžalovaného, sa D. W. nezúčastní, pretože si to T. a F. neželajú. Okrem iného, svedok D. W. potvrdil výpoveď svedka Q. E.É. aj v tej časti, v ktorej svedok Q. E. uvádzal, že mu obžalovaný na jednom zo stretnutí odovzdal obálku s hotovosťou vo výške 5.000 eur a kľúče od skladových priestorov v obci Q. H.. Pokiaľ svedok Q. E. ďalej konkrétne vypovedal, že k „únosu“ poškodenej P.. Y. Q. prišlo dňa 13. 12. 2016 a uvádzal konkrétne skutočnosti ohľadne miesta, kde sa tak stalo, času, v ktorom sa tak stalo a spôsobu, akým sa tak stalo ako aj prostriedkov, ktoré boli na „únos“ poškodenej použité, pristupujú k tejto časti jeho výpovede dôkazy nielen v podobe ďalších svedeckých výpovedí, ale už aj znalecké posudky a listinné dôkazy.

Konkrétne skutočnosť, že k „únosu“ poškodenej prišlo dňa 13. 12. 2016 v čase približne o 7:35 hodine, na parkovisku pred P. Š. v M. na ulici H.. T., kde bola poškodená proti svojej vôli a násilím vtiahnutá dvoma mužmi - svedkom Q. E. a jeho spolupáchateľom (P. T.) do vozidla značky Š. X., X. farby, potvrdzuje výpoveď svedkyne B. X., ktorá bola v tom čase žiačkou 4. ročníka základnej školy a bývala v blízkosti materskej škôlky a cestou do školy, v čase niekedy krátko po 7.30 hodine, pozorovala dvoch pre ňu neznámych mužov v čiernom, ako násilím nejakú mladšiu ženu natlačili do X. Š. na mieste vodiča a potom ju násilím premiestnili vo vnútri vozidla na zadné sedadlá, pričom v zhode s výpoveďou svedka Q. E. uviedla, že muži si vymenili v aute miesta, šoféroval ten, ktorý ju predtým obiehal v blízkosti vchodu do bytového domu, v ktorom bývala a potvrdila aj to, že žena kričala o pomoc. Svedok Q. E. uviedol, že túto maloletú svedkyňu v čase „únosu“ na ulici cez cestu registroval. Uvedené skutočnosti boli tiež vo významných častiach potvrdzované výpoveďami svedkov T. D., U. T., T. T. a H.Ó. T., z ktorých najmä T. D. dosvedčil, že dňa 13. 12. 2016 odišla poškodená P.. Y. Q. tak ako zvyčajne v čase pred 7.30 z domu v obci W., kde spoločne bývali a išla zaviezť na osobnom motorovom vozidle značky Š. X., X. farby, obe maloleté deti do mesta M., kde starší syn P. navštevoval 3. základnú školu a mladší syn Y. materskú škôlku, pričom v čase medzi 7.40 a 7.45 hodinou mu telefonovala poškodená P.. Y. Q. a rozrušená mu zúfalým hlasom oznámila, že ju unášajú dvaja muži v čiernych šiltovkách a smerujú vozidlom k firme X., v dôsledku čoho svedok T. D. informoval políciu a uvedené skutočnosti oznámil aj bratovi poškodenej - svedkovi H. T., s ktorým spoločne v nasledujúcich hodinách poškodenú jazdou v aute po M. a jeho okolí hľadal. Takto T. D. sprostredkované informácie potvrdili aj svedkovia U. T., T. T. a H. T., pričom vyplývajú aj z listinných dôkazov, konkrétne z množstva záznamov a úradných protokolov vzťahujúcich sa k vyhláseniu pátrania po poškodenej P.. Y. Q., pretože obsahujú zhodné údaje o mieste, čase a dôvodoch jej ohlásenej nezvestnosti. Okrem uvedeného, prítomnosť neznámych mužov na ulici H.. T. v M. v ranných hodinách, v čase približne o 7.30 hodine potvrdil svojou výpoveďou aj svedok H. L., ktorý v tom mieste a v tom čase pravidelne odprevádzal syna do školy. K ďalšej časti priebehu deja, opísaného vo výpovedi svedka Q. E., boli predložené a vykonané dôkazy, ktoré nepriamo potvrdzujú skutočnosti, že poškodená v čase po jej násilnom vtiahnutí do vozidla Š. X., X. farby, ktoré v tom čase používala a na ktorom pravidelne jazdila, uskutočnila telefonický hovor, ktorému svedok P. T. nedokázal zabrániť a hovor uskutočnila zo svojho mobilného telefónu presne dňa 13. 12. 2016 v čase o 07. hodine 41. minúte a 53. sekunde na telefónne číslo, ktoré používal v tom čase svedok T. D. (+ XXX XXX XXX XXX), pričom hovor trval 40 sekúnd, čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku znalca G.. Q. Y. Č.. XX/XXXX, ktorý skúmal mobilný telefón poškodenej P.. Y. Q. (G. Xs), nájdený v rámci obhliadky miesta nálezu dňa 13. 12. 2016 v čase o 15.15 hodine v M., v časti F., F. U. (zápisnica o obhliadke miesta nálezu). Pokiaľ svedok Q. E. vypovedal, že po zmocnení sa poškodenej vo vozidle Š. X., X. farby, použili on a svedkovia P. T. a U. F. na jej prevoz na určené miesto do obce Q. H. aj iné vozidlo, do ktorého ju na vopred dohodnutom mieste podľa návrhu obžalovaného preložili, pristupujú k jeho výpovednej verzii ďalšie dôkazy, ktoré ju potvrdzujú vo viacerých častiach. Konkrétne, poškodenú P.. Y. Q. preložili v mieste známom ako bagrovisko, v M., neďaleko spoločnosti Y. Q.O., X.. H.. E.. do vozidla značky Š. C. I., Ž. farby, ktoré na miesto preloženia priviezol a šoféroval svedok U. F. a ktoré im na tieto účely zabezpečil obžalovaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vozidlo značky Š.O. C. I., Ž. farby, patrilo svedkovi X. Ť., ktorý toto vozidlo požičal obžalovanému začiatkom mesiaca december 2016 a ktoré od neho obžalovaný v podstate vylákal pod zámienkou, že si ho chce kúpiť. Tieto skutočnosti bolo možné