Advokáti.Digital
RozsudokŠpecializovaný trestný súd2. 7. 2020plný text

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/8/2020 z 2. 7. 2020

CitáciaRozsudok Špecializovaného trestného súdu z 2. júla 2020, sp. zn. 2T/8/2020, ECLI:SK:SSPK:2020:9520100044.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/8/2020 9520100044 02. 07. 2020 JUDr. Ružena Sabová ECLI:SK:SSPK:2020:9520100044.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci proti obžalovanému V. T. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 2. júla 2020 v Pezinku takto rozhodol: obžalovaný V. T., narodený XX. XX. XXXX v Z., trvalé bydlisko Z., N. XXXXX/X, živnostník, sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 98/18/1000-37 zo dňa 25. 02. 20202 pre skutok obžalobou právne posúdený ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 23. 06. 2015 v čase okolo 18:13 h v zasadacej miestnosti nachádzajúcej sa na II. poschodí budovy W. Ú., W. Č. Z. - L., F. XXX Z. (ďalej len MÚ L.), ako stavebník v konaní vedenom na Stavebnom úrade MÚ L. o odstránení nepovolenej stavby (vinohradnícke domy), na zasadnutí Mestského zastupiteľstva W. Č. Z. - L. ponúkol starostovi a poslancom W. Č. Z. - L. nepeňažný úplatok vo forme výstavby parku alebo detského ihriska pre mestskú časť v hodnote 30.000,-EUR za to, že tento rozhodne v súlade s jeho stavebnými zámermi a stavby nachádzajúce sa v katastrálnom území W. L. na parcelách číslo XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, postavené bez platného stavebného povolenia mu dodatočne povolí, preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 25. 02.2020 pod sp. zn. VII/2 Gv 98/18/1000-37 podal obžalobu na V. T. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Špecializovaný trestný súd v dňoch 21. 05. 2020 a 02. 07. 2020 vykonal hlavné pojednávanie. V procese dokazovania dospel k poznaniu skutkových okolností nevyhnutných pre rozhodnutie o obžalobe. Obžalovaný V. T. vyhlásil : Som nevinný. Obhajoval sa tvrdením, že nebolo v jeho záujme niekoho uplácať, ale vybudovať verejno-prospešnú stavbu pre Mestskú časť Z. -L. ako satisfakciu za čin, ktorý

spôsobil. Chcel tým zveľadiť mestskú časť, v ktorej mal zámer bývať a chcel dosiahnuť zmenu pohľadu obyvateľstva a poslancov na jeho konanie. Poslancom miestneho zastupiteľstva najskôr poslal email. Keďže na tento e-mail nedostal žiadnu odpoveď, rozhodol sa vystúpiť na zasadnutí miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. osobne. Pritom mal vedomosť, že pozemky, na ktorých bez stavebného povolenia zrealizoval predmetné stavby boli zaradené do územnoplánovacej dokumentácie, boli určené na výstavbu rodinných domov, avšak Mestské zastupiteľstvo K. W. Z. predmetný územný plán dosiaľ neschválilo. Poslancom adresoval predmetnú ponuku uchádzajúc sa u nich o podporu, aby predmetná lokalita nebola vyškrtnutá zo zmien a doplnkov územného plánu; pritom poprel, že by sa tým domáhal ich vstupovania do rozhodovacej právomoci stavebného úradu mestskej časti. Obžalovaný poprel, že by niekedy osobne jednal so starostom o uvedenej veci. Uviedol, že starostovi žiadnu ponuku nedával. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že právoplatným rozhodnutím W. Č. Z. - L. bolo nariadené odstránenie nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“. V súčasnej dobe je toto rozhodnutie predmetom súdneho konania. V správnom konaní bol uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30.000,-€. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Z.Y. (č.l. 172 zv. I) obžalovaný je registrovaný ako súkromný podnikateľ s predmetom podnikania kúpa tovaru, sprostredkovateľská činnosť, poradenstvo, atď. Súd vykonal dôkaz listinou (č. l. 199-200 zv. II, č.l. 281 zv. III) e-mailovou komunikáciou od V. T. subjekt : poslancom W..W..Č.. L.. Z tejto listiny zistil, že dňa 17. 04. 