Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 3T/11/2022 9522100333 29. 06. 2023 Mgr. Pamela Záleská ECLI:SK:SSPK:2023:9522100333.2
Uznesenie Špecializovaný trestný súd, samosudkyňou Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obvineného S. S. O. I.., pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, v Pezinku dňa 29. júna 2023 takto rozhodol: Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s poukazom na § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a s poukazom na § 10 odsek 2 Trestného zákona z a s t a v u j e trestné stíhanie obvinených S. S., narodeného XX.XX.XXXX C. W. a X.. S. S., narodeného XX.XX.XXXX C. W., obaja trvale bytom I. XX, okres W., pre skutok právne kvalifikovaný v obžalobe Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. C. Z. X/XX/XXXX-XX ako prečin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že: „S. S. ako splnomocnenec žiadateľky O. S. po vzájomnej dohode s X.. S. S.Ý. v mene žiadateľky O. S. v snahe vylákať finančné prostriedky z fondov Európske únie (ďalej len „EÚ“) - dňa 13.05.2016 podali na Pôdohospodársku platobnú agentúru, regionálne pracovisko W. I. (ďalej len „PPA W. W.“) Jednotnú žiadosť na rok 2016 registrovanú pod číslom XXXXXXXXXX (ďalej len ako „žiadosť“ ), ktorou žiadali o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu (ďalej len „SAPS“) a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie(ďalej len „GRE“), na pozemky v katastrálnom území J. v užívanej výmere 20,78 ha, na podklade ktorej Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „PPA“) vydala dňa 02.12.2016 Rozhodnutie pod číslom XXX/XXXX/XXXXX/ XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2016, ktorým žiadateľke O. S. schválila podporu formou SAPS v sume 2.774,72 eura, GRE v sume 1.458,88 eura, a úhrady finančnej disciplíny (ďalej len „RFD“) v sume 30,75 eura, ktoré vyplatila žiadateľke dňa 12.12.2016 spolu vo výške 4.264,35 eura, avšak obvinení v žiadosti uviedli nepravdivé údaje k časti deklarovaných pôdnych blokov, a to o obhospodarovaní dielov pôdnych blokov číslo Č. XXXX/X, Č. XXXX/X, Č. XXXX/X, ktoré skutočne neobhospodarovali, čím úmyselným vylákaním finančných prostriedkov z fondov EÚ spôsobili škodu pre PPA v sume 3.628,11eura, - dňa 11.05.2017 podali na PPA W. W. Jednotnú žiadosť na rok 2017, registrovanú pod číslom XXXXXXXXXX, ktorou žiadali o poskytnutie podpory formou SAPS a GRE, na pozemky v katastrálnom území J. v užívanej výmere 20,77 ha, na poklade ktorej PPA vydala dňa 01.12.2017 Rozhodnutie pod číslom XXX/XXXX/XXXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.12.2017, ktorým žiadateľke O. S. schválila podporu formou SAPS v sume 2.747,24 eura, GRE v sume 1.439,54 eura a úhrady RFD v sume 29,36 eura, ktoré vyplatila žiadateľke dňa 07.02.2018 vo výške 4.216,14 eura, avšak obvinení v žiadosti uviedli nepravdivé údaje k časti deklarovaných pôdnych blokov, a to o obhospodarovaní dielov pôdnych blokov číslo Č. XXXX/X, Č. XXXX/X, Č. XXXX/X, ktoré skutočne neobhospodarovali, čím úmyselným vylákaním finančných prostriedkov z fondov EÚ spôsobili škodu pre PPA v sume 3.745,27 eura, - dňa 14.05.2018 podali na PPA W. W. Jednotnú žiadosť na rok 2018 registrovanú pod číslom XXXXXXXXXX, ktorou žiadali o poskytnutie podpory formou SAPS a GRE, na pozemky v katastrálnom
území J. v užívanej výmere 10,04 ha, v ktorej uviedli nepravdivé údaje o obhospodarovaní dielov pôdnych blokov Č. XXXX/X, Č. XXXX/X, Č. XXXX/X, ktoré skutočne neobhospodarovali, avšak z dôvodu následnej „žiadosti o stiahnutie“ z 20.08.2018, ktorou upravili deklarovanú užívanú výmeru dielov pôdnych blokov na 0,0 ha, PPA nerozhodla o schválení podpory, pričom v prípade schválenia a vyplatenia podpory z fondov EÚ by bola spôsobená škoda pre PPA v sume 802,63 eura, čím úmyselným vylákaním finančných prostriedkov z fondov EÚ spôsobili škodu PPA v celkovej sume 7.373,38 eura a v prípade žiadosti o platbu z roku 2018 ich konanie smerovalo k spôsobeniu škody 802,63 eura“, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej v texte len „ÚŠP GP SR“) podal dňa 25.10.2022 Špecializovanému trestnému súdu obžalobu sp. zn. C. Z. X/XX/ XXXX-XX na obvinených S. S. a X.. S. S., a to pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa § 350 Trestného poriadku, samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu. Na základe podanej obžaloby a po dôkladnom preštudovaní predloženého vyšetrovacieho spisu súd zistil, že obvinení sú stíhaní pre spáchanie prečinu, za ktorý im je možné uložiť podľa § 261 odsek 2 Trestného zákona (účinného do 31.07.2019) trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. V dôsledku tohto zistenia samosudkyňa preskúmala podanú obžalobu v zmysle ustanovenia § 241 Trestného poriadku a rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Konanie v danej veci bolo iniciované podnetom F. J. zo dňa 02.11.2018. Vyšetrovateľ 3. oddelenia vyšetrovania Košice, Prezídia Policajného zboru, národná kriminálna agentúra dňa 13.01.2020 začal trestné stíhanie uznesením pod Č.: N.-XX/NKA-C.-XXXX (Č.. Q.. XXX a nasl.) a následne dňa 11.01.2021 vzniesol obvinenie S.R. S. (Č.. Q.. XXX O. XXX). Toto uznesenie bolo neskôr dňa 28.04.2021 rozhodnutím prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zrušené (Č.. Q.. XXX a nasl.), pričom vyšetrovateľ na základe uznesenia zo dňa 15.11.2021 opätovne vzniesol obvinenie, avšak nielen S. S., ale už aj X.. S. S., a to pre pokračovací prečin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v podstate na rovnakom skutkovom základe, ako bolo neskôr uvedené v obžalobe a je citované vo výrokovej časti tohto uznesenia. Obvinený S. S. pri výsluchu dňa 23.05.2022 využil svoje právo a vo veci nevypovedal (Č.. Q.. XXX). Obvinený X.. S. S. pri výsluchu dňa 23.05.2022 (Č.. Q.. XXX O. XXX) vypovedal v podstate tak, že žiadosti o platbu podával v dobrej viere a žil v predstave, že je oprávneným užívateľom pozemkov, ktoré mal v nájme najskôr od pána U. a neskôr od pán T. a že za dané pozemky platil aj dane a odvolával sa na svedectvo starostu obce. Ďalej uvádzal, že v systéme prideľovania dotácií je neporiadok a uplatňuje sa selektívny prístup, pričom pri vypĺňaní žiadostí sa zo začiatku nevyžadovalo kumulatívne splnenie podmienok pre priznávanie nároku. Z uvedeného vyplývalo, že obvinený X.. S. S. v podstate konanie, ktoré mu je kadené za vinu ako také nepoprel, namietal však od samotného začiatku trestného stíhania, že od roku 2011 mali od pána U. zmluvy o podnájme k pozemkom, na ktorých nikto nehospodáril a dohodli sa na spoločnom užívaní pôdy, do žiadostí o dotácie zapisoval všetky údaje ohľadne pozemkov, ich kultúr, výmer, dotačných titulov a podobne. Splnomocnenie udelené O. S. jeho bratovi S. S. sa medzi podklady dostalo omylom. Všade sa podpisoval on sám, čo vyplýva nielen z predložených žiadostí o dotácie, ale aj z evidencií o predkladaní žiadostí, ktorú vedie PPA. Údaje vypĺňal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, keďže na v žiadostiach deklarovaných pozemkoch skutočne aj v sledovanom období pásol kravy a bol v tom, že má k pozemkom aj riadny právny vzťah, pretože v obci J. za tieto aj platil daň.
Skutkové okolnosti, ktoré sú obvineným kladené za vinu, preukazujú aj ďalšie dôkazy zabezpečené v priebehu prípravného konania. Za poškodenú stranu boli vypočutí dňa 24.11.2020 S.. W. Z. (Č.. Q.. XXX O. R..) a dňa 01.06.2022 S.. N. R. (Č.. Q.. XXX O. R..), ktorí obaja zhodne uviedli, že po vykonaní administratívnej kontroly neboli vyplatené požadované finančné prostriedky žiadateľke O. S. v roku 2018, pričom finančné prostriedky poskytnuté v rokoch 2016 a 2017 v zmysle výšky žiadaných priamych platieb (celkovo 7.373,38 eura) boli Pôdohospodárskej platobnej agentúre v celom rozsahu vrátené. Nárok na náhradu škody z tohto dôvodu za poškodený subjekt neuplatnili, nakoľko finančné prostriedky v jednom prípade ani neboli vyplatené a vo zvyšných dvoch prípadoch boli obvinenými vrátené. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, a to Správa o zistenej nezrovnalosti - R. zo dňa 31.07.2019 (Č.. Q.. X.XXX O. X.XXX), obsahujúca údaje o žiadostiach o platbu Č.. XXXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXXXXXX O. Č.. XXXXXXXXXXXXXX, pričom nezrovnalosť za rok 2016 na SAPS je vyčíslená na sumu 2.774,72 eura a nezrovnalosť na GRE je vyčíslená na sumu 1.458,88 eura, ktoré boli vyplatené rozhodnutím č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX; následne nezrovnalosť za rok 2017 na SAPS je vyčíslená na sumu 2.747,24 eura a nezrovnalosť na GRE je vyčíslená na sumu 1.439,54 eura, ktoré boli vyplatené rozhodnutím č. XXX/XXXX/XXXX/XXXX a k tomu je vyčíslená aj nezrovnalosť na RFD, ktorá za rok 2016 je určená na 30,75 eura a za rok 2017 na 29,36 eura, v dôsledku čoho bolo rozhodnuté, že žiadateľka O. S. je povinná vrátiť odvod vo výške 8.480,49 eura. Súčasťou uvedenej správy je tiež Žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov R. (Č.. Q.. X.XXX), v ktorej je výška zistenej nezrovnalosti určená na sumu 8.480,49 eura. Z ďalšej súčasti tejto správy vyplýva, že Štátna pokladnica prijala dňa 09.08.2019 dve platby od platiteľa S. S., a to úhradu na sumu 2.080,49 eura a tiež úhradu na sumu 3.200 eur (č. l. 1.562) a dňa 12.08.2019 prijala úhradu na sumu 3.200 eur (č. l. 1.563). Po takto zistenom skutkovom stave samosudkyňa nariadila vo veci termín informatívneho výsluchu na 29.06.2023, v rámci ktorého vypočula oboch obvinených na skutočnosti, ktoré boli potrebné ako podklad pre rozhodnutie o ďalšom postupe vo veci. Obvinený S. S. sa pri výsluchu pred samosudkyňou vyjadril, že si nie je vedomý žiadneho trestného činu, ktorého by sa mal dopustiť tak ako je to uvedené v obžalobe. Nemá vôbec poznatky o tom, že by mal byť trestne zodpovedný za konanie, ktorého sa podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nedopustil. Bol splnomocnený manželkou, avšak žiadne žiadosti, či iné formuláre nevypisoval, žiadne doklady nikde a nikomu nepredkladal. Obvinený X.. S. S. na výsluchu dňa 29.06.2023 uviedol, že nerozumie, z akého dôvodu je do tejto trestnej veci zatiahnutý jeho brat, pretože v skutočnosti sa ničoho nedopustil a žiadosti o dotácie vypisoval aj predkladal sám. Pripustil, že mohlo prísť k nejakému omylu, avšak rozhodne nebolo jeho úmyslom poberať dotácie na pozemky, ktoré by reálne neobhospodaroval. Peniaze boli PPA vrátené, avšak pre dlhodobé zaužívané zvyky vychádzal z toho, že pán U. ako aj pán T. mu predkladajú platné nájomné zmluvy, v rámci ktorých aj vypisoval žiadosti o dotácie. Pravidlá na poskytovanie dotácií sa neustále menili a bol ubezpečovaný viacerými zainteresovanými osobami, že má právo na dotáciu za predpokladu, že reálne využíva a obhospodaruje konkrétny pozemok. Namietal závery kontrolnej komisie z PPA, ktorá jednak prišla spraviť ohliadku pozemku F. J. v úplne inom ročnom období - v zime, v snehu a vo vzťahu k pozemku Č. XXXX/X robili ohliadku len z jedného miesta, v dôsledku čoho nemohli objektívne konštatovať záver, ku ktorému dospeli a na pozemku Č. XXXX/X kontrolu robiť fyzicky ani neboli. O dotácie žiadali aj pred tým a všetko bolo v poriadku, nikdy nebola konštatovaná žiadna nezrovnalosť a z toho dôvodu rovnako postupoval aj v rokoch 2016, 2017 a 2018 a nemal dôvod nič na svojom postupe meniť, pretože predtým mu žiadnym spôsobom nevytýkali nedostatky. Nebol by žiadal opakovane po rokoch o dotácie, ak by nebol presvedčený, že má na tieto právo. Namietal tiež, že on ani jeho brat S., či jeho manželka O. neboli nikdy vôbec upovedomení o zamýšľaní vykonania kontroly zo strany PPA, na takú kontrolu neboli prizvaní a teda v ich prítomnosti nemohlo byť zadovážené vyjadrenie pre prípad zistenia akýchkoľvek nedostatkov. Zopakoval, že finančné prostriedky boli PPA vrátené aj napriek jeho presvedčeniu, že boli oprávnenými adresátmi dotácií, avšak O. S. veľmi ťažko psychicky niesla samotné vyšetrovanie zo strany NAKA, mala vážne zdravotné problémy v
súvislosti s objasňovaním podmienok ich poskytnutia, čo bol dôvod, pre ktorý sa rozhodol nevystavovať ju zbytočnému stresu a psychickej záťaži. Je však presvedčený, že dotácie dostali oprávnene. Samosudkyňa na základe dostupných a zadovážených dôkazov dospela k záveru, že bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že obvinení v kritickom čase skutočne požiadali o dotácie na konkrétne pozemky, ktoré im v rokoch 2016 a 2017 aj boli poskytnuté a v roku 2018 k vyplateniu žiadanej dotácie neprišlo. Tieto skutočnosti vyplývajú predovšetkým z rozsiahlych listinných dôkazov, ale tiež aj z výpovede svedkyne O. S. a splnomocnencov poškodenej PPA, či ďalších svedkov, ale aj z výpovede samotného obvineného X.. S. S., ktorý sa k podaniu žiadostí o dotácie v plnom rozsahu priznal a uviedol aj dôvod svojho konania a opísal okolnosti, za akých tak konal. Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinení svojim konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne teda vyhodnotiť nielen spôsob konania obvinených, spôsobený následok, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku, osobu obvinených a ich pomery. Podľa § 261 odsek 1 Trestného zákona (účinného do 31.07.2019), kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v zastúpení Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 261 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu. Samosudkyňa po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospela k záveru, že prokurátor nepostupoval dôsledne pri skúmaní konania obvinených, a to najmä z hľadiska konkrétneho stupňa závažnosti zažalovaného prečinu. Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákon v ustanovení § 10 odsek 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná. Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa (W. X., W. X. O. T. D. XX/X/XXXX). Samosudkyňa zistila, že skutok opísaný v obžalobe prokurátora sa stal, že tento skutok spáchali obvinení a tiež, že skutok vykazuje formálne znaky prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v posudzovanom prípade podľa názoru súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na: · okolnosti, za ktorých bol vykonaný - obvinený S. S. súhlasil so splnomocnením udeleným mu jeho manželkou, svedkyňou O. S. na účely podania žiadostí o dotácie a viac sa aktívne nepodieľal na procese ich získania, ale spoľahol sa na správnosť postup svojho brata, spoluobvineného X.. S. S., v dôsledku čoho bol ku vzniku všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností ľahostajný a obvinený X..
S. S. vypĺňal žiadosti rovnako ľahostajne, keď si dôsledne neoveril aktuálny právny stav nasvedčujúci vlastníctvu, či oprávnenému užívaniu konkrétnych pozemkov a vychádzajúc zo zvyklostí, alebo z okolností známych mu z predchádzajúcich rokov, požiadal o dotácie k jednotlivým pozemkom spôsobom, ktorý nezodpovedal skutočnému stavu veci; · osoby páchateľov - obvinení v čase do spáchania zažalovaného skutku v podstate viedli riadny život, nemali konflikty so zákonom a žiadny z dostupných a objektívne overiteľných dôkazov nenasvedčoval tomu, že sa jednalo o kriminálne závadové osoby, pričom obaja požívajú v mieste ich trvalého bydliska dobrú povesť; · následok - ku vzniku ktorého došlo v prvých dvoch čiastkových útokoch (dotácie v rokoch 2016 a 2017) a ku vzniku ktorého v dôsledku tretieho čiastkového útoku (v roku 2018) ani nedošlo, pričom k odstráneniu vzniknutého následku prišlo ešte v auguste 2019, tzn. viac ako dva roky pred vznesením obvinenia (november 2021). Nakoľko dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (W. XX/XXXX per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila). V nadväznosti na už uvedené považuje súd prvého stupňa za nevyhnutné doplniť svoje úvahy a konštatovať, že formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona zakotvenú výnimku, ktorá sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého spôsobu je výnimka vyjadrená v § 8 Trestného zákona v poslednej alinei slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“, a práve ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona je v priamej nadväznosti na túto alineu a zavádza do formálneho chápania trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. To znamená, že prečin má len formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob považuje ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov trestného činu, avšak výlučne len prečinu. Praktické dôsledky použitia ktoréhokoľvek z dvoch uvedených spôsobov sú však rovnaké. Ak je totiž závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná, nejde o prečin. Obligatórne, závažnosť prečinu teda musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia (W. X.). Okrem toho, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedený prístup neuplatnili, je priamo povinnosťou súdu, aby takéto opomenutie napravil a zdôraznil skutočnosť, že trestné činy sa nemajú zjednocovať pod jeden pojem a aby za určitých zákonom presne stanovených podmienok rozlíšil kritériá pre príslušný procesný postup ako aj pre objektívne posúdenie protiprávneho konania a tomu zodpovedajúcu trestnoprávnu sankciu. Aj v tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že zavedením kategórie prečinu umožňuje napríklad aj širšie využitie odklonov v trestnom konaní, ako aj uplatnenie pri aplikácii Trestného zákona také ciele, akými sú dekriminalizácia a depenalizácia. Podaním obžaloby na obvinených v danom prípade, nevykonajúc žiadnu aktivitu smerujúcu k posúdeniu všetkých okolností prípadu a osôb obvinených a nezvážiac možné odklony v trestnom konaní a ani sa nezamysliac nad závažnosťou zažalovaného skutku (pretože z vyšetrovacieho spisu sa takéto aktivity a ani uvažovanie orgánov činných v trestnom konaní vôbec nedajú zistiť), vyriešil prokurátor predmetný prípad ad absurdum, pričom opakovanie takéhoto postupu by v budúcnosti podľa názoru súdu mohlo viesť k neželanej a najmä nezmyselnej kriminalizácii spoločnosti. Špecializovaný trestný súd v tejto súvislosti podotýka a dáva do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, že vedenie trestného stíhania má po vznesení obvinenia konkrétnemu páchateľovi viesť k objasneniu jeho trestnej činnosti a náležitému potrestaniu v prípade zistenia jeho viny. V žiadnom prípade však tento proces nemá byť a ani nesmie byť „bezduchými pretekmi“, zameranými výlučne na dosahovanie rýchlych a pozitívnych štatistických čísel vo vzťahu k objasnenosti, obchádzajúc pri tom základné zásady trestného konania.
Aplikujúc materiálny korektív vyššie citovaného zákonného ustanovenia samosudkyňa dospela k záveru, že zo strany obvinených podaním žiadosti o dotácie išlo o súčasť ich snahy pokračovať v realizovaní poľnohospodárskych aktivít spojených s pasením dobytka, a to aj na pozemkoch, oprávnené užívanie ktorých bolo sporné. Svedčí o tom aj spor o pozemky medzi V. T. a K. Q.W., vedený na Okresnom súde W. a tiež nájomné zmluvy medzi V. T. a vlastníkmi pozemkov ešte z roku 2011 (listinné dôkazy zo zväzku C..), čo korešponduje s obranou obvinených. Navyše, na preverenie obrany obvinených nebolo vo veci možné vypočuť svedka S. U., ktorého zdravotný stav to neumožňoval (Č.. Q. .X.XXX, U. C..). Pri zohľadňovaní následkov konania obvinených je potrebné vziať do úvahy, že im je kladené za vinu konanie sčasti v štádiu pokusu, kedy v roku 2018 k vyplateniu požadovanej finančnej čiastky reálne ani nedošlo a súčasne konanie, kde k odstráneniu škodlivého následku prišlo už v auguste roku 2019, a to bezprostredne po výzve, v ktorej im bolo oznámené zistenie nezrovnalosti. V prípade, že ide o pokus trestného činu, priamo v Trestnom zákone v ustanovení § 39 ods. 2 písmeno a) je daná možnosť na mimoriadne zníženie trestu. Samosudkyňa vzala do úvahy rovnako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno j), písmeno n) Trestného zákona, keďže u oboch obvinených ide o osoby bezúhonné, ktoré navyše aj aktívnym prístupom zabezpečili odstránenie vzniknutého následku. V kombinácii s tým, že v danom katastrálnom území sú vlastníkmi iných pozemkov pri celkovej neprehľadnosti majetkovoprávnych vzťahov pri užívaní najmä poľnohospodárskej pôdy a prevádzkovaní podnikateľskej činnosti v oblasti poľnohospodárstva, ich zrejme motivovalo k udržaniu si tejto činnosti aj obhospodarovanie pozemkov takýmto spôsobom. Vyššie uvedeným konaním obvinených vznikla poškodenej Pôdohospodárskej platobnej agentúre majetková škoda pozostávajúcu zo sumy 8.480,49 eura z finančných prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu. Keďže obvinení už v priebehu prípravného konania zaplatili vzniknutú škodu a splnomocnení zástupcovia poškodeného subjektu (S.. W. Z. do zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 24.11.2020 a S.. N. R. do zápisnice o výsluchu dňa 01.06.2022) sa opakovane a zhodne vyjadrili, že vo vzťahu k obvineným vyčíslili škodu vzniknutú trestným činom na sumu 8.480,49 eura, ktorá už aj bola uhradená, tak si v konaní poškodená agentúra nárok na náhradu škody ani neuplatnila. Ako už bolo uvedené vyššie, samosudkyňa okrem už rozpísaných skutočností prihliadla pri rozhodovaní o podanej obžalobe voči obvineným tiež na ich osoby a ich doterajší život, pretože zistila, že podľa odpisu registra trestov obvinení doposiaľ neboli nikdy súdne trestaní. Obvinený S. S. nebol tiež nikdy ani priestupkovo postihovaný, či prejednávaný a obvinený X.. S. S. bol v čase pred spáchaním zažalovaného skutku postihovaný v rozpätí rokov 2016 - 2018 štyrikrát, výlučne za priestupky na úseku cestnej premávky, a to blokovými pokutami zaplatenými na mieste. Z miesta bydliska boli vo vzťahu k ich osobám produkované len pozitívne správy, obvinený S. S. je starostom obce I. už štvrté volebné obdobie od roku 2006 a obvinený X.. S. S. je poslancom obecného zastupiteľstva od roku 2014. V prípade skutku, z ktorého sú S. S. a X.. S. S. obvinení, ide o prečin, pri ktorom vzhľadom na osobu obvinených a s prihliadnutím na ich doterajší život ako aj samotné okolnosti prípadu, je možné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania považovať za zodpovedajúce zisteniu, že ide o nepatrnú závažnosť zažalovaného skutku. K tomuto druhu rozhodnutia považuje súd za vhodné doplniť, že vo veci išlo jednak o spáchanie prečinu, čiastočne aj len v štádiu pokusu, ktorý je vzhľadom na okolnosti, spôsob jeho spáchania a vzniknutý následok menšej závažnosti a bez významu neostala pre súd ani tá skutočnosť, že v prípade obvinených sa jednalo celkom zrejme o exces z ich obvyklého správania. Toto všetko v súhrne a v plnom rozsahu oprávňovalo súd ku záverečnému hodnoteniu, že v prejednávanom prípade išlo aj o okolnosť súdu známu z vlastnej rozhodovacej činnosti, ku vzniku ktorej prispievajú aj opakovane zistené nezrovnalosti pri užívaní a obhospodarovaní pozemkov, ktoré boli a stále sú dlhodobo prenechávané vlastníkmi do užívania iným oprávneným osobám alebo vlastníkmi prenajímané iným, a to spravidla aj na báze lokalitných zvyklostí, zaužívaných tradícií, či rodinami hospodáriacich osôb historicky ustálených návykov. Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Splnenie týchto podmienok súd zistil s poukazom na ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor a obvinení podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho doručenia na Špecializovaný trestný súd. O sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažnosť má odkladný účinok.