zistiť a overiť aj z výpovede svedka F. Q., ktorý sa zúčastnil začiatkom decembra 2016 stretnutia obžalovaného a svedka X. Ť. a pomohol obžalovanému premiestniť vozidlo značky Š. C. I., Ž. farby do obce Q. H., pretože ho šoféroval a potvrdil, že obžalovaný sa zo stretnutia so svedkom X. Ť. vrátil na svojom vozidle značky F. XXX, Č. farby. V tejto súvislosti súd pripomína, že obrana obžalovaného, že chcel od svedka X. Ť. vozidlo kúpiť a zbaviť sa tak sledovania zo strany polície jazdou na vozidle, ktoré by si s ním v M. nikto nespájal, bola vyvrátená výpoveďami vypočutých svedkov, z ktorých ani jeden nepotvrdil, že by vôbec niekedy videl obžalovaného jazdiť po meste M. alebo v jeho okolí na Ž. C. (konkrétne svedkovia G. W., P. O., ale aj M. O.). Okrem už uvedených výpovedí svedkov X. Ť. a F. Q., ktoré spájajú osobu obžalovaného s vozidlom značky Š. C. I., použitým na „únos“ poškodenej, bola výpoveď svedka Q. E. v tejto časti potvrdzovaná tiež kamerovými záznamami získanými z Obecného úradu T. S., ďalej zo spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. a tiež zo spoločnosti W. I., X.. H.. E.., ktoré zachytili pohyb a prejazd tohto vozidla dňa 13. 12. 2016 na trase smerom od P. Š. v M. na ulici H.. T. až po obec T. S. tak, ako o tom vypovedal svedok Q. E.. O použití tohto

vozidla na „únos“ poškodenej P.. Y. Q. ďalej svedčí znalecký posudok KEÚ PPZ v W. pod Č.: F.-O.-W.-B.XXXX/XXXX, ktorým bola vykonaná analýza videozáznamov z uvedených kamerových systémov práve na účely identifikácie vozidiel Š. C. I. a Š. X. a ktorý bol ďalej dopĺňaný posudkom znalca z odboru cestnej dopravy G.. U. Q., ktorý trasoval a meral čas jazdy ako aj vzdialenosti medzi označenými miestami bez zistenia akýchkoľvek nezrovnalostí (zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 05. 04. 2017). O reálnej prítomnosti poškodenej vo vozidle značky Š. C. I., Ž. farby a pravdivosti výpovede svedka Q. E. napokon svedčili aj závery znaleckého skúmania znalca W.. G.. U. Q. z odboru kynológie, ktorý podľa odobratých a zaistených pachových stôp jednu z nich stotožnil s osobou poškodenej P.. Y. Q., konkrétne pachovú stopu odobratú zo zadného sedadla za spolujazdcom, komparovanú s pachom získaným z tielka na ramienka, ktoré patrilo poškodenej a ktoré na porovnávacie účely dobrovoľne vydal svedok T. D. (zápisnica o vydaní veci zo dňa 29. 12. 2016). Výpoveď svedka Q. E. o použití vozidla značky Š. C. I. na „únos“ poškodenej v tej časti, v ktorej uvádzal spôsob, akým sa snažil eliminovať stotožnenie vozidla pri plánovanej akcii odcudzením tabuliek s evidenčným číslom vozidla a ich použitím na akciu, bola potvrdzovaná aj obsahom priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ v N., pretože majiteľ vozidla značky M. I. U. Č. nahlásil odcudzenie svojich evidenčných čísiel dňa 13. 12. 2016 na polícii s tým, že si to všimol na svojom vozidle v ten deň ráno po 7.30 hodine, pričom sa tak stalo v obci Š., ktorá sa nachádza medzi mestami X. a M. tak, ako o tom vypovedal svedok Q. E. (evidenčné tabuľky odcudzil v tretej dedine za X. z vozidla M.). Použitiu vozidla značky Š. C. I., Ž. farby na „únos“ poškodenej tak, ako o tom vypovedal svedok Q. E., nasvedčovali aj ďalšie dôkazy, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali a logicky spolu súviseli, keď konkrétne svedok X. Ť. potvrdil, že dňa 14. 12. 2106 mu obžalovaný vozidlo vrátil a predmetom ich debaty nebola žiadna dohoda o reálnom predaji vozidla tak, ako to pôvodne obžalovaný tomuto svedkovi uvádzal, keď si od neho vozidlo prvý raz v decembri 2016 preberal, pričom toto vozidlo bolo následne dňa 16. 12. 2016 zaistené v rámci prehliadky iných priestorov a pozemkov v garáži v obci M. u W. Ť. a boli z neho odobraté a zaistené pachové stopy a stery, ktoré boli následne podrobené znaleckému skúmaniu. Spojitosť s osobou obžalovaného bola preukázaná aj pachovou stopou zaistenou na tabuľke evidenčných čísiel, čo korešpondovalo už inými dôkazom a nasvedčovalo tomu, že s evidenčnými značkami bolo na tomto vozidle zámerne manipulované. Svedecká výpoveď Q. E., týkajúca sa opisu miesta, na ktoré priviezol spoločne s P. T. poškodenú P.. Y. Q. a opisu priestorov, v ktorých poškodenú podľa plánu obžalovanému odovzdal, je potvrdzovaná aj svedeckou výpoveďou D. W. a nepriamo aj výpoveďou svedka F. Q., ktorý zhodne opísali tieto priestory ako M. alebo ako skladové priestory, prípadne ako oplotený areál nejakej firmy a všetci tiež zhodne vypovedali, že tieto priestory používal alebo užíval obžalovaný. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vo veci nebolo právne relevantné, či v skutočnosti predmetné priestory, resp. M. obžalovaný aj vlastnil, teda či bol ich majiteľom. Kým svedok F. Q. vypovedal len k tomu, že vozidlo značky Š.O. C. I., Ž. farby prepravil z E. od svedka X. Ť. a zaparkoval ho v areáli firmy obžalovaného vo Q. H., tak svedok D. W. podrobnejšie opísal aj vnútorné priestory a vybavenie M., pretože si ich v prítomnosti svedka Q. E. prezeral. Vo veci tak podľa názoru súdu nebolo sporné, že dňa 13. 