Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/10/2020 z 6. 11. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 3T/10/2020 9520100067 06. 11. 2020 JUDr. Ján Giertli ECLI:SK:SSPK:2020:9520100067.15

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci obžalovaného Ing. H. G. a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. novembra 2020 takto rozhodol: obžalovaný Ing. H. G., nar. XX.XX.XXXX v Ružomberku, trvale bytom O. XXX/XX, Bratislava, prechodne bytom: A. XX, Bratislava, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, j e v i n n ý, že v doposiaľ presne nezistený deň, pravdepodobne dva až tri mesiace pred 21.12.2006 v priestoroch reštaurácie Garden restaurant v Bratislave na Seberíniho ulici pri hoteli Bratislava, si obžalovaný Ing. H. G. prostredníctvom L. Z., nar.XX.XX.XXXX (zomrel dňa XX.XX.XXXX, ďalej len L. Z.) objednal u H. Z. (zomrel dňa XX.XX.XXXX), fyzickú likvidáciu poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom na uvedenom stretnutí sa dohodla odmena za vykonanie vraždy v sume 3.000.000,- Sk (99.581,76 Eur) a pri ďalšom stretnutí, rovnako ešte pred dňom 21.12.2006 L. Z. odovzdal H. Z. zálohu za vykonanie vraždy v sume 1.500.000,- Sk (49.790,88 Eur), ako aj bližšie nezistené údaje k osobe poškodeného F. G., kde na základe týchto údajov k osobe poškodeného vykonal H. Z. spoločne so R. D., ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, ako aj R. D. samostatne na pokyn H. Z., v presne nezistených dňoch pred dňom 21.12.2006 sledovanie poškodeného v Prievidzi na Puškinovej ulici, pričom úlohami sledovania poškodeného bolo zistiť jeho denný režim a zvyky, kde z posledného sledovania bol R. D. vyhotovený obrazový záznam z obydlia poškodeného, ako aj jeho okolia, po čom tieto informácie k osobe poškodeného odovzdal H. Z. a to za účelom úspešného vykonania objednanej vraždy F. G., následne v presne nezistený deň pred dňom 21.12.2006 priviezol R. D. v sprievode H. Z. motorové vozidlo - dodávku zn. Mercedes bez bližšie ustáleného typového označenia, modrej farby a bližšie nezisteného EČV, ktoré odstavil na Novej ulici v Prievidzi ako prípadnú skrýšu, pričom vo vozidle bola ukrytá zbraň Samopal vz. 61 tzv. „škorpión" s pripevneným tlmičom hluku výstrelu, dňa 21.12.2006 v presne nezistenom čase, približne v poobedňajších hodinách, prišiel R. D. ako vodič motorového vozidla VW Passat a H. Z. ako spolujazdec do mesta Prievidza, kde R. D. z vyššie uvedenej dodávky vybral ukrytú zbraň, ktorú odovzdal H. Z. a následne sa s vozidlom VW Passat spoločne presunuli na Včelársku ulicu, kde zaparkovali pred jej slepým koncom, R. D. zostal čakať vo vozidle, H. Z. vystúpil z vozidla a presunul sa na pozemok patriaci k rodinnému domu na ul. Puškinovej č. XX, kde čakal v priestoroch odstavnej plochy pre vozidlá na príchod poškodeného F. G., po tom čo poškodený vošiel vozidlom zn. AUDI A6, EČV: PD-XXXCG do dvora rodinného domu na odstavnú plochu a následne z neho vystúpil v čase o 20.00 hod., H. Z. prinesenou strelnou zbraňou opakovane na viackrát vystrelil na poškodeného F. G., ktorého zasiahol jednou ranou do čela, piatimi ranami do hlavy, jednou ranou do krku a ôsmimi ranami do hrudníka, predlaktia, pleca a brucha, čím mu spôsobil strelné poranenia mozgu, pravých pľúc, srdca, pečene, ľavej obličky a viaceré poranenia trupu, ktorým F. G. na mieste podľahol, po čom H. Z. odišiel

z miesta činu, nastúpil k čakajúcemu R. D. do osobného motorového vozidla VW Passat a spoločne opustili mesto Prievidza, pričom asi jeden až dva týždne po vražde poškodeného, došlo v priestoroch reštaurácie Garden restaurant v Bratislave na Seberíniho ulici pri hoteli Bratislava k stretnutiu medzi L. Z. a H. Z., na ktorom L. Z. odovzdal H. Z. sumu 1.500.000,- Sk (49.790,88 Eur), čo bol zvyšok sumy za vykonanú, vopred dohodnutú vraždu poškodeného, s vyjadrením spokojnosti od objednávateľa skutku obžalovaného Ing. H. G., ktorého motívom boli obchodné aktivity a majetkové záujmy obžalovaného v súvislosti s lyžiarskym strediskom a akciovou spoločnosťou SKI PARK Ružomberok, IČO: XX XXX XXX, kde vyvíjal obchodné aktivity a mal majetkové záujmy aj poškodený F. G., pričom tieto boli v rozpore s majetkovými záujmami obžalovaného Ing. H. G. najmä po tom, čo dňa 11.07.2015 podala spoločnosť ECO TRADE, s.r.o. so sídlom Priechodná 5, Prievidza, IČO:XX XXX XXX návrh na vyhlásenie konkurzu proti dlžníkovi SKI PARK Ružomberok, a.s., so sídlom Hrabovská cesta 1679/31, Ružomberok, IČO:XX XXX XXX, teda požiadal iného, aby iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a taký čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech čím spáchal obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako objednávateľ podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona Z a t o s a o d s u d z u j e: Podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 34 ods. 5 písm. b) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému sa ukladá povinnosť uhradiť poškodeným: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Prievidza nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 Eur (slovom: pätnásťtisíc Eur), L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Prievidza nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 Eur (slovom: pätnásťtisíc Eur), Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Prievidza nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 Eur (slovom: pätnásťtisíc Eur). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení S. G., L. S. a Z. G. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len ÚŠP G/P SR) podal dňa 07.04.2020 špecializovanému trestnému súdu obžalobu na obvineného Ing. H. G. a L. Z. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f)

Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a iné na tom skutkovom základe, že od doposiaľ presne nezisteného dňa, pravdepodobne dva až tri mesiace pred 21.12.2006 zrejme v priestoroch reštaurácie Garden restaurant v Bratislave na Seberíniho ulici pri hoteli Bratislava, si obv. Ing. H. G. prostredníctvom obv. L. Z. objednal u H. Z. (zomrel dňa XX.XX.XXXX), fyzickú likvidáciu pošk. F. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom na uvedenom stretnutí sa dohodla odmena za vykonanie vraždy v sume 3 000 000,- Sk (99 581,76 Eur), a pri ďalšom stretnutí rovnako ešte pred dňom 21.12.2006 obv. L. Z. odovzdal H. Z. zálohu za vykonanie vraždy v sume 1 500 000,- Sk (49 790,88 Eur), ako aj bližšie nezistené údaje k osobe pošk. F. G., kde na základe uvedených informácií k osobe poškodeného, vykonal H. Z. spoločne so R. D., ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, ako aj R. D. samostatne na pokyn H. Z., v presne nezistených dňoch pred dňom 21.12.2006, sledovanie poškodeného v Prievidzi na Puškinovej ulici, pričom úlohami sledovania poškodeného bolo zistiť jeho denný režim a zvyky, kde z posledného sledovania bol R. D. vyhotovený obrazový záznam z obydlia poškodeného, ako aj jeho okolia, po čom tieto informácie k osobe poškodeného odovzdal H. Z., a to za účelom úspešného vykonania objednávky, následne presne neustáleného dňa pred dňom 21.12.2006 priviezol R. D., pravdepodobne minimálne v doprovode H. Z., motorové vozidlo - dodávku zn. Mercedes bez bližšie ustáleného typového označenia, modrej farby a neznámeho EČV, ktoré odstavil na Novej ulici v Prievidzi ako prípadnú skrýšu, pričom vo vozidle bola ukrytá zbraň Samopal vz. 61 tzv. „škorpión" s pripevneným tlmičom hluku výstrelu, dňa 21.12.2006 v presne nezistenom čase, približne v poobedňajších hodinách, prišiel R. D. ako vodič pravdepodobne motorového vozidla VW Passat a H. Z. ako spolujazdec do mesta Prievidza, kde R. D. z vyššie uvedenej dodávky vybral ukrytú zbraň, ktorú odovzdal H. Z. a následne sa s vozidlom VW Passat spoločne presunuli na Včelársku ulicu, kde zaparkovali pred jej slepým koncom, R. D. zostal čakať vo vozidle, H. Z. vystúpil z vozidla a presunul sa na pozemok patriaci k rodinnému domu na ul. A. č. XX, kde čakal v priestoroch odstavnej plochy pre vozidlá, na príchod pošk. F. G., po tom čo poškodený vošiel vozidlom zn. AUDI A6, EČV: PD-XXXCG do dvora rodinného domu na odstavnú plochu a následne z neho vystúpil v čase o 20.00 hod. H. Z. prinesenou strelnou zbraňou opakovane na viackrát vystrelil na pošk. F. G., ktorého zasiahol jednou ranou do čela, piatimi ranami do hlavy, jednou ranou do krku a ôsmymi ranami do hrudníka, predlaktia, pleca a brucha, čím mu spôsobil strelné poranenia mozgu, pravých pľúc, srdca, pečene, ľavej obličky a viaceré poranenia trupu, ktorým na mieste podľahol, po čom H. Z. odišiel z daného miesta, nastúpil k čakajúcemu R. D. do osobného motorového vozidla VW Passat a spoločne opustili mesto Prievidza, pričom asi jeden až dva týždne po vražde poškodeného, došlo pravdepodobne v priestoroch reštaurácie Garden restaurant v Bratislave na Seberíniho ulici pri hoteli Bratislava k stretnutiu medzi obv. L. Z. a H. Z., na ktorom obv. L. Z. odovzdal H. Z. sumu 1 500 000,Sk (49.790,88 Eur), čo bol zvyšok za vopred dohodnutú vykonanú vraždu poškodeného, s vyjadrením spokojnosti od objednávateľa skutku obv. Ing. H. G., ktorého motívom boli obchodné aktivity v súvislosti s lyžiarskym strediskom a obchodnou spol. SKI PARK Ružomberok, IČO: XX XXX XXX, kde vyvíjal obchodné aktivity aj pošk. F. G., pričom tieto boli v rozpore s majetkovými záujmami obv. Ing. H. G.. Predseda senátu preskúmal predmetnú obžalobu podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa obsahu obžaloby a obsahu spisu dospel k záveru, že trestnú vec obvinených Ing. H. G. a L. Z. nie je potrebné predbežne prejednať na zasadnutí senátu, ale môže o nej nariadiť hlavné pojednávanie. Ešte pred nariadením hlavného pojednávania prokurátor predložil súdu úmrtný list L. Z.. Z predloženého úmrtného listu, ktorý sa nachádza vo zväzku 53, ročník 2020, strana 77, poradové číslo 424, v knihe úmrtí matričného úradu Bratislava- Ružinov sa zisťuje, že L. Z., narodený dňa XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 281 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam a podľa § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku tak, že zastavil trestné stíhanie proti obžalovanému L. Z., lebo obžalovaný L. Z. zomrel. Následne bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie a bol určený rozsah dokazovania, ktoré bude na hlavnom pojednávaní vykonané. Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním výpovedí niektorých svedkov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a podstatných pre rozhodnutie súd zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný Ing. H. G. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti. Skutok, kladený mu za vinu nespáchal. Firma SKI Ružomberok, s.r.o. mala v budúcnosti spravovať lyžiarske stredisko, bola to jedna z možností postupu vzájomnej spolupráce do vrátenia požičanej sumy 35 miliónov Sk. Všetky právne veci ohľadne pôžičiek mal na starosti JUDr. N. a obžalovaný spolu s JUDr. N. boli zapísaní do orgánov SKI Parku Ružomberok, a. s. Niekedy v roku 2005 bol oslovený G. O. s požiadavkou stretnúť sa. Na toto stretnutie prišiel O. aj s F. G.. G. mu povedal, že vie o jeho pôžičke R., vie o ručení pôžičky pohľadávkami na SKI Park Ružomberok, a. s. a tiež to, že bol R. podvedený, lebo pohľadávky, ktoré vlastní R. sú nepravé, falošné, nebonitné a pravé pohľadávky vlastní firma jeho partnerky, ktorá odkúpila pohľadávky na SKI park Ružomberok, a. s. od Z., bývalého spoločníka R.. Obžalovaný o tom nevedel, nechápal ako môžu existovať dve totožné pohľadávky. Preveril to u R., ktorý povedal, že všetko je podvod a pravé pohľadávky sú tie, ktoré vlastní R. a tieto pohľadávky R. vložil do firmy SKI Ružomberok, s.r.o. Pri ďalšom stretnutí F. G. a G. O. nahovárali obžalovaného prerušiť spoluprácu so R., lebo majú riešenie. Obžalovaný R. dôrazne požiadal o vrátenie pôžičiek. Toto sa udialo asi v roku 2005, pred vyhlásením konkurzu na SKI park Ružomberok, a. s. S JUDr. N. sa dohodli na vykonanie krokov na ochranu ich vkladov. JUDr. N. navrhol vyhlásiť exekúciu na SKI park Ružomberok, a. s., čo sa aj uskutočnilo. Ide len o zhodu okolností, že exekúcia a konkurz boli vyhlásené prakticky v rovnakom čase na SKI park Ružomberok, a.s. Po vyhlásení konkurzu sa dozvedel z telefonátu od zamestnancov SKI Park Ružomberok, a.s., že tam prišla ochranka a nikoho nechcú vpúšťať do objektu. Hneď vycestoval do Ružomberka a priamo na mieste sa o konkurze dozvedel. Z Ružomberka volal G. O., že za vyhlásením konkurzu je F. G.. V ten istý deň sa stretol s O. a F. G.. Debata bola dosť búrlivá a jediný krát sa stalo, že na stretnutiach na seba kričali. Obžalovaný sa cítil podvedený konaním F. G., tým, že mu najskôr navrhovali nejaký postup konania a za chrbtom bol vyhlásený konkurz. G. s O. mu vysvetlili, že návrh na konkurz bol podaný dávno pred stretnutím. Ich súperom je R. a nie obžalovaný. Veci si na stretnutí s G. a O. vysvetlili. Dôkazom je skutočnosť, že na ďalší deň SBS zo strediska v SKI parku Ružomberok odišla. S G. sa dohodli, že o ďalších krokoch sa budú vzájomne informovať. Spoluprácu so R. obžalovaný ukončil po tom, ako boli popreté pohľadávky asi v roku 2005. Znovu R. dôrazne žiadal, aby mu vrátil peniaze, on povedal, že mu nič nedlhuje a teda mu nemá čo vrátiť. Po tomto prestali spolu so R. komunikovať. Keď došlo k popretiu pohľadávok, ktoré zastupoval F. G., o to väčší dôvod mali JUDr. N. a F. G. hľadať spoločné riešenie. S F. G. sa dohodli, že budú spoločne postupovať v konkurze. Zároveň si vysvetlili s F. G., čo kto od konkurzu očakáva. F. G. zaujímali peniaze a jeho zaujímal majetok. V priebehu roku 2006 sa s F. G. niekoľkokrát stretli a doťahovali detaily ich dohody. Naplneniu dohody zabránila smrť F. G. v decembri 2006. Kým bol G. O. na Slovensku, stretávali sa s F. G. v trojici. Po odchode O. sa stretávali len sami dvaja, prípadne bol prítomný JUDr. N.. Po odchode O. sa mu F. G. zdal opatrný a nervózny. Na otázky, čo sa deje, odpovedal F. G. vyhýbavo, opatrne a on pre seba vyrozumel, že má obavy zo R.. Padla tiež poznámka o nafte a Maďaroch. Obžalovaný mal silný pocit, že sa F. G. obáva polície z dôvodu, že ho sledujú kvôli O., ktorý bol v tej dobe na úteku. S F. G. naposledy telefonoval buď deň v jeho smrti, alebo deň predtým. Telefonoval mu Krajči, žiadal ho o zabezpečenie 20 lístkov do strediska. Chcel to ako darček pre svojich kamarátov, alebo spoločníkov. Smrť F. G. vôbec nepomohla obžalovanému, jeho pozícia v konkurze sa nevylepšila. Nezískal výhody a nedostal sa ku stredisku. Dostal sa do patovej situácie medzi R. a firmu ECO TRADE, ktorú vlastnila partnerka F. G.. Po zrušení konkurzu najvyšším súdom vedeného na základe dovolania generálneho prokurátora, podnet dal R., pre obžalovaného nastala dlhoročná tortúra súdnych procesov, vyšetrovaní, exekúcie. Tieto spory boli ukončené až ďalším konkurzom na SKI park Ružomberok, a.s. a to v roku 2018, kedy bol ukončený konkurz. Obchodné spory neriešil spôsobom, že dal niekoho zabiť. Na položené otázky obžalovaný odpovedal nasledovne. R. vedel pri zoznámení sa s obžalovaným Ing. H. G., že obžalovaný je majiteľom SKI parku. Pri stretnutiach a pôžičkách R. bol prítomný JUDr. N., s ktorým to obžalovaný konzultoval. S JUDr. N.

sa poznal dlho a je možné, že obžalovaného zastupoval aj v iných veciach, ale táto vec bola tá najdôležitejšia. Nepamätá si, či mal okrem JUDr. N. pri obhajobe záujmov v SKI parku aj nejakého iného právnika. Nevie, kedy zomrel JUDr. N., ale vie, že zomrel po požití veľkého množstva sedatív, konkrétne lieku Stilnox a zadusil sa v spánku. Stalo sa to v Ružomberku. JUDr. N. mal problémy s alkoholom a bol niekoľkokrát ambulantne liečený. Obžalovaný sa dostal do spoločnosti SKI park Ružomberok, a. s., do orgánov, po dohode so R. v podstate ako taká záruka vrátenia peňazí, ktoré R. požičal skôr, ako sa dostal do orgánov uvedenej spoločnosti. Bolo to asi v roku 2005 alebo 2006 a bolo to asi pred vyhlásením konkurzu. Nepamätá si na ďalšie osoby pôsobiace v SKI park Ružomberok, a.s. okrem neho a JUDr. N.. K zástupcom spoločnosti SKI Ružomberok, s.r.o. si vie spomenúť na dve osoby a to R. a C.. C. bol obžalovaného kamarát a poprosil ho, či ho môže „inštalovať" do SKI Ružomberok, s.r.o. a aj mu vysvetlil situáciu. V podstate išlo o to, že pôžičky poskytnuté R. sa nevracali a hľadali riešenie, aby o tie peniaze neprišli a preto založenie firmy SKI Ružomberok, s.r.o. bol výsledok ich dohody o spolupráci. Navrhol to R. a obžalovaný s JUDr. N. súhlasili. Čo sa týka zabezpečovacích inštitútov za SKI Ružomberok, s.r.o., tak sa obžalovaný spoľahol na JUDr. N. a pre časový odstup si nepamätá, či niečo konkrétne urobil. Nepamätá si, či SKI Ružomberok, s.r.o. sa dostala k nejakým majetkovým právam ku SKI Parku Ružomberok, a.s. KSI spol. s r.o. bola obžalovaného spoločnosť. Na KSI boli v budúcnosti prepísané akcie SKI Parku Ružomberok a.s. patriace spoločnosti FORUM, a.s. JUDr. N. jedného dňa doniesol výpis, že sa spoločnosť KSI stala akcionárom SKI Parku Ružomberok, a.s., čo bolo napadnuté R.. Aj po smrti F. G. mal obžalovaný problém so R., ktorý mu nevracal ním požičané peniaze. R. bez ich vedomia previedol akcie SKI parku Ružomberok, a.s. na inú firmu. Čo sa týka konkurzu, tak R. sa snažil previesť pohľadávky zo SKI Ružomberok, s.r.o. na ďalšiu svoju firmu a to bez toho, aby to oznámil. Dnes sa už obžalovaný nepamätá, či navrhovateľom exekúcie na SKI park Ružomberok, a.s. bol on ako fyzická alebo právnická osoba a je pravda, že boli vedené paralelné exekúcie na SKI park Ružomberok, a.s. JUDr. N. bol aktívny aj vo vzťahu ku konkurzu a v konkurze zastupoval záujmy SKI Ružomberok, s.r.o. Na 99% sa stretávali obžalovaný, JUDr. N., F. G., G. O., netvrdí však, že boli vždy všetci štyria prítomní pri rokovaniach. Nevie povedať, či pri prvom stretnutí s F. G. už bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Po vyhlásení konkurzu na SKI Park Ružomberok, a.s. tam bola správkyňa konkurznej podstaty, ktorá fungovala a spravovala stredisko. Videli sa so správkyňou a F. G. tiež a čo sa týka fungovania strediska, tak správkyňa ustanovila F. M. za riaditeľa strediska. S M. sa obžalovaný poznal ešte dlho predtým, keď v SKI parku robil riaditeľa za R.. G. O. poznal predtým, ako prišli s F. G. za ním, nepamätá si, kto ich zoznámil a žiadne aktivity s G. O. predtým nemal. Pri stretnutiach rozprával väčšinou F. G. a podľa neho tam G. O. bol z dôvodu „prelomenia ľadov", nebol teda aktívny pri rokovaniach. Mal vedomosť, že O. niekde odišiel, a preto sa prestal zúčastňovať rokovaní s F. G.. Súvislosti O. odchodu nepoznal, dozvedel sa ich z médií. V danom období nemal vedomosť, či bol G. O. členom nejakej zločineckej skupiny, alebo či pácha nejakú trestnú činnosť. L. Z. bol obžalovaného kamarát. Zoznámil ich M. H.. Nemali podnikateľské, či iné aktivity. Vie, že L. Z. mal postavenú halu a prenajímal tú halu ako veľkosklad. H. a Z. boli zápasníci, o nejakých ďalších spoločných známych so Z. nevie, lebo Z. bol introvert. Obžalovaný nemal dôvod baviť sa so Z. o SKI Parku Ružomberok, a.s., prípadne o ďalších podnikateľských zámeroch. Z. sa po smrti M. H. v 2003 uzavrel do seba a v podstate sa veľmi nestretávali. Obžalovaný vie, že L. Z. sa poznal s osobami z Dunajskej Stredy a konkrétne so všetkými zápasníkmi, lebo Dunajská Streda bola silná zápasnícka enkláva. Do smrti F. G. obžalovaný možno poznal jedného, dvoch, resp. nejakých ľudí z Dunajskej Stredy. Viac ich spoznal po roku 2008, keď ho kontaktoval G. G.. Okrem G. po roku 2008 spoznal Z. a D.. A nejakého V., čo ho zavraždili, stretol pred rokom 2008. Na ďalšie zápasnícke mená z Dunajskej Stredy si nespomína. G. G. spoznal obžalovaný cez nejakého spoločného známeho, lebo sa G. chcel s ním stretnúť. Stretli sa, vysvetlil mu, že je Z. zástupca, obžalovaný ukončil ich rozhovor, lebo nechcel s ním nič mať. Zdal sa mu pod vplyvom drog. Doteraz nevie, prečo sa s ním G. stretával. Potom zorganizoval jedno stretnutie

so Z., ktorého predtým nepoznal, len obžalovanému ukázali, že toto je Z. a požiadal ho o pomoc, či mu vie pomôcť riešiť jeho problémy za jeho skutky. Konkrétne vtedy padlo meno generálneho prokurátora, čo on odmietol. Išlo o JUDr. H.. Až z médií sa dozvedel, že sa H. so Z. stretli na rybách. Pamätá si tri stretnutia s G., ktoré mu utkveli, mohlo ich byť viacej. Prvé stretnutie bolo v Bratislave v malom exprese a oni volali jemu. Nemal dôvod sa s nimi stretávať. S G. nemal spoločné aktivity. Pri tom prvom stretnutí sa ho G. opýtal, či nechce s nimi spolupracovať pri výrobe nejakých cigariet. Odpovedal, že nie. S G. nemali žiadne kontakty, preto nemohli mať ani žiadny spor. On sa len sprostredkovane dozvedel o ich prvom spoločnom stretnutí, že G. sa mal vyjadriť v tom zmysle, že mu ešte ukáže. Ale to bolo až s nejakým časovým odstupom. Nevie, od koho mal túto sprostredkovanú informáciu. L. Z. sa určite s G. poznal, Z. ho však neznášal. Dôvodom bolo asi to zavraždenie V.. Priezvisko V. nevie. Mohol to byť F., ten čo bol zavraždený a pomletý. R. D. prezývaný „Y." bol jeden z tých, čo ho obžalovaný stretol po roku 2008. Bolo to v súvislosti s jedným človekom, čo chodí po Dunajskej Strede a vypaľuje bary a podniky. A spomenul si, išlo o D. G.. S D. nemal žiadny konflikt. Myslí, že ani L. Z. nemal s D. konflikt. Vo vzťahu ku G. je stíhaný v inej trestnej veci, preto sa k tejto osobe nebude vyjadrovať. Ak mal obžalovaný odpovedať na otázku, či mu vyhovovalo vyhlásenie konkurzu na SKI Park Ružomberok, a.s., tak odpovedal, že v tej dobe nie. Po stretnutí s G. mu to však už vyhovovalo, lebo celé sa to vyvíjalo. Vyhlásenie konkurzu voči SKI park a.s. malo za následok prerušenie exekúcie, ktorú viedlo SKI Ružomberok, s.r.o. proti SKI Park a.s. Obžalovaný bol v SKI Ružomberok, s.r.o. tichý spoločník a jeho záujmy zastupoval už spomínaný pán C.. Ako boli popreté obžalovaného aj G. pohľadávky, tak vtedy sa to celé zmenilo. Obžalovaného v tejto veci zaujímal majetok, k nemu chcel prísť predajom majetku v konkurze. Nespochybnil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal F. G.. Návrh na konkurz podávala družka F. G., firma ECO TRADE, ktorú vlastnila družka F. G. a F. G. túto firmu zastupoval. Dohodli sa s F. G., že kupec, ktorý kúpi majetok v rámci konkurzu, toho dohodne obžalovaný. Mali dve možnosti, prvá, že to nebude kupec, ale že obžalovaný získa pôžičku na odkúpenie majetku z konkurzu od toho, čo mu poskytne peniaze a prevádzkovaním by sa mu tá pôžička vrátila, alebo by jeho kvázi kupec kúpil majetok z konkurzu. Tá exekúcia by sa potom zastavila. Tento ním predostretý scenár by bol lepší ako výsledok exekúcie. Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu obvineného L. Z. z dôvodu, že tento obžalovaný zomrel. Vo výpovedi z 25.04.2019 len stručne uviedol, že obvinenie sa nezakladá na pravde, cíti sa nevinný. Ďalej odmietol vypovedať. Vo výpovedi z 10.07.2019 k samotnému skutku povedal, že je to celé klamstvo, lebo s G. nikdy nemal kladný vzťah, nebol to športovec, nemal si s ním ani čo povedať. Požíval drogy a ten človek sa mu hnusil, nikdy sa spoločne s G. a Z. nestretol a ani Z. nikdy nestretol na tom istom mieste tri krát. G. si s týmito výmyslami chce pomôcť vo svojích prípadoch, to vie z médií, že má na svedomí dosť veľa ľudí čo dal zavraždiť. Je to verejne známa skutočnosť, je to na internete. Poškodeného z Prievidze nikdy nevidel, v Prievidzi bol naposledy vo svojich 17-tich rokoch na školení v zápasení. To boli ubytovaní len v športovej hale a nemá žiadny kontakt na Prievidzu a celá táto G. výpoveď je nezmysel. Napokon vo výpovedi z 26.11.2019 po oboznámení sa s predmetom a podstatou výsluchu k veci uviedol, že nemá nič, čo by chcel uviesť. Čo sa týka osoby obvineného Ing. H. G., toho pozná z minulosti ako karatistu. Sú známi. Meno F. G. mu nič nehovorí a G. pozná z videnia, bol to drogovo závislý človek, viackrát súdne trestaný. Obvinený si od neho udržoval odstup a nikdy sa s ním sám so Z. nestretol. Obžalovaný Ing. H. G. sa k prečítaným výpovediam obvineného L. Z. vyjadril tak, že L. Z. bol jeho kamarát a nie je pravda to, že by pôsobil ako jeho podriadený v zločineckej skupine „Takáčovci" a takisto nie je pravda to, že by si cez jeho osobu objednal vraždu F. G. u Z.. Svedkyňa-poškodená S. G. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala nasledovné.

Jej syn F. jej bol celoživotnou oporou. Pomáhal so všetkým a pomáhal aj súrodencom. Svedkyňa len počula reči, že objednávka na F. prišla od tohto pána, čo v pojednávacej miestnosti sedel zo SKI parku, pričom svedkyňa ukázala pravou rukou smerom k obžalovanému Ing. G.. Na otázky svedkyňa - poškodená k veci odpovedala, že tie reči počula od ľudí, nevie konkretizovať od koho. Nemala podozrenie na žiadnu inú osobu. Syn F. len hovoril, keď žil, že mal problémy so SKI parkom. V súvislosti s vyšetrovaním vraždy syna sa obrátila aj na prezidenta republiky so žiadosťou, ten sa na ňu vykašľal. V tej žiadosti neuvádzala, resp. si nepamätala, či uvádzala nejakú osobu, ktorú by podozrievala z usmrtenia jej syna. Je to už veľmi dávno. Nespomína si, či pred políciou v prípravnom konaní uvádzala nejakú osobu, ktorú podozrieva z usmrtenia syna. Obhajca obžalovaného navrhol odstraňovať rozpor vo výpovedi svedkyne z hlavného pojednávania oproti výpovedi svedkyne z prípravného konania z 04.10.2007, č. l. 579, odsek začínajúci sa slovami „ja uvádzam...". Po prečítaní časti výpovede svedkyne -poškodenej postupom podľa § 164 ods. 1 Trestného poriadku svedkyňa potvrdila, že napísala podanie vo veci syna F. G., ktoré adresovala prezidentovi republiky. V tomto podaní uviedla, že podiel na smrti syna F. má bývalý policajt z Trenčína, ktorý má bývať v Bojniciach. To uviedla preto, lebo keď s F. naposledy telefonovala dňa 21.12.2006 v čase asi 19.55 hod. tak sa ho pýtala, kde bol a syn povedal, že bol v Nitre a mal stretnutie s tým s tej Y.. Meno nepovedal a svedkyňa neskôr zistila, že sa jedná o U.. Svedkyňa - poškodená vie, že F. bol na neho nahnevaný. Za čo, to svedkyňa -poškodená nevie a nevie, prečo ho F. hľadal. V tom podaní uviedla tohto U. z dôvodu, že mala podozrenie na neho preto, lebo prístrešok, kde F. parkoval autá, mu robil U. otec. Tak celý objekt dobre poznali. Rozpor vysvetlila časovým odstupom 13 rokov. Nepamätá si to, kedy sa dozvedela o tom, že za vraždou jej syna má byť niekto zo SKI parku Ružomberok. Svedkyňa - poškodená Z. G. na hlavnom pojedávaní k veci vypovedala nasledovne. Len stručne uviedla, že nevie žiadne skutočnosti o zavraždení jej otca. Svedkyňa - poškodená L. S. k veci vypovedala nasledujúce podstatné skutočnosti. V čase skutku bola na materskej. Jej druh poškodený F. G. prišiel domov. Najskôr počula niečo ako zvuk petárd. Videla rozsvietené svetlá do záhrady, čo sa dialo vždy, keď auto vošlo do dvora. Živý plot jej bránil vo výhľade na parkovisko, tak sa išla pozrieť dole a tam našla F. ležať. Chvíľu nevedela, čo sa dialo, to si nepamätá, asi zavolala záchranku. To je asi všetko, čo ku skutku a ku konkrétnemu večeru môže uviesť. Na položené otázky svedkyňa-poškodená odpovedala nasledovne. Prvé štyri roky po smrti poškodeného F. G. sa stále niečo dialo v zmysle, že bolo treba niečo riešiť. F. mal viac firiem, všetko zostalo doriešiť na nej. Mal viacej podnikateľských aktivít. Že smrť jej partnera súvisí so SKI parkom Ružomberok, je jej vnútorný pocit. V prvých mesiacoch po zavraždení jej partnera vlastne nevedela všetko, chodili za ňou rôzni ľudia, a kontaktoval ju dokonca aj obžalovaný Ing. H. G., konkrétne ju neoslovil obžalovaný, ale nejaký právny zástupca. Ten jej zatelefonoval, chcel dohodnúť stretnutie s obžalovaným, čo odmietla. Dôvodom boli jej informácie získavané o tom, kto je Ing. G.. Podľa tých informácií malo ísť o človeka, ktorý je spájaný s nejakými kruhmi z podsvetia. Predtým Ing. G. neregistrovala, len pri telefonických rozhovoroch, keď poškodený F. G. telefonoval s niekým, zopárkrát začula prezývku Ing. G. - G., tak si to spojila, že zrejme o koho ide. O L. Z. nikdy nepočula, nepozná ho. Pred usmrtením F. G. si všimla na jeho správaní nejaké zmeny, málo komunikoval a neodpovedal na otázky, nemohol spávať, nadmerne sa potil, takže vedela, že niečo nie je v poriadku, ale nič nepovedal. Nikdy sa jej F. G. nezveril, že by mal v súvislosti s podnikaním z niečoho, alebo z niekoho nejaké obavy. V období jej materskej nepoznala okruh obchodných partnerov F. G.. SKI park Ružomberok jej niečo hovorí, lebo mali pohľadávky, týkalo sa to spoločnosti ECO TRADE, kde bola konateľka spoločnosť a myslí, že to bolo v tom období. Všetko si to riadil poškodený F. G.. Určite za ECO TRADE niečo podpisovala, ale nepamätá si konkrétne čo a v ktorom období. Nevie sa vyjadriť ku konkrétnym veciam ohľadom spoločnosti SKI park Ružomberok. Vie len, že to bolo lyžiarske stredisko. Chodili tam s poškodeným F. G.. Osoby, ktoré sa v rámci SKI parku Ružomberok pohybovali, tak z tých poznala

pána M.. Vie, že bolo nejaké konkurzné konanie ohľadom SKI park Ružomberok, ale nevie sa k tomuto konkurznému konaniu vyjadriť. Už sa nepamätá, kto bol spoločníkom v ECO TRADE v čase spáchania skutku. Po usmrtení F. G. sa v ECO TRADE nevykonávalo nič, pohľadávky sa postúpili. Pohľadávky sa postúpili majiteľovi Z.. V spoločnosti SLOVPETROL bola konateľka ona, F. G. bol spoločníkom, ale nie je si tým istá. Túto spoločnosť si tiež riadil F. G. sám. Pána M. pozná len ako riaditeľa SKI parku. Nevie o žiadnom obchodnom vzťahu pána M. s ECO TRADE. Pozná G. O., boli asi kamaráti s poškodeným F. G., ale určite nie obchodní partneri. Nevie o tom, či sa G. O. nejako angažoval v súvislosti so SKI parkom Ružomberok. Nevie, ako skončil konkurz na SKI park Ružomberok, a. s., ani sa o to nezaujímala. Svedkyňa vie, že existuje osoba menom R. a býval v Bojniciach. Osobne ho nepozná. Nevie, či táto osoba podávala nejaký podnet v súvislosti s mimoriadnym opravným prostriedkom. Po smrti F. G. ak bolo treba robiť nejaké právne veci, napr. postúpenie pohľadávok, tak to robila Mgr. O.. Iná osoba podľa nej to nerobila. Nevie špecifikovať ďalšie spoločnosti patriace F. G.u. Informácie o pánovi G. v súvislosti s podsvetím mala od pána M.. Osobu menom Z. U. nepozná. Osobu menom M. U. pozná. Nevie, či sa poznal s F. G. a teda nevie, aký bol ich vzťah. Nespomína si, či jej F. G. hovoril v deň, keď bol zavraždený, že by mal mať ešte večer nejaké stretnutie. Nevie, koľko mal F. G. telefónov, alebo mobilných čísiel. Nevie, či používal špeciálny šifrovaný telefón. Z. stretla iba raz pri odovzdávaní tých pohľadávok, sumu tých pohľadávok si nepamätá. O tieto pohľadávky sa vôbec nezaujímala. Ako poznala F. G., tak ten sa so svojimi obchodnými záležitosťami nezdôveroval nielen jej, ale cudziemu už vôbec nie. Nepamätá si, či podávala po smrti F. G. za ECO TRADE vyjadrenia v konkurznom konaní, alebo opravné prostriedky. Svedkyňa-poškodená nevie teraz už špecifikovať, teda časové obdobie, kedy sa zmenilo správanie sa F. G., či to bol mesiac, dva, alebo tri týždne pred jeho usmrtením. Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal nasledujúce podstatné skutočnosti. Svedok potvrdil, že pozná obžalovaného Ing. H. G., prezývali ho „Inžinier" aj „G.". Zoznámili sa v rámci zločineckej skupiny „Sátorovci", ktorej bol svedok členom. Podľa informácií svedka túto vraždu poškodeného F. G. naplánoval a zorganizoval R. D. prezývaný „Y." (ďalej len „Y.") a Sátor. Vraždu vykonal R. D. v decembri 2006 v Prievidzi. Za tú vraždu dostali 3 milióny Sk, „Y." dostal 1,5 milióna Sk za svoju robotu a za tieto peniaze v januári 2007 „Y." kúpil Audi Q7. Vraždu objednal obžalovaný Ing. H. G. cez L. Z. prezývaného „Balvan" a to u H. Z.. Asi 3 mesiace pred vraždou, asi v septembri 2006 svedok na prosbu Z. ho odviezol do Bratislavy, kde sa Z. stretol s „Balvanom". Stretnutie bolo pred reštauráciou Jazmín. Ide o čínsku reštauráciu. „Balvan" bol pred reštauráciou sám, následne išli spolu do reštaurácie, Z. svedkovi povedal, aby si sadol k vedľajšiemu stolu a Z. sedel pri vedľajšom stole s „Balvanom". Oni tam síce šuškali, ale dalo sa počuť. „Balvan" povedal Z., že má pre neho robotu, vraždu na nejakého podnikateľa z Prievidze a že túto vraždu objednal „Inžinier". Z. povedal, že to vybaví za 3 milióny Sk. Chcel polovicu z tej sumy zálohu a „Balvan" povedal, že to nie je problém. Asi týždeň alebo dva na to Z. na jeho prosbu svedok zase odviezol do Bratislavy na stretnutie s „Balvanom" a zase sa stretli pred reštauráciou Jazmín. „Balvan" ho čakal sám pred reštauráciou, Z. mu povedal, aby zostal v aute, tak zaparkoval auto na parkovisku, ktoré tam je. Z. vystúpil, išiel sa stretnúť s „Balvanom" a svedok ich videl. Mohol byť na stretnutí 10-15 minút. „Balvan" vtedy dal Z. bielu obálku formátu A5 alebo to bola biela igelitka, svedok si nepamätá už toto presne, lebo to bolo už pred 14 rokmi. On bol stále v aute, Z. došiel naspäť do auta a spontánne sám svedkovi povedal, že „Balvan" doniesol peniaze na vraždu, čo objednal „G.". Vtedy sa Z. opýtal, kto je ten „G.". Vtedy mu Z. povedal, že je to H. G., ktorý šéfuje „Takáčovcom" a je šéf „Balvanovi". Ostatné informácie má svedok z toho dňa, keď bola vražda vykonaná a z dňa nasledujúceho po vražde. V deň vykonania vraždy Z. svedka poprosil, aby odviezol jednu dodávku s „Y.". Z. išiel pred nimi ako sprievod a oni s dodávkou išli za ním do Prievidze. Z. išiel preto pred nimi, lebo zbraň bola v dodávke. Svedok dodávku šoféroval, „Y." bol spolujazdec. Vtedy sa od „Y." dozvedel, že ide vykonať vraždu, ktorú objednal „G.". Celý čas sa s „Y." o tom rozprávali, lebo z Dunajskej Stredy do Prievidze je dosť dlhá cesta. „Y." mu vtedy povedal, že sledovali toho poškodeného, „Y." potom vybral miesto na vykonanie vraždy,

že to bude pred nejakým rodinným domom, kde sú tuje. Že sa tam „Y." schová a keď dôjde poškodený, tak ho zastrelí. S dodávkou došli zato, že sa báli, že po vražde bude nejaká policajná uzávera, dodávku nechal svedok na parkovisku, nevie kde, ale bolo to v Prievidzi na nejakom parkovisku, lebo „Y." vedel, kam treba ísť, on ho navigoval, on potom z dodávky vystúpil, išiel so Z.om domov a „Y." zostal v dodávke, z ktorej večer išiel na miesto činu realizovať vraždu k nejakému rodinnému domu. Po vražde išiel naspäť do tej dodávky, prenocoval v nej a skoro ráno, keď už bola premávka, došiel domov z Prievidze. To všetko sa dozvedel po ceste z Dunajskej Stredy do Prievidze, keď šoféroval on dodávku Mercedes, tmavomodrá dodávka to bola. ŠPZ nevie povedať, podľa neho to bola Z.ova dodávka, ale nevie, na koho bola písaná. Pýtal sa ešte „Y.", či mu nebude zima, on mu povedal, že má tam spacák. Svedok odišiel so Z.om domov do Dunajskej Stredy, v nasledujúci deň išiel za Z.om, bolo to ráno a bol ešte u Z.a, keď došiel „Y." z Prievidze. Z. sa pýtal, čo ako a „Y." povedal, že všetko v poriadku, že zavraždil poškodeného. Z. sa ešte opýtal, či určite zomrel a „Y." povedal, že určite, že pre istotu mu ešte strelil do hlavy. Z. sa pýtal „Y.", kam dal zbraň. „Y." povedal, že po ceste z miesta činu ju hodil do kanálu. Asi týždeň, dva po vražde svedok Z.a na jeho prosbu odviezol zase do Bratislavy za „Balvanom". Stretli sa pred reštauráciou Jazmín, spolu si sadli k jednému stolu a vtedy „Balvan" dal Z.ovi ostatné peniaze. Z. sa opýtal „Balvana", či je „G." spokojný. „Balvan" povedal, že je spokojný, že je všetko v poriadku. Na položené otázky svedok k veci odpovedal nasledovné. Motívom vraždy bol konflikt medzi Ing. G. a poškodeným o SKI park Ružomberok. To sa svedok dozvedel na tých stretnutiach s „Balvanom". O čo konkrétne malo ísť, si už presne svedok nepamätá, len matne vie, že išlo o nejakú pohľadávku a pozemky. Vie však, že Ing. G. sa chcel najskôr dohodnúť, ale poškodený nechcel, a preto sa napokon rozhodol tak, ako sa rozhodol. Kvôli tomuto trestnému činu sa svedok a Ing. G. nestretli osobne, ale stretli sa kvôli tomu, že svedok bol členom zločineckej skupiny a Z. jeho posielal na také stretávky niečo vykomunikovať a stretli sa s Ing. G. v rokoch 2007 až 2010 niekoľkokrát, asi 8-10-krát, vždy výlučne kvôli Z.ovi. Nikdy nemal s Ing. G. konflikt, išiel tam sprostredkovať informácie a Z. sa s Ing. G. stretol raz a to v lete v roku 2010. Svedok potvrdil, že L. Z. poznal dlhšie v rámci zločineckej skupiny, kde bol svedok členom. Pozná ho cez Z.a a K. F., Z. bol blízky kamarát so Z.om, aj s K. F.. S L. Z. vôbec nemal konflikt. R. D. bol jeho kamarát z detstva, robil u nich vo firme, spolu vstúpili do zločineckej skupiny v roku 2001 a ich cesty sa rozišli tak, že on si robil svoju robotu a „Y." si robil svoju robotu. „Y." robil hlavne vraždy a bol aktívnym členom vražedného komanda u H. Z.a. „Z.ovci" a „Takáčovci" mali navzájom dobré vzťahy. Mali aj spoločné aktivity. Čo sa týka spoločných stretnutí, „Balvan" chodil na rôzne oslavy, čo organizoval Z., z toho sú aj fotky v ich spise. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že na tom prvom stretnutí v Jazmíne boli stoly, pri ktorých sedel on a „Balvan" so Z.om hneď vedľa seba. Bolo to vlastne tak, že stôl, stolička, taký malý paraván a zase stolička, stôl. Ten paraván bol podľa svedka asi 1,5 metra vysoký, bol to taký obyčajný tenký paraván. Nevidel ponad ten paraván, ale videl vedľa paravánu, ktorý bol tak v strede. Videl na stôl, pri ktorom sedel „Balvan" so Z.om a videl aj na „Balvana" aj Z.a. Na požiadanie obhajkyne svedok nakreslil situáciu o ktorej vypovedal, rozmiestnenie stolov, paravánu, stoličiek a tiež to, ako sedel Z., „Balvan" a svedok. Svedok dodal, že stoly boli od seba vzdialené odhadom meter, meter a pol, dva metre. Nepamätá si to už lepšie. Nepamätá si, či v tom čase boli v reštaurácii aj iní hostia. Nepamätá si, ako dlho trvalo toto prvé stretnutie. Že je motívom vraždy SKI park sa dozvedel na tom prvom alebo treťom stretnutí, ale už si dnes nepamätá presne na ktorom. Jeho postavenie v zločineckej skupine bolo, že bol pod Z.om, podľa neho nie hneď, ale Z. bol jeho nadriadený v rámci zločineckej skupiny. Keď Z. sadol do auta po druhom stretnutí, tak pozeral do tej obálky, alebo do tej tašky a boli tam peniaze. Svedok nevie, či tam bolo 1,5 milióna Sk, on to nerátal a ani Z.. Vo všeobecnosti sa s ostatnými členmi zločineckej skupiny o niektorej trestnej činnosti svedok rozprával, o niektorej nie. Svedok si už nepamätá, z ktorého miesta z Dunajskej Stredy vychádzali a myslí si, že asi išli na tej dodávke od nich z firmy z Dunajskej Stredy do Prievidze a zrejme tam došiel „Y." po neho a išli do Prievidze. Nepamätal sa ani na to, že niečo do tej dodávky nakladali, asi áno, lebo pri konfrontácii medzi ním a „Y." „Csonty" rozprával, že niečo nakladali, tak môže to tak byť. Dôvod, pre ktorý šiel do Prievidze bol ten, že to bolo na prosbu Z.a, tak šoféroval dodávku. Za tento odvoz odmenu nedostal. Za takéto odvozy

odmeny neboli. Z. jazdil v aute pred nimi preto, keby náhodou bola nejaká hliadka, policajná kontrola, aby mohli odbočiť. Nevidel po celý čas Z.a v aute pred nimi. V čase skutku býval svedok v Šamoríne a Z. býval hneď vedľa v prvej dedine v Dunajskej Lužnej, to bolo leto 2006. Potom sa Z. odsťahoval hneď do druhej vedľajšej dediny do Alžbetinho dvora. Prvýkrát svedok vypovedal, že išiel do Dunajskej Lužnej po vražde a bola konfrontácia a „Y." povedal, že išiel do Alžbetinho dvora, ale svedok si to už nepamätal tak. Ten rozdiel vysvetľuje tým, že vtedy v lete sa Z. presťahoval, stále menil miesta Z., lebo musel meniť. „Y." mal vedomosť o objednávateľovi skutku. Raz sa s „Y." rozprávali aj neskôr o tomto skutku, lebo to bolo v novinách a „Y." mu ukázal, že bolo písané „profesionálny vrah vykonal tú vraždu" a hovoril „vidíš aký som". Podľa neho sa tým „Y." chválil. Podľa svedka od roku 2005 bol „Y." najbližšie k Z.ovi. K. F. bol zavraždený v novembri 2006. Zavraždil ho Z.. Podľa neho bol vzťah K. so Z. dobrý a to aspoň v rokoch 2003 a 2004, lebo v roku 2004 bol zavretý do väzby a bol tam až do júna 2006. Myslí, že vzťah medzi L. Z. a Z.om bol veľmi dobrý. Podľa neho Z. so Z.om komunikovali, ale nevie, ako sa nakontaktovali kvôli tomu stretnutiu. Nevie, ako sa tá dodávka z Prievidze a kedy dostala naspäť do Dunajskej Stredy. Nevie ako sa dostal „Y." z Prievidze do Dunajskej Stredy, Obžalovaný reagoval na výpoveď svedka tak, že svedok G. si vymýšľa a klame a to z viacerých dôvodov. Po prvé preto, lebo obžalovaný si nikdy neobjednal žiadnu vraždu cez „Balvana" u Z.a. Nevie sa vyjadriť ku stretávkam, ktoré popisuje svedok G., ale myslí si, že po vražde K. F., ktorej účastný bol aj svedok G., by si Z. nikdy nesadol za jeden stôl s týmto svedkom, ako to svedok opisuje pri tom treťom stretnutí, kde sa mali odovzdať ďalšie peniaze. Výpoveď svedka je účelová, tendenčná a mala mu zabezpečiť určité výhody vo vzťahu k OČTK pri vyšetrovaní jeho ďalších trestných činov. Dôrazne uvádza, že skutok, ktorý svedok popisuje, tak tento si neobjednal a nespáchal. Svedok R. D. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal nasledujúce podstatné skutočnosti. Potvrdil, že pozná obžalovaného Ing. H.a G.. Ku skupine Z.ovcov sa pripojil v roku 2001. Keď vstúpil do tejto skupiny, mal oficiálne povolenie na nosenie zbrane. Bol pridelený k K. F. ako vodič a ochrankár. Keď s K. F. chodieval, vtedy sa stretol s pánom G. a vtedy K. išiel s ním na stretnutie. Odtiaľ pozná pána G.. Ešte skôr ako došlo ku skutku, tak H. Z. asi 2-3 mesiace pred skutkom svedkovi povedal, že má ísť do Prievidze a tam má sledovať jedného človeka, kedy chodieva domov. Išli spolu do Prievidze, Z. mu ukázal dom, kde ten človek býva, ukázal mu ďalšie miesto, kde bola firma tohto človeka. Povedal mu, na akom vozidle chodí ten človek domov aj s evidenčným číslom tohto vozidla. Na evidenčné číslo si nepamätá. Z. mu ukázal, odkiaľ má sledovanie vykonávať a v Prievidzi bol svedok trikrát. Dom, ktorý mal svedok sledovať sa nachádzal na rohu ulice a oproti domu bola záhrada a Z. povedal, že má z tejto záhrady sledovať, kedy ten človek chodí domov. Počas sledovania zistil, že ten človek chodieva domov medzi 20.00-21.00 hodinou. Bol aj pred jeho firmou, ale tam tohto človeka nevidel. Pri druhom sledovaní, keď bol v Prievidzi, tak je potrebné vedieť, že ulica, kde sledovaný býval, jedna strana cesty viedla smerom hore na kopec a tým pádom záhrada jeho suseda sa nachádzala vyššie položená. Keď mal ísť tretíkrát sledovať osobu, Z. mu dal kameru, aby, keď poškodený príde domov a bude doma, aby vošiel do dvora a všetko presne nasnímal. Tak sa aj stalo, vošiel do dvora a podrobne všetko nasnímal, kde stojí auto, ako vyzerá dvor a záhrada. Keď bol na dvore, tak bol skrytý za tujami tak, ako to aj zakreslil do jedného náčrtu, videl niečo ako pivnicu alebo prízemie, cez okno videl jednu osobu, asi to bol poškodený a v jeho prítomnosti videl ešte jednu pani. Aj to nasnímal na kameru. Keď s tým skončil, išiel za Z.om, odovzdal mu kameru a myslí, že aj prebrali so Z.om tie záležitosti ako to tam vyzeralo. Pri druhom sledovaní v Prievidzi zobrali do Prievidze aj dodávku. Svedok si myslel, že pôjde o lúpež alebo krádež. Z. však povedal, že dodávka by slúžila pre prípad, že ak náhodou by policajti uzavreli mesto, tak tam môžu prespať vo vozidle. Do vozidla pripravili dva matrace a dva spacáky, s vozidlom vyrazili z dvora G. G. z Dunajskej Stredy. G. G. mu uložil do odkladacieho priestoru kartóny so žiarovkami, do týchto kartónov uložili aj zbraň Škorpión s tlmičom. G. pre neho vystavil na cestu dodací list, ak by ho zastavili policajti, aby vedel potvrdiť pôvod tovaru. Keď viezol dodávku Mercedes do Prievidze, tak šiel v aute sám, nikto nešiel s ním, tak si to pamätá. A buď za ním alebo pred ním išiel Z., on používal

veľa áut, dnes si už nepamätá, v akom aute bol Z.. Pokiaľ si pamätá, tak túto dodávku zabezpečil G. G., lebo ju bral z dvora od G. v takom zmysle, lebo G. mal firmu, tak z dvora firmy túto dodávku bral, G. mu dal kľúče od dodávky, tak ju odviezol do Prievidze. Po odstavení vozidla na mieste odišli domov a potom nasledovala tretia cesta, čo už pred chvíľou uviedol a na druhý deň po treťom sledovaní išli spáchať čin. Z. mu povedal, kedy má byť u neho na tom mieste, kde sa schovával, ak sa dobre pamätá, tak vtedy Z. býval v Alžbetinom dvore v prenajatom dome. Povedal mu, akým vozidlom má ísť pre neho, bolo to kradnuté vozidlo VW Passat, ev. č. patrilo SIS, išiel teda pre Z.a a išli do Prievidze. On šoféroval, cestu načasovali, aby do Prievidze došli, keď dotyčná osoba chodieva domov. Po príchode do Prievidze zaparkovali vozidlo o jednu ulicu vyššie, bola to slepá ulica. Keď išli do Prievidze, tak zastavili pri dodávke a odtiaľ vybrali zbraň. Zbraň sa nachádzala v reklamnej taške, Z. si zobral zbraň, nasadol do auta do VW Passat a išli na to miesto, čo spomínal, zaparkovali v slepej ulici, odtiaľ Z. potom vychádzal na prípad. Chvíľu čakali vo vozidle, potom Z. vystúpil a svedok predpokladá, že išiel na to miesto, ktoré predtým svedok sledoval. Asi o polhodinu sa Z. vrátil, tašku už nemal pri sebe, v ktorej sa predtým nachádzala zbraň, sadol do vozidla a povedal, že môžu odísť a išli spolu domov. Nevidel, že by mal Z. pri sebe zbraň, keď nastúpil do VW Passat, ktorým šli domov. Po skutku mu Z. povedal, aby v sobotu išiel pre tú dodávku a svedok išiel s jeho vtedajšou priateľkou O. U., ktorú požiadal, aby ho zobrala skoro ráno do Prievidze, ona ho tam zobrala a vtedy dodávku odviezol naspäť asi do Dunajskej Stredy, už si nepamätá, kam presne. Z. mu nepovedal nič, kto je ten človek, ktorého sledoval. Až neskoršie mu povedal, že to bola nejaká objednávka. Povedal mu, že objednávka bola z Bratislavy. S G. G. sa o tomto skutku svedok rozprával najmä po roku 2010, vtedy, keď G. a U. C. zavraždili Z.a, vtedy sa začal G. G. vypytovať a hlavne sa pýtal na vraždy. G. G. chcel zhromaždiť údaje o prípadoch a potom aj napísal na prokuratúru, že o čom by chcel G. vypovedať, aby jeho menšie trestné činy boli zamenené za tie väčšie skutky. G. chcel zostať mimo zo všetkých prípadov a ostatných obviniť. Kým ešte K. F. žil, teda do 13.11.2006, dovtedy K. F. bol pravou rukou Z.a. Zavraždenie K. F. objednal G. a údajne preto, lebo F. dal údajne zavrieť G. G.. Od tej doby G. G. prevzal miesto K. F.. Z. mu však veľmi nedôveroval, lebo G. veľa pil a drogoval a G. vyrobil veľa problémov, Z. totiž pracoval na tom, aby sa mohol vrátiť domov, ale G., keď sa opil a bol nadrogovaný, tak na diskotéke robil výtržnosti a kvôli tomu sa Z. na neho veľmi hneval, lebo nehovorilo sa, že G. sa bil, ale že ten bordel robili Z.ovci. Svedok nevie, či Z. brával G.a na nejaké stretnutia, ak ho vzal so sebou, tak svedok tam nebol, alebo si už nepamätá na konkrétne veci. Stávalo sa niekedy aj to, že keď bolo stretnutie so starostami, tak Z. tam zobral G.a a on skoro všade odviezol Z.a, lebo on bol taký, že Z. povedal „Y. poď, odvez ma tam a tam, potom počkaj alebo príď pre mňa" a niekedy tam prišiel na tie stretnutia aj G.. Svedok poznal L. Z. a to cez K. F., veľakrát boli za Z. v Bratislave a L. Z. bol veľakrát na narodeninových oslavách u nich v Dunajskej Strede. Vozil ho aj na stretnutia so Z.om. Pokiaľ vie, tak Z. a Z. sa poznali odtiaľ, že boli obidvaja zápasníci. Hovorilo sa, že L. Smolen patril do skupiny „Takáčovci". Hovorilo sa, že aj obžalovaný Ing. H. G. patril do skupiny „Takáčovci". Svedok potvrdil, že patril do skupiny „Z.ovcov", do ktorej patrili aj G. G., K. F. a U. C.. O spoločných trestných činoch „Z.ovcov" a „Takáčovcov" nevie nič. Nevie odpovedať, kto zabezpečil zbraň nazývanú „škorpión". Zbraň bola u G. G.a a G. mu ju dal, aby ju uložil do dodávky. Túto zbraň Škorpión, je však možné, že ju na pokyn Z.a doviezol ku G.ovi a G. mu tú zbraň potom pred činom dal, oni zbrane nevedeli zabezpečiť, to zabezpečoval na pokyn Z.a JV. z Gabčíkova. Deň po skutku nestretol G.a u Z.a. Nemyslí si, nepamätá si to, že by bol deň po skutku u Z.a. Podľa neho sa nerozprával deň po skutku u Z.a za prítomnosti G.a o tomto skutku. L. Z. sa s G. G.om poznali, ale L. ho nemal rád, lebo G. fetoval a býval opitý. Na ďalšie otázky svedok odpovedal, že nevie uviesť, čo sa stalo s tou zbraňou, s ktorou Z. odišiel z auta a vrátil sa do auta, teda do toho VW Passat bez nej. Po zavraždení Z.a sa G. G. v roku 2010 vypytoval na všetko, čiže pýtal sa aj na tento skutok, ktorý sa dnes na súde prejednáva. Napríklad sa pýtal aj na to, kde boli biele kone zahrabané. Je možné, že svedok G.ovi o teraz prejednávanom skutku povedal aj niečo podrobnejšie, dnes si to už však nepamätá. Nevie povedať, kedy sa G. o teraz prejednávanom

skutku dozvedel, ale treba povedať, že G. sa rozprával so Z.om, takže mohol sa to dozvedieť aj od Z.a. Nemyslí si, že pred rokom 2010 G.ovi hovoril nejaké podrobnosti o tomto skutku. Nevie odpovedať, či G. vedel, na aký účel bola zabezpečená tá dodávka. Pamätá si, že keď sa vrátili v sobotu s dodávkou, ako o tom už vypovedal, tak už v sobotu bol nejaký článok o tom, čo sa stalo a ak si dobre pamätá, tak možno ešte bolo niečo aj v Plus 7 dní. Nevie odpovedať na to, či nejaké články o tomto čine ukazoval nejakej osobe. Nevie odpovedať na tú otázku, či G. G.ovi ukazoval tieto články o skutku. So svedkom a so Z.om G. určite pred skutkom v Prievidzi nebol. Tak si to svedok D. pamätá. Čo sa týka odvozu dodávky po čine v tú sobotu, tak to si pamätá na milión percent, lebo jeho bývalá kamarátka pani U. veľmi hromžila, že musela skoro vstať, zobrať ho tam, a preto dobre vie, že boli oni dvaja, teda on a ona. Nepamätá si na to, či pri dovezení dodávky do Prievidze bol alebo nebol G.. Nikdy mu nezavesil Z. na nos, že od koho je objednávka alebo hocičo, jednoducho povedal „Y. choď a urob to" a musel to svedok urobiť. Na vysvetlenie dodal, že má na polícii strašne veľa vecí, takže sa na tie detaily a kedy to bolo už nemôže pamätať. Za tento skutok, o ktorom vypovedal, nedostal žiadnu odmenu, žiadne peniaze. Je pravdou, že si kúpil Audi Q7, nepamätá si však, kedy presne, mohlo to byť aj po tomto čine. On mal predtým Mitsubishi Pajero, Q7 kúpil ako nové auto a musel čakať pol roka, lebo auto bolo na objednávku. Predchádzajúce Pajero predal a Q7 kúpil na leasing. A možno mu z predaja Pajero nestačili peniaze na akontáciu a na túto akontáciu mu požičali G. a Z. peniaze a z tohto dôvodu vie G. G., že si kúpil Audi Q7. Vedel, že oni dvaja majú peniaze a kým K. F. ešte žil, tak doviezli možno 5-6 kamiónov cigariet z Talianska, nezaplatili spotrebnú daň, dodávky boli vedené na falošnú firmu a cigarety predali až keď zavraždili K. F.. A cena týchto cigariet sa pohybovala okolo 15 miliónov Sk, a preto vedel, že majú peniaze, preto si vypýtal pôžičku na zloženie akontácie, a preto G. vedel, že kúpil Audi Q7. Svedok potvrdil, že nepozná P.. Raz ho videl a Z. ho raz poslal do Bratislavy, aby tohto P. sledoval. Svedok nevie, kedy to bolo, ale vie, že vtedy K. F. ešte žil. Myslí, že dôvodom sledovania bolo, že Z. ho chcel zavraždiť. Dôvod nevie a nepovedal mu ho Z.. Obžalovaný Ing. G. sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že výpoveď svedka D. potvrdzuje to, že svedok G. klame, jeho výpoveď je vymyslená a mala slúžiť na získanie výhod vo vzťahu k OČTK za to, že akože objasní nejaké trestné činy. Svedok G. sa určité podrobnosti zo skutku dozvedel až po roku 2010 a nie ako on tvrdí, že v roku 2006 pred vraždou F. G.. Svedok sa ospravedlnil príbuzným poškodeného F. G.. Svedok U. C. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti. Svedok obžalovaného Ing. H.a G. nepozná. Čo sa týka prejednávaného skutku, tak má niečo také v pamäti, že sa niečo stalo asi pred 15 rokmi. Počul v skupine „Z.ovci", ale nevie od koho, len toľko, že zavraždili nejakého človeka v Prievidzi na objednávku, ale nič bližšie k tomu nepočul. Na položené otázky svedok odpovedal nasledovne. Pozná nejaké osoby zo skupiny „Z.ovci", a to R. D., G. G.a, M. N., S., pozná všetkých, aj keď mená teraz nevie všetkých povedať. Počul o skupine „Takáčovci", ale kto tam patrí nevie povedať. Z dôvodu rozporu vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného konania bola prečítaná časť výpovede svedka U. C. z 10.10.2018 na č. l. 1790-1791". Pred vyšetrovateľom svedok C. vypovedal „mám takú vedomosť...asi od G.a, že ak sa jedná o podnikateľa z Prievidze, tak viem tak, že toto bola nájomná vražda a mali ju vykonať „Y." teda R. D. a Z.....Čo ja viem tak motívom mali byť nejaké spory ohľadne lyžiarskych vlekov, alebo lyžiarskeho strediska... Takto si to viem ja vyskladať...Čo sa týka objednávky vraždy, viem to tak, že toto bola skupina z Bratislavy, čo si objednala, boli to „Takáčovci", a že od nich mal niekto spor ohľadne toho vleku. Ale ja neviem konkrétne povedať osobu, ktorá to bola. Taktiež neviem konkrétne povedať kto to od nich objednal a ako prebehlo to objednanie. Takto ja ale viem, že objednávka prišla odtiaľ, ako som vypovedal....že čo konkrétne tam bolo."

Svedok po prečítaní časti jeho výpovede uviedol, že s odstupom času si nepamätá, čo vypovedal toho 10.10.2018. Keď vtedy vypovedal, tak si to pamätal lepšie a dnes to nemôže potvrdiť celkom len preto, že si na detaily nepamätá a nechce spraviť takú výpoveď, na čo si nepamätá. Svedok potvrdil, že podpisy na stranách zápisnice sú jeho a vtedy, keď vypovedal, tak vypovedal pravdu. Svedok dodal, že má vážnu cukrovku, pichá si 4-krát denne inzulín, berie na cukrovku a krvný tlak aj ďalšie lieky, mal vážnu dopravnú nehodu s úrazom hlavy začiatkom roku 2000 a od vtedy nemá dobrú pamäť na mená a zabudne veľa vecí. Myslí si, že bol nejaký znalecký posudok na neho vypracovaný, že má podpriemerné pamäťové schopnosti. Dnes už nevie povedať, od koho zo skupiny tie informácie o vražde počul, zo skupiny sa rozprával s K. F. a potom po jeho zavraždení s G. G.om. Ale dnes už nevie potvrdiť, od ktorého z nich to počul. Svedok V. R. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti. Svedok potvrdil, že pozná obžalovaného Ing. G.. Po príchode na Slovensko svedok investoval značnú sumu do SKI Park Ružomberok a to okolo 8 miliónov Eur. V spoločnosti SKI Park Ružomberok vlastnil 56 % a Mesto Ružomberok vlastnilo zvyšné percentá. Táto firma prosperovala a dobre pracovala do r. 2003. Po roku 2003 spoločné podnikanie, ktoré mal v Rusku, Bielorusku a Švédsku, si začali deliť s jeho partnerom a nerozišli sa v dobrom. Časť z týchto firiem v zahraničí investovala svoje peniaze do SKI Parku Ružomberok. Jeho partner, s ktorým sa nerozišiel v dobrom, Z. predal časť pohľadávky F.ovi G.u. F. G. na základe tej pohľadávky začal konkurz voči spoločnosti SKI Park Ružomberok. Snažil sa zabrániť konkurzu, nepodarilo sa mu to a okresný súd prijal rozhodnutie o konkurze. Preto na Slovensku hľadal, kto mu môže pomôcť. V Ski Parku Ružomberok mal vrstovníka, ktorý tiež prišiel zo Sovietskeho zväzu, volal sa Z., bol to Arménec. Povedal, že pozná na Slovensku šikovného právnika N. a pozná dobrého človeka pána G.. Z. sa s pánom G., aby mu pomohol zastaviť konkurzné konanie. Prvýkrát sa stretli v Piešťanoch s pánom G. a tam začali hovoriť s pánom G. na tému zastavenia konkurzu. Dospeli k záveru, že s pánom G. založili spoločnosť SKI Ružomberok s.r.o. Zo strany pána G. vystupoval pán C.. A na základe ich vzájomnej dohody s pánom G. všetky ich pohľadávky vo výške asi 8 miliónov Eur previedol do SKI Ružomberok s.r.o. a tak sa SKI Ružomberok s.r.o. stala hlavným veriteľom SKI Parku Ružomberok a.s. S týmto šli za Mestom Ružomberok ako vlastníkom 44% akcií a dohodli sa ako budú spoločne pracovať. Zo spoločnosti SKI Park Ružomberok stiahol svojho zamestnanca, meno si nepamätá a dal tam toho, ktorého navrhol pán G.. Čakal, že na NS SR s pomocou pána G. sa im dá zastaviť konkurz. Z neznámeho dôvodu sa to nepodarilo. Potom v priebehu 2 rokov sám spolupracoval s NS SR a konečne sa podarilo tento konkurz zrušiť. Koncom decembra dátum si už presne nepamätá bol pán F. G. zastrelený. V období, keď požiadal pána G. pomôcť mu s konkurzom, jeho advokát pán N., ktorý je tiež mŕtvy, vybavil písomnosť na exekúciu SKI Parku Ružomberok, túto písomnosť podpísal pán C., bolo tam jeho meno a pri ňom sfalšovaný podpis, o tejto skutočnosti nevedel. Preto si myslí, že to bol hlavný dôvod, že sa nedalo začať s exekúciou SKI Parku, lebo SKI Park Ružomberok bol v konkurze. Približne po pol roku dostal list, že spoločnosť SKI Park Ružomberok, kde vlastnil 56%, tak že už nič tam nevlastní a týchto 56 % patrilo spoločnosti pána G.. Bolo to spravené na základe zmluvy medzi ním a pánom G., akoby svedok zobral 90 miliónov korún pôžičku od pána G. a založil akcie SKI Parku Ružomberok. Nevedel nič pochopiť, keď dostal túto písomnosť, išiel do Ružomberku a primátor mesta mu nič nevedel povedať, iba toľko, že mal pohľadávku na 90 miliónov Sk. Nič nemohol urobiť, len podal trestné oznámenie a trestné oznámenie skončilo tým, že vyšetrovateľ zistil, že listina bola falšovaná, všetko je v písomnostiach. Národná banka Slovenska a finančná správa zistila, že akcie, ktoré boli prevedené na pána G. boli prevedené neprávom. Potom polícia zistila, že pán G. odmietol, že na tejto zmluve je jeho podpis a že to všetko spravil N.. A keďže N. náhle zomrel, tak vyšetrovanie týmto skončilo. Osem rokov svedok čakal, kým súd rozhodne o vrátení akcií, nakoniec sa to stalo, ale teraz to už nemá zmysel lebo SKI Park potrebuje ďalšie investície v miliónoch. Na otázky svedok odpovedal nasledovne.

O vražde F. G. sa dozvedel od svojho vodiča, že v noci zastrelili F. G.. Bolo to niekedy pred Silvestrom. Svedok sa bál, že prídu za ním s nejakým podozrením kvôli tomu, že poškodený G. vyhlásil konkurz SKI Park Ružomberok a svedok mal konflikt s poškodeným G. kvôli SKI Parku Ružomberok. Stretol sa s F. G. iba raz alebo dvakrát, chcel pochopiť, čo chce pán G. od SKI Parku aj od neho, F. G. nemal žiadny vzťah ku SKI Parku Ružomberok. Práve v tomto čase bol u svedka zamestnaný O. a on bol s F. G. kamarát a mali nejaký spoločný biznis a celý biznis O. bol vlastne jeho biznis, a preto nevie pochopiť, prečo vznikla G.u potreba robiť niečo s týmto SKI Parkom. S F. G. nemal žiadnu nevraživosť ako s človekom, rozpory mali len v biznise. Nemal ho rád za to, čo urobil so SKI Parkom, ale taká nevraživosť nebola žiadna. SKI Park je jeho srdcová záležitosť, lebo na Slovensku sa narodili 3 jeho deti a myslel si, že táto spoločnosť, podnikanie zostane pre deti, ale nie peniaze, ale ako biznis. O veľa prišiel. 8 miliónov sa dá ešte zarobiť, ale jeho deti, ktoré majú už 18 rokov mohli pracovať v SKI Parku Ružomberok. V Ružomberku nielen občania, ale každý pes pozná, kto prišiel s investíciou, kto urobil rekonštrukciu SKI Parku Ružomberok. Pána G. mu predstavili ako človeka, ktorý má na Slovensku určitú autoritu, že sa vyzná v biznise, že štruktúry pána G. ochraňujú ministra vnútra v tom čase a že má pán G. dobré vzťahy so SIS a pán G. spravil na svedka dobrý dojem. Nečakal takýto vývoj udalostí, a potom už na to prišiel. Vôbec nečakal, že pán G. siahne po jeho akciách. Je to ako keby na ulici prepadnutie, udrieť človeka po hlave a zobrať tašku. Asi po dvoch mesiacoch od zoznámenia sa s pánom G. sa z počutia dozvedel také informácie, že má patriť k podsvetiu. Ale veľmi vážne to svedok nezobral. Nešiel začať kamarátstvo s pánom G., navrhol mu spoločný biznis. Potom sa dopočul, že sú nejaké kontakty s kriminálnym podsvetím a čítal v novinách, že pán G. je hlava v nejakom podsvetí, tak je ťažké dôverovať tomu, čo napíšu v novinách. Po tom, čo pán G. spravil s jeho biznisom môže povedať, že treba byť ostražitý s pánom G.. Nemôže povedať, že pán G. je nejaký zločinec, to musí riešiť súd. Iba z počutia vie, že pán G. s pánom G. mali medzi sebou nejaké vzťahy, ale ako svedok nemôže povedať, že vie o tom a mohol by povedať iba vtedy, keby všetci 3 mali spoločné sedenie, tak by mohol niečo vtedy povedať, ale nemali. Svedok nevie, či existovala nejaká dohoda medzi pánom G. a pánom G. v čase, keď už prebiehal konkurz. Nepozná zločineckú skupinu „Z.ovci". Na Slovensku mal veľmi málo kontaktov a známostí. H. Z. mu nebol nikdy predstavený, G. O. mu nebol predstavený. Keď začali spolupracovať s pánom G., tak ako hlavný právnik vystupoval pán N.. Všetky otázky sa riešili s ním. S pánom G. sa stretávali zriedkavo a všetku prácu vykonávali a pána G. zastupovali C. a N.. N. podľa neho sám nič neriešil, keď mu niekto povie, že N. spracoval písomnosti na 90 miliónov Sk, a to bez porady s niekým a bez konzultácie s niekým, tak to je úplne absurdné. Keď zomrel pán N., tak bol svedok na dovolenke, povedali mu, že sa udusil vlastnými zvratkami, zdôrazňuje, že to iba počul. Vyzerá to podľa neho tak, že jeho hrdlo nezvládlo tých 90 miliónov Sk. Svedok potvrdil, že si požičal od pána G. peniaze. Niekedy v roku 2005, krátko po ich zoznámení, potreboval pre biznis peniaze, tak mu požičal 3 až 5 miliónov Sk a to na jeden mesiac. Peniaze mu vrátil. Podľa neho to bolo v čase, keď už prebiehal konkurz. Potreboval peniaze pre SKI park súrne a obžalovaný mu s týmto pomohol. Vtedy mali normálne vzťahy, teda poprosil ho, pán G. mal tie peniaze, tak mu ich požičal. Svedok potvrdil, že s pánom G. založili spoločnosť SKI Ružomberok, s.r.o. Bratislava a táto spoločnosť zoberie na seba zadĺženosti zo SKI Park Ružomberok a zoberie na seba riadenie tohto biznisu. Bol si na sto percent istý, že pri jeho možnostiach zo SKI Parku urobia prosperujúcu spoločnosť. Nevie, prečo si pán G. zvolil inú cestu. Podľa neho pán G. myslel, že už sa s ním nedá rátať, tak nevie inak odpovedať na to, že prečo tak postupoval pán G. . Keby pán G. zostal s ním spolupracovať, tak by mali úplne iné výsledky. Niekto prišiel za svedkom s 90 miliónmi Sk a vymeniť jednu firmu za druhú firmu a nebol k tomuto svedok ani pozvaný. To naznačuje tomu, že pán G. vedel riešiť takéto otázky. V konkurznom konaní pokračoval, našiel iných právnikov, tí spísali žiadosť na najvyšší súd a najvyšší súd prijal správne rozhodnutie, že konkurz bol vymyslený na neexistujúce pohľadávky.

Pred rokom bratislavský súd rozhodol, že tie akcie, ktoré boli prevedené na inú firmu, boli prevedené neprávom. 8 rokov trvalo prijatie súdneho rozhodnutia. Nepamätá si, na akú spoločnosť boli prevedené jeho akcie. Nepamätá si názov tej firmy, ale bola to firma pána G.. Svedok k investovaniu 8 miliónov do SKI parku Ružomberok doplnil, že investície pochádzali z jeho iných firiem, jeho firma bola SWEBEL PARTNER a zaoberala sa spracovaním ropy, je to jeho profesia. To bola kmeňová firma a mala ďalších partnerov, napr. PETROLEUM na Cypre a takýchto firiem bolo približne 50. Všetky peniaze prešli cez bankový účet, ani jedno euro nešlo mimo bankového účtu. Vo SWEBEL PARTNER mal partnera Z., svedok mal 60%, a Z. 40%. So Z. mali spoločný biznis, potom sa dohodli, že to rozdelia a dohoda bola, že si zoberie biznis na Slovensku, v Rakúsku, vo Švédsku a Z. si zoberie Rusko, Bielorusko, Litvu a rozdelili si aj peniaze. A keďže spolu investovali na Slovensku 8 miliónov a preinvestované peniaze, napr. 3 milióny na Slovensku, vrátil mu to v Rusku. Svedok doplnil, že nevie povedať, či sa F. G. stretol so Z., ale myslí, že sa telefonicky kontaktovali. Len si myslí, že skôr opísanú schému vymyslel Z.. Niekedy na jar 2003 sa dozvedel, že Z. postúpil pohľadávku G.u. Podľa neho G. vedel, že ak sa podarí, tak je možné zobrať od R. 8 miliónov Eur a poslať ho kade ľahšie. G. ľudsky poprosil, aby vec riešili inak. Jasné, že G. informoval, že pohľadávka, ktorú od Z. dostal, je fiktívna. Aj najvyšší súd uviedol, že táto pohľadávka, ktorá bola v konkurze je fiktívna, neexistuje. S G. nemal žiadne obchody, teda ani s ropnými látkami. Už o tom vypovedal, kontaktoval sa s pánom O., ako to dnes uviedol. Prvýkrát sa s Ing. G. stretol v auguste alebo v septembri 2005 v Piešťanoch. Celkovo sa s F. G. stretol 2-3-krát, pričom to nemuselo byť stretnutie kvôli SKI parku. Keď bol podaný konkurz, bol jeho účastníkom. Podľa neho tam bol za SWEBEL PETROLEUM, podľa neho bol v kontakte so správcom konkurzu. Bola to nejaká žena, ale meno si nepamätá. Už ani nechce spomínať na to, ako sa o tej pohľadávke rozhodlo, zo začiatku pohľadávku zamietla, potom ju priznala. V tomto konkurze bolo tak, ako keď sa pavúci v jednom pohári žerú navzájom. A ak správkyňa nepriznala pohľadávky, to sa treba opýtať jej, prečo. Vie, že existoval nejaký veriteľský výbor, ale nepamätá si, či bol jeho členom, lebo sa dal zastupovať, takže nevie, či bol, alebo nebol, nepamätá si to. Keď sa dozvedel o postúpení spornej pohľadávky, tak Z. kontaktoval. Z. to považoval tak, že voči nemu postupoval nesprávne a svedok to hodnotil tak, že Z. voči nemu postupoval nesprávne. Nevie, či on alebo nejaká jeho spoločnosť, okrem SKI Ružomberok, s.r.o., viedol exekučné konanie proti SKI park Ružomberok. Exekútorku O. nepozná. Bol za JUDr. S. a bola tam nejaká žena, podľa neho právnička. Podanie na najvyšší súd spracovala kancelária JUDr. T. a to až do vynesenia rozhodnutia. Dnes už nespomínam, či toto podanie bolo za fyzickú osobu, alebo za štatutára. V čase, keď právnici písali toto podanie na najvyšší súd, tak s Ing. G. si už nepamätá, aké mal vzťahy. Dobré vzťahy mali do februára 2006. Nevie, či Ing. G. vedel o tom, že prostredníctvom advokátov podáva návrh na najvyšší súd na zrušenie konkurzu. Od februára 2006, ani on, ani jeho právnici vôbec nekontaktovali Ing. G.. Po zrušení konkurzu najvyšším súdom, ani on, ani žiadna z jeho spoločností si už neuplatňovala žiadnu pohľadávku, o tom už vypovedal. O pôžičke od pána G. spísali notársku zápisnicu. Všetko vrátil a ďakuje mu za tú pôžičku .Nepamätá si dnes už kde, ale mal úrad na Obchodnej ulici v Bratislave, tak myslí, že tam to podpisovali, alebo v kancelárii pána N., jednoducho si už nepamätá. Vrátenie peňazí - pôžičky pánovi G., bolo písomne potvrdené. Nevedel odpovedať na otázku, či pánovi G. vyhovovalo, alebo nevyhovovalo vyhlásenie konkurzu. Nevie, čo sa stalo s pohľadávkou, ktorú Z. postúpil na G.. Obžalovaný vo svojom vyjadrení k výpovedi svedka poprel to, že sa na začiatku stretli za účelom boja proti konkurzu. Pri prvom stretnutí nemal obžalovaný ani tušenie, že pán R. má nejaký problém s F. G. nie to, že hrozí konkurz SKI parku Ružomberok. Pán R. ho oslovil cez pána Z. o požičanie peňazí. Tie mu požičali s O. S., išlo o viac pôžičiek, na niektoré boli spísané notárske zápisnice u JUDr. Z., doteraz mu peniaze neboli vrátené. Keďže im pán R. v tej dobe nemohol vrátiť peniaze, tak navrhol založenie firmy SKI Ružomberok, s.r.o., o tom už vypovedal, do nej vložili pôžičky, cca 35 miliónov Sk a pán R. vložil svoje pohľadávky. Stále nemal tušenie o hroziacom konkurze a dohoda s pánom R.m bola, že SKI Ružomberok, s.r.o. bude v budúcnosti spravovať lyžiarske stredisko. Spolupráca prestala fungovať po tom, ako ho oslovil

F. G.. Nechcel byť medzi pánom R.m a F. G., preto žiadal vrátenie peňazí. To sa neuskutočnilo, preto sa dohodli s JUDr. N., že vyhlásia exekúciu na SKI park Ružomberok, a. s., to malo spôsobiť tlak na pána R., aby peniaze vrátil. Je pravda, že ich vzťahy a kontakty s pánom R.m sa po februári 2006 rozišli, došlo k tomu po popretí pohľadávok SKI Parkom Ružomberok, s.r.o. správkyňou konkurznej podstaty. Poslednou kvapkou bolo, keď mu pán R. sodmietol vrátiť peniaze s tým, že mu nič nedlhuje potom, ako ho vyzval na vrátenie peňazí. On a JUDr. N. stále len reagovali na nejaké kroky pána R. a snažili sa o ochranu ich peňazí. Po zrušení konkurzu prišla exekútorka Mgr. O. s tým, že vedie exekúciu v prospech pána R.. Bolo to po zrušení konkurzu v roku 2007. Mal spory s pánom R.m ohľadne SKI parku a peňazí, spory nikdy neprešli do fyzickej konfrontácie alebo nejakej likvidácie. Tým chce poukázať na to, že nemá v povahe riešiť spory násilím. Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti. Obžalovaného Ing. G. pozná. V roku 2006 svedok pôsobil v čiernom výjazde a plus robil O. O. ochrankára. Išlo o čierny výjazd „Takáčovcov". V jeden deň boli on, bratia F., O. O., N. F. a A. v pizzérii v Dunajskej Lužnej San Marco. F. sedeli s F. a O. pri stole a on mal sedieť v rohu a pozerať na nich. Nevie, o čom sa bavili. Boli kamaráti, niečo preberali, takže nevie, o čo išlo. V súvislosti s obžalovaným ohľadne vraždy v súvislosti s lyžiarskym svahom mu niečo hovoril N. G.. V Petržalke mali poradu vo firme SOREX. Prítomný bol N. G., O. B., A. S.. On bol spoluobvinený s N. G. v jednej kauze a pýtal sa, či by im v tom nemohol pomôcť G., teda Ing. H. G. ako šéf skupiny Takáčovci. N. G. na to povedal tak ironicky, že G. chcel svah, zabil človeka a teda má iné starosti, jak ich a všetci pri stole sa smiali. Podľa neho vo firme o tom vedel každý a robili si z toho srandu každý väčší, vyššie postavený. Pod firmou treba rozumieť skupinu „Takáčovci", išlo o bežné označenie medzi nimi. Nevie, či to má súvis so skutkom, ale mal raz ísť s F. D. do Ružomberka na nejaký lyžiarsky svah alebo niečo také a mali niekoho zbiť. Z pol cesty sa však otočili späť, išli domov a povedali, že toho človeka nenašli. Bol to príkaz od G. a teda od N. G., že mu to G. nakázal. Bola fotka a meno dostali, tak to vždy fungovalo, ale s odstupom času už si nie je istý, meno toho človeka dnes už nevie. Na otázky svedok odpovedal nasledovne. Vypovedal najmä k tzv. čiernemu výjazdu. Potvrdil, že poznal L. Z., ten bol braný ako veterán, kamarát pána G.. Podľa neho všetci Takáčovci ho brali ako veterána. Zo skupiny Z.ovcov poznal už spomenutých F. a O. a osobne ďalších ani nepoznal, len z médií. Podľa neho sa zločinecké skupiny Z.ovci a Takáčovci poznali. Môže ako príklad uviesť, že doniesol do firmy jedného strašne dobrého platiča, konkrétne mal spor s O. N. od Sýkoriek, prezývaný Rus a on ten problém vybavil. A v tom čase mal na firmu platiť 30.000 Sk, čo bolo super, lebo každý platil tak okolo 5.000 Sk. Mal z toho 20%, teda 6.000 Sk a to každý mesiac a bolo to dlhodobo, tak sa mu to ľúbilo, tak preto si to pamätám. Jedného dňa mu pán G. povedal, že tento konkrétny pán, ten platič, od nich odišiel a dali ho Maďarom, teda Z.ovcom. Išlo o dohodu, že bude ich, teda kamarátska báza. Nemá vedomosť o tom, či L. Z. mal kamarátske vzťahy so Z.ovcami, to by klamal. Obžalovaný Ing. G. bol v skupine braný ako číslo 1. Z dôvodu niektorý z rozporov vo výpovedi svedka A. G. na hlavnom pojednávaní bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka A. G. z 04.12.2019 z č. l. 2100, 3. otázku a odpoveď od spodnej časti strany a svedok bol požiadaný o vysvetlenie rozporov. „Viete uviesť, čo sa hovorilo, ako ku svahu v Ružomberku G. prišiel?"... „Tak že niekoho zabil a že má problémy okolo toho. Bližšie neviem čo z počutia od chalanov, že jeden sa potom ešte zadusil zvratkami, alebo tak, robili si potom z toho srandu. G. ospevovali ako boha, že čo chcel tak to aj získal, takým štýlom." Svedok na vysvetlenie rozporov uviedol, že to, čo prečítal prokurátor, keď vypovedal, že G. niekoho zabil, že mal problémy okolo toho a ďalej, že jeden sa potom ešte zadusil zvratkami alebo tak, vtedy vypovedal pravdu, je to tak. Teraz meno nevie, len ostatní hovorili, že ten druhý sa mal zadusiť zvratkami. Ďalej svedok vypovedal, že každý vyššie postavený vo firme o skutku vedel a sú to podľa neho O. B., A. S., N. G., O. O., H. T.. Nevie čo to bola za firmu, ale boli to jednoducho "Takáčovci".

Obžalovaný Ing. G. sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že výpoveď svedka G. je klamlivá a zavádzajúca. Jej účelom má byť jeho diskreditácia, kde svedok svojou výpoveďou sleduje len jeden cieľ a to zvýšiť hodnotu svojich predchádzajúcich výpovedí v inej trestnej veci, kde ho označil za šéfa skupiny „Takáčovcov". Svedok vo svojej výpovedi neváha stupňovať svoje tvrdenia, keď v prvom svojom vyjadrení hovorí: „G. má dosť svojho, on rieši nejakú vraždu v Ružomberku za nejaký svah." A následne na to hovorí: „On si rieši svoje, keď chcel svah, tak dal zabiť človeka a že má svoje problémy v spojitosti s týmto." V tej dobe bolo všeobecne známe, že má aktivity v SKI parku Ružomberok a za ďalšie, že bol niekoľkokrát vypovedať na polícii v spojitosti so SKI parkom a tiež vraždou F. G.. Myslí si, že svedok použil vo svojej výpovedi útržky informácií, ktoré niekde zachytil s cieľom ešte viac mu priťažiť svojou výpoveďou. Svedok V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné podstatné skutočnosti. Obžalovaného nepozná. Celý prípad zavraždenia F. G. bol pre neho nočná mora, pretože bol veľa rokov považovaný za hlavného podozrivého, lebo bol posledný, kto sa s F. G. rozprával. Bol po vražde často vypočúvaný. Pýtali sa ho vyšetrovatelia, čo si o tom myslí a kto to mohol byť, keď to nebol on a on už v minulosti v tých rokoch odpovedal, že si myslí, že to bolo kvôli SKI Parku Malinô Brdo, ale ide o jeho osobný názor. Pred nedávnom ho opäť oslovil vyšetrovateľ, žiadal od neho vysvetlenie, prečo si to myslel. On takú verziu počul od známeho G. O. a zároveň dodal, že to bola tiež iba domnienka G. O., lebo v tom čase už bol vlastne G. O. na úteku. A to je asi všetko čo vie v tejto chvíli sám od seba k veci uviesť. Na otázky svedok vypovedal nasledovne. G. O. bol jeden z najbližších priateľov F. G. a on sa s F. G. zoznámil prostredníctvom G. O.. G. O. mu povedal, že si tiež myslí, že to bolo kvôli SKI parku Ružomberok, lebo F. G. tam mal nejaké aktivity a spoločne aj s pánom G. a si myslí, že F. oklamal pána G.. Nevie o tom, že by O. vyvíjal nejaké aktivity smerom ku SKI parku Ružomberok. Nevie naisto, či G. O. poznal tu prítomného obžalovaného. On sa nikdy s tu prítomným obžalovaným nestretol, nespomína si na to. Len z počutia vie, že tu prítomný obžalovaný patril k nejakej skupine spájanej s podsvetím. O ďalších obchodných aktivitách F. G. v danom období nemá vedomosti. Vôbec nepozná osoby patriace do zločineckej skupiny Z.ovci. Ku SKI parku Ružomberok a ku aktivitám F. G. vie len od G. O., že to s G. preberali, že F. prebral SKI park od nejakého Rusa, asi sa volá R.. To je všetko, čo vie. Nevie o nejakých súdnych sporoch ohľadom SKI parku Ružomberok. Myslí, že G. O. mu spomínal, že sa poznali s Ing. G., ale toto nevie naisto. Osobu meno R. nepozná, iba z počutia vie o ňom. Len si myslí, že R. s F. G. obchodovali, ale nevie, či ide obchodné aktivity mimo SKI parku Ružomberok. Vôbec nepozná názov spoločnosti, za ktorou mal stáť F. G. v súvislosti so SKI parkom. Meno Z. počul, ale osobne ho nepozná. Dôvodom jeho stretnutia s F. G. bola výzva od F. G., ktorý mu chcel odovzdať nejaké dokumenty ohľadom trestnej veci G. O.. K odovzdaniu dokumentov aj došlo. To predposledné stretnutie s F. G. pred skutkom bolo asi týždeň dozadu pred tým úplne posledným stretnutím. Nevšimol si, že by bolo správanie F. G. pri tom poslednom stretnutí iné, ako predtým, nemal čas si to všímať. F. G. pri tom poslednom alebo predposlednom stretnutí sa mu nezdôveril, že by mal obavy o svoj život, podľa neho sa F. nebál. Vie, že F. G. niekoho mal, ako nejakú partnerku, nepozná sa s ňou. Vie, že vzťah medzi F. G. a G.om O. bol kamarátsky, aj obchodný. Robili nejaké obchody, ktoré špecifikovať nevie. F. G. mu nikdy nespomínal, že by sa mu niekto vyhrážal. Nehovoril mu nič o probléme medzi ním a R.m. Svedok nevie o tom, či F. G. mal nejakú osobu, ktorej by sa zveroval so svojimi radosťami alebo starosťami tzv. bútľavú vŕbu a len predpokladá, že by to mohol byť G. O.. Svedok Ing. S. O. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné podstatné skutočnosti. Obžalovaného osobne nepozná. V určitom období svedka oslovil F. G. a požiadal ho, či by zvážil svoj návrat do SKI Parku Ružomberok, lebo F. G. zastupuje Z. a zároveň sa dohodol s pánom G. na spoločnom riadení SKI parku. Svedok bol totiž pri kúpe SKI parku v mene R. a SKI park dôverne poznal a bol aj pri jeho rekonštrukcii. Za obžalovaného by vystupoval jeden človek a za F. G. by bol ako zástupca S. O.. Účelom jeho pôsobenia v SKI parku bola kontrola finančných tokov SKI parku. Malo sa uskutočniť stretnutie štyroch osôb, F. G., O., Ing. G. a jeho zástupcu. Na stretnutí sa malo dohodnúť konkrétne, ako sa bude realizovať predchádzajúca dohoda G. s obžalovaným. Oni dvaja sa mali dojednať na

konkrétnom termíne stretnutia, ale týždeň sa nič nedialo. Svedok stretol F. G. a pýtal sa ako to pokračuje. G. mu povedal, že sa s obžalovaným nevie telefonicky spojiť a o dva dni na to bol G. zavraždený. Na otázky svedok odpovedal k podstatným okolnostiam nasledovne. S G. sa poznal možno 10-15 rokov, kamarátili sa, chodili na spoločné oslavy, párkrát sa navštívili aj rodiny. Môže povedať, že pána R. ako investora na Slovensko dotiahol on. Bol jeho zamestnancom v roku 1997-2002. Najskôr mal investovať do obchodov s ropnými produktmi a zo zarobených prostriedkov bol prísľub investovať do takých projektov ako SKI park Ružomberok. Pozná aj pána Z., ktorý bol spoločníkom R.. Myslí, že medzi nimi došlo k nezhodám pri rozdeľovaní ich firmy. Išlo o firmu SWEBELL Partners so sídlom vo Švédsku, meste Vaxjö. Je presvedčený, že pri investovaní do SKI parku boli obaja ešte partneri. Bližšie okolnosti o ukončení ich partnerstva uviesť nevie. Podľa svedka bol F. G. iniciátor v tom, že navrhol Z., že mu vie pomôcť s pohľadávkou proti R.. Nie sú mu známe skutočnosti dopodrobna ohľadom predmetnej pohľadávky. On nemal možnosť získať informácie vo vzťahu k tejto pohľadávke v čase, keď robil pre pána R., lebo sa vyhrotila situácia medzi ním a Z.. Mal informáciu, že R. si požičal peniaze. Túto informáciu mal sprostredkovane od bývalého spolupracovníka, od pána M., ktorý je teraz v Austrálii. M. spomínal, že R. si mal požičať od Ing. G. peniaze, 20-30 miliónov Sk, ale že nejakým záhadným spôsobom sa to navýšilo na nejakých 70 miliónov Sk cez nejakého právnika, čo si už presne nepamätá. Toto však nebolo pre svedka vôbec podstatné, lebo sa so R.m zle rozišiel. Išlo o nezhody v práci a to vo firme SWEBELL, kde mu robil riaditeľa. Ku konkurzu v SKI Parku Ružomberok má len jedinú informáciu, tú uviedol na začiatku výpovede, že bol oslovený F. G., nič viac k tomu uviesť ďalej nevie. Nevie, ako F. G. vstúpil do konkurzu, či ako fyzická alebo právnická osoba, či tam bol nejako zastúpený. Spoločnosť ECO TRADE, s.r.o. mu nič nehovorí. A pokiaľ to nie je spoločnosť O. T., tak sa nevie k tomu vyjadriť. Svedok si myslí, že firma SWEBELL bola matka holdingu a podľa neho mala nejaký vzťah ku SKI Parku Ružomberok, ale aký konkrétne, to nevie. Nevie, ako R. skončil svoju činnosť v SKI parku. Poznal partnerku F. G. L. S.. Nebavil sa s ňou o vražde jej partnera. Vôbec ju nestretával, takže či vyvíjala nejaké činnosť ohľadne konkurzu SKI parku sa nevie vyjadriť. S F. G. bol naposledy dva dni pred jeho usmrtením. Pri tom poslednom stretnutí s ním na ňom nebadal žiadnu zmenu správania. F. G. nehovoril, že by mal obavy o svoj život, bol len taký prekvapený, že sa nemôže spojiť s Ing. G.. F. G. mu nehovoril nič konkrétne o jeho dohode s obžalovaným, len o tom, aká má byť svedkova úloha, teda kontrolovať finančné toky. Svedok pozná G. O.. Pozná ho od F. G.. Určite s ním nebol v kamarátskom vzťahu. Nevie, či G. O. plnil nejakú úlohu ohľadne konkurzu v SKI parku. Svedok si myslí, že G. O. a F. G. mali priateľský vzťah, často sa stretávali. F. G. bol typ veľmi opatrného človeka a ten povedal skôr menej ako viac a nevie uviesť žiadneho človeka, ktorého by mohol označiť, že sa mu F. G. zdôveroval, že by slúžil ako „bútľavá vŕba". Podľa svedka F. G. nemal dobrý vzťah so R.m z dôvodu, že sa G. postavil na stranu Z.. So R.m sa ich cesty rozišli predtým, ako mu F. G. ponúkol to miesto v SKI parku. Myslí si, že F. G. mal so Z. len čisto obchodný vzťah, že sa na niečom dohodli. Nevie, či mal F. G. nejaký obchod so Z. mimo SKI parku. Svedok F. G. pochopil tak, že našiel nejakú páku, že môže vstúpiť do konkurzu alebo do boja o SKI park tak, že obžalovaného prinútil s ním vyjednávať. Jeho vedomosť o výsledku vyjednávania je taká, že sa obžalovaný a F. G. dohodli. Svedok ďalej vypovedal, že pred jeho výsluchmi u vyšetrovateľa ho nikto nekontaktoval z dôvodu, ako má vypovedať. Mal v minulosti obchodné vzťahy s F. G., mohlo to byť asi v rokoch 2000-2001. F. G. si od neho kúpil vykurovací olej, ktorý záhadne v Nitre zmizol a výsledkom bola svedkovia strata 3 milióny Sk a až po smrti F. G. sa dozvedel, že toto zorganizoval G. na neho. Podal trestné oznámenie na polícii v Nitre. Výsledok bol taký, že svedok stiahol trestné oznámenie po tom, ako prišiel G. O., ktorý mu povedal, že H. na neho objednal strelcov, ak nestiahne trestné oznámenie. Nevie už dnes upresniť, v ktorom to bolo roku, ale niekde v rozmedzí 1997-2002.

Svedok vie, že bol F. G. trestne stíhaný, veď obaja sú predsa „Olejári". Prokurátor zastavil trestné stíhanie proti O.. Za stíhanie bol odškodnený štátom. V danej veci bol vo väzbe jeden rok, od 15.06.2004 do 13.06.2005. Aj F. G. bol pol roka vo väzbe. K tomu aká mala byť úloha svedka v SKI parku svedok uviedol, že to mala byť kontrola pohybu peňazí, a to príjmov aj výdavkov, ktoré nemali prichádzať a odchádzať bez jeho kontroly. Čo presne mal robiť, to sa malo dohodnúť na tom stretnutí, o ktorom vypovedal v úvode svojej výpovede. O žiadnych podrobnostiach, teda ani o jeho nejakom prípadnom vstupe do nejakej spoločnosti, sa s F. G. nerozprávali, to všetko sa malo dohodnúť na spomenutom stretnutí. Jeho informácie o SKI parku boli len od F. G. v tom zmysle, že pán G. nezákonne ovládol SKI park. O celej veci mal jednu jedinú informáciu, o ktorej už dnes vypovedal. Vôbec nič o konkurze nevedel. Z dôvodu niektorých rozporov vo výpovedi svedka O. bola postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 08.02.2007, č. l. 121-122, posledné dva riadky na str. 3 a prvé dva riadky na str. 4 zápisnice o výsluchu svedka. Svedok bol požiadaný o odstránenie rozporov. „Viem, že spoločnosť SKI park je momentálne v konkurze, je tam správkyňa konkurznej podstaty, pričom ja som tam mal ísť z dôvodu, aby bol poriadok vo finančných tokoch, aby nešli peniaze mimo ako sú určené. Ja som mal na F. aj telefonický kontakt, občas sme si aj telefonovali." Svedok sa k rozporom vyjadril tak, že rok 2007, keď vypovedal pred vyšetrovateľom, bol bližšie k predmetnej udalosti a dnes je rok 2020, na dnešnú výpoveď sa nijako špeciálne nepripravoval a podstata jeho výpovede je zachovaná. Určite si v roku 2007 pamätal viac podrobností, ako je tomu dnes. Ďalej boli odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku aj iné rozpory vo výpovedi svedka prečítaním časti výpovede svedka zo dňa 08.02.2007, č. l. 121, predposledný odsek na str. 3 zápisnice o výsluchu svedka, kde vypovedal „Po tom prepustení som sa s ním stretol tak dva až tri krát asi za polroka. F. G. ma začiatkom decembra 2006 oslovil s tým, že či nepôjdem robiť generálneho riaditeľa SKI park Ružomberok s tým, že tam má 56 percent akcií, s tým, že zvyšok by mal mať nejaký pán G. z Bratislavy. Oslovil ma aj z dôvodu, nakoľko ja som riadil rekonštrukciu SKI parku a Swebel tam bol investor. Taktiež som poznal ľudí z Ružomberka. On mi ponúkol plat 100.000,- Sk, to je tabuľkový plat pre takúto funkciu. Ja som s tým súhlasil. Mňa F. G. asi dva týždne pred tým ako ho zastrelili kontaktoval, že pôjdeme do Ružomberka a že ma uvedie do funkcie. On mi potom pondelok ráno telefonoval, že sú tam nejaké problémy, že sa to odkladá. Z akých dôvodov, to mi nepovedal. Potom sme sa už spolu nestretli. O smrti F. G. som sa dozvedel od svojej manželky v ten večer asi okolo 21.00 hod. Ona mi poslala správu ja som jej následne telefonoval, že či je to pravda. V ten večer som bol ja na poľovačke v Porube. F. mi nič konkrétne nepovedal, prečo sa zrušilo moje uvedenie do spomenuté funkcie. O iných jeho aktivitách ja neviem, obchodne sme sa bavili len ohľadne SKI Parku Ružomberok." Svedok na odstránenie rozporov uviedol, že ak následne vypovedal o nejakej dohode medzi F. G. a obžalovaným a o tejto dohode dňa 08.02.2007 nevypovedal, tak to treba brať v tom duchu, že malo dôjsť ku ním už dnes spomenutému stretnutiu, kde sa malo všetko kompletne dohodnúť. A to stretnutie sa napokon neuskutočnilo, lebo pán G. G.u nedvíhal telefón. Vypovedal aj v roku 2007 aj dnes tak, ako si to pamätá, je možné, že v roku 2007 teda nevypovedal tak, ako vypovedal dnes, nevie to bližšie, konkrétnejšie vysvetliť. Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede zo dňa 30.07.2019, č. l. 1977, 11. strana zápisnice výsluchu svedka, konkrétne odpoveď na 2. položenú otázku. Svedok bol požiadaný o odstránenie rozporov. "Ako na Vás pôsobil, keď sa mu neozývala druhá strana? Ako ste to vyššie popísal, že na základe toho, že mu nedvíhali telefón nedošlo k stretnutiu Vás a druhej strany?" „Ja som tiež rozbiehal nejaký svoj biznis, mal som nejaké pracovné cesty a tak som na neho naliehal, nech mi dá dátum, kedy pôjdeme na to stretnutie, aby mi dal pár dní dopredu vedieť. Pripadalo mi to tak, že všetko platilo týždeň do oznámenia mojej požiadavky a potom ten druhý týždeň s ním nikto nekomunikoval a potom ho zabili. F. mi oznámil aj meno človeka, s ktorým to mám podpisovať ako s protistranou, ale bolo to strašne dávno. Ja som to mal podpísať, mal som byť druhým konateľom spoločnosti, taká bola jeho ponuka."

Svedok na odstránenie rozporov uviedol, že na meno toho človeka, čo mu oznámil F. G., si dnes nespomína, možno to bol nejaký právnik. Nepamätá sa na právnu formu spoločnosti SKI park Ružomberok. Vie len toľko, že pri zakladaní tejto spoločnosti malo podiel aj mesto Ružomberok, takže len podľa toho usudzuje, že išlo o akciovku. Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede zo dňa 30.07.2019, č. l. 1978, 12. strana zápisnice výsluchu svedka, posledná odpoveď na strane 12. Svedok bol požiadaný o odstránenie rozporov. „Viete uviesť, od koho si R. požičal kapitál, peniaze, iné zdroje na Ski Park Ružomberok?" „Nie, ja som bol presvedčený, že všetko mal z vlastných zdrojov. On začal mať potom finančné problémy, keď skončil ten biznis s rafinériou." Svedok na odstránenie rozporov uviedol, že R. si od pána G. určite nepožičal peniaze v období, keď sa SKI park kupoval, ani keď sa rekonštruoval. Vie, že si požičal od iných osôb, ale to bolo primárne vtedy, keď skončil biznis s ropnými produktami. O pôžičke medzi R.m a obžalovaným nevie nič. O čom na hlavnom pojednávaní vypovedal tak platí, že informácie získal od pána M.. Po ukončení konkurzu už bol mimo firmy SKI park, takže nemá informácie, komu pripadli akcie. Nevie, či boli vedené nejaké exekúcie proti SKI parku. Bol požiadaný o vstup do toho prípadu, ktorý opisoval, zo strany F. G., lebo dôverne poznal SKI park Ružomberok. Ak sú dvaja partneri, kde dochádza k nezhodám, bežne sa stáva, že každý si dá za svoju stranu svojho človeka, to mal byť on pre F. G.. A druhá strana - mali sa stretnúť štyria, pán G. mal doniesť na stretnutie toho svojho partnera, to je už spomínaný „nejaký právnik". Myslí si, že v danom čase sa F. G. venoval len tomu SKI parku, tvorilo to podľa svedka 90% jeho aktivít. F. G. nemal žiadne rodinné alebo súkromné problémy. Firma Globex Capital bola zo štruktúry firmy SWEBELL a patrila tiež pánovi R. a Z.. Poskytnutá pôžička mala slúžiť na rekonštrukciu SKI parku a aj bola použitá na tento účel, kupovali sa nové lanovky, robila sa rekonštrukcia zasnežovacieho systému. Rekonštrukcia bola uskutočnená asi za rok, možno rok aj pol. V roku 2002 už odišiel zo SKI parku, aj zo všetkých štruktúr pána R., lebo bol konateľom vo viacero jeho spoločnostiach. Preto nevie, prečo došlo k vyhotoveniu zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 02.01.2005 presne na požičanú sumu 580.000 Eur. Obžalovaný poukázal k výpovedi svedka na to, že svedok vo svojej výpovedi spomína spor obžalovaného s pánom R.m kvôli požičaným peniazom a zároveň potvrdzuje spoluprácu obžalovaného s F. G., ktorá mala viesť, ako uvádza svedok, k uzavretiu určitej dohody medzi ním a F. G. ako konateľom firmy ECO TRADE, s.r.o. a zároveň svojou výpoveďou svedok vyvracia tvrdenia prokuratúry, že mal s F. G. nepriateľský vzťah a existencia dohody medzi ním a F. G., ako tvrdí prokuratúra, je výmysel. K tvrdeniu svedka, že sa F. G. v decembri 2006 nemohol spojiť s obžalovaným uviedol, že sa blížili Vianoce, boli spolu dohodnutí na stretnutí hneď po novom roku a že všetky veci teda doriešia s F. G. po novom roku. Na doplňujúcu otázku svedok odpovedal tak, že F. G. mu nehovoril, že má informáciu od Ing. G. o tom, že to stretnutie má byť po novom roku. Svedkyňa JUDr. O. H. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla nasledovné podstatné skutočnosti. O tej vražde vlastne nič nevie. Keď bola pôvodne na výsluchu, tak si ani nespomenula na meno pána, ktorý bol zavraždený. Bol nejakým konateľom alebo zástupcom nejakej spoločnosti, ktorá si prihlásila svoju pohľadávku do konkurzného konania proti SKI Parku Ružomberok. Ďalšie informácie o vražde má už len sprostredkované, ani tie si už nepamätá pre časový odstup. Viac k prejednávanému skutka sama nič nevie povedať. Na položené otázky svedkyňa odpovedala tak, že konkurz na SKI Park bol vyhlásený niekedy koncom roka 2005, ona bola ustanovená za správkyňu konkurznej podstaty. Preto vedela o pánovi G. a o prihlásení nejakej pohľadávky. Aj z tohto dôvodu sa poznala s pánom Ing. G.. Dnes už nevie, či bol predstaviteľom nejakých štatutárnych orgánov, alebo bol predstaviteľom úpadcu, alebo niektorého z väčších veriteľov.

Ona ako správkyňa sústreďovala finančné prostriedky z prevádzkovania SKI Parku. Nič sa tam nespeňažovalo. Po nejakých dvoch rokoch bol konkurz zrušený. Do veci vstúpil generálny prokurátor, našiel nejaké dôvody na zrušenie konkurzu, vec išla na Najvyšší súd SR, ktorý vydal rozhodnutie, že vec sa má vrátiť na prvostupňový súd a v rozhodnutí NS SR bolo aj usmernenie, že konkurz má byť zrušený. Myslí si, že išlo o tie pohľadávky, pre ktoré bol konkurz vyhlásený, tie boli sporné. V rámci konkurzného konania stretla F. G. asi raz, keď prišiel za ňou. Len podľa toho, čo si pamätá, aj to nie už presne, myslí, že nebola zaplatená pohľadávka, ktorá sa týkala kúpy lyžiarskeho strediska SKI Park, bola asi z roka 2002 a táto pohľadávka bola následne postupovaná a štyria veritelia si prihlásili túto istú pohľadávku do konkurzného konania, aspoň tak to ona vyhodnotila. Tí štyria veritelia by mohli byť SKI park Ružomberok, s.r.o., ECO TRADE, potom išlo o tretiu firmu, názov si nespomína a vystupoval tam pán R. a nie je si dnes istá, či R. nebol v jednej a tej istej firme s pánom G. a na toho štvrtého veriteľa si nespomína. Ona sa z tohto dôvodu necítila oprávnená rozhodnúť, ktorá z pohľadávok je oprávnená, všetky ich rozporovala, nech rozhodne súd. Každý sa bál, či náhodou nejde niečo predať. Zistila, že boli objednané snehové delá, ratraky, to bolo treba zaplatiť a akurát začala sezóna, tržby boli dosť vysoké a považovala za normálne otázky veriteľov, či idú peniaze, či podnik funguje. Prevádzka SKI parku fungovala, Ing. G. sa poznal s pracovníkmi SKI Parku, dokonca aj mesto Ružomberok sa zaujímalo, ako SKI Park funguje. Nevie, či pán G. nebol spoločníkom dákej spoločnosti, kde bolo spoločníkom aj mesto Ružomberok. Po jej príchode neboli zaplatené mzdy asi za 4 mesiace. Ona všetko z tržieb vyplatila, teda aj leasing tých 11 snehových diel, 2 alebo 3 ratraky a pri jej odchode bolo na účte okolo 60 miliónov Sk. Nepreferovala žiadneho z veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu. Myslela si, že bude odvolaná z funkcie, nikto z veriteľov ju nežiadal, aby ho preferovala. Vôbec nevie, či dával niekto podnet generálnemu prokurátorovi. Svedkyňa k prečítanému Vyjadreniu k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napísala takéto vyjadrenie. Vie, že za ňou boli nejakí právni zástupcovia R., dosť sa ho bála toho pána R. preto, pretože bol nepríjemný. Dnes už nepamätá, či najvyšší súd nejako reagoval na jej vyjadrenie. V konečnom dôsledku však najvyšší súd konkurz zrušil. Už si nepamätá, ako prebiehalo odovzdanie konkurzu, keď sa jej činnosť skončila. Účtovné doklady zostali na prevádzke SKI Parku, k účtom stratila oprávnenie disponovať. Počas konkurzu, keď pôsobila ako správkyňa, vie, že bežala nejaká exekúcia, čo ona napadla, aby sa exekučné konanie prerušilo. Nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný nejakým spôsobom podieľal na zrušení konkurzu. Myslí si, že o tom ani nevedel. Podľa svedkyne k zavraždeniu pána G. došlo počas konkurzu. Dnes si nepamätá, či a ktorú spoločnosť F. G. zastupoval v konkurze. Nevie, či sa po smrti F. G. ešte vôbec konalo, nevie, či a kto po ňom nastúpil ako veriteľ. Myslí si, že pri zmene veriteľa by ju súd o tom upovedomil. Svedkyňa nemala nadštandardný vzťah s F. G.. Nevie odpovedať, či smrť F. G. mohla viesť k zastaveniu konkurzu. Myslí si, že pozícia obžalovaného sa nevylepšila v konkurze po smrti F. G.. Obžalovaný sa nesnažil získať nejaké výhody v konkurze po smrti F. G.. Obžalovaného pred konkurzom nikdy nestretla, nepoznala ho, nič o ňom nevedela. Obžalovaný bol lyžiar, chodil lyžovať do SKI Parku a z dôvodu, že bol akcionárom úpadcu, tak riaditeľa SKI Parku robil jeden z jeho známych a volal sa Ing. O.. V SKI Parku pracovali členovia predstavenstva úpadcu, ako príklad uvádza vedúceho vlekov Ing. D. a keď pán G. prišiel lyžovať, tak ho v stredisku videla. Nevedela, že by bol v SKI Parku niekto taký, čo by potreboval ochranku. To sa dozvedela v súvislosti až po tej vražde. Dozvedela sa to tak, že boli za ňou dvaja ľudia, že sú zo SIS, nepamätá si, či ukázali preukazy, chceli nejaké informácie. Pýtali sa, či nepožiada o osobnú ochranu, či sa nebojí. Jej odpoveď bola, že nevie, čoho by sa mala báť, lebo ak zastrelia jedného správcu, príde druhý. Ochranu nechcela, lebo jej povedali, v čom by ochrana spočívala, teda, že by chodili všade s ňou. Nevie, či sa F. G. v rámci konkurzu spájal s ďalším veriteľom, je to možné, ale to sa nedozvedela. Osoba menom Ing. O. jej nič nehovorí. V rámci spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s. jej meno Ing. S. O. nič nehovorí. Jej úpadca bol SKI Park Ružomberok, a.s. a potom sa jej zdá, že bola ešte SKI Park Ružomberok, s.r.o. a tam nevie, či nebol aj pán Ing. G. a tiež si prihlásili jednu z tých štyroch pohľadávok do konkurzu, má na mysli z tých veľkých veriteľov. V rámci konkurzu bolo jedno prieskumné

pojednávanie a jedna schôdza veriteľov. V prieskumnom pojednávaní sa odsúhlasovali pohľadávky, druhé pojednávanie, čo bola schôdza veriteľov, to sa neskončilo, lebo po začatí pojednávania bola vyhlásená prestávka a pán predseda súdu ich poslal preč, lebo bola nahlásená bomba na Krajskom súde Banská Bystrica. Ďalšia schôdza veriteľov nikdy už nebola. Po skončení konkurzu sa okrajovo pozrela, aký osud stihol SKI park. Tých 60 miliónov Sk, o ktorých vypovedala sa minulo, podnik išiel zase do konkurzu. Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril tak, že z vyjadrenia svedkyne JUDr. H. vyplýva, že smrť F. G. nemala žiadny vplyv na chod konkurzu a obžalovaný smrťou F. G. nezískal žiadne výhody v rámci konkurzu a ani sa nejak nevylepšila jeho pozícia v konkurze. Po smrti F. G. sa udialo to, že R. sa snažil protiprávne preniesť pohľadávky zo SKI Ružomberrok, s.r.o. na jeho firmu tým, že žiadal o zámenu účastníkov konania v konkurze. Nemal na to oprávnenie a robil to protiprávne, čo mu bolo aj zamietnuté. R. podal návrh na zrušenie konkurzu, Najvyšší súd SR konkurz zrušil a na SKI Parku začína exekúcia vedená pani O. na návrh R. a jeho partnerov. Z uvedeného je zrejmé, že so zrušením konkurzu obžalovaný nemal nič spoločné. Svedok N. G. na hlavnom pojednávaní uviedol nasledovné skutočnosti pre vec podstatné. Obžalovaného pozná asi 20 rokov, mali pracovné vzťahy. Spomenul si na rozhovor, ktorý sa sa odohral v kancelárii firmy, išlo o spoločnosť BOB Security, kde bol svedok zamestnaný. Tento rozhovor sa udial dávno s podľa svedka obsah tohto rozhovoru súvisel s prejednávanou vecou. Mávali schôdze vo firme, v pondelok a v stredu a ten týždeň išiel obžalovaný na výsluch, ktorý súvisel s dnes prejednávanou vecou. Išiel vypovedať ako svedok. Povedal im to preto, aby vedeli o tomto výsluchu, keby ho náhodou zadržali. Pri tom rozhovore bol prítomný on, O. B., obžalovaný, A. S., na ďalších si nespomína, možno tam ešte niekto bol. Deň, mesiac, rok nevie povedať, kedy sa to odohralo. Podľa neho nič ďalšie vtedy nepovedal. Pozná osobu menom A. G.. Nevie, nespomína si, že by sa s A. G. rozprával o vražde nejakej osoby. Svedok nevie, či sa s A. G. niekedy bavil o vražde F. G., bol s G. v kontakte dosť často. Tým chce povedať, že sa mohli rozprávať o čomkoľvek. Mohol sa však s G. baviť o tom, že H. G. ide niekde vypovedať ako svedok a v súvislosti s teraz prejednávanou vraždou. Svedok určite nezisťoval, ani sa obžalovaného nepýtal na súvislosti s vecou, ku ktorej išiel ako svedok vypovedať. Ak to rozoberali, tak v tom zmysle, že to má oznámiť svojím právnikom a nie im, aby oni vedeli o prípadnom zadržaní, prípadne len z časového hľadiska, kedy tam ide, kedy sa vráti, prípadne telefonovali, či bol alebo nebol zadržaný. Myslí si, že s B. a S. túto vec mimo už uvedeného stretnutia vo firme nerozoberal a má pocit, že o tom ako im obžalovaný toto oznámil, tak mali rozhovor medzi sebou B., S. a Ing. H. G.. Zločineckú skupinu „Z.ovci", prípadne niektoré osoby do nej patriace, pozná z médií. Na položené otázky svedok odpovedal nasledovne. SKI Park Ružomberok mu niečo hovorí, je to lyžiarske stredisko, bol tam. Vie, že nejaký vzťah má obžalovaný ku SKI Parku Ružomberok, ale žiadne papiere k tomu nevidel. Obžalovaný mu totiž dal kartu na vleky, keď tam bol lyžovať. Keď mali porady, tak sa často rozprávali o SKI parku v súvislosti s počasím, že sa nedá napríklad zasnežovať. Svedok je snowboardista. Určite viacerí z BOB Security lyžovali. Meno JUDr. O. N. mu niečo hovorí. Poznal ho aj osobne. Určite má nejakú spojitosť s obžalovaným, aj s firmou a myslí si, že aj bol zadržaný v súvislosti s nejakou SBS-kou, kde bol aj svedok zamestnaný, aspoň myslí si, že tam bol zamestnaný, buď Vezuv KT alebo AGP. JUDr. N. už dávno zomrel. Asi mal infarkt alebo srdcový kolaps. V rámci Bratislavy sa často stretávali, kedy a kde zomrel, nevie. Obžalovaný na túto výpoveď svedka uviedol, že výpoveďou svedka G. sa nepotvrdila výpoveď svedka G.. Svedok N. G. bol opätovne vypočutý na hlavnom pojednávaní po tom, ako prokrátor predložil zápisnicu o výslucu obvineného N. G. v inej trestmnej veci, lebo N. G. sa v čase o prvom výsluchu vyjadroval aj ku

skutočnostiam súvisiacim s vraždou počkodeného F. G.na opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol nasledovné. Nad rámec prvej výpovede vykonanej v tejto trestnej veci na jednom z predchádzajúcich pojednávacích dní svedok uviedol nasledovné. Zo strachu pred prítomným obžalovaným nebol schopný vypovedať všetko tak, aby si súd vedel vytvoriť reálny názor na tu prítomného obžalovaného. Obžalovaného pozná dobre, pracoval pre neho, ako aj pre skupinu „Takáčovcov" zhruba 20 rokov. Tu na súde obžalovaného Ing. G. videl prvýkrát od roku 2016, kedy zo skupiny „Takáčovci" ušiel a skrýval sa, lebo ho chceli zlikvidovať. Z obvineného Ing. G. má veľký strach, bojí sa o seba, o svojich blízkych, vie, o akého človeka ide a čoho je schopný. Od konca 90. rokov pracoval pre skupinu „Takáčovcov" a už vtedy vnímal obžalovaného ako jedného z popredných členov tejto skupiny. Po smrti M. H. v roku 2003 sa Ing. G. stal šéfom tejto skupiny, skupinu „Takáčovci" viedol on. Všetko, čo sa v skupine dialo, sa dialo na príkaz Ing. G.. Osobne aj svedok páchal trestnú činnosť, za čo je momentálne aj stíhaný a túto trestnú činnosť popisuje v jeho výpovediach. Podľa svedka Ing. H. G. je veľmi inteligentný človek, sofistikovaný a je tiež nebezpečný. Je výborný analytik a dobrý stratég. Je to človek, ktorý si dlhodobo vopred plánuje veci do najmenšieho detailu. H. G. je človek, ktorý nehovorí hrozby, ale je človek, ktorý jedná bez najmenšieho varovania a zaváhania. Po smrti Jána H. sa k H.ovi G. vrátil aj L. Z.. Vrátil sa do skupiny „Takáčovci" aj so svojimi ľuďmi, ktorí sa do skupiny automaticky včlenili. L. Z. bol blízky človek H.a G. a v skupine podliehal iba H.ovi G.. L. Z. mal v skupine povesť človeka, ktorý osobne alebo prostredníctvom ľudí od „Z.ovcov" likviduje nepohodlných ľudí. Údajne týchto ľudí L. Z. aj rád mučil. Osobne bol na Z. upozornený, že ho netreba podceňovať, pretože tí, čo tak spravili, to už nikomu nepovedia. Prostredníctvom Z. a ďalších ľudí zo skupiny, mala skupina blízke vzťahy so skupinou „Z.ovci" a na základe týchto vzťahov, ich skupina len tak prenechala rôzne aktivity „Z.ovcom". Ide napr. o ľudí obchodujúcich s naftou, ktorí im za toto platili 100.000 Sk mesačne. Dobré vzťahy so „Z.ovcami" dokumentujú aj rôzne rozhovory, ktorých bol svedkom. Konkrétny rozhovor sa odohral po akcii, ktorá bola realizovaná na skupinu „Z.ovcov", odohral sa tento rozhovor v hoteli 21 v Bratislave medzi L. Z. a H.om G.. L. Z. došiel oznámiť H.ovi G. v súvislosti s akciou na „Z.ovcov" a on bol pri tom, keď L. toto G. oboznamoval. Z. hovoril niečo o tom, že by tam niekto mal ukazovať nejaké hroby. Na margo tých hrobov sa Z. G. pýtal „a čo tie naše veci?" Z. odpovedal „kamarát, to už je dávno preč". Čo sa týka tu na súde prejednávanej veci, tak vie o tom, že H. G. mal záujem o SKI Park Ružomberok. Často sa o tom rozprávali na poradách a na týchto poradách aj on od určitého obdobia zúčastňoval. Boli to porady skupiny „Takáčovci" a to istej časti skupiny, ktorá ovládala SBS-ky. Pamätá si, že na týchto poradách prebiehali rozhovory aj o SKI Parku Ružomberok, že H. G. mal o tento SKI Park záujem. Tiež si pamätá, že sa H. G. stretával s niekým z Prievidze, koho sprevádzal G. O. v súvislosti so SKI parkom. O. tohto človeka sprevádzal ako nejaká ochrana. Meno G. svedok počul v relevantnom období a to mohol byť ten človek, ktorý prišiel s O.. Pamätá si, že po jednom z týchto stretnutí hovoril H. G. na margo tohto človeka, že „kokot drzý arogantný, ešte uvidí". A na margo O. bolo povedané, že „toho jebú". Jemu to bolo vtedy osobne divné, pretože O. poznal ako mafiána väčšieho kalibru a v danej dobe oni ako skupina už mali problémy so „Sýkorovcami" aj „Piťovcami", takže to vyvolávalo ako keby obavu. Na margo toho mu bolo povedané, že s nimi sú „Z.ovci". Toto mu povedal A. S.. Aj to v súvislosti s G.om O., čo pred chvíľou povedal, mu povedal A. S., že sú s nami v tom „Z.ovci". Pamätá si aj to, ako im obžalovaný Ing. H. G. oznamoval, že v súvislosti s vraždou toho, ktoré meno si svedok nevedel spomenul, ale v ďalšej časti výpovede potvrdil, že ide o F. G., má ísť vypovedať na políciu. H. G. toto oznamoval hlavne A. S. a O. B.. Tí presne vedeli, čo G. hovorí, keď im to povedal a vedel to aj svedok. D. len o to, čo H. G. povedal, ale aj o to, ako to povedal. Jeho prejav, atmosféra, situácia, ako to povedal, jasne naznačovala, že má s danou vecou niečo spoločné. Okrem toho na nasledujúcej schôdzi skupiny „Takáčovci", po výsluchu H.a G., im povedal, že nič nemajú, že je to v poriadku. Toto podľa neho len potvrdzovalo to, čo si myslel.

O tom, že sa takéto veci v skupine diali vie preto, lebo bol osobne oslovený členmi ich skupiny, či sa nebude podieľať na zavraždení M. P., čo bolo s vedomím obžalovaného H.a G.. Vie, že členovia ich skupiny zavraždili M. Z., vie, že skupina má niečo spoločné s vraždami C. a A., čo sa tiež robilo s vedomím obžalovaného H.a G. a vie, že na základe toho, že vypovedá proti H.ovi G. a proti skupine „Takáčovci", príde z ich strany pomsta voči jeho osobe. Z týchto ľudí má ozaj veľký strach, vie, že budú konať koordinovane a spoločne ako skupina, vie, že sa budú prostredníctvom advokátov dohadovať na výpovediach a budú konať spoločne proti nemu. H. G. vždy hovoril, že nedopustí, aby on dopadol ako „Kýbel" kvôli niekomu ako „Čapatý". Vie, že sú „Takáčovci" prichystaní na jeho možnú spoluprácu s políciou a chystali sa na to už od roku 2016, kedy pred nimi ušiel a s najväčšou pravdepodobnosťou aj skôr, keďže ho chceli fyzicky zlikvidovať. Na položené tázky svedok k veci uviedol nasledovné. Ing. H. G. pred výsluchom na polícii v súvislosti s tou vraždou spomínal, že sa musí stretnúť s L. Z.. Z počutia pozná osoby s menom G. G. a R. D., o nich sa často v skupine hovorilo, najmä v súvislosti s tou južnou vetvou H. a L. Z. bol človek, ktorý sa s ľuďmi z tejto južnej vetvy stretával, teda aj s týmito „Z.ovcami". Nevie, či osobne „Z.ovcov", konkrétne G.a a D. stretol, určite však stretol bratov F., s ktorými sa stretával O. B.. On totiž sedel vo vyšetrovacej väzbe s jedným z týchto bratov a následne potom mali kamarátsky vzťah a sa stretávali. Čo sa týka SKI Parku tak svedok si pamätá nejakých Rusov, že tam boli nejakým spôsobom, že tam vystupovalo aj mesto Ružomberok, nevie, či vlastnícky a ďalej si pamätá rôzne rozhovory na túto tému. Akým spôsobom H. G. k tomuto SKI Parku prišiel nevie. Pamätá si na prevod nejakých podielov, ktoré realizoval N., pamätá si aj rôzne dlžoby a nejaké pohľadávky z toho, čo sa bavili obžalovaný Ing. H. G. s S. na poradách. Svedok potvrdil, že počas jeho aktuálnej väzby v inej trestnej veci boli za ním pracovníci OČTK, boli za ním raz a v tom období ho ešte zastupoval JUDr. Y., ktorému oznámil, že za ním boli z OČTK. Stretnutie s OČTK prebehlo rýchlo, nevie o tom, že by mu ponúkli nejaké benefity. Rozhodol sa spolupracovať s OČTK preto, lebo jednoducho mal toho už dosť. Obžalovaný Ing. H. G. na druhú v poradí výpoveď svedka reagoval, že táto výpoveď svedka G.a je jedna veľká lož. Aj keď svedok G.r je svedkom obžaloby, očakával, že povie pravdu, že svojou výpoveďou pred súdom potvrdí svoju výpoveď z prípravného konania a tým vyvráti tvrdenia svedka G.. Veril, že svedok G. nemá dôvod klamať a považoval ho za svojho kamaráta. Pochopil to, že z G. sa stal spolupracujúci svedok, ktorý svojimi výpoveďami sleduje určitý cieľ, ktorým je dohoda s OČTK uzavretá čisto zo zištných dôvodov, ale nie za to, že sa svedok priznal k spáchaniu trestných činov, ktoré sú mu kladené za vinu, ale za to, že za možných páchateľov označil osoby, ku ktorým chová zášť a nenávisť a to za to, že sa ho mali údajne snažiť zavraždiť. A k týmto osobám následne priradil aj trestné činy, ktorých sa mali dopustiť. Jednou z týchto osôb je aj obžalovaný. Tvrdenia ku skupine „Z.ovcov" a obžalovaného údajná spolupráca s nimi cez Z. je jedno veľké klamstvo. Čo sa týka „Balvana" a jeho začlenenia do údajnej skupiny „Takáčovcov", nikdy sa také niečo nestalo, jediné bolo to, že s L. Z. prezývaným „Balvan" bol dlhoročný kamarát. Takisto nevie nič o tom, že by sa mal odohrať nejaký rozhovor, ktorý spomína svedok vo svojej výpovedi medzi ním a L. Z., kde sa mali baviť o skupine „Z.ovcov". Dôrazne poprel to, že by mal stáť za údajnou objednávkou vraždy P., alebo dokonca za vraždou M.a Z.. Nič o týchto dvoch skutkoch nevie. Čo sa týka obžalovaného poznámky o tom, že ide na výsluch, toto sa odohralo asi v roku 2009, keď bol obžalovaný opakovane vypočúvaný za prevod akcií SKI Parku Ružomberok a s tým, že mal z toho pocit, že by mu vyšetrovateľ mohol vzniesť obvinenie za prevod týchto akcií, sa s týmto zdôveril ľuďom S. a B. a možno pri tom bol aj svedok G.. Svedok JUDr. A. N. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Obžalovaného Ing.H.a G. pozná, má k nemu kamarátsky vzťah. K samotnému skutku sa vyjadriť nevie. Na mieste činu bol skôr ako príslušníci polície, lebo mu volala L. S., družka poškodeného G., čo sa stalo a ak si dobre pamätá, na miesto činu prišli spolu traja kamaráti F. G..

K samotnému SKI Parku Ružomberok vie povedať toľko, že v 90-tych rokoch ho vlastnil N. G., terajší predseda Národnej rady SR. SKI Park predal pánovi R., občanovi Bieloruska a on pre pána R. založil akciovú spoločnosť, názov tejto akciovej spoločnosti si už nepamätá. Toto sa udialo koncom 90-tych rokov. Pamätá si to preto, lebo volal pánovi G., na aký účet poslať kúpnu cenu a ten mu odpovedal, že čo ho otravuje s takouto vecou, lebo je na dovolenke na Seychelských ostrovoch a pre peniaze príde slečna z jeho sekretariátu. Ak si dobre pamätá, tak kúpna cena bola 40 miliónov Sk. Po prevode peňazí všetko klapalo tak, ako malo. Potom v súvislosti so SKI parkom vie svedok len toľko, že to prevzal a prevádzkoval pán R.. Svedok na položené otázky k veci odpovedal nasledovne. F. G. poznal asi od roku 1992-1993. Ich vzťah bol kamarátsky a samozrejme ho aj v nejakých veciach zastupoval. V kancelárii našiel ručný zakladač a má pred sebou z neho vybraté dokumenty - lístočky a tieto poznámky v ďalšej časti svojej výpovede používal. V roku 1995 zakladal spoločnosť SLOVPETROL a v roku 2003 celý spis k SLOVPETROLU zoskartoval. V roku 1996 založil spis na občana F. G., išlo o poskytovanie právnej pomoci v rôznych možných oblastiach, keď sa na neho F. G. o pomoc obrátil. S F. G. sa často stretávali. Pred smrťou ho naposledy videl možno asi týždeň, ale nevie to povedať presne. Nebadal na ňom zmeny správania. Svedok pozná obžalovaného Ing. H.a G. 20 rokov, zoznámili sa v Bratislave, nevie pri akej príležitosti. Nevie o nejakých aktivitách obžalovaného v súvislosti so SKI parkom Ružomberok, a.s. Podľa neho sa obžalovaný a F. G. poznali. Raz bol s F. G. v Bratislave a niečo potreboval aj s pánom G. a vie, že sa všetci traja stretli a tam sa oni dvaja zoznámili. Kedy to bolo, to si už nepamätá. F. G. sa o svojich aktivitách veľmi nezveroval, nechával si to pre seba a teda vie len toľko, že mal nejaký záujem o SKI park Ružomberok, ale podrobnosti nevie, o podrobnostiach mu F. G. nehovoril. Nevie, či sa obžalovaný a F. G. po zoznámení stretávali, napr. v Bratislave a nevie povedať ako sa ich vzťah vyvíjal. Či mali spolu oni dvaja nejaké obchodné aktivity, to nevie. O konkurze na SKI Park Ružomberok len počul, ale nevie o konkurze nič. Názov spoločnosti ECO TRADE mu nič nehovorí. F. G. zo začiatku obchodoval s ropnými látkami, preto názov spoločnosti bol SLOVPETROL, tým sa živil a potom sa venoval tomu, v čom videl možnosť nejakého profitu, napr. papier, obchodoval s Ružomberkom a hlavne sa venoval veľkoobchodu. F. G. mu nehovoril to, že by sa venoval skupovaniu napr. pohľadávok, či faktoringu. Čo sa dialo so spoločnosťou SLOVPETROL po smrti F. G. vôbec nevie. Vzťah so R.m nemá žiadny a možno ho videl naživo raz. Nevie, či mal F. G. nejaký vzťah so R.m. Meno Z. mu v podstate nehovorí nič. F. G. svedkovi nespomínal, že by mal s obžalovým nejaký spor, alebo že by mal z neho nejaké obavy. Myslí si, že keby mal F. G. ozaj nejaké veľké problémy, asi by mu to dal dáko najavo alebo niekomu z ich partie kamarátov. Tá partia kamarátov v podstate pozostávala z F. G., zo svedka, A. F., H. S., O. a s týmto O. v poslednej dobe F. G. často obchodoval, ale nevie s čím presne. Svedok potvrdil, že pozná G. O., obhajoval ho a stále ho aj obhajuje. Vie, že sa F. G. s G.om O. často stretával, mali spolu dobrý vzťah a s O. tiež mal dobrý vzťah. Do jeho ostatných kamarátskych vzťahov nevidel. Keď hovoril o O., tak mal na mysli S. O. z Prievidze. Tento S. O. zabezpečoval vlastne všetky veci pre R.. Obžalovaný k výpovedi svedka poukázal na to, že JUDr. N., jeden z najbližších ľudí, s ktorými sa poškodený F. G. stretával a spolupracoval, nikdy nepočul, že by medzi obžalovaným a F. G. bol nejaký spor, alebo že by mal poškodený F. G. z obžalovaného nejakú obavu. Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné podstatné skutočnosti. Uviedol, že obžalovaného nepozná. Ku skutku a k súvislostiam sa nevie bližšie vyjadriť. Potvrdil, že F. G. veľmi zbežne poznal. Zoznámil ich G. O.. Podľa neho G. a O. boli kamaráti. Jeho vzťah s G.om O. bol tiež kamarátsky. Nevykonával žiadne práce ani pre F. G., ani pre G. O.. Po smrti F. G., nepamätá si, že by sa s G.om O. bavil o zavraždení F. G.. Vôbec nevie, či sa G. O. nejako angažoval vo vzťahu k SKI Parku Ružomberok. Jeho brat sa pravdepodobne poznal s F. G.. S G.om O. sa jeho brat poznal. Podľa neho vzťah jeho brata a G. O. bol kamarátsky. Svedkovi sa F. G. so svojimi osobnými podnikateľskými, obchodnými záležitosťami nezveroval. Svedok potvrdil, že jeho brat bol pôvodne podozrivý zo spáchania vraždy F. G..

Svedok A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné. Obžalovaného pozná. Boli priatelia. O skutku vraždy F. G. jemu nie je známe nič. Až po jeho zadržaní a vo väzbe sa z rádia dozvedel o tom, že Ing. G. je v súvislosti s týmto skutkom obvinený a zadržaný. V tejto veci až po jeho výpovedi u vyšetrovateľa ešte premýšľal o tejto veci a spomenul si, že Ing. G. niekedy dávno spomínal, že ho zaťahujú do nejakej vraždy, ale svedok nevie povedať, ktorej vraždy sa to malo týkať. Svedok na otázky k veci odpovedal nasledovne. Osobu menom A. G. pozná. Podával na neho trestné oznámenie za krivú výpoveď, dokonca podával žiadosť, aby bol preskúmaný jeho duševný stav. Párkrát sa s A. G. v minulosti stretol. Mal v dávnej minulosti živnosť v podniku ALFA, zabezpečoval informátorov do tohto podniku, kde sa hralo bingo a tam tohto G. zamestnával asi na živnosť, aby klientov tohto podniku informoval o pravidlách hry, aby dával pozor, nech sa nenarušuje priebeh hry. Svedok nevie, z akého dôvodu by sa malo rozoberať to, že by bol G. prítomný pri rozhovore Ing. G. s ďalšími osobami a spomínali by sa problémy so SKI Parkom Ružomberok. Takýto rozhovor sa nikdy neodohral, alebo aspoň si to nepamätá, že by sa odohral. Nevie, aký vzťah mal Ing. G. ku SKI Parku Ružomberok. Toto spolu nikdy nerozoberali. Svedok odoberá ekonomický týždenník Trend a vo väzbe sa z tohto Trendu dozvedel, konkrétne z veľkého článku o slovenských lyžiarskych strediskách o tom, že Ing. G. je spájaný s „Takáčovcami" a predal svoj podiel pánovi T.. Svedok nebol prítomný pri žiadnom rozhovore s obžalovaným, kde by sa riešila nejaká vražda a zároveň, že by bol prítomný pri tomto rozhovore aj A. G.. Pokiaľ si pamätá, tak s G. sa nič také neriešilo, ale pri tom rozhovore, že Ing. G. je zaťahovaný do nejakej vraždy, si pamätá, že bol prítomný aj O. B., ale toto nevie naisto pre časový odstup. Osobu menom JUDr. O. N. pozná, boli spolu v roku 2004 obvinení za organizovanú skupinu a myslí, že tento pán N. robil nejaké zmluvy pre VEZUV KT (G. Takáč) Security. Vie, že N. nejako tragicky zahynul a myslí, že mu bol na pohrebe. Rok si už nepamätá. Osoby menom N. G., A. N. a A. G. pozná. G. pozná asi od r. 1989-1990 a pracovali spolu a spoznali sa asi v tom Bingu ALFA. G. bol jeho blízky kamarát. L. Z. poznal ako kamaráta M. H., vie, že spolu zápasili za nejaký oddiel. Skupina „Z.ovci" mu niečo hovorí, ale informácie má len z médií, z tejto skupiny nepozná nikoho osobne, ani sa s nikým z tejto skupiny nestretával. Meno G. G. mu niečo hovorí, ale len z médií. Meno R. D. mu nehovorí nič. Ku G.ovi vie len toľko, že sa s pánom G. poznal a mali mať nejaký stret, má to len z počutia a vie len toľko, že G. skončil nejaký urazený, to je všetko ku G.ovi aj ku skupine „Z.ovci" vie. Podľa obžalovaného Ing H.a G. výpoveď svedka S. v plnej miere vyvracia výpoveď svedka G., teda, že sa nikdy nebavil s G. alebo pred G. o nejakej vražde, ktorá by mohla mať súvis s jeho osobou. Svedok O. B. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Obžalovaného pozná, majú spolu kamarátsky vzťah. Čo sa týka vraždy F. G., tak poškodeného ani nepoznal, ani ho neevidoval. K samotnému skutku vraždy uviesť nevie nič a k ďalším súvislostiam s týmto skutkom, napr. vo vzťahu ku SKI Parku Ružomberok sa tiež vyjadriť nevie a ani nevedel, že pán G. bol majiteľom SKI parku alebo je majiteľom. Na otázky svedok odpovedal nasledovne. Osobu menom A. G. pozná. Ako kamaráti sa určite nestretávali. Pred A. G. sa určite neudial nejaký rozhovor o tom, že by mal mať Ing. G. nejaké problémy v súvislosti so SKI parkom Ružomberok. Pred A. G. sa neviedol rozhovor za prítomnosti obžalovaného vo všeobecnosti o nejakej vražde nejakej osoby. S A. G. sa stretával asi tak, že keď prišiel s nejakými chlapcami trénovať do posilňovne v podniku ASTRA a s jeho kamarátmi bol A. G. zamestnaný v SBSke. Svedok G. vnímal, že tam chodieval vlastne do práce. G. G.a svedok ako osobu pozná, spoznal ho ako G., keď ich zoznámili bratia F.. Osobu L. Z. poznal. V určitom období ich vzťah s L. Z. bol kamarátsky, potom si išli každý svojou cestou. Nevie, či sa L. Z. poznal s G. G.om. Z. bol kedysi zápasníkom, takisto ako bratia F., možno sa v tejto súvislosti v minulosti stretli.

Skupina „Z.ovci" svedkovi nečo hovorí. Informácie získal z médií. Čo boli mediálne známi, tak sa stretával jedine s bratmi F.. S nimi sa zoznámil, keď bol vo väzbe, konkrétne so Z. F.. Keď z väzby vyšli von, tak mu párkrát zavolal. Išli na kávu a na obed. Iné ďalšie aktivity s F. a ani so Z.ovcami nemali. Obžalovaný Ing. H. G. na výpoveď svedka reagoval tak, že výpoveďou svedka B. sa znovu v plnej miere vyvrátila výpoveď svedka G., že sa nikdy nebavil s G. alebo pred G. o nejakej vražde, ktorá by mohla mať spojitosť so SKI parkom, alebo s jeho osobou. Svedok W. U. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Obžalovaného nepozná. Svedok bol 10 rokov kamarát s F. G.. Vie, že F. G. zahynul. Motívov mohlo byť veľa prečo zahynul. Vie, že to bolo tesne pred Vianocami. F. G. zomrel na základe streľby pri vlastnom dome. Svedkovi zavolali kamaráti z Prievidze, tak sa to dozvedel. Podľa neho mal F. G. určite problémy, ale jemu o nich nehovoril. Myslí si, že hlavný dôvod na odstránenie F. G. mal pán R.. F. G. pripravil R. o nejakú zmenku, okolo toho sa to mohlo točiť a ďalšie dôvody môžu byť naftári, olejári, okolo čoho sa F. v minulosti točil. O tom niečo počul v čase, keď bol ešte pri F.ovi ako kamarát. Nevie, či F. G. so R.m boli osobní priatelia, ale keby niečo spolu mali, ak by spolupracovali, išlo by to cez S. O., ktorý bol konateľom R. firmy. R. mal viacej firiem, možno, že tou firmou bol aj SKI Park. Na otázky svedok odpovedal k veci nasledovne. F. G. mal veľa podnikateľských aktivít, ale k nim konkrétne sa vyjadriť nevie. F. podľa jeho názoru išiel v biznise ako sa hovorí tak po hrane, ale svedok sa o jeho podnikateľské aktivity nezaujímal. Nevie uviesť, či mal F. G. pred zavraždením z niečoho strach, obavu. Čo sa týka konkurzu na SKI Park Ružomberok, tak o tom svedok vie čiastočne z toho dôvodu, že F. G. mal nejakú pohľadávku a opýtal sa ho, či to môže napísať na jeho s.r.o. CARPATIA CAPITAL. On mu ako kamarát spravil službu, takže mu to dovolil. F. G. mu predmetnú pohľadávku nijako nešpecifikoval, len toľko, že sa k nej dostal a či to môže napísať na jeho firmu. Tá pohľadávka, čo išla formálne cez neho, nevie povedať, od koho bola. Svedok sa konkurzného konania nezúčastnil ani raz. Nevie, ako dopadol konkurz a keď sa to stalo F.ovi, tak firmu CARPATIA CAPITAL prepísal na človeka podľa želania družky F. G.. Meno tej osoby si už dnes nepamätá. G. družka sa volá L. a priezvisko si nespomína. Nevie o ďalších osobách, či ich F. G. oslovil tak, ako jeho, cez iné firmy, vstúpiť do konkurzu. Názov ECO TRADE mu niečo hovorí, ale nevie k tomu nič uviesť.. Nespomína si, že by bol F. G. činný v nejakej firme na Slovensku, ale na Cypre a na družku mal firmy. Svedkov vzťah ku G.ovi O. je veľmi dobrý. G. O. sa poznal s F. G., podľa neho ich vzťah bol dobrý. G. a O. sa stretávali ako kamaráti. Svedok by to tak nepovedal, že G. O. poskytoval nejakú ochranu F.ovi G.u, ale možno F. G. to tak cítil. S F. G. sa osobne stretol asi pol roka pred jeho zavraždením, ale telefonoval s ním denne, a to aj v deň jeho smrti. Z telefonátov nemal pocit, že by sa cítil ohrozený. Z dôvodu niektorých rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná časť výpovede svedka z 23.01.2007, zv. I, zo strany 3 zápisnice o výsluchu svedka, predposledný odsek, predposledná veta. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že bol majiteľom Carpatia Capital, ktorá mala pohľadávky voči SWE SLOV Trade. Garantom tejto pôžičky bol SKI Park. Svedok k odstráneniu odporov v jeho výpovedi uviedol, že vo výpovedi pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu a ak nevypovedal na hlavnom pojednávaní, že CARPATIA CAPITAL mala pohľadávky voči SWE SLOV Trade, tak si na to pre časový odstup 13 rokov nespomenul. Povedal, že pohľadávka bola, ale už nevedel aká. Výška tej pohľadávky za CARPATIA CAPITAL bola asi 1 milión Sk, ale nevie to iste. S F. G. sa stretával aj potom, ako CARPATIA CAPITAL vstúpila do konkurzu. Nepočul o obžalovanom, že by mu F. G. spomínal, že by mal s obžalovaným nejaký spor. Podľa neho F. G. v období roku 2006 mal ako blízku osobu jeho a G. O.. Podľa neho aj S. O. bol nejaký blízky pre G., ale nie tak ako svedok. Myslí si, že medzi F. G. a R.m nebol konflikt o peniaze, ale išlo o nejakú pohľadávku na SKI park, kde sa naštrbili medzi nimi vzťahy. Nevie o tom, že by F. G. mal R. podviesť o nejaké peniaze, vie len o tej pohľadávke. Mal na mysli pohľadávku uplatnenú za CARPATIU CAPITAL vo výške 1 milión Sk a o inej pohľadávke v súvislosti so SKI parkom nevie.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že svedok U. bol jeden z najbližších ľudí, ktorí spolupracovali s F. G.. Ako jeden z jeho najbližších nikdy nepočul, že by mal F. nejaký spor s obžalovaným. O kom ale vie, s kým mal F. G. spor, je pán R. a toho v tom čase svedok podozrieval, že stál za likvidáciou F. G.. Svedok Mgr. M. U. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Osobne nepozná obžalovaného. Poškodeného F. G. spoznal ešte v čase, keď pracoval ako policajt. Pracoval na Úrade boja s organizovaným zločinom, takže o viacerých menách, ktoré páchali trestnú činnosť alebo boli podozrivé z trestnej činnosti, mal vedomosť. G. pochádzal z toho istého mesta ako svedok. Neskôr jeho dcéra a G. dcéra chodili spolu na tú istú základnú školu, dokonca do tej istej triedy, boli najlepšie kamarátky. S G. družkou, pani S., sa pozná od detstva. V čase, keď pracoval na polícii, sa s G. nikdy nekontaktoval. Až po odchode z polície a po tom, ako bol G. prepustený z väzby z Ilavy, kde sedel v kauze „Olejári", ho poprosil otec, ktorý G.u opravoval počítače, že by sa G. chcel stretnúť. Nasledovalo ich prvé stretnutie, nevie to časovo zasadiť, bolo to u G. v kancelárii. Jeho pocit bol, že G. sa chcel vyžalovať, lebo sa cítil nevinný v kauze „Olejári". Myslí si, že G. nikdy nebol v kauze „Olejári" odsúdený. Svedok mal pocit, že G. sa snažil získať od neho nejaké informácie z pozadia prípadu „Olejári". On v tejto kauze však nepracoval. Nemal mu teda čo povedať. Následne sa stretávali častejšie a vyvinul sa kamarátskejší vzťah. Neskôr mali zámer spolu podnikať vo výrobe tekvicového oleja, mohlo to byť asi rok pred jeho vraždou. A potom sa stretávali ohľadne výroby oleja. Čo sa týka samotného skutku vraždy, v pôvodnej výpovedi uviedol, že F. G. sa v rozhodnom čase zaoberal problémom, ktorým bol SKI Park Ružomberok. Vymáhal pohľadávku pre spoločníka z Ruska, ktorý bol predtým spoločníkom R., ktorý takisto býval v Bojniciach. Ten spoločník z Ruska sa volal Z., nie je si ale istý. S G. mal pár debát o tomto spore o SKI park. G. nerád hovoril o svojom biznise a určite nie pred svedkom. G. mal stretnutie so R. synom v hoteli Lux v Banskej Bystrici a vtedy sa mu mal vyhrážať R. syn, ktorý bol na stretnutí s nejakým Rusom, prezývaným Gestapo. Vtedy sa G. prvýkrát zmienil pred svedkom o tých vyhrážkach, podľa neho z dôvodu, lebo vedel, kde predtým pracoval a zvažoval podanie trestného oznámenia. Či tak urobil, nevie. S odstupom času mu G. povedal, že toho Rusa prezývaného Gestapo zatkli v Bielorusku a dostal vysoký trest. G. mu povedal, keď sa bavili o SKI Parku, že to má právne dobre, akurát, že do toho vstúpil pán G.. Podľa neho F. G. čakal od neho nejakú reakciu a svedok reagoval len tak, aby si dával pozor, že to nie je sranda. G. nemal rád, keď sa ho nejaké veci vypytoval. Raz sa ho pýtal na G. O. a nedopadlo to dobre. G. mu povedal, keď sa bavili o pánovi G., že si to ošetrí cez G. O.. Na otázky svedok k veci odpovedal nasledovne. Naposledy sa s F. G. videl deň pred jeho vraždou, lebo to sa zabudnúť nedá. Bolo to u neho v kancelárii. Na druhý deň mu G. mal doniesť CD pre dcéru pod stromček, lebo to bolo tesne pred Vianocami. V deň G. vraždy bol v Miky bare, čo je asi odhadom vzdušnou čiarou 500 metrov od miesta činu. Ppartia, čo hrávajú futbal, tak v Miky bare mali ukončenie roka - posedenie. Jednému z prítomných zazvonil telefón a povedal, že sa niečo stalo na Puškinovej ulici v Prievidzi, lebo sú tam sanitky, páska, uzavretá ulica. Vedel, že na Puškinovej býva F. G., zavolal preto bývalému kolegovi, či nevie, čo sa stalo na Puškinovej. Do telefónu mu povedal, že zastrelili G., tak volali F. G. skrz priezviska jeho mamy G.. Svedok osobne R. nepozná, nikdy sa s ním nestretol. Následne si robil vlastné zistenia, tak vie, že je to ruský podnikateľ na Slovensku, má veľkú vilu v Bojniciach, je to vášnivý hráč hazardných hier a vie, že založil sieť firiem obchodujúcich s ropnými produktmi. Predtým pracoval v Bielorusku v meste Mozyr na vysokej funkcii nejakej rafinérky. So Z. sa svedok nikdy osobne nestretol. Osobu menom Z. U. nepozná. Po smrti F. G. sa svedok snažil z takého ľudského hľadiska pomôcť družke F. G.. Finančne jej nepomáhal. Viacmenej išlo o podporu v oblasti nejakých rád a išlo aj o psychickú podporu. Vzťah F. G. a G. O. bol podľa svedka nadštandardný. F. mu nikdy nepovedal, či mal s G.om O.m nejaké obchodné aktivity, preto sa k tomuto vyjadriť nevie. Čo vie, boli rodinní priatelia, lebo pani S. sa poznala s O.vou manželkou. Svedok sa s G.om O.m nepoznal, nikdy sa nestretli. Osobne nepozná mamu F. G., lebo sa nikdy nestretli. Vie o koho ide. Mal s ňou skôr nepríjemnosti v súvislosti s touto vecou, pretože nejakí „dobráci" policajti jej boli povedať, že za vraždou F. G. je možno on. Zo začiatku mu to síce prišlo

úsmevné, ale neskôr, keď zistil, že sa s touto verziou skutočne seriózne pracuje a pani G. po Prievidzi rozprávala jeho meno v tejto súvislosti, to už ho začalo trošku hnevať. Neskôr sa dozvedel, že pani G. vo veľkom holduje alkoholu, tak podľa neho to súviselo s tým. Myslel si, že sa pôjde za ňou porozprávať, napokon to neurobil, lebo v tom nevidel nejaký zmysel. Po smrti poškodeného sa pýtal ako dopadla kauza SKI Parku Ružomberok a to hlavne L. S., lebo tá musela potom tieto veci riešiť. Ona mu povedala, že s tým nechce nič mať a vráti plné moci a celú kauzu Z.. Či tak urobila, svedok nevie. Svedok vie, že v rokoch 2005-2006 chodil F. G. na viaceré stretnutia kvôli biznisu. Či mal F. G. nejakú osobu, ktorej by sa zveroval, k tomu sa vyjadriť nevie. Osoby, s ktorými v mieste bydliska komunikoval asi najviac, by mohli byť S. O., ďalej W., to je priezvisko, U. O., A. F.. Komunikoval s O. z Nitry a s G.om O.m, ale známych mal podstatne viac. Vie z počutia, že pani G. o tom, o kom vedela, že má s ním jej syn F. nejaký biznis, tak ho označovala za vraha jej syna. Bol to napr. R., bratia O.. Nevie povedať, čo R. syn doslova povedal ako vyhrážku G.u, podľa svedka to bolo skôr také nepriame vyhrážanie. F. G. mal rozpožičaných viac peňazí a pripúšťa, že možno vypovedal o nejakej pôžičke pred G. smrťou. Čo sa týka pôžičky pre Z. U., to vlastne nebola pôžička, ale to išlo o colnú zábezpeku, výšku sumy si nepamätá. A pani S. bola za ním, že čo má robiť, lebo U. ju po smrti F. G. o tieto peniaze pripravil, nevrátil ich. Nevie sa vyjadriť k pozadiu sporu medzi F. G. a R.m, ani k času, ako dlho tento spor mal trvať. Vie, že G. O. pomáhal F.ovi G.u v súvislosti so SKI Parkom Ružomberok, ale toto nebolo určené pre jeho uši. Pred ním sa F. G. o tomto nevyjadroval. Svedok varoval F. G., že to nie je sranda ohľadne G. a to z dôvodu, že v minulosti pôsobil ako policajt na ÚBOK-u. V čase pred vraždou pozoroval na F.ovi G., že mal nejaké obavy, bol citlivejší na všetko z dôvodu, že sa mu narodil syn a raz pred svedkom povedal, že pokiaľ by cítil extrémne nejaké ohrozenie, tak radšej by od toho a myslel tým SKI Park, odstúpil. Toto vyjadrenie G. odznelo po tom, ako vstúpil pán G. do veci ohľadne SKI parku. Na G. bola extrémne viditeľná zmena v správaní približne 3 mesiace pred jeho zavraždením. Začínal sa viac kontrolovať, mal pocit, že sa za ním vozia nejaké autá a začal nosiť zbraň. F. G. mu nijako nešpecifikoval tie vozidlá, o ktorých mal pocit, že sa za ním vozia. On pre F. G. nikdy nevykonával lustrácie nijakých vozidiel a ani takúto možnosť nemal. Svedok sa síce opýtal F. G. na tie autá, ale nedostal od neho odpoveď. Jediné opatrenie bolo, že svedok G. niekoľkokrát z jeho kancelárie doprevádzal svojím autom. Do detailov mu F. G. nehovoril o tom, že sa stretáva s nejakými osobami ohľadne SKI Park a že s nimi rokuje, vie však, že so R.m sa úplne odmietol stretávať. Nevie počet stretnutí G. s Ing. G., on nebol prítomný pri rokovaniach F. G. s Ing. G.. Svedok pozná meno JUDr. N., vie, že to bol právnik pána G., toto vedel ešte zo svojej policajnej praxe. Svedok nevie o tom, že by sa mali s obžalovaným stretnúť buď v decembri 2006 alebo v januári 2007 a mali by sa spolu dohodnúť ohľadom SKI parku, F. G. mu to nehovoril. Jeho stretnutia s F. G. boli skôr nepravidelné. Nevie, kedy G. O. odišiel zo Slovenska, vie to len z novín, bolo to pred zavraždením F. G.. F. G. pred ním odchod G. O. nijako nekomentoval. Svedok napokon uviedol, že F. G. mu hovoril, že Ing. G. do veci vstúpil tak, že chcel celý ten SKI park pre seba. Aj s odstupom času to svedok vyhodnocuje tak, že určite to G.u neprospelo, že do toho vstúpil Ing. G.. Obžalovaný Ing. H. G. na výpoveď svedka U. reagoval tak, že svedok vypovedal, že F. G. mal spor so R.m kvôli SKI parku, kde je mu známe jedno stretnutie F. G. so R. synom a ešte jedným občanom Ruska, kde sa mu mal R. syn vyhrážať. Iba tento svedok vypovedal, že mu F. G. povedal, že do sporu G. - R., vstúpil obžalovaný, pričom obžalovaný do žiadneho sporu R. - G. nevstúpil, on len požičal R. peniaze a až následný vývoj udalostí ho donútil prikloniť sa na jednu stranu. Následne ukončil všetky kontakty s pánom R.m a dohodol sa na spolupráci ohľadom SKI parku s F. G.. Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede viacerých nižšie uvedených svedkov, čím boli zistené nasledujúce skutočnosti.

Svedkyňa O. Z. vo výpovedi zo dňa 02.07.2019 ( č. l. 1821-1829, zv. VII) vypovedala, že v decembri 2006 bola v Prievidzi. Svoje auto Audi A3 mala v servise a mala požičaný VW Passat, na farbu si už nepamätá. išla do Prievidze sama. Medzi činžiakmi bolo parkovisko a tam ju čakal R. D.. Miesto, kde má prísť vedela preto, že tam už spolu bol asi tak dva týždne pred tým a vtedy jej ukázal miesto, kde má prísť keď jej povie. Z. sa v Prievidzi v sobotu ráno. Naspäť išli spolu, pamätá si, že cestou naspäť boli niekde na raňajkách. Išla tam na príkaz D., kým žila s D.. Svedok D. O. vo výpovedi zo dňa 04.06.2019 ( č. l. 1838-1852, zv. VII) uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa skupina „Takáčovci" angažovala v SKI Parku Ružomberok a nevie o tom, že by sa H. G. angažoval v SKI Parku Ružomberok. Nevie o tom, či L. Z. sprostredkoval alebo objednal nejakú trestnú činnosť u Z.ovcov, a ani že Z.ovci vykonali nejakú prácu pre H.a G.. Svedkyňa O. B. vo výpovedi zo dňa 02.11.2018 ( č. l. 1858-1862, zv. VII) uviedla, že počula nejaké zvuky, čo pripomínali petardy. Potom videla osobu v čiernom, nevie, či táto osoba vybehla z polootvorenej brány alebo preskočila plot. Osoba utekala dole po ulici, podľa typu postavy to bol muž, postava nebola vysoká, ani nejaká mohutná, ona má 170 cm, tak tá osoba mohla mať 175-180 cm. Čo si všimla, tým si je istá aj s odstupom času, že tá osoba nemala pokrývku hlavy. Postava mala asi krátke vlasy. Tá osoba mohla mať tak do 80 kíl. Síce bola tma a tá osoba bola v čiernom, ale vzhľadom na výšku a pohyb tej osoby by to tak tipovala. Svedok Mgr. A. G. vo svojej výpovedi zo dňa 07.11.2018 a 29.05.2019 ( č. l. 1863-1870, zv. VII) uviedol, že o vražde poškodeného nič nevie. Býva v obytnom dome na ulici A. Hlinku XXX/XX v Prievidzi. Po tom, čo mu bol spresnený predmet výsluchu vypovedal, že bol navštívený príslušníkom polície, ktorý sa pýtal v bytovke na osoby, ktoré by si mohli pamätať podozrivé vozidlo, ktoré bolo odparkované za činžiakom na nádvornej časti. Pamätá si na také vozidlo, nevedel, ktorý to bol rok. Parkovalo tam dlhšiu dobu vozidlo tmavej farby, malo dymové sklá a myslí si, že bolo to vozidlo Mercedes. Vie, že uvedené vozidlo parkovalo medzi smetiakmi v tom čase. Toto vozidlo tam mohlo byť tak týždeň, jeden a pol týždňa. Rok, kedy bol zastrelený F. G. si nepamatá. Svedok H. P. vo svojej výpovedi zo dňa v 23.05.2019 (č. l. 1917-1923, zv. VIII) uviedol, že ku skutku nevie povedať nič. Meno poškodeného F. G. nikdy nepočul, o nejakom takom prípade v Prievidzi nikdy nepočul. H.a G. nepozná, ak má prezývku „G.", tak O. spomínal nejakého „G.", asi že sú kamaráti, ale či je to G. nevie. Nevie, či osoba s prezývkou „G." patrí do nejakej skupiny. Nevie o tom, že by si skupina „Takáčovci" objednávala niečo u Z.ovcov a tiež nemá vedomosť o tom, že by L. Z. niečo také vybavoval. Svedok O. P. na výsluchu dňa 10.07.2019 uviedol (č. l. 1924-1932, zv. VIII.), že poškodeného F. G. poznal cez G. O.. On bol podnikateľ, zopár krát sa s ním stretol, bližšie sa ale nestretávali. Nevie presne uviesť, v čom podnikal, ale ak si dobre spomína, tak kupoval od správcov konkurzných podstát pohľadávky. Raz ho G. O. a F. G. požiadali, či by vedel vybaviť bezpečnostnú službu na stráženie objektu SKI Parku Ružomberok. Konkrétne si nepomína, v ktorom roku to bolo, ale išlo asi o to, že niečo F. G. získal, nejaký podiel v tom SKI Parku. Neodohralo sa tam nič zvláštne. Nemá vedomosť o žiadnom stretnutí F. G. po vyhlásení konkurzu SKI Park Ružomberok a.s. v priestoroch SKI Parku v Ružomberku s väčšou skupinou ľudí ako náprotivnou skupinou. Nevie o tom že by malo byť F.ovi G.u nejakým spôsobom vyhrážané. Svedok H. S. pri výsluchu v dňoch 4.07.2019 a z 18.12.2019 (č. l. 1940-1952, zv. VIII) uviedol, že ku skutku nevie povedať nič. Meno poškodeného F. G. mu nič nehovorí. Nevie o tom, že skupina „Z.ovci" sa angažovala ohľadne lyžiarskeho strediska SKI Park Ružomberok, vie len, že na Králikoch za Banskou Bystricou mali „Z.ovci" nejakú chatu. Svedok O. S. pri výsluchu dňa 02.09.2019 (č. l. 1985-1991, zv. VIII.) uviedol, že to, čo sa stalo, sa stalo strašne dávno, pamätá si to len už čiastočne. V ten deň prišiel domov okolo 20.00 hod. Jeho kamarát A. T., tam už bol na aute. Svedok je náprotivný sused oproti vstupu do garáže, kde parkoval F. G.. Bol pred domom s T., keď sa priblížilo auto F. G.. Pozdravili sa rukou a G. si otvoril bránu a čakal, kým sa mu otvorí vjazd. Potom svedok vošiel a spravil asi desať krokov od auta smerom k sebe do garáže, lebo chcel ísť po peniaze a vtom začul dve dávky. Bolo to také pukanie. Akoby niekto niečo robil rapkáčom. Otočil sa smerom k tomu pukaniu a tam zbadal chlapa, bol celý v čiernom a stál na pravom rohu vedľa F.. Ako sa na seba pozreli, zvrieskol, "kurva tam sa strieľa", chlap ho vtedy zbadal a dal jeden výstrel.

Jeden výstrel to bol isto a potom preskočil plot, bežal dole po celej ulici. Svedok vie, že chlapovi niečo padlo ako preskočil plot, musel sa vrátiť pre to a zdvihnúť to. Jeho rodičia strieľanie vôbec nepočuli, o ničom nevedeli, preto si myslí, že to muselo byť s tlmičom. Čakal, kým prídu policajti. Keď prišli policajti, zapísali si ho, potom až ráno vypovedal. Svedok dodal, že videl vykonanie rekonštrukcie na mieste, kde bol človek zviazaný v kukle. Pri porovnaní postavy v kukle, čo videl pri rekonštrukcii s postavou páchateľa, ktorého videl pri streľbe uviedol, že tá postava pri rekonštrukcii bola pevnejšia. Páchateľ bol celý v čiernom, mal tmavé oblečenie, bližšie ho ale popísať nevie, chlap mal kuklu, bol štíhlejšej postavy, výškovo mohli byť rovnako. Podľa svedka chlapovi pri úteku vypadla zbraň, asi „škorpík", aký vídava v televízii. F. G. si pamätá ako podnikateľa, čo bol podivín a o jeho aktivitách nevie nič. Vie len, že mal veľa peňazí. Svedok F. G. pri výsluchu dňa 14.10.2019 (č. l. 2050-2058, zv. VIII.), uviedol, že ku skutku vraždy nemá žiadne poznatky. S bratom podnikali každý v úplne inej oblasti. On sa zaoberal montážou elektroniky, a brat bol taký väčší podnikateľ. Naposledy s bratom hovoril pár týždňov pred vraždou, vzhľadom na odstup času už ale nevie presne kedy. Prehodili si pár slov, to bolo všetko. S bratom si volávali častejšie. Toto ale nebolo na dennej báze. O skutku sa dozvedel tak, že ho o tomto informovala v ten deň, keď sa to stalo jeho sestra G. G.. Potom išiel na miesto činu a tam bol s políciou až do rána. Čo sa týka vzťahov, vie, že brat na neho napísal spoločnosť Estate Fund s.r.o., to bolo tak, že on mu zavolal, že potrebuje na neho napísať jednu spoločnosť a ak on toto potreboval, tak svedok s tým súhlasil. Vysvetlil mu, že sú tam nejaké problémy, ale nič bližšie o tom nepovedal. Po smrti F. G. túto spoločnosť vrátil L.. Aj keď bola spoločnosť napísaná na neho, všetko riadil F. kompletne. Čo sa týka prepisu firmy na neho, to riešil F. a na L. riešila L.. Vie, že právne služby pre F. robila pani O.. F. podnikal so spoločnosťami Slovpetrol a potom mal ešte niečo, ale to už presne nevie, ako sa volali. F. G. obchodoval so všetkým možným a nemožným. S ním to ale svedok nerozoberal. Nevie, či mal F. z niečoho strach, nikdy sa o tom nebavili. Posledný týždeň si všimol, že F. je akýsi divný, avšak nespomínal, že by mal nejaké problémy. Nesprával sa štandardne, pretože keď s ním telefonoval, poznal to po hlase, vedel, že je v strese. Pred tým boli asi 2 týždne na obede spoločnom, už aj tam bol jednoducho iný. O aktivitách týkajúcich sa SKI Parku Ružomberok sa s ním F. nerozprával, nevie o nich nič. Osobu F. M. a H.a G. nepozná. Súd oboznámil údaje z verejne dostupných zdrojov, a to informácie zo stránky vlády Austrálie, Ministerstva vnútra Austrálie aktualizované dňa 31.07.2020 týkajúce sa cestovania občanov v súvislosti s prijatými opatreniami pre COVID -19. Zistené informácie boli základom pre postup súdu podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého bola prečítaná výpoveď svedka F. M. z 02.11.2019 a z 03.11.2019 (č. l. 2103-2137, zv. VIII.), lebo tento svedok sa dlhodobo zdržuje v zahraničí a zároveň v uvedenom období platili aj v Austrálii prísne pravidlá obmedzujúce až zakazujúce cezhraničný pohyb. Svedok F. M. k veci vypovedal nasledujúce podstatné skutočnosti. Potvrdil, že poškodeného F. G. poznal a prvýkrát sa s ním stretol niekedy v roku 1998. Vtedy sa skamarátili, boli veľmi dobrí priatelia. Boli v každodennom kontakte. Čo sa týka vraždy F. G., tak mu v noci, keď sa to stalo, volal nejaký príslušník kriminálky zo Žiliny a po telefóne mu oznámili, čo sa stalo. Naposledy bol v kontakte s poškodeným v deň vraždy, telefonoval s ním. Nemal nijaké informácie o jeho obchodných aktivitách, okrem jeho snahy dostať sa v konkurze ku SKI Parku Ružomberok. Motívom vraždy mohol byť spor v konkurze o SKI Park Ružomberok. Svedok vie, že G. bol veriteľom SKI Parku cez jednu zo svojich firiem. A dohodol sa na spolupráci s bývalými partnermi pána R. a to pánom Z. s O., od ktorých získal pohľadávky voči SKI parku a na základe nich sa snažil vyhlásil konkurz na SKI Park. To sa mu aj podarilo v roku 2005. Nakoľko obidvaja aj pán G. aj G. s pánom N. tvrdili, že obidvaja vlastnia identické pohľadávky voči SKI Parku, tak im vysvetlil celú tú genézu. Pán G. po svojom prepustení z vyšetrovacej väzby intenzívne pracoval na vyhlásení konkurzu SKI Parku a po tom, ako bol konkurz vyhlásený mu zavolal, nech príde za ním do jeho kancelárie. Povedal mu, že bol včera vyhlásený konkurz, bolo to v piatok v novembri roku 2005 a došlo k nejakej potýčke na parkovisku pred hotelom Hrabovo, resp. kabínkovou lanovkou, kde sa stretli ľudia bezpečnostnej služby objednanej správkyňou konkurznej podstaty a ľuďmi od pána G.. Informácia bola od Pána G. taká,

že to bolo veľmi napäté a na otázku, ako skončilo to stretnutie odpovedal, že tí chlapci od pána G. sa stiahli a nechali bezpečnostnú službu nominovanú správkyňou konkurznej podstaty, aby nedošlo k vynášaniu nejakých dokumentov, ktoré mali byť v účtovníctve. G. ho zavolal do kancelárie, bolo to v sobotu ráno, deň po vyhlásení konkurzu a povedal mu, aby si dával pozor s kým sa rozpráva a o čom sa rozpráva a čo sa okolo deje a povedal, že tým ľuďom, ktorými myslel pána G. a spol. nemôže veriť a nesmie ich podceňovať. Následne vybral z trezora pištoľ, ktorý od vtedy nosil stále pri sebe. A povedal ešte jednu vetu, že či dali dole 100 alebo 102 ľudí, to nie je veľký rozdiel. Myslel tým skupinu ľudí od pána G.. Potom vlastne komunikoval pán G. so správkyňou konkurznej podstaty, ktorá ho menovala do funkcie výkonného riaditeľa SKI Parku Ružomberok a viacmenej sa tam diali len procesné úkony v rámci konkurzného konania. Svedok vedel, že pán R. sa nepohodol a rozišiel s pánom G., lebo bol predvolaný na podanie vysvetlenia ohľadom krádeže akcií SKI Parku Ružomberok, kde ozrejmil situáciu a potvrdil, že akcie SKI Parku boli prevedené zo R. na firmu pána G. právoplatne. Následne na to R. oslovil pána I. Valka a skupinu okolo Piťovcov a ohľadne tohto sa stretli aj pán G. s pánom N. , kde ho pán N. informoval o tom, že R. začal spolupracovať s týmito ľuďmi, nakoľko do hry vstúpil pán Z. z Dunajskej Stredy, ktorý sa aj na schôdzi veriteľov prezentoval ako vlastník pohľadávok voči SKI Parku. To de facto bol už tretí subjekt, ktorý si nárokoval na tie isté pohľadávky. Schôdza veriteľov, kde bol pán Z., bola už po smrti pána G.. Ešte v čase keď pán O. N. riešil spoluprácu pána G. s pánom R.m, rokovali vlastne len so R. synom Z., s ktorým bola ľahká spolupráca, lebo bol na drogách , na alkohole. Po smrti pána G. sa snažil zistiť situáciu ohľadne konkurzu a tam sa udiala schôdza veriteľov, na ktorej takmer došlo k schváleniu speňažovania majetku, ale boli podané rôzne námietky na Generálnu prokuratúru SR, na základe čoho potom rozhodoval o oprávnenosti konkurzu senát Najvyššieho súdu SR, ktorý ho aj v auguste roku 2007 zrušil. Pokiaľ bol prítomný pri rokovaniach aj G. O., tak F. G. bol s G.om O.m veľmi dobrý kamarát a cítil potrebu, že vo veci SKI Parku Ružomberok bude potrebovať aj iné krytie ako len právne, pretože si uvedomoval, že všetci ľudia, ktorí sa okolo SKI Parku pohybovali sú nevyspytateľní. Ešte aj po smrti G., keď bol O. na úteku a stále prebiehal konkurz na SKI Park, sa s ním stretol jeden z F.ových kamarátov, ktorý mu odovzdal odkaz od G. O., že ak sa SKI Park vyrieši v prospech F.ových firiem, nech nezabúda, že G. tam má tiež podiel. Po úteku G. O. boli viditeľné zmeny v správaní pána G.. Bol omnoho viacej obozretný, prestal aj komunikovať ohľadne SKI Parku, čo sa tam deje, čo sa ide diať a prestal používať kreditné karty, keď išli na stretnutie, všetko platil svedok, G. mu potom dal peniaze a začal používať šifrované telefónne rozhovory, na čo svedkovi dal zvláštny telefón, ktorý mal mať len na komunikáciu s F. a prestal rozprávať kde ide. Svedok vypovedal aj o tom, že po vražde F. G. ho kontaktoval pán G. a pýtal sa svedka na jeho výpoveď ohľadne vraždy F. G.. Svedok mu povedal, že vypovedal tak, že jediný, kto F.ovi G.u otvorene hrozil, bol R. vtedy, keď F. G. vyhodil z kancelárie a R. povedal, že to bude riešiť iným spôsobom. Na tieto slová pán G. reagoval tak, že svedkovi povedal, že mali s F. G. dohodu, že pán G. si nechá peniaze a pán G. si nechá SKI Park. Obžalovaný sa k prečítaným výpovediam svedka M. vyjadril nasledovne. Prvý výsluch bol vykonaný pred vznesením obvinenia. K druhej výpovedi svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že mal s poškodeným F. G. dohodu ohľadne strediska, zároveň ale obžalovaný tvrdil, že svedok o dohode obžalovaného s F. G. v podstate nič nevedel, keďže F. s ním prestal ohľadne strediska komunikovať v čase, keď G. O. zmizol a obžalovaný svedkovi ich dohodu spomenul len tak okrajovo. Za zrušením konkurzu stál R., ktorý to aj svojou výpoveďou potvrdil. Svedok O. S. pri výsluchu dňa 03.01.2020 (č. l. 2162-2167, zv. 8) uviedol, že Ing. H.a G. pozná iba z videnia. L. Z. pozná odvtedy, ako robil inštruktora v Astre. Poškodeného nepozná. R. D. registruje. Z. pozná. Z. bol divný človek, on bol na antidepresívach stále, bolo dosť ťažké predvídať, ako sa správal. Nikoho z Dunajskej Stredy okrem „Y." nepozná. Osoby Kristián G., I. O. a V. F. a H. Z. vôbec nepozná. Svedkova prezývka bola „Olovo", tak ho volajú. G. pozná len z videnia, a nevie o vzťahu G. a Z.. O

príslušnosti G. a Z. k skupine „Takáčovci" sa dočítal len z novín. Nevie o žiadnej súvislosti G. a SKI Park Ružomberok, jediné čo vie je, že G. bol z Ružomberka. Svedok D. B. pri výsluchu dňa 07.01.2020 (č. l. 2168-2173, zv. 8) vypovedal, že Ing. H.a G. a L. Z. nepozná. Ku vražde v Prievidzi nevie uviesť žiadne skutočnosti. R. D. nepozná. F. M. pozná, bol nejako spojený so Ski Parkom Ružomberok. V. R. pozná, taktiež v tom čase bol majiteľom SKI Parku spolu aj s mestom. Svedok O. C. pri výsluchu dňa 09.01.2020 (č. l. 2174-2183, zv. 8) vypovedal, že pozná Ing. H.a G. a L. Z.. S Ing. G. sa pozná 35 rokov zo športovej oblasti. L. Z. pozná 12 až 15 rokov. Poškodeného F. G. videl asi dvakrát u správkyni konkurznej podstaty JUDr. H.. Bolo to formálne stretnutie, bez osobného kontaktu. Správkyňa konkurznej podstaty zvolala stretnutie veriteľov kvôli prihláškam do konkurzu. Tam sa stretli. Svedok tam bol za Ski Ružomberok s.r.o. K samotnej vražde, k jej priebehu, motívu svedok nevie povedať nič. Na pána G. nemal ani telefónne číslo, nerozprával sa s ním. Osoby G., D. a Z. nepozná. Vie, že F. G. mal nejakú pohľadávku, ktorej výšku nevie uviesť. Navyše v týchto veciach ich zastupoval JUDr. N., pretože on nie je právnik. JUDr. N. zastupoval Ski Ružomberok s.r.o. Svedok bol konateľom spolu so R.m a poverili JUDr. N., aby zastupoval Ski Ružomberok s.r.o. v rámci konkurzu vedenom na KS Banská Bystrica pod č.k.: 27KM9/2005. Svedok nemal dohodu s F. G. ohľadne postupu v rámci konkurzu na Ski Park Ružomberok, nikdy s ním nehovoril. Za spoločnosť Ski Ružomberok jednal vo veci konkurzu svedok pán R. a hlavne JUDr. N.. Svedok nemá vedomosť, že by niekto uzavrel dohodu s F. G. ohľadne spoločného postupu v rámci konkurzu na Ski Park Ružomberok. JUDr. N. reálne vykonával činnosť za Ski Ružomberok s.r.o. Účel založenia s.r.o. s pánom R.m bol taký, že do tejto spoločnosti bola urobená pôžička a tá s.r.o. bola takou zárukou. JUDr. N. mu vysvetľoval vec tak, že ak sa urobí pôžička do SKI Ružomberok s.r.o., tak pán R. môže použiť tieto peniaze do Lyžiarskej spoločnosti v Ružomberku. Pôžičku poskytol R. Ing. G. a O. S.. Po predkložení fotokópie splnomocnenia na JUDr. O. N.a za Ski Ružomberok s.r.o., ktorú mali podpísať svedok a V. R. vo veci návrhu na vyhlásenie exekúcie sa svedok vyjadril, že ide o jeho podpis a toto plnomocenstvo udelil. Podľa názoru svedka JUDr. N. zo svedka spravil vlastne bieleho koňa. Svedok Ing. A. D. pri výsluchu dňa 21.01.2020 (č. l. 2191-2199, zv. 9) k veci vypovedal, že L. Z. nepozná a pozná Ing. H.a G.. Spoznal ho asi na prelome rokov 2005-2006, keď ešte fungoval SKI Park Ružomberok a.s. a svedok sa zúčastnil zasadnutia predstavenstva SKI Parku, ktorého bol členom a malo sa rokovať ohľadom prebratia SKI Parku pánom G. od pán R.. Poškodeného F. G. nepozná. K samotnému skutku nevie nič uviesť. R. D., G. G.a a H. Z.a nepozná. V SKI Parku Ružomberok a.s., či v spoločnostiach spojených so SKI Parkom robí doteraz. Za SKI Park Ružomberok a.s. začal robiť v roku 2002 ako vedúci prevádzky horských dopravných zariadení. Potom Ski park išiel do konkurzu, to bol vlastne prvý konkurz, kedy nastúpila správkyňa konkurznej podstaty JUDr. H., to bol rok 2006, 2005. Pod ňou fungovali asi rok, kedy došlo následne k zrušeniu konkurzu Najvyšším súdom SR. Po SKIi Park a.s. bola založená spoločnosť Prvá ružomberská lyžiarska a.s., ktorá vlastne prevádzkovala SKI Park ako taký fyzicky, lebo Ski Park a.s. išiel do ďalšieho konkurzu a aby to stredisko nepadlo na hubu, bolo treba sa dohodnúť na prevádzkovaní a na základe toho bola založená Prvá Lyžiarska a.s.. V tom čase boli akcionármi SKI parku a.s. mesto a R.. Reálne rozhodoval pán R. a dostal tú firmu do konkurzu, čo nastúpila JUDr. H.. K vyhláseniu konkurzu, kde bola JUDr. H. vie, že to bolo za čudných okolností, že JUDr. H. prišla večer a obsadila dolnú stanicu lanovky, kde boli kancelárie a všetko. Vtedy prišla s nejakou SBS-kou. Svedok L. D. pri výsluchu dňa 24.01.2020 (č. l. 2200-2208, zv. 9) k veci vypovedal že L. Z. nepozná a obžalovaného Ing. H.a G. pozná, lebo pán G. začal podnikať v Ružomberku v lyžiarskom stredisku. Spoločnosť, ktorú zastupuje CPI Slovakia, bola jeden z najväčších investorov do ubytovacích kapacít v C. doline. Poškodeného F. G. nepozná osobne, netuší kto to je. K samotnému skutku nevie nič uviesť. V SKI Parku bola situácia chaotická, nakoľko pán R. mal väčšinu akcií a správal sa tam dosť dominantne a nerešpektoval postupy druhého akcionára, robil tam zásahy do vyťahovania peňazí z účtu, čo používal na iné činnosti, na čo svedok upozorňoval aj vedenie, aby mali vytvorený ochranný mechanizmus prístupu na účty. Toto nebolo vypočuté a pán R. sa správal ako monopolný vlastník.

Podľa svedka boli vytvorené fiktívne pôžičky, ktoré R. sám sebe ako keby požičiaval, úročil si ich a tvrdil, že tam vkladal vlastné peniaze a môže si s tým robiť čo chce. Vie o tom, že v určitom čase bol vyhlásený konkurz na SKI Park a.s. a žena bola správkyňa, v tom čase svedok už v spoločnosti pôsobil. V určitom čase sa dozvedel, že pán R. hľadal kupujúceho svojich akcii, kde na trhu bolo asi viac záujemcov a v konečnom dôsledku dostal informáciu, že sa R. dohodol o prevzatí akcií pánom G.. Od toho času pán G. začal vystupovať ako vlastník a následne bola vytvorená spoločnosť Prvá Ružomberská lyžiarska. Nevie, kto stál za vyhlásením konkurzu. Podľa svedka Ing. G. asi nebol nadšený, že mu vyhlásili konkurz na firmu, ktorú chcel prevziať. Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedka poukázal na to, že pán R. cez fiktívne pôžičky tuneloval SKI park, a.s. s odôvodnením, že tam vložil peniaze a môže si s tým robiť, či chce. Keďže im R. nevedel vrátiť pôžičky, tak založil akcie SKI Parku a.s., riešil to JUDr. N.. Firma SKI Park, a.s. bola rozvrátená, bolo do nej potrebné vložiť peniaze a tie zohnal JUDr. N.. Svedok Z. Z. pri výsluchu dňa 27.01.2020 (č. l. 2209-2218, zv. 9) vypovedal, že pozná Ing. H.a G. a mali spor o SKI Park Ružomberok, ktorý je ukončený čo sa týka konkurzu, ale neboli mu vrátené akcie SKI Parku. Svedok pozná aj R. D., G. G.a a H. Z.a. Vie, kto sú, ale nerobil s nimi žiaden biznis ani neudržiaval kontakt. Čo sa týka sporu s Ing. G. o SKI Park Ružomberok svedok uviedol, že on kúpil akcie SKI Parku Ružomberok od pána R. asi v roku 2005-2006. Prešlo to zápisom v centrálnom depozitári CP v Bratislave, kde bol prevod uskutočnený z firmy Forum Invest, ktorá vlastnila 56 % akcií SKI Parku Ružomberok, a.s. a týchto 56 % akcií táto spoločnosť odpredala jeho spoločnosti Mergila Holding Ltd. Následne zvolal valné predstavenstvo, kde chcel vymeniť predstavenstvo a dozornú radu. Po dvoch alebo troch týždňoch zistil, že akcie, ktoré boli na neho prevedené, nepatria jeho firme, ale patria firme K.S.I., ktorej majiteľom aj konateľom bol Ing. G.. Na centrálny depozitár išiel zistiť, čo sa stalo a tam mu bolo oznámené, že na základe plnej moci udelenej JUDr. O. N.ovi bol uskutočnený prevod akcií z Forum Investu na K.S.I. Následne Ing. G. zvolal valnú hromadu a vymenil predstavenstvo a dozornú radu. To bolo v roku 2006-2007. Svedok podal trestné oznámenie, ale JUDr. N. náhle skonal, tak nikto nebol potrestaný a akcie mu do dnešného dňa vrátené neboli napriek tomu, že vyhral niekoľko sporov. Medzitým Ing. G. zaťažil majetok fiktívnymi zmluvami o pôžičke. SKI Park a.s. ich neplatila, následne vyhlásili exekúciu, ktorú viedol JUDr. K.. Svedok sa zúčastnil aj dražby, videl ako to prebiehalo, Ing. G. to odkúpil ako fyzická osoba, bol tam nehnuteľný majetok - pozemky a stanica, kde sú lanovky. Napriek tomu, že tú dražbu napadol, dražba prebehla. Nepamätá si ako to dopadlo. Svedok začal exekvovať SKI Park, pretože všetky hnuteľné veci boli založené na jeho spoločnosť a tak zablokoval peniaze, čo Ing. G. zaplatil a oni sa k nim nevedeli dostať. Potom sa začali súdiť, aby im boli vrátené akcie, súdny spor prebiehal 10 rokov. Súd skončil tak, že akcie právoplatne priznali im. Medzitým, keď zistili, že spor prehrajú, Ski Park, a.s. prenajal celé stredisko vytvorenej spoločnosti Ski Park Ružomberok s.r.o. a cez ňu prevádzkovali lanovky a prelievali peniaze. SKI Park a.s. nemal príjmy a nakoniec ho dali druhý krát do konkurzu. Svedok sa pri prvom konkurze neangažoval. Angažoval sa až po tom, ako Ing. G. požičal R. 25 mil. a ten mu mal vrátiť 30. Keď kupoval akcie SKI Parku a.s., tak tento už nebol v konkurze. Konkurz bol zastavený generálnym prokurátorom a zrušený. Vtedy sa na neho obrátil R., aby to kúpili. So R.m založili spoločnú firmu. R. chcel od neho, aby on vyplatil za R. G. pohľadávku, čo mal proti nemu. G. to nechcel. Oni chceli dostať všetko za 30 miliónov a SKI Park mal hodnotu 200-250 miliónov v časti podielu R.. Na Ski Park Ružomberok a.s. prebehli dve exekúcie. G. exekúcia to bol podvod zmocniť sa majetku spoločnosti. JUDr. N. bol advokát, ktorý zastupoval záujmy R. a G.. Náhle zomrel vtedy, keď sa zistilo, že podpis na prevod akcií na SKI Park Ružomberok a.s. na stredisku cenných papierov bol sfalšovaný. Celé to bol podvod. Na stretnutí s G., ktoré zorganizoval N., požiadal o nápravu stavu v Ski Parku, na čo mu G. povedal, že on to má legitímne a že to dokáže na súde. Tiež mu povedal, že skočil do rozbehnutého vlaku, do ktorého skočiť nemal, že to bol jeho biznis, do ktorého sa miešať nemal, tak to riešili právnou cestou. Ing. G. mal blízko k skupine „Takáčovci". Obžalovaný k prečítanej výpoveď svedka poukázal na to, že svedok potvrdil požičanie peňazí R., ktorý peniaze nevrátil. Svedok potvrdil, že boli vedené dve exekúcie. Obžalovaný vyjadril presvedčenie, že išlo o zámer zrušiť konkurz a následne exekúciou sa dostať k majetku, čím by bol obžalovaný

vyšachovaný z hry a nemuseli by mu vrátiť jeho pôžičky. Svedok potvrdil to, že obžalovaný mal spory kvôli SKI Parku so R.m. Obžalovaný potvrdil, že sa so Z. sporili o tie isté akcie po tom, ako zistili, že R. predal Z. rovnaké akcie. Všetko sa však dialo až po smrti G. a po zrušení konkurzu. Keď JUDr. N. zistil, že akcie SKI Parku Ružomberku, a.s. boli predané Z. alebo nejakej jeho firme, išiel na stredisko cenných papierov, kde po predložení jeho dokumentov, boli akcie prevedené na firmu KSI, čo bola v tom čase firma obžalovaného. Keď sa N.a opýtal, prečo to tak urobil, vysvetlil mu, že to chcel zjednotiť. Všetky pôžičky chcel zjednotiť a dal to pod jeho firmu KSI. Svedok D. G. pri výsluchu dňa 24.02.2020 (č. l. 2254-2261, zv. 9) vypovedal, že pozná Ing. H.a G. ako šéfa SBS, kde robil. G. a M. Takáč mu boli šéfovia v B.O.B. Security. L. Z. pod prezývkou „Balvan". pozná len z videnia. K samotnému skutku vraždy nemá žiadnu vedomosť, poškodeného nepoznal. Ďalej uviedol, že pozná R. D. z Dunajskej Stredy, bol vysoko postavený človek v skupine „Z.ovci". H. Z.a pozná iba z počutia. G. G.a pozná ako vysoko postaveného človeka zo skupiny Z.ovcov. Svedok bol odsúdený za členstvo v skupine „Takáčovcov. „Balvana" videl veľa krát sedieť s „Csontim", G.om a N. v kasíne na námestí v Dunajskej Strede. Mohlo to byť od roku 2006 do roku 2010. Balvan mal vždy ochranku, poznali ho všetci chalani od Takáčovcov, čo tam robili dlhé roky. Svedok uviedol, že G. patril do skupiny „Takáčovci" a o „Balvanovi" počul, že patril k „Takáčovcom". Utajený svedok č. 1 vo výpovedi z 30.10.2019 (č. l. 2060-2069, zv. 8) uviedol k veci nasledujúce skutočnosti. Nie je v príbuzenskom vzťahu so R. D. a L. Z.. K poškodenému F.ovi G.u uviedol, že s týmto sa osobne poznal dlhšiu dobu a viac krát sa osobne stretli. Rozhovory týkajúce sa SKI Parku Ružomberok sa najviac týkali osoby R., ktorého sa vec bezprostredne týkala. Od G. vedel, že R. je ruský štátny občan, veľmi solventný, ktorý sa presťahoval na Slovensko, kde rozbehol viaceré obchodné aktivity. Na Slovensku mal investovať do kúpy lyžiarskeho strediska SKI Park Ružomberok, ktoré mal kupovať od firmy N. G.. Jeho spoločníkom mal byť občan Bieloruska, istý pán Z., a následne sa mali dostať do obchodného sporu so R.m. Ako sa G. a R. dali dokopy nevie uviesť, ale vie že G. mal prevziať od Z. pohľadávku, za ktorej vymoženie mal sľúbenú províziu. Keď začal G. vystupovať proti R., malo dôjsť zo strany R. viackrát k rôznym vyhrážkam smerovaným na G.. R. sa následne mal spojiť s G., pretože mal informácie, že ide o dosť vplyvného človeka v podsvetí. Neskôr, keď sa s F. stretol, tak sa F. smial a hovoril, že je jedno koho za sebou R. má, pretože právny spor bude aj tak jednoznačný v prospech jeho a Z., a že R. sa chystá oklamať aj G., pretože si od neho mal požičať 35 miliónov a ako zábezpeku mu mal založiť akcie SKI Parku. F. mu potom spomenul, asi v roku 2005, že sa mu podarilo na SKI Park vyhlásiť konkurz a v deň vyhlásenia konkurzu malo dôjsť k bizarnej situácii, na ktorú bol ale pripravený, pretože mal informácie, že G. mal poslať do SKI Parku Ružomberok svojich ľudí, ktorí mali zmariť tento konkurz, ale G. si to zabezpečil cez svojho priateľa G. O., ktorý tam mal tiež poslať svojich ľudí, bližšie mená nevie uviesť. V objekte Ski Parku malo dôjsť k ostrej potýčke medzi týmito skupinami a F. povedal, že to musel riešiť nejako telefonicky, že O. mal volať G., ktorý potom svojich ľudí stiahol. F. sa s G. poznal a stretol sa s ním, mal mu aj povedať všetky právne veci okolo jeho pohľadávky a pohaľadávky Z., mal mu povedať ako R. podviedol Z. ako aj ďalších. G. postupne prichádzal na to, že ho R. naozaj natiahol, a začal čoraz intezívnejším spôsobom jednať s G.. Tu mu F. povedal, že má navrch, pretože má chytenú správkyňu konkurznej podstaty, cez ktorú má zabezpečené, že zo strany G. nedôjde k žiadnym špinavostiam a bol presvedčený že konkurz vyhrá. Neskôr začal byť F. nervóznejší, pretože sa mal stretnúť osobne s G. na benzínovej pumpe v Žiari nad Hronom, kde sa mu mal G. vyhrážať, že ak sa nedohodnú tak si vyrieši veci po svojom a SKI Park bude aj tak jeho. F. vedel, že G. má kontakty na rôznych miestach, spomínal mu, že je osobným priateľom T., miestneho podnikateľa, majiteľa SCP Ružomberok, taktiež cez rôznych ľudí mal mať kontakty v SIS a polícii. Po tomto stretnutí mal F. kontaktovať O., že by potreboval ním zakryť chrbát v tomto spore. Matne si spomína, že malo dôjsť k nejakému stretnutiu v Nitre pred OD Tesco, kde mal byť F. G. aj G. a kde mal opätovne O. zasiahúť s tým, že malo dôjsť k ostrej výmene názorov a O. povedal, že F.ovi sa neskriví ani vlas a má ho nechať G. na pokoji a vycúvať z toho preč. Po odchode O. zo Slovenska sa G. nervozita podstatne zvýšila, začal veci riešiť opatrnejšie, často sa kontroloval. Raz svedkovi povedal, že má pocit že ho monitorujú nejaké autá, dvakrát dokonca pred jeho domom. Vie o tom, že G. mal dobrý kontakt aj v SKI Parku Ružomberok, mal to byť istý Ing. M., ktorý

mal R. robiť riaditeľa. F. mu povedal, že si tam urobili poistku a M. využil vhodnú chvíľu a mal nejakým spôsobom previesť na seba pozemok, ktorý má strategickú polohu vo vzťahu k celistvosti SKI Parku. G. s M. sa mali poznať dlhšiu dobu. Neskôr došlo k vražde F. G. a dostalo sa mu do uší, že M. malo byť tiež vyhrážané kvôli tomuto pozemku zo strany G. a neskôr M. z obavy o svoj život mal ujsť zo Slovenska. Po vražde sa mali akcie SKI Parku prostredníctvom N.a a údajne jeho sestry, ktorá robí na navyššom súde, nejakým spôsobom previesť na SKI Ružomberok, alebo SKI Park, to už nevie, ale mal ich získať G.. Z celého tohto mu vychádza, že motívom vraždy boli majetkové spory ohľadom Ski Parku. Tým, že R. v podstate podviedol aj G. a tento si bol toho vedomý, vznikol vlastne trojlístok vzájomných nepriateľov, pretože každý chcel SKI Park pre seba a R. sa prevodom spoločnosti na G. zo sporu fakticky sám vyautoval. Prostredníctvom N.a a jeho konataktov sa údajne nejakým spôsobom hovorilo o antidatovaní nejakých zápisníc a akcie sa podarilo previesť na G., mala to byť nejaká Prvá lyžiarska. G. ešte spomínal v súvislosti s G. a vyhlásením exekúcie na Ski Park, že to boli jeho právne kľučky a ťahy, ktorými sa chce dostať ku Ski Parku. G. sa snažil veci riešiť diplomaticky a G. sa snažil reálne informovať o právnom stave, kde mu aj určite ukázal dokumenty týkajúce sa sporu a povedal, že G. určite nie je hlupák a muselo mu byť jasné, že normálnym spôsobom SKI Park nedostane. Keď sa G. pýtal, že či nemá strach povedal mu, že jeho sicher je O. o čom G. určite vie. F. svedkovi uviedol prvýkrát, že má obavu o svoj život po stretnutí s G. na pumpe v Žiari nad Hronom, kde svedok prvýkrát videl, že F. je nervózny. Neskôr videl, že jeho obavy sa stupňujú, pretože sa začal kontrolovať, a najviac to zaregistroval asi dva mesiace pred jeho vraždou kedy mu povedal, že ho monitorujú nejaké autá. Utajený svedok č. 1 vypovedal aj druhýkrát dňa 26.02.2020 (č. l. 2070-2078, zv. 8) a v podstate zrekapituloval obsah výpovede z 30.10.2019. Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedka poukázal na to, že počas vyšetrovania vraždy F. G. v roku 2008-2010 ani F.ova žena, brat a ani jeho kamaráti nič nehovoria o tom, že sa obžalovaný s F. G. hádali a majú mať spolu nejaký konflikt. V roku 2019 prichádza tzv. utajený svedok, ktorý všetko vie, všade bol a popisuje udalosti, o ktorých ani obžalovaný nevie, že sa stali, konkrétne tie dve stretnutia na pumpe v Žiari a na parkovisku Tesca. Výpoveď utajeného svedka je motivovaná snahou vykresliť obžalovaného v čo najhoršom svetle a svojím svedectvom podporiť teóriu OČTK o motíve vraždy F. G.. Aby bola jeho výpoveď zaujímavá pre OČTK, neváha utajený svedok klamať a vymýšľať si. Obžalovaný do žiadneho sporu medzi F. G. a R.m nevstupoval. O žiadnom spore totiž ani nevedel, iba požičal R. peniaze. Keby vedel o nejakom spore, nič by R. nepožičal. F. G. a G. O. ho kontaktovali, mali dve stretnutia v hoteli Holliday Inn, kde obžalovanému povedali, že aj oni mali pohľadávky na SKI Park. Iba sa dohodli, že si to celé zanalyzuje a znova sa stretnú. Vôbec nemal záujem o SKI Park v tej dobe, iba aby sa mu vrátili peniaze. Nie je pravda, že obžalovaný mal poslať do Ružomberka svojich ľudí na niekoľkých autách. O demonštráciu sily išlo zo strany G. a O.. Práve vtedy sa obžalovaný dozvedel, že bol vyhlásený konkurz na SKI Park Ružomberok a je tam ochranka, ktorá nechce nikoho púšťať do strediska. Následne sa stretli a to bolo jediný krát, keď bol medzi nimi spor, ale aj ten si vyriešili, čoho dôkazom je to, že ochranka na druhý deň zo strediska odišla. Toto tvrdenie potvrdzuje aj svedok P.. Pokiaľ svedok vypovedal o nedohodnutí sa F. G. a obžalovaného, tak informácie svedka sú z obdobia, keď sa začal stretávať s F. G. niekedy v druhej polovici roka 2005, keď sa dozvedel o spore R., Z. a F. G.. Svedok má výnimočne pravdu v tom, že R. sa snažil podviesť a následne aj podviedol obžalovaného, ktorý sa dal sa dokopy s F. G., aby sa dostal k peniazom, ktoré R. požičal. Zo záverov znaleckého posudok č. 45/2019 z odboru psychológie podaného PhDr. G.om Kleinmannom, PhD. na svedka G.a (č. l. 2471-2490, zv. 9) boli zistené nasledujúce skutočnosti. Psychodiagnostickými metódami použitými v roku 2019 nebolo potvrdené, že menovaný v súčasnosti trpí nejakou psychickou poruchou. Menovaný pod rôznymi výhovorkami nestrieľal na označené obete, keď mu to organizovaná skupina prikázala. Zo zážitkov v zločineckej skupine sa psychicky zrútil, bol liečený na psychiatrii, napätie plnil aj braním kokaínu. Pocit viny prežíval veľmi intenzívne, čo prejavil minimálne tým, že od roku 2010 spolupracuje s políciou. Jeho empatiu a emočné prežívanie potvrdzujú aj anamnestické údaje.

Ďalej bolo znalcom zistené, že intelektová kapacita u G. G.a sa nachádza v pásme vyššieho priemeru až nadpriemeru, čo bolo potvrdené troma znaleckými posudkami. Pamäťové funkcie sú v pásme lepšieho priemeru až nadpriemeru. Psychologickým znaleckým dokazovaním neboli zistené sklony k patologicky agresívnemu správaniu. Vyšetrovaný nevstúpil do zločineckej skupiny dobrovoľne, ale mnohé životné okolnosti ho nútili spolupracovať so zločineckou organizáciou pre veľké obavy o život. Viac krát fyzicky skolaboval, lebo nedokázal niesť účasť na násilí, ktoré skupina páchala. G. G. vzhľadom na veľmi dobré intelektové a pamäťové schopnosti nemá tendencie konfabulovať alebo používať nadmernú fantáziu k popisu jednotlivých udalostí. Nebolo zistené organické poškodenie, preto objektívne nemá dôvod skresľovať prežité udalosti. Negatívne poznatky zo života zločineckej skupiny v ňom vypestovali veľký strach pred smrťou a skúsenosti, že mnohí členovia zločineckej skupiny boli krytí policajtami vyšetrovateľmi prokurátormi a sudcami boli motívom, prečo vypovedal nepravdivo. Jedinou prekážkou, že by mohol vypovedať nepravdivo, je strach z toho, že jeho výpoveď unikne a mohol by sa dostať za svoju výpoveď do ohrozenia života. Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy: - zápisnica o obhliadke tela poškodeného G. z 22.12.2006, č. l. 232-243, zv. 1 - zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 21.12.2006, č. l. 340-388, zv. 2 - zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 30.12.2006, č. l. 389-396, zv. 2 - záznamy z mobilného telefónu poškodeného G., č. l. 429-430, zv. 2 a č. l. 585-589, zv. 3 - úplný výpis z Obchodného registra SR SLOVPETROL, spol. s r.o., č. l. 522-524, zv. 2 - úplný výpis z Obchodného registra SR na ECO TRADE, s.r.o., č. l. 525-527, zv. 2 - výpis telefonických hovorov z IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a mobilného tel. čísla XXXXXXXXX, ktoré patrili poškodenému F.ovi G.u za obdobie od 06.10.2006 do 21.12.2006, č. l. 590-595, zv. 3 - zápisnica o previerke výpovede na mieste so svedkom R. D. zo dňa 18.09.2018, č. l. 2418-2432, zv. 9 - zápisnica o previerke výpovede na mieste so svedkom G. G.om zo dňa 18.10.2018, č. l. 2433-2450, zv. 9 - zápisnica o domovej prehliadke z 02.08.2016, č. l. 2955-2981, zv. 11 - uznesenie Prezídia PZ, NKA, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 zo dňa 16.05.2016, č. l. 2982-2984, zv. 11 - uznesenie Prezídia PZ, NKA, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016 zo dňa 28.01.2017, č. l. 2986-3010, zv. 11 - uznesenie Prezídia PZ, NKA, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 zo dňa 28.10.2019, č. l. 3040-3058, zv. 11 - kópia uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 17.03.2008 ČVS: PPZ-29/BOK-B-2008 -fotokópia dohody uzavretej v zmysle príslušných ustanovení OZ medzi spoločníkmi: V. R. a O. C. zo dňa 12.09.2005 - fotokópia zmluvy o prevode cenných papierov uzatvorenej podľa OZ medzi Forum Invest, a.s. a K.S.I., s.r.o. zo dňa 22.09.2005, - stanovisko K.S.I., spol. s r.o. k žalobe žalobcu Forum Invest, a.s. proti žalovanému K.S.I., spol. s r.o. - uznesenie vyšetrovateľa vo veci ČVS:PPZ-29/BOK-B-2008 z 12.12.2008, ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné stíhanie zastavené - uznesenie vyšetrovateľa ČVS:PPZ-29/BOK-B-2008 z 18.05.2005 o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku - uznesenie vyšetrovateľa ČVS:PPZ-52/BOK-B1-2009 z 17.02.2011, ktorým bolo podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené trestné stíhanie - fotokópia článku zo SME Domov s názvom „Pri vyhlásení konkurzu na SKI park Ružomberok porušili zákon" z 31.10.2007 - rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 3T//2/2018 zo dňa 25.03.2019, č. l. 2657-2742, zv. 10 - rozsudok NS SR 4To/5/2019 z 08.10.2019, č. l. 2743-2783, zv. 10 - údaje o osobe JUDr. O. N., č. l. 3127, zv. 12 - uznesenie ČVS:PPZ-62/NKA-BA2-2020 z 27.02.2020, č. l. 3129-3132, zv. 12 - uznesenie vyšetrovateľa z 14.05.2020 ČVS: PPZ-139/NKA-BA2-2020 o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku aj H.ovi G. a ďalším osobám - uznesenie vyšetrovateľa z 23.07.2020 ČVS:PPZ-232/NKA-BA2-2020 o začatí trestného stíhania a zároveň o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku aj Ing. H.ovi G.

- uznesenie vyšetrovateľa z 17.09.2020 ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku aj Ing. H.ovi G. - zoznam telefonických kontaktov č. l. 697, 710, 713, 720a -, č.l.725, 722, 734 - zoznam telefonických kontaktov, ktoré používal poškodený, č.l. 752,756, 758, 760, 764, 765 obidve strany, č.l.766, 773, 780, 781, 784, 786, 788, 789, 790 obidve strany, 791, 792, 793 obidve strany, telefonické kontakty používané poškodeným č.l.796, 798, 767, 768, 771, 798a -, č.l.528 - úradný záznam, z ktorého vyplýva, ktoré telefónne čísla poškodený G. v danom čase používal, - podstatný obsah spisov: konkurzného spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27K/49/2005 SKI Park Ružomberok, a. s., zberného spisu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdV/2/2007 účastníkov ECO TRADE, s.r.o. a SKI park Ružomberok - konkurz fotokópie z exekútorského spisu, exekučné konanie OS Ružomberok sp. zn. 3Er/398/2005 (č.l. 2494 - 2656). Obžalovaný k predloženému zoznamu telefonických kontaktov uviedol, že medzi ním a poškodeným F. G. a takisto medzi JUDr. N.om a poškodeným F. G. prebiehala intenzívna telefonická komunikácia, ktorá z väčšej časti predchádzala osobným stretnutiam, ktoré väčšinou súviseli so SKI parkom. Z uvedeného vyplýva, že s poškodeným F. G. komunikoval, stretával sa s ním, čo je v rozpore s tvrdením, že sa ho poškodený bál. Hodnotenie vykonaných dôkazov a obhajoba obžalovaného Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní, ale aj súd postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku súd v odôvodnení rozsudku stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. V tejto časti odôvodnenia rozsudku súd uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré konkrétne dôkazy svoje skutkové zistenia a uznanie viny obžalovaného oprel s uvedením úvah pri hodnotení vykonaných dôkazov a súčasne aj ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného pri hodnotení konkrétnych dôkazov, na základe ktorých uznal vinu obžalovaného najmä pri tých dôkazoch ktoré buď priamo alebo aspoň nepriamo usvedčili obžalovaného z konania uvedeného skutkovej časti tohto rozsudku. Trestný poriadok predpisuje tzv. zásadu náležitého zistenia skutkového stavu a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. To znamená, že zákon predpisuje zistiť pravdu minimálne v miere náležitého zistenia skutkového stavu ohľadne žalovaného skutku, nepredpisuje však žiadnu formálnu schému hodnovernosti takých či onakých dôkazov, nestanovuje žiadne kvantitatívne ani kvalitatívne pravidlá ich hodnotenia, neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie nejakej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Neznamená to však ľubovôľu v posudzovaní dôkazov. Vnútorné presvedčenie súdu premietnuté do skutkovej vety rozsudku sa musí zakladať na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a musí byť výsledkom duševnej činnosti založenej na logických úsudkoch a logických operáciách. Inak povedané, dôkazy v ich komplexnosti musia tvoriť súvislú líniu vedúcu bez rozumných pochybností k tomu záveru, ktorý súd urobil.

Ak má súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (či sa skutok stal, či ho spáchal konkrétny obžalovaný a podobne), má rozhodnúť v prospech obžalovaného, volí taký variant skutkového riešenia, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Treba však zdôrazniť, že aj tu musí ísť o pochybnosť „rozumnú", teda takú, ktorá je vysvetliteľná logickými postupmi a úvahami a má logický a vysvetliteľný základ. Treba pritom rozlišovať medzi „rozumnou pochybnosťou" a pochybnosťou „rozumne vysvetliteľnou". Naviac nejde o akúkoľvek pochybnosť ohľadne niektorých, podstatu nemeniacich detailov (napr. rozpory ohľadne počtu stretnutí obžalovaných, presného dátumu stretnutí a pod.), ale o pochybnosť o podstate obvinenia. Súd si je vedomý i povinnosti aplikovať pri svojom rozhodovaní zásadu v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ak prichádza do úvahy aj iný priebeh skutku, než aký uvádza obžaloba, je potrebné vyhodnotiť situáciu v prospech obžalovaných osôb. Súd hodnotenie vykonaných dôkazov zameral na to, či ku skutku, ktorý bol uvedený v obžalobnom návrhu došlo, či vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností preukázali to, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako to je uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo, že F. G. bol zavraždený dňa 21.12.2006 na pozemku rodinného domu na Puškinovej ulici č. 42 v Prievidzi. Zo záverov znaleckého posudku č. 305/2006 zo súdneho lekárstva vypracovaného znalcami MUDr. L. O. a MUDr. V. C. dňa 01.09.2007 s fotodokumentáciou zo súdnej pitvy poškodeného F. G. vyplýva, že išlo o násilnú smrť pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá je v priamej časovej a príčinnej súvislosti s poranením hlavy, hrudníka a brucha, ktoré poškodený utrpel mechanizmom opakovaných strelných poranení konaním inej osoby bližšie neurčenou strelnou zbraňou kalibru 7,65 mm, a to okolo 20.00 hodiny dňa 21.12.2006 na pozemku rodinného domu na Puškinovej ulici č. 42 v Prievidzi. Poškodenému boli spôsobené viaceré strelné poranenia mozgu, lebečných štruktúr, skeletu hlavy, pravých pľúc, srdca, pečene, ľavej obličky, viaceré strelné poranenia trupu spojené s krvácaním do oboch hrudných dutín, do osrdečníkového vaku, do dutiny brušnej a navonok, ktoré zranenia viedli k jeho smrti. Ani jedno zo strelných poranení si nespôsobil poškodený sám vlastným konaním a k úmrtiu poškodeného došlo niekoľko málo desiatok sekúnd po utrpení predmetných strelných poranení dňa 21.12.2006 v čase okolo 20.00 hod. Všetky poranenia zistené na tele poškodeného vznikli jednoznačne za jeho života, neboli zistené žiadne obranné zranenia, z čoho vyplýva, že útok strelnou zbraňou voči poškodenému bol náhly a neočakávaný, pričom už v prvej fáze útoku poškodený utrpel smrteľné poranenia hlavy, ktoré viedli v krátkom čase k jeho smrti. Znalci konštatovali, že smrti poškodeného by sa nedalo zabrániť ani poskytnutím okamžitej špecializovanej rýchlej pomoci, pretože strelné poranenia hlavy, hrudníka a brucha v stupni a rozsahu, v akom boli zistené pri pitve, boli absolútne nezlučiteľné so životom. Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistiky č.p.: PPZ-14005/ KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 11.05.2007 dokázal prítomnosť povýstrelových splodín na krku a čele poškodeného F. G., ako aj na modrej športovej bunde poškodeného v časti mechanických poškodení. Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistiky č.p.: PPZ-14005/ KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 16.01.2007 potvrdil, že nábojnice nájdené na mieste činu a strely nájdené pri pitve poškodeného F. G. boli súčasťou nábojov kalibru 7,65 Browning, československej výroby, továrenskej značky Sellier&Bellot. Náboje uvedeného kalibru sú určené predovšetkým do samonabíjacích pištolí, v malej miere aj do samopalov, prípadne revolverov príslušného kalibru. Napokon závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistiky č.p.: PPZ-14005/KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 03.04.2007 potvrdili, že na mieste činu zaistený biologický materiál - krv, pochádza prevažne od poškodeného F. G.. Porovnávaním profilov DNA s ďalšími osobami, S. G. a V. O. nebola zistená zhoda. Následne súd hodnotil to, či sumár vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní dáva spoľahlivý základ pre rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, alebo vykonané dôkazy neposkytujú spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o vine obžalovaného, či teda možno mať pochybnosti v

rovine rozumnej istoty o tom, že obžalovaný Ing. H. G. nemá žiadny podiel na zavraždení poškodeného F. G.. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súd sa pri zisťovaní skutkového stavu veci a pri hodnotení vykonaných dôkazov zameral na zisťovanie a hodnotenie aj toho, či niečo spája obžalovaného Ing. H.a G. s poškodeným F. G. a najmä z akého dôvodu títo dvaja menovaní prišli do kontaktu. Súd samozrejme zisťoval aj to, či obžalovaného a poškodeného niečo spája, ak ich niečo spája, čo to je, či mali medzi sebou nejaké nezhody, a ak nejaké nezhody medzi sebou mali, tak čo bolo ich dôvodom. Všetky uvedené skutočnosti súd zaujímali z dôvodu, či obžalovaný Ing. H. G. mal nejaký motív konať tak, ako je uvedené v skutku tohto rozsudku. Počas dokazovania na hlavnom pojednávaní pri výsluchu niektorých svedkov sa obžalovaný snažil poukázať na to, že poškodený F. G. mal nezhody najmä s V. R.m a tieto nezhody mali svoj základ v rozdielnych ekonomických záujmoch súvisiacich so SKI Parkom Ružomberok. V. R., ktorého s poškodeným F. G. spájal záujem o SKI Park mohol patriť k podozrivým iba v počiatočnom štádiu vyšetrovania, v žiadnom prípade však nie po tom ako došlo k objasneniu podstatných skutočností, ktoré súviseli s obchodnými a majetkovými záujmami konkrétnych osôb vo vzťahu ku SKI Parku Ružomberok. Uvedené sa o to viac týka aj bratov O. a svedka U., ktorých s poškodeným F. G. vôbec nespájal SKI Park, ale boli len priatelia s poškodeným. Súd zistil z výsluchu najmä svedka R., ale aj z výsluchu obžalovaného, že celej veci predchádzal spor medzi pôvodne dvoma obchodnými partnermi, Z. a R.m. Z. sa následne spojil s poškodeným F. G. v súvislosti s postúpením pohľadávky v sume 580.000 Eur. Na opačnej strane záujmov stál R., ktorý sa neskôr spojil obžalovaný a to práve v súvislosti so SKI Parkom a s financovaním rozvoja SKI Parku. Podľa tvrdenia Zubovského poškodený F. G. získal falošnú pohľadávku, ktorá mala svoj pôvod v už spomenutých obchodných a majetkových sporoch Sidoroviča a Zubovského. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súd pri vykonávaní hlavného pojednávania na základe zásady bezprostrednosti môže hodnotiť postoj svedka Zubovského ako človeka, ktorý vkladal určité nádeje, osobné aj finančné do SKI Parku Ružomberok, vo fungovaní ktorého videl možnosť uplatnenia sa najmä jeho detí. Svedok R. však pôsobil na hlavnom pojednávaní ako človek podvedený, ktorý prišiel o svoje peniaze vložené do SKI Parku Ružomberok a do určitej miery bolo vidieť na tomto svedkovi aj obavu z toho, že má vypovedať proti obžalovanému, keďže časom zistil, s kým má v osobe obžalovaného do činenia. Tento svedok totiž povedal, že asi po dvojmesačných rokovaniach s obžalovaným sa dozvedel, že obžalovaný je spájaný s podsvetím. Je tiež faktom, že svedok R. sa musel niektorých svojich práv niekoľko rokov domáhať na slovenských súdoch. Tento svedok potvrdil, že si síce požičal od obžalovaného peniaze, ale tieto obžalovanému riadne vrátil, a práve preto zostal prekvapený a cítil sa byť podvedený, keď zistil, že mu bol poskytnutý v podstate fiktívny úver vo výške 90 miliónov Sk obžalovaným Ing. H.om G. za pomoci právnika obžalovaného JUDr. N.a. Svedok R. dodatočne zistil že akcie spoločnosti SKI Park Ružomberok boli v rozhodnom čase prevedené z jeho spoločnosti ASDEZ Invest Management, a.s. na spoločnosť K.S.I., spol. s r.o., ktorá spoločnosť patrila obžalovanému L.. G.. Svedok sa tak konaním obžalovaného a JUDr. N.a cítil podvedený, pretože prišiel o spoločnosť, do ktorej vložil peniaze. Podľa svedka R. zo všetkého vlastne vyťažil obžalovaný L.. G., ktorý tak ovládol spoločnosť SKI Park Ružomberok. Treba už len dodať, že to teda nebol svedok R., kto by mal záujem na fyzickej likvidácii poškodeného F. G.. Nemožno prehliadnuť zároveň to, že tento svedok vypovedal o konkrétnych krokoch, ktoré postupne vykonali obžalovaný a ním riadené osoby, najmä právnik zastupujúci obžalovaného v niekoľkých veciach - JUDr. N. a svedok C., ktoré priamo súviseli so spoločnosťami SKI Park Ružomberok, a.s. a SKI Ružomberok, s.r.o., aby tak obžalovaný napokon ovládol celú spoločnosť SKI Park Ružomberok, a.s. Medzi tieto kroky patrilo založenie SKI Ružomberok, s.r.o. a fiktívna pôžička v sume 90 miliónov Sk od L.. G. pre svedka R.. Treba poukázať na skutočnosť, že spoločnosť SKI Ružomberok, s.r.o. bola zapísaná do Obchodného registra SR dňa 01.10.2005 a dňa 07.10.2005 bolo podpísané uznanie fiktívneho dlhu medzi dlžníkom SKI Park Ružomberok, a.s. a veriteľom SKI Ružomberok s.r.o. pre účely začatia exekúcie voči spol. SKI PARK Ružomberok, a.s. Notárska zápisnica bola exekučným titulom voči spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s., na základe ktorej bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 24.11.2005. Ide o

ten istý dátum, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Uvedený postup nemožno logicky vysvetliť iným, v rovine rozumnej istoty prijateľným spôsobom ako tým, že obžalovaný L.. G. si uvedomoval hrozbu konkurzu, ako aj z neho vyplývajúcu nemožnosť dostať sa k majetku spoločnosti v konkurze, o čom svedčí aj aktivita smerujúca k zamietnutiu návrhu spol. ECO TRADE, s.r.o. na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol podaný dňa 11.07.2005. Tým sú preukázané konkrétne kroky obžalovaného L.. G. od založenia spoločnosti cez vyvolanie exekúcie a to všetko jednoznačne za účelom získania majetku spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s. prostredníctvom exekúcie, ktorá však musela byť momentom vyhlásenia konkurzu prerušená. Do mesiaca február 2006 pritom svedok R. postupoval spoločne s obžalovaným a s cieľom záchrany majetku spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s. Dňa 11.10.2005 udelil R. plnú moc JUDr. N.ovi na konanie v mene spol. SKI Park Ružomberok, a.s. pred Centrálnym depozitárom cenných papierov. Predmetné plnomocenstvo bolo JUDr. N.om dňa 05.06.2007 bez vedomia R. využité pri prepise akcií uvedenej spoločnosti na K.S.I., spol. s.r.o., v ktorej bol práve zhodou okolností konateľom obžalovaný L.. G.. Dňa 19.01.2006 odvolal svedok R. všetky plné moci, ktoré v súvislosti so SKI Park Ružomberok, a.s. udelil JUDr. N.ovi, čo je v súlade s tvrdeniami svedka R., že mali s obžalovaným L.. G. dobré vzťahy práve do februára 2006 a potom už nemali žiadny kontakt, lebo mali zjavne odlišné ciele riešenia záležitostí spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s. Žiada sa dodať už len toľko, že svedok R. nemal na základe uvedených skutočností motív dať zavraždiť poškodeného F. G. v súvislosti so SKI Park Ružomberok, a.s., pretože poškodený F. G. proti tomuto svedkovi a jeho záujom v SKI Parku nepostupoval a ani nevedel o existencii zločineckej skupiny „Z.ovci". Možno potom súhlasiť so svedkom R.m v tom, že práve obžalovaný L.. H. G. je jediným, kto z opísanej situácie a zo sporu vyťažil, keďže ovládol SKI Park Ružomberok, a.s. V nadväznosti na skôr opísanú situáciu v spoločnostiach SKI Park Ružomberok, a.s. a SKI Ružomberok, s.r.o. treba poukázať na podstatnú časť obsahu konkurzného spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27K/49/2005 SKI Park Ružomberok, a. s., ktorý obsah podľa názoru súdu presvedčivo preukazuje motív konania obžalovaného L.. H.a G. objednať zavraždenie poškodeného F. G.. V rámci svojej obhajoby sa obžalovaný snažil súd presvedčiť, že zavraždením poškodeného F. G. sa celá situácia iba skomplikovala a to, čo sa stalo F.ovi G.u vôbec nevyhovovalo obžalovanému, lebo sa obaja ohľadom postupu v SKI Parku Ružomberok spolu na niečom už dohodli ešte pred zavraždením poškodeného F. G.. Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal najmä na výpoveď svedka M. v tom, že svedkovi M. obžalovaný pri stretnutí povedal, že sa obžalovaný s poškodeným G. dohodli, že poškodený si nechá peniaze a obžalovaný si nechá SKI Park, pričom obžalovaný následne dodal, že svedok M. vlastne o dohode nevie nič. O. C., ktorý dokonca zastupoval spolu s JUDr. N.om v konkurznom konaní SKI Ružomberok však nevedel vôbec nič o tom, že by niekto uzavrel dohodu s poškodeným F. G. ohľadne spoločného postupu v rámci SKI Parku Ružomberok. Listiny nachádzajúce sa v skôr spomenutom konkurznom spise Krajského súdu Banská Bystrica však poukazujú na „ silné" postavenie poškodeného F. G. vo vyhlásenom konkurze proti dlžníkovi SKI Park Ružomberok, s.r.o. V spomenutom konkurznom spise sa nachádza Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá ešte dňa 02.01.2005 medzi GLOBEX CAPITAL, Financial Services G.m.b.H. (pozn. zastúpená S. Z.) ako postupcom pohľadávky a ECO TRADE, s.r.o. ako postupníkom (pozn. zastúpená L. S.). Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi SKI PARK Ružomberok, a.s., ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.05.2001 v objeme 580.000 Eur medzi postupcom a dlžníkom. Zmluvou sa postupujú všetky práva a príslušenstvá postupovanej pohľadávky na postupníka. Predmetná zmluva a postúpení pohľadávky má svoj základ v nedodržaní podmienok uvedených v Zmluve o pôžičke uzavretej ešte dňa 20.05.2001 medzi „GLOBEX CAPITAL", Financial Services G.m.b.H. (veriteľ) a SKI PARK RUŽOMBEROK, a.s. (dlžník).

Ako sa zisťuje z článku I - Pôžička a následne z bodu 1.1 zmluvy veriteľ požičia dlžníkovi a dlžník si požičia od veriteľa 580.000 EUR na účely špecifikované v tejto zmluve. Z bodov 1.3 a 2.1 je zrejmé, že príjmy z pôžičky sa veriteľ rozhodol využiť pre dlžníka na vyrovnanie dlžníkových záväzkov voči DOPPELMAYR Seilbahnen GmbH, Rakúsko, konkrétne za účelom zálohy na vyrovnanie vo výške 15% kúpnej ceny zmluvy podpísanej medzi nimi dňa 17.05.2001. Napokon treba poukázať na závažnosť obsahu zmluvy o pôžičke v článku III, bod 3.4, podľa ktorého ak dlžník (SKI PARK RUŽOMBEROK) nebude plniť platby o viac než dve splátky, veriteľ bude oprávnený odstúpiť od zmluvy a požadovať splatenie celej pôžičky spolu s úrokom behom 60 dní od vzniku neplnenia, čo sa aj stalo. Je to dokumentované listom GLOBEX CAPITAL", Financial Services G.m.b.H. z 08.03.2004, ktorý je adresovaný SKI PARK RUŽOMBEROK. Týmto listom veriteľ oznamuje dlžníkovi odstúpenie od dohody o pôžičke z 20.05.2001 z dôvodu omeškania s viac ako dvomi splátkami, preto veriteľ žiada splatenie celej pôžičky spolu s úrokmi najneskôr do 08.05.2004. Všetky skôr uvedené zmluvné vzťahy boli uvedené ako zásadné argumenty v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý návrh podala dňa 11.07.2005 spoločnosť ECO TRADE , s.r.o. proti dlžníkovi SKI PARK Ružomberok. K námietke obžalovaného, že spoločnosť ECO TRADE zastupovala v rozhodnom čase ako konateľka L. S. treba poukázať na konateľkou spoločnosti vydané splnomocnenie ešte z 20.09.2005, ktorým ako konateľka splnomocnila F. G., nar. 04.10.1971, aby ju ako konateľa spoločnosti ECO TRADE a v celom rozsahu výkonu konateľských kompetencií daných zákonom a spoločenskou zmluvou zastupoval, konal jej menom a podpisoval vo všetkých veciach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti, a to v celom rozsahu, aby vyššie uvedenú spoločnosť zastupoval pred súdmi...daňovými úradmi v prípade daňových konaní... Približne po mesiaci od udelenia spomenutého plnomocenstva bolo dňa 27.10.2005 doručené Krajskému súd Banská Bystrica doplnenie návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľom ECO TRADE proti dlžníkovi SKI PARK Ružomberok, a.s. Navrhovateľ ako významné skutočnosti uvádza v doplnení návrhu to, že dlžník - SKI Park Ružomberok, a.s. je spoločnosťou ovládanou V. R.m, ktorý ovláda aj niekoľko ďalších spoločností, pričom ide o personálne a majetkové prepojenie spoločností, na základe čoho dochádza k prevodom majetku alebo akcií v snahe dlžníka vyhnúť sa plneniu záväzkov voči veriteľom. Navrhovateľ zdôraznil, že dňa 01.10.2005 bola založená nová spoločnosť SKI Ružomberok, s.r.o., v ktorej je spoločníkom a štatutárnym zástupcom V. R., pričom nová spoločnosť má do značnej miery zhodný predmet podnikania ako dlžník. Navrhovateľ vyjadril dôvodné podozrenie, že nová spoločnosť by mohla slúžiť k presunu obchodného majetku dlžníka, aby sa tak dlžník dostal z dosahu svojich veriteľov. Dlžník je vlastníkom najmä hnuteľného a nehnuteľného majetku slúžiaceho na prevádzkovanie lyžiarskych vlekov, pričom práve toto je činnosť, ktorou sa má zaoberať aj novo založená spoločnosť SKI Ružomberok, s.r.o. V závere doplnenia návrhu navrhovateľ uviedol, že podľa obsahu správ publikovaných v dennej tlači, novým investorom má byť práve SKI Ružomberok, s.r.o., ktorá získala 56 % akcií dlžníka od spoločnosti FORUM INVEST, a.s. Navrhovateľ vysvetlil dôvodnú obavu, že práve takýmto postupom, navonok síce tvrdeným ozdravením spoločnosti, dochádza v skutočnosti k tomu, že dlžník sa snaží dostať z dosahu svojich veriteľov. Už len z tohto stručného prehľadu je zrejmé, že to nebola L. S. ako konateľka spoločnosti ECO TRADE, ale to bol priamo poškodený F. G., kto konkrétnymi krokmi v prebiehajúcom konkurznom konaní sťažoval či až bránil obžalovanému ovládnuť SKI Park Ružomberok. Poškodený F. G. veľmi dôrazne postupoval pri uplatňovaní práva na základe skôr spomenutej pohľadávky. Pritom nemožno pominúť výšku predmetnej pohľadávky v hodnote 580.000 Eur. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obžalovaný n;evedel a ani nemohol reálne ovplyvniť konanie poškodeného F. G. vo svoj prospech, čo v obžalovanom vyvolávalo nielen pochybnosti, ale zrejme až obavy, či bude v prebiehajúcom konkurze vôbec úspešný a ak áno, tak kedy. Obrana obžalovaného pred neúspechom v konkurznom konaní bola založená v danom čase na neistom argumente, a to, že pohľadávka ECO TRADE je totožná s pohľadávkou, ktorú vlastní aj spoločnosť SKI Park Ružomberok, pritom podľa výpovede svedka Z. aj ten uplatnil v konkurznom konaní rovnakú pohľadávku.

Na tomto mieste treba zdôrazniť, že žiadny z vykonaných dôkazov, či už listinných dôkazov alebo niektorá zo svedeckých výpovedí neoznačila svedka Z. za skutočného „súpera" v konkurznom konaní ani vo vzťahu k obžalovanému ani vo vzťahu k poškodenému. Celú situáciu dotvára konanie správkyne konkurznej podstaty, ktorá predmetnú pohľadávku „z opatrnosti" označila za spornú a pravosť tejto pohľadávky mala byť určená konkurzným súdom. Takýto postup reálne znamenal pre obžalovaného nielen ďalšie problémy a predlžovanie konania spojené s nejasným výsledkom a hrozbou, že môže prísť o peniaze investované do SKI Parku Ružomberok na základe rozhodnutia, že nejde o totožné pohľadávky. Tu nemožno opomenúť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 5C/140/05 bolo dňa 14.11.2005, teda po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, vydané predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo nakladať spoločnosti SKI Park Ružomberok a.s. s majetkom. Niet pochýb o tom, že aj toto predbežné opatrenie sa zaradilo medzi tie kroky poškodeného F. G., ktoré opätovne komplikovali ciele obžalovaného získať SKI Park Ružomberok. Možno potom zhrnúť, že v konečnom dôsledku a v tej najdôležitejšej podstate - majetkovej a finančnej, SKI Park najmä rozdeľoval, a to zásadným spôsobom iba dve konkrétne osoby, obžalovaného L.. H.a G. a poškodeného F. G.. Tak obžalovaný ako aj poškodený mali podstatne rozdielne záujmy vzťahujúce sa na SKI Park Ružomberok. To napokon vo svojej výpovedi priznal aj sám obžalovaný, keď sa snažil súd presvedčiť, že napriek úvodným nezhodám s poškodeným ohľadom ich záujmov v SKI Parku našli spoločné riešenie a dohodu. Súd neuveril takémuto tvrdeniu obžalovaného, ktorým sa obžalovaný iba snažil od seba odvrátiť motív konania, a to z nasledujúcich dôvodov. Obžalovaný L.. H. G. opakovane vo svojich výpovediach aj na hlavnom pojednávaní potvrdil svoj záujem o SKI Park Ružomberok. Opakovane sa snažil súd presvedčiť o tom, že sa s poškodeným F. G. dohodli v zásade na tom, že obžalovanému pripadne majetok a poškodený dostane peniaze. Na takejto dohode by vo svojej podstate nebolo nič zlé, keby aspoň časť dôkazov potvrdila to, že k nejakej konkrétnej dohode medzi obžalovaným a poškodeným skutočne aj došlo, čo však konkrétne a tým aj presvedčivo nebolo potvrdené žiadnym z vykonaných dôkazov. O údajnej dohode medzi obžalovaným a F. G. vypovedal iba obžalovaný a niečo naznačil svedok O.. Obžalovaný sa snažil presvedčiť súd o tom, že dohoda sa rodila ťažko a boli niekedy aj chvíle, kedy sa obžalovaný s poškodeným F. G. nezhodli. Časť tvrdenia obžalovaného o tom, že dohoda sa rodila ťažko je reálna z dôvodu, že poškodený F. G. si s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou uvedomoval svoje „silné" postavenie po tom, ako spoločnosť ECO TRADE ešte v roku 2005 získala pohľadávku v objeme 580.000 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Obžalovaný však konkrétne neobjasnil a už vôbec nie presvedčivo, na základe konkrétnych skutočností a dôkazov to, ku konkrétne akej dohode medzi ním a poškodeným vlastne došlo a z hľadiska časového, prečo vlastne k uzavretiu dohody nedošlo v čase dávno pred zavraždením poškodeného. Pokiaľ aj obžalovaný vypovedal, že s F. G. našli dohodu v tom, že jeden chcel majetok a druhý chcel peniaze, tak podľa názoru súdu ide iba o pomenovanie toho, čo sa dialo dlhé mesiace od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do okamihu zavraždenia poškodeného F. G.. Niet dôvodu pochybovať o tom, že poškodený F. G. mal záujem najmä o peniaze, keď podal, či zabezpečil podanie návrhu na vyhlásenie konkruzu a uplatnil pohľadávku so skutočne vysokou hodnotou. A na strane druhej niet pochýb o záujme obžalovaného získať SKI Park Ružomberok ako taký, teda jeho majetok. Obžalovaný sa zásadne vyhýbal presnejšiemu pomenovaniu toho, na čom konkrétnom sa to vlastne s poškodeným dohodli, či to bude mať vplyv a ak áno aký na prebiehajúci konkurz a obžalovaný neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti, ktoré by mohli byť spôsobilé verifikovať tvrdenú dohodu s poškodeným. Dá sa preto konštatovať, že obžalovaný iba vytváral zdanie uzavretia dohody. Súd by považoval tvrdenie obžalovaného po dohode s poškodeným za reálnejšie v takom prípade, pokiaľ by obžalovaný uvádzal aspoň niektoré konkrétne skutočnosti minimálne z pripravovanej dohody, ktoré skutočnosti by boli v základných rysoch súladné s výpoveďami svedkov vo veci vypočutý, tých, ktorí mali konkrétny vzťah ku SKI Parku a poznali v ňom pomery. Obžalovaný napríklad vôbec nevysvetlil to, či aspoň rámcovo hovoril na tému možnej dohody so správkyňou konkurznej podstaty, aký postoj, aspoň predbežný správkyňa k tomu zaujala, aký by to malo vplyv na ďalší priebeh konkurzu a nehovoril ani o tom, ako správkyňa konkurznej podstaty reagovala na možnosť, že navrhovateľ vyhlásenia konkurzu sa chce nejakým, dokonca konkrétnym spôsobom

dohodnúť s ďalším účastníkom konkurzu, ktorý si uplatnil tú istú pohľadávku, ktorú správkyňa z opatrnosti poprela. Treba zároveň dodať, že správkyňa konkurznej podstaty nebola „ absolútnym pánom sporu" a niektoré jej kroky musel odobriť súd. Z pohľadu hodnotenia osoby obžalovaného svedkom N. G. na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný bol dobrý stratég, taktik a všetko si vopred dopodrobna premyslel, sa priam žiadalo, aby obžalovaný reagoval a minimálne vysvetlil údajne dohodnutý spoločný postup s poškodeným F. G.. Pre absenciu uvedených vysvetlení súd neuveril údajnej dohode medzi obžalovaným a poškodeným a slovné spojenia, že poškodený chcel peniaze a obžalovaný majetok vôbec neznamenajú nejakú dohodu, ale iba predstavu strán, čo ich prioritne zaujíma. Že sa malo všetko údajne dohodnúť v januári 2007, keď by boli prítomní aj S. O. na strane poškodeného F. G. a JUDr. O. N. na strane obžalovaného L.. H.a G. a niečo svojou výpoveďou naznačoval v tomto smere aj svedok O. ešte neznamená že by skutočne ku konkrétnej dohode aj došlo. O. a N. boli vlastne len štatistami, výkonnými pracovníkmi, ktorí len mali realizovať to, čo si dohodnú obžalovaný s poškodeným. Z obsahu konkurzného spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27K/49/2005 ako aj z výpovedí obžalovaného, správkyne konkurznej podstaty JUDr. H., svedkov Z., M. či niektorých ďalších bolo evidentne preukázané, že viaceré osoby - účastníci konkurzu si uplatnili vo vyhlásenom konkurze tie isté pohľadávky. Niet teda najmenších pochybnosti o tom, že viacerým osobám išlo v súvislosti so SKI Parkom Ružomberok iba o peniaze, o ich získanie. Z vykonaného dokazovania bolo ale celkom evidentné, že iba poškodený F. G. konkrétnymi právnymi krokmi spôsoboval obžalovanému problémy a tým zneisťoval, priam bránil obžalovanému ovládnuť SKI Park Ružomberok. Z vyššie uvedených skutočností a aspoň stručného prehľadu konkrétnych krokov poškodeného F. G., najmä po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, je celkom evidentné, že obžalovaný nedokázal nijakým spôsobom zmeniť postoj poškodeného v prebiehajúcom konkurze tak, aby výsledok konkurzu v konečnom dôsledku dopadol dobre pre majetkové a s tým, samozrejme, spojené aj finančné záujmy obžalovaného. Obžalovaný tak zvolil ten najkrajnejší spôsob, ako ovplyvniť priebeh konkurzu a to „odstrániť" poškodeného F. G., aby nestál „ v ceste" záujmom obžalovaného ovládnuť SKI Park Ružomberok. Na tomto mieste treba dodať, že obžalovaný v tomto smere postupoval veľmi opatrne a tak, aby nebol priamo ani nepriamo osobne spájaný so zavraždením poškodeného F. G.. Treba zdôrazniť, že niet pochybností o tom, že poškodený F. G. bol zavraždený členmi zločineckej skupiny „Z.ovci" a zároveň poškodeného F. G. so záujmami zločineckej skupiny „Z.ovci" vôbec nič nespájalo. Svedkovia R. D., G. G., N. G. ani U. C. nevypovedali o žiadnych skutočnostiach, ktoré by poškodeného G. čo i len okrajovo spájali aspoň s niektorými okrajovými záujmami zločineckej skupiny „Z.ovci", prípadne aspoň so záujmami niektorých členov tejto zločineckej skupiny. Menovaní svedkovia ako členovia zločineckej skupiny „Z.ovci" však potvrdili veľmi dobré vzťahy s osobami ktoré boli označované ako členovia skupiny „Takáčovci". Bol to svedok R. D., kto potvrdil že „Z.ovci" mali pravidelný kontakt s „Takáčovcami", keď tento svedok potvrdil stretnutie, na ktorom bol prítomný obžalovaný L.. H. G. aj „K." F., tiež svedok D.. Svedok N. G. potvrdil dobré vzťahy členov zločineckej skupiny „Z.ovci" s niektorými osobami zo skupiny „Takáčovci". N. G. potvrdil aj to, že to bol L. Z., kto zabezpečoval komunikáciu „Takáčovcov" so „Z.ovcami", a to sa týkalo aj prípadnej fyzickej likvidácie osôb, lebo L. Z. mal veľmi dobré vzťahy so „Z.ovcami" najmä z titulu bývalej spoločnej športovej minulosti a L. Z. sa často zúčastňoval na akciách „Z.ovcov" v Dunajskej Strede. Preto bol nad akúkoľvek pochybnosť preukázaný dobrý vzťah medzi členmi zločineckej skupiny „Z.ovci" a skupinou osôb nazývanej „Takáčovci". Niet dôvodu pochybovať o tom, že základ dobrých vzťahov má svoj pôvod aj v dávnejšej športovej minulosti niektorých členov oboch skupín. Možno už len doplniť to že spomenuté vzájomne dobré vzťahy sa podľa výpovede svedka N. G. prejavili aj v ekonomických záujmoch oboch skupín, keď podľa svedka G. skupina „Takáčovci" na základe dobrých vzťahov len tak prenechala rôzne aktivity „Z.ovcom" kde išlo o obchodovanie s naftou, za ktoré ľudia platili „Z.ovcom" 100.000 Sk mesačne. Dokonca „Takáčovci" vyhodili zo skupiny na D. G., keď sa záujmy tejto skupiny krížili s aktivitami skupiny „Z.ovci". Čo spája obžalovaného L.. H.a G. s pôvodne tiež obžalovaným v tejto trestnej veci, L. Z., veľmi presvedčivo vysvetlil svedok N. G. vo svojej v poradí druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Tento svedok bol totiž opätovne vypočutý po tom, ako prokurátor predložil zápisnicu o výsluchu N. G. síce v

postavení obvineného a v inej trestnej veci, ale N. G. sa v predloženej zápisnici o výpovedi obvineného z 06.08.2020 vyjadroval veľmi podrobne a komplexne k trestnej činnosti, ktorú mala páchať skupina osôb označovaná ako „Takáčovci" a vypovedal aj k L.. H.ovi G. a L. Z.. Súd považoval za potrebné vypočuť N. G. z dôvodu, lebo pôvodne tento svedok uviedol, že obžalovaný L.. H. G. má nejaký vzťah ku SKI Parku Ružomberok, lebo mal ísť na nejaký výsluch a inak svedok v podstate vôbec „nič nevedel" v súvislosti s akoukoľvek trestnou činnosťou, aby následne podrobne vypovedal o konkrétnej trestnej činnosti konkrétnych osôb. Súd uveril svedkovi N. G. to, že pri v poradí prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2020 sa bál obžalovaného L.. H.a G. až tak, že nevypovedal konkrétne o všetkom, čo vedel v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou. Aj z hľadiska hodnotenia výpovede svedka N. G. na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2020 platí už skôr uvedené, že tento svedok po tom, keď sa rozhodol vypovedať k trestnej činnosti osôb označovaných ako skupina „Takáčovci", tak vypovedal na základe ním prežitých udalostí, ktoré z hľadiska jednotlivých osôb a ich činnosti v rámci skupiny „Takáčovci" chronologicky a logicky v čase a mieste vysvetlil, na základe čoho jeho výpoveď súd považoval za presvedčivú a vierohodnú a aj súladnú najmä s výpoveďami svedkom R. D. a G. G.a. Na tomto mieste treba dodať že svedok N. G. patril k vyššie postaveným členom skupiny „Takáčovci". Tento svedok vypovedal o dôležitej skutočnosti a to, že po smrti M. H. sa stal šéfom tejto skupiny práve obžalovaný L.. H. G.. Čo je však z hľadiska prejednávanej trestnej veci taktiež veľmi významné je to, že svedok G. potvrdil to, že k H.ovi G. sa následne vrátil aj L. Z.. Zároveň svedok G. označil L. Z. za osobu blízku L.. H.ovi G., keď v skupine podliehal iba obžalovanému L.. G.. Tým dochádza k vzájomnému prepojeniu obžalovaného cez L. Z. na zločineckú skupinu „Z.ovci". Treba už len dodať, že pri L. Z. nebol vykonaným dokazovaním preukázaný akýkoľvek osobný záujem na smrti poškodeného F. G., nebol preukázaný ani motív pomsty za niečo z minulosti. Inak povedané pokiaľ L. Z. niečo konal v súvislosti s poškodeným F. G. a konal prostredníctvom niektorých členov skupiny „Z.ovci", konal výlučne na pokyn obžalovaného, lebo o konanie proti poškodenému mal výlučne záujem iba obžalovaný. Výpoveď svedka A. G. tak už len dopĺňa výpoveď svedka N. G., že v čase už po spáchaní skutku, keď A. G. povedal vyššie postaveným členom skupiny „Takáčovci", aby o pomoc s ich trestnou vecou požiadali obžalovaného L.. G., ako najvyššieho šéfa skupiny a osobu majúcu veľký vplyv a kontakty, tak mu bolo medzi rečou v rámci skupiny povedané, že obžalovaný L.. G. má iné starosti, pretože kvôli lyžiarskemu kopcu v Ružomberku dal zabiť človeka a teraz to musí riešiť. Neostáva však len pri obyčajnom konštatovaní o prepojení menovaných dvoch skupín cez L. Z.. Svedok G. potvrdil aj to, že obžalovaný mal záujem o SKI Park Ružomberok. To by nebolo samé osebe až také pozoruhodné, lebo aj obžalovaný svoj záujem o SKI Park Ružomberok potvrdil. Čo je však podstatné, že svedok G. potvrdil to, že sa obžalovaný stretával s niekým z Prievidze, koho sprevádzal G. O. a dôvodom stretávania sa bol SKI Park Ružomberok. Podľa svedka, G. O., ako ochrana sprevádzal tú osobu z Prievidze, ktorú svedok následne označil ako G.. A bol to práve obžalovaný, kto sa po jednom stretnutí vyjadril na adresu G. slovami „ko..t drzý arogantný, ešte uvidí". Tým je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané priame prepojenie medzi obžalovaným (cez L. Z. na „Z.ovcov") a poškodeným (ktorý bol šéfom „Z.ovcov- H. Z.om zavraždený), tiež je preukázané to, že obžalovaný bol svedkami zaradený ako šéf skupiny „Takáčovci", bolo tiež preukázané, že obžalovaný viac než nesúhlasil s postojom poškodeného na tému SKI Park Ružomberok a to všetko s dovetkom, že „ ešte uvidí". Ako už bolo spomenuté v odôvodnení tohto rozsudku skôr, skutok bol spáchaný už dňa 21. 12. 2006. Napriek tomu, že od skutku uplynul dlhší čas, nepodarilo sa vyšetrovaním zistiť to, kto skutok spáchal, z akého motívu, prípadne to, či niekto objednal zavraždenie poškodeného F. G.. Po tom, ako sa R. D. priznal ku spáchaniu vyšetrovaného skutku a začal spolupracovať pri objasňovaní vraždy poškodeného F. G., nastal zásadný posun vo vyšetrovaní. Svedok R. D. vo svojej výpovedi priznal, že v čase spáchania skutku patril do zločineckej skupiny „Z.ovci" spolu so svedkom G. G.om. Svedok nevedel uviesť, kto mal záujem na odstránení poškodeného F.

G.. Až po skutku sa dozvedel toľko, že malo ísť o objednávku z Bratislavy. Povedal mu to Z., ale bez označenia objednávateľa. Svedok R. D. aj pred súdom na hlavnom pojednávaní podrobne opísal a názorne na ním, už skôr vyhotovených náčrtoch ukázal to, ako a odkiaľ sledoval dom poškodeného a jeho okolie v meste Prievidza, tiež sledoval firmu poškodeného F. G.. Sledovanie nevykonával pre svoj osobný záujem, ale konal tak iba na základe pokynu svojho nadriadeného v rámci zločineckej skupiny, H. Z.a. Výpovedi svedka možno veriť aj preto, lebo uviedol to, že všetky potrebné údaje na sledovanie poškodeného mu povedal H. Z.. Nemožno prehliadnuť ani to, že svedok R. D. pri previerke výpovede s istotou opísal a ukázal všetky tie miesta v Prievidzi, ktoré mali súvis so sledovaním poškodeného F. G. pred skutkom, ale súviseli aj so zavraždením poškodeného. Svedok G. G. vo svojej výpovedi zaradil svedka R. D. do vražedného komanda skupiny „Z.ovci". Keď svedok popisoval, aké opatrenia so Z.om vykonali pre úspešné vykonanie skutku, tak muselo ísť vzhľadom na opis detailov svedkom o také udalosti, ktoré podľa názoru súdu svedok R. D. osobne prežil. Uvedené sa vzťahuje najmä na privezenie vozidla so zbraňou „škorpión", na ktorej bol tlmič ako aj možnosť v danom vozidle, zaparkovanom v Prievidzi, prespať v prípade potreby a na to pripravené spacáky. Vtedajšia priateľka svedka O. Z. potvrdila, že bola so svedkom pre vyššie uvedené zaparkované vozidlo v Prievidzi. Možno poukázať aj na taký detail, ktorý si svedok R. D. zapamätal aj po rokoch, a to, že jeho vtedajšej priateľke sa nepáčilo to, že v sobotu mala ísť so svedkom po auto až do Prievidze. Práve na základe takýchto detailov, ktoré sa javia ako maximálne reálne a prežité súd uveril svedkovi R. D., že strelcom, ktorý skutok vykonal a poškodeného zavraždil bol H. Z.. Svedok mu robil šoféra a podľa vlastných slov ho priviezol do Prievidze a aj odviezol po vykonaní skutku domov. Na tomto mieste treba zvlášť pripomenúť to, že R. D. sa v inom trestnom konaní priznal k mnohým ďalším závažným konaniam, dokonca k niekoľkým ďalším vraždám. Tento jeho postoj má zásadný význam z hľadiska hodnotenia vierohodnosti jeho výpovede. Svedkovi možno uveriť aj to, že v čase spáchania skutku nemusel vedieť, kto mal záujem na odstránení poškodeného F. G., lebo to napokon pre svedka ani nebolo dôležité. Práve preto je logické a súladné s vykonaným dokazovaním vyjadrenie svedka R. D. v tom, že Z. tomuto svedkovi najskôr nepovedal, kto je sledovaná osoba a až po skutku Z. povedal svedkovi, že to bola objednávka z Bratislavy. Na prvý pohľad zdanlivo neurčité tvrdenie svedka R. D. o objednávke z Bratislavy dostalo celkom konkrétny význam po tom, ako tento svedok potvrdil, že poznal L. Z. cez K. F., ktorému robil vodiča a ochrancu. Svedok R. D. potvrdil, že L. Z. bol nielen veľakrát na narodeninových oslavách „u nich" v Dunajskej Strede, ale veľakrát L. Z. vozil na stretnutia so Z.om, lebo títo dvaja sa poznali zo športovej minulosti, keď boli zápasníci a hovorilo sa podľa svedka R. D., že L. Z. patril do skupiny „Takáčovci". A ako tento svedok potvrdil, obžalovaného L.. G. a L. Z. poznal z dôvodu, že K. F. svedok brával na stretnutia do Bratislavy na stretnutia s oboma menovanými. Treba dodať potom iba to, že žiadny z vykonaných dôkazov nepotvrdil to, že by si L. Z. nejako konkuroval s poškodeným F. G. v súvislosti so SKI Parkom Ružomberok. Aj obhajoba obžalovaného L.. H.a G. poukázala pri hodnotení výpovede svedka D. na to, že svedok R. D. je plne spolupracujúcou osobou. Tento svedok odhaľuje množstvo vykonaných vrážd, a preto tento svedok nemá dôvod klamať a neusvedčovať obžalovaného, pokiaľ by mal tie informácie, ako tvrdí svedok G., že všetky informácie o vražde získal od svedka D.. Ani obhajoba nespochybňuje výpoveď svedka R. D. a zároveň ju hodnotí, či už výpoveď v postavení obvineného, ale aj výpoveď v postavení svedka v prípravnom konaní a rovnako tak aj výpoveď v súdnom konaní ako konzistentnú a vierohodnú. Keďže svedok spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestnej činnosti aj v iných trestných veciach, tak je vylúčené, že by neoznačil svedka G.a ako účastníka v žalovanom skutku.

Treba poukázať na skutočnosť, že v rámci príprav na skutok svedok na viacerých miestach spomína aj osobu G. G.a, ktorý bol už v čase vykonania skutku Z.ov zástupca v skupine, tento im mal na vykonanie skutku poskytnúť spomínané vozidlo - Mercedes furgon a vybaviť ho krabicou so žiarovkami a dodacím listom pre prípad, že by ich zastavila polícia a kontrolovala obsah vozidla. Výpoveď svedka R. D. je tak potvrdzovaná v týchto skutočnostiach výpoveďou svedka G. G.a a tiež previerkami výpovedí na mieste. Konkrétne informácie o pripravovanom skutku úkladnej vraždy poškodeného F. G. malo iba niekoľko málo osôb jednak z prostredia skupiny osôb označovanej ako „Takáčovcov" a jednak z prostredia zločineckej skupiny „Z.ovci". Z tohto dôvodu treba súhlasiť s vyjadrením obžalovaného L.. H.a G. zo záverečnej reči, kde obžalovaný uviedol „A práve výpoveď svedka G.a, pripomínam, ako jediná ma priamo spája s objednávkou vraždy F. G. a to tak, že som si mal údajne túto vraždu objednať u „Z.ovcov" cez L. Z.". Výpoveď tohto svedka treba preto hodnotiť v kontexte všetkých skôr spomenutých dôkazov, a to výpoveď tohto svedka jednak ako celok a výpoveď tohto svedka rozdelenú na dve časti, keď prvá časť výpovede svedka sa vzťahuje na okolnosti objednania vraždy poškodeného F. G. a druhá časť výpovede svedka sa vzťahuje na okolnosti príprav a samotného vykonania vraždy poškodeného. Ako už bolo spomenuté skôr, prvá časť výpovede svedka G.a sa vzťahuje na objednanie vraždy poškodeného F. G. prostredníctvom L. Z., člena skupiny označovanej ako „Takáčovci". Súd v súvislosti s touto časťou výpovede poukazuje na zápisnicu o previerke výpovede na mieste so svedkom G. G. zo dňa 18.10.2018 (č.l.2435, zv.IX.). Z obsahu zápisnice sa zisťuje že previerka začala pri reštaurácii Garden restaurant. Je pravdou to, na čo poukázala aj obhajoba obžalovaného, že svedok G. G. spomenul vo svojej výpovedi ako názov reštaurácie slovo Jazmín. Na fotkách z previerky výpovede svedka je zreteľný nápis GARDEN RESTAURANT. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť to, že ku skutku došlo ešte v roku 2006. Nie je nič neobvyklé to, že reštaurácie menia majiteľov a menia aj svoje názvy. Objekt reštaurácie Garden restaurant sa však aj v súčasnosti nachádza pri hoteli Bratislava, teda na tom mieste, kde sa stretli Z., G. a Z.. Niet žiadnych konkrétnych skutočností pre záver o tom, že toto stretnutie si svedok G. iba vymyslel. Treba vziať do úvahy tú skutočnosť, že v čase stretnutia, ktoré opisuje svedok G. G. už bola vykonaná vražda V. F. (dňa 13.11.2006), ktorého v hierarchii zločineckej skupiny nahradil G. G., ktorý bol podriadený šéfovi skupiny H. Z.ovi. G. G. prijateľne vysvetlil to, prečo teda on so Z.om išli do Bratislavy. Prijateľné je aj to vysvetlenie, že dôvodom stretnutia s L. Z., prezývaným „Balvan" bola objednávka vraždy prostredníctvom L. Z.. Svedok G. G. vo svojej výpovedi vcelku podrobne a presvedčivo opísal stretnutia medzi Z.om a obvineným Z., na ktorých došlo najskôr k objednávke vraždy poškodeného, k zaplateniu zálohy za vykonanie vraždy a následne bol zaplatený doplatok za vykonanú vraždu. Svedok G. nakreslil situáciu v reštaurácii, ktorej bol prítomný pri objednaní vraždy. Hodnovernosti takejto výpovede dodávajú aj niektoré ďalšie skutočnosti uvádzané svedkom G.om. Ide o postup, keď šéf skupiny Z. prikázal G. G.ovi, aby si sadol k vedľajšiemu stolu. Tu možno vo všeobecnosti poukázať na poznatky z ostatných prejednávaných prípadov, že pri takýchto stretnutiach sedávali tí, ktorí si mali medzi sebou vymeniť nejakú informáciu vždy osamote a ostatné sprevádzajúce osoby sedávali pri vedľajších stoloch, dávali pozor, aby neboli rušení tí, čo sa stretli a pokiaľ bolo viacej sprevádzajúcich osôb, tak jedna z nich vždy pre istotu sedela v motorovom vozidle. Ďalšou skutočnosťou, ktorá dodáva na presvedčivosti výpovedi svedka v časti objednávky vraždy je to, keď svedok G. G. k rozhovoru medzi L. Z. a H. Z.om uviedol, že títo si šuškali, ale dal sa počuť obsah ich rozhovoru. Stlmený hlas pri vzájomnom rozhovore, aby niekto z ďalších návštevníkov reštaurácie pokiaľ by v reštaurácii bol, nerozumel rozhovoru, je niečo reálne a uveriteľné. Rovnako tak je uveriteľne to, že G. G. sedel pri vedľajšom stole, čo sa dá vnímať ako určitá bariéra či ochrana, aby Z. a Z. pri svojom rozhovore neboli rušení. Nákres z reštaurácie, ktorý vyhotovil svedok G. G. na hlavnom pojednávaní sa javí ako reálny a zodpovedajúci situácii na mieste samom. Rovnako tak sa ako reálne javia vzdialenosti medzi jednotlivými stolmi, o ktorých svedok vypovedal. Pokiaľ aj boli medzi jednotlivými stolmi paravány na čo poukázal v rámci svojej obhajoby aj obžalovaný, ktoré podľa názoru obžalovaného zabraňovali šíreniu zvuku, tak paravány určite nemajú schopnosť pohlcovať zvuk úplne alebo aspoň tak, aby neboli

zrozumiteľné slová rozprávajúcich sa. Paravány sú totiž zvyčajne veľmi tenké, ľahké, aby sa s nimi dalo v prípade potreby dobre manipulovať, prenášať ich. Reáliám zodpovedá aj to, čo svedok G. pri prvom stretnutí v reštaurácii počul a to že „Inžinier", čo je jedna z prezývok obžalovaného L.. H.a G. si objednal vraždu nijakého podnikateľa z Prievidze. Nie je sporné to, že poškodený F. G. bol v danom čase podnikateľom z Prievidze. Podľa názoru súdu realite zodpovedá aj to, že pri druhom stretnutí bola odovzdaná záloha za vykonanie objednanej vraždy. Na prvom stretnutí medzi objednávateľom a vykonávateľom zvyčajne prichádza k dohode, čo sa má vykonať a čo to stojí. Je pochopiteľné, že málokto zo sebou nosí takú vysokú sumu peňazí, v akej mala byť odovzdaná záloha. Práve preto bez rozumných pochybností možno konštatovať, že po vzájomnej dohode o vykonaní vraždy a o poskytnutí zálohy nasledovalo odovzdanie tejto zálohy. Napokon reálne je aj to, že až po vykonaní vraždy objednávateľ vyplatí zvyšnú časť dohodnutej sumy, a preto došlo k tretiemu stretnutiu medzi Z. a Z.om, na ktorom stretnutí bol vyplatený zvyšok dohodnutej sumy. Ak si G. G. už presne nepamätal, či zvyšok sumy sa nachádzal v obálke alebo v bielej igelitke, tak akceptovateľné je aj jeho vysvetlenie, že k udalosti došlo už pred štrnástimi rokmi. Ďalej súd nemá dôvody pochybovať ani o tej časti výpovede svedka G. G.a, keď mu povedal Z., že „Balvan" doniesol peniaze na vraždu, ktorú objednal „G.", čo je ďalšia prezývka obžalovaného L.. H.a G.. Napokon podľa názoru súdu skutočnosti zodpovedá aj to že sa svedok G. G. následne opýtal Z.a, kto je to „G." a dostal odpoveď, ktorá zodpovedala vykonanému dokazovaniu, že je to H. G., ktorý šéfuje „Takáčovcom" a je šéf „Balvanovi". Ak bola vyplatená po vražde zvyšná suma za vykonanie vraždy, tak je logické to, čo uviedol svedok G., že obžalovaný L.. G. mal vyjadriť spokojnosť s vykonaním objednávky. Z výsluchu svedka G.a, obdobne ako z výsluchu D., je zrejmé, že medzi predstaviteľmi „Z.ovcov" a „Takáčovcov" boli dobré vzťahy a navzájom sa poznali, pričom riešili spoločne aj také situácie, keď sa im krížili záujmy ako v prípade „Takáčovca" D. G., resp. si vypomáhali v trestnej činnosti. Pri hodnotení ďalšej časti výpovede svedka G.a, ktorá sa týkala okolnosti ohľadne zavezenia Mercedesu s väčším nákladným priestorom, v ktorom sa nachádzala vražedná zbraň, do Prievidze a týkala sa aj osoby vykonávateľa vraždy mal aj súd zásadné pochybnosti o tom, či tento svedok vypovedal o tom, čo reálne prežil alebo v jeho výpovedi ide iba o súhrn informácií, ktoré začal získavať vroku 2010 od členov zločineckej skupiny „Z.ovci". Je faktom, že R. D. a G. G. boli obvinení z množstva obdobných skutkov spáchaných v danom období, za niektoré boli už aj právoplatne odsúdení, v iných sa naďalej vedie vyšetrovanie, preto majú dôvod nepamätať sa na detaily všetkých spáchaných skutkov. Zároveň ale treba dodať, že svedok G. pri previerke výpovede vo vzťahu k vyzdvihnutiu vozidla - dodávky, k jeho prevozu do Prievidze a k jeho zaparkovaniu si nebol istý a niektoré detaily nevedel vôbec povedať. Vysvetlil to tým, že bol v Prievidzi iba raz a že ho navigoval „Csonty". Z dôvodu nepresností a nevedenia niektorých skutočnost, ktoré by vedieť svedok G. mal, ak tvrdí, že v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste bol sa jeho výpoveď dostala do rozporu s výpoveďou svedka R. D., ktorý si pamätal aj také detaily a vypovedal o nich zhodne v niekoľkých výpovediach. G. vysvetlil odvoz vozidla do Prievidze iba tým, mu to prikázal Z., čo samé osobe sa mohlo stať. Načo by to ale bolo potrebné, keď D. vie šoférovať, pozná cestu do Prievidze aj miesto, kde vozidlo treba odstaviť, lebo predtým sledoval poškodeného F. G. Nepamätal si však pri previerke to, čo uviedol D., že vozidlo sa bralo z dvora firmy G.a. Svedok R. D. vypovedal, že si nepamätá na to, že by dakedy išiel spolu s ním do Prievidze aj G. G., a napokon dodal, že G. s ním nikdy do Prievidze nešiel a neviezol pri tej príležitosti dodávku. Ešte väčší rozpor nastal pri výpovedi svedkov D. a G.a v tom, kto zavraždil poškodeného F. G.. Keď sám G. označil R. D. ako člena vražedného komanda v minulosti, čo D. nijako nespochybnil, tak je logické, že sa R. D. zúčastnil skutku zavraždenia poškodeného F. G. a zvlášť po tom, ako poškodeného opakovane sledoval. Naproti tomu aj podľa záverov znaleckého posudku podaného na G. G.a tento sa vyhýbal násiliu a hľadal zámienky, aby nemusel na niekoho strieľať. Nie je zrejmé ani to, prečo by R. D. celú cestu do Prievidze hovoril G.ovi o tom, čo ide v Prievidzi vykonať a zvlášť, keď to R. D. poprel a dodal, že o tomto skutku povedal svedkovi G.ovi až v roku 2010, keď si G. G. začal zisťovať informácie o závažnejších skutkoch spáchaných „Z.ovcami".

Treba len súhlasiť s argumentáciou obhajkyne obžalovaného v tom, že ak by mal svedok G. informácie o vražde ešte z roku 2006, nemusel by sa pýtať svedka D. na okolnosti vraždy až po roku 2010. A skutočne načo by sa aj pýtať G. mal na okolnosti vraždy až po roku 2010, keď údajne deň po zavraždení poškodeného F. G. malo dôjsť ku stretnutiu Z.a, D. a G.a a Z. sa mal D. pýtať na vykonanie skutku, čo podľa obhajoby postráda elementárnu logiku. Žiada sa už len dodať, že médiá vo svojich správach vlastne ihneď potvrdia spáchanie skutku, tak načo by sa Z. mal D. pýtať, či skutok vykonal. Aj keď treba súhlasiť s obhajobou obžalovaného v tom, že výpoveď svedka G. G.a je jediný priamy dôkaz o objednávke vraždy obžalovaným, nejde o dôkaz absolútne osamotený a bez akejkoľvek podpory inými vykonanými dôkazmi. V uvedenej súvislosti sa žiada poukázať na časť výpovede svedka U. C. z 10.10.2018 na č. l. 1790-1791, kedy svedok pred vyšetrovateľom vypovedal tak, že „mám takú vedomosť...asi od G.a, že ak sa jedná o podnikateľa z Prievidze, tak viem, že toto bola nájomná vražda a mali ju vykonať „Y." teda R. D. a Z.....Čo ja viem, tak motívom mali byť nejaké spory ohľadne lyžiarskych vlekov, alebo lyžiarskeho strediska... Takto si to viem ja vyskladať...Čo sa týka objednávky vraždy, viem to tak, že toto bola skupina z Bratislavy, čo si objednala, boli to „Takáčovci", a že od nich mal niekto spor ohľadne toho vleku. Ale ja neviem konkrétne povedať osobu, ktorá to bola. Taktiež neviem konkrétne povedať, kto to od nich objednal a ako prebehlo to objednanie. Svedok U. C. sa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní odvolával na svoj zlý zdravotný stav, na úraz hlavy a s tým súvisiacu zlú pamäť. To je však aktuálny stav svedka, pričom časť prečítanej výpovede bola svedkom vykonaná ešte pred úrazom. Dá sa povedať, že svedok uviedol v koncentrovanej podobe tie najpodstatnejšie skutočnosti k trestnej činnosti a okrem dvoch podstatných skutočností inak vypovedal zhodne so svedkom G. G.om. Prvou podstatnou skutočnosťou je rozdiel v osobe vykonávateľa vraždy, kde svedok C. namiesto skutku prítomného G. G.a uvádza H. Z.a a druhou podstatnou skutočnosťou je rozdiel v tom, že svedok neuvádza meno objednávateľa vraždy. Svedkom C. uvedené skutočnosti, že objednávka vraždy bola od skupiny z Bratislavy, boli to „Takáčovci" a niekto od nich mal spor ohľadne vleku alebo lyžiarskeho strediska, jednoznačne smerujú, k obžalovanému L.. H.ovi G. ako k objednávateľovi vraždy Je namieste otázka, kto iný z Bratislavy, okrem obžalovaného L.. H.a G. by mal mať záujem na zavraždení F. G. a najmä z akého konkrétneho dôvodu? Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nevyplynulo nič konkrétne v tom smere, že by si F. G. v rozhodnom čase konkuroval obchodne, majetkovými záujmami alebo inak bol v nejakom vážnom konflikte s inou osobou, ako práve s obžalovaným L.. H.om G.. Obhajoba obžalovaného okrem iného poukázala v súvislosti s výpoveďou svedka, ktorý mal páchateľa usvedčovať, na rozhodnutie ESĽP v prípade V. proti Slovenskej republike, a ostatné dôkazy boli iba nepriame a mali dôkazný význam iba pri ich posúdení s priamym dôkazom v podobe dotknutej svedeckej výpovede a k rozhodujúcemu zvratu v prípade došlo práve v dôsledku zmeny výpovede tohto svedka. Preto podľa ESĽP išlo o rozhodujúci dôkaz proti sťažovateľovi. Sťažovateľ pritom tvrdil nedôveryhodnosť výpovede svedka práve pre výhody, ktoré tento svedok získal v inom trestnom konaní, v ktorom vystupoval ako obvinený z vraždy. Na tomto mieste treba dodať, že súd nezistil a obhajoba nepreukázala to, že by svedok R. D. a najmä svedok G. G. za svoje výpovede dostali konkrétne výhody v iných trestných konaniach vedených proti ich osobám ako proti obvineným. Preto podľa súdu nie je argumentácia obhajoby s poukazom na prípad V. proti Slovenskej republike použiteľná v teraz prejednávanej veci. Na teraz prejednávanú vec nemožno aplikovať ani rozhodnutie ESĽP v prípade V. proti Bulharsku, lebo v teraz prejednávanej veci nebolo preukázané to, že by obaja priami svedkovia už dostali, alebo im aspoň bola sľúbená beztrestnosť výmenou za ich výpovede. V uvedenej súvislosti nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že svedkovia D. a G. boli v inom konaní pred špecializovaným trestným súdom už právoplatne odsúdený na vysoké tresty odňatia slobody. Obžalovaný L.. H. G. sa obhajoval vo vzťahu k výpovediam troch svedkov, ktorí ho spájajú s vraždou poškodeného F. G. tým, že svedkovia klamú a ich výpovede sú výsledkom dohody svedkov s orgánmi činnými v trestnom konaní. G. G. na hlavnom pojednávaní, ktorý obžalovaného L.. H.a G. usvedčil z

objednávky vraždy poškodeného F. G., si podľa obžalovaného vymýšľa a klame a výpoveď svedka je účelová, lebo mala svedkovi zabezpečiť určité výhody vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní ďalších trestných činov tohto svedka. Obžalovaný rovnako vyhodnotil aj výpoveď svedka R. D. ako výpoveď vymyslenú a slúžiacu na získanie výhod vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní. Napokon aj výpoveď svedka N. G. druhú v poradí na hlavnom pojednávaní vyhodnotil obžalovaný tak, že výsluch tohto svedka síce navrhol sám obžalovaný, lebo čakal od svedka, že povie pravdu, ale výpoveď tohto svedka bola jedna veľká lož. Podľa obžalovaného svedok N. G. sa stal spolupracujúcim svedkom, ktorý sleduje určitý cieľ a došlo medzi týmto svedkom a orgánmi činnými v trestnom konaní k uzavretiu dohody na základe zištných dôvodov N. G.. Cieľom tohto svedka je podľa obžalovaného L.. H.a Kudličku čo najviac uškodiť obžalovanému. O konkrétne aké výhody má ísť, ktoré mali byť menovaným svedkom poskytnuté, sa však obžalovaný nezmienil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil poskytnutie neoprávnených či neprimeraných výhod menovaným svedkom, napríklad výmenou, podľa obžalovaného, za nepravdivú svedeckú výpoveď v teraz prejednávanej trestnej veci, ale najmä zistil to, že výpovede týchto troch svedkov opisujú skutočnosti prípadu tak, že ich jednotlivé výpovede sa vzájomne dopĺňajú v podstatných okolnostiach prípadu alebo v niektorých detailoch a svedkovia pritom uvádzajú také detaily, každý samozrejme zo svojho pohľadu znalosti prípadu, ktoré svedčia veľmi dobre pre záver, že svedkovia museli prežiť udalosti, ktoré opisujú. Samozrejme uvedené neplatí na zistený zásadný rozpor medzi výpoveďami svedkov R. D. a G. G.a v osobe, ktorá strieľala na poškodeného F. G. a v odvoze áut do a z Prievidze. K hodnoteniu obžalovaného, ktorý považuje zásadných svedkov iba za „kajúcnikov", ktorých výpovediam sa nedá veriť, súd pokladá za potrebné uviesť nasledovné. Slovenský právny poriadok síce nepozná pojem „korunný svedok", avšak trestné právo hmotné aj procesné umožňuje priznať výhody spolupracujúcim páchateľom, ktorí vypovedajú proti iným páchateľom závažnej, najmä organizovanej trestnej činnosti. Tieto výhody spočívajúce v zlepšení ich postavenia sa môžu pohybovať od mimoriadneho zníženia trestu /§ 39 ods. 1 písm. e) Trestného zákona/, cez podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218 Trestného poriadku) a iné procesné inštitúty (napríklad dočasné odloženie vznesenia obvinenia), až po zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 215 ods. 3 Trestného poriadku). Z hľadiska prístupu orgánov činných v trestnom konaní sa vyžaduje istá forma dohody medzi nimi a takýmto spolupracujúcim páchateľom. Obhajoba však často poukazuje na nedôveryhodnosť výpovede takéhoto svedka, či na jej účelovosť. Z hľadiska rovnosti zbraní možno vyvodiť záver, že nejde o bežnú výpoveď svedka, keďže motiváciou pre výpoveď môže byť alebo je očakávanie istej formy výhod, ktoré musí svedkovi poskytnúť orgán činný v trestnom konaní, najmä prokuratúra. Súd poukazuje aj na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplývajú základné princípy prístupu k výpovediam spolupracujúcich svedkov. Napríklad vo veci Lorse proti Holandsku ESĽP konštatoval na základe svojej predchádzajúcej judikatúry, že použitie výpovede svedkov, ktorým bola prisľúbená imunita alebo iné výhody, vyvoláva otázky ohľadne práva na spravodlivý proces obvineného a je spôsobilé vyvolať delikátne problémy, keďže takáto výpoveď môže podliehať manipulácii a môže byť urobená výlučne za účelom získania výhod alebo z osobnej pomsty. Použitie takýchto výpovedí však samo o sebe nemôže spôsobiť nespravodlivosť procesu. ESĽP ďalej konštatuje, že aj na tieto výpovede sa vzťahujú záruky spravodlivého procesu v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru a zdôrazňuje, že odsúdenie nemôže byť založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi svedka ktorého obhajoba nemohla vypočúvať. Súd si uvedomuje, že je potrebné veľmi citlivo pristupovať k výpovedi svedka, ktorý je tzv. „korunným svedkom" alebo „kajúcnikom", najmä pokiaľ ide o dôsledné vysporiadanie sa s jej dôveryhodnosťou a okolnosťami, za ktorých sa tento svedok rozhodol vypovedať. Len podporenie výpovede tohto svedka inými dôkazmi môže zabezpečiť, že nedôjde k porušeniu práva obvineného na spravodlivý proces. Tak isto je zrejmé, že aj výpoveď takéhoto svedka bude podliehať právu obhajoby na jej kritickú previerku v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru.

Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že tzv. „kajúcnici" vo svojich výpovediach neusvedčovali obžalovaného L.. H.a G. s tým, že by sa sami vyviňovali zo spáchania trestnej činnosti, naopak zo spáchania trestnej činnosti svedkovia G. G. a R. D. de facto usvedčovali aj samých seba. V záverečnej reči obhajkyňa obžalovaného upozornila na to, že vyvstáva otázka v prípade hodnotenia vierohodnosti svedka G.a, z akého dôvodu svedkovi G. G.ovi nebolo vznesené obvinenie za žalovaný skutok formou účastníctva, keďže svedok G. vypovedal, že získal informáciu od svedka D. za akým účelom idú do Prievidze odviezť dodávku, a to konkrétne za účelom vykonania vraždy, ktorú si mal objednať obžalovaný L.. H. G.. Pokiaľ obžalovaný L.. H. G. poukázal najmä na niektoré rozpory vo výpovedi svedkov R. D. a G. G.a, pre ktoré obhajoba považuje osoby týchto svedkov za nedôveryhodné a zmanipulované orgánmi činnými v trestnom konaní, súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že práve niektoré rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí vypovedajú o udalostiach spred relatívne dlhého časového obdobia, ich činia pre súd dôveryhodnými, lebo rozpory takéhoto charakteru sa stávajú plynutím času úplne pochopiteľnými a opodstatnenými. Naopak, presné a až neprirodzene zhodné výpovede takýchto svedkov by pre súd navodzovali podozrenie z manipulácie s osobami týchto svedkov orgánmi činnými v trestnom konaní. Osobitne v prípade svedka G. G.a, ktorého vierohodnosť namietal obžalovaný a považoval výpoveď svedka za účelovú, súd prihliadal na už skôr spomenuté závery nachádzajúce sa v znaleckom posudku číslo 45/2019 znalca PhDr. G. Kleinmanna, PhD. vzťahujúce sa na tendencie svedka konfabulovať či nadmerne fantazírovať pri popise jednotlivých udalostí či na strach svedka z toho, že by sa dostal do ohrozenia života za svoju výpoveď. Obhajkyňa obžalovaného upriamila pozornosť na obsah skôr podaného znaleckého posudku v inej trestnej veci, kde je vo vzťahu k svedkovi G.ovi uvedené, že podľa znalcov je jeho mravný vývoj narušený akceptáciou noriem organizovaného zločinu, jeho činnosť je motivovaná primárne zištne s akceptáciou noriem a trestnej činnosti, ktorej sa skupina organizovaného zločinu venovala a prognóza resociolizácie bola u svedka G.a v tom čase ako u obžalovaného hodnotená ako negatívna. Vo vzťahu k špecifickej vierohodnosti znalci poukázali na jeho vlastné konštatovanie, že v minulosti vedome niekoľkokrát zmenil svoje výpovede tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Znalci rovnako konštatujú, že je vysoko pravdepodobné, že akceptoval normy zločineckej skupiny, ktorej bol členom a bol s nimi stotožnený podľa názoru znalcov vzhľadom na jeho dlhodobú účasť na činnosť zločineckej skupiny. Tu sa žiada poukázať na znalecký posudok číslo 45/2019 v teraz prejednávanej veci, kde znalec na niekoľkých miestach uvádza že G. G. bol už v minulosti niekoľkokrát spolu troma znalcami posudzovaný. Znalec pritom čiastočne tieto posudky ďalej uvádza, dokonca s odkazom podrobnejších anamnestických údajov o G. G. uvedených v znaleckých posudkoch profesora V. C.,PhD. Inak povedané, teraz činnému znalcovi boli známe skôr predchádzajúce znalecké posudky a v teraz prejednávanej veci dospel ku svojim vlastným zisteniam a z nich vyplývajúcim záverom v posudku uvedených. Pokiaľ teda ide o vyhodnotenie výpovedí, tzv. spolupracujúcich osôb v zmysle konzistentnej judikatúry najvyššieho súdu, tak záujem štátu na vyšetrení obzvlášť závažného zločinu prevyšuje záujem štátu na postihu spolupracujúcich jednotlivcov. Vo všeobecnosti je potrebné pripomenúť, že využívanie inštitútu spolupracujúceho svedka pri rozkrývaní organizovanej kriminality je celkom nevyhnutné pre efektívny boj s touto formou kriminality, pretože všetky takto organizované kriminálne skupiny sa vyznačujú uzavretosťou a vysokou mierou konšpirácie a neochotou osôb proti týmto skupinám svedčiť, a zároveň v mnohých prípadoch platí, že inak by sa OČTK a súd o trestnej činnosti nedozvedeli, resp. by ju nebolo možné dôkladne objasniť. Zavedenie takýchto inštitútov a postupov odporúčajú aj medzinárodné dokumenty, napr. rezolúcia Rady Európskej únie z 20.12.1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú pri súdnom konaní. V tejto súvislosti treba poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To 9/2014, kde Najvyšší súd SR uviedol, okrem iného, že „ ... spolupracujúceho svedka je v popísanej procesnej situácií možné vypočuť, ide o postup upravený zákonom. Tento postup umožňuje v súvislosti s výpoveďou o trestnej činnosti iných osôb (zároveň aj o vlastnej trestnej činnosti) naozaj získať vyššie uvedenú výhodu. Ide však o legálny benefit, ktorý výpoveď svedka procesne nediskriminuje. Taká výpoveď je zákonným dôkazom, čo neznamená, že výpoveď je pravdivá, neznamená to však ani opak.

Výpovede takých svedkov (slangovo označovaných ako „kajúcnici") podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, rovnako ako každý iný dôkaz. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nie je zákonom predpísané, akým spôsobom musí byť určitá okolnosť dokázaná (pokiaľ ide o druh, alebo počet potrebných dôkazov). Rozhodujúca je konkrétna dôkazná situácia. Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej skutkovej okolnosti viazaný, zároveň však žiadny zo zákonom súladných dôkazov nie je v tomto smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený. Na základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestom konaní (neplatí však, že na základe určitého dôkazu, alebo dôkazov, vina uznaná byť musí). V zásade teda neplatí ani téza, že na základe výpovede svedka „kajúcnika" nemôže byť uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami, alebo inými dôkazmi..." Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd musí brať do úvahy skutočnosť, že výpoveď takéhoto svedka môže byť potenciálne ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu výhodu, neznamená to však nepoužiteľnosť takéhoto dôkazu. Z hľadiska rigidity posúdenia situácie dokonca nemožno ani úplne stotožniť situáciu pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovedí utajených svedkov a výpovedí svedkov „kajúcnikov", ktorí vystupujú pod vlastnou identitou. Podľa Najvyššieho súdu SR na rozdiel od výpovedí utajených svedkov u „kajúcnikov" automaticky neplatí pravidlo, že vina posudzovanej osoby môže byť uznaná, len pokiaľ výpoveď kajúcnika podporujú aj ďalšie dôkazy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné zdôrazniť to, že za najpresvedčivejšie dôkazy možno považovať, a súd aj považoval, výpovede tých osôb, ktoré sa priamo vedeli vyjadriť k objednaniu vraždy, k jej príprave a k jej vykonaniu. Z uvedeného vyplýva, že je namieste otázka, komu prospelo zavraždenie F. G. a že takéto osoby treba „hľadať" v blízkosti obžalovaného L.. H.a G. a vykonávateľa vraždy. Je totiž úplne logické, že konkrétne informácie o skutku má iba niekoľko málo osôb z prostredia skupiny označovanej „Takáčovci" a z prostredia zločineckej skupiny „Z.ovci". A práve preto došlo k posunu v dokazovaní a k vyšetreniu skutku až po tom, ako sa R. D. priznal k účasti na vražde poškodeného G.. Z výpovede svedkyne poškodenej L. S., družky poškodeného, je zrejmé, že poškodený nebol s obžalovaným v dobrom vzťahu, ale stáli proti sebe v konkurze, lebo aj po smrti poškodeného sa obžalovaný snažil skontaktovať s ňou a domáhal sa prevodu pohľadávok po nebohom. Svedok U. uviedol, že F. G. mu hovoril, že L.. G. do veci vstúpil tak, že chcel celý ten SKI park pre seba. Aj s odstupom času to svedok vyhodnocuje tak, že určite to G.u neprospelo, že do toho vstúpil L.. G.. Výpovede svedkov F. M. a utajeného svedka č. 1 taktiež bez akýchkoľvek pochybností preukazujú motív skutku a obaja svedkovia veľmi zhodne a tým aj presvedčivo opisujú jednotlivé skutočnosti, ktoré sa diali v rozhodnom období okolo poškodeného F. G. a jednoznačne súvisiace so SKI Parkom Ružomberok. Po úteku G. O. boli viditeľné zmeny v správaní poškodeného F. G.. Bol omnoho viacej obozretný, prestal aj komunikovať ohľadne SKI Parku. Začal nosiť aj pištoľ na svoju ochranu a upozornil aj M. s tým, že L.. G. a jeho ľuďom nemožno veriť a podceňovať ich. Na základe obsahov výpovedí viacerých svedkov blízkych poškodenému v spojení s listinnými dôkazmi je zrejmé, že obžalovaný L.. G. nemal konanie ohľadne SKI Parku Ružomberok a.s. pod kontrolou a reálne hrozilo, že príde o finančné prostriedky, ktoré vložil do spoločnosti alebo požičal V. R.. Vyhlásený konkurz obavy obžalovaného mohol iba prehĺbiť. Ostáva iba dodať, že po zrušení konkurzu už v dobe po zavraždení poškodeného G. pokračovalo exekučné konanie a obžalovaný L.. G. vydražil majetok a akcie spoločnosti SKI PARK Ružomberok, a.s., čím ju fakticky ovládol. Obžalovaným L.. G. tvrdené skutočnosti, že v dôsledku smrti poškodeného nastali problémy a dlhoročné spory o SKI Park Ružomberok, a.s. sú preto nepravdivé a iba účelové. Takýmito tvrdeniami iba odvracal pozornosť od seba a od konečného prospechu, ktorý smrťou poškodeného získal. Všetky následne vzniknuté spory nemali žiadny súvis so smrťou poškodeného.

Možno potom uzavrieť, že to bol výlučne obžalovaný L.. H. G., kto mal skutočný motív odstrániť poškodeného F. G. aj za cenu zavraždenia poškodeného, čo pomohlo obžalovanému ovládnuť SKI Park Ružomberok, a.s., pretože takto sa zbavil osoby, ktorá zastupovala spoločnosť ECO TRADE, s.r.o., ktorá navrhla vyhlásenie konkurzu, a práve týmto krokom sa prerušilo exekučné konanie za ktorým tiež stál obžalovaný L.. G.. Na základe vyššie uvedeného hodnotenia vykonaných dôkazov súd dospel k skutkovým a z nich vyplyvajúcim právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv na začiatok a priebeh konkurzného konania a podľa zistenia súdu majúce vplyv najmä na úmysel obžalovaného získať majetkový prospech boli doplnené do v záverečnej časti skutku, pričom však totožnosť skutku bola zachovaná, pretože súd pri doplnení skutku vychádzal z údajov uvedených v oboznámenom spise z konkurzu vedeného na Krajskom súd Banská Bystrica pod sp. zn. 27K/49/2005. Možno už len dodať, že obsah ďalšieho spisu, a to spisu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MObdV/1/2007 a rozhodnutie v ňom z 28. 08.2007 o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa a uznesenia odvolacieho súdu vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR nemal žiadny vplyv na skutkové zistenia a právne závery v teraz prejednávanej veci lebo predmetné rozhodnutie bolo vydané až po zavraždení poškodeného F. G.. Odmietnutie vykonať niektoré dôkazy Obžalovaný L.. H. G. prostredníctvom svojich obhajcov, konkrétne písomným podaním JUDr. Rosulegovej po doručení obžaloby z 06.05.2020 (č.l. 3297) navrhol vykonanie konkrétnych dôkazov nad rámec dokazovania navrhnutého v obžalobe. Treba dodať, že súd vyhovel predmetnému návrhu obhajkyne obžalovaného a takmer všetky navrhnuté dôkazy vykonal, teda vypočul navrhnutých svedkov a zadovážil požadované spisy, ktoré na hlavnom pojednávaní aj oboznámil. Súd však odmietol vykonať výsluch svedka G. O. a svedkyne O.. Svedok G. O. nebol prítomný pri príprave ani pri vykonaní vraždy. Z vykonaných dôkazov nevyplýva ani to, že by mohol mať konkrétne informácie o objednávke vraždy či o sledovaní F. G.. Z vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu svedkov bratov O., S. O., JUDr. A. N., L. S., M.a U. a ďalších mal súd dostatočne výpovedným spôsobom zistený vzťah medzi G.om O.m a F. G.. Neboli nijaké pochybnosti o priateľskom vzťahu poškodeného F. G. a G. O.. Napokon ani sám obžalovaný L.. H. G. nijako nespochybnil skutočnosť, že G. O. sa spolu s F. G. zúčastnil niekoľkých stretnutí, pričom G. O. bol na strane F. G.. Z verejne dostupných zdrojov je pritom celkom zrejmé, kto je G. O.. Z vykonaných dôkazov nebol zistený konflikt medzi obžalovaným L.. G. a G.om O.m alebo F. G. pri týchto stretnutiach. Niet potom nijakých pochybností o logickom závere, že G. O. v čase, pokiaľ bol prítomný na Slovensku, svojou prítomnosťou poskytoval F.ovi G.u určitý stupeň istoty a dá sa povedať aj svojím spôsobom ochrany pred prípadnými atakmi najmä zo strany obžalovaného L.. H.a G.. Niet dôvodu z výsluchu svedka G. O. ďalej zisťovať to, čo už známe je, teda že boli s F. G. kamaráti, prípadne to, čo bolo predmetom rokovaní s obžalovaným L.. H.om G.. To dostatočne objasnil sám obžalovaný, keď vypovedal o rokovaniach o SKI Parku Ružomberok. Návrh obhajcov obžalovaného, aby bola vypočutá svedkyňa O. k exekúcii na SKI Park Ružomberok a na jej priebeh, súd považoval za nadbytočný. Na usporiadanie pomerov v SKI Parku Ružomberok, teda vo svojej podstate na usporiadanie obchodných vzťahov a najmä majetkových záujmov obžalovaného a F. G. exekúcia nemala taký vplyv, ako vyhlásený konkurz a v ňom uplatnené pohľadávky obžalovaného na jednej strane a F. G. na druhej strane. Takže to, čo sa dialo počas exekúcie a zvlášť v čase už po zavraždení F. G. je z hľadiska zisťovania skutkového stavu veci nadbytočné. Obhajcovia obvineného na hlavnom pojednávaní navrhli doplniť dokazovanie o oboznámenie obsahu denníka, ktorý si viedol G. G.. Obžalovaný sa k návrhu obhajcov pripojil. Obhajoba sa dozvedela z verejných zdrojov, z portálu Pluska.sk, že G. G. vypovedá ako svedok v trestnej veci obžalovaného T. W. vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T/9/2020 a z jeho výpovede vyplýva, že svedok G. si viedol denník, do ktorého si mal zaznamenávať viaceré informácie ku kriminálnej činnosti skupiny „Z.ovcov" a z tohto denníka by bolo možné sa dozvedieť, či si G. G. zaznamenal aj skutok, ktorý je predmetom obžaloby.

Súd odmietol zabezpečiť denník, ktorý si mal viesť G. G. a odmietol vykonať ako dôkaz obsah predmetného denníka. Takýto postup súdu mal svoj základ v tom, že svedok G. G. bol zákonným spôsobom a kontradiktórne vypočutý na hlavnom pojednávaní v trestnej veci obžalovaného L.. H.a G.. Ako je zrejmé zo zápisnice o výsluchu svedka G. G.a vypočutého na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2020 (č.l. 3367-3371, zv.14), svedok vypovedal najskôr spontánne a potom mu boli kladené otázky. Vo výpovedi svedok vysvetlil to, ako sa dozvedel o skutočnostiach, o ktorých vypovedal. Je faktom, že svedok neuviedol to, že si viedol denník. Na tomto mieste treba ale poukázať na časť výpovede svedka R. D. z hlavného pojednávania dňa 03.07.2020 (č.l.3374, piaty ods. zápisnice, zv. 14), kde svedok doslova uviedol ...„Po zavraždení Z.a tak sa G. G. v roku 2010 vypytoval na všetko, čiže pýtal sa aj na tento skutok, ktorý sa dnes na súde prejednáva...Je možné, že som G.ovi o teraz prejednávanom skutku povedal aj niečo podrobnejšie, dnes si to už však nepamätám. ...G. sa rozprával so Z.om, takže mohol sa to dozvedieť aj od Z.a. Ja si nemyslím, že pred rokom 2010 som G.ovi hovoril nejaké podrobnosti o tomto skutku." Z citovaných častí výpovede svedka R. D. rezultuje logický záver, že G. G. si zisťoval a mal informácie minimálne od Z.a a svedka D. k tejto prejednávanej veci už v minulosti. Bol zistený aj motív konania svedka G. G.a, keď „svedok chcel zhromaždiť údaje o prípadoch a potom aj napísal na prokuratúru, že o čom by chcel G. vypovedať, aby jeho menšie trestné činy boli zamenené za tie väčšie skutky" svedok D. na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2020 (č.l.3373, odsek 5, zv. 14). Možno potom zhrnúť, že oboznámenie obsahu denníka vedeného G. G.om by bolo nadbytočné. Bolo totiž dostatočne preukázané to, že svedok G. v minulosti, pred viacerými rokmi, zisťoval údaje k trestnej činnosti, ktorá mala byť spáchaná skupinou „Z.ovci", o týchto skutkoch napísal na prokuratúru a napokon, ako už bolo skôr uvedené, svedok bol podrobne a kontradiktórne vypočutý na hlavnom pojednávaní, teda mal možnosť sa ku všetkým prežitým udalostiam ako svedok vyjadriť. Je preto celkom nadbytočné zisťovanie toho, či si svedok G. do denníka zaznamenal aj skutok, ktorý je predmetom obžaloby v teraz prejednávanej veci. Súd odmietol aj vykonanie dôkazu navrhnutého prokurátorom v obžalobe a to prečítanie výpovede svedka L. G. zo dňa 23.07.2019, č. l. 1933-1939, zv. VIII a výpovede svedka A. W. zo dňa 09.09.2019, č. l. 1992-2001, zv. IX, lebo výpovede týchto svedkov neobsahovali žiadne, pre zistenie skutkového stavu veci významné skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe už z iných dôkazov. Právna kvalifikácia konania obžalovaného Trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, pričom sa takáto osoba potrestá odňatím slobody na 20 rokov až 25 rokov. Odňatím slobody na 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 okrem iného v úmysle získať majetkový prospech (§ 144 ods. 2 písm. f) Trestného zákona). Konanie popísané v ustanovení § 144 Trestného zákona je charakterizované usmrtením človeka s vopred uváženou pohnútkou. Za usmrtenie človeka je potrebné považovať akékoľvek zbavenie života živého človeka, a to bez ohľadu na použité prostriedky. Za vopred uváženú pohnútku sa považuje vnútorný pocit páchateľa prameniaci z jeho dlhodobej nespokojnosti s daným stavom, ktorý ho vedie k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu spôsobenia trestnoprávneho následku. Ide o širší pojem ako pojem „z osobitného motívu" a môže ísť napr. o dlhodobé osobné spory, nenávisť voči poškodenému, žiarlivosť, zištnosť a podobne. Vopred uvážená pohnútka teda znamená sformované rozhodnutie usmrtiť iného a to dlhší časový úsek pred samotnou realizáciou zámeru. Takéto rozhodnutie, aby ho bolo možné považovať za uvážené sa musí aspoň čiastočne sformovať na základe intelektuálnej činnosti vôle páchateľa. Teda nestačí úplne emocionálne rozhodnutie. Vopred uvážená pohnútka nevyžaduje nevyhnutne zvláštnu rafinovanosť, detailné rozplánovanie všetkých krokov, ba ani zváženie všetkých okolností dôležitých z hľadiska dokonania trestného činu, poprípadne

úniku páchateľa pred spravodlivosťou. Postačí, ak páchateľ zváži rozhodujúce okolnosti, či usmrtiť, prípadne akým spôsobom, pričom nie je rozhodné, ak sa páchateľ vo svojich úvahách dopustí radu logických chýb a opomenutí tak, že trestný čin nebol dokonaný. Nie je rozhodujúce ani to, že útok proti životu obete nakoniec prebehol inak, než si páchateľ predstavoval a plánoval. Pri vopred uváženej pohnútke nemá samotná dĺžka formovania rozhodnutia vplyv na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úkladnej vraždy. Táto má význam iba z hľadiska príčin a podmienok trestného činu, prípadne z hľadiska všeobecne priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Dôležitým aspektom pri skúmaní subjektívnej stránky trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona je pochopenie vzťahu medzi jej dvoma obligatórnymi zložkami, a to úmyselným zavinením a vopred uváženou pohnútkou. V zmysle ustálenej súdnej praxe ide o dva samostatné znaky prakticky od seba nezávislé, až na to, že v procese formovania vopred uváženej pohnútky sa vytvorí aj úmyselné zavinenie. Kvalifikačným znakom trestného činu podľa § 144 ods. 2 písm. f) Trestného zákona je spáchanie trestného činu úkladnej vraždy v úmysle získať majetkový prospech. Na základe skôr uvedených dôkazov mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný L.. H. G. objednal prostredníctvom L. Z. u H. Z.a zavraždenie poškodeného F. G. a dôvodom takéhoto konania obžalovaného L.. H.a G. boli jeho obchodné aktivity a majetkové záujmy priamo súvisiace s lyžiarskym strediskom SKI Park Ružomberok, ktoré boli v rozpore s obchodnými aktivitami a majetkovými záujmami poškodeného F. G. najmä v období po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu lyžiarskeho strediska SKI Park Ružomberok. Toto lyžiarske stredisko chcel ovládnuť obžalovaný L.. H. G., čo sa mu však nedarilo kvôli krokom, ktoré podnikal poškodený F. G., ktoré vyvrcholil podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na SKI Park Ružomberok. Obžalovaný teda požiadal iného, aby iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a taký čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech, a to majetkovo ovládnuť SKI Park Ružomberok. Súd preto uznal obžalovaného L.. H.a G. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona vo forme účastníctva ako objednávateľa vraždy s poukazom na § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Ukladanie trestu Súd pri ukladaní trestu obžalovanému L.. H.ovi G. postupoval podľa nasledujúcich základných pravidiel a zásad, ktoré má súd aplikovať pri ukladaní trestov. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v Trestnom zákone. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 5 písm. b) Trestného zákona súd prihliadne pri určení druhu trestu a jeho výmery u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine.

Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36 a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným spôsobom. V súvislosti s touto trestnou vecou je však potrebné poukázať na znenie poslednej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona, kde je uvedené, že zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného L.. H.a G., jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Ustanovenie § 144 Trestného zákona chráni ľudský život. Konaním obžalovaného L.. H.a G. ako objednávateľa vraždy došlo k neodčiniteľnému následku, k strate ľudského života úmyselným násilným konaním. Žiada sa zdôrazniť, že bez objednania vraždy poškodeného F. G. obžalovaným by k zavraždeniu poškodeného nebolo došlo. U obžalovaného L.. H.a G. neboli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. V tomto smere nebola významná ani tá skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný za vinného ako objednávateľ obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Pritom súd je toho názoru, že objednávateľ vraždy nesie vyššiu zodpovednosť než priamy páchateľ, lebo nebezpečnosť konania objednávateľa takéhoto druhu trestnej činnosti pre spoločnosť možno považovať za vyššiu, než konanie osoby, ktorá vykoná vôľu objednávateľa. U obžalovaného L.. H.a G. nebola preukázaná narušenosť v rozsahu odôvodňujúcom uloženie doživotného trestu odňatia slobody a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že mu je známa konzistentná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, keď vo svojich rozhodnutiach najvyšší súd poukazuje na to, že v prípade vrážd na objednávku za úplatu ide v ostatnom období v našej spoločnosti o stúpajúci trend, pričom spoločnosti je potrebné poskytovať čo najúčinnejšiu a v podstate absolútnu ochranu pred páchateľmi takýchto činov. V praxi Najvyššieho súdu SR to obvykle znamená uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, čo najvyšší súd konštatoval napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 1 Toš 45/2006 - rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. 33/2007 a vo veci 5 To 12/2011. Prvostupňový súd rešpektujúc rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu sa stotožňuje s vyššie uvedenou požiadavkou čo najúčinnejšej a v podstate absolútnej ochrany spoločnosti pred páchateľmi vrážd na objednávku, avšak nemalo by ísť o pravidlo bez výnimky a pri posudzovaní každej veci treba brať do úvahy jej špecifiká. Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad 15 až do 25 rokov, je právnou otázku, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Formuláciou podmienky „nie je nádej" zákon stanovuje, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak vyžaduje sa rozumná istota (prognóza) vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným nad 15 do 25 rokov.

Súd vyhodnotiac okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného, riešenie ktorej otázky patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o otázku právnu, dospel k záveru, že nie je možné konštatovať, že nie je nádej, že by obžalovaného L.. H.a G. bolo možné napraviť iba trestom odňatia slobody nad 25 rokov. U tohto obžalovaného je podľa názoru súdu dosť dobre možné to, že obžalovaný môže pochopiť negatívnosť svojho konania ako prvotného predpokladu svojej nápravy a môže v relatívne krátkom čase zmeniť svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti zvlášť, keď doposiaľ nebol súdne trestaný. Takýto záver súdu má oporu v rozumovej i intelektovej výbave obžalovaného, ktorá bola evidente zrejmá z vystupovania obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému L.. H.ovi G. podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona a s poukazom na § 34 ods. 5 písm. b) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 8 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov. Z dôvodu, že súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Trestný zákon v ustanovení § 76 ods. 1 uvádza obligatórne podmienky uloženia ochranného dohľadu, a síce, že ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky (§ 78 ods. 1 Trestného zákona). V prejednávanej trestnej veci boli splnené obidve zákonné podmienky. Keďže prokurátor v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanému ochranný dohľad v trvaní jeden rok a súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mohol uplatniť ako podklad pre uloženie ochranného dohľadu vo vyššej výmere, uložil obžalovanému L.. H.ovi G. ochranný dohľad v trvaní jedného roka. Možno už len dodať, že podľa § 79 Trestného zákona ochranný dohľad zaniká uplynutím času, na ktorý bol uložený alebo dňom, ktorým nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil. A napokon podľa § 80 Trestného zákona súd môže upustiť od výkonu zvyšku ochranného dohľadu, ak nepovažuje jeho ďalší výkon za potrebný. K náhrade škody Pokiaľ ide o náhradu škody je potrebné uviesť, že v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Trestného poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia Trestného poriadku, na civilný proces, alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. V trestnej veci vedenej proti obžalovanému L.. H.ovi G. majú postavenie poškodeného najmä najbližší pozostalí rodinní príslušníci poškodeného F. G., ktorí sú menovaní nižšie. Tí si ešte v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili nemajetkovú ujmu a poškodená L. S. si uplatnila aj odškodnenie.

Poškodená S. G. si riadne a včas uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu v sume 500.000 Eur z dôvodu morálnej a krajnej psychickej ujmy, lebo zosnulý bol jej synom a s jeho stratou sa doposiaľ nevedela psychicky vyrovnať. Poškodená Z. G.ová si riadne a včas uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu v sume 200.000 Eur od každého z obvinených z dôvodu intenzívneho zásahu do jej práv, keďže zosnulý bol jej otcom. Poškodená L. S. si riadne a včas uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy 1.000.000 Eur a 29.000 Eur ako odškodnenie z dôvodu, že zosnulý bol partnerom, otcom spoločného dieťaťa a hlavným živiteľom rodiny, na ktorého bola rodina finančne odkázaná. K uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy súd považuje za potrebné stručne uviesť nasledovné. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. V prípade, že medziľudské vzťahy tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha, podľa ustanovení o ochrane osobnosti, primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za takúto ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodeným náhradu škody formou nemajetkovej ujmy. Pri určení peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ako aj na následky, ktoré smrť syna, druha a otca vyvolala u poškodených, ktorí boli príbuznými F. G.. V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať poškodeným stratu syna, druha a otca. Účelom finančného zadosťučinenia je do istej miery kompenzovať emocionálne útrapy poškodených vyvolané smrťou najbližšej osoby. Súd preto na tento účel považoval sumu 15.000 Eur pre každého z poškodených za primeranú. Pri určení tejto sumy súd vychádzal najmä zo svojej konzistentnej rozhodovacej činnosti, keď v obdobných prípadoch priznal obdobnú, prípadne nižšiu, výšku nemajetkovej ujmy pozostalým po ich blízkej, zavraždenej osobe. Keďže súd poškodeným priznal nárok na náhradu škody len sčasti, so zvyškom ich nárokov poškodených odkázal na civilný proces. Na tomto mieste je potrebné uviesť k časti nároku, ktorý uplatnila poškodená L. S. ako odškodnenie vo výške 29.000 Eur nasledovné. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že jedna z možností, kedy nárok na odškodnenie vzniká je, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. V teraz prejednávanej trestnej veci obžalovaného L.. H.a G. vedenej na špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/10/2020 však rozsudok právoplatnosť nenadobudol, preto nebolo možné rozhodovať o odškodnenom, ktoré si uplatnila L. S.. požiadal iného, aby iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a taký čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica na Najvyšší súd Slovenskej republiky.