Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 14T/12/2021 9521100292 16. 08. 2024 JUDr. Michal Truban ECLI:SK:SSPK:2024:9521100292.32
Uznesenie Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Michal Truban, v trestnej veci proti obžalovanému E.. J. F., Z. H. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, dňa 16.08.2024 takto rozhodol: Podľa § 290 ods. 1, § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaného E.. J. F., Z. H., nar. XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX L., t. č. na úteku, za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že E.. J. F., Z. H. v presne nezistenú dobu roku 2016, pravdepodobne po 06.07.2016, v priestoroch Nemocnice s poliklinikou u Milosrdných bratov na Námestí SNP 10 v Bratislave, odovzdal, prostredníctvom A.. L. R., E.. G. F., J.., ako špeciálnemu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky finančnú sumu 50.000 Eur, pričom ten ju prijal, a to v súvislosti s ovplyvnením trestných vecí vedených na národnej protizločineckej jednotke národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NPZJ NAKA PPZ“) pod ČVS: PPZ-453/NKAPZ-BA-2016, v prospech, v tej veci podozrivého J.. E. K. a pod ČVS: PPZ-753-NKA-PZ-BA-2015, v prospech, v tej veci podozrivého E.. J. F., Z. H., zastavujem, lebo trestné stíhanie je premlčané. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal na Špecializovaný trestný súd dňa 14.09.2021 obžalobu sp. zn. VII/2 Gv 10/21/1000-63 na obžalovaného E.. J. F., Z. H. za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti podanej obžaloby. Obhajkyňa obžalovaného E.. J. F., Z. H. predložila dňa 06.08.2024 tunajšiemu súdu písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie trestného stíhania, žiadosť o odvolanie Európskeho zatýkacieho rozkazu a Medzinárodného zatýkacieho rozkazu“, v ktorom uviedla, že: „Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť rozsiahla novela Trestného zákona, ktorá výrazným spôsobom mení doterajšiu trestnú politiku štátu. Predmetná novela okrem iného znižuje trestné sadzby za jednotlivé trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, zvyšuje výšku jednotlivých škôd a skracuje premlčacie doby pre jednotlivé trestné činy...Momentálne som obžalovaný z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v bode 1) podanej obžaloby...
Za vyššie opísaný skutok mi bolo dňa 23.03.2021 vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa P PZ NAKA-BA, pod ČVS: PPZ-21/NKA-BA1-2021. Podľa aktuálne účinného Trestného zákona za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona: „Odňatím slobody šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, voči verejnému činiteľovi“. Taktiež podľa aktuálne účinného Trestného zákona trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je podľa § 87 ods. 1 písm. d), e) Trestného zákona: „d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, e) tri roky pri ostatných prečinoch.“ Podľa čl. 50 ods. 6 Ústav SR: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“ Na základe uvedeného konštatujem, že počas trestného konania nadobudol účinnosť Trestný zákon, ktorý je pre moju osobu priaznivejší a tým pádom je ho nutné aplikovať v mojom prípade ako celok, vrátane premlčacích dôb, nakoľko premlčanie je jednou zo zložiek trestnosti činu. Vznesené obvinenie mi bolo dňa 23.03.2021 za skutok, ktorý mal byť údajne spáchaný pravdepodobne dňa 06.07.2016, tým pádom trestnosť činu kvalifikovaného ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, zanikla uplynutím premlčacej doby v zmysle § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, najneskôr dňa 06.07.2019, teda takmer dva roky predtým ako mi bolo vznesené obvinenie. V tomto kontexte poukazujem na nález pléna Ústavného súdu SR sp. zn.: PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, kde ÚS SR konkrétne v bode 391. a 417 uviedol, že: „ 391. Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. Popri explicitnom zakotvení pravidla podľa čl. 50 ods. 6 druhej vety ústavy o spätnom pôsobení neskoršej priaznivejšej úpravy ústavný súd považuje za vhodné upozorniť aj na rozsudok ESĽP Scoppola proti Taliansku (č. 2) zo 17.09.2009, č. 10249/03, ktorý sa v oblasti nielen zákazu retroaktivity nepriaznivej pre páchateľa, ale aj v oblasti príkazu retroaktivity pre páchateľa priaznivej priklonil pri aplikácii čl. 7 ods. 1 dohovoru k našej ústavnej koncepcii, aj keď by aj opačné riešenie bolo v tomto konaní ústavného súdu vzhľadom na čl. 50 ods. 6 a čl. 154c ods. 1 ústavy nepodstatné (podobne ESĽP rozhodol vo veci Jidic proti Rumunsku - rozsudok č. 45776/16 z 18.2.2020).“ „417. ...Jednotlivé čiastkové aspekty posudzovania trestnosti činu a ukladanie trestu sa totiž nedajú oddeliť a selektívne v prechodnom ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude konvenovať čl. 50 ods. 6 ústavy a ktorý nie - dotknuté inštitúty sa vždy posudzujú ako celok, a to pre konkrétny prípad z hľadiska výslednej priaznivosti pre páchateľa, od čoho je pri vzájomnom porovnaní závislý výber Trestného zákona v jeho konkrétne účinnom znení. Okolnosti premlčania trestného stíhania teda nie je možné diferencovať tak, ako to označené prechodné ustanovenie upravuje. Nie je z tohto hľadiska podstatné, či dôvody prerušenia premlčania trestného stíhania nastali po uplynutí novoustanovenej premlčacej doby prvýkrát alebo v ľubovoľnom ďalšom prípade. Trestné stíhanie konkrétneho činu buď po nadobudnutí účinnosti zákonnej zmeny premlčané je, alebo nie je, a to sa musí vyhodnotiť ad hoc bez ohľadu na to, o ktorý posudzovaný „cyklus“ po skoršom prerušení premlčania ide...“ Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby súd vydal uznesenie, ktorým moje trestné stíhanie zastaví podľa § 281 ods. 1 TP, pretože s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) TP je trestné stíhanie premlčané.“ Na základe uvedeného písomného podania tak súd skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky svedčiace v prospech skutočností uvedených v uvedenom podaní ako návrhu na zastavenie trestného stíhania obžalovaného v dôsledku premlčania trestného stíhania. Dňa 11.03.2024 bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Zákon č. 40 z 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 rozhodol, tak že návrhy oprávnených subjektov prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu, pozastavuje účinnosť článku I, článku II bod 39, článku II bod 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII zákona z 08.02.2024, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti nevyhovuje. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, vyhláseného 06.08.2024 rozhodol, že ustanovenia článku I bod 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5 článku II bod 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII bodu 7 zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia článku II bodu 4 v časti slov „a 6“, bod 38 v časti slov „alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa odseku 6“ a bod 39 zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovuje. Trestný zákon a jeho pôsobnosť §2 Časová pôsobnosť (1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Novelizáciou Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., a to zákonom č. 40/20024 Z.z. došlo, okrem iného, aj k zmene príslušných na vec sa vzťahujúcich ustanovení Trestného zákona, preto vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie § 2 - časová pôsobnosť, bolo potrebné skúmať či nedošlo k premlčaniu trestného stíhania obžalovaného. Z obsahu predloženého spisového materiálu vo vzťahu k posudzovaniu spáchania skutku a plynutiu premlčacej lehoty bolo zistené, že obžalovanému bolo za skutok, ktorý je predmetom konania vznesené obvinenie vyšetrovateľom NAKA pod ČVS: PPZ-21/NKA-BA1-2021 dňa 23.03.2021, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Vo vzťahu k času spáchaniu skutku vyšetrovateľ v uznesení uvádza: „E.. J. F., Z. H. v presne nezistenú dobu roku 2016, pravdepodobne v lete, po 09.06.2016 v priestoroch Nemocnice s poliklinikou u Milosrdných bratov na ulici SNP v Bratislave, odovzdal prostredníctvom A.. L. R., E.. G. F., J.., ako prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, úplatok vo výške 50.000,- eur, a to v súvislosti s ovplyvnením trestných vecí...pričom E.. G. F....listom zo dňa 16.08.2016 túto trestnú vec pridelil späť na UIS SKaIS MV SR a listom zo dňa 13.09.2016 uložil povinnosť, aby táto trestná vec bola ďalej vyšetrovaná na NJFP NAKA PPZ, všetko v úmysle, aby nedošlo k stíhaniu osôb J.. E. K. a E.. J. F., Z. H.“. Obžalovaný E.. G. F., J.. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako obvinený dňa 06.08.2021 vo vzťahu k času kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku uviedol, že: „Presný dátum si nespomínam, no bolo to v lete roku 2016, keď mi zavolal R. a spýtal sa ma, či sa chcem stretnúť s novým riaditeľom SIS pánom Y., ktorý mal údajne prejaviť záujem o stretnutie...ak si dobre pamätám, tak následne na to za deň, maximálne 2 dni mi opäť zavolal R. a oznámil mi termín a miesto stretnutia. Spomínam si, že termín bol nasledujúci deň po tomto telefonáte. Miesto stretnutia bola Nemocnica s poliklinikou u Milosrdných bratov ako je Námestie SNP v BA...“ (č. l. 285) Obžalovaný E.. G. F., J.. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k času spáchaniu skutku uviedol, že: „Z uznesenia o začatí trestného stíhania jednoznačne vyplýva, že skutok sa mal stať v roku 2017. V uznesení o vznesení obvinenia a v obžalobe je už uvedený rok 2016...v obžalobe...je tam uvedené, že pravdepodobne po 06.07.2016. Neviem čo to je pravdepodobne a hlavne horná hranica ohraničenia spáchania skutku nie je nijakým spôsobom ukončená, čiže z takto postaveného skutku vyplýva, že toto údajné protiprávne konanie som mohol spáchať až do 22.10.2020, kedy som bol zadržaný...“ (č. l. 2981) Obžalovaný E.. J. F., Z. H. v predmetnej veci vypočutý nebol z dôvodu stíhania proti ušlému. Z písomného podania obhajkyne obžalovaného zo dňa 04.10.2021 označeného ako „Návrh na odmietnutie obžaloby, alt. návrh na zastavenie trestného stíhania“ vo vzťahu k času spáchania skutku táto uvádza: „Stretnutie sa uskutočnilo niekedy v druhej polovici mesiaca júl 2016, teda krátko po vymenovaní C. Y. do funkcie riaditeľa SIS. Pamätám si, že to bolo v čase, keď bolo veľmi teplé počasie. Chcem však v tejto súvislosti zdôrazniť, že ja som sa nikdy predtým nestretol osobne s G. F.. To potvrdil aj L. R. vo výsluchu z 19.02.2021 (str. 7 zápisnice), keď na otázku vyšetrovateľa, či vie uviesť v akom vzťahu boli F. a F., uviedol: „Oni sa predtým nepoznali.“...“ (č. l. 2099) Svedok A.. L. R. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k času spáchania skutku uviedol, že: „...Po voľbách v roku 2016 ma pán F. požiadal o to, že je čas, aby bolo vykonané stretnutie medzi mnou, novo menovaným pánom riaditeľom SIS pánom Y. a následne aj pánom F., nakoľko sa ani bližšie
nepoznajú a že toto stretnutie by mohlo ako ich osoby a naše osoby zblížiť. K tomuto stretnutiu takisto došlo až po menovaní pána Y. do tejto funkcie v roku 2016, keď už bol riaditeľom SIS...bol nám daný termín a miesto...“ (č. l. 2995) Svedok A.. C. Y. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k času spáchania skutku uviedol, že: „...S pánom R., F. a F. som sa stretol v takomto zložení raz a to na začiatku môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľa SIS, na začiatku môjho funkčného obdobia v mesiaci júli. Bol som ustanovený 06.07.2016, teda tesne po tom, ako ma vymenoval pán prezident za riaditeľa SIS...stretli sme sa v NUMB...“ (č. l. 3589) Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia obžalovaných a svedkov možno výkladom v prospech obžalovaného ustáliť, že stretnutie, na ktorom malo dôjsť ku spáchaniu skutku, sa realizovalo v mesiaci júl 2016. Podľa v súčasnosti platného Trestného zákona: Podplácanie § 333 (1) Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) voči verejnému činiteľovi. (3) Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu. (4) Odňatím slobody na tri rokov až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. Škoda § 125 (1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. (2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá. Premlčanie trestného stíhania § 87 (1) Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov, c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny, d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, e) tri roky pri ostatných prečinoch. Tak ako bolo vyššie ustálené, čas spáchania skutku je najneskôr v mesiaci júl 2016. Keďže obžalovanému bolo vznesené obvinenie dňa 23.03.2021, z uvedeného je zrejmé, že obvinenie bolo obžalovanému vznesené po dobe presahujúcej 3 roky. Konanie obžalovaného s prihliadnutím na výšku poskytnutého úplatku 50.000 Eur zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, kde je sadzba 6 mesiacov až 3 roky. Trestnosť prečinu, za ktorý zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 3 roky, zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 3 roky. Súd v súvislosti s posudzovaním podmienok konania vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania tiež skúmal, či u obžalovaného nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania z dôvodov uvedených v § 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ( premlčanie trestného stíhania sa prerušuje, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší) a za tým účelom vyžiadal odpis registra trestov, z obsahu ktorého zistil, že v registri trestov obžalovaný nemá
záznam o tom, že by spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký, alebo prísnejší. Záverom v súvislosti s posudzovaním otázky, či sa premlčanie ako zložka trestnosti činu vzťahuje aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy, tak ako na to v písomnom podaní poukázala obhajkyňa obžalovaného, súd v podrobnostiach poukazuje na uvádzaný nález pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, kde tento konkrétne v bode 391. a 417. uviedol, že: „Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy...“a rovnako tak: „Jednotlivé čiastkové aspekty posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu sa totiž nedajú oddeliť a selektívne v prechodnom ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude konvenovať čl. 50 ods. 6 ústavy a ktorý nie - dotknuté inštitúty sa vždy posudzujú ako celok, a to pre konkrétny prípad z hľadiska výslednej priaznivosti pre páchateľa, od čoho je pri vzájomnom porovnaní závislý výber Trestného zákona v jeho konkrétne účinnom znení.“ Z dôvodov vyššie uvedených, s prihliadnutím na novelizované ustanovenia Trestného zákona, mal tak súd za nesporne preukázané, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší. Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, s prihliadnutím na novelizované ustanovenia Trestného zákona mal tak súd za preukázané, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po uplynutí 5 ročnej premlčacej doby, teda skutočnosti brániacej v pokračovaní v začatom trestnom stíhaní z dôvodu premlčania trestného stíhania, preto postupom v súlade s ustanovením § 290, § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže prokurátor a obžalovaný podať do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa však pokračuje, ak vyhlási obžalovaný do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.