12. 2016 v doobedňajších hodinách odovzdal svedok Q. E. poškodenú P.. Y. Q. obžalovanému v M. vo Q. H. a za splnenie tejto dohodnutej úlohy si prevzal 15.000 eur ako druhú časť finančnej odmeny v obálke, ktorú mu obžalovaný po príchode do M. odovzdal a z tohto miesta následne svedok odišiel, keď ho na odchod obžalovaný priamo vyzval slovami „odíď dokedy môžeš“, pričom k tejto výzve obžalovaný pristúpil z dôvodu, aby zamedzil prejavom nesúhlasu svedka s tým, že obžalovaný poškodenú spútal reťazou a fyzicky ju napádal údermi rúk do tváre, čo bolo podľa svedka Q. E. v rozpore s tým, čo mu obžalovaný uvádzal ako dôvod, pre ktorý sa potreboval s poškodenou stretnúť. Od momentu odchodu svedka Q. E. z tohto M. v obci Q. H. dňa 13. 12. 2016 až do momentu vykonania prehliadky iných priestorov a pozemkov dňa 03. 06. 2021, nastala vo veci dôkazná núdza, v dôsledku ktorej sa v tomto konaní nepodarilo žiadnym spôsobom zistiť, a teda ani spoľahlivo a jednoznačne preukázať, akým konkrétnym spôsobom prišlo k usmrteniu poškodenej P.. Y. Q.. Bolo tomu tak preto, že k ďalšiemu priebehu skutkového deja neboli zistení žiadni svedkovia a po odchode svedka Q. E. N. M. zostali na tomto mieste iba poškodená a obžalovaný, pričom poškodená bola od 13. 12. 2016 nezvestná a nebol produkovaný žiadny dôkaz, že by poškodená priestory uvedeného M. opustila, alebo že by ešte

s akýmkoľvek svedkom komunikovala po tom, čo posledný hovor uskutočnila so svedkom T.Q. D. a nebol produkovaný ani žiadny iný dôkaz, z ktorého by bolo možné ustáliť, čo konkrétne predchádzalo vloženiu tela poškodenej do tmavozeleného plastového suda s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou sírovou, v ktorom sa v roku 2021 našli jej telesné pozostatky. Vzhľadom na výpoveď svedka Q. E. tak vo veci nebolo sporné, že obžalovaný bol posledným z radu ľudí, kto videl poškodenú živú a kto s ňou komunikoval. Vo veci však nebolo vôbec možné pre absenciu ďalších dôkazov ustáliť, akým spôsobom prišlo k usmrteniu poškodenej P.. Y. Q., aký bol mechanizmus vzniku smrteľných poranení a ani, či bola ešte živá alebo už usmrtená, keď prišlo k rozpusteniu jej tela v presne nezistenej tekutej zmesi, v ktorej bola v nezistenom pomere zistená prítomnosť kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny sírovej a tiež iné chemické látky, tuková vrstva biologického pôvodu s chemickým zložením vápnika a fosforu, trichologické pozostatky vlasov, náušnica a zubné plomby, ktoré všetky po podrobení znaleckému skúmaniu preukázateľne a jednoznačne patrili poškodenej. V nadväznosti na tieto skutočnosti súd konštatuje, že hoci prišlo k prehliadke uvedených skladových priestorov, resp. M. v obci Q. H. už skôr, konkrétne dňa 28. 12. 2017 (ako to vyplýva zo zápisnice z tohto úkonu) za prítomnosti rôznych špecialistov a prišlo aj k použitiu služobného psa na vyhľadávanie mŕtvol, prehliadka neviedla k nájdeniu a zaisteniu žiadnych dôkazov, avšak tento negatívny výsledok uvedenej previerky logicky a zrozumiteľne vysvetlil vo svojej výpovedi svedok U.. P. U.. Ku konečnému miestu nálezu, na ktorom sa až s odstupom času dňa 03. 06. 2021 našiel plastový sud s pozostatkami tela poškodenej, skrytý pod veľkou vrstvou na kope naskladnených hadíc od vysávača, uviedol, že v roku 2017 bola uvedená kopa hadíc navrstvená do výšky približne dvoch metrov a bola rovnomerne zaprášená a počas prehliadky nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal hlboko pod touto vrstvou na seba nahádzaných hadíc nachádzať dôkaz, ktorý v tom čase hľadali, teda konkrétne telo poškodenej a dodal, že túto kopu prehľadali asi len do polovice jej hĺbky od steny a ani iní na mieste prítomní špecialisti, vrátane služobného psa, nevenovali tomuto miestu zvláštnu pozornosť, v čom ich v tom čase utvrdilo aj vyjadrenie X. obžalovaného E. Q., že hadice sú tam už dlhší čas a boli navyše viditeľne zaprášené. Táto skutočnosť však nebola nijako spôsobilá poškodiť alebo znížiť hodnotu dôkazu, ktorý bol výsledkom previerky vykonanej v priestoroch označeného M. v roku 2021 s pozitívnym nálezom plastového sudu a v ňom obsiahnutej tekutej zmesi. Na tomto mieste považuje súd za potrebné pripomenúť a poznamenať, že absencia dôkazov o ďalšom pohybe a pobyte poškodenej, ktorá trvala v čase od 13. 12. 