2015 o 12:17PM obžalovaný oslovil poslankyne a poslancov miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L., pričom v úvode e-mailu predostrel, že zrealizoval v bývalom vinohrade v lokalite J. „čierne stavby“ piatich rodinných domov, v ktorých plánuje so svojou rodinou bývať. Uviedol, že táto lokalita je obostavaná z troch strán. K výstavbe domov bez povolenia pristúpil po niekoľkoročnom vybavovaní a po zistení, že bez kontaktov nebude úspešný, pričom sa jedná o pozemky zarastené burinou, na ktorých sa vytvára smetisko. Touto cestou požiadal o pomoc a ponúkol sponzorský dar pre mestskú časť, a to vybudovanie ihriska pre deti alebo parku na vlastné náklady v hodnote 30.000,-€. Zároveň sa zaviazal k úhrade pokuty za realizáciu týchto stavieb. V závere e-mailu obžalovaný uviedol, že predmetný pozemok nie je v územnom pláne vedený ako stavebný a je len o rozhodnutí pár ľudí, ktorí zahlasujú za zmenu územného plánu v tejto lokalite, nakoľko predmetná parcela je v zmenách a doplnkoch na nasledujúce schválenie, avšak nemá podporu mestskej časti a ľudí, ktorí svoj domov tu už majú. Zápisnica z rokovania Miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L., ktoré sa konalo dňa 23. 06. 2015 (č.l. 313, 320pv-321 zv. III) dokazuje, že navrhnutí a na hlavné pojednávanie predvolaní svedkovia boli v inkriminovanej dobe poslancami miestneho zastupiteľstva. V zápisnici sa uvádza, že v uvedený deň v bode „Rôzné“ vystúpil V. T., ktorý uviedol, že má na svedomí výstavbu čiernych stavieb a prišiel s ponukou pre W. Č. Z. - L.. Za pomoc pri vyriešení papierov na čierne stavby a legalizáciu ponúka mestskej časti výstavbu parku alebo detského ihriska v hodnote 30.000,€ z toho titulu, že bez pomoci W. Č. Z. L. sa čierne stavby zlegalizovať nedajú, nakoľko v prvom rade je potrebný súhlas poslancov miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. L. a následne súhlas W. K. W. M. Z.. Po vystúpení obž. T. prehovoril poslanec W.. L. R., ktorý uviedol, že má informáciu o piatich čiernych stavbách, ktoré boli postavené bez právoplatného stavebného povolenia, ....že poslanci nemôžu kupčiť s takým návrhom, toto je kompetencia Stavebného úradu W. Z. - L. a starostu. Nevie, prečo čierne stavby nie je možné skolaudovať, pretože z jeho hľadiska stavba, ktorá nie je v rozpore s verejným záujmom by mala byť skolaudovaná, aj keď na ňu nebolo vydané právoplatné stavebné povolenie. V zápisnici sa ďalej uvádza vyjadrenie starostu, ktorý oznámil, že T. bol na prerokovaní priestupku a túto ponuku, ktorú odmietol adresoval aj jemu, ako štatutárovi W. Č. Z. - L.. Súd ako vecný dôkaz podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonal na technickom zariadení zvukový záznam zo zasadnutia Miestneho zastupiteľstva W. Z. - L. konaného dňa 23. 06. 2015 (č.l. 324 zv. III). Zvukový záznam súd zabezpečil z Miestneho úradu W. Z. - L.. Zo zvukového záznamu zistil, že na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 23. 06. 2015 obžalovaný doslovne uviedol : „Dobrý deň prajem vážení pani poslanci, vážené pane poslankyne. Prišiel som sa vám v prvom rade predstaviť. Ja mám v podstate na svedomí tie čierne stavby, ktoré vyrástli vo vinohradoch a prišiel som, teda, s takou ponukou pre mestskú časť : Za pomoc pri vyriešení papierov na tieto stavby, pomoc za legalizáciu, ponúkam mestskej časti výstavbu mestského parku alebo detského ihriska v hodnote 30.000,-eur. Jedná sa v podstate o takúto ponuku z toho titulu, že bez mestskej časti sa to vlastne zlegalizovať nedá, nakoľko v prvom rade treba váš súhlas a následne súhlas magistrátu. Ďakujem pekne.“

Svedok W. X., v súčasnosti starosta W. Č. Z. - L. súdu potvrdil, že obž. T. v apríli 2015 poslal hromadný e- mail všetkým poslancom, v ktorom dával ponuku za zmenu územného plánu. Zmena mala viesť k legalizácii stavby piatich domov v lokalite J.. Uviedol, že za to venuje mestskej časti 30.000,- Eur na vybudovanie parku alebo detského ihriska. Túto ponuku obžalovaný predostrel verejne aj na miestnom zastupiteľstve v júni 2015, na ktorom sa zúčastnil ako poslanec Miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L.. Miestne zastupiteľstvo ponuku neprijalo, nemá kompetenciu na zmenu územného plánu, o ktorej rozhoduje Mestské zastupiteľstvo K. W. Z. prijatím Všeobecne záväzného nariadenia. Miestne zastupiteľstvo dáva odporúčanie, súhlas