Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1Nt/3/2021 9521100423 19. 06. 2024 JUDr. Ján Buvala ECLI:SK:SSPK:2024:9521100423.3
Uznesenie Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov senátu JUDr. Renáty Greif Radovčičovej a Mgr. Pamely Záleskej, o návrhu odsúdeného A. A. na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. BB- 3T/2/2018, na verejnom zasadnutí dňa 19. júna 2024 v Pezinku takto rozhodol: I. Podľa § 394 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného poriadku vyhovuje návrhu odsúdeného A. A., nar. XX. XX. XXXX v L. Q., trvalé bytom Š., Q. C. XXX/X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby E., a povoľuje obnovu konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/2/2018 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/5/2019 zo dňa 08. 10. 2019 v prospech obvineného. II. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušuje právoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu č. k. BB-3T/2/2018-23468 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4To/5/2019-24438 zo dňa 08. 10.2019, a to v časti výroku o treste uloženom obvinenému A. A.; zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III. Podľa § 403 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa obvinený A. A. berie do väzby. Väzba začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania a bude sa vykonávať v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku sa väzba obvineného A. A. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza. odôvodnenie: Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, č. k. BB-3T/2/2018-23468 zo dňa 25. 03. 2019, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 4To/5/2019 zo dňa 08. 10. 2019, bol A. A. právoplatne uznaný za vinného zo spáchania v skutku č. 1/ zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v skutku č. 2/ trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z., v skutku č. 5/ obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a v skutku č. 10/ obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a podľa § 58 ods. 2 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona (účinného do 31. 08. 2011) trest prepadnutia majetku.
Dňa 30. 12. 2021 bol Špecializovanému trestnému súdu doručený, prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. D. I., návrh odsúdeného A. A. na povolenie obnovy konania. V úvode návrhu odsúdený uviedol, že voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, č.k. BB-3T/2/2018-23468, zo dňa 25.03.2019 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 To 5/2019 zo dňa 08.10.2019 podáva návrh na obnovu konania v prospech odsúdeného ku skutku č. 5: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy T. J. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, a ku skutku č. 10: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy Ľ. Q. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré mohli samo o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania rozdelil do niekoľkých častí. V časti označenej III., nazvanej ,,Pôsobenie v zločineckej skupine - zmena právnej kvalifikácie“ uviedol obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy T. J. sa mal stať v presne nezistenom dni novembra 2006. Na uvedenom skutku sa mali zučasniť osoby: Ľ. Q., L. O., A. A., I. Z. a skutol sa mal stať u L. O.. Obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy Q. sa mal stať v decembri 2010. Na uvedenom skutku sa mali zúčastniť E.. O., A.. A. a G.. I.. Odsúdený ďalej uviedol, že v októbri roku 2010 sa nakontaktoval na orgány činné v trestnom konaní, z dôvodu že chcel spolupracovať a ,,udať“ Q., čo potvrdil aj P. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. K uvedenému poukazuje odsúdený na nové skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru preukazujú, že v období november 2006 a december 2010 už nebol členom zločineckej skupiny s čím sa prvostupňový ani odvolací súd nezaoberal. Vo výkone väzby v E. bol odsúdený v období od 28.02.2004 do 30.06.2006. Svoje tvrdenie, že odsúdený v období november 2006 a december 2010 už nebol členom zločineckej skupiny opiera o nasledujúce dôkazy: - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi D. A. zo dňa 19.08.2021, - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. G. zo dňa 07.09.2021, - Stanovisko E. O. zo dňa 12.09.2021, - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. A. zo dňa 08.10.2021. Vo vyššie uvedených výpovediach podľa odsúdeného všetci zhodne uvádzajú, že po jeho prepustení z väzby po 30.06.2006 už nebol členom zločineckej skupiny a snažil sa neudržiavať kontakty s nikým zo ,,Q.