2016, kedy bola poškodená naposledy videná živá, až do nálezu sudu s jej telesnými pozostatkami a vyhotovením znaleckého posudku znalcov P.. A. P., F.. Y. O.., spôsobila, že v konaní vedenom na Okresnom súde S. pod sp. zn. XT/XX/XXXX bol predmetom prejednania a rozhodovania „iba“ zločin pozbavenia osobnej slobody poškodenej P.. Y. Q. a práve znalecky preukázaný nález jej telesných pozostatkov bol dôvodom, pre ktorý bola povolená obnova právoplatne skončeného trestného konania v neprospech obžalovaného. Ako vyplynulo z rozsiahleho a svojim spôsobom mimoriadneho, až unikátneho znaleckého skúmania, v tmavozelenom plastovom sude s presne nezistenou tekutou zmesou sa nachádzalo osem kusov zubných plomb - fotokompozitných výplní, ktoré boli jednoznačne identifikované ako časti pochádzajúce z chrupu poškodenej, a to až na takej úrovni nepochybnej identifikácie, ktorú bolo možné prirovnať k stotožneniu osoby na základe DNA. Tieto závery vyplývali zo znaleckého posudku č. XXXXX/XXXX, ktorý vyhotovil súdny znalec P.. A. P., F.. a ktorý na hlavnom pojednávaní pomerne rozsiahlo, podrobne a aj laikovi zrozumiteľným spôsobom spoločne so znalcom T.. P.. Y. S., F.., P., P. vysvetlil metódy a princípy, na základe použitia ktorých bolo možné nepochybne a jednoznačne spraviť záver o identifikácii fotokompozitných zubných výplní a tieto priradiť k osobe poškodenej P.. Y. Q., vychádzajúc aj z precízne vedenej zdravotnej dokumentácie jej ošetrujúceho stomatológa P.. F. Y..

Okrem uvedených zubných výplní bol v sude s nezistenou zmesou nájdený aj väčší počet nechtov, ktoré boli po ich analýze vyhodnotené ako akrylátové alebo gélové nechty, čo v spojitosti s výpoveďou svedkyne F. Š. tiež nepriamo nasvedčovalo stotožneniu tela poškodenej, ktorá si minimálne od roku 2014 ako zákazníčka u menovanej svedkyne pravidelne nechávala robiť „umelé“ nechty.

K identifikácii tela poškodenej prispel aj nález šperku - náušnice zo žltého kovu, ktorá bola jednak znaleckou analýzou O.É. Y. B. Ú. F. Q. W., odboru kriminalistiky, odvetvia fotografie a videa, stotožnená ako náušnica patriaca poškodenej, a to za použitia komparatívnej metódy, kde ako predloha slúžila fotografia poškodenej a samotný skúmaný materiál, k čomu znalec P.. F. F. poskytol na hlavnom pojednávaní aj podrobnú výpoveď a vysvetlenie. Išlo o náušnicu, ktorú identifikovali ako šperk patriaci poškodenej aj svedkyne U. T. a T. T., ale aj svedok T. D.. Ako už súd zdôvodňoval v tomto texte vyššie, v konaní obžaloba nepredložila žiadny dôkaz k okolnostiam a spôsobu usmrtenia poškodenej a súd dospel k záveru, že jediný, kto by mohol poskytnúť k týmto konkrétnym okolnostiam dôkaz, je obžalovaný. Keďže obžalovaný spáchanie skutku poprel a na tomto mieste súd pripomína, že obžalovaný kategoricky neodmietal iba vinu na usmrtení poškodenej, ale dlhodobo odmietal aj aj akúkoľvek svoju účasť na „únose“ poškodenej, bolo nevyhnutné zamerať pozornosť na hodnotenie dôkazov, ktoré boli predložené súdu na preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkom jeho konania, ktorým bolo v zmysle podanej obžaloby úmyselné usmrtenie poškodenej s vopred uváženou pohnútkou a z osobitného motívu, ktorým mala byť pomsta. Svedok Q. E. vypovedal, že obžalovaný mu svoj naliehavý záujem na stretnutí s poškodenou vysvetľoval potrebou zabrániť jej v ďalšom rozpredávaní majetku pod cenu, lebo považoval ten majetok za svoj a okrem iného sa na adresu poškodenej vyjadroval vulgárne (najčastejšie „kurva špinavá“). Navyše svedok uvádzal, že obžalovaný sa po príchode do M. dňa 13. 12. 2016 aj prezentoval nejakými papiermi vo formáte A4, ktoré kázal poškodenej podpísať. Tieto skutočnosti potvrdzujú v prevažnej miere zhodne, alebo len mierne odlišne viacerí svedkovia. Konkrétne svedok S. L. potvrdil, že obžalovaný bol nahnevaný na poškodenú, že ho obrala o peniaze a výslovne sa vyjadril, že obžalovaný sa jej z tohto dôvodu chcel zbaviť a dokonca svedka priamo oslovil, či by to pre neho nespravil alebo či by mu aspoň nezohnal na likvidáciu poškodenej nejakých ľudí. Ďalej aj svedok G.. P. P. potvrdil, že obžalovanému prekážal spôsob, akým nakladala poškodená s majetkom firmy Q. G. L., ktorý považoval obžalovaný za svoj majetok a dodal, že už v čase ich spoločného pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody v A. a v W. sa na jej adresu vyjadroval vulgárne a viedol reči o tom, že ju chce zabiť a spytoval sa svedka, či by mu nevedel poradiť, koho by na zabitie poškodenej mohol osloviť. Rovnakú požiadavku predniesol obžalovaný aj svedkovi P. C. a na rozpredávanie svojho majetku sa sťažoval aj svedkovi U. F., či H. J.. K týmto svedeckým výpovediam potom pristúpili výpovede svedkov, ktorí boli s poškodenou za jej života v blízkom vzťahu, pretože išlo o príbuzných (P., W., X. X.) alebo o rodinných príslušníkov (Š., T.) ale aj o kamarátov a známych, ktorí zhodne uvádzali, že poškodená mala z obžalovaného strach a obávala sa ho najmä v čase, kedy malo prísť k jeho prepusteniu z väzby na slobodu. Takto o tom vypovedala jej P. U. T. ako aj jej F. T. D. a potvrdil to aj W. F.Š. H. T. a U. P. T. T., pričom obavy poškodenej a strach z obžalovaného opísal aj ich spoločný X. P. Q. P.Í.. O strachu poškodenej z obžalovaného však vypovedali aj svedkyne F. Š. a T. L., sprostredkovane aj svedkyňa N. L. a svedok H. J.. V tejto súvislosti súd ďalej zistil, že poškodená bola podľa výpisu z Obchodného registra konateľkou aj spoločníčkou obchodnej spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.., a to od vzniku spoločnosti od 08. 04. 2006 až do dňa zmiznutia poškodenej 13. 12. 2016 a mala teda oprávnenie konať v mene tejto spoločnosti a nakladať s jej majetkom. Uvedené skutočnosti sa nezmenili ani po tom, čo bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej dňa 10. 06. 2015 rozvedené, čo vyplynulo z rozhodnutia Okresného súdu S. X.. N.. XXP/XX/XXXX. Výpovediam svedkov Q. E., G.. P. P., S. L., Č. aj D. W. ohľadne motívu konania obžalovaného a súčasne výpovediam svedkov U. T., H. T. a T. D. ohľadne obavy poškodenej P.. Y. Q. z osoby obžalovaného korešpondovali listinné dôkazy v podobe zápisníc o výsluchu svedka, podľa ktorých poškodená P.. Y. Q. viackrát (25. 11. 2014, 16. 03. 2015, 19. 03. 2015, 25. 11. 2015 a aj 08. 12. 2015) vypovedala na národnej kriminálnej agentúre v trestných veciach, v ktorých bol obžalovaný P. Q. v procesnom postavení obvineného, pričom poškodená sa v roku 2014 dostavila na políciu dobrovoľne a výpoveď začala slovami, že chce vypovedať o všetkom, čo vie o svojom manželovi. Uvedené skutočnosti nepriamo potvrdil aj svedok P.. P. P.Á., ktorý na vyšetrovaní trestnej činnosti obžalovaného participoval ako X. H. Š. na národnej kriminálnej agentúre, odbore N., pracovisko A..

Pokiaľ išlo o svedka G.. P. P., súd nemal pochybnosti o hodnovernosti tohto svedka a ani o pravdivosti jeho výpovede, pretože u svedka z tohto hľadiska nezistil malígny úmysel, svedok nemal s obžalovaným žiadny spor a aj znalec F.. Y. C. po vyšetrení svedka uviedol do záverov znaleckého posudku č. XX/ XXXX, že svedok bol schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, keď opisoval zlobné monológy obžalovaného, jeho nenávisť a zlosť k poškodenej P.. Y. Q. a tieto verbalizované prejavy nenávisti len prerozprával. Vo vzťahu ku svedkom D. X., S. M., P. O. a H. X. súd konštatuje, že vzhľadom na to, že uvádzali iba sprostredkované informácie, čiže uvádzali iba skutočnosti, ktoré počuli od iných osôb, netvorili ich výpovede podklad pre meritórne rozhodnutie. Bolo tomu tak aj preto, že v prípade týchto svedkov nebolo možné spoľahlivo identifikovať zdroje ich sprostredkovaných informácií, a teda nebolo možné úplne vylúčiť, že pochádzali aj zo správ a rozličných mediálnych výstupov, ktoré boli v súvislosti s touto trestnou vecou verejne publikované. Súd sa tiež bližšie nezaoberal ani výpoveďou svedka P. O., pretože tento nič relevantné k veci neuviedol a navyše absolútne nekriticky a celkom v rozpore so zásadami logického myslenia tvrdil, že on a iní stabilní zákazníci kaviarne T. I. v M. sú presvedčení, že poškodená P.. Y. Q. žije a súčasne bohorovne vyhlásil, že dôkazu o náleze jej telesných pozostatkov neverí nielen on, ale ani v M. „sa tomu neverí“. K výpovediam svedkov P. T. a U. F. považoval súd za potrebné uviesť, že v oboch prípadoch ide o osoby, ktoré sú obvinené v samostatnom trestnom konaní pre zločin pozbavenia osobnej slobody, ktorého sa mali dopustiť v spoločnom konaní so svedkom Q. E. voči P.. Y. Q., a to za okolností a spôsobom, ktorý je totožný s časťou skutku v tejto trestnej veci. Zároveň je nutné uviesť, že o ich vine alebo nevine nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne rozhodnuté a bolo potrebné rešpektovať, že ako svedkovia obaja zhodne akúkoľvek účasť na „únose“ poškodenej popreli. Súd k vyššie rozpísanému hodnoteniu dôkazov považuje za nutné ešte doplniť, že ako celkom neopodstatnená sa vo veci javila aj zámienka, prezentovaním ktorej obžalovaný presvedčil svedka Q. E. na „únos“ svojej bývalej manželky P.. Y. Q., pretože podpísaním nejakých (bližšie nešpecifikovaných) dokumentov, ku ktorému mal záujem poškodenú donútiť v M. vo Q. H. s cieľom ochrániť majetok spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.., ktorý považoval za svoj vlastný, by bez úradného overenia jej podpisu alebo iného úradného potvrdenia v zásade nič právne účinné nezískal. Aj preto súd dospel k záveru, že zamýšľaným cieľom obžalovaného bola fyzická likvidácia poškodenej P.. Y. Q., ktorá bola na jednej strane zdrojom jeho frustrácie z dôvodu, že počas výkonu väzby nemal žiadnu možnosť ďalej kontrolovať ani ovplyvňovať spôsob, akým nakladala s majetkom a na druhej strane stelesňovala pre obžalovaného hrozbu v podobe ňou poskytnutých usvedčujúcich výpovedí v konaniach, v ktorých bol obvinený pre daňovú trestnú činnosť a týmito informáciami obžalovaný nepochybne disponoval. Navyše, v konaní nebol podľa názoru súdu produkovaný žiadny dôkaz o existencii inej konkrétnej osoby alebo skupiny osôb, ktorá by bola s poškodenou v konflikte, alebo k nej čo i len prechovávala negatívne pocity a chcela by jej ublížiť na zdraví alebo na živote. V dôsledku toho súd nemal vôbec dôvod a ani podklad na rozvíjanie úvah o alternatívnom priebehu skutkového deja a teda ani dôvod usudzovať o inom páchateľovi úmyselného usmrtenia poškodenej než o obžalovanom. Podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov. Podľa § 144 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu. Podľa § 140 písmeno b) Trestného zákona, osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu z pomsty. Trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona je vo vzťahu špeciality k trestnému činu vraždy podľa § 145 Trestného zákona, pričom základná skutková podstata trestného činu úkladnej vraždy obsahuje všetky obligatórne znaky, ktoré obsahuje aj skutková podstata trestného činu vraždy a

