Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 2Nt/1/2021 9521100198 22. 01. 2024 Mgr. Pamela Záleská ECLI:SK:SSPK:2024:9521100198.8
Uznesenie Špecializovaný trestný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a členov senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Milana Cisarika, v trestnej veci odsúdeného K. L. E. L.., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e), písmeno i) Trestného zákona a § 140 písmeno a) Trestného zákona a iné, o návrhu odsúdeného K. L. a odsúdeného C. Y. na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Pezinku dňa 22. 01. 2024 takto rozhodol: Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrhy odsúdených K. L., narodeného XX. XX. XXXX v W., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v N. a C. Y., narodeného XX. XX. XXXX v M., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v C., na povolenie obnovy konania z a m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. odôvodnenie: Odsúdení K. L. a C. Y. podali dňa 16. 06. 2021 na Špecializovaný trestný súd prostredníctvom ich obhajcu návrh na obnovu konania pôvodne vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/12/2012, v ktorom bol odsúdený K. L. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno a) Trestného zákona formou účastníctva ako organizátor podľa § 21 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody na doživotie a odsúdený C. Y. bol uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno a) Trestného zákona a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody na 25 rokov. Odsúdení v takto podanom návrhu uviedli, že za novú skutočnosť v ich prípade považujú poznatok o skutočnom mene osoby, ktorá bola v rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB- 3T/12/2012 zo dňa 29. 06. 2012 označená ako „. I. Y. J.. Odsúdení poukazovali na to, že obžaloba v pôvodnom konaní totožnosť tejto osoby zatajila, a tým im obom odoprela možnosť navrhnúť jej vypočutie, či prípadne navrhnúť vykonanie aj iných dôkazov na ich obranu a v tejto súvislosti poukazovali aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej odsúdení uvádzali, že novou skutočnosťou je aj to, že svedok C. V. vypovedal v pôvodnom konaní klamlivo a o ovplyvnení tohto svedka môže poskytnúť svedeckú výpoveď svedok Ľ. V., ktorého navrhli vypočuť na okolnosti nátlaku polície vyvíjaného na svedka C. V.. Za novú skutočnosť tiež označili aj možnosť zabezpečiť prítomnosť a vypočutie U. Y., ktorý bol vo veci pôvodne obvinený a jeho výpoveď by mohla mať zásadný vplyv na rozhodnutie o ich vine a treste. Pre úplnosť považuje súd za potrebné uviesť, že po podaní návrhu odsúdených súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého termín určil na deň 30. 11. 2021. Odsúdený K. L. zotrval na verejnom
zasadnutí na tvrdení, že svedok C. V. sa zásadne pomýlil vo výpovedi, o čom sa dozvedel odsúdený až v roku 2018 od príbuzných, ktorí sa to zase dozvedeli od príbuzných svedka V., a preto žiadal tohto svedka predvolať a vypočuť. Odsúdený C. Y. sa chcel k veci vyjadriť až po vypočutí svedka C. V.. Vzhľadom na to, že svedok požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na tomto verejnom zasadnutí z dôvodu jeho práceneschopnosti, súd verejné zasadnutie odročil na deň 01. 02. 2022. Následne prišlo na Špecializovanom trestnom súde ku zmene v zložení konajúceho senátu (preloženie predsedu senátu JUDr. Emila Klemaniča na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v decembri 2021) a vec bola v zmysle Rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu pre rok 2022 pridelená na prejednanie a vybavenie predsedníčke senátu Mgr. Pamele Záleskej. Po doplnení chýbajúceho, tretieho člena senátu, ku ktorému došlo na podklade Opatrenia č. 5 predsedu Špecializovaného trestného súdu (rozhodnutie číslo 1SprR/8/2022 zo dňa 01. 02. 2022), bol vo veci určený nový termín verejného zasadnutia, pričom súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhov oboch odsúdených na verejnom zasadnutí v dňoch 04. 05. 2022, 13. 11. 2023 a 22. 01. 2024. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu potrebné dať do pozornosti, že v období od mája 2022 až do júna 2023 súd, rešpektujúc návrh odsúdených, pátral po osobe J. L. a prostredníctvom Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach zabezpečoval jeho vypočutie v tomto konaní. Svedok C. V. na verejnom zasadnutí dňa 04. 05. 2022 vypovedal, že mu nie sú známe žiadne nové okolnosti prejednávaného prípadu, zotrval na svojej výpovedi učinenej v pôvodnom konaní a odmietol, že by sa o veci rozprával s kýmkoľvek z jeho rodiny. Svedok Ľ. V. na verejnom zasadnutí dňa 13. 11. 2023 uviedol, že má poznatky k osobám Y. T. a C. V.. K osobe Y. T. sa vyjadril tak, že je to jeho priateľ, stretávali sa denne a stále spolu komunikujú. Výslovne uviedol, že Y. T. vypovedal proti odsúdenému K. L. v pôvodnom konaní z dôvodu, že sa cítil byť ukrátený na peniazoch za predaj auta a zazlieval to K. L. a súčasne mal motiváciu dosiahnuť beztrestnosť vo vlastnej trestnej veci, v ktorej bol stíhaný za lúpež, a preto pristúpil na spoluprácu s políciou. K osobe C. V. svedok uviedol, že tento bol navedený na výpoveď Y. T., pretože V. sám o skutku nič nevedel a ohľadne výpovede proti L. bol inštruovaný príslušníkmi z ÚBOK, čo mu povedal samotný V.. Na doplňujúce otázky odpovedal, že trestné oznámenie nepodával, ale svoje poznatky oznámil príbuzným odsúdeného L.. V pôvodnom konaní nevypovedal ako svedok, čo si nevedel vysvetliť, ale dodal, že nikto, teda ani príbuzní K. L. neverili, že by mohol byť v tejto trestnej veci K. L. odsúdený. O predaji vozidla, v súvislosti s ktorým sa Y. T. cítil ukrátený na peniazoch, nič bližšie uviesť nevedel. Písomne upozornil na skutočnosti ohľadne výpovedí T. a V. hneď po tom, čo „sa začal proces s V.Č.“ a začali „aj zmeny v súdnictve“. Predtým mal obavy ísť vypovedať na políciu a spoliehal sa na to, že otec K. L. cez obhajcu zabezpečí, aby bol riadne predvolaný. Svedok Y. T. na verejnom zasadnutí dňa 22. 01. 2024 vypovedal, že odsúdení K. L. a C. Y. nespáchali skutok, za ktorý boli odsúdení v pôvodnom konaní, povolenie obnovy ktorého sa domáhajú. Uvedené tvrdenie vysvetľoval vo svojej rozsiahlej výpovedi, v ktorej veľmi podrobne uvádzal najmä okolnosti, za akých spáchal skutok on sám a ďalší páchatelia, nie však L. a Y.. Odsúdený K. L. sa na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2024 v rámci konečného návrhu vyjadril, že je odsúdený na doživotný trest na základe výpovede troch svedkov - C. V., T. H. a Y. T.. Svedok Y. T. vo svojej výpovedi na prvostupňovom súde ohľadom vraždy Y. povedal, že sa všetko dozvedel od svedka T. H.. T. H. uviedol, že nikdy sa o vražde Y. s T. nerozprával. Svedok V. uviedol, že si myslí, že L. nevedel, kam idú, lebo mu v ten deň volal. Ani jeden svedok neuvádza na jeho osobu nič konkrétne. Od začiatku uväznenia nemal žiadnu šancu preukázať svoju nevinu, pretože F. Č. (prokurátor ÚŠP GP SR, pozn. predsedníčky senátu) pohŕda zákonmi Slovenskej republiky. Zosumarizoval, že skutok mal spáchať s nestotožnenou osobou menom J., pričom v roku 2011, pred podaním obžaloby, prokurátor Č. požiadal o medzinárodný zatýkací rozkaz na J. L., čiže totožnosť bola dávno známa, a tým prokurátor ani len nedal obhajobe možnosť skúmať vzťah J. k nemu samotnému. Fotografiu, na ktorej je J. L., a ktorú objavili na internete v roku 2013, mali policajti k dispozícii už v roku 2010. Rekogníciu osoby menom J. L. robili policajti so svedkami bez upovedomenia obhajoby. Fotografiu J. najskôr ukázali svedkom a až potom si urobili rekogníciu. V roku 2011 zobrali policajti z väzby T. H. do W., do reštaurácie na obed, kde ho čakala jeho rodina, aby ho prehovorili na svedectvo proti M.. Keď na to poukázal a aj spolubývajúci H.E. to chcel dosvedčiť
súdu, tak sudca Hrubala to zamietol so slovami, že „toto sa ešte v histórii nikdy nestalo, prečo by sa to malo stať teraz?“. U. Y. priniesli z U. ešte pred tým, ako boli on a Y. právoplatne odsúdení, ale súd sa s touto skutočnosťou nijako nevyporiadal. Poukázal na vypočúvanie C. V., ku ktorému prišlo ešte pred tým, ako bol vzatý do väzby, a to v starej zrúcanej škole v T., kde mu polícia vzniesla obvinenie z vraždy R. Y., ak nebude krivo svedčiť proti nemu. Ďalej uvádzal, že prokurátor mal vedomosť o existencii aj inej skupiny na zavraždení R. Y., o ktorej vypovedal v tomto konaní aj Y. T.. Namietol tiež, že bolo absolútne ignorované, že v jeho prípade je resocializácia možná od začiatku, čo dokazuje aj opätovný posudok z mája 2023, a teda mu nemohol byť uložený doživotný trest. Tvrdil ďalej, že sudca Kozlík na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici úmyselne klamal, keď ho žiadal o poskytnutie informácii podľa „paragrafu 211/2000“, či vydával Špecializovaný trestný súd zatýkací rozkaz na osobu menom J. z kauzy zavraždenia R. Y.. V. dal vypočuť riaditeľ kriminálky v T. Y. V., prezývaný „L.“ a urobil to z dôvodu, aby sa ho ako osoby zbavil a aby mohol v Q. a v okolí vyberať tzv. výpalné, čo aj robil a bol za to aj odsúdený. Ľ. V. bol priamo prítomný pri ovplyvňovaní T. políciou, pritom T. mal byť jeden z hlavných svedkov. Ľ. V. uviedol dokonca aj meno policajta, ktorý mal T. navádzať ako má vypovedať. Y. T. je v tomto prípade ako objednávateľ, ktorý si objednával vraždu R. Y., k trestnej činnosti sa priznáva. Jeho obnova konania mu bola zamietnutá z dôvodu, že nežiadal oslobodenie ani vyvinenie, ale nechcel byť ako objednávateľ, iba sprostredkovateľ. Skutočnosti, ktoré uviedol ohľadom osoby menom L. a iných, sú novou skutočnosťou a odsúdenému sú známe len dva roky. Tak isto je pre neho novou skutočnosťou už len zistenie mena J. L., ktoré sa dozvedel až v roku 2017. Nikto teraz nemôže s istotou povedať, že spúšť stlačil J. L., a že ju nestlačil L.. Zopakoval, že odsúdený je iba na základe výpovedí a ako teraz môže niekto hodnotiť, či je pravdivá výpoveď T., V., H. alebo výpoveď T., V.. T. tvrdí vo svojej výpovedi, že samopal, s ktorým bol zavraždený Y.Š., kúpili s V.V. od nejakého H.. Celý čas samopal mali schovaný u Y.. V rozsudku Špecializovaného trestného súdu vypovedá Y. T., že samopal, s ktorým bol zavraždený Y., mal on schovaný na záhrade, dal ho Y., ktorého mal poslať on a spolu ho previezli k T. do M., čo je klamstvo a tvrdili to už na začiatku. Skutok mali spáchať na striebornej I. so samopalom vzor 58, ale L. s Y. dostali príkaz od U. Y. zavraždiť R. Y.X. okamžite, ako to bude možné aj pri sledovaní, skutok mali spáchať na striebornej I. so samopalom vzor 58. Keby toto povedal na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici bez T. výpovede, tak ho sudca Hrubala pošle do blázinca. Dve skupiny, dve tie isté autá, dva tie isté samopaly. Aj keby pripustil, že nejaký J. išiel zabiť Y., kto môže povedať, že päť minút pred J. ho nezabil L.? Na záver sa vyjadril, že si myslí, že rozsudok by mal byť zrušený a novými skutočnosťami, plus jeho posudkom, by sa mal zaoberať znovu prvostupňový súd, čo neznamená, že by znova nemohol dostať doživotný trest, alebo byť uznaný vinným. Pochybnosť v prospech obvineného bola vo všetkých prípadoch potvrdená. Odsúdený C. Y. na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2024 uviedol, že sa stotožňuje s návrhom svojho obhajcu a sám k veci už nechcel nič viac dodať. Obhajca odsúdených na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2024 uviedol, že zotrváva na dôvodoch v písomne podanom návrhu na povolenie obnovy konania. Domnieval sa, že na verejnom zasadnutí boli preukázané skutočnosti, pre ktoré môže súd povoliť obnovu konania a poukázal na výpoveď svedka Y. T., pričom postačuje, aby súd dospel k vyššiemu stupňu pravdepodobnosti, alebo odôvodnenému predpokladu, že na základe nových skutočností a dôkazov môže nastať zmena pôvodného rozhodnutia a nevyžaduje sa absolútna istota. Dal do pozornosti rozhodnutie R 43/1960 a od neho sa odvíjajúce ďalšie, novšie rozhodnutia. O základných otázkach, na ktorých je postavené odsúdenie, vznikli minimálne pochybnosti po vykonaní výsluchov na verejnom zasadnutí, pričom dosúdení by mali dostať šancu vec prejednať v spravodlivom procese na hlavnom pojednávaní a pred zákonným sudcom. Vystala potreba vypočuť na hlavnom pojednávaní aj celý rad ďalších svedkov, ktorí sa priamo mali podieľať na skutku a je potrebné objasniť, či ich úloha nemá dopad na odsúdenie K. L. a C. Y.. Navrhol preto, aby súd povolil obnovu konania. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2024 vyjadril, že z doteraz vykonaného dokazovania, a to ani z výpovede svedka Y. T., nevyplynuli žiadne dôvody na povolenie obnovy konania. Svedok T. tvrdil, že nemá
vedomosť o účasti odsúdených K. L.É. a C. Y. na páchaní trestnej činnosti, za ktorú boli odsúdení, ale menovaní boli usvedčovaní najmä výpoveďami svedkov a ďalšími dôkazmi, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutí súdov. Preto navrhol, aby súd ich návrhy na povolenie obnovy konania zamietol z dôvodov uvedených v § 399 odsek 2 Trestného poriadku. Z pripojeného spisu, vo vzťahu ku ktorému obaja odsúdení navrhovali povoliť obnovu konania, súd zistil, že odsúdení boli uznaní vinnými rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/12/2012 zo dňa 29. 06. 2012, a to: - K. L. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i), písmeno e) Trestného zákona a § 140 písmeno a) Trestného zákona formou účastníctva ako organizátor podľa § 21 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a tiež ochranný dohľad na tri roky a - C. Y. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i), písmeno e) Trestného zákona a § 140 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a tiež ochranný dohľad na tri roky. Spoločne s týmito dvoma odsúdenými prišlo uvedeným rozsudkom k uznaniu viny a k odsúdeniu aj ďalších osôb, konkrétne Y. T., C. M. a k oslobodeniu U. Y., proti ktorému sa viedlo konanie ako proti ušlému. V rámci odôvodnenia označeného rozsudku Špecializovaný trestný súd (ako súd prvého stupňa) rozpísal dôkazy, ktoré vykonal a ktoré následne vyhodnotil, pričom sa dôkladne zaoberal výpoveďami všetkých obžalovaných (vrátane Y. T., ktorý nevypovedal), teda aj výpoveďou odsúdeného K. L. a jeho obrannou verziou, založenou na tvrdení, že so skutkom nemá nič spoločné, nič o ňom až do svojho zadržania nevedel a vyhlásením, že nie je špinavec ako V., T., H. a všetci, ktorí svedčia proti nemu a ďalším. Súd sa dôsledne zaoberal tiež výpoveďou odsúdeného C. Y., ktorý účasť na skutku poprel a bránil sa, že s vecou nemá nič spoločné. Súd ďalej podrobne rozoberal aj výpovede svedkov, medzi inými aj výpoveď Y. T., T. H., či C. V.. Okrem uvedeného, súd tiež podrobne vysvetľoval, že vo veci nezistil žiadne také praktiky, ktoré by vykazovali znaky navádzania na krivú výpoveď, fyzický alebo psychický nátlak, či iné nezákonné ovplyvňovanie svedkov a obvinených (strana 30 a 31 rozsudku, resp. č. l. 3.730 a 3.731). Napokon je z odôvodnenia rozsudku celkom nepochybne možné zistiť, že výrok o vine súd vyvodil a ustálil na základe dôkazov, ktoré vymenoval, vyhodnotil a označil za harmonický celok, súbor priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré vo svojej časovej, chronologickej i miestnej súvislosti do seba jednoznačne zapadajú. Súd sa podrobne venoval a rozpísal aj spôsob, akým sa vysporiadal s pochybnosťami, ktoré v rámci obrany obhajoba sústredila na svedkov C. V. alebo Y. T. (strana 36 rozsudku, resp. č. l. 3.736 ako aj strana 39 rozsudku, resp. č. l. 3.739). Ďalej zo spisu súd zistil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/7/2012 zo dňa 30. 01. 2013 bol vyššie v texte označený rozsudok Špecializovaného trestného súdu potvrdený, nakoľko odvolanie odsúdených K. L. a C. Y.Š. (ako aj Y. T. a C. M.) bolo zamietnuté podľa § 319 Trestného poriadku. V rozsiahlom odôvodnení uznesenia sa najvyšší súd okrem iného zaoberal aj obrannými verziami oboch odsúdených, konkrétne u odsúdeného K. L. tvrdením, že napadnutý rozsudok je nesprávny, keď vychádza len z výpovedí troch svedkov - T. H., Y. T. a C. V. a u odsúdeného C. Y., ktorý sa prostredníctvom obhajcu bránil totožne. Najvyšší súd podrobne rozobral, prečo je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa výsledkom konania, v ktorom neprišlo k žiadnym zásadným procesným chybám a že výrok o vine je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený a konštatoval, že obhajobné tvrdenia vo vzťahu ku svedkom T. H., Y. T., C. V. a čiastočne aj utajeného svedka č. 1 (na ktorého nadväzujú ďalšie vykonané dôkazy) sa týkajú viac formálnych, javových stránok, ako ich vecných a obsahových stránok (strana 27 uznesenia, resp. č. l. 4.206). Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že trestné stíhanie obvineného J. L. (označeného v skutkovej vete rozsudku ako Ď. W. I. U. T. Y. ´.) skončilo dňa 29. 03. 2021 rozsudkom, vydaným v L. Y., základným trestným súdom v L. pod D. V.. Č.. XXXX/XX, na základe ktorého bol uznaný za vinného z trestného
činu vraždy (skutok spáchaný na objednávku Y. T. za finančnú odmenu a po predchádzajúcej dohode s K. L., C. M. a C. Y.), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Z pripojeného spisu Špecializovaného trestného súdu, vedeného pod sp. zn. BB-5Nt/3/2020 súd zistil, že odsúdený Y. T. podal dňa 22. 07. 2020 návrh na povolenie obnovy konania, vedeného na tomto súde pod sp. zn. BB-3T/12/2012, ktorý mu bol uznesením tohto súdu sp. zn. BB-5Nt/3/2020 zo dňa 15. 02. 2021 zamietnutý, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2021 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tost/15/2021. V jadre z označených rozhodnutí súdov vyplýva, že odsúdený Y. T. zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že v pôvodnom konaní (o povolenie obnovy ktorého žiadal) nevypovedal pravdivo o skutkových okolnostiach a pravdu sa rozhodol uviesť až pri zdôvodňovaní návrhu na povolenie obnovy konania. Konajúce súdy túto zmenu jeho postoja k trestnej činnosti, pre ktorú bol právoplatne odsúdený, nevyhodnotili ako novú skutočnosť, čo náležite zdôvodnili tak, že je právom každého obžalovaného vypovedať spôsobom, aký uzná za vhodný, pretože je to súčasťou práva na obhajobu a dodali, že ak aj Y. T. vypovedal v pôvodnom konaní inak, než aké boli pravdivé skutkové okolnosti z pohľadu jeho subjektívneho vnímania, nejde o skutočnosť, ktorá by mohla viesť k prijatiu rozhodnutia o povolení obnovy konania. Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Špecializovaný trestný súd po vypočutí stanoviska prokurátora, obhajcu odsúdených, po preštudovaní označeného súdneho spisu, pripojeného súdneho spisu a samotného návrh odsúdených a po vykonaní dokazovania výsluchom svedkov a prečítaním listinných dôkazov aj skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania a či tieto boli odsúdenými dostatočne preukázané. Návrh odsúdených sa prioritne opieral o skutočnosti, ktoré mali spočívať v spochybnení usvedčujúcej výpovede svedka C. V. a v nových dôkazoch, majúcich základ v stotožnení W. I. U. T. Y. „., či v zmene výpovede spoluodsúdeného Y. T.. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v súhrne išlo o namietanie takých skutočností, ktorých existencia sa jednoznačne a nepochybne nepotvrdila, nakoľko išlo predovšetkým len o domnienky odsúdeného K. L., ku ktorým sa bez bližšieho vlastného zdôvodnenia v celom rozsahu pripojil aj odsúdený C. Y.. Nie je úlohou súdu vyvracať domnienky odsúdených, alebo vyvracať verziu, v rámci ktorej subjektívne interpretujú skutočnosti, ktoré považujú za významné, či rozhodujúce. Osobitne považuje súd za potrebné skonštatovať, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd v danej veci poznali oboma odsúdenými prezentovanú obrannú verziu už v čase vykonávania dôkazov pred rozhodnutím vo veci samej v pôvodnom konaní (BB-3T/12/2012) a oba súdy sa zaoberali a aj hodnotili skutočnosti vzťahujúce sa k hodnovernosti výpovedí svedkov T. H., Y. T. a C. V. (vrátane hodnotenia ich osôb) a rovnako dôsledne pristupovali aj k osobe spoluodsúdeného Y. T.. Záver o vine odsúdených navyše oba súdy vyhodnocovali aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci vystupovala aj ďalšia, v tom čase nestotožnená osoba pod menom „J.“. Je pravdou, že odsúdení aj prostredníctvom obhajcu na verejnom zasadnutí svoje v pôvodnom konaní prezentované tvrdenia doplnili o výpoveď svedka Ľ. V. a skutočnosti z nej vyplývajúce predložili ako „nový dôkaz“, ktorý pôvodne konajúcim súdom nebol známy v čase ich rozhodovania o vine odsúdených. Rovnako predkladali aj zmenu výpovede spoluodsúdeného Y. T. ako nový dôkaz. Avšak, v zásade ani v dôsledku predloženia týchto skutočností neprišlo podľa názoru súdu k predloženiu
nových skutočností, pretože išlo znova len o spochybňovanie dôveryhodnosti svedkov Y. T., C. V. (a sprostredkovane tiež T. H.), ktoré tak zostalo osamoteným argumentom na povolenie obnovy konania, popri už opakovanom poukazovaní na pochybenia a nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní zo strany odsúdeného K. L.. Bez významu nezostáva podľa názoru súdu ani skutočnosť, že najmä odsúdený K. L. sa už v pôvodnom konaní bránil upozorňovaním na charakter svedkov vypovedajúcich proti nemu, keď ich označoval za „špinavcov“. Špecializovaný trestný súd (súd prvého stupňa) mu aj na základe takto prezentovanej obrany pri rozhodovaní o vine a treste dôkladne a starostlivo odôvodnil, akým spôsobom sa vysporiadal s výpoveďami daných svedkov a hodnovernosťou ich výpovedí a akým spôsobom sa vysporiadal s výpoveďou spoluodsúdeného Y. T. a hodnovernosťou jeho výpovede. Následne konajúci prvostupňový súd náležite vysvetlil aj spôsob, akým sa vysporiadal s rozpormi vo výpovediach obžalovaných a svedkov. Okrem toho, súd prvého stupňa bral v pôvodnom konaní do úvahy aj iné dôkazy, ktoré mu vo vzťahu k vyšetrovanému skutku boli známe a usvedčili odsúdených zo spáchania skutku. Rovnako podrobne sa uvedenými dôkazmi a namietanými skutočnosťami zaoberal aj odvolací súd, a to vrátane všetkých výhrad, ktoré mali odsúdení k zákonnosti dôkazov, či k zákonnosti spôsobu, akým boli v pôvodnom konaní zabezpečované a vykonané. Vo veci tak podľa názoru súdu nebolo sporné, že návrh odsúdených na obnovu konania je nielen nedôvodný, ale aj nepodložený, čo napokon vyplynulo nielen z jeho obsahu, ale aj z postoja samotných odsúdených, ktorí si vysvetľujú veci pre seba jediným priaznivým spôsobom a pripúšťajú ho ako jediný správny variant nazerania na skutok, pre spáchanie ktorého boli právoplatne odsúdení. Súd v tejto súvislosti dodáva, že zatiaľ čo odsúdený K. L. bol aktívny pri prezentovaní vlastného hodnotenia dôkazov, odsúdený C. Y. sa v prevažnej miere len stotožnil s vyjadreniami a prezentáciou odsúdeného K. L.. Odsúdenými uvádzané skutočnosti, predovšetkým „nový poznatok“ o spôsobe získania výpovede C. V. alebo s odstupom rokov učinená zmena výpovede spoluodsúdeného Y. T., tak nie sú podľa názoru súdu zákonným dôvodom na obnovu konania, pretože vierohodnosť výpovede svedka C. V. a výpoveď svedka (spoluodsúdeného) Y. T. boli starostlivo posudzované a hodnotené už v pôvodnom konaní, kde sa súd prvého stupňa ako aj odvolací súd okrem iného zaoberali aj ďalšími usvedčujúcimi dôkazmi a zároveň žiadny dôkaz nenasvedčoval tomu, že by o vierohodnosti svedka C. V. a postoja spoluodsúdeného Y. T. vznikli pochybnosti alebo že by boli dané rozumné pochybnosti, ktoré by spôsobovali závažné trhliny v úvahách súdov o vine odsúdených. Tento záver súdu sa vzťahuje aj na postup orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko už v pôvodnom konaní sa oba súdy preukázateľne týmto obranným argumentom odsúdeného K. L. zaoberali, ergo nejde o žiadnu novú skutočnosť a naviac, novým dôkazom v tomto kontexte nie je ani výpoveď svedka Ľ. V.. Pokiaľ išlo o výpovede svedkov Ľ. V. a Y. T., spočívajúce v zásadných poznatkoch o získavaní dôkazov v posudzovanej veci alebo o okolnostiach spáchania trestného činu, majúce preukazovať nepravdivosť výpovedí svedka C. V. a svedka Y. T. a nepravdivosť výpovede spoluodsúdeného Y. T., tak súd k uvedeným „novým dôkazom“ uvádza nasledovné: - svedok Ľ. V., ktorý začal veriť polícii a súdom až „po začatí procesu s V.“ rozsiahlo a detailne uvádzal dôvody, pre ktoré mali byť svedkovia C. V. a Y. T. (jeho priateľ) v pôvodnom konaní políciou zmanipulovaní a navedení na krivú výpoveď proti odsúdenému K. L., avšak už menej detailne, v zásade však najmä značne nepresvedčivo, uvádzal dôvody, pre ktoré neoznámil tieto (podľa neho také podstatné) skutočnosti príslušným orgánom a logicky tiež nevysvetlil, čo konkrétne majú spoločné „proces s V.“ alebo „zmeny v súdnictve“ s trestnou činnosťou odsúdených K. L. a C. Y.; súd tiež v súvislosti s týmto náhle v sebe objaveným „hrdinstvom“ svedka Ľ.Š. V. dodáva, že súdy rozhodujú v trestných konaniach o vine (alebo nevine) a treste konkrétnych stíhaných osôb výlučne na základe dôkazov, hodnovernosť ktorých, vrátane zákonného spôsobu ich získania, sa v konaní zisťuje a preveruje a následne ich súd hodnotí nielen jednotlivo, ale aj v ich celkovom súhrne, v dôsledku čoho sa výpoveď tohto svedka súdu nielen javí ako fantazijná, ale aj ako skutočne vykazujúca znaky konšpirácie a - svedok Y. T., jeden zo spoluodsúdených v pôvodnom konaní, sám neúspešný s návrhom na povolenie obnovy konania, poskytol súdu rozsiahlu výpoveď, ktorá však nie je novým dôkazom a ani neobsahovala žiadne také nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé naplniť zákonný predpoklad, že v spojení s inými skutočnosťami, súdom už skôr známymi, by mohli privodiť odsúdenými iné rozhodnutie o ich vine a treste; súd už len dopĺňa, že svedok Y. T. mal v pôvodnom konaní ako jeden z obžalovaných právo v rámci svojej obhajoby vypovedať alebo nevypovedať a uvádzať na svoju obranu čokoľvek, čo považoval
za správne a vhodné, ale potrebné a pokiaľ svedok uvádzal, že v pôvodnom konaní nevypovedal o skutkových okolnostiach pravdivo a že pravdu vypovedá až s odstupom času, po právoplatnom odsúdení, nejde o žiadny nový dôkaz; zjednodušene povedané, z výpovede Y. T. v pôvodnom konaní výrok o vine a treste odsúdených K. L. a C. Y. vyvodený ani ustálený nebol. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja takto vypočutí svedkovia vo svojich výpovediach obsahom (nepresnosti, nepodložené tvrdenia) a kvalitou (verzia verzie) nepriniesli v konaní žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mohla zodpovedať zo zákona vyžadovanej podmienke, že ide o skutočnosť novú, súdom doposiaľ nepoznanú, a teda neznámu, nepovažoval súd poznatky získané z ich výpovedí za nové skutočnosti spôsobilé privodiť odsúdeným v spojitosti so skutočnosťami súdu už skôr známymi iné rozhodnutie o vine, či treste odsúdených K. L. a C. Y.. Bolo tomu tak z dôvodu, že išlo opätovne iba a len o spochybňovanie osôb vo veci už vypočutých a vierohodnosti ich výpovedí, čím sa už súdy dôkladne a dôsledne zaoberali v pôvodnom konaní. Pokiaľ išlo o podporu argumentov odsúdených odkazom na nové rozhodnutie súdu L. Y., konkrétne vo vzťahu k osobe J. L. (od návrhu na vypočutie ktorého odsúdení ustúpili), je podľa názoru súdu potrebné nad rámec už vyššie uvedených skutočností pripomenúť, že ani z tohto rozhodnutia nie je možné vyvodiť záver o objavení novej skutočnosti, alebo nového dôkazu, ktorý by odsúdeným umožnil v obnovenom konaní zmeniť zásadným a najmä právne významným spôsobom dôkaznú situáciu v ich prospech. Súd nad rámec uvedeného považuje za nevyhnutné dodať a vysvetliť, že pri posudzovaní návrhu oboch odsúdených a skúmaní splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je jeho úlohou prinútiť súd, ktorý rozhodoval o vine odsúdených v pôvodnom konaní, aby vyhodnotil rovnaký dôkaz iným spôsobom a aby v dôsledku tejto zmeny náhľadu na svedeckú výpoveď dospel k inému záveru. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/32/2015 nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani žiadne nové dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine a, vzhľadom na ktoré by boli pôvodne uložené tresty v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Z uvedeného dôvodu súd návrh odsúdených na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho oznámenia na Špecializovaný trestný súd. O sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažnosť má odkladný účinok.