“. Odsúdený a I. Z. vstúpili do skupiny k Ľ. Q. v apríli 2001. Odsúdený poukázal na to, že I. Z., na rozdiel od jeho osoby, patril pod T. J.. Odsúdený bol v skupine samostatný, nikto ,,pod neho“ nepatril, rovnako on nepatril pod žiadnu podskupinu, odsúdený patril priamo pod Ľ. Q.. Vo februári 2004 bol obvinený a vzatý už druhý krát do vyšetrovacej väzby, ohľadom skupiny ,,Q.“. Tam mal odsúdený veľa času na premýšľanie a preto sa rozhodol ukončiť všetky vzťahy z minulosti. Ako prvý krok na pretrhnutie väzby s členmi skupiny uskutočnil výmenu advokáta P.. Q.. C. a zvolil si P.. P.. K.. Odsúdený poslal list Ľ. Q., že už nechce mať nič spoločné s ľudmi okolo neho ani so žiadnymi aktivitami, nechce sa zúčastňovať žiadnych stretnutí ani osláv ,,skupiny“. Ľ. Q. odkázal odsúdenému, že to chápe. Po prepustení z väzby júni XXXX odsúdený sám nikoho nekontaktoval, podľa jeho tvrdenia chcel začať nový život a hľadal možnosti ako to všetko vyriešiť. Odsúdený uviedol, že jeho tvrdenia potvrdzuje aj svedkyňa P. X., dcéra Ľ. Q., ktorá dňa 14.04.2021 na hlavnom pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/29/2020 uviedla, že ,,Pamätám si, že asi tak od septembra 2010 sa A. domáhal stretnutia s mojím otcom, proti čomu bol môj otec a I. Z. uvádzal, že A. má prefetovaný mozog a preto sa s ním odmieta stretnúť...A. som samozrejme poznala, bol členom skupiny, ale posledné roky som ho s otcom pred jeho zmiznutím nevidela.“ Ďalej odsúdený A. A. popísal páchanú trestnú činnosť o ktorej sa dozvedel z vyšetrovacieho spisu. Podľa odsúdeného je preukázateľné, že do zločineckej skupiny Q. už nepatril, nakoľko so Q. sa zúčastňoval všetkých stretnutí týkajúcich sa vrážd ako aj iných trestných činov (podrobnejšie opísaných v návrhu na obnovu konania) I. Z., ktorý bol pri delení peňazí, dostával svoj podiel za každý jeden trestný čin. Odsúdený argumentuje tým, že žiadne peniaze ani podiel nedostal, nebol pri rozdeľovaní, nemal žiadne výhody čo je preukázané vo všetkých trestných konaniach. Z dôvodu nepôsobenia odsúdeného v zločineckej skupine ,, Q.“ v období od novembra XXXX a decembra 2010 sa skutok č. 5: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy T. J. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, a skutok č. 10: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy Ľ. Q. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona na základe novo vykonaných dôkazov uvedených v bode 3 a 4 tohto článku, by podľa odsúdeného mali byť kvalifikované nasledovne: skutok č. 5: ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy T. J. podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona a skutok č. 10: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy Ľ. Q. podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona, z dôvodu, že vyššie uvedené skutky nespáchal v spojitosti s 141 písm. a) Trestného zákona, t.j. v nebezpečnom zoskupení, ako člen zločineckej skupiny.
V časti IV. nazvanej ,,Nové dôkazy v skutku úkladnej vraždy T. J.“ uviedol že novým dôkazom je Doplňujúce stanovisko E. O., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 01.12.2021, v ktorom bol popísaný priebeh úkladnej vraždy T. J.. Za nový dôkaz považuje odsúdený aj svedectvo X.K. A. zo dňa 08.10.2021. Výpoveď F.. Q. - družky T. J. zo dňa 14.04.2021 na hlavnom pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn. PK-1T/29/2020. Odsúdený má za to, že vyššie uvedené nové dôkazy obsahujú nielen nové skutočnosti, ale aj poukazujú na jeho dobrovoľné upustenie od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu vraždy T. J.. Ešte pred samotnou realizáciou skutku odsúdený varoval T. J., aby si dával pozor na čo on reagoval tak, že sa snažil odísť spolu so svojou družkou do K.. Odsúdený uviedol, že svojim konaním v úmysle vraždu nevykonať mal jednoznačne za to, že tomu zabráni, nikto z prítomných nemohol predpokladať, že ak skutok nevykoná, tak Ľ. Q. pôjde do auta zoberie legálne držanú zbraň I. Z. a následne usmrtí T. J.. Rozhodnutie odsúdeného bolo, že skutok nikdy nevykoná a ani niečo také nechcel urobiť, svojím konaním respektíve ,,nekonaním“ na danú chvíľu odstránil nebezpečenstvo pre T. J. už po druhý krát, prvý krát to bolo tým, že ho odsúdený varoval, aby si dával pozor na ,,človeka“. Na základe uvedeného je možné v tomto prípade aplikovať súčasne ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť prípravy na zločin zaniká ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy. Podľa názoru odsúdeného vyššie uvedené skutočnosti majú možnosť ovplyvniť trestné konanie v jeho prospech a z tohto dôvodu, nakoľko ide o nové dôkazy zakladajú aj dôvod na povolenie obnovy konania. V časti V. nazvanej ,,Nové dôkazy v skutku úkladnej vraždy Ľ. Q.