jediným rozlišovacím znakom medzi nimi je vopred uvážená pohnútka ako súčasť subjektívnej stránky trestného činu úkladnej vraždy, ktorá je pre tento trestný čin znakom obligatórnym. Objektom (chránený záujem) trestného činu úkladnej vraždy je ľudský život a hmotným predmetom útoku je telo človeka. Subjekt trestného činu (páchateľ) úkladnej vraždy je všeobecný, teda môže ho spáchať ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin úkladnej vraždy spáchaný tak aktívnym násilným konaním, aktívnym nenásilným konaním ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Pri úkladnej vražde spôsob konania nie je rozhodujúci. Subjektívna stránka trestného činu vraždy vyžaduje z hľadiska zavinenia ako hlavnej zložky subjektívnej stránky úmyselné zavinenie (úmysel priamy alebo úmysel nepriamy), ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku. Vopred uvážená pohnútka znamená dlhší časový úsek pred samotnou realizáciou zámeru sformované rozhodnutie usmrtiť iného. Toto rozhodnutie, aby bolo možné považovať ho za vopred uvážené, sa musí aspoň čiastočne sformovať na základe intelektuálnej činnosti tvorby vôle páchateľa, teda nestačí úplne emocionálne rozhodnutie. Vopred uvážená pohnútka nevyžaduje nevyhnutne zvláštnu rafinovanosť, detailné rozplánovanie všetkých krokov, ani zváženie všetkých okolností dôležitých z hľadiska dokonania trestného činu, poprípade úniku páchateľa pred spravodlivosťou. Nie je rozhodujúce ani to, či útok proti životu obete nakoniec prebehol inak, než si páchateľ predstavoval a plánoval. Vopred uvážená pohnútka sa spravidla vyznačuje plánovaním a ďalšou prípravou realizácie zámeru. Dlhší časový úsek medzi sformovaním rozhodnutia a začiatkom realizácie vražedného zámeru je potrebné vyhodnocovať individuálne v každom jednotlivom prípade, pričom môže ísť o niekoľko mesiacov, týždňov, dní, hodín a vo výnimočných prípadoch aj o niekoľko minút. Samotná dĺžka formovania rozhodnutia však nemá vplyv na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úkladnej vraždy. Po jednotlivom, ale aj vzájomnom vyhodnotení dôkazov mohol súd ustáliť, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré s poukazom na zákonom predpokladaný spôsob dospelo v jeho surovosti, plánovaní a premyslení ako aj v osobitnom motíve spočívajúcom v pomste ku extrémnej agresii, následkom ktorej bola spôsobená poškodenej P.. Y. Q. ujma na živote, čím naplnil všetky obligatórne znaky trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona. Obžalovaný usmrtenie poškodenej dlhší čas plánoval, to znamená, že niekoľko mesiacov pred realizovaním zámeru usmrtiť poškodenú (v priebehu výkonu väzby v roku 2016) formoval svoje rozhodnutie fyzicky poškodenú zlikvidovať a tento svoj zámer opakovane pred inými osobami verbalizoval a na tieto účely vytváral podmienky, oslovoval iných ľudí v snahe získať kontakt alebo možnosť presvedčiť iného, aby mu za odmenu zabezpečil prítomnosť poškodenej na mieste, ktoré si vopred vybral ako miesto jej usmrtenia, vrátane fyzickej likvidácie jej tela s cieľom zahladiť stopy po vykonaní zamýšľaného a naplánovaného skutku. Dlhší čas trvajúce formovanie rozhodnutia usmrtiť poškodenú malo základ v prechovávanej a stupňujúcej sa nenávisti, zlosti a hneve, ktorý v ňom vyvolávalo správanie poškodenej pri správe majetku spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.. ako aj ďalšie jej aktivity, spočívajúce v poskytovaní usvedčujúcich svedeckých výpovedí v trestných konaniach, v ktorých obžalovaný čelil obvineniu z páchania daňových trestných činov. Z hľadiska úmyslu súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom (tzn. záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia). Obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt konal premyslene, s vopred osvojenou predstavou a presnou úvahou o cieli a zámere, ktoré chcel dosiahnuť a v jeho konaní bola silne prítomná túžba pomstiť sa poškodenej. Okrem toho, takto zistené skutočnosti logicky vyúsťujú do záveru, že pri vopred uváženej pohnútke nemohlo prísť u obžalovaného ku vzniku žiadnych pochybností o protiprávnosti vlastného konania ako ani o následku, ktoré takým konaním môže spôsobiť. Obžalovaný rozhodne nebol s vyvolaním takého následku len uzrozumený a rozhodne nebol voči jeho spôsobeniu ľahostajný, pretože spôsob jeho konania nepochybne nasvedčoval snahe o naplnenie vlastnej vôle, kedy obžalovaný konal presne tak ako konať jednoznačne chcel.