alebo nesúhlas so zmenami, pričom sa jedná o nepísané pravidlo. V roku 2014 ako poslanec miestneho zastupiteľstva podával návrh na prijatie uznesenia, ktorým by miestne zastupiteľstvo vyslovilo nesúhlas so zmenou územného plánu v lokalite J.. Uznesenie v zmysle jeho návrhu bolo prijaté v tom istom roku. Návrh podal v presvedčení, že zmeny viníc na iný funkčný kód bude možné až potom, keď K. W. Z. urobí tzv. štúdiu vinohradov, v ktorej sa stanoví, kde majú byť vinohrady a kde iná funkčná plocha. Svedok predpokladá, že pozemky, na ktorých obžalovaný postavil domy boli vedené v územnom pláne K. W. Z. a v katastri ako poľnohospodárska pôda, druh vinice alebo trvalý trávnatý porast, neboli funkčné, boli zarastené. Svedok pripustil, že tam mohlo dochádzať k navážaniu odpadu. Pozemok vo vlastníctve obžalovaného nebol zmenený, boli zmenené pozemky v okolí a jeho pozemok bol z troch strán zastavaný. V W. Č. Z. - L. dochádzalo k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy na stavebné využitie, pričom najväčšie zmeny vinohradov na stavebné pozemky boli v roku 1998. Svedok povedal: „Miestne zastupiteľstvo malo zoznam a zmenu bolo možné vybaviť.“ W. Č. Z. - L. prostredníctvom spoločnosti W. L. M..L..T.. prijíma sponzorské príspevky, ktoré za minulý rok boli vo výške cca 25.000,-€- 30.000,-€; zmluvy o prijatí týchto príspevkoch sú zverejnené. Zhodné skutočnosti ako svedok X. uviedol i svedok W. W.. Svedok ako poslanec miestneho zastupiteľstva si vypočul návrh obžalovaného, ku ktorému poslanci nevydali žiadne stanovisko. Ako poslanec miestneho zastupiteľstva môže súhlasiť s návrhom zmeny územného plánu. V prípade stavieb realizovaných obžalovaným nebolo vydané územné rozhodnutie ani stavebné povolenie. Pozemky, na ktorých začal stavať obžalovaný boli vinice. Svedok sa nevedel vyjadriť, či boli obrábané, povedal, že si nepamätá. Svedok W.. B. B., poslanec Mestského zastupiteľstva K. W. Z. a poslanec Z. samosprávneho kraja vypovedal, že v čase skutku pôsobil ako starosta W. Č. Z. - L.. Zaznamenal, že obžalovaný v lokalite J. vykonáva nepovolenú stavebnú činnosť. Pozemok bol vedený ako vinica, ktorá nebola obrábaná. Za to mu bola uložená pokuta a stavebným úradom bolo vydané nariadenie na odstránenie stavieb. Svedok uviedol, že obžalovaný sa na zasadnutí miestneho zastupiteľstva prihlásil do rozpravy a poslancom predniesol ponuku, že ak mu pomôžu s legalizáciou jeho objektov, daruje miestnej časti rekonštrukciu ihriska vo výške 30.000,- Eur. Svedok má za to, že takú ponuku dostal od obžalovaného v dobe priestupkového konania, pričom túto ponuku odmietol. V priestupkovom konaní sa obžalovaný obhajoval tým, že mal zakúpený stavebný materiál a bál sa aby mu ho nerozkradli. Svedok pripustil možnosť dodatočného povolenia stavby, avšak pod podmienkou zmeny územného plánu. Lokalita, v ktorej obžalovaný vykonal stavebnú činnosť bola vyčlenená na zmenu do územného plánu, avšak o tom nebolo rozhodnuté. Svedok vyslovil domnienku, že obžalovaný konal s vedomím, že predmetná lokalita bola určená na zmenu územného plánu z vinice na stavebný pozemok a že časom stavba bude možná. V bezprostrednej blízkosti jeho pozemku sa už nachádzali stavby. Svedok povedal, že ponuku obžalovaného vnímal ako zúfalý čin zúfalého človeka. Svedkovia navrhnutí obhajobou W.. L. R., R.. L. B., W.. W. Y., X. Q., R.. W. V. a W.. L. Ž. potvrdili skutočnosti, ktoré sú zrejmé zo zvukového záznamu i zápisnice z rokovania Miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. zo dňa 23. 06. 2015. Svedok W.. L. R. uviedol, že z postavenia poslanca miestneho zastupiteľstva mu nevyplývala žiadna kompetencia vo vzťahu ku kauze T.. Na zasadnutí zastupiteľstva sa prihlásil do diskusie a poukázal na to, že miestne zastupiteľstvo nie je kompetentné zasahovať do stavebného konania. V územnom plánovaní sa vyjadruje k tvorbe územného plánu. Situáciu okolo stavebného konania obžalovaného vnímal z pohľadu toho, že sa to v Z. bežne deje. V tom čase v médiách zaznamenal vystúpenie 17 starostov mestských častí, ktorí od stavebníkov takéto konanie požadovali.

Svedok R.. L. B. vystúpenie obžalovaného na miestnom zastupiteľstve považoval za prejav záujmu legalizovať stavbu piatich rodinných domov, ktoré obžalovaný postavil bez stavebného povolenia. Jeho konanie nevnímal ako pokus o korupciu, pretože miestne zastupiteľstvo nemá žiadnu kompetenciu na rozhodnutie o tejto otázke a nemá vplyv na rozhodovanie stavebného úradu. Svedkyňa W.. W. Y. udalosti vnímala ako kampaň vtedajšieho starostu W.. B. B., ktorému bolo vytýkané, že sa v mestskej časti bez uváženia nadivoko stavia. V rámci debát politických klubov sa hovorilo o tom, že ak má v L. niekto stavať, mal by podľa možností prispieť k infraštruktúre mestskej časti. Bolo vytýkané, že stavebníci stavajú bez toho, aby mestská časť získala výhodu v podobe postavenia škôlky, detského ihriska, komunikácie... Svedkyňa X. Q.Á. zaregistrovala problémy T., ktoré mal so stavebným úradom v W. Č. Z. L., a preto mu odporučila, aby na miestnom zastupiteľstve vystúpil v časti určenej pre občanov. Jeho vystúpenie nepovažovala za trestný čin. Obžalovaný sa tým pokúšal docieliť spriechodnenie svojho problému s nehnuteľnosťami. V regionálnom periodiku starosta W.. B. B. opisoval daný stav súvisiaci s predmetnými nehnuteľnosťami. Starosta poukazoval na územný plán, ktorý takéto stavby nepovoľoval. Svedok R.. W. V. potvrdil, že dňa 17.04.2015 dostal z adresy: V..T..H. email, v ktorom obžalovaný informoval o tom, že postavil čierne stavby a ponúkol 30.000,- Eur. Obsah tohto e-mailu zopakoval ústne na rokovaní miestneho zastupiteľstva. Svedok uviedol, že miestne zastupiteľstvo nemalo žiadnu kompetenciu vo veci rozhodnúť a mohlo len svojim stanoviskom odporučiť zmeny mestskému zastupiteľstvu, v ktorého kompetencii je schvaľovanie zmien územného plánu. Konanie obžalovaného vnímal ako „zúfalý čin“ a subjektívne to nepovažoval za úplatok. Z medializovaných informácií sú mu známe prípady, kedy obec žiadala dary a je mu známe, že developerské projekty sú spájané s výstavbou verejne prospešných stavieb. Svedok L. Ž.Ý. konanie obžalovaného nevnímal ako korupčné z toho dôvodu, že sám bol navrhovateľom zákona o developerskej dani, o poplatku za miestny rozvoj, ktorý v parlamente prešiel a následne ho ratifikovali K. W. Z. a aj všetky mestské časti. Návrh zákona predpokladal povinnosť každého developera na území Z. zaplatiť poplatok za vystavaný meter štvorcový. Má vedomosť, že v čase skutku miestne zastupiteľstvo nemohlo odporučiť zmenu územného plánu mestskému zastupiteľstvu K. W. Z., pretože v tom čase zmeny a doplnky už boli uzavreté na magistráte, avšak nedošlo k zmene územného plánu. So súhlasom prokurátora, ku ktorému prítomný obhajca nemal výhrady, súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne R.. W. X. (č.l. 140-148 zv. I) a zápisnicu o výsluchu svedkyne W.. Y. F. B. (č.l. 155-164 zv. I). Svedkyne v prípravnom konaní vypovedali, že boli prítomné na zasadnutí miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. v čase vystúpenia obžalovaného. Vystúpeniu predchádzal e-mail, ktorý prijali a v ktorom obžalovaný žiadal o legalizáciu ním postavených stavieb. Na zasadnutí miestneho zastupiteľstva prosil o podporu pri zlegalizovaní týchto stavieb. Ako protihodnotu ponúkol financie na výstavbu detského ihriska v sume 30.000,-€. Z výpovede svedkyne R.. X. vyplýva, že žiadosť o podporu bola adresovaná starostovi a poslancom. Svedkyňa W.. F. B. povedala, že poslancov žiadal o pomoc zlegalizovať stavby a že im daruje 30.000,- € na stavbu detského ihriska. Svedkyňa uviedla, že prišiel za poslancami a snažil sa takto ovplyvniť konanie. Na otázku vyšetrovateľky odpovedala, že návrh bol určite adresovaný aj starostovi, pretože ten bol prítomný na zastupiteľstve. Na návrh obhajoby súd vykonal i listinné dôkazy vyjadreniami a stanoviskami (č.l. 53-73 až zv. I, č. l. 364-381, 389 zv. III) od spoločností G., F..M.. Z. zo 7. 4. 2016, M. S. B. M., F..M.. z 12.04.2016, M., F..M.. Z. z 22.04.2016, Z. G.Á., F..M.. Z. zo 07.04.2016, E. X., F..M.. Z. z 2.5.2016, Krajského pamiatkového úradu Z. z 20.04.2016, Dopravného úradu, divízia civilného letectva z 08.02.2016, Hasičského a záchranného útvaru K. W. M. Z., Okresného úradu Z., Odbor starostlivosti o životné prostredie z 18.05.2016, Okresného úradu Z., Odbor krízového riadenia z 12.04.2016, Okresného úradu Z. - Odbor starostlivosti o životné prostredie z 25.04.2016 a Okresného úradu Z. - Odbor starostlivosti o životné prostredie z 28.04.2016, ktoré boli vydané na základe žiadostí obžalovaného V. T. o posúdenie projektovej dokumentácie k stavbe „Vinohradnícke domy“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X na ulici B. N. v katastrálnom území Z. -W. Č. L., lokality J.. Z týchto listín nevyplývajú námietky, výhrady, či pripomienky k stavbe.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho akoby odsúdený nebol. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že bol postihnutý v blokovom konaní pokutou vo výške 10,-€ dvakrát, a to dňa 06.06.2016 a dňa 07.03.2019 za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy i ďalšie dôkazy zamerané na preukázanie, či výstavba na predmetnom pozemku odporuje s verejným záujmom a či poskytovanie darov obci zo strany stavebníkov je konaním obvyklým (zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce K., články...). Rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku následne vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Súd konal a rozhodoval o žalovanom skutku, pričom mal na zreteli, že skutkom je súhrn popísaných skutkových okolností určitej udalosti vo vonkajšom svete vyvolanej konaním človeka a skutok tvoria len tie prejavy vôle páchateľa, ktoré sú pre daný následok v príčinnej súvislosti a sú zahrnuté zavinením. Súd mal rozhodovať o podstate skutku, čo je určované účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu. Obžaloba bola podaná pre skutok, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tým, že dňa 23.06.2015 ako stavebník v konaní vedenom na Stavebnom úrade W. Č. Z. - L. o odstránení nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“ na zasadnutí miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. ponúkol starostovi a poslancom miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L.F. nepeňažné plnenie vo forme výstavby parku alebo detského ihriska pre W. Č. Z. - L. v hodnote 30.000,-EUR za to, že tento rozhodne v súlade s jeho stavebnými zámermi a stavby nachádzajúce sa v katastrálnom území W. Č. Z. - L. na parcelách číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX F. XXXX/X zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, postavené bez platného stavebného povolenia, mu dodatočne povolí. Podľa § 234 ods. 2 Trestného poriadku obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Uznesením vyšetrovateľky PZ zo dňa 05. 06. 2019 v spojení s uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry z 26. 06. 2019, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného, bolo vznesené obvinenie V. T. za skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 23.06.2015 ako stavebník v konaní vedenom na Stavebnom úrade W. Č. Z. - L. o odstránení nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“ na zasadnutí miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. ponúkol starostovi nepeňažné plnenie vo forme výstavby parku alebo detského ihriska pre W. Č. Z. - L. v hodnote 30.000,-EUR za to, že tento rozhodne v súlade s jeho stavebnými zámermi a stavby nachádzajúce sa v katastrálnom území W. Č. Z. - L.Č. na parcelách číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX F. XXXX/X zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, postavené bez platného stavebného povolenia, mu dodatočne povolí. Predmetom skutku uznesenia o vznesení obvinenia a napokon podľa gramatického vyjadrenia skutku v podanej obžalobe, ani predmetom obžaloby, nebolo konanie spočívajúce v ponuke nepeňažného plnenia vo forme výstavby parku alebo detského ihriska pre W. Č. Z. - L. v hodnote 30.000,-EUR poslancom miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L., za to, že rozhodnú v súlade s jeho stavebnými zámermi a stavby nachádzajúce sa v katastrálnom území W. Č. Z. - L. na parcelách číslo XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX F. XXXX/X zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, postavené bez platného stavebného povolenia, mu dodatočne povolia. Konanie spočívajúce v ponuke nepeňažného plnenia vo forme výstavby parku alebo detského ihriska pre W. Č. Z. - L. v hodnote 30.000,-EUR poslancom miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. vyšetrovateľka PZ vložila do skutku na pokyn prokurátora v procesnom štádiu, keď považovala dokazovanie za skončené (§ 208 ods. 1 Tr. por.) procesným postupom podľa § 206 ods. 6 Tr. por.. V zmysle tohto ustanovenia zákon dovoľuje procesný postup spočívajúci len v upozornení, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie je iným trestným činom alebo ďalším trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný. V prejednávanom prípade vyšetrovateľka PZ nezmenila právnu kvalifikáciu skutku, ale zmenila skutok tým, že ku skutku, ktorý sa zakladal na konaní spočívajúcom v ponuke nepeňažného plnenia starostovi pridala konanie spočívajúce v ponuke nepeňažného plnenia poslancom miestneho zastupiteľstva. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní páchateľa a v následku, ktorý z neho vyplynul. Totožnosť skutku bude zachovaná len ak sa zachová totožnosť konania alebo totožnosť následku. Aktivitou orgánov činných v trestnom konaní a súdu v priebehu trestného stíhania sa môžu poznatky

o skutočnostiach získané vykonávaním dokazovania zmeniť a v prejednávanom prípade sa i zmenili zistením, že adresátom ponuky boli i poslanci miestneho zastupiteľstva. Totožnosť skutku zostáva nedotknutá len ak nastanú zmeny v okolnostiach, ktoré iba individualizujú žalovaný skutok z hľadiska času, miesta spáchania činu, formy zavinenia, rozsahu následku a motivácie, keď inak je zhoda v následku alebo v konaní. V danom prípade výsledky vyšetrovania viedli k zisteniu nového spôsobu spáchania činu a jeho následku, ktorý spočíval v ponuke nepeňažného plnenia poslancom miestneho zastupiteľstva. Obžalobou označená neoprávnená výhoda vo forme výstavby parku alebo detského ihriska v hodnote 30.000,-EUR mala pritom tvoriť priamy majetkový prospech pre W. Č. Z. - L., teda nie majetkový prospech pre osobu starostu, či osoby poslancov miestneho zastupiteľstva. V zmysle § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave s účinnosťou do 31.12.2016 (ďalej len „zákon č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste“) sa priznáva vlastná právna subjektivita mestskej časti. V zmysle § 7 ods. 1 a § 17 ods. 3 tohto zákona štatutárnym orgánom mestskej časti je starosta. Právnická osoba, v prejednávanom prípade W. Č. Z. - L., je oprávnená tvoriť vôľu a prejavovať ju navonok len prostredníctvom starostu ako svojho štatutárneho orgánu, nie prostredníctvom miestneho zastupiteľstva ako orgánu obyvateľov obce, ktorý je zložený z volených poslancov (§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste . Na základe tohto právneho stavu súd ustálil, že za konanie označené v obžalobe ako ponuka nepeňažného plnenia vo forme výstavby parku alebo detského ihriska pre W. Č. Z. - L. v hodnote 30.000,EUR poslancom miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. je nový spôsob konania s jeho následkom. Podľa názoru prvostupňového súdu trestné stíhanie za taký spôsob konania predpokladalo vznesenie obvinenia V. T.. Len pri dodržaní tohto procesného postupu mohli byť splnené podmienky na uplatnenie materiálneho práva na obhajobu už v prípravnom konaní. V tejto časti žalovaného konania prvostupňový súd nachádza porušenie práva obžalovaného na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie F MZV č. 209/1992 Z. z.). Súd má za to, že ohľadom tohto skutku nebola splnená podmienka pre podanie obžaloby daná § 234 ods. 2 Trestného poriadku. Obžaloba viní V. T. že inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a taký čin spáchal voči verejnému činiteľovi, čím spáchal prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Podľa § 131 ods. 1 Tr. zák. vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Podľa § 131 ods. 3 Tr. zák. úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Podľa § 128 ods. 1 Tr. zák. starosta a poslanec orgánu územnej samosprávy má postavenie verejného činiteľa, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a požíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Podľa § 17 ods. 1, ods. 3 zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste starosta je výkonným a štatutárnym orgánom mestskej časti a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Úlohy mestských častí sú vymedzené v ustanovení § 7a zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste a okrem iných úloh, mestskej časti je vyhradené vykonávať agendu stavebného úradu (§ 7a ods. 2 písm. i/) a zabezpečovať územnoplánovacie funkcie a obstarávať a schvaľovať územné plány zón (§ 7a ods. 2 písm. b/). Úprava právomoci a pôsobnosti miestneho zastupiteľstva je daná § 15 zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste Úlohy Bratislavy sú vymedzené v ustanovení § 6a zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste a okrem iných úloh zabezpečuje obstarávanie územnoplánovacích podkladov a obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie Bratislavy (§ 6a ods. 2 písm. b/). Podľa § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste mestskému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať územný plán Bratislavy. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci, o ktorom nemal žiadne pochybnosti : Obžalovaný V. T. postavil na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X na ulici B. N. v katastrálnom území Z. - W. Č. L., lokalita J. 5 samostatne stojacich objektov, ktoré stavebný úrad W. Č. Z. - L. v zmysle projektovej dokumentácie označil ako „Vinohradnícke domy“. Na stavbu týchto domov nebolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a ani stavebné povolenie. Podľa § 117 ods. 1, § 88 ods. 1 písm. b), 88a ods. 2 zákona č. 50/1996 Z. z. (v úplnom znení č. 109/1998 Z. z. ) o

územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebný úrad W. Č. Z. - L. právoplatne rozhodol o odstránení nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“ a stavebníkovi V. T. uložil povinnosť odstrániť nepovolenú stavbu. Podľa 88a ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom. Súd uvedomujúc si, že ohľadom tejto okolnosti je dané právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré podlieha prieskumnej činnosti príslušného súdu, vykonal dokazovanie v súvislosti s opodstatnenosťou verejného záujmu na existencii predmetných stavieb len v rámci skúmania závažnosti prečinu z pohľadu ust. 10 ods. 2 Tr. zák. pre potreby hodnotenia spôsobu vykonania činu, prípadne jeho následku, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný atď.. Z výsluchu obžalovaného, svedka W.. B. a zo zápisnice z rokovania Miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. z 23. 06. 2015 súd zistil, že v čase skutku uvedenom v obžalobe stavebný úrad W. Č. Z. - L. viedol proti V. T. konanie o stavebnom priestupku za predmetné nepovolené stavby. Svedok W.. B. uviedol, že ponuku daru rekonštrukcie ihriska vo výške 30 000,- Eur mestskej časti za legalizáciu objektov dostal od obžalovaného už v priestupkovom konaní. Také konanie však nebolo predmetom trestného stíhania, vyšetrovanie naňho nebolo zamerané a ani z ďalších vykonaných dôkazov nevyplynuli skutočnosti takému konaniu nasvedčujúce. Naopak, ako vyplýva z e-mailu, ktorý obžalovaný odoslal poslancom miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. dňa 17. 04. 2015, k úhrade pokuty za nepovolenú realizáciu predmetných stavieb sa obžalovaný zaviazal osloveným poslancom. Na základe takto zistených skutočností súd vylúčil, že by konanie obžalovaného spočívajúce v označenej ponuke W. Č. Z. - L., ktoré navyše nebolo adresované starostovi ako štatutárnemu zástupcovi orgánu príslušnému na konanie a rozhodovanie o tejto veci, bolo motivované snahou vyhnúť sa priestupkovému konaniu, či sankcii za spáchaný stavebný priestupok. Obžaloba kladie za vinu obžalovanému, že dňa 23. 06. 2015 na zasadnutí miestneho zastupiteľstva W. Č. Z. - L. ako stavebník v konaní vedenom na Stavebnom úrade W. Č. Z. - L. o odstránení nepovolenej stavby ponúkol starostovi výstavby parku alebo detského ihriska pre mestskú časť v hodnote 30.000,EUR za to, že tento rozhodne tak, že stavby na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ X v katastrálnom území Z. - W. Č. L. postavené bez stavebného povolenia mu dodatočne povolí. Pritom zo zvukového záznamu zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva, ako priameho a objektívne nespochybniteľného dôkazu vyplýva, že obžalovaný vystúpil pred poslancami miestneho zastupiteľstva a oslovil ich s ponuku výstavby parku alebo ihriska v prospech W. Č. Z. - L.. Teda ponuku adresoval poslancom. I keď starosta bol prítomný na tomto miestnom zastupiteľstve, jeho právomoc a pôsobnosť je odlišná od právomoci a pôsobnosti miestneho zastupiteľstva, ktorá je vyhradená v § 15 zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste a v štatúte mestskej časti. Podľa § 17 ods. 4 tohto zákona, vo vzťahu k miestnemu zastupiteľstvu je starosta oprávnený zvolávať a viesť jeho zasadnutia a podpisovať uznesenia miestneho zastupiteľstva, na ktorých sa hlasovaním uzniesli jeho poslanci. Obžalovaný ponuku predostrel poslancom na zasadnutí miestneho zastupiteľstva po uplynutí doby viac ako dvoch mesiacov od odoslania e-mailu s rovnakou ponukou, ktorý zostal bez odozvy zo strany poslancov. Konal tak z podnetu poslankyne X. Q., ktorá poznajúc jeho problémy so stavbou ho sama nabádala, aby na miestnom zastupiteľstve vystúpil v časti určenej pre občanov. Na základe týchto zistení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim výslovným spôsobom, ktorým prejavil ochotu poskytnúť výhodu W. Č. Z. L., nesledoval zámer, aby jeho požiadavke vyhovel starosta, pretože aktivity starostu, a to i v regionálnom