“ odsúdený uviedol, že novým dôkazom je Doplňujúce stanovisko E. O., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 01.12.2021, v ktorom popísal priebeh fingovanej úkladnej vraždy Ľ. Q.. V nadväznosti na vyššie uvedený dôkaz poukázal odsúdený aj na nahrávku televízie F. zo dňa 23.11.2021 z Hlavného pojednávania zo Špeciálneho trestného súdu Pezinok, obžalovaného E. O.K., kde sa vyjadril, že ,,Q. príde nebojte sa, lebo Q. žije.“ Ďalej poukázal odsúdený aj na svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.03.2021 v trestnom konaní obžalovaného E. O., kde bol v postavení svedka a pod prísahou vypovedal o skutočnostiach úkladnej vraždy Ľ. Q.. Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd v rozsudku uviedol, že na základe svedeckých výpovedí (neuvádza ktorých) a vykonaného dokazovania vyplýva, že vraždu Ľ.K. Q. si objednali (zase nie je uvedené u koho), naplánovali a zabezpečili odsúdený a G.M. I. na jej vykonanie potrebné materiálne prostriedky, ako bager aj zbrane. Podľa odsúdeného si nikto nič neobjednal a on sám chcel odstrániť Q., ako uviedol v postavení svedka dňa 30.03.2021 na hlavnom pojednávaní v strachu o svoj život, nemal iné východisko a v tom odsúdeného utvrdzoval E. O. a aj G. I.. Zdôraznil, že pri samotnej realizácii skutku sa ale neskôr rozhodol, že skutok nevykoná, nestrieľal a upustil od konania aj keď mu nič nebránilo skutok dokončiť, z toho je možné vyvodiť záver, že Q. už žiadne nebezpečenstvo nehrozilo. V žiadnom prípade podľa názoru odsúdeného nemohol predpokladať, že na Q. bude strieľať niekto iný, keď mal byť ,,vykonávateľ“ sám odsúdený. Odsúdený od začiatku jeho trestného stíhania tvrdil, že E. O. nehovorí pravdu pri skutku T. J. a Ľ. Q. a úmyselne zavádza orgány činné v trestnom konaní, z dôvodu aby ostal na slobode. E. O. v postavení svedka opísal vraždu Ľ. Q., tak ako sa nemohla stať a nestala. Na základe vyššie uvedeného je aj v tomto prípade možné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť prípravy na zločin zaniká ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy. Skutok sa nepodarilo nikdy preukázať a z tohto dôvodu ani súd prvého stupňa ani druhého stupňa nemal čím podložiť a argumentačne zdôvodniť, ako k uvedenému skutku došlo. Odsúdený poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že poškodený Ľ. Q. nežije, akým spôsobom by mal byť usmrtený a kto konkrétne jeho smrť mal spôsobiť. Z dôvodu, že sa nenašlo jeho telo ani žiadne kostrové pozostatky, tak ako v iných skutkoch nie je možné určiť príčinu smrti a ani tvrdiť, že došlo k úkladnej vražde. Taktiež sa nepodarilo nájsť zbraň, ktorou mal byť Ľ. Q. usmrtený. V časti VI. nazvanej ,,Ďalšie nové dôkazy“ odsúdený poukázal na znalecký posudok č. 23/2019 zo dňa 30.09.2019 vypracovaného znalcom v odbore psychológia X.. A. A., X.., ktorým sa skúmala osobnosť svedka I. Z. a jeho schopnosť vnímať a vypovedať skutočnosti tak, ako sa reálne udiali, respektíve jeho sklony k fabulácii a nadmernej fantázii pri výpovediach. Podľa odsúdeného I. Z. je nedôveryhodný svedok bažiaci po pomste voči jeho osobe za to, že vypovedal v jeho neprospech, za čo bol odsúdený na dlhoročný trest odňatia slobody. Nemá čo stratiť krivou výpoveďou, jediným jeho motívom je honba za zničením jeho rodinného života a ublížením jeho osobe, v čo najväčšej miere. Ako aj skonštatoval znalec, jeho výpovede sú tendenčné, skresľujúce, keď je to v jeho prospech a nemá problém klamať a porušovať zákon. Uvedený dôkaz rovnako ako aj iné nové dôkazy, môžu mať zásadný vplyv na rozhodnutie trestnej veci týkajúcej sa úkladnej vraždy T. J. a úkladnej vraždy Ľ. Q.. Záverom tejto časti
odsúdený ešte poukázal na znalecký posudok č. 45/2019 zo dňa 31.12.2019 vypracovaný znalcom v odbore psychológia X.. A. A., X.., ktorým sa skúmala jeho osobnosť, či trpí respektíve netrpí psychickou poruchou, zisťoval stupeň jeho intelektu, pamäťové funkcie, rozumové schopnosti, štruktúru osobnosti, motiváciu svedka vypovedať, či sa u odsúdeného prejavujú sklony ku konfabulácii a skresľovaniu. V časti VII. (bez uvedenia názvu) odsúdený uviedol, že vzhľadom na uvedené, najmä na nové skutočnosti spočívajúce v dôkazoch vyššie spomenutých navrhuje súdu, aby povolil v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnovu konania v jeho prospech vo veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/2/2018 a následne podľa ustanovenia § 400 ods. 1 Trestného poriadku v rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 3T/2/2018 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 To 5/2019, zo dňa 08.10.2019 zrušil výrok o vine a treste v skutku č. 5: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy T. J. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, a ku skutku č. 10: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy Ľ. Q. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento obsahovo nadväzujú. Zároveň, aby rozhodol podľa § 404 ods. 2 Trestného poriadku, že vec vedená na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/2/2018 v skutku č. 5 obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy T. J. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, a ku skutku č. 10: obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy Ľ. Q. podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, vracia prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky do prípravného konania. Na záver odsúdený uviedol návrhy na vykonanie dôkazov: - Vypočuť svedka E. O. a I. Z.; Oboznámiť listinné dôkazy ako aj nahrávku TV F.: - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi D. A. zo dňa 19.08.2021; - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. G. zo dňa 07.09.2021; - Stanovisko E. O. zo dňa 12.09.2021 a jeho doplňujúce stanovisko zo dňa 01.12.2021 - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. A. zo dňa 08.10.2021; - Zápisnica z HP ŠTS zo dňa 01.10.2020, sp. zn. PK-1T/9/2020; - Zápisnica z HP ŠTS zo dňa 14.04.2021, sp. zn. PK-1T/29/2020; - Uznesenie ČVS: PPZ-191-NKA-BA1-2019 o spojení veci zo dňa 28.07.2021; - Nahrávka TV Markíza zo dňa 23.11.2021 z Hlavného pojednávania zo Špeciálneho súdu Pezinok, obžalovaného E. O.; - Znalecký posudok č. 23/2019 vypracovaného znalcom v odbore psychológia X.. A. A., X.., ktorým sa skúmala osobnosť svedka I. Z.; - Znalecký posudok č. 45/2019 zo dňa 31.12.2019 vypracovaného znalcom v odbore psychológia X.. A. A., X.., na osobu A. A.. Odsúdený k návrhu pripojil nasledovne prílohy: - Splnomocnenie na zastupovanie - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi D. A. zo dňa 19.08.2021; - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. G. zo dňa 07.09.2021; - Stanovisko E. O. zo dňa 12.09.2021 a jeho doplňujúce stanovisko zo dňa 01.12.2021 - Zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. A. zo dňa 08.10.2021; - Zápisnica z HP ŠTS zo dňa 01.10.2020, sp. zn. PK-1T/9/2020; - Zápisnica z HP ŠTS zo dňa 14.04.2021, sp. zn. PK-1T/29/2020; - Uznesenie ČVS: PPZ-191-NKA-BA1-2019 o spojení veci zo dňa 28.07.2021; - Nahrávka TV F. zo dňa 23.11.2021 z Hlavného pojednávania zo Špeciálneho súdu Pezinok, obžalovaného E. O.; - Znalecký posudok č. 23/2019 vypracovaného znalcom v odbore psychológia X.. A. A., X.., ktorým sa skúmala osobnosť svedka I. Z.; - Znalecký posudok č. 45/2019 zo dňa 31.12.2019 vypracovaného znalcom v odbore psychológia X.. A. A., X.., na osobu A. A.. Dňa 01. 06. 2023 bolo súdu doručené podanie obhajcu P.. X.. D.. Š. Z., E..F.., X. označené ako „Návrh na obnovu konania zo dňa 29.12.2021 - doplnenie,“ v ktorom odsúdený uviedol, že svoje podanie mení a dopĺňa týmto doplnením nasledovne: Dopĺňam bod III. ,,Pôsobenie v zločineckej skupine - zmena právnej kvalifikácie“, a to tak že za poslednú vetu bodu III. doplnil: V písomnom stanovisku X. V. zo dňa 22.09.2022, ktoré predložil ako dôkaz, sa vyjadril, že odkedy odsúdeného A. A. prepustili z väzby (jún 2006) už nebol členom zločineckej skupiny.
Dopĺňam bod IV. ,,Nové dôkazy v skutku úkladnej vraždy T. J.“, a to tak že za poslednú vetu bodu IV doplnil: V písomnom stanovisku X. V.Č. zo dňa 22.09.2022, ktoré predložil ako dôkaz, sa vyjadril, že mu T. F. povedal, že T.. J. bol zavraždený legálnou zbraňou I. Z.. Nové dôkazy poukazujú na to, že odsúdený nemal úmysel zavrždiť T.. J. a urobil všetko preto, aby T.. J. nebol zavraždený. Odsúdený odstránil aj nebezpečenstvo nakoľko zbraň na vraždu T.. J. bola u neho, nebola ani odistená a bol na mieste činu vo vzdialenosti 20 metrov a vôbec nemal v úmysle ísť na miesto činu. Jeho úmyslom bolo čakať v kríkoch schovaný dovtedy kým Q., J. a I. Z. neodídu, Takto bol dohodnutý s O.. Podľa odsúdeného nikto nečakal, nikto nemohol ani predpokladať, že ak skutok nevykoná, tak Ľ. Q. pôjde do auta a zoberie legálnu zbraň I. Z. a následne zastrelí T.. J.. Skutočnosť, že T.. J. bol zavraždený pištoľou I. Z. a že to nikto tam z prítomných nečakal potvrdil v stanovisku dobrovoľnej výpovede zo dňa septembra 2021 aj X. V., ktorý sa to mal dozvedieť od T. F.Á.. Odsúdený podotkol, že obaja boli bývalý členovia zločineckej skupiny Ľ.. Q.. Dopĺňam bod V. ,,Nové dôkazy v skutku úkladnej vraždy Ľ. Q.