Pokiaľ išlo o obžalobou definovanú právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku aj podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, teda že obžalovaný mal spáchať trestný čin úkladnej vraždy na chránenej osobe - osobe blízkej, súd konštatuje, že k naplneniu tohto kvalifikačného znaku neprišlo. Je nesporné, že chránenou osobou sa rozumie okrem iných osôb aj osoba blízka. Osobou blízkou sa však na účely Trestného zákona v zmysle § 127 odsek 4 rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa názoru súdu obžalovaný nebol s poškodenou ani v jednom z pomerov, ktoré upravuje a predpokladá ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona, pretože nielen že neboli príbuzní v priamom pokolení, ale neboli vzájomne ani v inom pomere, a to ani z hľadiska pociťovania ujmy ako vlastnej, ktorú by utrpel druhý z nich. Súčasne súd pripomína, že v čase spáchania trestného činu úkladnej vraždy už obžalovaný a poškodená neboli manželia (boli rozvedení), pričom ustanovenie § 127 odsek 5 Trestného zákona za blízku osobu považuje bývalého manžela/bývalú manželku len vtedy, ak ide o taxatívne vymenované trestné činy, medzi ktorými však zákonodarca úkladnú vraždu podľa § 144 Trestného zákona neuvádza.

************

Obžalovaný P. Q. nebol vo všeobecnosti negatívne hodnotený a súd nemal k dispozícii iné správy o jeho povesti, než hodnotenie jeho správania počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V registri trestov má tri záznamy, na ktoré však súd neprihliadal, keďže toho času sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený a v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu naposledy vedené na Okresnom súde S. pre zločin pozbavenia osobnej slobody, bola povolená obnova konania. Demonštrovanie nespokojnosti a časté prejavy nesúhlasu s postupom súdu v predmetnej veci, spočívajúce vo viacerých námietkach až do momentu vyhlásenia rozhodnutia, vyhodnotil súd ako súčasť a spôsob jeho obrany, a to aj v kontexte vyjadrenia znalkyne psychiatričky a znalcov psychológov, opísaných jednak v záveroch nimi podaných znaleckých posudkov, ale potvrdených aj pri ich výsluchu pred súdom. Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Konkrétne súd zohľadnil, že obžalovaný použil iné osoby na to, aby dostal poškodenú do sféry svojej fyzickej dispozície, na odľahlé, iným osobám neprístupné miesto a mohol s ňou nepozorovane zostať sám, pričom súčasťou jeho konania smerujúceho k jej úmyselnému usmrteniu bola aj neobvyklá fyzická likvidácia jej tela, z ktorého po rozpustení v sude so zmesou kyselín zostalo len osem kusov fotokompozitných zubných výplní, umelé nechty a jedna náušnica. Súd tiež prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý počas celého priebehu hlavného pojednávania ani jeden jediný raz neprejavil ľútosť nad stratou matky vlastných dvoch detí. Nikdy nevyslovil obavu z toho, čo sa mohlo poškodenej stať, a to napriek tomu, že sa snažil opakovane upriamiť pozornosť súdu na svedkov T. D. (F. F.O.) a H. T. (W. F.) s presvedčením, že sa dňa 13. 12. 2016 obaja v doobedných hodinách nachádzali v obci Q. H.. Obžalovaný sa však žiadnym spôsobom nezamýšľal nad tým, kam mohla matka jeho detí zmiznúť a svoje myšlienky nevenoval ani tomu, aký by mohla mať poškodená dôvod na to, aby náhle opustila svoje v tom čase maloleté deti. Práve naopak, navrhol vykonať dôkaz s

cieľom rozvíjať úvahy o tom, že poškodená žije, pretože „telefonovala deťom v lete 2017 od mora“ (návrh na vypočutie svedka P. O.) a bol schopný položiť svedkovi P. Q. P. - X. X. otázku, či sa mu poškodená telefonicky ozvala po 13. 12. 2016. Obžalovaný svojim konaním spôsobil neodstrániteľný následok, pretože v príčinnej súvislosti s jeho zavineným a vopred premysleným konaním vzal poškodenej život. Druh trestu bol v danom prípade určený zákonným ustanovením § 144 odsek 2 Trestného zákona, kedy bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie. Súd pri ukladaní trestu rešpektoval tiež ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti a žiadnym smerom preto neupravoval trestnú sadzbu. Pri úvahách o výmere trestu však vzal súd do úvahy aj naplnenie predpokladov a podmienok upravených v ustanovení § 47 odsek 1 Trestného zákona, teda zohľadňoval, či si v danom prípade uloženie trestu odňatia slobody na doživotie vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a či je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Súd prihliadol na skutočnosť, že vo veci boli vypracované dva znalecké posudky z odboru psychológia, ktoré vo svojich záveroch takmer v celkovej zhode konštatovali, že prognóza resocializácie je u obžalovaného nepriaznivá, respektíve negatívna vzhľadom na to, že v jeho prípade prevládajú negatívne prognostické faktory. Na tomto mieste sa javí ako dôležité pripomenúť, že obžalovaný nebol ochotný ani raz podrobiť sa psychologickému vyšetreniu, a to ani v roku 2021 u znalca F.. F.. Y. M., T.., ale ani predtým v pôvodnom konaní v roku 2017 u znalca F.. H. P., F.. a so znalcami odmietol spolupracovať. Ani táto okolnosť však podľa názoru súdu nevytvárala žiadnu prekážku v procese hodnotenia možností jeho nápravy a nebránila mu konštatovať, že znalci mali dostatok podkladov pre vyjadrenie sa k prognóze jeho resocializácie a k vyhotoveniu jeho osobnostného profilu, v ktorom dominovali egocentrizmus, emočná nestabilita a agresivita, avšak aj neschopnosť vytvárať hlbšie, citovo sýtené vzťahy. Navyše znalci tiež konštatovali, že prevahu negatívnych prognostických faktorov podmieňuje aj gradácia spoločenskej nebezpečnosti jeho konania a disociálne a paranoidné črty jeho zmiešanej poruchy osobnosti, čo sa okrem iného u obžalovaného prejavuje aj neprežívaním pocitu viny. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že už po zistení naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona bolo zrejmé, že trest, ktorý zaň možno páchateľovi uložiť, už sám v sebe zahŕňa a odzrkadľuje závažnosť konania ako aj všetky okolnosti, ktoré použitie takejto najprísnejšej trestnej sadzby podmieňujú. Preto zistená surovosť a zavrhnutiahodný spôsob konania obžalovaného ako aj znalcami vyslovená negatívna (nepriaznivá) prognóza resocializácie, dávali súdu dôvody pre spoľahlivé prijatie záveru, že obžalovanému je nielen potrebné, ale aj nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody na doživotie, ktorý jediný bude u neho plniť účel z hľadiska potreby ochrany spoločnosti, a to za súčasného obsiahnutia aj morálneho odsúdenia obžalovaného. Naviac, uložením tohto trestu súd sledoval dôkladne aj dosiahnutie jeho účelu z hľadiska generálnej prevencie, keďže po rekodifikácii trestných kódexov v roku 2006 začal zákonodarca klásť dôraz na ochranu života a zdravia ľudí napríklad aj tým, že ochrane týchto záujmov pripísal dôležitosť a význam ich umiestnením hneď do prvej hlavy jeho osobitnej časti. Z hľadiska potreby odradenie iných osôb od páchania tohto druhu trestnej činnosti bolo preto nevyhnutné reflektovať nielen na pokles hodnôt a morálnych zábran v spoločnosti, ale dokonca až ich úplné vymiznutie a vyslať jednoznačný signál, že vopred uvážený spôsob úmyselného usmrtenia iného musí byť adekvátne potrestaný, rešpektujúc pri tom všetky zákonom predpokladané podmienky, pretože aj to je úlohou súdu v spoločnosti. S poukazom na druh uloženého trestu (doživotie) vzhliadol súd splnenie zákonných podmienok pre zaradenie obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona), nakoľko jeho zaradenie do ústavu s miernejším stupňom stráženia s poukazom na § 48 odsek 4 veta tretia Trestného zákona ani nebolo dovolené.

Pokiaľ išlo o nároky na náhradu škody, o týchto súd rozhodol po zohľadnení kritérií včasnosti a riadneho spôsobu ich uplatnenia a dospel k záveru, že sú oprávnené nielen z hľadiska poškodených subjektov, ale tiež z hľadiska spôsobenej škody, respektíve vzniknutej nemajetkovej ujmy. S prihliadnutím na charakter spôsobenej ujmy, predovšetkým definitívnu stratu blízkeho človeka, a to konkrétne jedného z rodičov a s prihliadnutím na skutočnosť, že poškodení - pozostalí dvaja synovia aj v dôsledku dlhoročnej nezvestnosti takto stratenej matky zostávali nielen v neistote ohľadne jej existencie a jej ďalšieho osudu, ale prišli aj o možnosť vyrastať, či žiť v jej prítomnosti, láskavej opatere a výchove, uložil súd obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodeným P. Q. P. a Y. Q. každému 100.000 eur ako nemajetkovú ujmu. Súd takto rozhodol aj po zohľadnení skutočností, že obe deti boli na matku prirodzene veľmi silno citovo naviazané, mali s ňou hlboký a pevný vzťah, ktorý poškodená budovala a rozvíjala náležitou starostlivosťou a skutočným záujmom nielen o uspokojovanie základných životných potrieb svojich detí, ale aj vytváraním bezpečného rodinného zázemia, ktorého stabilitu obžalovaný opakovane narúšal, až ju napokon úplne zrušil. iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.