periodiku, tak ako vypovedali svedkyne W.. W. Y. a X. Q., predurčovali, že akákoľvek ponuka v prospech mestskej časti zo strany obžalovaného, ktorá by bola adresovaná starostovi, by nebola prijatá. Napokon, že ako adresát takejto ponuky nemohol byť starosta W.. B. logicky vyplýva i z toho, že starostovi mal obžalovaný túto požiadavku neúspešne adresovať už predtým, a to v čase priestupkového konania. Ponuka úplatku je konaním spočívajúcim v ponuke neoprávnenej výhody vo forme priameho majetkového prospechu alebo protislužby, ktorú má dostať uplácaný alebo s jeho súhlasom iná osoba. V prejednávanom prípade ponúkaný majetkový prospech, obžalobou definovaný ako neoprávnená výhoda, na ktorú nebol daný právny nárok, mala získať W. Č. Z. - L. ako právnická osoba, pričom ako vyplýva z dôkazov adresátom ponuky boli poslanci miestneho zastupiteľstva tejto mestskej časti. Podľa obžaloby mal V. T. týmto konaním sledovať zámer, aby stavby na pozemkoch parc. č. XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území Z. - W. Č. L., ktoré postavil bez stavebného povolenia, mu starosta dodatočne povolil. Konanie o dodatočnom povolení stavby je v súlade s § 88a stavebného zákona v právomoci a pôsobnosti stavebného úradu, pričom podľa § 7a písm. i/ zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste, mestskej časti je vyhradené vykonávať agendu stavebného úradu. Podľa § 17 tohto zákona starosta je výkonným i štatutárnym orgánom mestskej časti. Z uvedených zákonných noriem teda vyplýva, že v inkriminovanom čase sa na plnení úloh spoločnosti a štátu spojených s rozhodovaním o dodatočnom povoľovaní stavieb v katastrálnom území Z. - W. Č.

L. podieľal starosta W.. B. B., ktorý pritom požíval právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená stavebným zákonom a zákonom č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste. V zmysle uvedeného starosta W.. B. bol oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach obžalovaného, ktoré súviseli s predmetnými stavbami, t. j. s konaním a rozhodovaním o ich dodatočnom povoľovaní, či odstránení stavieb. Z hľadiska záujmov spoločnosti sa jedná o činnosť, ktorá súvisí s plnením spoločenský významných úloh. W. Č. Z. - L. ako právnická osoba v inkriminovanom čase tvorila vôľu a prejavovala ju navonok prostredníctvom starostu W.. B. B.. Právnickú osobu možno uplácať len uplácaním fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby a prejavovať ju navonok. Označený majetkový prospech pre mestskú časť však nebol obžalovaným ponúkaný priamo starostovi, ale poslancom miestneho zastupiteľstva. Zo zvukového záznamu zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva v spojení s e-mailovou komunikáciou zo dňa 17.04.2015 je nepochybné aký zámer tým obžalovaný sledoval. Obžalovaný nežiadal poslancov miestneho zastupiteľstva o sprostredkovanie zásahu do rozhodovacej činnosti stavebného úradu, ale chcel dosiahnuť dodatočné povolenie ním zrealizovaných stavieb cestou zmien a doplnkov územného plánu tak, aby pozemky, na ktorých postavil stavby bez rozhodnutia o umiestnení stavby a bez stavebného povolenia, boli v územnom pláne Z. zmenené z ostatných plôch a viníc na pozemky stavebné. Tak ako bolo skôr uvedené, podľa § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste schvaľovať územný plán Z. je vyhradené W. E. K.É. W. Z.. Poslanci miestneho zastupiteľstva nemali legislatívny podklad na vstup do konania a rozhodovania o tejto otázke a pokiaľ sa tak dialo mimo legislatívneho rámca, tak len formou odporúčania, vyjadrenia, súhlasu, či nesúhlasu so zmenami, tak ako vypovedali svedkovia W. X., W.. L. R. a ďalší. Medzi úplatkom a výkonom úradných povinností musí byť súvislosť - takáto neoprávnená výhoda musí mať vzťah k výkonu činnosti verejného činiteľa, ktorý zastáva funkciu v zákone vymenovaných orgánoch verejnej moci, štátnej správy, územnej samosprávy alebo právnickej osoby (§ 128 ods. 1 Tr. por.) V prejednávanom prípade takáto súvislosť dokázaná nebola. Podľa práva výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Po vyčerpaní dosiahnuteľných dôkazov a na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, súd nemohol spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností, dospieť k záveru, že sa skutok tak ako je uvedený v obžalobe stal a že sa uskutočnilo také konanie tvoriace podstatu skutku ako sa v popise obžaloby uvádza. Preto uplatňujúc zásadu prezumpcie neviny, podľa ktorej má nedokázaná vina rovnaký význam ako preukázaná nevina rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam