Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 6T/2/2023 9523100076 26. 06. 2023 Mgr. Miroslav Mazúch ECLI:SK:SSPK:2023:9523100076.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha a členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Renáty Greif Radovčičovej v trestnej veci proti C.. M.. S. G. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júna 2023 v Pezinku takto rozhodol: Obžalovaný C.. S. G., nar. XX.XX.XXXX E. T., trvale bytom C. L. Y. Č.. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Košice, u z n á v a sa z a v i n n é h o, ž e najneskôr od septembra 2022, z doposiaľ presne nezisteného motívu, úmyselne pripravoval usmrtenie viacerých osôb a to spolužiakov zo Základnej školy v Mníšku nad Hnilcom, menovite mladistvých V.. J.., D.. K.., S.. Y.., B.. B.., C.. Š.., S.. Š.., J.. P.., maloletých G.. C.. S. D.. G.. a členov pedagogického zboru, C.. X. F. a S. C., tak, že im všetkým chcel zaťať sekerou do hlavy, odrezať im hlavy a tieto vyhodiť von oknom, za týmto účelom si dňa 13. októbra 2022 pred vyučovaním do budovy školy medzi osobnými vecami priniesol záhradnícku sekeru, ktorú chcel použiť na spáchanie skutku po ukončení tretej vyučovacej hodiny, o páchaní skutku sa utvrdzoval a vyžadoval pomoc od K..T.. S. D..G.., pričom k spáchaniu skutku nedošlo len z toho dôvodu, že počas tretej vyučovacej hodiny došlo ku kľúčovému zásahu asistentky učiteľky S. C., ktorá zabezpečila pedagogický dozor a evakuovala celú 8. A triedu z učebne bez osobných vecí žiakov, učebňu uzamkla, na základe čoho obvinený v plánovanom čase vykonania skutku nemal prístup k zbrani a konkrétnemu miestu ako súčastiam skutku, teda pripravoval úmyselné usmrtenie viacerých osôb, najmä detí s vopred uváženou pohnútkou, čím spáchal obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na § 138 písm. j) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona. Z a to sa
odsudzuje
Podľa § 144 ods. 2, § 117 ods. 1, 2, § 39 ods. 2 písm. a), c), § 36 písm. j), l), n), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov. Podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. ml. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďu j e do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. ml. obžalovanému u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mladistvému obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci - mobilný telefón značky Xiaomi, model XXXXXXXXUY (O. XX G. XXXX) v priesvitnom obale s IMEI 1: XXX XXX XXX XXX XXX, W. X: XXX XXX XXX XXX XXX bez SIM karty. Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. u k l a d á zúčastnenej osobe D. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. L. Y. Č.. XXX zhabanie veci - sekera s pogumovanou rúčkou oranžovo čiernej farby. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal 24.02.2023 pod spisovou značkou VII/1 Gv 125/22/1000 - 57 obžalobu na C.. S. G. pre skutok právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona. Obžaloba a výzva na predkladanie dôkazov boli ml. obžalovanému S. G. doručená 10.03.2023, obhajcovi I.. Č. 13.03.2023, zákonnej zástupkyni I. G. 09.03.2023, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Gelnica 09.03.2023. Predseda senátu obžalobu, výzvu na predkladanie dôkazov a príslušné poučenia v zmysle Trestného poriadku doručil aj poškodeným C.. X. F., S. C., zákonným zástupcom maloletých poškodených W. J., C. T., O. Y., B. D., C. Š., S. Š.E., C. P., S. C., C. G. a zúčastnenej osobe D.O. G.. Orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní porušili práva poškodených a zúčastnenej osoby, keď ich o právach a povinnostiach v tomto konaní nepoučili a výkon ich práv v prípravnom konaní im vôbec neumožnili. Dopustili sa tak procesnej chyby na ujmu