Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 11T/4/2023 9523100165 19. 06. 2023 JUDr. Marián Mačura ECLI:SK:SSPK:2023:9523100165.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a členov senátu JUDr. Igora Králika a JUDr. Rastislava Stieranku v trestnej veci obž. Z. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Banskej Bystrici dňa 19. júna 2023 takto rozhodol: Obžalovaný Z. K., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom A., N. L. XXX/XX, a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,
t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
je vinný, že po predchádzajúcom partnerskom vzťahu s poškodenou B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., R.. XXXX/XX, aktuálne bytom R. XX, B., ktorý trval približne dva roky, až do októbra 2022, kedy v presne nezistených obdobiach bývali v spoločnej domácnosti, pričom v priebehu ich vzťahu a aj po ňom dochádzalo medzi nimi k častým hádkam najmä kvôli nadmernému požívaniu alkoholu obvineným, a po predchádzajúcich textových správach, v ktorých sa poškodenej vyhrážal zabitím slovami: „Ale ty chcípneš ver že na teba príde čoskoro viem kade chodíš do práce ešte zatiaľ“, „Teba kurva rozparam“, „Buď rada že len teba B. mne je úplne jedno ver“, „...ty ma poznáš málo ale nevieš čo mám v hlave za myšlienky ty proste pôjdeš ale ešte pred tým ma budeš prosiť ty špina“, „...neboj ťa uvidím ale ty mňa nie“, „Ty už si nič len upozorni deti že vyrastú bez matky B. dosť bolo srandy ja ťa nájdem viem o tebe všetko a ráno je skoro tma“, „Nesrandujem ver“, „...že ťa zabijem“, ktoré jej zasielal z rôznych miest a v rôznych dňoch minimálne od 25.10.2022, a v ktorých jej naznačoval, že ju má v pláne zabiť, následne z dôvodu, že B. M. už nemala záujem pokračovať v ich spoločnom vzťahu a napísal mu, že má niekoho iného, v dopoludňajších hodinách dňa 01.12.2022 vycestoval zo svojho trvalého bydliska, vlakom z Rožňavy cez Bratislavu do Skalice, kde v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. prešiel pešo do predajne Tesco Hypermarket Skalica nachádzajúcej sa na ulici Mallého č. 53, kde si v čase o 18.56 hod. zakúpil nôž o celkovej dĺžke 33 cm, s čepeľou o dĺžke 18 cm, pričom jeho výberom z pomedzi rôznych druhov venoval cca 20 sekúnd, z predmetného noža pred predajňou odstránil obal, následne sa presunul k bytovému domu na adrese Skalica, Lúčky č. 2649/18, kde v úmysle naplniť svoje predchádzajúce vyhrážky voči poškodenej s vopred uváženou pohnútkou, sa v čase okolo 21.00 hod. dostal do uvedeného vchodu, kde najskôr búchal na bytové dvere poškodenej, ktorá ich však neotvorila, následne vyšiel von, kde vyliezol na balkón patriaci k prízemnému bytu poškodenej, udieral a kopal do sklenenej výplne balkónových dverí, ktorú sa mu neskôr podarilo rozbiť kameňom, ktorý našiel pod balkónom a cez rozbitú sklenenú výplň balkónových dverí, vošiel do bytu, pričom v byte sa nachádzala poškodená so svojimi dvomi maloletými deťmi K. V., nar. XX.XX.XXXX a N. R., nar. XX.XX.XXXX, s ktorými zo strachu utiekla z bytu na ulicu pred obytný dom kričiac nech ich nechá, pričom obvinený ich dobehol a po tom, čo ho poškodená opätovne prosila, aby ich nechal a aby zahodil nôž, ju obvinený v prítomnosti jej maloletých detí ťahal za vlasy s naliehaním, aby sa porozprávali, čomu sa poškodená vzpierala, následne ju obvinený jeden krát bodol vopred na ten účel zadováženým nožom, zakúpeným toho dňa v predajni Tesco Hypermarket Skalica, do oblasti hrudníka, pričom mu v pokračovaní útoku a
dokonaní skutku zabránili až osoby, ktoré sa nachádzali v blízkosti miesta činu, a to traja muži V.D, F.Š. a J.N., ktorí obvineného použitím intenzívnej fyzickej sily, nakoľko nechcel pustiť nôž z ruky, spacifikovali a držali až do príchodu policajnej hliadky, pričom obvinený poškodenej B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., R.. XXXX/XX svojim konaním spôsobil bodno-reznú ranu lineárneho tvaru, lokalizovanú v blízkosti dolnej časti hrudnej kosti vľavo, na vnútornom okraji prsníka, o rozmere 5 × 2 cm, hĺbky 5 cm, ktorá smerovala kaudálne (smerom nadol) vpravo a prechádzala dolnou časťou hrudnej kosti, smerom do prednej časti stredného pľúcneho laloka vpravo, kominutívnu (trieštivú) zlomeninu hrudnej kosti a chrupaviek rebier cca 8. - 9. rebra vpravo, plášťový pneumothorax (prítomnosť voľného vzduchu v pohrudnicovej dutine) pravej pohrudnicovej dutiny (do 18 mm), s následnou minimálnou progresiou (do 20 mm), haemothorax pravej pohrudnicovej dutiny do 27 mm (prítomnosť krvi v pohrudnicovej dutine), s následnou progresiou a nutnosťou zavedenia hrudnej drenáže, haemoperikard do 6 mm (prítomnosť krvi v osrdcovníku), pomliaždenia pľúcneho parenchýmu (tkaniva), teda jej spôsobil ťažké poranenia, ktoré si vyžiadali urgentnú zdravotnú starostlivosť, pričom celková doba práceneschopnosti a tiež obmedzenia na bežnom spôsobe života poškodenej B. M. predstavujú dobu rozmedzí 3-4 týždňov, teda - sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - z pomsty, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, - súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania vlámaním, čím spáchal - obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, - prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Za
to
mu
súd ukladá :
Podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, § 36 písm. n), § 37 písm. f), písm. h), § 38 ods. 8, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
zaraďuje do ústavu
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - nôž s rukoväťou bielej farby. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, Sotinská 1577/A, 905 01 Senica, IČO: 30 807 484, škodu vo výške 245,20 Eur (slovom: dvestoštyridsaťpäť eur, dvadsať centov) a poškodenému D?VERA zdravotná poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 1.578,14 Eur (slovom: jedentisícpäťstosedemdesiatosem eur, štrnásť centov). odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 28.04.2023, v spojení s úpravou právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2023, obžalobu na obvineného Z. K., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný Z. K. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, kladenému mu v obžalobe prokurátora za vinu. Následne súd za splnenia zákonných podmienok uvedené vyhlásenie prijal, keďže zodpovedalo dôkazom zabezpečeným v danej trestnej veci a vo vzťahu ku tomuto obžalovanému vykonal dôkazy len vo vzťahu ku výroku o treste a náhrade škody. Vo vzťahu k obžalovanému Z. K. bolo preto potrebné posúdiť skutok ako pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona k § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - z pomsty, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, a súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný Z. K. konal v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedenom v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. K osobe obžalovaného Z. K. súd zistil, že je slobodný, z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne, ako plynie zo správy o povesti vypracovanom obcou Betliar. Z výkonu väzby bol hodnotený kladne. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov plynie, že v posledných piatich rokoch bol štyrikrát priestupkovo prejednávaný za menej závažné priestupky, z toho dvakrát na úseku občianskeho spolunažívania pre fyzické resp. slovné napadnutie iného. Vo všetkých prípadoch bol však prejednaný napomenutím resp. pokarhaním. V odpise registra trestov má päť záznamov o tom, že bol súdom prejednávaný, a to naposledy v roku 2017, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol súdený. Na základe uvedeného prichádzalo do úvahy uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kde zákon predpokladá uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie, keďže tento trestný čin bol najprísnejším trestným činom (prečin porušovania domovej slobody podľa § 194, ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je spojení s trestom odňatia slobody na 1 až 5 rokov). Nezistiac v konaní podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle § 47 Trestného zákona, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Súd ďalej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, a to, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, čo plynie zo skutočnosti, že urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Uvedená poľahčujúca okolnosť fakticky pokrýva aj jeho priznanie. Súd taktiež zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. f), písm. h) Trestného zákona, pretože spáchal trestný čin verejne (pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami, a to pred bytovým domom, a že spáchal viac trestných činov). Súd však zvýšenie dolnej hranice ustanovenej trestnej sadzby nepoužil, keďže v zmysle § 38 ods. 8 alinea druhá Trestného zákona, išlo o prípad, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie, avšak súd na uvedené zistenia prihliadal pri ukladaní trestu. Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania Súd berúc do úvahy, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré sa svojou povahou blíži takmer ku uzatvoreniu dohody o vine a treste, a prihliadajúc na to, že k nenapraviteľnému následku nedošlo len vďaka tomu (na vôli obžalovaného nezávislej okolnosti), že mu v dokonaní činu zabránili tretie osoby, mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť úhrnným trestom odňatia slobody mimoriadne zníženým
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to v trvaní 20 rokov. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že napriek skutočnosti, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, a tomu, že uvedené umožňuje súdu možnosť uloženia trestu odňatia slobody až o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby, táto možnosť nie je automatickým nárokom obžalovaného, ale súd uvedené vyhodnocuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Súd pri ukladaní trestu nemohol neprihliadať na osobnostnú výbavu obžalovaného Z. K., v ktorom ide o osobu náchylnú k porušovaniu pravidiel občianskeho spolunažívania, čo plynie nielen z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, ale aj z odpisu registra trestov (aj keď vzhľadom na to, že sa na obžalovaného hľadí vo všetkých prípadoch akoby nebol súdený, uvedené záznamy možno vyhodnocovať vo vzťahu ku hodnoteniu osoby obžalovaného). Zo znaleckého posudku č. 13/2023, ktorý vypracoval Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r. o. na obžalovaného Z. K.alej vyplýva, že tento má afektivitu labilnú, pod slabšou racionálnou kontrolou, oblasť vyšších citov je nedostatočne rozvinutá, pričom osobnosť vyšetrovaného je abnormálne štruktúrovaná s črtami dissociálnej a histriónskej poruchy, má sklon k fyzickej agresii, prevažuje u neho potreba moci, kontroly a ovládania druhých. Pri ukladaní trestu z hľadiska jeho individuálnej prevencie súd prihliadal aj na to, že z trestného spisu neplynie, že by sa obžalovaný doposiaľ nejakým spôsobom pokúsil o ospravedlnenie poškodenej, či aspoň o čiastočnú náhradu spôsobenej škody, a tak súd v tomto kontexte vníma obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyjadrenú „ľútosťˇ“ nad skutkom skôr v rovine sociálne žiadúcej verbalizácie pred súdom, ako skutočným spracovaným osobným postojom. Súd obžalovaného Z. K. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom nezistil podmienky pre zmiernenie výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to predpokladá ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona. Keďže súd odsudzoval obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, uložil mu vzhľadom na závažnosť činu podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. V konaní bol zaistený aj nôž s bielou rukoväťou, ktorým obžalovaný napadol poškodenú, a ktorý bol v jeho vlastníctve, preto súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest jeho prepadnutia. V trestnom konaní si riadne a včas uplatnili náhradu škody aj poškodení Sociálna poisťovňa vo výške 245,20 Eur, ktorá predstavovala vyplatené nemocenské dávky poškodenej B. M. a D?VERA zdravotná poisťovňa, a. s. vo výške 1.578,14 Eur, ktorá predstavovala vyplatené liečebné náklady na lekársku starostlivosť poškodenej B. M.. Uvedené nároky boli preukázané jednak z potvrdenia o nemocenských dávkach, a jednak prehľadom vynaložených nákladov, pričom ich výšku obžalovaný nespochybňoval, a tak súd obžalovaného Z. K. na ich úhradu zaviazal. Pre úplnosť konajúci súd poznamenáva, že poškodená B. M. si do skončenia vyšetrovania riadne a včas svoj nárok na náhradu škody neuplatnila, a tak o jej nároku súd ani nerozhodoval. Uvedené však poškodenej nebráni, aby si svoje nároky uplatnila v civilnom procese. Napriek tomu, že zo znaleckého posudku č. 13/2023, ktorý vypracoval Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r. o. na obžalovaného Z. K. vyplýva, že znalec odporúčal uložiť obžalovanému protitoxikomanické liečenia ambulantnou formou po výkone trestu, súd uvedené liečenie neukladal, nie len z dôvodu predpokladaného dlhšieho výkonu trestu odňatia slobody a z toho plynúcej pochybnosti o účelnosti takéhoto liečenia, ale i z dôvodu, že obžalovaný neprejavil záujem o takéto liečenie, a bez aktívnej spoluúčasti probanta považoval súd uloženie takéhoto druhu ochranného liečenia ako neúčelné, a preto ho ani neuložil. Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. - sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou na chránenej osobe - blízkej osobe a z osobitného motívu - z pomsty, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, - súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania vlámaním,
Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu na Najvyšší súd SR. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.