Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 17T/4/2023 9523100175 18. 07. 2023 JUDr. Renáta Greif Radovčičová ECLI:SK:SSPK:2023:9523100175.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd konajúci samosudkyňou JUDr. Renátou Greif Radovčičovou v trestnej veci obžalovaného Ľ. N.G. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Pezinku dňa 18. júla 2023 takto rozhodol: obžalovaný Ľ. N., nar. XX. XX. XXXX v L., trvalé bydlisko X. G.Š. XXXX/XD, sa uznáva za vinného, že v bode 1)
Y.,
v presne nezistený deň v mesiacoch august alebo september roku 2018 v Y., žiadal od C.. C. T. a následne najneskôr do 21. 11. 2018 prijal peňažnú sumu vo výške najmenej 500,- €, ktoré mu C.. C. T. prostredníctvom C. V., odovzdal na presne nezistenom mieste za to, že využijúc svoj priateľský a dlhoročný kolegiálny vzťah a s tým súvisiaci neoficiálny vplyv na viacerých príslušníkov Policajného zboru, zabezpečí, že v trestných konaniach vedených na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v P., odbor kriminálnej polície pod číslom spisu ČVS: ORP-1360/2-VYS-TT-2017 a ČVS: ORP-1728/2VYS-TT-2017 týkajúcich sa aktivít C.. C. T., bude vyšetrovateľ Policajného zboru dokazovanie viesť len formálne, povrchne bez náležitého preverenia všetkých skutočností a trestné konania budú ukončené k spokojnosti C.. C. T. a nebude sa v nich pokračovať, v bode 2) v presne nezistený deň v období od 21. 11. 2018 do 07. 12. 2018 v Y., sa rozhodol, že z dôvodu, že sa mu nepodarilo ovplyvniť priebeh trestných konaní týkajúcich sa aktivít C.. C. T., tomuto poskytne inú službu, ktorá spočívala v zistení a následnom odovzdaní údajov v informačných systémoch polície k osobe, ktorá mala konflikt so synom C.. C. T., k čomu došlo po predchádzajúcej dohode medzi obžalovaným a C.. C. T. dňa 07. 12. 2018 v čase od 13.54 hod. do 14.52 hod. v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru B., kedy Ľ. N. bez relevantného služobného dôvodu v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR v registri obyvateľov (REGOB), pod svojim osobným prihlasovacím menom „N.“, vykonal lustráciu osoby poškodeného G. G., nar. XX. XX. XXXX, pričom na monitore služobného počítača ukázal C.. C. T. fotografiu, meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesta trvalého bydliska poškodeného a následne na žiadosť C.. C. T. o poskytnutie údajov o osobnom motorovom vozidle poškodeného, toho istého dňa 07. 12. 2018, v čase o 15.02 hod., Ľ. N. bez relevantného služobného dôvodu v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR v evidencii motorových vozidiel (EVO), pod svojim osobným prihlasovacím menom „N.“, vykonal lustráciu motorového vozidla zn. Suzuki Ignis, EČ: Y.XXXAX, ktorého vlastníkom bol poškodený G. G. a evidenčné číslo tohto vozidla napísal na papier, ktorý odovzdal C.. C. T. a zároveň v snahe zakryť nedôvodné lustrácie sám navrhol, aby C.. C. T. na mieste podal trestné oznámenie na G. G., čo by navodilo dojem služobnej opodstatnenosti vykonaných vstupov do informačných systémov Ministerstva vnútra SR, k čomu nakoniec aj došlo, čím Ľ. N. postupoval v rozpore s povinnosťou policajta upravenou v § 48 odsek 3 písmeno a), písmeno f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ďalej v rozpore s ustanovením § 80 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v nadväznosti na ustanovenie § 2 a § 79 odsek 1 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda v bode 1) - priamo pre seba žiadal úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 a následne cez sprostredkovateľa prijal úplatok, v bode 2) - neoprávnene poskytol a sprístupnil osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho zamestnania a tým porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť, čím spáchal v bode 1) - prečin nepriamej korupcie podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 161/2018 Z. z. účinného do 31. 12. 2018 (ďalej len „Trestný zákon“), v bode 2) - prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona Za to sa odsudzuje: Podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j), § 37 písmeno h), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky. Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona sa ukladá peňažný trest vo výške 1.000,- € (tisíc eur). Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený sa ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal dňa 05. 05. 2023 na Špecializovaný trestný súd obžalobu sp. zn. VII/3 Gv 155/19/1000-27 na tom skutkovom základe, že obžalovaný Ľ. N. presne nezisteného dňa v roku 2018, najneskoršie do 07. 12. 2018, v Y., pravdepodobne v podniku Y. Q., žiadal a následne prijal peňažnú sumu vo výške najmenej 500,- € a najviac 2.000,- € od C.. C. T., ktoré mu odovzdal C. V. za vybavenie ovplyvnenia vyšetrovaní v trestných konaniach vedených na Okresnom riaditeľstve PZ v P., odbor kriminálnej polície pod číslom spisu ČVS: ORP-1360/2-VYS-TT-2017 a ČVS: ORP-1728/2-VYSTT-2017, aby sa tieto vyšetrovania vyvíjali k jeho spokojnosti, pričom toto nevedel zabezpečiť, tak sám navrhol C.. C. T. poskytnutie inej služobnej činnosti, ktorá so súhlasom obvineného mala spočívať v získaní údajov v informačných systémoch polície k osobe, ktorý mal napadnúť syna C.. C. T., k čomu došlo po predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi obvineným a C.. C. T. dňa 07. 12. 2018, v čase
od 13.54 hod. do 14.52 hod., v služobných priestoroch Obvodného oddelenia PZ B., počas výkonu dennej služby obvineného, ktorý vedome bez relevantného služobného dôvodu v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR v registri obyvateľov (REGOB), pod svojim osobným prihlasovacím menom „N.G.“, vykonal lustráciu osoby poškodeného G. G., nar. XX. X. XXXX, pričom výstup z lustrácie vytlačil so všetkými v systéme spracovanými a zhromažďovanými osobnými údajmi a osobne odovzdal C.. C. T., ktorý ho následne požiadal o poskytnutie informačných údajov o osobnom motorovom vozidle poškodeného, ktoré obvinený následne získal tak, že toho istého dňa 07. 12. 2018, v čase o 15.02 hod., vedome bez relevantného služobného dôvodu v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR v evidencii motorových vozidiel (EVO), pod svojim osobným prihlasovacím menom „N.“, vykonal lustráciu motorového vozidla zn. Suzuki Ignis, EČ: Y.-XXXAX, ktorého vlastníkom a majiteľom bol poškodený G. G., a tieto informácie dopísal na predtým odovzdaný výstup z lustrácie z REGOB so slovným dovetkom, že „ak sa s tým, vozidlom bude niečo diať, aby sa to nedialo hneď ale, aby sa s tým vozidlom chvíľu počkalo“, a nakoniec v záujme zakrytia realizovaných nedôvodných lustrácií sám navrhol, aby C.. C. T. na mieste podal trestné oznámenie na G. G., čo by navodilo dojem služobnej opodstatnenosti vykonaných vstupov do informačných systémov MV SR, k čomu nakoniec aj došlo, čím obvinený postupoval v rozpore s povinnosťou policajta upravenou v § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) Zákona číslo 73/1998 Z. z. - o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ďalej v rozpore s ustanovením § 80 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. - o Policajnom zbore v nadväznosti na ustanovenie § 2, § 79 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, v dôsledku čoho dňa 18. 12. 2018 došlo k zapáleniu motorového vozidla poškodeného zn. Suzuki Ignis, EČ: Y.-XXXAX, a k spôsobeniu škody na tomto vozidle vo výške 3.725,- €, čo je predmetom iného trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ P., Odbor kriminálnej polície pod číslom ČVS: ORP-834/4-VYS-TT-2022. Prokurátor skutok právne kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona. Na základe podanej obžaloby súd prejednal trestnú vec obžalovaného Ľ. N., pričom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného G. G., svedkov C.. C. T., C. V., I.. S. T., ako aj prečítaním listinných dôkazov. Už na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že konania kladené obžalovanému Ľ. N. v obžalobe za vinu vyhodnotil ako dva samostatné skutky spáchané vo viacčinnom súbehu, ktoré následne aj odlišne právne kvalifikoval, a to z dôvodov nižšie uvedených. Obžalovaný Ľ. N. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a uviedol, že v auguste ho oslovil C. V., s ktorým sa aj stretol, pričom tento ho žiadal o pomoc pre svojho známeho T. a zároveň mu predložil na kontrolu nejaké zmluvy týkajúce sa prevodu nehnuteľností. Nasledovalo jeho spoločné stretnutie s T. a V., na ktorom zhodnotil T. zmluvy, na ktorých bol podpísaný I.. T., pričom uviedol, že podľa jeho názoru to bol podvod s veľmi vysokou škodou. Ďalší obsah stretnutia popísal tak, že T. sa informoval na pomery v polícii a na prokuratúre, či pozná policajtov a prokurátorov, načo mu povedal, že áno, ale že určite nepôjde za žiadnym prokurátorom nič vybavovať, pričom celá schôdzka trvala cca 10 minút, bola pre neho otravná, nevedel ako sa ho má zbaviť, tak mu prisľúbil, že sa na to pozrie. Ďalej uviedol, že cca 2 - 3 týždne neskôr, niekedy v septembri, ho opäť kontaktoval V., že T. má nejaký problém, stretli sa všetci traja, a schôdzka prebiehala rovnako ako tá prvá, tzn. že V. si odsadol a on sa rozprával len s T., ktorý mu predložil uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. T. sa ho pýtal, či sa s tým dá niečo robiť, tak mu ukázal na poučenie, že sťažnosť nie je prípustná. T. sa ho aj pýtal, či nevie nejako ovplyvniť vyšetrovateľa, načo mu povedal, že áno, pozná ho, ale celé to už nie je o čom, pretože tam bude už len preštudovanie spisu. Na konci tejto schôdzky si od neho T. vypýtal telefónne číslo, aby sa mohli kontaktovať priamo. V ďalšej časti výpovede uviedol, že v decembri ho kontaktoval T., prišiel za ním do práce s tým, že chce podať trestné oznámenie na osobu, ktorá v detskom kútiku v Y. napadla jeho syna. Uviedol, že T. povedal, že miestne príslušný je Y., ale on tam ísť nechcel, kvôli zlým vzťahom. Trestné oznámenie prijal,
išiel za riaditeľom, ktorému uviedol predbežnú právnu kvalifikáciu, dostal od neho obyčajné číslo spisu a začal vypočúvať T., ktorý mal so sebou kamerový záznam, fotky z Facebooku, ako aj fotky s vyfoteným vozidlom z parkoviska. Preto vylustroval osobu podozrivého v systéme REGOB, vylustroval aj jeho vozidlo a začal T. vypočúvať. T. mu povedal, že vie, o koho sa jedná, že je to bachar a z jeho správania mal dojem, že z toho chce mať finančný prospech. T. si vypýtal aj zápisnicu o trestnom oznámení, tú mu nedal, dal mu len potvrdenie o podaní trestného oznámenia s tým, že on mu uviedol, že s týmto potvrdením pôjde za G. a tento bude platiť. Vo vzťahu k lustrácii uviedol, že T. nemal možnosť vidieť žiadne osobné údaje, pretože papiere sa tlačili na chodbe a on mu ich na počítači neukazoval. Poprel, že by žiadal alebo prevzal úplatok, pre neho to boli otravné schôdzky, ktorých v živote absolvoval veľa. Na doplňujúce otázky uviedol, že C. V. pozná cca 20 rokov od roku 2001, pretože pochádzal z T., kde jeho manželka pracovala v šenku. Vedel, že je to podnikateľ, bežne sa stretávali, aj v minulosti od neho žiadal nejaké rady, ale nikdy nedošlo k nejakému ovplyvňovaniu. Sem-tam pre jeho známych písal nejaké vyjadrenia, nikdy však nešlo o nič, čo by súviselo s jeho kompetenciami, pričom svoje skúsenosti s občianskoprávnymi zmluvami hodnotil v tom zmysle, že vie posúdiť, či je zmluva dobrá alebo nie a jeho skúsenosti pochádzajú z toho, že v minulosti kupoval alebo predával nejaký pozemok alebo nehnuteľnosť. Vo všeobecnosti sa vyjadril k postupu pri spisovaní trestného oznámenia. Vykonávanie lustrácií v prítomnosti oznamovateľa pri spisovaní trestného oznámenia považoval za bežné. Uviedol, že tlačiareň v kancelárii nemal, táto bola centrálna na chodbe. Pokiaľ ide o kamerový záznam, ktorý uvádzal, že mal T. pri sebe pri podávaní trestného oznámenia, tento nezaistil z toho dôvodu, lebo by musel začať ako nepríslušný, do obsahu trestného oznámenia to nezaznamenal, povedal T., aby si ho uchoval a predložil na tej polícii, ktorá bude príslušná konať. Na otázku, ako chcel týmto spôsobom stotožniť osobu podozrivého, uviedol, že T. ukázal fotku z REGOB-u, pretože lustrácia v systéme REGOB sa vykoná tak, že na prvej strane sú údaje, a keď sa preklikne, je tam fotka, a nie sú tam žiadne iné osobné údaje. Túto fotku T.Č. ukázal tak, že otočil monitor. Po stotožnení osoby lustroval aj vozidlo, pretože T. mal pri sebe v mobile fotku z parkoviska. Vylustroval osobu a tam je kolónka, či táto osoba je vlastníkom nejakého vozidla. Uviedol, že okolnosť, že mal T. fotku, taktiež opomenul uviesť do trestného oznámenia. K prijímaniu trestného oznámenia T. uviedol, že ho prijímal cca 1 hodinu, pričom lustrácie začal vykonávať ešte pred začatím výsluchu, potom ako mu to T.Č. predniesol, on ho k tomu vyťažoval, pričom T. mu záznam z kamerového záznamu ukazoval ešte pred výsluchom a počas výsluchu vytiahol fotografiu v mobile, na ktorej boli 3 vozidlá na parkovisku a T. mu ukazoval na jedno z nich, že toto by malo byť jeho. V tom čase pána G. osobne nepoznal, vedel len to, čo mu povedal T., že je to bachar. Uviedol tiež, že na OO PZ pracoval ako poverený príslušník, preto mu riaditeľ C.. J.Č. automaticky dával na starosť prijatie trestného oznámenia, s tým, že tomuto povedal, o čo ide, vypýtal si číslo, a po skončení vec ukončil a odstúpil do Y.. Nebola to vec, ktorej by venoval nejakú zvláštnu pozornosť, a preto ani nezaisťoval kamerový záznam. V zápisnici o trestnom oznámení je ako prítomný uvedený riaditeľ, avšak pri spisovaní bol prítomný len on a T., riaditeľovi, ktorý mal kanceláriu cez chodbu, to odniesol na podpis až po skončení výsluchu. Nevedel sa vyjadriť, prečo je v systéme REGOB evidovaných 18 úkonov lustrácie a ako dôvod toho, že lustrácie boli vykonávané už o 13.54 hod., hoci zápisnica o trestnom oznámení bola spisovaná od 14.40 hod., uviedol, že je možné, že zabudol prepísať na zápisnici čas, že to bol čas zo zápisnice predchádzajúcej, z ktorej kopíroval. Pokiaľ ide o lustráciu motorových vozidiel, nevedel sa vyjadriť, či ide o lustráciu podľa osoby alebo podľa evidenčných čísiel vozidiel. Uviedol, že ak by chcel zistiť ŠPZ auta, vedel to zistiť aj bez lustrácie, keby chcel, keďže do B. chodieval cca 2 krát do mesiaca, pozná tam veľa ľudí a je nelogické, aby to zisťoval takýmto hlúpym spôsobom cez vlastné prihlasovacie údaje. Uviedol, že T. si počas podávania trestného oznámenia nepísal žiadne poznámky. Uviedol, že vyjadrenie nachádzajúce sa v obžalobe „ak sa s tým vozidlom bude niečo diať, aby sa to nedialo hneď, ale aby sa s tým vozidlom chvíľu počkalo“, je čisté klamstvo T., pri žiadnej ich komunikácii nezaznelo a k motivácii T. uviedol, že tento bol vzatý do väzby, prepustený ako spolupracujúci obvinený, potom išiel na ÚŠP podávať trestné oznámenie, že chce políciu očistiť od zhnitých jabĺk, a robí to preto, aby bolo jeho trestné stíhanie zastavené.
Ďalej uviedol, že v roku 2018 v jari kúpil pozemok v Y. - Č. G. a v roku 2020 začal stavať. T. nezisťoval trvalé bydlisko poškodeného G.. Svedok - poškodený G. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že aktuálne bol Okresným súdom v P. vydaný trestný rozkaz, ktorým bol T. uznaný za vinného z poškodzovania cudzej veci a jemu bola priznaná náhrada škody vo výške 3725 eur. Popísal udalosť v detskom kútiku, kde 2 krát alebo 3 krát upozornil dieťa, ktoré sa tam nachádzalo bez prítomnosti rodičov, aby sa hralo pekne a aby nebilo iné deti. Dieťa uposlúchlo, nevykazovalo žiadne známky ustráchanosti a zostalo sa tam hrať aj naďalej, už slušne. Uviedol, že T. nemal v tejto súvislosti voči nemu žiadne finančné nároky. Svedok C.. C. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného N. pozná a nemá s ním žiadny spor. Bol mu predstavený C. V. ako človek, ktorý mu vypomáha pri páchaní jeho trestnej činnosti, pričom V. bol prítomný na jednom alebo dvoch ich stretnutiach. Vo vzťahu k lustrovaniu údajov uviedol, že obžalovaný N. si ho zavolal na policajnú stanicu do B., pričom obžalovanému vysvetlil, že by potreboval vylustrovať údaje ohľadne jedného človeka. N. mu tieto informácie poskytol, daného človeka vylustroval a na papier mu vypísal údaje k predmetnému autu, ktoré pán V. následne podpálil. Uviedol, že N. si prostredníctvom V. za toto od neho vypýtal finančnú odmenu, niečo okolo 1000 eur. Následne ho pán N. inštruoval o tom, keďže mu vravel, že sa bude jednať o poškodenie motorového vozidla, aby nejaký čas počkali, aby to nebolo nápadné, ako aj to, aby pri dotazovaní, prečo podával trestné oznámenie v B., použil príbeh o tom, ako mal cestu Y. - P. a B. mal po ceste. Uviedol, že toto trestné oznámenie malo len zakryť lustráciu motorového vozidla. Na doplňujúce otázky ohľadom stretnutí s obžalovaným svedok uviedol, že úvodné stretnutia sa odohrali v kaviarni v Y., bol prítomný V., N. a on. V. mu opísal N. ako človeka, ktorý vie pomôcť, ako človeka, ktorý pracuje na polícii a ktorý dlhodobejšie pánovi V. pomáha s jeho trestnou činnosťou. Predmetom úvodného stretnutia bolo zoznámiť sa a nadviazať nejakou formou spoluprácu, pretože v jednom z ich prípadov mal ísť jeden známy na výsluch na políciu s tým, že tohto výsluchu sa mal zúčastniť aj svedok. Za N. sa zastavil s tým, že by potreboval zistiť alebo ovplyvniť vyšetrovateľa v Y.. Prvotné stretnutie sa odohrávalo v tom duchu, že je možné získať nejaké informácie alebo ovplyvniť do určitej miery vyšetrovanie zo strany pána N., teda vplyvu na jeho kolegov za určitú finančnú odmenu. Prístup zo strany N. bol, že takéto služby sa dajú kúpiť. Svedok uviedol, že to chápal tak, že pokiaľ on dá nejaké peniaze, tak informácie majú nejakú cenu, možnosť ovplyvniť má nejakú cenu, že sú to informácie a služby, ktoré sú zo strany pána N. na predaj. Jeho predstava bola zadovážiť tzv. jemný výsluch, kde sa len formálne spíše výpoveď jednej strany, druhej strany a nebude sa v tom pokračovať ďalej, lebo je vždy na vyšetrovateľovi, do akej miery sa chce prípadom zaoberať a ako to odprezentuje prokurátorovi, takže jeho predstava bola taká, aby sa len niečo spísalo a nechalo sa to tak, aby sa nepredvolávali ďalší ľudia, ktorí s nimi spolupracovali, pretože on chodil na výsluchy od I.. T. pripravený, ale ďalší ľudia už neboli takí pripravení a chceli zabezpečiť to, aby on odprezentoval ich verziu, odovzdal príslušníkom dokumenty, ktoré I.. T. uznal za vhodné, a tým pádom sa výsluch skončil, čo sa im stalo už niekoľkokrát. Pokiaľ by bol predvolaný nejaký ďalší ich spolupracovník, tak to tvorilo komplikácie v tom, že by ho museli na výsluch pripraviť a nie všetci boli tak psychicky zdatní, aby to ustáli. Meno vyšetrovateľa poznal, lebo všetko bolo v predvolaní. Malo sa jednať o vyšetrovateľa v Y.. N. mu vysvetľoval, že ako človek, ktorý je služobne starší, veľa z tých príslušníkov či už školil alebo nejakým spôsobom má na nich vplyv, takže vedel by z tohto nejakého priateľského hľadiska sa ich zastať a ovplyvniť vyšetrovanie. Uviedol, že debata sa niesla v tom duchu, že dá sa veľa vecí, ale všetko bude niečo stáť. Presnú sumu mu potom uviedol V., to bolo mimo stretnutia a on mu tieto peniaze odovzdal. Keďže s V. uplácali niekoľko policajných príslušníkov, tak tu si len matne spomenul, že to bolo 500 alebo 1000 eur. N. mu spomínal, že má tam kontakt na jednu vyšetrovateľku, ktorá by vedela niečo v tom prípade danom urobiť, bohužiaľ, tá to na starosti nemala, mal to na starosti nejaký iný kolega, na ktorého nemal takýto vplyv, aby ovplyvnil vyšetrovanie. N. mu v priebehu stretnutí povedal, že nemá takú moc, ale keď rozprával o nejakých ďalších problémoch, tak mu povedal, že s tým autom by mu vedel pomôcť, ale musí sa za ním zastaviť na policajnej stanici v B., dá mu vedieť čas, kedy tam nebude nikto. Toto mu uviedol na druhom stretnutí. Uviedol, že keď sa stretli s N. prvýkrát, N. sa ponúkol, že by vedel zadovážiť aj služby spočívajúce vo vysvetlení nejakých zmlúv, v napísaní nejakého opravného prostriedku alebo vyhodnotení nejakej skutkovej situácie, o tomto sa len rozprávali, ale nezrealizovalo sa nič.
Popísal, že na ďalšom stretnutí sa N. vyjadril v tom duchu, že bohužiaľ nevie ovplyvniť to vyšetrovanie, ale má to predplatené, a preto vedia to auto vylustrovať. N. mu potvrdil, že financie od V. prijal, čo mu potvrdil do očí na druhom alebo treťom stretnutí, a že teda sa už len idú dohodnúť, kedy a akým spôsobom sa tá lustrácia stane. Popísal, že obsahový význam vyjadrenia o predplatení bol v tom, že N. dostal okolo 1000 eur vtedy, čo si pýtal V., takže financie mal a cítil potrebu nejakú reálnu službu urobiť. Uviedol, že on to bral tak, že ak by zaplatil nejakú sumu a dostal by odpoveď, že bohužiaľ ovplyvňovanie sa nepodarilo, ale financie si nechám, tak spolupráca končí, ale ak financie dostal, služba ovplyvňovanie sa nepodarila, tak v podstate N. ponúkol inú službu, ktorá bola rukolapná v tom duchu, že ďalej by asi spolupráca pokračovala. Uviedol, že sa jednalo o jeho osobné financie, ktoré odovzdal V., ktorý mu povedal, že príslušníkom polície, s ktorými spolupracuje, financie odovzdáva výhradne on. Odovzdal ich v čase medzi prvým a druhým stretnutím s pánom N.. O odovzdaní peňazí vedel aj I.. T.. Popísal situáciu, keď jeho štvorročný syn s partnerkou navštívili detský kútik v Y., a po pár dňoch sa ho syn pýtal, či je normálne, aby ho dospelý chlap škrtil a povedal mu, že jeden pán ho v detskom kútiku škrtil, pretože zobral jeho synovi loptu. Uviedol, že poznal majiteľa detského kútika, syn na videozázname identifikoval útočníka, a on si následne cez známych zistil meno, jednalo sa o pána G., príslušníka ZVJS. O tomto povedal C. V., ktorý povedal, že vie zlikvidovať G. auto, ale potrebuje bližšie informácie, no a na to použili pána N.. Uviedol, že N. mu dal informáciu, kedy má prísť na policajnú stanicu tak, aby sa mohli nerušene porozprávať a vylustrovať pána G., bolo to v ten deň, kedy podával trestné oznámenie na pána G.. Uviedol, že v tom čase mal z verejne dostupného profilu na Facebooku fotku pána G. a mal aj jeho meno a priezvisko. Nemal informácie o motorovom vozidle pána G., ani žiadnu fotku jeho auta. Popísal, že stretnutie na policajnom oddelení prebiehalo tak, že v kancelárii povedal N. meno a priezvisko tohto pána. N. otvoril systém, porovnali si fotky tak, že nazrel do monitora, kde boli informácie o tomto človeku, požiadal o bližšie informácie k osobnému vozidlu evidovanému na pána G. a pán N. mu ich vypísal na papierik. Boli to informácie ohľadom typu auta, jeho farby a adresa trvalého bydliska poškodeného. V inej časti výpovede na otázku obhajcu uviedol, že adresa trvalého bydliska na papieriku napísaná nebola, ale túto mal od N.. Po tomto stretnutí mu obžalovaný povedal aj to, aby to auto nezničili hneď, ale aby vyčkali aspoň niekoľko málo týždňov. Potom, ako boli lustrácie urobené, mu N. povedal, aby spolu vytvorili úradný záznam, ktorý zakryje túto lustráciu, resp. aby spísali trestné oznámenie, ktoré zakryje túto lustráciu, čo sa aj stalo a trestné oznámenie podal, podpísal a odišiel. V kancelárii sedel oproti N., tento ho zavolal k sebe, keď porovnávali jeho papier s fotkou z Facebooku s fotkou na monitore. Papierik s údajmi si vložil do vrecka, odniesol so sebou a následne odovzdal pánovi V. s tým, aby to auto nejakým spôsobom znehodnotil. Ďalej tiež uviedol, že v niektorom z rozhovorov mu obžalovaný spomínal niečo v tom duchu, že si stavia nejakú chatu, a že z policajného platu by to bolo nemožné, a preto každá koruna je dobrá. Toto mu rozprával v tej súvislosti, že sú informácie a služby na predaj z jeho strany. Vo vzťahu k trestnému konaniu týkajúcemu sa podpálenia auta svedok uviedol, že v ňom vystupuje ako obvinený, spolupáchateľ, celý skutok popísal a oznámil. Vo vzťahu k prečinu podplácania najskôr svedok uviedol, že si myslí, že sa nič také nezačalo ani voči nemu ani voči V., avšak po prečítaní listinných dôkazov uviedol, že tieto uznesenia sú mu známe a pri množstve výsluchov, ktoré realizuje, pozabudol, že aj takéto niečo je vedené. K ekonomickej trestnej činnosti uviedol, že za túto je tiež trestne stíhaný s tým, že pôsobili prevažne na západnom Slovensku a jednotlivé prípady poškodených boli hlásené na miestne príslušných oddeleniach, ktoré si v podstate potom predvolali ich ako účastníkov tohto daného procesu, no a potom na tomto oddelení oni alebo zväčša on na tomto oddelení vypovedal. Takže sa to riešilo iba na týchto miestne príslušných, v tej dobe to bol Y., P., L., N., Š., C., P., všade boli riešení. Na ďalšie doplňujúce otázky uviedol, že trestné oznámenie podával preto, lebo sa rozhodol, že prevezme zodpovednosť za svoje skutky a pokúsi sa nahradiť škody, preto aj pánovi G. už spláca jeho auto, ako aj iným poškodeným z iných trestných konaní. Súčasťou rozhodnutia bolo, že o každom skutku, o ktorom vie a vie, že bol trestným činom, bude vypovedať a spolupracovať. Svedok C. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že Ľ. N. pozná asi 10-15 rokov a tento napomáhal T. lustrovať nejaké veci, konkrétne jedno auto. Vysvetlil, že išlo o to, že T. sa dozvedel, že nejaký bachar mu napadol syna, chcel sa mu pomstiť a dať zapáliť auto. Uviedol, že ho zoznámil s N., ktorý mu to vylustroval. Spravili k tomu taký príbeh, ale išlo čisto len o to, aby zistil ŠPZ-ku a aby mu to auto potom
zapálil. Uviedol, že za toto T. N. platil prostredníctvom neho, pričom uviedol, že T.Í. chodil za N. aj s inými vecami ohľadom písania nejakých vecí policajtom. Na doplňujúce otázky uviedol, že T. sa zoznámil s N. v kaviarni Y. v Y., mohlo to byť 5-6 rokov dozadu. Po prvotnom zoznámení T. priniesol N. veci ohľadom nejakých trestných činov v Y.. Uviedol, že v tejto kaviarni sa dohadovali aj veci okolo auta. Dialo sa to postupne, tak ako T. veci prichádzali. Rovnako sa v tej kaviarni dohadovalo aj platenie vecí. S istou mierou neistoty uviedol, že N. niesol peniaze, čo mu T. poslal, on na jeho chatu, a bolo to 500 alebo 1500 eur. Pri vysvetľovaní rozporov z výpovede z prípravného konania pripustil, že to mohlo byť aj tak, ako uvádzal v prípravnom konaní, a teda, že od T. vytiahol 2.000 €, z ktorých si nechal 1.500,- € a 500,- € odovzdal V., avšak vo výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že vždy dal všetky peniaze, ktoré mu T.Í. odovzdal. Odmenu pre N. odviezol na chatu do J. - G., stretli sa pred jeho rozostavanou chatou. Nejaké odmeny sa dávali aj v kaviarni Y.. Vypovedal, že T. sa chcel pomstiť bacharovi, ktorý zbil jeho syna, vedel o koho sa jedná, keďže mal kamerový záznam z detského kútika. Obžalovaný mu vylustroval auto a potom sa to auto išlo spraviť. Údaje o aute, ktoré malo zhorieť, sa k nemu dostali. Nepamätal si už presne, či mu to dal T. alebo obžalovaný, asi to bolo napísané na papieriku. Uviedol, že vylustrované bolo nielen auto, ale aj adresa, a keďže Y. nie je veľký, podľa ŠPZ a adresy sa auto dalo nájsť. Uviedol, že T. požadoval od N. aj ovplyvňovanie trestných konaní, chcel od neho, aby navštívil kolegu, aby s ním išiel mimo kanceláriu, porozprával sa s ním ako by sa to dalo urobiť, napr. tak, že skutok sa nestal. Toto sa dialo vo veciach, čo mal T. nejaké pôžičky v P.. Či obžalovaný niečo ovplyvnil alebo nie, to nevedel, ale rozprávali sa o tom pri stretnutiach, kde bol on, obžalovaný a T.. Vo vzťahu k drogám sa vyjadril, že bol zapletený do kauzy, ktorá je mediálne známa ako „G.“, avšak v roku 2018 s takými vecami nič nemal a T. drogy nedával. Uviedol, že je trestne stíhaný jednak za podplácanie, ako aj za podpálenie auta, kde je už trestné konanie skončené. Svedok I.. S. T. na hlavnom pojednávaní dňa 29. 06. 2023 uviedol, že obžalovaného nepozná. K osobe T. sa vyjadril, že to bol jeho spolužiak z gymnázia, potom aj klient a aktuálne je T. spolupracujúcim obvineným v trestnej veci, kde je obvinený aj on. Uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by zo strany T. mali byť obžalovanému odovzdávané nejaké peniaze, na ktoré sa mali skladať. Potvrdil, že vie o konflikte týkajúcom sa syna pána T., malo to byť niekedy v rokoch 2018 alebo 2019, predtým ako bol v apríli 2019 T. vzatý do väzby. Malo sa to udiať v detskom kútiku v Y., kde mal nejaký pán napadnúť syna pána T. a tento ako otec maloletého podával trestné oznámenie. K osobe R. C. uviedol, že ho pozná tiež z gymnázia, chodil o ročník vyššie, potom vyštudoval právo a robil koncipienta, venuje sa zakladaniu obchodných spoločností, prevádzkoval kaviareň v kultúrnom dome v Y., ale nič bližšie. So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne - C. T.. Z jej výpovede vyplynulo, že je partnerkou C. T., ktorý sa spoznal s N. prostredníctvom C. V., ktorý ich zoznámil. V roku 2018 bola so synom v detskom kútiku v Y., kde syna napadol nejaký muž, o čom povedala partnerovi - C. T.. Ten išiel za majiteľom kútika, pozrel si kamerový záznam a urobil si zo záznamu fotografiu muža, ktorého ona spoznala ako pána G.. Následne C. T. podával trestné oznámenie na pána G., čo bolo riešené v B. cez N., pričom vedela, že cez N. bola zistená aj ŠPZ G. vozidla, ktoré bolo potom podpálené. Dovtedy poznala len G. tvár a meno, ale nevedela ani kde býva, ani kde pracuje. Od C. vie, že sa N. dávala aj nejaká odmena, ale nevedela presne za čo, ani aká výška odmeny. Uviedla tiež, že všetky veci vie len z počutia. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že pár dní po tom, ako G. zhorelo auto, ju kontaktovala pani G. cez messenger, ktorá jej poslala fotku zhorených áut a napísala niečo vo význame, či už sú teraz spokojní. So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedkyne - K.. W.. Ž. G.. Z jej výpovede vyplynulo, že z rozprávania manžela pochopila, že za podpálením ich auta stál údajne T., ktorý si od nejakého policajta zistil osobné údaje o manželovi, ktoré poskytol inej osobe a tá potom podpálila manželovo vozidlo. Potvrdila, že pozná partnerku pána T., ktorej v návale emócií v decembri 2018 alebo v januári 2019 napísala správu v tom zmysle, či je spokojná s tým, čo sa udialo. Postupom podľa § 269 Tr. por. boli prečítané listinné dôkazy, a to: č. l. 2-12 - zápisnica o trestnom oznámení (pokračovanie) zo dňa 11. 09. 2019
č. l. 13-18 - úradné záznamy ÚIS PZ o logu lustrácií zo dňa 22. 11. 2019 a 16. 09. 2019 č. l. 106-109 - zápisnica o trestnom oznámení oznamovateľa C.. C. T. zo dňa 07. 12. 2018 s potvrdením o oznámení č. l. 110 - odstúpenie trestného oznámenia č. l. 111-118 - uznesenie podľa § 214 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zo dňa 10. 05. 2018 č. l. 141-146 - uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia zo dňa 23. 12. 2021 č. l. 163-165 - správa k osobe Ľ. N. č. l. 205-217 - uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia č. l. 231 - správa o povesti č. l. 314 - odpis RT č. l. 315 - centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov č. l. 319-323 - verejná vyhláška - stavebné povolenie na stavbu záhradkárskej chaty č. l. 342 - správa z OR PZ v P. č. l. 349 - správa z OR PZ v P. č. l. 357-363 - uznesenie o odmietnutí veci a uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-1728/2VYS-2017 č. l. 364-380 - uznesenie o odmietnutí veci a uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-1360/1VYS-2017 Zo zápisnice o trestnom oznámení (pokračovanie) zo dňa 11. 09. 2019 (č. l. 2-12) súd zistil, že C.. C. T. ako oznamovateľ popisoval jednak svoju trestnú činnosť zameranú na podvodné získavanie nehnuteľností viacerých osôb, snahy zisťovať, či tieto kriminálne aktivity nie sú rozpracovávané zložkami polície, ako aj spôsoby, akými sa snažil prostredníctvom známostí C. V. ovplyvňovať už prebiehajúce trestné konania. Vo vzťahu k tejto veci popísal, že v prípade klientky E., kde vystupoval I.. C., s ktorým spolupracoval, mal tento vysvetľovať pôžičku na polícii v P. a zároveň bol on vypočúvaný v tej istej veci v Y.. V. mu povedal, že majú dve možnosti, pričom prvou možnosťou bolo, že ho chcel zoznámiť s policajtom T.. Ľ. N.Í., ktorý mal pracovať pre políciu v Y., avšak vysunuté pracovisko mal v B.. S N. sa stretol, popísal mu problém. N. ho požiadal, aby zistil spisovú značku a zbytok mu odkáže po V.. N. ho ukľudňoval, že vie zistiť a ovplyvniť vyšetrovanie, pretože on školil viacero vyšetrovateľov v minulosti a ich aj pozná. Hovoril, že síce pôsobí v B., ale má dosah aj na P. a Y.. Na tomto stretnutí už nič s N. nepreberali. O niekoľko dní T. kontaktoval V., že má spisové značky a nadiktoval ich V.. Tento odkázal, že N.G. to vie vybaviť, avšak chce za to 2000,- €. Peniaze v tejto sume mal v hotovosti a odovzdal ich V., ktorý ich odovzdal N.. O niekoľko dní mu V. povedal, že je to vybavené, čo znamenalo to, že sa v tom už nebude ďalej konať. Medzitým sa stalo to, že vypočuli D., ktorý bol zaangažovaný v niektorom z týchto dvoch prípadov, avšak vyšetrovateľ Ž. sa mal voči D. správať nedôverčivo, čo T. vyhodnocoval, že zrejme problém nebol vybavený. Toto povedal V., ktorý z jeho podnetu kontaktoval N. za účelom stretnutia v tej istej kaviarni ako predtým. N. došiel na stretnutie a T.Č. mu povedal, že veci nie sú asi vybavené ako bolo dohodnuté, načo N. reagoval tak, že pokiaľ to nebolo vybavené, nech si vyberie nejakú inú službu, keďže to bolo už zaplatené. S N. sa potom stretli v budove polície v B.. T. povedal N., že chce vylustrovať jedného človeka, ktorý mu napadol syna. Podľa záznamov z kamery cez Facebook zistil jeho meno a od N. chcel, aby mu zistil ďalšie osobné údaje, bydlisko a auto, ktoré používal. N. mu uviedol, že s lustráciami osoby je problém, keďže sa to eviduje, avšak poradil mu, aby podal trestné oznámenie, a on tým získa podklad na lustráciu. Toto následne s N. spísali, on osobu vylustroval a fotku tejto osoby vytlačil zo svojho počítača a potom mu odovzdal aj s jeho osobnými údajmi. Na fotke bolo uvedené jeho meno, meno manželky, detí, bydlisko, vzdelanie a iné veci. Toto odovzdal V. a on mu povedal, že sa o to postará. O niekoľko dní mu povedal, že to vyriešil tak, že tejto osobe menom G. podpálil motorové vozidlo. Uviedol, že sa jednalo o obdobie asi v mesiacoch jeseň 2018. Z vyhľadávania v logu lustrácii (č. l. 14) bolo zistené, že dňa 07. 12. 2018 v čase o 15:02 hod. bolo vozidlo s evidenčným číslom Y. vyhľadávané používateľom N.. Zo záznamu z logu lustrácii k osobe G. G. (č. l. 16-17) súd zistil, že dňa 07. 12. 2018 v čase od 13:54 hod. do 14:52 hod. bola osoba G. G. vyhľadávaná cez konto používateľa N., bez uvedenia dôvodu lustrácie. Z výstupu lustrácie (č. l. 15) k osobe G. G. súd zistil, že táto obsahuje jednak fotografiu, ako aj text pod fotografiou obsahujúci o. i. meno a priezvisko osoby, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, ako aj trvalý pobyt. Zo zápisnice o trestnom oznámení oznamovateľa C.. C. T. (č. l. 106-108) súd zistil, že dňa 07. 12. 2018 o 14:40 hod. sa dostavil na OO PZ B. C.. C. T., ktorý podal trestné oznámenie ako zákonný zástupca
svojho syna, pretože dňa 21. 11. 2018 bola jeho partnerka C. T. v detskom kútiku v Y., kde otec iného dieťaťa mal jeho syna držať pod krkom a povedať mu, že mu zlomí krk, následkom čoho bol syn smutný, nechcel chodiť von, čo viedlo k tomu, že začali navštevovať psychologičku. K mužovi, ktorý mal napadnúť jeho syna, C. T. uviedol, že si vyžiadal od prevádzkara detského kútika kamerový záznam, kde podľa opisu vzhľadu muža, ktorý mu uviedol syn, vytipoval muža, danú osobu si prefotil do svojho mobilného telefónu a prostredníctvom známych zistil, že sa jedná o osobu G. G. z Y. asi okolo 45 rokov. Súd tiež zistil, že zápisnica o trestnom oznámení bola spísaná povereným príslušníkom PZ T.. Ľ. N.. Z potvrdenia o oznámení (č. l. 109) súd zistil, že poverený príslušník PZ vydal oznamovateľovi C.. C. T. dňa 07. 12. 2018 na jeho vlastnú žiadosť potvrdenie o oznámení. Z odstúpenia trestného oznámenia (č. l. 110) súd zistil, že dňa 13. 12. 2018 bolo z OO PZ B. odstúpené trestné oznámenie z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti na OO PZ Y., pričom prílohou tohto listu bolo 2x trestné oznámenie, 2x potvrdenie o oznámení veci a 2x lustrácia v REGOB - k osobám C.. C. T. a G. G.. Z uznesenia podľa § 214 ods. 1, ods. 2 Tr. por. (č. l. 111-118) zo dňa 10. 05. 2018 (jedná sa pravdepodobne o pisársku chybu) súd zistil, že trestné stíhanie vo veci skutku zo dňa 21. 11. 2018, kedy G. G. chytil v detskom kútiku v Y. maloletého C.. T.. a tohto chvíľu držal pod krkom, bolo postúpené riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV, pretože výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia zo dňa 23. 12. 2021 (č. l. 141-146) súd zistil, že osobám C.. C. T. a C. V. bolo dňa 23. 12. 2021 vznesené obvinenie pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona vo vzťahu ku skutku, pre ktorý je vedené trestné konanie. Zo správy Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností zo dňa 25. 04. 2022 k osobe Ľ. N.Í. (č. l. 163-165) súd zistil, že Ľ. N. bol v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru od 15. 08. 1991 do 31. 01. 2021, pričom v období od 01. 02. 2016 do 31. 01. 2021 pôsobil ako starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru B.. Počas tohto obdobia pôsobil v Y., B., P. a absolvoval štúdia v J.. Z uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (č. l. 205-217 ) súd zistil, že osobám C.. C. T.Č. a C. V. bolo dňa 26. 09. 2022 vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a na § 140 písm. b) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva. Z verejnej vyhlášky - stavebné povolenie na stavbu záhradkárskej chaty (č. l. 319-323) súd zistil, že obec K., Spoločný stavebný úrad so sídlom v B., prerokoval žiadosť Ľ.S. N. a jeho manželky zo dňa 13. 11. 2019 o stavebné povolenie na stavbu záhradkárskej chaty a rozhodol, že povoľuje stavbu záhradkárskej chaty v katastrálnom území G. v obci K.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 02. 2020. Zo správy OKP OR PZ v P. súd zistil, že trestné konania pod ČVS: ORP-1360/2-VYS-TT-2017 a ORP-1728/2-VYS-TT-2017 boli vedené na ich súčasti. Tieto boli dňa 07. 05. 2019 odovzdané na OKP OR PZ v P.. Zo správy OR PZ v P. súd zistil, že trestné veci postúpené z OKP OR PZ v P. boli na ich súčasti vedené pod ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018 v roku 2019. V danej trestnej veci boli na OKP OR PZ P. vypočuté osoby B. D.Á., S. E., R. C. a C. T.. C.. C. T. vystupoval v tejto veci na ich súčasti ako obvinený. Z uznesenia o odmietnutí veci a uznesenia o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-1728/2-VYS-2017 súd zistil, že dňa 31. 05. 2018 bola najskôr odmietnutá vec a následne bolo dňa 05. 10. 2018 začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu, kde ako podozrivý vystupoval C.. C. T. a B. D. vo veci týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k bytu poškodenej S. T.. Z uznesenia o odmietnutí veci a uznesenia o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-1360/1-VYS-2017 súd zistil, že dňa 11. 04. 2018 v Y. bola najskôr odmietnutá vec a následne bolo dňa 23. 07. 2018 začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu, kde ako podozrivý vystupoval C.. C. T. a I.. R. C. vo veci týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poškodenej S. E.. Z odpisu registra trestov GP SR súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má evidovaný jeden priestupok na úseku cestnej premávky. Nad rámec vyššie uvádzaných dôkazov obhajoba navrhla na hlavnom pojednávaní dňa 13. 06. 2023 výsluch svedka C.. J., avšak písomným podaním zo dňa 27. 06. 2023 vzal obžalovaný návrh na vykonanie dôkazu späť s tým, že výsluch tejto osoby už nenavrhuje. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora ani obžalovaného neboli.
*** Po vykonaní dokazovania súd podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V tejto veci nebolo sporné, že v roku 2018 sa obžalovaný, svedok C. T. a svedok C. V. začali stretávať, pričom obžalovaného so svedkom C. T. zoznámil C. V.. Rovnako nebolo sporným, že v tomto období boli na OKP OR PZ v P. vedené trestné konania, v ktorých bol C. T. vypočúvaný vyšetrovateľom, ani to, že svedok C.. C. T. v decembri 2018 podával trestné oznámenie, v čase spisovania ktorého boli vykonávané lustrácie v evidenciách Ministerstva vnútra SR, a to jednak v evidencii obyvateľov a jednak v evidencii vozidiel, ktoré vykonal obžalovaný N.. Zároveň nebolo sporným, že v období po podaní trestného oznámenia na osobu G. G., bolo tomuto podpálené osobné motorové vozidlo. Sporným bol obsah, priebeh a dôvod jednotlivých stretnutí medzi obžalovaným a svedkami T. a V.. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak, ako je uvedené v skutkových vetách tohto rozsudku. Vykonané dôkazy zároveň preukázali, že skutky spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním popísaným v bode 1) rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Je tomu tak preto, že obžalovaný po tom ako sa zoznámil prostredníctvom C. V. s C. T., ktorý mu vysvetlil svoje problémy s políciou, rozhodol sa mu pomôcť, a za túto pomoc si vypýtal od C. T. finančnú hotovosť vo výške najmenej 500 €. Prisľúbená pomoc spočívala v tom, že využije svoje priateľské a kolegiálne vzťahy s ostatnými príslušníkmi Policajného zboru, konkrétne s vyšetrovateľmi, ktorí vykonávajú úkony v pridelených trestných veciach týkajúcich sa C. T.Č., vyplývajúce z jeho dlhoročného pôsobenia v Policajnom zbore a zariadi, aby sa výsluchy svedkov v týchto trestných veciach viedli len jemne, povrchne a boli ukončené k spokojnosti C. T. a veci sa ďalej neriešili. Následne finančnú hotovosť aj prevzal, a to cez sprostredkovateľa C. V.Š.. Z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne ustálené miesto odovzdania úplatku. Čas odovzdania úplatku bol ustálený len ako obdobie medzi prvým stretnutím obžalovaného so svedkom C.. C. T. a dátumom 21. 11. 2018, kedy došlo k incidentu syna svedka C.. C. T. v detskom kútiku v Y.. Rovnako nebola ustálená presná výška odovzdanej sumy, vzhľadom na navzájom si odporujúce vyjadrenia svedka C. V., ktorý na hlavnom pojednávaní tvrdil, že odovzdal obžalovanému celú sumu úplatku, ktorú mu svedok C. T. pre neho dal, hoci v priebehu prípravného konania uvádzal, že N. si za tieto služby vypýtal okolo 500,- €, ale od T. vytiahol viac, z ktorých si 1.500 € nechal. Vysvetlenie tohto rozporu svedkom na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako nevierohodné, rozpor v jeho výpovediach následne vyhodnotil v prospech obžalovaného a ustálil sumu prijatého úplatku na sumu 500,- €. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že napriek odchýlkam vo výpovediach svedkov C. T. a C. V., ktoré boli v konečnom výsledku ustálené v podobe pre obžalovaného najpriaznivejšej, súd svedkom T. a V. uveril. Vnímal totiž, že pre svedkov takýto „životný štýl“, keď si svoju beztrestnosť zabezpečovali ovplyvňovaním rôznych trestných konaní, bol takou bežnou súčasťou schémy nelegálnych aktivít, že konkrétne sumy odovzdávané konkrétnym osobám, resp. miesta odovzdania, sa v ich pamäťových stopách presne nezafixovali. Ich výpovede však v podstatných častiach korešpondovali s obsahom vykonaných listinných dôkazov, ktoré preukázali vedenie trestných konaní, v ktorých vystupoval C. T. a predmetom ktorých bola jeho činnosť prinášajúca mu finančné benefity. Vykonané dôkazy zároveň preukázali, že obžalovaný svojim konaním popísaným v bode 2) rozsudku naplnil aj všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, keďže ako príslušník Policajného zboru na žiadosť C. T. vykonal neoprávnené lustrácie vo vzťahu k osobe G. G., a to jednak v registri obyvateľov a jednak v registri vozidiel a údaje tam uvedené, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, trvalé bydlisko G. G., C. T. na monitore svojho počítača najskôr ukázal a potom mu údaje týkajúce sa vozidla aj napísal na papierik, ktorý mu dal do dispozície. Všetky tieto údaje súd hodnotil ako osobné údaje. Obžalovaný týmto konaním porušil povinnosti vyplývajúce z viacerých zákonov. Konkrétne porušil povinnosť policajta svedomite plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného (§ 48 odsek 3 písmeno a) a písmeno f) z. č. 73/1998 Z. z.). Ďalej porušil povinnosť mlčanlivosti stanovenú policajtovi (§ 80 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z.), ako aj povinnosť mlčanlivosti stanovenú v § 79 odsek 1 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Súd obhajobe obžalovaného v tom zmysle, že s T. bol V. zoznámený z dôvodu, že tento potreboval len rady ohľadom prevodov nehnuteľností, neuveril. Nedávalo by žiadny zmysel, aby T., ktorý spolupracoval s dvoma vysokoškolsky vzdelanými právnikmi, I.. T. a I.. C., žiadal v súvislosti s prevodom nehnuteľností, záložnými právami a pohľadávkami pomoc od osoby bez právnického vzdelania, so skúsenosťami pochádzajúcimi len z bežného života a profesne sa pohybujúcej v oblasti trestného konania. Zároveň súd neuveril obhajobe obžalovaného, že prvotná schôdzka, kde bol zoznámený s T., pre neho bola otravná a nevedel ako sa ho má zbaviť. Podľa názoru súdu, ak by tomu tak bolo, nesúhlasil by s opätovnými schôdzkami, o to viac, ak problémy, ktoré mu boli zo strany T. predostierané, vyhodnocoval ako podvod s vysokou škodou, a nedával by mu ani svoje telefónne číslo. Z tohto dôvodu súd zároveň uveril svedkovi C. T., že žiadal obžalovaného o pomoc s prebiehajúcimi trestnými konaniami vedenými na OR PZ v P., a bol ochotný za takúto pomoc zaplatiť sumu, ktorú si obžalovaný požiadal a následne ju prostredníctvom C. V. aj odovzdal obžalovanému. Existencia trestných konaní, ktoré vo svojej výpovedi spomínal svedok C. T., ich predmetu a osôb, ktoré v nich vystupovali, je objektivizovaná nielen konkrétnymi údajmi uvádzanými v trestnom oznámení podávanom C. T. dňa 11. 09. 2019, ale korešponduje aj s obsahom správ z OR PZ P. a OR PZ v P. a obsahom uznesení o odmietnutí veci ČVS: ORP-1728/2-VYS-TT-2017 a ČVS: ORP-1360/1-VYS-TT-2017, v ktorých bolo následne začaté trestné stíhanie uzneseniami zo dňa 05. 10. 2018 a 23. 07. 2018, ktoré nielen z obsahového, ale aj časového hľadiska potvrdzujú skutočnosti uvádzané svedkami C. T. a C. V.. Súd mal za preukázané, že odmena bola vyplatená skôr, než došlo k incidentu týkajúceho sa syna svedka C.. C. T., teda najneskôr do 21. 11. 2018. Súd tento záver vyvodil z výpovede jednak svedka V., jednak z výpovede svedka T.Č., ako aj z výpovede samotného obžalovaného, keďže zhodne potvrdili, že až na niektorom z ďalších stretnutí predostrel T. problém týkajúci sa napadnutia jeho syna. Pokiaľ ide o stavebné povolenie predložené obžalovaným týkajúce sa povolenia stavby v obci K., časť G., ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 12. 02. 2020, účastníkom ktorého bol o. i. aj obžalovaný, súd považuje za potrebné uviesť, že toto samo osebe nevyvracia tvrdenie svedka C. V. o mieste odovzdania úplatku, pretože žiadnym spôsobom neverifikuje samotný začiatok výstavby chaty. Zároveň však verifikuje tú časť výpovede svedka C. T., že už v čase zoznámenia sa s obžalovaným tento spomínal svoje plány s výstavbou chaty, na ktorú potreboval zabezpečiť finančné prostriedky. Rovnako súd uveril svedkom T. a V. aj vo vzťahu ku skutku popísanom v bode 2 rozsudku. Ich výpovede korešpondovali aj s listinnými dôkazmi, ktoré objektivizovali samotné podávanie trestného oznámenia, lustrácie v evidencii obyvateľstva, ako aj lustrácie v evidencii vozidiel. Obhajobe obžalovaného vo vzťahu ku konaniu, v rozsudku popísanom v bode 2), súd neuveril, a to z toho dôvodu, že súd vyhodnotil ako nevierohodné tvrdenie obžalovaného, že spisovaniu trestného oznámenia nevenoval zvláštnu pozornosť, keďže len samotným lustráciám, ktorých realizáciu sám vo svojej výpovedi potvrdil, sa venoval vyše jednej hodiny, hoci v prípade, že by sa trestnému oznámeniu skutočne nemal záujem venovať viac, keďže si aj podľa svojho vyjadrenia bol vedomý, že nebude miestne príslušný, postačovalo len spísať samotnú zápisnicu o trestnom oznámení. Zároveň naviac vykonal lustráciu aj v evidencii vozidiel, ktorá v kontexte podávaného trestného oznámenia nemala žiadny relevantný dôvod, pričom ani sám obžalovaný dôvod tejto lustrácie nevedel vysvetliť. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že lustrácia z evidencie vozidiel ani netvorila prílohu pri odovzdávaní veci na OO PZ Y., čo z pohľadu súdu len potvrdzuje, že jej vykonanie nemalo žiadny súvis so spísaným trestným oznámením. Týmito úvahami sa súd riadil, keď uveril verzii svedkov o skutočnom dôvode vykonávania lustrácií osoby G. G. a jeho vozidla zo strany obžalovaného, ktorým bola snaha poskytnúť požadované údaje poškodeného G. G. svedkovi C. T. a samotné spisovanie trestného oznámenia už tvorilo len zásterku pre neoprávnené lustrácie. Neoprávnené sprístupnenie osobných údajov v konečnom dôsledku nepriamo potvrdil aj obžalovaný, ktorý uviedol, že monitor počítača, na ktorom bola fotografia poškodeného G., otočil smerom k svedkovi C. T., hoci s dovetkom, že prvá strana lustrácie zobrazuje len fotografiu. Záver o tom, že na strane s fotografiou sú uvedené aj osobné údaje poškodeného G., mal súd za preukázaný z oboznámenia sa so zobrazením výstupu z lustrácie. Túto verziu následne potvrdzuje aj nasledujúca udalosť, ktorá objektívne nastala, a to podpálenie vozidla G. G.. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že uvedomujúc si, že svedkovia T. a V. boli osobami podieľajúcimi sa na trestnej činnosti obžalovaného a ktorí sa rozhodli následne, s určitým časovým odstupom vypovedať a usvedčovať obžalovaného, preveroval ich výpovede s výraznou mierou obozretnosti a hodnotil ich nielen samostatne, ale aj v kontexte ostatných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ako je to zrejmé z odôvodnenia tohto rozsudku. Pritom však súd nezistil žiadny malígny motív z ich strany, resp. nejakú výhodu plynúcu z ich výpovedí ako benefit poskytnutý orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže týmito výpoveďami sa sami vystavili riziku trestného stíhania, ktoré aj reálne prebieha, ako to vyplýva z uznesení o vznesení obvinenia týchto osôb,
a to jednak pre podplácanie a jednak pre podpálenie vozidla G. G.. V neposlednom rade považuje súd za potrebné konštatovať, že vzhľadom na rozsah a charakter trestnej činnosti, ktorú svedok T. oznamoval, predstavovalo ním popisované konanie obžalovaného skutočne len marginálnu časť. K výpovedi svedka I.. T. súd uvádza, že túto hodnotil v kontexte jeho vyjadrenia, že potom ako C.. T. začal v ich spoločnej trestnej veci spolupracovať s políciou, ich cesty sa rozišli. V prípade, ak by svedok I.. T. potvrdzoval výpoveď svedka T., vystavoval by sa riziku ďalšieho trestného stíhania, preto jeho výpoveď súd vyhodnotil ako nevierohodnú. Táto verzia bola potvrdzovaná aj výpoveďou svedkyne C. T., hoci je potrebné dodať, že ide len o svedkyňu z počutia, ktorá nebola priamym svedkom žiadneho z týchto konaní. Výpoveď svedkyne G. je v súlade s objektívnou skutočnosťou, t. j. s podpálením auta patriaceho jej manželovi G. G., v súvislosti s incidentom v detskom kútiku, za ktoré boli trestne stíhaní T. a V.. *** Spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd ustálil na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného ako dva samostatné skutky č. 1) a 2) tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri zachovaní totožnosti skutkov. Takto preukázané konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval v bode 1) ako prečin nepriamej korupcie podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2) ako prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona. Pri ustaľovaní právnej kvalifikácie súd vychádzal z toho, že samotným požiadaním a odovzdaním úplatku bol trestný čin dokonaný a dokončený. Aj keď záujem spoločnosti na riadnom a zákonnom priebehu prípravného konania v trestnom konaní zo strany vyšetrovateľa je nepochybne obstarávaním veci všeobecného záujmu, obžalovaný nebol osobou s priamym dosahom na priebeh trestných konaní, ktoré mal svedok T. záujem ovplyvniť, nevykonával jednotlivé úkony týchto trestných konaní, ako ani samotné vyšetrovanie a rozhodnutie. Úplatok si obžalovaný vyžiadal pre seba ako osoba, ktorá objektívne dlhodobo pôsobila na viacerých pozíciách v rámci Policajného zboru, viacerých miestach výkonu činnosti, dopĺňala si v priebehu služobného pomeru dlhoročne na vzdelávacích inštitúciách Policajného zboru vzdelanie, a teda reálne prišla do minimálne pracovného kontaktu s viacerými príslušníkmi PZ, a ktorá viacerých príslušníkov Policajného zboru, z pozície dĺžky času pôsobenia v Policajnom zbore na rôznych miestach, a neformálneho vplyvu, mohla dokázať ovplyvniť. Nebolo zároveň žiadnym spôsobom preukázané, že by tento úplatok obžalovaný žiadal pre vyšetrovateľa, ktorý úkony v predmetných trestných konaniach realizoval, resp. že by sa s ním o úplatok chcel deliť. Z tohto dôvodu konanie obžalovaného, na rozdiel od obžaloby, ktorá toto konanie právne kvalifikovala ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd právne kvalifikoval ako prečin nepriamej korupcie, pretože obžalovaný priamo pre seba žiadal úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 (vyšetrovateľa PZ) a následne cez sprostredkovateľa prijal úplatok. Aj keď skutok v bode 1) rozsudku tvoril akési predpolie pre skutok 2) rozsudku, ku ktorému došlo s určitým časovým odstupom, keďže obžalovaný vnímal, že svoju časť dohody nesplnil, súd nepovažoval za preukázané, že by obžalovaný úplatok žiadal alebo prijal aj v súvislosti s neoprávnenými lustráciami, hoci samotná dispozícia s osobnými údajmi fyzických osôb, ktorými Policajný zbor disponuje a záujem spoločnosti na ich ochrane, je obstarávaním veci všeobecného záujmu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že obžalovanému bolo vlastne jedno, za čo úplatok prijme, a spraví čokoľvek. Z pohľadu súdu by však prijatie takého záveru nemalo oporu vo vykonaných dôkazoch a jednalo by sa len o domnienky. Za preukázané súd považoval „len“ prijatie úplatku obžalovaným v súvislosti s uplatnením jeho neformálneho vplyvu na iných kolegov. Súd vnímal akúsi pochybnú „obchodnícku česť“ obžalovaného, ako aj jeho odmietnutie ďalšieho možného prísunu finančných prostriedkov, čo v konečnom dôsledku viedlo súd k ustáleniu priaznivejšej právnej kvalifikácii jeho konania oproti obžalobe. Skutok v bode 2) rozsudku súd právne kvalifikoval ako prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, pretože mal za preukázané, že obžalovaný neoprávnene poskytol a sprístupnil osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, a tým porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť. Na rozdiel od obžaloby súd konanie obžalovaného právne nekvalifikoval ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V tomto smere súd uvádza, že konanie obžalovaného právne posudzoval
podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a zároveň pre obžalovaného najpriaznivejšieho. Od 01. 01. 2021 je účinná zmena Trestného zákona vykonaná zákonom č. 312/2020 Z. z., ktorým došlo k úprave definície verejného činiteľa v § 128 ods. 1 Trestného zákona tým spôsobom, že trestnú zodpovednosť voči verejnému činiteľovi umožňuje vyvodiť nielen v prípade, že bol čin spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou, ale postačuje jeho spáchanie v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa, teda sa už nevyžaduje splnenie tých podmienok vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej činnosti, ktoré majú svoj zákonný podklad v pojmoch právomoc a zodpovednosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (R 48/2017), podľa ktorej pojem právomoc verejného činiteľa použitý v legálnej definícii § 128 odsek 1 Trestného zákona interpretačne vyžaduje prvok moci a rozhodovania, čo znamená mocenské rozhodovanie na právnom podklade uplatňované voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré môžu byť takýmto rozhodnutím obmedzené na svojich (inak právnym poriadkom garantovaných) právach, pričom nemusí nevyhnutne ísť o formalizované rozhodovanie (vydávanie rozhodnutí s určitými procesne predpísanými náležitosťami a formou), vždy je však spojené so zodpovednosťou za uplatnenie právomoci. Pokiaľ ide o posudzovanie toho, či obžalovaný mal podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona postavenie špeciálneho subjektu - verejného činiteľa, tak súd s poukazom na ustanovenie § 128 odsek 1 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) uvádza, že podľa tohto ustanovenia je nutné, aby boli splnené kumulatívne štyri základné podmienky, a to že daná osoba zastáva určitú funkciu či postavenie tam uvedené (v tomto prípade osoba v služobnom pomere), podieľa sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená (tieto dve podmienky sú v prípade povereného príslušníka Policajného zboru nepochybne splnené) a posledná podmienka je, že pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa. V tomto ohľade je teda podstatné, či obžalovaný sprístupnil osobné údaje nachádzajúce sa v evidenciách Ministerstva vnútra SR inej osobe pri výkone svojej právomoci. Z rozhodovacej činnosti súdnych autorít vyplýva, že pre to, aby sa mohlo konštatovať, že ide o právomoc, musia existovať obidve zložky, t. j. prvok moci (tento v danom prípade existoval, keďže obžalovaný ako príslušník Policajného zboru mal prístup k evidenciám z titulu svojho zamestnania) a prvok rozhodovania. Prvok rozhodovania však podľa názoru súdu v tejto veci absentoval, keďže sa nerozhodovalo o konkrétnom práve alebo slobode určitej osoby, t. j. výsledky lustrácií neboli obžalovaným poskytnuté C. T. v súvislosti s takýmto rozhodovaním a nepostačuje ani záver, že vo veci bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, ani ďalší zákonný postup z jej obsahu vyplývajúci. V tejto súvislosti súd tiež považuje za potrebné uviesť, že z hľadiska ustaľovania právnej kvalifikácie nepovažoval za relevantný subjekt, od ktorého vyšla iniciatíva na podanie trestného oznámenia. Svedok T., v tom čase ako oznamovateľ, súhlasil s takýmto postupom a obsah trestného oznámenia korešpondoval s udalosťami, ktoré sa mali jeho synovi udiať v detskom kútiku v Y.. Obžalovaný nemal žiadny reálny dosah na ďalší procesný postup orgánov činných v trestnom konaní príslušných konať o podanom trestnom oznámení, tobôž nie na samotné rozhodnutie. Súd zastáva názor, že obžalovaného nemožno trestnoprávne postihovať za následky spísania trestného oznámenia, ktorého obsah sa zakladal na skutočnostiach prednesených svedkom T., hoci tento nebol jeho iniciátorom. Či by už skutočnosti v ňom uvedené odôvodňovali trestnoprávny následok alebo následok v podobe disciplinárneho postihu pre poškodeného, nebolo v právomoci obžalovaného. Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je však potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci, ktorá je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí, a to spôsobom odporujúcim zákonu a nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci. Obžalovaný podľa názoru súdu v oboch prípadoch konal v priamom úmysle, pretože jednak chcel svojim pôsobením na vyšetrovateľa v konkrétnej trestnej veci, za ktoré si vyžiadal a následne aj prijal úplatok, narušiť čistotu verejného života spočívajúcu v riadnom vyšetrení podozrenia z trestnej činnosti a jednak chcel narušiť záujem spoločnosti na ochrane osobných údajov tým, že neoprávnene poskytne a odovzdá osobné údaje poškodeného G. G. C. T.. *** Pri úvahách o treste súd vychádzal u obžalovaného z ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorý určuje zásady ukladania trestu, a preto ukladal obžalovanému trest zohľadňujúc všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.
Súd tak prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, tiež na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a vzal do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. V tomto prípade súd obžalovaného odsudzoval za dva samostatné skutky, oba kvalifikované ako prečiny, a tak pri ukladaní trestu postupoval aj podľa pravidiel na ukladanie úhrnného trestu a vychádzal z tej trestnej sadzby, ktorá bola zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšia, v tomto prípade sadzba v rozpätí 0-3 roky ustanovená § 336 odsek 1 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd rešpektoval aj ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, avšak vzhľadom na to, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno j) Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno h) Trestného zákona - spáchal viac trestných činov), trestnú sadzbu žiadnym spôsobom neupravoval, keďže z hľadiska počtu žiadne okolnosti neprevažovali. Pri úvahách o výmere trestu a aj druhu trestu súd vzal do úvahy aj okolnosť, že v osobe obžalovaného sa jedná o dlhoročného príslušníka Policajného zboru, ktorý sa spreneveril svojmu zamestnaniu a namiesto plnenia úloh Policajného zboru, ktorého bol súčasťou, vychádzal v ústrety osobám, o ktorých nelegálnej činnosti sám nepochyboval, nezákonnými službami. Preto mal za to, že primeraným bude trest odňatia slobody, avšak na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa súd nepovažoval výkon trestu odňatia slobody za nevyhnutný, a preto jeho výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Zároveň súd uložil obžalovanému aj peňažný trest, keďže v osobe obžalovaného sa jednalo o páchateľa úmyselného trestného činu, ktorým získal majetkový prospech minimálne vo výške 500,- €. Z tohto dôvodu, aby peňažný trest reálne splnil svoj sankčný charakter a neslúžil len na odčerpanie výnosu z trestnej činnosti, súd ukladal peňažný trest v dvojnásobnej výške oproti minimálne ustálenej výške úplatku. V nadväznosti na uloženie peňažného trestu súd ukladal aj náhradný trest odňatia slobody, pričom ako primeraný vo vzťahu k výške uloženého peňažného trestu vyhodnotil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, zohľadňujúc prioritne jeho funkciu hrozby a zároveň motiváciu zaplatiť peňažný trest. Spravujúc sa všetkými vyššie uvedenými úvahami ako aj zásadami uvedenými v Trestnom zákone súd dospel k záveru, že primeraným trestom pre obžalovaného Ľ. N. bude trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s jeho podmienečným odkladom ako aj uloženie peňažného trestu vo výške 1.000,- €. v bode 1) - priamo pre seba žiadal úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 a následne cez sprostredkovateľa prijal úplatok, v bode 2) - neoprávnene poskytol a sprístupnil osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho zamestnania a tým porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.