týchto osôb, avšak táto podľa súdu nebola tak závažného charakteru, pričom sa netýkala priamo ml. obžalovaného, ktorá by mala nevyhnutne za následok, že súd by podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku musel obžalobu odmietnúť a vrátiť vec prokurátorovi. Súd toto pochybenie napravil v súdnom konaní a s uvedenými osobami konal pri rešpektovaní všetkých ich práv v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Senát konal so zastupujúcou členkou JUDr. Renátou Greif Radovčičovou podľa III. oddielu Rozvrhu práce na rok 2023 v časti „sudcovia zloženie senátov a súdnych oddelení“, pretože riadny člen senátu JUDr. Jozef Pikna je dlhodobo neprítomný (rodičovská dovolenka), s čím ml. obžalovaný, obhajca, zákonná zástupkyňa i ÚPSVaR súhlasili. Obžalovaný ml. a jeho obhajca boli pred prednesom obžaloby oboznámení s celými údajmi maloletých, uvedených iba iniciálami v podanej obžalobe a vyhlásili, že majú plnú vedomosť o tom, akému skutkovému zneniu v podanej obžalobe sa majú brániť. ******* Obžalovaný C.. S. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že: „Ja som vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.“ Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),d),f),g) a h) Tr. por. odpovedal spôsobom „áno“. Prokurátor, obhajca, zákonná zástupkyňa i ÚPSVR zhodne navrhli, aby súd vyhlásenie ml. obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal. Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie ml. obžalovaného S. G., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, výrokom o ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody. Ml. obžalovaného súd uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor obhajca, zákonná zástupkyňa i ÚPSVaR navrhli vyhlásenie prijať a vyhlásenie ml. obžalovaného zároveň zodpovedalo zaobstaraným dôkazom v predloženom spise. Konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona. ******* Obžalovaný ml. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že svoje konanie ľutuje. V budúcnosti chce začať odznova a vyštudovať školu. Rád by sa vrátil domov a teší sa na to. Vo výkone väzby má dobré správanie, aj keď býva občas nervózny. Bol dvakrát hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a berie predpísané psychiatrické lieky. Mobilný telefón, ktorý bol v konaní zaistený patril jemu. Zaistená sekera patrila jeho krstnému D.M. G..
Znalec C.. E. T. z odboru psychológie na hlavnom pojednávaní predniesol písomne podaný znalecký posudok, pričom sa pridržiaval všetkých jeho záverov a na tieto sa v celom rozsahu odvolal. Obžalovaný mladistvý sa rozvíja výrazne k disharmonickej osobnostnej štruktúre. Je introvert, schizoidný, egocentrický, instabilný a podozrievavý. Svoj život vníma tragicky. Má problém vcítiť sa do druhého človeka. Jeho emocionalita je labilná, má úzkostné depresívne ladenie, vrátane opakovaných samovražedných myšlienok, ktoré sa transformovali minimálne do sebapoškodzujúceho správania, či až do samovražedného pokusu. Má sklon prežívať emočný diskomfort a somatizovať prežívanú úzkosť. Nedisponuje zrelou zručnosťou ako spracovať svoje negatívne emócie. Obžalovaný mladistvý má zvýšenú tendenciu správať sa agresívne a hostilne. Je zaujatý hororovými a brutálnymi témami. Nie sú však prítomné znaky psychotického ochorenia a má primeraný kontakt s realitou. Na sexuálne vyzývavé podnety môže reagovať neprimerane, vrátane agresívnych reakcií. Blízke sociálne vzťahy sú zaťažené úzkosťou. S vyšetrovaným skutkom mal obžalovaný mladistvý spojené intenzívne nespracované emócie, keď sa cítil byť spolužiakmi provokovaný a ponižovaný. Bavilo ho, že sa ho ľudia boja. Fantáziami o zabíjaní spolužiakov sa zaoberal už minimálne niekoľko mesiacov pred vyšetrovaným skutkom. Malo ísť o brutálny spôsob zabíjania sekerou. Pravdepodobnou motiváciou vyšetrovaného deliktu bola špecifická kombinácia disharmonickej osobnostnej štruktúry, sociálnej situácie a fascinácie sadistickým a brutálnym správaním. Znalec v rámci resocializácie odporučil dlhodobé psychoterapeutické vedenie a zároveň kontroly jeho psychosexuálneho vývinu. Dospel k záveru, že obžalovaný mladistvý sa môže naučiť žiť s týmito ťažkosťami. Z hľadiska duševného zdravia obžalovaného mladistvého by bol pre neho prospešný kratší trest a dlhšia liečba. Už väzobné stíhanie bolo pre neho kultúrnym šokom a určitou výstrahou. Znalec z odboru psychiatrie I.. C.. I. A., C. na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok, pričom sa pridržiaval všetkých jeho záverov a na tieto sa odvolal. Dospel k záveru, že obžalovaný mladistvý netrpí duševnou chorobou, alebo poruchou v pravom slova zmysle - psychózou. Mladistvý je nezrelou, disharmonicky sa vyvíjajúcou osobnosťou s rysmi introvertnosti, schizoidity, egocentrizmu, podozrievavosti, hostility, konfliktnosti, lability, zo zaujatím až fascináciou hororovými a brutálnymi témami, agresívnymi, sadistickými fantáziami voči zvieratám a ľuďom, dokonca s témou kanibalizmu. Obžalovaný mladistvý nedokáže svoje emócie a fantázie primerane spracovávať. Dlhodobo sa u neho prejavujú úzkostne - depresívne prežívania, samovražedné úvahy a zhoršujú sa u neho bolesti hlavy. Uvedené sa prejavovalo aj v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu činu. Rozpoznávacie schopnosti boli síce u mladistvého obžalovaného neporušené, ovládacie schopnosti mladistvého obžalovaného však boli podstatnou mierou znížené, nie však vymiznuté a to pod vplyvom agresívnych, sadistických fantázií s prihliadnutím na jeho vek a celkovú osobnostnú nezrelosť. Voľba prípadného plánovaného útoku reaktívne súvisela s dlhšie trvajúcim pocitom neprijatia v kolektíve a konfliktnými vzťahmi mladistvého obžalovaného zo spolužiakmi v triede, neopätovaním erotických sympatií a túžbou vykonať niečo obdivuhodné. Pobyt obžalovaného mladistvého na slobode je pre spoločnosť aj v súčasnosti nebezpečný a je mu nevyhnutné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Za prognosticky priaznivé faktory možno považovať dostatočné intelektové schopnosti, neprítomnosť duševnej choroby v zmysle psychózy, neprítomnosť alkoholovej alebo drogovej závislosti, kriminálnej minulosti, domáce zázemie a nízky vek obžalovaného mladistvého, v ktorom je možné jeho ďalší vývin ešte pozitívne terapeuticky ovplyvniť. Prognosticky nepriaznivými faktormi sú charakter trestnej činnosti, ktorá mala byť pripravovaná a disharmonicky sa vyvíjajúca osobnosť. Za predpokladu podrobenia sa intenzívnej a dlhodobejšej psychiatrickej liečbe je resocializačná prognóza pozitívna a riziko recidívy stredne vysoké. Obžalovaný mladistvý je terapeuticky a prevýchovne ovplyvniteľný, pričom treba prihliadnuť, že nedošlo k dokonaniu trestného činu. V čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu činu dosiahol dostatočnú rozumovú a mravnú vyspelosť. U obžalovaného mladistvého nie je možné vylúčiť ani sexuálne deviantný vývin. V tomto čase nie sú však k dispozícii podklady, ktoré by dostatočne odôvodnili odporúčanie nariadenia ochrannej sexuologickej liečby. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil, že obžalovaný mladistvý trpí psychiatrickými diagnózami, ktoré sú zaradené v medzinárodnej klasifikácii chorôb a sú liečené psychiatrami. Ide o poruchy správania v adolescencii a nevyrovnaný vývin osobnosti. Podľa znalca v súčasnosti možno už viac pôsobiť na obžalovaného mladistvého výkonom ochranného psychiatrického liečenia, najmä vzhľadom na jeho vek a skutočnosť, že bol a je vo v väzbe. Od momentu vzatia do väzby obžalovaný mladistvý totiž neabsolvoval žiadnu liečbu, okrem riešenia určitých ťažkostí v Nemocnici pre obvinených v Trenčíne. Bez absolvovania tejto liečby je mladistvý v súčasnosti nebezpečný pre svoje okolie. Ak obžalovaný mladistvý bude spolupracovať, absolvuje postupne najskôr ústavnú psychiatrickú liečbu, potom ambulantnú a budú mu podávané psychiatrické lieky, jeho prognóza je kladná. Pri ochrannej psychiatrickej liečbe je dôležitý aj kontakt obžalovaného mladistvého so svojou rodinou a sociálnym prostredím, v ktorom bude ďalej žiť, pretože ho bude potrebné pripraviť na vstup
do života po absolvovaní liečby, vrátane fungovania v jeho rodinnom a sociálnom prostredí, dokonca aj na to, že sa môže stretnúť s poškodenými. Pokiaľ ide o jeho rodinu tá zabezpečovala zdravotnú starostlivosť nadštandardne, pretože s ním často navštevovala zdravotnícke zariadenia, zaujíma sa o neho a konanie, ktorého sa mal dopustiť bolo pre rodinu neočakávané a preto nevedeli vhodne reagovať. Na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora aj obžalovaného mladistvého bol prečítaný znalecký posudok zo skúmania zaisteného mobilného telefónu, zápisnica o vydaní vecí, oboznámené vecné dôkazy i fotodokumentácia. Podľa správ školy, Telovýchovnej jednoty, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny obžalovaný mladistvý mal prevažne štandardné správanie, s výkyvmi vo svojom správaní a plnení si školských povinností. Záznam v registri priestupkov, ani záznam v registri trestov nemá. Podľa prečítaných správ z výkonu väzby zabezpečených v rámci prípravného i súdneho konania obžalovaný mladistvý dodržiava ústavný poriadok, plní si všetky svoje povinnosti, nie sú s ním žiadne problémy počas výkonu väzby, ktorú absolvoval v ÚVV Košice a asi 2 mesiace i v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. ******* Pri úvahách o druhu a výmere sankcií ukladaných mladistvému obžalovanému S. G. súd vychádzal najmä z ustanovení §§ 144, 97,117, 118, 39, 36, 37, 38, 60, 73, 83 Trestného zákona. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú za spáchaný obzvlášť závažný zločin uložiť mladistvému sankcie trest a ochranné opatrenie. Pri účele trestu u mladistvého vystupuje do popredia najmä jeho výchovná funkcia (individuálna prevencia), ale trest má zároveň pôsobiť aj na predchádzanie trestnej činnosti voči ďalším osobám (generálna prevencia) a má primerane chrániť spoločnosť. Jeho uložením sa sleduje najmä cieľ postupného začlenia mladistvého naspäť do rodinného a sociálneho prostredia. Trest, ktorý súd ukladá mladistvému, musí byť primeraný a musí sa v jeho druhu a výmere vždy premietnuť, o akú osobnosť ide, jeho vek, rozumová a mravná vyspelosť, osobné, rodinné a sociálne zázemie mladistvého. Tieto zásady rovnako platia aj pri ukladaní ochranných opatrení, medzi ktoré patrí aj ochranné liečenie a zhabanie veci. Ochrannými opatreniami sa má tiež pozitívne ovplyvňovať duševný, mravný a sociálny život mladistvého obžalovaného. Trest a ochranné opatrenia vo svojej kombinácii musia pôsobiť na ml. obžalovaného s cieľom naplnenia ich účelu vymedzeného zákonom. Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení súd konštatuje, že obžalovaný mladistvý bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu v štádiu prípravy, za ktorý možno dospelému páchateľovi uložiť trest na 25 rokov, alebo na doživotie. Z dôvodu, že obžalovaný mal v čase spáchania činu len 14 rokov bolo možné ukladať mu trest odňatia slobody buď vo výmere 7 rokov až 15 rokov (§ 117 ods. 3 Tr. zák.) alebo v trestnej sadzbe od 2 rokov do 7 rokov (§ 117 ods. 1 Tr. zák.). Súd po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení dospel k záveru, že neboli splnené všetky obligatórne zákonné podmienky uvedené v § 117 ods. 3 Tr. zák. na ukladanie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe 7 rokov až 15 rokov a ukladanie trestu v uvedenej trestnej sadzbe by bolo aj neprimerané najmä s ohľadom na nízky vek ml. obžalovaného a skutočnosť, že išlo iba o prípravu obzvlášť závažného zločinu. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že aj keby boli naplnené všetky obligatórne zákonné podmienky podľa § 117 ods. 3 Trestného zákona, súd by nemusel ukladať obžalovanému mladistvému trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 7 rokov až do 15 rokov, pretože ide o fakultatívne zákonné ustanovenie („súd môže“). Súd síce mohol uvažovať o obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútke konania ml. obžalovaného (objasnená najmä znaleckým skúmaním), avšak k tomu treba podotknúť, že konal za podstatného zníženia ovládacích schopností. Podľa názoru súdu však nebola splnená ďalšia zákonná podmienka uvedená v ust. § 117 ods. 3 Tr. zák. a to, že by trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 2 roky až 7 rokov, v kombinácii s ochranným ústavným psychiatrickým liečením na dosiahnutie jeho účelu nepostačoval. Senát v tomto smere považoval za podstatné, že nedošlo k dokonaniu činu, mladistvý mal v čase činu len 14 rokov a konal za podstatného zníženia svojich ovládacích schopností. Súd poukazuje pritom aj na závery obidvoch znalcov, ktorí zhodne uvádzali, že na dosiahnutie účelu uložených sankcií u obžalovaného mladistvého je prvoradá dlhodobá ochranná ústavná psychiatrická liečba, ktorá je nevyhnutná vzhľadom najmä na jeho psychiatrické diagnózy a nízky vek a v tomto štádiu konania s prihliadnutím na dĺžku vykonávanej väzby mladistvým pre naplneniu účelu sankcí je už primárne absolvovať psychiatrickú liečbu. Súd z týchto dôvodov postupoval, pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody podľa § 117 ods. 1 Tr. zák., zároveň však v spojení s § 118 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. a) písm. c Tr. zák. pri úvahách, či pristúpi, alebo nepristúpi k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda pod 2 roky vychádzal najmä zo záverov znaleckého
skúmania z odboru psychiatrie, odboru psychológie najmä ohľadom zdravotného ml. obžalovaného, jeho výpovede a správach o jeho správaní v doterajšom výkone väzby. Obidvaja znalci sa zhodli v tom, že doterajší výkon väzby predstavoval pre obžalovaného mladistvého „kultúrny šok“, bol veľkou výstrahou a v súčasnom štádiu trestného konania aj po absolvovaní takmer deviatich mesiacov väzby je pre dosiahnutie účelu sankcií a celkovú prevýchovu obžalovaného mladistvého a dosiahnutia ich cieľov už dôležitejšie začať s ochranou psychiatrickou liečbou v ústavnej forme. Znalec z odboru psychiatrie u obžalovaného mladistvého konštatoval podstatné zníženie ovládacích schopností, teda stav zmenšenej príčetnosti. V čase spáchania činu, ale aj aktuálne pokiaľ ide o jeho zdravotný stav určil psychiatrické diagnózy, ktoré sú diagnózami v zmysle medzinárodnej klasifikácie chorôb, pričom obžalovaný mladistvý musí aj v súčasnosti užívať lieky predpísané psychiatrom. Podľa správy ÚVV Košice z 25.05.2023 sa G. vo výkone väzby správa slušne a disciplinovane, úlohy, nariadenia a príkazy plní, režim dodržiava. Jeho formácia v podmienkach zmierneného režimu prebieha v požadovanom sociálnom smere. Súd najmä z týchto dôvodov dospel k záveru, že doterajší výkon väzby spojený s odňatím slobody obžalovaného mladistvého je dostatočný a vzhľadom na zmenšenú príčetnosť a jeho aktuálny zdravotný stav i prihliadnutím na to, že išlo iba o prípravu mu mimoriadne znížil trest odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. lebo bol názoru, že za súčasného uloženia ochranného ústavného psychiatrického liečenia je možné dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, teda pod spodnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov. Výmeru trestu odňatia slobody súd stanovil s prihliadnutím okrem zdravotného stavu aj na vek obžalovaného mladistvého, doterajší bezproblémový výkon jeho väzby s cieľom postupného plynulého zabezpečenia prechodu z režimu väzby do režimu výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu pre mladistvých a následného ochranného ústavného psychiatrického liečenia tak, aby sa obžalovaný mladistvý v rámci týchto zmien nedostal na slobodu, pretože podľa znalca z odboru psychiatrie je aj v súčasnosti (bez absolvovania liečby) nebezpečný pre spoločnosť. Vychádzajúc najmä zo záverov znalcov súd dospel k záveru, že dlhší výkon trestu odňatia slobody ukladaný obžalovanému mladistvému by bol skôr kontraproduktívny naplneniu účelu zákonom ustanovených sankcií, ktoré majú obžalovaného mladistvého v prvom rade prevychovať na riadneho občana a zároveň chrániť spoločnosť pred jeho ďalším potencionálnym trestným konaním. Pri výmere trestu odňatia slobody zároveň prihliadol na tri poľahčujúce okolnosti, keďže obžalovaný ml. viedol pred spáchaním činu riadny život (nemá záznam v registri priestupkov a trestov), priznal sa k spáchaniu činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, lebo sa priznal už pri prvom výsluchu a v konaní pred súdom vyhlásil, že je vinný. Prokurátor v záverečnej reči obžalovanému mladistvému navrhoval uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom. Súd bol však názoru, že u mladistvého obžalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky k tomu, aby mu podľa § 117 ods. 2 Tr. zák. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Účelom ukladaného trestu odňatia slobody totiž nie je len individuálna, ale aj generálna prevencia trestu a medzi jeho funkcie okrem prevýchovy ml. obžalovaného, zabránenia mu v páchaní trestnej činnosti, patrí aj dostatočné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti i mladistvých, aby sa nedopúšťali obdobnej obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti. K okolnostiam prejednávaného prípadu musí súd uviesť, že obžalovaný mladistvý pripravoval úkladnú vraždu viacerých maloletých osôb - svojich spolužiakov a učiteľov použitím sekery. Jeho konanie trvalo po dobu niekoľkých týždňov. U obžalovaného ml. boli v plnej miere zachované rozpoznávacie schopnosti. Predtým vyhľadával brutálne scény na internete, ukladal rôzne fotky do svojho mobilného telefónu (oblizovanie ostria sekery), rozprával o svojom plánovanom konaní ďalším maloletým osobám. Súd musel pri úvahách o druhu trestu vychádzať aj účelu generálnej prevencie trestu a to ochrany spoločnosti pred konaním obžalovaného mladistvého a odradení ostatných potenciálnych páchateľov (aj mladistvých) od prípadného obdobného konania osobitne v miestach, kde sa zhromažďujú maloleté osoby, ako v školách v tomto prípade. Aj súdy, okrem iných orgánov štátu, svojim rozhodovaním a rešpektovaním aj úlohy generálnej prevencie trestu musia zabezpečiť bezpečné prostredie pre maloletých počas ich výchovného procesu. Súd preto dospel k záveru, že v tejto konkrétnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ust. § 117 ods. 2 Tr. zák. (okolnosti prípadu - maloleté deti, škola, viacero osôb, spôsob - sekera, znalecké skúmanie ml. obžalovaného - disharmonická osobnostná štruktúra, znížená empatia, agresivita, hostilnosť, zaujatie hororovými a brutálnymi témami) a preto s poukazom aj na účel trestu spočívajúci i v odradení ostatných od obdobného správania bolo v tejto veci nevyhnutné uložiť obžalovanému mladistvému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iba podmienečného trestu odňatia slobody by zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu. Senát poukazuje na to, že práve ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou zabezpečí,
že obžalovaný mladistvý nebude môcť pokračovať v páchaní obdobnej obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti a zaistí i ochranu ďalších členov spoločnosti, najmä maloletých osôb pred jeho potencionálnym násilným konaním, pričom treba zdôrazniť, že ochranná ústavná psychiatrická liečba bude pokračovať až dovtedy (v podstate neobmedzene), kým nebude naplnený jej účel, na rozdiel od hrozby nariadenia podmienečného trestu odňatia slobody, tak ako to navrhoval prokurátor vo svojej záverečnej reči. Pri súčasnom zdravotnom stave obžalovaného ml. (podstatné zníženie ovládacích schopností) by podľa názoru súdu ani hrozba nariadenia uloženého podmienečného trestu odňatia slobody neviedla k naplneniu účelu ukladaných sankcií, pretože primárnym problémom pri zabezpečení prevýchovy mladistvého, ale aj ochrany spoločnosti je práve úspešné absolvovanie dlhodobej ústavnej psychiatrickej liečby. Táto liečba môže byť následne podľa zdravotného stavu obžalovaného ml. zmenená na formu ambulantnú, a pri jej nerešpektovaní opätovne na formu ústavnú (§ 74 ods. 1 Tr. zák.). Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c), v spojení s § 118 Tr. zák. mal za to, že pokiaľ obžalovaný mladistvý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti nebol viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 ust. § 39 Tr. zák., pretože hoci bolo možné u dospelého páchateľa uložiť za spáchaný čin trest odňatia slobody na doživotie, tak u obžalovaného mladistvého síce platí, že súd je viazaný v tomto prípade obmedzeniami uvedenými v § 39 ods. 3 Tr. zák. samozrejme so zákonnou výnimkou (tak u dospelého i mladistvého páchateľa), že vzhľadom na zdravotný stav je možnosť za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnúť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Obžalovanému ml. súd uložil aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu popísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože bol jeho vlastníctvom a podľa znaleckého skúmania aj v mobilnom telefóne popisoval v rámci sociálnych sietí, že chce zavraždiť svojich spolužiakov. Súd ml. obžalovanému rovnako uložil ochranné liečenie podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., pretože išlo o prípad uvedený v paragrafe 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (zmenšená príčetnosť) a znalec z odboru psychiatrie aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne vypovedal, že obžalovaný ml. je aj v súčasnosti vzhľadom na svoj zdravotný stav nebezpečný pre spoločnosť a je mu nevyhnutné uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Súd podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. uložil zúčastnenej osobe D. G. zhabanie veci - sekery, pretože nepatrila ml. obžalovanému, ale mala ním byť použitá na spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Súd nerozhodoval o ochrannom dohľade, pretože mladistvému nemožno ochranný dohľad uložiť a rovnako nerozhodoval o náhrade škody, pretože poškodení si náhradu škody do skončenia vyšetrovania v tomto trestnom konaní neuplatnili (ani nemohli) a na hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného mladistvého, hoci boli o ňom upovedomení a aj poučení o všetkých svojich právach a povinnostiach, sa neustanovili. S ohľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v pomere hlasov vo všetkých jeho výrokoch X:X. pripravoval úmyselné usmrtenie viacerých osôb, najmä detí s vopred uváženou pohnútkou, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - obhajca mladistvého, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.