“, a to tak že ods. 13-17 bodu V. vypúšťam a nahrádzam novým textom v tomto znení: Odsúdený od začiatku jeho trestného stíhania tvrdil, že E. O. nehovorí pravdu pri skutku vraždy Ľ. Q. (a T. J.) a úmyselne zavádza orgány činné v trestnom konaní aby ostal na slobode, aby sa vyvinil. Pri skutkoch vraždy Ľ.. Q. a T. J. ako svedok nevypovedal pravdu voči osobe odsúdeného sa priznal v liste, stanovisku ktorý odsúdenému poslal v decembri roku 2021 prostredníctvom advokáta. Podľa odsúdeného klamal E. O. ako svedok a klame ako obžalovaný nakoľko sa chce vyviniť. Odsúdený uviedol, že tvrdenie E. O.K., že Q. žije sa nezakladá na pravde. Ďalej v doplnení návrhu odsúdený A. A. podrobne popísal skutok úkladnej vraždy Ľ. Q.. Záverom odsúdený A. A. poznamenal, že sa nechce vyviniť lebo aj on je zodpovedný za vraždu Ľ.. Q. len chce aby aj tento skutok bol riadne vyšetrený, odhalený tak ako sa stal a nie podľa klamstva E.. O.. Vzhľadom na uvedené nové skutočnosti, navrhol súdu, aby povolil obnovu konania v jeho prospech aj v skutku Ľ.. Q. a vrátil vec do prípravného konania. Za nové dôkazy odsúdený považuje: - Výpoveď a stanovisko E.. O., kde sa priznal, že ako svedok klamal; - Bol manipulovaný zo strany Ľ.. Q., respektíve E.. O., ktorí naplánovali vraždu, vybrali deň, miesto, pár dní pred inkriminovaným dňom odsúdený odovzdal zbraň, aby mohli vymeniť náboje atď.; - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 3/2022, že A. A.Á. a F.Z. neboli objednávateľmi usmrtenia poškodeného Ľ.. Q.; - Od júla roku 2004 odsúdený A. A. nebol členom zločineckej skupiny Q., čím sa v predchádzajúcom konaní súd nezaoberal. Ostatné časti návrhu na obnovu konania sp. zn. BB-3T/2/2018 odsúdeného A. A. zo dňa 29.11.2021 zostali bezo zmeny. Dňa 07. 06. 2023 bolo Špecializovanému trestnému súdu doručené podanie obhajcu P.. X.. D.. Š. Z.É., E..F.., X.., označené ako ,,Doplnenie podania - predloženie dôkazu“ ktorého prílohou bol súkromný znalecký posudok č. 05/2023 vypracovaný X.. L. Q., X.., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých predmetom ktorého je psychologické skúmanie osoby odsúdeného A. A.. Dňa 25. 10. 2023 bol tunajšiemu súdu doručený ďalší návrh odsúdeného A. A. na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. 3T/2/2018, v ktorom navrhol zrušiť rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, č. k. BB-3T/2/2018-23468 zo dňa 25. 03. 2019 (v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/5/2019), v časti výroku o treste prepadnutia majetku. Návrh bol zapísaný do súdneho registra Nt pod spisovou značkou 16Nt/3/2023. Uznesením zo dňa 22. 04. 2024 vec vedená pod sp. zn. 16Nt/3/2023 bola podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku spojená s vecou vedenou pod sp. zn. 1Nt/3/2021. Súd konštatuje, že návrh na povolenie obnovy konania smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova konania prípustná a bol podaný oprávnenou osobou (§ 394 ods. 1, § 396 ods. 3 Trestného poriadku). *** Predseda senátu nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom súd vypočul odsúdeného a vykonal listinné dôkazy. Obvinený A. A. predniesol vyjadrenie, ktoré mal písomne spracované v rozsahu dvoch strán formátu A4 (č. l. 514). Podstatou jeho vyjadrenia bola snaha špecifikovať svoj vzťah k zločineckej skupine Q. v priebehu obdobia rokov 2001 až 2010. Snažil sa zdôrazniť, že v určitom období sa cítil ako člen tejto skupiny, a to do roku 2004, a keď sa mu skupina otočila chrbtom, po jeho vzatí do väzby, nechcel už mať so skupinou nič spoločné. Od roku 2004 až do smrti T. J. nebol členom skupiny, ani nebol pre skupinu činný. Kontakty s členmi skupiny boli vynútené, keď sa tomu nevedel vyhnúť. Do vraždy T. J. sa ho Q. snažil vtiahnuť, čím ho chcel prinútiť k návratu do skupiny. Q. oceňoval jeho schopnosť obchodovať
a komunikovať po slovensky. Obdobie po smrti T. J. označil ako svoju druhú etapu v skupine Q.. Do štruktúry skupiny však nebol začlenený ani neprofitoval z jej činnosti. Tým vyvracal tvrdenia P.. B., že zaujal miesto T. J., tvrdenia K.. H., že prevzal miesto T. J. v skupine, ako aj tvrdenia E. O.. V závere zhrnul všetky svoje predchádzajúce písomné podania a výpovede v tom zmysle, že skutok zavraždenia T. J. nespáchal v nebezpečnom zoskupení, lebo 13. 11. 2006 nebol začlenený ani činný pre zločineckú skupinu Q.. Rovnako pri usmrtení Q. nešlo o konanie v nebezpečnom zoskupení, lebo dôvodom nebol záujem skupiny, ale boli to ich individuálne záujmy. V priebehu verejného zasadnutia, po otázkach procesných strán a súdu, potvrdil, že pri vyhlásení, ktoré urobil vo vzťahu ku skutku č. 1 obžaloby (č. l. 21069) mu bolo položených päť otázok. Ďalej potvrdil, že vykonával dozor v cigaretovej fabrike v roku 2007, na Silvestra 2007 bol v K. so Q., kedy ich pozval spoločne s G.A. I. aj s manželkami. V máji 2010 bol na pretekoch F1 v F., opätovne so Q.. V lete 2010 pomáhal so stretnutím Q. s F. E., avšak robil všetko podľa pokynov Q.. Na jeho pokyn si vymenil telefónne číslo s F. E. a ešte asi dvakrát ho navštívil v Banskej Bystrici. Od prelomu októbra a novembra 2010 spolupracuje s políciou. K E. O. a X. V. uviedol, že ho vinia za vlastné odsúdenie a nie sú v priateľskom vzťahu. X. A. a X. G. nemali so skupinou nič spoločné. D. A. v rokoch 2006 až 2008 robil vodiča v jeho dopravnej firme. Po otázkach prokurátora špecifikoval, že ako člen skupiny sa cítil od apríla 2001 do júla 2004 a opätovne bol už len činný pre skupinu od decembra 2006 do októbra 2010. Ďalej potvrdil, že pomohol objasniť aj vraždu bratov J., lebo sám bol vtedy prítomný. Ďalej boli oboznámené: zo spisu BB-3T/2/2018 zo zväzku č. 4 č. l. 842 - 848 - zápisnica o výsluchu k väzbe č. l. 849 - 851 - uznesenie o vzatí do väzby 3Tp/14/2016 zo dňa 19.05.2016 zo zväzku č. 85: č. l. 23468 - 23639 - rozsudok ŠTS z 25.03.2019 č. k. BB-3T/2/2018-23468 zo zväzku č. 89: č. l. 24438 - 24478 - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 08.10.2019 č. k. 4To/5/2019-24438 zo zväzku č. 90: č. l. 24677 - 24679 - uznesenie o započítaní väzby č. l. 24527 - 24528 - správa o nastúpení trestu a nariadenie výkonu trestu zo spisu 1Nt/3/2021 zo zväzku č. I: č. l. 19 - 21 - zápisnica o dobrovoľnej výpovedi D. A. zo dňa 19.08.2021 č. l. 22 - 24 - zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. G. zo dňa 07.09.2021 č. l. 25 - 27 - zápisnica o dobrovoľnej výpovedi X. A. zo dňa 08.10.2021 č. l. 28 - 40 - stanovisko E. O. zo dňa 12.09.2021 + doplňujúce stanovisko č. l. 41 - 52 - pokračovanie zápisnice z HP zo dňa 14.04.2021 č. l. 84 - 99 - znalecké posudky 23/2019 a 45/2019 zo zväzku č. II: č. l. 457 - 458 - správa o stave konkurzného konania č. l. 466 - 468 - uznesenie o prerušení výkonu trestu prepadnutia majetku č. l. 493 - 494 - odpis registra trestov. Prokurátor oboznámil krátkou cestou súdu predložené dve listiny, ktoré sa týkali zbrojných oprávnení I. Z.. Po vykonaní dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu, prokurátor a odsúdený nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Obhajca obvineného zotrval na návrhu na výsluch E. O., X. V., X. A., X. G. a D. A.. Dôvod ich výsluchu videl v právnej kvalifikácii skutkov v bodoch 5 a 10 rozsudku, t. j., že výpoveďami svedkov by bolo možné overiť, či sa obvinený dopustil konania v postavení člena zločineckej skupiny, či bol len činný pre skupinu alebo bol mimo zločineckej skupiny. *** Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 27. 09. 2023, č. k. PL. ÚS. 1/2021-164, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 20. 10. 2023 pod č. 402/2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. 10. 2023, č. k. PL. ÚS. 1/2021-194, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky dňa 22. 11. 2023 pod č. 438/2023, rozhodol o nesúlade ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov. V zmysle čl. 125 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi zákonom a ústavou je nesúlad, stráca zákon, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť. Orgán, ktorý ich vydal, je povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobí, taký zákon, jeho časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Podľa § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. K uloženému trestu prepadnutia majetku súd uvádza, že tento je vykonávaný správcom F.. G. na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08. 07. 2020, sp. zn. 27K/4/2020. Zo správy F.. X. G. zo dňa 15. 04. 2024, sp. zn. B1-27K/4/2020 (S1652), vyplýva, že konkurzné konanie na majetok odsúdeného nie je skončené a nie je možné určiť ani predpokladaný čas ukončenia konkurzného konania. Dňa 22. 04. 2024 uznesením sp. zn. 1Nt/3/2021 podľa § 3398 Trestného poriadku súd prerušil výkon trestu prepadnutia majetku. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. *** Podľa § 403 Trestného poriadku prvá a druhá veta, ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, súd zároveň s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 rozhodne o väzbe (vzatí do väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby). Uznesenie o väzbe je vykonateľné právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania a ak nie je ďalej ustanovené inak, lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania. A. A. nastúpil výkon trestu odňatia slobody uloženého mu vyššie uvedeným rozsudkom dňa 08. 10. 2019. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81. Po zistení, že boli splnené všetky formálne podmienky pre vzatie obvineného do väzby súd skúmal, či sú zároveň dané materiálne podmienky pre obmedzenie osobnej slobody obvineného väzbou. Rozhodnutie o vine odsúdeného za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z., obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, zostalo rozhodnutím o obnove konania nedotknuté. Súd má za to, že dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pretrváva, nakoľko počas výkonu trestu odňatia slobody logicky obvinený nemohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený, ale po prípadnom prepustení z väzby na slobodu, je odôvodnená obava, že by sa mohol vrátiť k predchádzajúcemu spôsobu života. Túto obavu odôvodňuje samotný charakter trestnej činnosti, ako aj skutočnosť, že okrem dotknutého rozsudku má odsúdený v odpise Registra trestov ďalšie dva záznamy. Súd preskúmal aj eventuálnu možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, teda, či je možné jeho väzbu nahradiť menej invazívnym opatrením. Vzhľadom na povahu skutkov sa nahradenie väzby nejaví ako dostatočne účinný nástroj na zabránenie obvinenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Súd vzal do úvahy osobu obvineného, jeho predpoklady pre vytváranie a vedenie riadneho spôsobu života. Pritom mal na zreteli druh, charakter a závažnosť trestnej činnosti, z ktorej bol obvinený právoplatne uznaný vinným. Žiadny z inštitútov predpokladaných ustanovením § 80 a § 81 Trestného poriadku nie je dostatočne účinným prostriedkom na minimalizáciu hrozby z prípadného konania zakladajúceho ustálený dôvod preventívnej väzby, neviedlo by to obvineného k vyvarovaniu sa zákonom neprípustných konaní. Odsúdený bol uznaný vinným z viacerých obzvlášť závažných zločinov, pričom neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by nahradenie väzby odôvodňovali. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok zo dňa 06. 12. 2021, č. k. 13T/14/2021-3463, bol vydaný na základe aplikácie ustanovenia § 58 ods. 2 Trestného zákona, ktoré neskôr stratilo účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok nebol vykonaný, je daný dôvod na povolenie obnovy konania. *** S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd o návrhoch obvineného A. A. rozhodol spôsobom predpokladaným v ustanovení § 40 ods. 1 Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok len v časti výroku o treste, v ktorej časti návrh obvineného vyhodnotil ako dôvodný. Neakceptoval však argumentáciu obvineného v tom zmysle, že sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v otázke viny, tak ako sa domáhal vo vzťahu k bodom 5/ a 10/ napádaného rozsudku. Celú rozsiahlu argumentáciu obvineného A. A. možno stručne zhrnúť, že namieta svoje členstvo v zločineckej skupine Q. v období po roku 2004, čo by malo mať za následok zmenu právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutkom, ktoré sa týkajú usmrtenia T. J. a Ľ. Q.. Podľa názoru obvineného by to malo ovplyvniť aj skutkové závery vo vzťahu k bodu 1/ rozsudku, t. j. v akom časovom období mal byť členom zločineckej skupiny Q.. Na základe pôvodného návrhu obvineného z 29. 12. 2021, po jeho ďalšom dopĺňaní, už súd rozhodol uznesením zo dňa 09. 06. 2023, sp. zn. 1Nt/3/2021, ktorým podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh obvineného na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo zrušené v sťažnostnom konaní uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tost/23/2023 zo dňa 25. 01. 2024. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 09. 06. 2023 bolo vyhodnotené ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania súd skúma, či boli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Ako nový dôkaz však môže byť hodnotený aj dôkaz, ktorý bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah. Pokiaľ návrh na povolenie obnovy konania takéto skutočnosti alebo dôkazy obsahuje, musí súd zhodnotiť, či by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu o vine alebo treste v porovnaní s pôvodným právoplatným rozsudkom. Až v prípade kumulatívneho splnenia oboch uvedených podmienok, súd môže obnovu konania povoliť. Následne najvyšší súd špecifikoval jednotlivé dôkazy a uložil prvostupňovému súdu návrh odsúdeného opätovne prejednať, rozhodnúť o ňom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.
V intenciách uznesenia najvyššieho súdu súd návrhy A. A. opätovne prejednal na verejnom zasadnutí a dospel k záveru, že v časti týkajúcej sa trestu prepadnutia majetku je návrh dôvodný, avšak v časti týkajúcej sa výroku o vine dôvodný nie je. V prvom rade je potrebné uviesť, že A. A. urobil vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku, ktoré súd prijal (zv. 76, č. l. 21069). Ako obvinený potvrdil aj na verejnom zasadnutí, boli mu kladené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom bol spoločne so I. Z., X. V., G. I., P. B., J. Q. a T. F. označený za členov zločineckej skupiny až do konca roka 2010. U G. I. bolo upresnené jeho členstvo od roku 2005. A. A.Á. v pôvodnom konaní nerozporoval skutkové závery, ktoré akceptoval svojím vyhlásením. Ako činný pre zločineckú skupinu bol označený len P.. B. L.. Napriek vyššie uvedenej argumentácii súd poukazuje na výpoveď A. A. na verejnom zasadnutí dňa 19.06.2024, kedy upresňoval svoj vzťah ku skupine svojimi subjektívnymi pocitmi, ktoré prezentuje aktuálne s odstupom času, súc uzrozumený s dôsledkami takýchto skutkových záverov na právnu kvalifikáciu ďalších skutkov, pre ktoré bol uznaný vinným. Jeho aktuálnu argumentáciu súd hodnotí ako vnútorne protirečivú, pretože na jednej strane sa z vlastného pohľadu necítil byť členom zločineckej skupiny, mal mať snahu vyhýbať sa Ľ. Q. a na strane druhej priznal, že sa staral o výrobňu nelegálnych cigariet, bol s manželkou na silvestrovskej dovolenke spolu so spoluobvineným I. a jeho manželkou, ako aj Ľ. Q., a taktiež, že sa zúčastnil pretekov F1 v F.. Rovnako priznal, že bol účastný pri vražde bratov J. a aktívne sa podieľal na komunikácii Ľ. Q. s F. E.. Podľa názoru súdu takéto aktivity od roku 2006 do roku 2010 nie je možné hodnotiť iným spôsobom ako členstvo v zločineckej skupine Q.. Aktuálna interpretácia jeho subjektívneho pocitu, že sa necítil byť členom, je v tomto prípade irelevantná. Nešlo o príležitostné jednorazové konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť vnímané ako činnosť v prospech zločineckej skupiny. Samotným A. A. popísané aktivity s Ľ.R. Q. sa netýkali len páchania trestnej činnosti, ale išlo aj o voľnočasové aktivity a dovolenky, pri ktorých uvažovať o prinútení k takýmto aktivitám, je nelogické a neprijateľné. Naviac je to umocnené faktom, že v tom čase bol Ľ. Q. hľadanou osobou, bol na úteku, a možno dôvodne predpokladať, že kontakt s ním mali len jemu veľmi blízke osoby. Rovnako nepresvedčivá až protirečivá je argumentácia A. A. vo vzťahu k usmrteniu T. J., keď na svoju obhajobu uvádza, že T. J. varoval pred Q., sám ho usmrtiť nechcel, ale priznáva, že usmrtenie T. J. bolo realizované až na druhý pokus. V prvom prípade A. A. čakal so zbraňou, a keďže sa T. J. nedostavil na určené miesto, rovnaký scenár bol realizovaný aj na druhý deň. Vo vzťahu k usmrteniu Ľ.Í. Q. v podstate ani nepopiera svoju účasť, ale opäť argumentuje absenciou záujmu skupiny, čo by malo mať odraz v právnej kvalifikácii a vypustení kvalifikovanej skutkovej podstaty. K jednotlivým neakceptovaným návrhom A. A. na vykonanie dôkazov v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania súd uvádza nasledovné. E. O. je sám trestne stíhaný. V konaní, ktoré je proti nemu vedené, vypovedal aj A. A., a pokiaľ by E. O. popieral aktuálne členstvo A. A. v zločineckej skupine, dosiahol by spochybnenie jeho svedeckej výpovede vo vlastnej veci. Okrem toho E. O. svoje výpovede priebežne menil a prispôsoboval aktuálnej situácii. Pri predchádzajúcom rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania obhajoba netrvala na osobnom výsluchu E. O.. Vo vzťahu k X. V. platí v podstate zhodná argumentácia a naviac, ako sám A. A. uviedol, u tohto potenciálneho svedka je vopred známy intenzívny osobný vzťah, keďže má A. A. obviňovať za vlastné odsúdenie. Vo vzťahu k návrhu na výsluch svedka X. A., ktorý najvyšší súd vo svojom rozhodnutí označil ako nový dôkaz, súd uvádza, že podľa samotného A. A. je navrhovaný svedok jeho bratrancom, so skupinou nemá nič spoločné a pred súdom by mohol tlmočiť len to, čo mu povedal samotný A. A.. X. G. mal trénovať Q. syna, bol kamarátom A. A., pracoval v cigaretovej nelegálnej fabrike, a teda súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by mohol bližšie objasniť okolnosti vraždy T. J. a Ľ. Q., resp. motiváciu osôb, ktoré sa podieľali na týchto skutkoch. D. A. mal robiť vodiča kamióna pre A. A. v jeho firme, a rovnako ako X. A. by potencionálne mohol len reprodukovať to, čo mu povedal samotný A. A.. Jeho výpoveď žiadnym spôsobom nemôže byť prínosná pre skutkové závery vo vzťahu ku skutkom č. 5/ a 10/ rozsudku, ani čo sa týka právnej kvalifikácie. Ďalej je potrebné poukázať na výpoveď P. B., ktorý uviedol, že po zmiznutí T. J. A. A. zaujal jeho miesto (zv. 77, č. l. 22032), čo rovnako vypovedal aj E. O. (zv. 79, č. l. 22370) a K. H.Š.. X. V. v základnom konaní uviedol, že za účasti Q., J. a A. bolo určené, že 10 % sa bude odvádzať do spoločnej kasy zločineckej skupiny, 10 % mali odvádzať policajnému zastrešeniu a 10 % išlo riaditeľke daňového úradu. Na rozdelení zvyšku sa mal podieľať aj A. A.. Vzhľadom k tomu, že v návrhu na povolenie obnovy konania uvádzané skutočnosti boli predmetom posudzovania v pôvodnom konaní a už skôr vykonané dôkazy nenadobudli po právoplatnosti
rozhodnutia nový obsah, nie sú spôsobilé viesť k inému rozhodnutiu o vine. V časti odsudzujúceho rozsudku vo výroku o treste obnova konania povolená bola. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu Je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť možno podať Špecializovanému trestnému súdu, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia.