2T/10/2017 | Rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 30. 7. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/10/2017 9517100090 30. 07. 2020 Mgr. Ivan Matel ECLI:SK:SSPK:2020:9517100090.13

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Oldřicha Kozlíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 07. 2020 v Pezinku takto rozhodol: obžalovaný W. A., nar. XX. XX. XXXX v Š., bydlisko F. XXX, Y. Š., ženatý, samostatne zárobkovo činná osoba sa uznáva vinným · z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 v jednočinnom súbehu · so zločinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, pretože ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom W. A. - V. C. so sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa 02. 07. 2010 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom príspevku a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava (ďalej len „poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so sídlom Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku do výšky 167 996,13 Eur, čo predstavovalo 95% z celkových oprávnených výdavkov vo výške 176 838,03 Eur na realizáciu aktivít projektu pod názvom „Nové služby CR v penzióne F.“, s kódom ITMS 27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 95% z celkových oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov na mzdy zamestnancov za aktivitu 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti vzniknutých výdavkov s pomocou pracovných výkazov č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15 za obdobie apríl až december 2011, ktoré zahrnul do žiadostí o platbu č. 27110230522505 a č. 27110230522209, predstieral reálny výkon pracovnej činnosti svojich zamestnancov podľa ich pracovného zaradenia, a to: ·. P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne, ·. P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ·. R. M. - sprievodca cestovného ruchu, ·. C. F. - organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, ·. W. W. - manažér publicity,

hoci vedel, že zamestnancov P. A., P. A., R. M. P. C. F. v skutočnosti pracovne využíval výhradne len na poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, a že prostredníctvom W. W. tiež len predstieral riadny výkon činnosti - zmluvnej povinnosti v oblasti zabezpečenia publicity projektu, čím W. A. konal v rozpore s · bodom 2.4., 3.3., 5.5., 6.5. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, · článkom 1 bod 1, 7 bod 1, 9 bod 2.4 písm. b), c), d), g), h), j) Všeobecných zmluvných podmienok a článkom 14 bod 1 písm. c), j) Všeobecných zmluvných podmienok k § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom do 30. 04. 2011, · § 19 ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), j), k), n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2010, v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma vo výške 28 916,59 Eur, ktorá nebola použitá v súlade so Zmluvou a doposiaľ tento neoprávnene vyplatený príspevok nevrátil, naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojím konaním spôsobil škodu vo výške 28 916,59 Eur, z ktorej 85% predstavuje príspevok poskytnutý z Európskeho sociálneho fondu vo výške 24 579,10 Eur a 15% predstavuje príspevok poskytnutý zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 4.337,49 Eur, teda · predložil nesprávny výkaz a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, a zároveň · vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu a odsudzuje

s a z a t o:

Podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 z dôvodov § 36 písm. j) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 a § 37 písm. h) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 mu súd ustanovuje pri určení probačného dohľadu skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. g) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 mu súd zároveň ukladá ako súčasť probačného dohľadu · obmedzenie spočívajúce v zákaze uchádzať sa akýmkoľvek spôsobom o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku, rozpočtu obce a zároveň aj o finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtov Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, · povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 256 ods. 3 Trestného poriadku p. a. súd poškodeného Slovenskú republiku, v zastúpení: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 681 156 odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 10. 05. 2017 obžalobu pod sp. zn. VII/2 Gv 82/15/1000-33 na obvineného W. A. pre · zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a · prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom W. A. - V. C. so sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa 02. 07. 2010 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom príspevku a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava (ďalej len „poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so sídlom Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku vo výške 176 838,03 Eur na realizáciu projektu pod názvom „Nové služby CR v penzióne F.“, s kódom ITMS 27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 95% z celkových oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov na zamestnancov za aktivitu 2 - udržanie pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti vzniknutých výdavkov, v rozpore so skutočnosťou a v rozpore najmä s bodom 2.4, 3.3, 5.5 Zmluvy a článku 12 ods. 3 Všeobecných povinností uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadne vykonávania pracovnej činnosti svojich zamestnancov P. A., C. F., P. A., W. W. P. R. M., ktoré zahrnul do pracovných výkazov č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15, a takto ich dokladoval v žiadostiach o platbu č. 27110230522505 a č. 27110230522209, hoci sa jednak jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny a jednak takéto pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného orgánu vôbec vykonané alebo ich vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma vo výške 28 916,59 Eur, ktorá v rozpore s § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v rozpore s § 12 ods. 1, ods. 3, § 13 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. d), § 15 ods. 3 a § 38 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva nebola použitá v súlade s dohodou, ale na iný účel ako bol pôvodne určený, a doposiaľ neoprávnene vyplatený príspevok nevrátil a naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojim konaním spôsobil škodu na finančných prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu vo výške 24 579,10 Eur, čo predstavuje pomer 85% z celkovej poskytnutej sumy a na finančných prostriedkoch štátneho rozpočtu SR vo výške 4 337,49 Eur, čo predstavuje pomer 15% z celkovej poskytnutej sumy. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výpoveďou obžalovaného W. A., výpoveďami svedkov J.. V. Š., J.. V. F., P. A., P. A., R. M., V.. B. K., čítaním výpovedí svedkov W. W. V.., W. W. B.., C. F. a listinnými dôkazmi. Prokurátor svoju obžalobu oprel o dôkazy uvedené na jej č. l. 19, avšak v rámci hlavného pojednávania po výpovedí svedkýň J.. V.T. Š. P. J.. V. F.j (členiek kontrolnej skupiny, ktoré u obžalovaného prijímateľa nenávratného finančného príspevku vykonávali kontrolu na mieste) posúdil, že je potrebné podať rozsiahly návrh na doplnenie dokazovania, súd tento návrh prijal, dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonané a ich vykonanie bolo pre posúdenie veci zásadné až natoľko, že sčasti zmenil aj pohľad prokurátora na posúdenie veci tak, ako to uviedol vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 04. 2018, v rámci ktorej upravil skutkovú aj právnu vetu obžaloby tak, že: „W. A., narodený, osobné údaje tak, ako sú uvedené, bez zmeny, na tom skutkovom základe, že ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom W. A. - V. C. so sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa 02. 07. 2010 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom príspevku a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava (ďalej len „poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so sídlom Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku

vo výške 176 838,03 Eur na realizáciu projektu pod názvom „Nové služby CR v penzióne F.“, s kódom ITMS 27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 95% z celkových oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov na zamestnancov za aktivitu 2 - udržanie pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti vzniknutých výdavkov, v rozpore so skutočnosťou a v rozpore s bodom 2.4, 3.3, 5.5 Zmluvy a článku 1 ods. 1.2, článku 3 ods. 6, článku 12 ods. 3, 4, 6 písm. b), článku 14 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. j) a článku 17 Všeobecných povinností uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadne vykonávania pracovnej činnosti svojich zamestnancov P. A., C. F., P. A., W. W. P. R. M., ktoré zahrnul do pracovných výkazov č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15, a takto ich dokladoval v žiadostiach o platbu č. 27110230522505 a č. 27110230522209, hoci sa v dvoch prípadoch jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny a takéto popisované pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného orgánu vôbec vykonané alebo ich vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma najviac vo výške 28 916,59 Eur, ktorá v rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v rozpore s § 12 ods.1, § 13 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. d), písm. h), § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva nebola použitá v súlade so zmluvou a doposiaľ neoprávnene vyplatený príspevok nevrátil a naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojim konaním spôsobil škodu na finančných prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu najviac vo výške 24 579,10 Eur, čo predstavuje pomer 85% z celkovej poskytnutej sumy a na finančných prostriedkoch štátneho rozpočtu SR vo výške najviac 4 337,49 Eur, čo predstavuje pomer 15% z celkovej poskytnutej sumy, teda vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil tak väčšiu škodu, predložil nesprávny doklad a tým umožnil protiprávne zadržanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a spôsobil tak väčšiu škodu, čím spáchal zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.“ V rámci skutku uvedeného v modifikovanom znení obžaloby prokurátor kládol za vinu obžalovanému v podstate to, že v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov na zamestnancov: · v rozpore so skutočnosťou a Zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku (ďalej len „NFP“) pri deklarovaní oprávnenosti vzniknutých výdavkov uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadne vykonávania pracovnej činnosti svojich zamestnancov P. A., C. F., P. A., W. W. P. R. M., ktoré zahrnul do v skutku označených pracovných výkazov, a takto ich deklaroval v dvoch označených žiadostiach o platbu, · hoci sa v dvoch (prokurátorom v obžalobe neoznačených) prípadoch jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny a · takéto pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného orgánu vôbec vykonané alebo · ich vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma, najviac vo výške 28 916,59 Eur, ktorá v rozpore · s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a · § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, ods. 3 písm. c), d), h), § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva nebola použitá v súlade so Zmluvou a doposiaľ vyplatený príspevok nevrátil a naďalej ho prechováva, čím poškodenému spôsobil škodu na finančných prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu vo výške najviac 24 572,10 Eur a na finančných prostriedkoch štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške najviac 4 337,49 Eur v pomere 85% k 15%. Špecializovaný trestný súd svoj Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený rozsudok č. k. PK-2T/10/2017-1705 zo dňa 24. 04. 2018, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom, postavil v podstatných bodoch na úvahách, že:

· Vyvodzovanie prípadnej trestnej zodpovednosti obžalovaného za údajné porušenie ustanovení Zmluvy o NFP v zmysle trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Európskej únie) podľa § 261 Trestného zákona (t. j. že mal poškodiť finančné záujmy Európskych spoločenstiev) nie je možné, ak samotná Zmluva o poskytnutí NFP bola uzavretá v rozpore s Nariadením Komisie (ES) č. 1828/2006 (v súlade s ktorým bola vyhlásená Výzva na predkladanie žiadostí o NFP) bez zavinenia obžalovaného (žiadateľa/prijímateľa) alebo za dokázaného zavinenia oboch zmluvných strán, ak zároveň naviac · nebolo ani dokázané, že by obžalovaný pri podávaní Žiadosti o NFP uviedol poskytovateľa do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie NFP aj, resp. ani v zmysle trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona. · Objektívne pochybenie poskytovateľa NFP pri výberovom a schvaľovacom konaní o Žiadosti o NFP vyvolalo subjektívny mylný záver obžalovaného, t. j. že bol oprávneným žiadateľom, a neskôr teda aj prijímateľom NFP. · To prijímateľ bol uvedený do omylu a poskytovateľ jeho omyl dlhodobo podporoval od prvej refundácie výdavkov, najmä na mzdy štyroch zamestnancov zamestnaných na základe pracovných zmlúv na pracovných pozíciách, pričom na tieto činnosti: 1. prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie, 2. tieto činnosti neboli v súlade s predmetom Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP v spojení s Príručkou pre žiadateľa o NFP, to znamená, že od počiatku realizácie projektu všetky výdavky na jeho realizáciu boli neoprávnené. · Tento omyl prijímateľa spôsobený a podporovaný poskytovateľom znamená, okrem iného aj to, že u obžalovaného absentuje vedomostná zložka, a tým aj vôľová zložka úmyslu uviesť poskytovateľa, v trestnom konaní v procesnom postavení poškodeného, do omylu. · Poskytovateľ si so značným odstupom času zrejme svoju chybu a zodpovednosť za neoprávnené poskytnutie NFP uvedomil, a tak nariadil opätovnú kontrolu na mieste (hoci predchádzajúca kontrola na mieste, cca 1 rok a 3 mesiace dozadu, bola negatívna, a to aj vo vzťahu k žiadosti o platbu, ktorá je predmetom obžaloby), kde ihneď na začiatku vyšli najavo skutočnosti, o ktorých poskytovateľ vedel, resp. vedieť mal a mohol od počiatku, a ktoré kontrola na mieste nesprávne označila ako „neoprávnené podnikanie“, hoci rozporne uviedla, že „žiadnu reálnu činnosť prijímateľ nevykonával“, čo potvrdil aj príslušný živnostenský úrad. · Vzhľadom na vyhodnotenie dokazovania v trestnej veci vyznievajú kontrolné zistenia a ich závery ako účelové, evidentne zmätočné a nelogické, rovnako ako aj odôvodnenie odstúpenia od Zmluvy zo strany poskytovateľa, čomu nasvedčujú, okrem iného, aj výpovede svedkýň J.. F. P. J.. Š. na hlavnom pojednávaní. · Z uvedeného vyplýva najmä to, že zavinenie bolo pričítané na základe zistení pri kontrole na mieste výhradne prijímateľovi, teda poskytovateľ sa svojej zodpovednosti zbavil, a práve preto má súd dôvodné pochybnosti aj o spôsobe výkonu kontroly na mieste, jej priebehu i jej výsledkoch, o čom svedčia i rozpory vo vykonanom dokazovaní tak, ako na ne už súd poukázal. · V jednoduchosti však má súd za to, že cieľom kontroly bolo nájsť aj také iné nedostatky, ktoré by umožnili poskytovateľovi odstúpenie od „Zmluvy“ a vrátenie celého „neoprávnene poskytnutého NFP“ z dôvodu zavinenia výhradne prijímateľa a súčasťou tejto snahy bolo aj podanie trestného oznámenia na prijímateľa. · Výpovede svedkýň - členiek kontrolnej skupiny kontroly na mieste, najmä J.. F., spoľahlivo preukázali, že projekt nielen, že neplnil svoj účel, ale ho ani nikdy plniť nemohol z už ozrejmených dôvodov, pričom svedkyňa na priamu otázku predsedu senátu, či bol obžalovaný A. aj s tým živnostenským oprávnením, ktoré predložil Riadiacemu orgánu za účelom schválenia Žiadosti o poskytnutie NFP (projektu), vyhodnotený ako oprávnený žiadateľ, uviedla: „Žiaľ, bol.“ Záverom k vyhodnoteniu dokazovania súd uviedol, že je neprípustné, aby sa poskytovateľ NFP zbavoval zodpovednosti za porušenie predpisov EÚ, resp. ju prenášal na prijímateľa tak, že u neho vykoná kontrolu na mieste so zmätočnými závermi (že sa dopustil neoprávneného podnikania, pretože na činnosti, na ktoré mal so schválením poskytovateľa uzatvorené pracovné zmluvy, nemal živnostenské oprávnenie, a zároveň, že tieto predmetné činnosti vôbec nevykonával), následne na neho podá trestné oznámenie pre porušenie ustanovení Zmluvy a žiada náhradu škody, ktorú mal údajne spôsobiť prijímateľ, ak je zrejmé, že ani nejde o spôsobenú škodu, ale o neoprávnený majetkový prospech, ktorý vznikol ako následok schválenia Žiadosti o NFP a následného uzatvorenia Zmluvy o NFP v rozpore s predpismi EÚ bez zavinenia žiadateľa, resp. prijímateľa. K právnemu posúdeniu veci sa súd vyjadril, že:

· Vo vzťahu k právnej kvalifikácii zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nebolo dokázané, že by obžalovaný pri predkladaní Žiadosti o NFP uviedol údajného poškodeného - MPSVaR SR (resp. vôbec niekoho) do omylu v otázke splnenia podmienok Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP v spojení s Príručkou pre žiadateľa o NFP (resp. nejakého všeobecne záväzného právneho predpisu), aby tak vylákal od iného (údajného poškodeného) príspevok zo štátneho rozpočtu. · Bolo však naopak dokázané, že samotný údajný poškodený uviedol pri vybratí a schválení Žiadosti o NFP do omylu obžalovaného, že bol oprávneným žiadateľom/prijímateľom NFP, a to bez jeho zavinenia, a tento omyl tzv. poškodený u obžalovaného naďalej podporoval, okrem iného aj tým, že obžalovanému refundoval mzdy jeho zamestnancov zamestnaných na štyroch pracovných pozíciách, na ktoré obžalovaný nemal živnostenské oprávnenie, čo mu nevytkla ani predchádzajúca kontrola na mieste vykonaná u obžalovaného dňa 22. 11. 2012 (t. j. cca 1 rok a 3 mesiace dozadu pred druhou kontrolou na mieste vykonanou dňa 06. 02. 2014), hoci na tento nedostatok prísť mohla a mala. · V dôsledku uvedeného pochybenia tzv. poškodeného (bez zavinenia obžalovaného) nie je možné vo vzťahu k žalovanému prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona potom opomenúť, že práve toto pochybenie spôsobilo stav, kedy: · každý doklad, ktorý predložil obžalovaný (prijímateľ) tzv. poškodenému (poskytovateľovi) na refundáciu nákladov, bol od počiatku realizácie „Projektu“ principiálne nesprávny a každý náklad principiálne neoprávnený, lebo sa jednalo na strane obžalovaného o neoprávneného žiadateľa/prijímateľa, · prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev boli použité en bloc na iný účel ako boli pôvodne určené samotnou Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, · samotný tzv. poškodený teda de facto spreneveril prostriedky uvedeného rozpočtu tým, že neoprávnene vyplácal NFP od počiatku neoprávnenému žiadateľovi/prijímateľovi. Na základe vyššie uvedeného Špecializovaný trestný súd v zrušenom rozsudku uzavrel, že za takýchto dokázaných okolností nie je možné vyvodzovať žiadnu trestnú zodpovednosť voči obžalovanému, a preto ho podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože mal za to, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Ako už bolo predoslané, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3To/9/2018 zo dňa 18. 09. 2019 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK-2T/10/2017 z 24. 04. 2018, podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol odvolanie poškodenej strany - Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného, uviedol, že: „Ako vyplýva z obsahu spisu a v konaní ani nebolo sporné, že na základe výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, kód výzvy DOP 2010 - SIP005, operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia vyhlásenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako poškodeným (č. l. 1, príloha č. 3), podľa príručky pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok (č. l. 10, príloha č. 3) a po zaslaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok 10. mája 2010 žiadateľom W. A. V. - C. (č. l. 1, príloha č. 1) bola 2. júla 2010 uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v znení Dodatku č. 1 a č. 2 (ďalej aj „Zmluva o NFP“) (č. l. 265 a nasl. spisu, zväzok II) medzi poškodeným ako riadiacim orgánom, zastúpeným Sociálnou implementačnou agentúrou ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom (ďalej aj „poskytovateľ“) a podnikateľom pod obchodným menom W. A. V. - C., so sídlom F. XXX, XXX XX F., zapísanom v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „prijímateľ“). Predmetom Zmluvy o NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu „Nové služby CR v penzióne F.“, spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške 176 838,03 €, z toho nenávratný finančný príspevok vo výške 167 996,13 €, z toho vlastné zdroje prijímateľa vo výške 5%. Dvojstranným právnym úkonom - uzavretou zmluvou medzi poskytovateľom a prijímateľom sa podľa bodu 2.4. Zmluvy o NFP prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve, pričom podľa bodu 7.3. Zmluvy o NFP bol prijímateľ povinný počas výkonu kontroly auditu najmä preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP podľa Zmluvy.

Bolo preto náležité a povinnosťou súdu zaoberať sa výsledkami uskutočnenej kontroly a jej zisteniami, najmä či výsledky dokazovania zodpovedajú popisu skutku (pri zachovaní totožnosti skutku) a či z nich možno vyvodiť naplnenie zákonných znakov trestného činu. Neobstojí záver súdu, že obžalovaný nebol oprávneným žiadateľom. Samotné uzavretie zmluvy malo za následok vznik faktického stavu oprávneného žiadateľa. Uzavretím Zmluvy o NFP sa totiž deklaroval stav, že obžalovaný je žiadateľom, ktorý splnil všetky podmienky pre vznik nároku na nenávratný finančný príspevok, pričom, a to je určujúce, že samotný žiadateľ sa nemôže „vyviňovať“ z následného nedostatku zisteného kontrolnou činnosťou v oblasti živnostenského oprávnenia, pretože bol plnohodnotným podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, t. j. osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie, t. j. Zmluva o NFP je platná a účastníci zmluvy ňou boli viazaní a boli povinní ju dodržiavať v zmysle zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť a osoby, ktoré túto činnosť vykonávajú v jej mene a na jej účet totiž podľa § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov. Z uvedeného explicitne vyplýva zodpovednosť (sankcia) uplatňovaná aj podľa právnych noriem verejného práva, vrátane trestného práva. Postup súdu, ktorý vylúčil trestnú zodpovednosť u obžalovaného a preniesol zodpovednosť na poskytovateľa príspevku, nemá oporu v existujúcej právnej úprave, naviac za situácie, ak príručka pre žiadateľa, ktorá upravovala neoprávneného žiadateľa, na ktorú poukazoval súd, bola smerodajná pre žiadateľa - momentom uzatvorenia Zmluvy o NFP prijímateľ stratil doposiaľ postavenie žiadateľa. Súd prvého stupňa zároveň v priebehu celého konania opomenul - ignoroval podstatnú skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu spisu, a to, že obžalovaný už pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok sám čestne vyhlásil, že „spĺňa podmienky oprávnenosti žiadateľa uvedené v príslušnej výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný príspevok“ (strana 13 žiadosti o nenávratný finančný príspevok), preto si v tomto smere musel predmet podnikania „ustrážiť“ a dať ho do súladu s reálnym výkonom činností a musel byť s týmto aj uzrozumený a nie spoliehať sa a „pasívne čakať“, kým bude vyhodnotený ako osoba bez potrebného živnostenského oprávnenia. Rovnako v Zmluve o NFP v bode 6.5. prijímateľ vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť projektu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku v zmysle podmienok, ktoré viedli k schváleniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre projekt a podľa bodu 6.6. prijímateľ vyhlásil, že všetky vyhlásenia pripojené k žiadosti o príspevok sú pravdivé a zostávajú účinné pri podpise Zmluvy o NFP (č. l. 268 spisu), teda vrátane vyššie uvedeného čestného vyhlásenia. Je potrebné poukázať v tomto smere aj na to, že ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev, na ktoré orgán činný v trestnom konaní okrem iného poukazuje, ochraňujú finančné záujmy Európskej únie. Ich základným účelom je pôsobiť preventívne proti neoprávnenému scudzeniu zdrojov, ktoré sú Slovenskej republike poskytované v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie a jej následnému rozvoju. Slovenská republika zastúpená príslušnými výkonnými orgánmi je v danom prípade iba správcom prostriedkov poskytovaných Európskou úniou a je v súlade s príslušnými dohovormi Európskej únie zodpovedná za ochranu týchto prostriedkov, ktorá sa realizuje aj trestným postihom osôb, ktoré prostriedky získajú, resp. užívajú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom upozorňuje aj na to, že Špecializovaný trestný súd z dokazovania, ktoré vykonal, následne dôkazy, na ktoré v odôvodnení rozsudku poukázal, nesprávne vyhodnotil, a to z dôvodu, že svoje závery vyvodzoval len z obsahu živnostenského listu a jednotlivých živností v ňom uvedených, a nevyhodnotil dôkazy v kontexte opisu skutkovej vety obžaloby pre záver o vine, resp. nevine obžalovaného a v podstate celé odôvodnenie rozsudku pertraktuje len otázku živnostenského oprávnenia. Nijakým spôsobom nevyhodnotil skutočnosti uvedené v skutkovej vete a svoj záujem doposiaľ súd prvého stupňa koncentroval len na otázku tzv. živnostenského oprávnenia a výlučne z nej vyvodzoval svoj záver o tom, že skutok nie je trestným činom, lebo obžalovaného označil ako „neoprávneného žiadateľa“. Samotný proces realizácie projektu, na ktorý bol viazaný nenávratný finančný príspevok a či došlo k realizácii vyúčtovania projektu v súlade so stanovenými podmienkami, tak súd nepochopiteľne presunul na začiatok tohto procesu, a to do fázy splnenia podmienok žiadateľa, čo už vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu nebolo náležité. Bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť dôkazy v kontexte vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, a to vo vzťahu k naplneniu či nenaplneniu zákonných znakov niektorého trestného

činu v znení skutkovej vety obžaloby, následne zo strany prokurátora pozmenenej (č. l. 1679 spisu), pri zachovaní totožnosti skutku súdom, doplniť dokazovanie minimálne v rozsahu zabezpečenia aktuálnej správy o povesti, odpisu registra trestov, pracovného hodnotenia a vykonať prípadne i ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania vyvstane v priebehu hlavného pojednávania a následne rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 168 Trestného poriadku tak, aby rozsudok bol zrozumiteľný, preskúmateľný a závery súdu opodstatnené, pričom podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“ Záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týmto postavil Špecializovaný trestný súd na úplne inú „štartovaciu čiaru“ pre „opätovné vyhodnocovanie dôkazov v kontexte vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu“, než ku ktorej dospel pri vyhodnocovaní dokazovania Špecializovaný trestný súd, a ktoré vyplynuli aj zo správ z kontroly na mieste, vrátane toho, čo vyplynulo z výsluchov vedúcej kontrolnej skupiny J.. V. F. a členky kontrolnej skupiny J.. V. Š. s prihliadnutím aj na vyjadrenie ďalšieho člena kontrolnej skupiny J.. Q. M. a aj na záverečnú reč splnomocneného zástupcu poškodeného. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda v podstate zaviazal Špecializovaný trestný súd zúžiť rozsah vyhodnocovania dokazovania a zamerať sa výlučne na skúmanie viny či neviny obžalovaného bez možnosti skúmať aj prípadné zavinenie alebo spoluzavinenie iného subjektu v procese pred uzavretím Zmluvy o NFP, čo je podľa názoru Špecializovaného trestného súdu spôsobilé vykázať určitú nekomplexnosť pri vyhodnocovaní dokazovania, ale Špecializovaný trestný súd musí a bude záväzný právny názor nadriadeného súdu rešpektovať. Novou „štartovacou čiarou“ sa tak pre Špecializovaný trestný súd stala Zmluva o NFP, ktorej uzavretie malo podľa záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za následok vznik faktického stavu oprávneného žiadateľa, t. j. že uzavretím Zmluvy o NFP sa deklaroval stav, že obžalovaný je žiadateľom, ktorý splnil všetky podmienky pre vznik nároku na NFP a ako účastník zmluvy bol ňou viazaný a bol povinný ju dodržiavať. Na základe vyššie uvedeného Špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní náležite zistil skutkový stav veci tak, že ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom W. A. - V. C. so sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa 02. 07. 2010 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom príspevku a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava (ďalej len „poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so sídlom Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku do výšky 167 996,13 Eur, čo predstavovalo 95% z celkových oprávnených výdavkov vo výške 176 838,03 Eur na realizáciu aktivít projektu pod názvom „Nové služby CR v penzióne F.“, s kódom ITMS 27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 95% z celkových oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov na mzdy zamestnancov za aktivitu 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti vzniknutých výdavkov s pomocou pracovných výkazov č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15 za obdobie apríl až december 2011, ktoré zahrnul do žiadostí o platbu č. 27110230522505 a č. 27110230522209, predstieral reálny výkon pracovnej činnosti svojich zamestnancov podľa ich pracovného zaradenia, a to: ·. P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne, ·. P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ·. R. M. - sprievodca cestovného ruchu, ·. C. F. - organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, ·. W. W. - manažér publicity, hoci vedel, že zamestnancov P. A., P. A., R. M. P. C. F. v skutočnosti pracovne využíval výhradne len na poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, a že prostredníctvom W. W. tiež len predstieral riadny výkon činnosti - zmluvnej povinnosti v oblasti zabezpečenia publicity projektu, čím W. A. konal v rozpore s · bodom 2.4., 3.3., 5.5., 6.5. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, · článkom 1 bod 1, 7 bod 1, 9 bod 2.4 písm. b), c), d), g), h), j) Všeobecných zmluvných podmienok a článkom 14 bod 1 písm. c), j) Všeobecných zmluvných podmienok k § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom do 30. 04. 2011,

· § 19 ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), j), k), n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2010, v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma vo výške 28 916,59 Eur, ktorá nebola použitá v súlade so Zmluvou a doposiaľ tento neoprávnene vyplatený príspevok nevrátil, naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojím konaním spôsobil škodu vo výške 28 916,59 Eur, z ktorej 85% predstavuje príspevok poskytnutý z Európskeho sociálneho fondu vo výške 24 579,10 Eur a 15% predstavuje príspevok poskytnutý zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 4.337,49 Eur. Oproti obžalobe súd upravil skutok tak, aby zodpovedal skutočnému stavu veci, najmä s ohľadom na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojení s ohľadom na vykonané dokazovanie. Totožnosť upraveného skutku so skutkom uvedeným v prokurátorom modifikovanej obžalobe pritom zostala plne zachovaná. Vo všeobecnosti je nutné ozrejmiť, že podstata skutku je určená účasťou obvineného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska trestného práva hmotného. Podstata skutku je zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania a následku. Obžalovaný W. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal samostatne, že sa riadil tým, čo bolo v zmluve, nechápe, že peňažné prostriedky boli neoprávnené, ani prečo je obžalovaný. Nie je pravda, že osoby, zahrnuté do pracovných výkazov, boli neoprávnené osoby, viac sa sám vyjadriť nevedel. Na otázky prokurátora obžalovaný odpovedal, že dostal cez internet výzvu, keď si ju prečítal, videl, že to má význam, chcel celý penzión dať na vyššiu úroveň, tak do toho išiel. V zmysle výzvy sa mali realizovať rôzne školenia, aby sa naučili jednať s ľuďmi, ako prosperovať, organizovať veci, aby v súvislosti s reštauračným zariadením mohol poskytovať pre turistov všelijaké akcie. V jeho penzióne F. bolo výberové konanie, kde aj uzatvoril zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Podľa zmluvy musel 5 ľudí zobrať, poučiť ich, že budú psychotesty a posedenie. Neboli to jeho zamestnanci, len jedna voľakedy robila pre neho - pani A., chcel ju pustiť, aj ju pustil s tým, že keď urobí výberové konanie, tak ju zoberie naspäť. Pán M. bol u neho na dohode, manželka u neho zamestnaná nebola. V zmysle zmluvy teda zamestnal osoby - P. A., C. F., R. M., P. A. P. J. B.. Títo zamestnanci vykonávali presne to, čo mali uvedené v zmluve, aj sa školili, všelijaké projekty museli vypracovávať, konkrétne to však obžalovaný uviesť nevie, odovzdal to vyšetrovateľovi. R. M. v rámci svojej činnosti všelijaké projekty musel robiť, obžalovaný to prezrel, všetko bolo v poriadku. Obžalovaný si nepamätá, či osobne vyhotovoval pracovné výkazy zamestnancov, ani aké školenia sa vykonávali, lebo on robil a nemohol byť na celých týchto školeniach. Školenia robili cez výberové konania, aké presne, si obžalovaný nepamätá, zúčastňovali sa ich všetci prijatí zamestnanci, aj dohodári, školenia trvali týždeň alebo viac, od ôsmej hodiny s obedňajšou prestávkou. Viedla sa evidencia hostí, to dal aj kontrolórom, viedli ju obžalovaný, jeho manželka a J. H.. Kontrola bola vykonaná, ani hodinu tam neboli, pýtali papiere s tým, že obžalovaný musí vedieť, čo oni potrebujú, on všetky papiere mal, dal ich vyšetrovateľovi. O termíne kontroly bol obžalovaný upovedomený len cez internet, deň a čas, obžalovaný im napísal, že mu to o desiatej nepasuje, prišli o jedenástej a o dvanástej už tam neboli. Kontrolóri ho vyzvali, aby im dal všelijaké podklady, ale nevedeli, že aké. Obžalovaný mal všetky papiere, ale oni povedali, že to nebudú hľadať, lebo to nie je v ich právomoci. Potom sa chytili, že obžalovaný nemá také a také... Obžalovaný vyšetrovateľovi dal všetko, lebo normálne, zrozumiteľne rozprával. Výsledky kontroly boli obžalovanému doručené asi za dva mesiace, s týmito nesúhlasil, lebo tam napísali, že neodovzdal všetky papiere, ale on im dal všetky papiere, ktoré od neho pýtali. Obžalovaný si už nepamätal, či v rámci svojich námietok ku konkrétnym zisteniam, ktoré poslal mailom aj poštou, zasielal aj nejaké prílohy - doklady. Vie však, že všetko odovzdal vyšetrovateľovi, preto nechápe, prečo kontrolná skupina tvrdí, že obžalovaný v rámci vykonávanej kontroly nedisponoval - nepredložil požadované doklady, keď im dal všetko, čo požadovali. Obžalovaný nevie, kto spracovával žiadosti o platbu, asi účtovníčka, ale on to všetko prezrel. Na otázky obhajcu obžalovaný odpovedal, že predtým ako uzatvoril zmluvu, ich hospodárska situácia bola dosť biedna. Ak by nedostal tie finančné prostriedky, absolútne by sa mu nepodarilo vytvoriť tie pracovné miesta.

Všetky školenia sa zrealizovať nepodarilo, lebo „oni“ (pozn. súdu: obžalovaný myslí zrejme druhú zmluvnú stranu) od zmluvy odstúpili. V evidencii na recepcii sa zapisujú len ubytovaní hostia, okrem toho vedie ešte aj knihu na objednávky. Všetky doklady, ktoré kontrolná skupina identifikovala, jej dali, kontrolná skupina mala prístup ku všetkej dokumentácii, aj tej, čo obžalovaný odovzdal vyšetrovateľovi na jeho výzvu. Kontrolná skupina však nevedela vysvetliť, čo chcú, povedali, že im obžalovaný nevie dať doklady s tým, že keď obžalovaný nevie, aké doklady chcú, tak tam nemajú čo hľadať a hneď odišli. V súvislosti s pracovnými výkazmi iné konkrétne doklady nepožadovali. Pracovné miesta, ktoré obžalovaný vytvoril, dodnes fungujú. Výdavky projektu, konkrétne aj školenia a mzdy zamestnancov, obžalovaný hradil cez účet. Ministerstvu práce ako poskytovateľovi príspevku obžalovaný zdokladoval všetky výdavky, ktoré on uhradil. Na otázky predsedu senátu obžalovaný odpovedal, že pred realizáciou projektu bola jeho ziskovosť veľmi slabá, asi päťkrát menšia ako teraz. Poskytovali ubytovacie služby s reštauráciou pre ubytovaných hostí, ale veľmi málo hostí vtedy mali. Pred realizáciou projektu obžalovaný zamestnával mamu a R. M., ktorý obžalovanému vypomáhal, robil papiere, aj čašníka, ďalej zamestnával aj pani A., robila účtovníctvo, vypomáhala v kuchyni, predávala v jeho obchode. Manželka P. A. v čase pred projektom u neho nerobila, bola na materskej. C. F. P. W. W. u neho nepracovali. Obžalovaný nevedel presne uviesť - nepamätal si, na akých pracovných pozíciách v rámci projektu pracovali jeho manželka, pani A. a C. F.. Miesto predavačky počas realizácie projektu zastávala matka obžalovaného. Účelom projektu bolo, aby vytvorili a udržali pracovné miesta. R. M. bol v rámci projektu zamestnaný ako projekt manažér, čo robí aj dodnes, realizuje zájazdy - je organizátor aj čašník, počas projektu čašníka nerobil. Obžalovaný si nepamätal, v akej pracovnej pozícii na dohodu v rámci projektu pracoval W. W. V.. Do pracovných zmlúv uzavretých s osobami P. A., C. F., P. A. P. R. M. obžalovaný neuviedol, že majú živnosť. W. W. bol dohodár, to nevie. Sám obžalovaný živnosť mal, ale nevie presne, či aj na cestovný ruch. Na otázku, aké pracovné miesta a pre akú skupinu osôb mal obžalovaný v rámci výzvy vytvoriť pracovné miesta, obžalovaný uviedol, že organizátor skrz gastronómiu, aby dosiahli vyššiu úroveň v gastronómii, presnejšie sa vyjadriť nevedel - nepamätal si, ale nebolo „tam“ napísané, že pre osoby nezamestnané alebo ťažko zamestnateľné. Pokiaľ sa týka ekonomickej situácie počas projektu, tak to postupne vzrástlo, majú viac hostí, zákazníkov, lebo má ľudí, čo sa vedia s ľuďmi rozprávať. V čase realizácie projektu sa reálne viedla kniha ubytovaných hostí, táto bola predložená pri kontrole, obžalovaný si nepamätá, či v tom čase boli v penzióne ubytovaní nejakí hostia, keby však boli, boli by zapísaní v knihe ubytovaných. Na čas kontroly obžalovaný zabezpečil účasť všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu, okrem dohodára W. W. P. B. K., čo obžalovaný dopredu avizoval kontrolórom. Tzv. podpornú dokumentáciu, ktorá by preukazovala reálnosť vykonaných činností uvedených v pracovných výkazoch, kontrola nepožadovala, len vyšetrovateľ. Výsledky kontroly obžalovaný prezrel, prečítal, tieto namietal a v rámci námietok zaslal aj dokumentáciu, ktorú podľa výsledkov kontroly nepredložil. Oni mu to vrátili, ani to neotvorili, telefonicky mu povedali, že to neuznajú, nevie, či má nejaký doklad o tom, že to ministerstvo vrátilo, pozrie doma. Na doplňujúce otázky prokurátora, obhajcu a predsedu senátu obžalovaný odpovedal, že kontrolóri si do mobilu fotili knihu ubytovaných, ostatné doklady nevie. Každý, kto vstúpi do penziónu, je hosť a ubytovaný je ubytovaná osoba. Kontrolóri sa ho na takéto rozlíšenie absolútne nepýtali. Pokiaľ sa týka zlepšenia vďaka realizácii projektu, tak ubytovanie majú na vyššej úrovni, aj reštauráciu, viac jedla majú, vďaka marketingovým ťahom, konkrétne na internete, projekty na ťahanie hostí, rôzne balíčky, jedlo a ubytovanie, viac osôb zamestnáva, donedávna šesť, robia akcie, mítingy, už sú dosť známi, iba peňažný výnos zatiaľ nemajú, na to potrebujú roky, aby došli na takú úroveň, že aj peniaze z toho budú mať. V rámci realizácie projektu mali aj medzinárodný kongres, kontrolná skupina nežiadala, aby to preukázali, to oni nechceli vedieť, vedel by to preukázať, aj fotky z toho majú.

Svedkyňa J.. V. Š. v samostatnej časti výpovede uviedla, že obžalovaného pozná, stretli sa iba na kontrole na mieste. Pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako koordinátorka auditov a certifikačných overovaní na odbore kvality na sekcii fondov EÚ a do marca 2015 pracovala ako manažérka overovania kvality, kde preverovala aj podania iných subjektov a práve v tomto čase došiel anonymný podnet doručený z Úradu vlády Slovenskej republiky 31. 08. 2012 k projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“, ktorého predmetom boli obavy podávateľov zo zneužitia eurofondov v obci F. na vzdelávací proces v cestovnom ruchu na vytvorenie nových pracovných miest pre nový penzión D.. Prešetrovaním tohto podnetu sa zistilo, že v opise projektu bolo pochybenie v názve penziónu, kde namiesto penziónu F. bolo uvádzané penzión D., čo zameralo pozornosť aj na iný projekt s názvom „Inovácie služieb a cestovného ruchu s aplikáciou na penzión D.“. Opakovaným zaslaním anonymného podnetu občanov F., ktorý došiel 12. 09. 2013, začal následne riadiaci orgán preverovať skutočnosti uvedené v podaní, aj v nadväznosti na ten druhý projekt. Preverovali sa skutočnosti na základe predloženej dokumentácie, ktorú predložil bývalý sprostredkovateľský orgán, skrátený názov bol SIA - Sociálna implementačná agentúra. Vykonanou kontrolou oboch projektov, vrátane kontrol na mieste, boli zistené podstatné porušenia Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“), následkom čoho riadiaci orgán odporučil sprostredkovateľskému orgánu odstúpenie od zmluvy. Implementačná agentúra potom znovu prešetrila celý podnet a na základe svojich vlastných zistení, aj zistení, ktoré boli zistené kontrolou na mieste, ktorú uskutočnil riadiaci orgán 06. 02. 2014, následne odstúpila od zmluvy v roku 2015 od oboch projektov. Zároveň Sociálna implementačná agentúra (ďalej len „SIA“) vypracovala podozrenie zo spáchania trestného činu a v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo podané dňa 12. 01. 2015 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu na orgány činné v trestnom konaní. K samotnému priebehu kontroly svedkyňa uviedla, že táto sa uskutočnila 06. 02. 2014 v penzióne F. v obci F., súpisné číslo XXX u prijímateľa W. A. V. - C.. Kontroly na mieste sa zúčastnila svedkyňa spolu s vedúcou kontrolných skupín - pani V. F. a členom kontrolnej skupiny - pánom Q. M.. Za prijímateľa boli zúčastnení pán W. A. - majiteľ penziónu, pani P. A., pani finančná manažérka - A. F.Á. a neskôr ešte pani recepčná. Riadiaci orgán ešte pred samotnou kontrolou zasielal oznámenie, že sa takáto kontrola uskutoční, a to organizačne zabezpečovala vedúca kontrolnej skupiny pani F.. Kontrola prebiehala takou formou, že hneď v úvode sa preukázali služobnými preukazmi a predložili poverenie na vykonanie kontroly na mieste. Pri výkone kontroly postupovali podľa platnej Zmluvy o poskytnutí NFP, ako aj v súlade s ďalšími predpismi. Cieľom projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“, ktorý je zadefinovaný v Žiadosti o NFP na strane 6 bod 9, bolo vytvoriť podmienky pre vzdelávací proces, v rámci ktorého sa vytvorí priestor pre tvorbu nových pracovných miest. Špecifickým cieľom projektu bolo vzdelávaním v projekte „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu a poskytnúť novým zamestnancom pracovné miesto. Cieľ projektu, aktivity projektu, cieľová skupina, žiadateľ, to všetko bolo zadefinované v Žiadosti o NFP, ktorý bol žiadateľovi schválený a táto Žiadosť o NFP sa predkladala na základe Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, kód výzvy: VOP2010-SIP005 a Výzva sa konala v rámci Operačného programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“, ktorá bola zameraná na podporu rastu zamestnanosti a opatrenie č. 12 - Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov podnikov a podpory podnikania. Bola tam vymedzená aj rámcová aktivita č. 1.2.4, a to podpora tvorby nových pracovných miest, vrátane podpory vytvárania nových pracovných miest v nových podnikoch a samozamestnania. Čiže bola samotná Výzva a Výzva potom ešte odkazovala na Príručku pre žiadateľa, v ktorej takisto ešte boli bližšie špecifikované podmienky oprávnenosti a kritériá, aké mali spĺňať jednotliví žiadatelia o NFP. V rámci Výzvy bolo zadefinované, že oprávnenými žiadateľmi sú podnikatelia v súlade s podmienkami Výzvy, ktorí spĺňajú definíciu mikro, malého alebo stredného podnikateľa a plánujú realizovať jednotlivé aktivity v predloženom projekte a oprávnení žiadatelia museli spĺňať kritériá definície malých a stredných podnikov v zmysle príslušnej schémy pomoci de minimis, a zároveň museli mať oprávnenie podnikať v oblastiach vymedzených v Príručke pre žiadateľa. Pomoc sa vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu. Bližšia špecifikácia oprávnenosti žiadateľa je uvedená v Príručke pre žiadateľa.

V projekte boli vlastne 3 hlavné aktivity, a to bola tvorba nových pracovných miest, držanie nových pracovných miest a vyškolenie zamestnancov a majiteľa pána A. ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“). Dokopy mal teda prijímateľ vyškoliť 6 zamestnancov. V rámci tvorby nových pracovných miest prijímateľ mal v Žiadosti o NFP, už vlastne v samotnom cieli to bolo uvedené, že to budú noví zamestnanci na novovytvorených pracovných miestach, ktoré potom udrží v zmysle Zmluvy do roku 2015 a v priebehu ich vyškolí. V rámci tvorby nových pracovných miest dôležitou bola aj diagnostika pracovných a osobných kompetencií jednotlivých zamestnancov, ktorí si vlastne na základe kritérií, ktoré mali vymedzené v Žiadosti o NFP, mali zvyšovať a prehlbovať svoju kvalifikáciu, čiže mali to byť už kvalifikovaní ľudia a mali si prehlbovať kvalifikáciu. Bolo vytvorených 5 pracovných miest, a to sprievodca cestovného ruchu, organizátor cestovného ruchu v regióne, organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu a recepčná. K samotnej kontrole svedkyňa uviedla, že po predložení poverenia následne bola kontrolnej skupine predložená projektová a účtovná dokumentácia v originálnom vyhotovení, na vyžiadanie kniha ubytovaných hostí a výpis zo živnostenského registra. Boli kontrolované dve žiadosti o platbu č. 27110230522209 a č. 27110230522505, a takisto aj pracovné výkazy, ktoré boli v rámci týchto žiadostí predložené. Nakoľko však tieto činnosti, ktoré boli v pracovných výkazoch, nemali výpovednú hodnotu, bolo potrebné preukázať zo strany prijímateľa reálnosť týchto vykonávaných činností. Pracovné výkazy sa týkali teda tých piatich zamestnancov na novovytvorených pracovných miestach, plus ešte aj troch členov projektového tímu, to boli projektový manažér, finančný manažér a manažér pre publicitu. K pracovným výkazom svedkyňa ešte doplnila, že nakoľko boli povinní overiť na mieste reálnosť a oprávnenosť vynaložených finančných prostriedkov poskytnutých z verejných zdrojov, v danom prípade celkovej ceny práce pre jednotlivých zamestnancov na základe predložených pracovných výkazov zo strany prijímateľa, najskôr kontrolovali činnosti, ktoré súviseli s ubytovanými hosťami a bola im na požiadanie predložená kniha ubytovaných hostí, ktorá bola v tomto prípade jedinou hodnovernou dokumentáciou pre posúdenie reálnosti deklarovaných činností súvisiacich s vykazovaním starostlivosti o zákazníkov, resp. o ubytovaných hostí, resp. klientov. Keďže kniha ubytovaných hostí obsahovala veľké množstvo údajov, požiadali prijímateľa o vytlačenie tejto knihy, ale nakoľko došiel toner, a toto nebolo technicky možné, tak následne navrhli, že si túto knihu prefotia do mobilu a k tomuto neboli žiadne výhrady. Kniha slúžila výlučne pre účely spracovania údajov správy z kontroly na mieste, išlo teda o kvantitatívne vyjadrenie čo do počtu ubytovaných hostí a časové vyjadrenie, kedy boli títo hostia ubytovaní v danom penzióne. Z týchto údajov kvantitatívnych bol spracovaný výstup, ktorý bol zakomponovaný aj do správy z kontroly na mieste. Následne bolo zistené, že novoprijatí zamestnanci si v pracovných výkazoch vykazovali činnosť starostlivosť o zákazníkov alebo starostlivosť o ubytovaných hostí, táto činnosť však nekorešpondovala s evidenciou knihy ubytovaných hostí, inak povedané, zamestnanci si vykazovali činnosť - starostlivosť o ubytovaných hostí, resp. o zákazníkov, hoci v daný deň neboli v penzióne ubytovaní žiadni hostia. Čiže prijímateľ si vykazoval činnosti, ktoré reálne podľa knihy ubytovaných hostí neboli vykonávané. Následne ešte na základe predložených pracovných výkazov kontrolovali aj ostatné pracovné činnosti a žiadali v súvislosti s týmito pracovnými výkazmi predložiť výstupy, resp. podklady, ktorými by prijímateľ deklaroval činnosti vykázané v jednotlivých pracovných výkazoch. Tieto dodatočné podklady im prijímateľ nevedel predložiť, hoci išli výkaz po výkaze, tak im neboli predložené žiadne výstupy, ktoré požadovali, aj napriek skutočnosti, že vlastne jednotliví zamestnanci mali v rámci svojich pracovných náplní uvedené, že majú viesť technickú aj obchodnú dokumentáciu. Zároveň požiadali o originál výpisu zo živnostenského registra a bolo zistené, že prijímateľ vlastne nemal živnostenské oprávnenie na činnosti, ktoré si zadefinoval v rámci Žiadosti o NFP, čiže nemal živnostenské oprávnenie na organizovanie kongresov a medzinárodných festivalov, čo vlastne vykonával pán C. F. na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov podľa pracovných výkazov. Ďalej prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie na tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, čo vykonávala pani P. A., čiže nemal živnostenské oprávnenie v tejto súvislosti s tvorbou a predajom balíkov na činnosť v cestovnej kancelárii. Ďalej nemal živnostenské oprávnenie na činnosť organizácie cestovného ruchu, ktorú vykonávala podľa pracovných výkazov pani P. A. na pozícii organizátor cestovného ruchu. A zároveň ešte nemal živnostenské oprávnenie na činnosť sprievodca cestovného ruchu, ktorú vykonával na pozícii sprievodca cestovného ruchu pán R. M.. Teda okrem

recepčnej v podstate, tak ako si vykazovala tie činnosti, tak prijímateľ mal aj podľa živnostenského listu živnosť spojenú s ubytovaním a poskytovaním stravovacích služieb. Ešte pred samotnou kontrolou riadiaci orgán zistil na základe výpisu zo Sociálnej poisťovne, že dvaja zamestnanci, ktorí pracovali u prijímateľa - pána W. A., vlastne neboli novými zamestnancami, ale pracovali už aj pred uzatvorením pracovnej zmluvy u pána A. a boli to sprievodca cestovného ruchu R. M., ktorý pred realizáciou projektu pracoval ako čašník od obdobia 19. 01. 2009 do 29. 09. 2010, pracoval na dohodu, táto dohoda bola zrušená a následne od 01. 10. 2010 pracoval ako sprievodca cestovného ruchu. Taktiež pani P. A. podľa vyjadrenia pána A. pracovala pred realizáciou projektu ako predavačka od 01. 10. 2008 do 29. 09. 2010 a nová zmluva bola uzavretá od 01. 10. 2010. Ostatní zamestnanci pani J. H. pracovala ako recepčná od 01. 10. 2010, pani P. A. bola predtým na materskej dovolenke a od 01. 10. 2010 bola s ňou uzatvorená pracovná zmluva, v rámci ktorej bola zmienená pracovná náplň a na pozícii organizátor kongresov, medzinárodných festivalov pracoval od 01. 10. 2010 do 31. 03. 2011 pán Q. R., potom bola s ním zmluva zrušená a od 01. 04. 2011 pracoval na tejto pozícii pán C. F., pričom v rámci kontroly boli kontrolované jeho pracovné výkazy. Čiže u zamestnancov A. P. M. vzniklo podozrenie z účelového ukončenia pracovnoprávnych vzťahov za účelom získania NFP, a vlastne ani nemali požadovanú kvalifikáciu, a zároveň podľa Žiadosti o NFP to mali byť noví zamestnanci. Požadovaná kvalifikácia bola zadefinovaná v Žiadosti o NFP, majiteľka firmy určila nasledovné interné kritériá a hneď ako prvé bola kvalifikácia - odborné znalosti. Ďalej v rámci projektu malo ísť o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v oblastiach zvyšovania jazykových zručností, rozširovania psychosociálnych zručností, zvyšovania manažérskych zručností, rozširovania špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. Čiže predpokladá sa, že už mali mať požadované kvalifikácie a mali si ich už iba rozširovať. Ďalej bola zistená nezrovnalosť v pracovných výkazoch pána W., čo je uvedené v správe z kontroly na mieste v bode 3, že manažér publicity - pán W. v pracovných výkazoch vykazoval činnosti, ktoré nezodpovedali skutočnosti, a to pravidelnú archiváciu podkladov, spracovanie dokumentácie projektu, spracovanie dokumentácie k verejnému obstarávaniu, pričom tieto činnosti nemal manažér publicity v pracovnej náplni, a takisto prijímateľ k nim nevedel predložiť žiadnu podpornú dokumentáciu alebo záznam. Ďalej bolo zistené, že prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu, pričom za realizáciu projektu sa zúčastnila za zamestnancov iba pani A. a neskôr prišla recepčná - pani A., z projektového tímu tam bola pani finančná manažérka. Po uskutočnení kontroly na mieste bola teda na riadiacom orgáne vypracovaná správa z kontroly na mieste, ktorá bola následne zaslaná prijímateľovi na podpis. Bola zaslaná doporučene a potom mal prijímateľ jednu podpísanú stranu poslať späť, čo ale nezaslal, až po vyžiadaní riaditeľky bola správa doručená a nebola podpísaná prijímateľom W. A.. V rámci správy mal prijímateľ možnosť písomne podať námietky do 10 pracovných dní od doručenia, prijímateľ námietky poslal, ale už neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zistenia správy z kontroly vyvrátili. Riadiaci orgán následne odpovedal na tieto námietky a v odpovedi uviedli, že správa z kontroly na mieste je ukončená a platí pôvodný obsah správy, teda nič sa už v správe nezmenilo po týchto námietkach. Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že o tejto kontrole zaslala vedúca kontrolnej skupiny oznámenie o tom, že sa táto kontrola uskutoční. Svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť, kedy to bolo zasielané s tým, že k tomuto sa bude vedieť bližšie vyjadriť pani F., lebo to organizačne zabezpečovala, ale má vedomosť, že obžalovaný bol o kontrole istotne upovedomený. Po príchode na miesto kontroly žiadali o predloženie projektovej a účtovnej dokumentácie v originálnom vyhotovení, knihu ubytovaných hostí, výpis zo živnostenského registra a ešte žiadali podpornú dokumentáciu, ktorá by preukazovala reálnosť a oprávnenosť činností, ktoré boli vykazované v pracovných výkazoch. Projektová dokumentácia je vlastne celý základ projektu od Žiadosti o NFP cez Zmluvu o NFP, dodatky k Zmluve o NFP až po monitorovacie správy. Účtovná dokumentácia sa týka už samotných žiadostí o platbu a v rámci nej účtovných dokladov a podporných dokumentov. Podporná dokumentácia sú dokumenty k tým pracovným výkazom, pretože tam mali vykazované rôzne výstupy, napr. analýzy, prieskumy trhu, organizácia rôznych podujatí, čiže tá podporná dokumentácia sa viaže na pracovné výkazy zamestnancov. Predložená im bola tá projektová a účtovná dokumentácia a ostatná podporná dokumentácia, ktorú požadovali z tých pracovných výkazov, im predložená nebola. Ešte im bola predložená kniha ubytovaných hostí a výpis zo živnostenského registra.

Kontrolná skupina žiadala, aby tam boli prítomní zamestnanci a členovia projektového tímu, avšak v priebehu kontroly vedúca kontrolnej skupiny sa pýtala, či prídu aj ostatní zamestnanci (predtým pani F. komunikovala s prijímateľom a bolo jej povedané, že zamestnanci prídu v poobedných hodinách), ale teda už neprišli. Bola tam iba pani A., recepčná a finančná manažérka, pričom na dôvod nedostavenia sa týchto zamestnancov si už svedkyňa nespomína. Predmetom kontroly bola kontrola skutočne vykonaných prác alebo poskytovania služieb deklarovaných na faktúrach a iných relevantných dokumentoch, ktoré predložil prijímateľ na SIA ako súčasť týchto dvoch žiadostí o platbu, kontrola a súlad realizácie projektu so Zmluvou o poskytnutí NFP, kontrola oprávnenosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti použitia pomoci a podpory a kontrola dodržiavania usmernenia RO č. N6/2007, manuál pre informovanie a publicitu. Konkrétne zistenia boli predovšetkým tie, že prijímateľ príspevku poskytol nesprávne a nepravdivé informácie v pracovných výkazoch, a to v tom, že novoprijatí zamestnanci si v pracovných výkazoch vykazovali činnosť, ktorú reálne nevykonávali, napr. starostlivosť o ubytovaných hostí, ktorá však nekorešpondovala už s predmetnou knihou ubytovaných hostí, a taktiež v pracovných výkazoch boli popísané činnosti, ktoré nezodpovedali skutočnosti a prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť, nakoľko nepredložil žiadne výstupy, žiadne podklady, ktorými by deklaroval činnosti vykazované v jednotlivých pracovných výkazoch, hoci išli po viacerých pracovných výkazoch, nebolo im predložené nič. Pri pracovných výkazoch pána C. F. na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov napr. v predložených pracovných výkazoch za to kontrolované obdobie mal popísané činnosti, ktoré nevedel preukázať, ako napr. príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií a k tomu nevedel predložiť žiadne podklady, aké konferencie alebo sympóziá uskutočňoval. Ďalej to boli výkazy pani P. A., ktorá pracovala na pozícii manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, a taktiež nevedela preukázať napr. tvorbu marketingového plánu predaja. Takisto pani P. A. ako organizátor cestovného ruchu a ešte pán R. M. na pozícii sprievodca cestovného ruchu, všetko to, čo žiadali, časť z toho je spísaná aj v správe z kontroly na mieste. Manažér pán W., ktorý bol manažérom publicity a vlastne v rámci projektu ESF každý prijímateľ musí informovať verejnosť o tom, že projekt je podporovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a vlastne všetky údaje, ktoré idú na verejnosť, by mali obsahovať správne údaje a v čase kontroly, keď kontrolovali stránku prijímateľa, tak táto stránka obsahovala v opise projektu nesprávny text, teda že „sa má poskytnúť novým zamestnancom penziónu D....“ Čiže sám manažér publicity bol dosť nedôsledný a tú publicitu vlastne podcenil. Činnosť manažéra publicity pána W. uvedená v pracovných výkazoch nebola prijímateľom preukázaná, uvedené činnosti nemá manažér publicity ani v predmete pracovnej náplne a nevedel predložiť žiadnu podpornú dokumentáciu alebo záznam. Čiže, jednak tento manažér nedodržiaval ten manuál publicity, v súlade s ktorým on hlavne mal pracovať, a potom ešte tie údaje v pracovných výkazoch boli nesprávne. Závery kontrolnej skupiny k súladu realizácie projektu so Zmluvou boli tie, že bola zistená neoprávnenosť osôb cieľovej skupiny - pani A. a pána M.. Ďalej to bolo poskytnutie zavádzajúcich a nepravdivých informácií, čiže vzniklo podozrenie, že činnosti, ktoré boli vykazované v pracovných výkazoch, neboli reálne vykonávané, pretože prijímateľ nepreukázal oprávnenosť výdavkov, na ktoré si nárokoval finančné prostriedky. Ďalej prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu a čerpal finančné prostriedky z rozpočtu Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu na činnosti bez živnostenského oprávnenia, a tým vlastne projekt ako taký nesplnil účel, na ktorý mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Závery k oprávnenosti cieľovej skupiny boli tie, že prijímateľ mal v Žiadosti o NFP zadefinované, že to budú noví zamestnanci, takže vzniklo podozrenie z účelového ukončenia pracovnoprávnych vzťahov s pani P. A. a pánom R. M.Ö. za účelom získania NFP a neoprávnené boli v tom, že to neboli noví zamestnanci. Poskytovanie činností súvisiacich s podnikaním obžalovaného kontrolná skupina vyhodnotila ako neoprávnené podnikanie s tým, že prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie na činnosti, ktoré si zadefinoval, že bude vykonávať prostredníctvom novovytvorených pracovných miest, a to sú vlastne predovšetkým tie štyri živnosti, čo už svedkyňa spomínala. Mal živnosť iba na ubytovanie a poskytovanie stravovacích služieb, takže si vlastne vykazoval činnosti, na ktoré nemal živnostenské oprávnenie. Aj v Príručke pre žiadateľa bolo uvedené, že žiadateľ je oprávnený len v prípade, ak v čase podávania Žiadosti o NFP má v predmete podnikania zapísané činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie NFP a je oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti, a zároveň je žiadateľ povinný splniť požiadavky stanovené právnymi predpismi relevantnými pre konkrétny predmet podnikania, t.j. mať činnosti uvedené v projekte zapísané v živnostenskom oprávnení. Preto podľa kontrolnej skupiny vzniklo podozrenie na

neoprávnené podnikanie s tým, že čerpal finančné prostriedky bez živnostenského oprávnenia, aby tieto činnosti vôbec mohol vykonávať. Vo vzťahu k realizovaným poskytovaným školeniam u podnikateľského subjektu kontrolná skupina skonštatovala, že malo byť vyškolených 6 osôb, 5 zamestnancov a samostatne zárobkovo činná osoba, čiže prijímateľ W. A.. Bolo uskutočnené verejné obstarávanie, ale zrealizovala sa iba jedna časť verejného obstarávania, a to v súvislosti s realizáciou mäkkých zručností. Verejné obstarávanie na odborné činnosti si svedkyňa nepamätá, z akého dôvodu sa neuskutočnilo, ale zdá sa jej, že tam boli nejaké pochybenia a vlastne už zamestnanci sa ani v tých odborných zručnostiach vôbec neškolili, čiže oni si ani nemali ako zvýšiť tú svoju predpokladanú alebo zadefinovanú kvalifikáciu. Novoprijatí zamestnanci teda neabsolvovali odbornú časť školení, keďže tam nebolo to živnostenské oprávnenie, tak vlastne počas celej doby realizácie projektu oni nemali žiadneho lektora alebo garanta odborného, ktorý by ich usmerňoval, že ako majú tieto činnosti vykonávať, alebo ktorý by ich zaúčal do danej profesie, teda zvyšoval im tú kvalifikáciu, tak to kontrolná skupina vyhodnotila tak, že celkovo tie mzdy novoprijatých zamestnancov boli vynaložené neefektívne a nehospodárne a hlavne neúčelne. Tieto mzdové výdavky novoprijatých zamestnancov nespĺňali podmienky oprávnených výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP a ďalších dokumentov, ktoré boli v správe citované. Konečným záverom kontrolnej skupiny teda bolo, že pri realizácii projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčinnému a neúčelnému použitiu pomoci a podpory, a vlastne bolo znemožnené dosiahnutie cieľov projektu v schválenej Žiadosti o NFP. Prijímateľ bol povinný preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a musel dodržiavať podmienky poskytnutia NFP. Bolo zistené opakované porušenie právnych predpisov súvisiacich s činnosťou prijímateľa, a vlastne bol učinený záver, že prijímateľ viacnásobne porušil plnenie podmienok Zmluvy o NFP a celkové neoprávnené výdavky boli vyčíslené na 30 438,52 eur. Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že podmienky oprávnenosti cieľovej skupiny v tomto prípade boli stanovené vo Výzve na predkladanie žiadosti o NFP, a zároveň v Príručke pre žiadateľa a v usmernení k tvorbe nových pracovných miest. Čiže oprávnené cieľové skupiny boli mikro, malí a strední podnikatelia a SZČO, zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu, zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta, predovšetkým z radov záujemcov o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Bližšia špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín je uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto Výzvu. Na otázku obhajcu, že ktoré z týchto bodov vo Výzve, ktoré vymedzujú oprávnenú cieľovú skupinu, nesplnili zamestnanci prijímateľa, svedkyňa odpovedala, že to mali byť záujemcovia o zamestnanie a uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ale zároveň prijímateľ si zadeklaroval v Žiadosti o NFP, že to budú noví zamestnanci na novovytvorených pracovných miestach, čo je vlastne aj cieľom projektu a tiahne sa to celou Žiadosťou o NFP, a takisto v opise projektu stále je uvedené a zadeklarované, že to budú noví zamestnanci. V Príručke pre žiadateľa je zadefinované, že kto sú pôvodní zamestnanci, čiže nemali to byť pôvodní zamestnanci, ale zamestnanci, s ktorými bola uzatvorená pracovná zmluva až po začiatku realizácie projektu. Na otázku obhajcu, či Ministerstvo práce zadefinovalo definíciu novovytvoreného miesta bližšie nejakým popisným spôsobom, svedkyňa uviedla, že usmernenie vychádzalo z platných právnych predpisov (vyjadrenie obhajcu: usmernenie bolo prijaté v roku 2011 a Výzva je z roku 2010). K tejto problematike svedkyňa uviedla, že podstatné je, čo mal prijímateľ zadeklarované v Žiadosti o NFP, pretože je to záväzná súčasť Zmluvy, ktorú svojim podpisom potvrdil a tam mal uvedené, že tí zamestnanci budú noví, čo podľa svedkyne znamená, že novým zamestnancom je ten, ktorý nepracoval pred podpisom Zmluvy na projekte. Na otázku obhajcu, či riadiaci orgán posudzoval v rámci hodnotenia Žiadosti o NFP, či aktivity, ktoré majú byť realizované v rámci projektu, korešpondujú s kritériami stanovenými vo Výzve, svedkyňa odpovedala, že sa nezúčastnila konania o žiadosti, ani toho hodnotiaceho procesu, ani to nebolo predmetom ich kontroly. Predmetom ich kontroly bolo predovšetkým to, čo už mal zadeklarované prijímateľ v Žiadosti o NFP a prílohou Žiadosti o NFP je opis projektu a cieľom projektu je zamestnať nových zamestnancov. Je to v zmysle Zmluvy, lebo Žiadosť o NFP je súčasťou Zmluvy. Definícia novovytvoreného miesta existuje v tom usmernení, ktoré vychádza z metodického výkladu Centrálneho koordinačného systémového riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 až 2013 a bolo vydané 27. augusta 2010 (poznámka: t. j. až po uzatvorení Zmluvy o poskytnutí NFP - 02. 07. 2010). Toto usmernenie bolo určené žiadateľom, pretože mnohí prijímatelia nedodržiavali to, čo mali stanovené v projektoch a veľakrát sa stávalo, že prezamestnávali iba tých zamestnancov, ktorých už mali

zamestnaných pred projektom. Preto potom bolo dané to usmernenie, a to vychádza z metodického výkladu Centrálneho koordinačného orgánu, ktorý bol teda platný od 27. augusta 2010 (poznámka: a to je dátum po uzatvorení Zmluvy o NFP). Na otázku obhajcu, na základe akých skutočností dospela kontrolná skupina k záveru, že prijímateľ sa dopustil neoprávneného podnikania, svedkyňa odpovedala, že na základe tej skutočnosti, že na činnosti, ktoré mal deklarované v Žiadosti o NFP, nemal živnostenské oprávnenie, okrem recepčnej, ktorá mala zabezpečovať ubytovanie. Na otázku obhajcu, aký bol záver Obvodného úradu Nitra, odbor živnostenského podnikania, čo sa týka neoprávnenosti podnikania tvrdeného zo strany prijímateľa, svedkyňa uviedla, že záver bol taký, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu, avšak ešte predtým prišlo aj vyjadrenie z Okresného úradu Šaľa, ktorý potvrdil, že prijímateľ sa dopustil neoprávneného podnikania v zmysle § 63 a § 64 Živnostenského zákona. Ďalej k tomu svedkyňa uviedla, že prijímateľ si teda neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu, hoci na druhej strane v Žiadosti o NFP mal deklarované, že služby, ktoré bude poskytovať, nebudú zahrnuté do ceny izby, ale budú poskytované za poplatok. Okresný úrad Šaľa konštatoval teda, že neboli účtované žiadne služby v oblasti cestovného ruchu, čiže tým pádom tie činnosti kvázi ani nevykonával, lebo keď sa niečo neúčtuje, tak nevykonával. Na otázku obhajcu, že kontrolná skupina teda na jednej strane tvrdí, že sa dopustil neoprávneného podnikania a súčasne, že tvrdené činnosti ani nevykonával, svedkyňa odpovedala, že prijímateľ nevedel preukázať žiadne činnosti, čo mal vykonávať, nevedel preukázať žiadnu dokumentáciu k tým činnostiam, čiže na základe toho dospeli k záveru, že tieto činnosti nevykonával, pričom zároveň nemal živnostenské oprávnenie a v zmysle Žiadosti a Príručky pre žiadateľa bez tohto nebol oprávneným žiadateľom a bral proste finančné prostriedky na činnosti, ktoré nepreukázal, a tým pádom ich nemohol ani vykonávať. V Príručke pre žiadateľa je stanovené, že žiadateľ je oprávnený len v prípade, ak v čase podávania Žiadosti o NFP má v predmete podnikania zapísané činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie NFP a je oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti. Zároveň je žiadateľ povinný splniť požiadavky stanovené právnymi predpismi relevantnými pre konkrétny predmet podnikania. To znamená, že príslušné živnostenské oprávnenie mal mať prijímateľ, lebo vlastne prijímateľ už potom uzavrie pracovnoprávny vzťah na tie činnosti, ktoré mali vykonávať už ostatní zamestnanci, čiže prijímateľ mal mať tú živnosť, resp. na tie činnosti, ktoré deklaroval v Žiadosti o NFP. A tie činnosti boli organizovanie kongresov, tvorba a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, organizovanie cestovného ruchu a sprievodca. Na otázku predsedu senátu, či niekto vôbec skúmal splnenie podmienky živnostenského oprávnenia pri uzatváraní zmluvy, svedkyňa odpovedala, že mal mať to živnostenské oprávnenie, pretože tak to bolo v Príručke pre žiadateľa, ale či to niekto skúmal, k tomu sa ona vyjadriť nevie. Na otázku obhajcu, prečo kontrolná skupina v oznámení o termíne vykonania kontroly na mieste, keď žiadala pripraviť kompletnú projektovú a účtovnú dokumentáciu, ako aj zabezpečiť účasť všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu, nežiadala pripraviť aj podpornú dokumentáciu, svedkyňa odpovedala, že to tam bolo uvedené, projektovú a účtovnú dokumentáciu, a tým, že zamestnanci v pracovných činnostiach mali aj vedenie technickej a obchodnej dokumentácie, pričom boli za túto činnosť platení, čiže malo to byť tiež súčasťou tej dokumentácie, ktorú mal prijímateľ, to je už ako samozrejmosť mať k dispozícii. Kontrolný orgán, okrem kontroly ohlásenej, veľakrát robí aj kontrolu neohlásenú, a takisto je na prijímateľovi, aby v rámci týchto kontrol preukázal oprávnenosť aktivít, činností a výdavkov. Bolo požadované, aby pripravil projektovú a účtovnú dokumentáciu a všetky výstupy, ktoré boli vypracované v rámci projektu, sa považujú za súčasť projektovej dokumentácie, pretože sú to výstupy, ktoré prijímateľ vypracoval na základe činností, za ktoré poberal peniaze zo štátneho rozpočtu a z Európskeho sociálneho fondu. Čiže on je povinný uchovávať túto dokumentáciu až do roku 2020, proste všetku dokumentáciu a výstupy, ktoré boli vytvorené, všetko, čo súvisí s projektom a bolo vytvorené v rámci realizácie projektu. Mal na to pridelené finančné prostriedky, všetka táto dokumentácia sa musí uchovávať, nakoľko po ich kontrole môže do toho roku 2020 ešte prísť ďalšia kontrola a prijímateľ im musí vedieť predložiť všetku dokumentáciu. Podporná dokumentácia je v rámci toho vedenia príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. Podporná dokumentácia súvisí s vecnou realizáciou, s tými aktivitami a činnosťami, aké sú tam výstupy, či už tie prieskumy trhu, kongresy, tie činnosti, čo tam boli popísané. Zamestnanci to majú v pracovných náplniach pod vedením príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. O žiadnej definícii tzv. podpornej dokumentácie svedkyňa nevie, ale je zrejmé, že keď vidí činnosti v pracovných výkazoch, tak ich potrebuje preukázať. Zamestnanec SORO alebo RO pre správne posúdenie oprávnenosti výdavkov predloženej žiadosti o platbu je oprávnený od prijímateľa požadovať aj ďalšie súvisiace dokumenty, napr. doklady, evidencie a podobne, ktoré prijímateľovi ukladá všeobecne záväzný predpis Slovenskej republiky alebo taký doklad vyhotoví prijímateľ v rámci svojich

interných predpisov, prípadne ak má prijímateľ k dispozícii iný priamy alebo nepriamy dôkaz preukazujúci skutočné uskutočnenie predmetu výdavku, je povinný prijímateľ ho na požiadanie predložiť alebo jeho existenciu oznámiť a na dodatočne predložené dokumenty, dôkazy riadiaci orgán nebude prihliadať. Proste ako kontrolná skupina môžu vyžadovať aj ďalšie dokumenty, ktoré súvisia s realizáciou projektu. Čiže riadiaci orgán aj priamo na mieste kontroly môže vyžadovať ďalšiu podpornú dokumentáciu, ktorá preukazuje reálnosť vykonávaných činností a je to vlastne všetka dokumentácia, ktorá môže preukázať a je to v záujme prijímateľa. Kontrolná skupina začala svoju činnosť okolo pol desiatej až desiatej a kontrola trvala dosť dlho, ešte aj v poobedňajších hodinách. Podľa svedkyne účel projektu je vlastne cieľ projektu. Takže, keď posudzovali účelnosť vynaložených prostriedkov podľa cieľa projektu, tak posudzovali, či tie finančné prostriedky, ktoré prijímateľ dostal, boli vynaložené na tie aktivity a na tie činnosti, ktoré si stanovil v projekte a v Zmluve, pričom predmetom a účelom Zmluvy je poskytnúť finančný príspevok na realizáciu aktivít projektu, a vlastne všetko, čo s tým súvisí. Tým, že prijímateľ nerealizoval tie činnosti ako mal, tak vlastne nesplnil ten účel, čo mal stanovený v Zmluve, čo znamená, že viac-menej nerealizoval všetky aktivity, okrem tých v spojitosti s ubytovaním, čo vykonávala recepčná. Na neodkladné otázky predsedu senátu, a to, či mohol vôbec prijímateľ reálne vykonávať aktivity, ak nemal na ne živnostenské oprávnenie, keď už ide o cieľ, účel projektu a jeho splnenie, svedkyňa odpovedala, že mal mať na tieto činnosti živnostenské oprávnenie. Na ďalšiu otázku, či sú odpovede na ďalšie otázky z tohto pohľadu ešte relevantné, resp. či ďalšie skutočnosti o tom, či konkrétni zamestnanci si plnili svoje povinnosti v zmysle pracovných zmlúv uzatvorených na činnosti, na ktoré sám prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie, relevantné, svedkyňa uviedla, že podľa nej už nie. Na ďalšiu otázku, že keby prijímateľ riadne a včas predložil všetku dokumentáciu, k čomu by kontrolná skupina v tomto prípade dospela, to znamená, že či by výdavky boli považované za oprávnené, ak nemal na túto činnosť živnostenské oprávnenie, svedkyňa odpovedala, že neboli by. Keby ich vykonával tak, ako ich mal, za úplatu, tak by neboli považované za oprávnené, lebo na ne nemal živnosť. Na otázku obhajcu, či bol zistený nejaký iný účel, na ktorý dané výdavky NFP boli poskytnuté, svedkyňa uviedla, že tým, že nevykonávali činnosti, tak ten účel nebol splnený. Na aký iný účel boli použité, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, ale myslí si, že s platbami zamestnancom problém nebol, že mzdy boli zamestnancom uhrádzané. Rovnako bolo zistené, že odborné školenia neboli uskutočnené, svedkyňa si myslí, že tam boli pochybenia vo verejnom obstarávaní. Pokiaľ sa týka ešte záverov Živnostenského úradu Nitra, k tomu svedkyňa uviedla, že miestnou kontrolou bolo zistené, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu, ako sú školenia, semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov a zájazdov. Vystavené doklady, faktúry, ako i priame platby boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania. Na otázku obhajcu, či z tohto záveru kontrolná skupina vyvodila, že prijímateľ sa dopustil neoprávneného podnikania, svedkyňa uviedla, že takisto toto šetrila SIA, ktorá sa stotožnila s vyjadrením Okresného úradu Šaľa, živnostenského úradu, kde bolo uvedené, že prijímateľ sa dopustil neoprávneného podnikania v zmysle § 63 a § 64 Živnostenského zákona. Pre kontrolnú skupinu bolo podstatné, že prijímateľ počas doby realizácie neposkytoval tie činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu tak, ako si to deklaroval v Žiadosti o NFP, a teda, že mal mať tú živnosť aj na základe Príručky pre žiadateľa. Na otázku obhajcu, či má svedkyňa vedomosť, že by prijímateľ predložil dodatočne po výkone kontroly nejakú inú dokumentáciu ešte, ktorá nebola predmetom kontroly, alebo ktorá údajne nebola predložená v čase kontroly, svedkyňa odpovedala, že dodatočne, pokiaľ kontrola nebola uzavretá, tak nepredložil nič a po skončení kontroly má vedomosť, že na riadiaci orgán prišla nejaká dodatočná dokumentácia, ona ju však osobne nepreskúmavala, iba vie, že to boli nejaké záznamy na A4. Na otázky predsedu senátu svedkyňa odpovedala, že konkrétne osoby, ktoré mali uzatvorené pracovné zmluvy na predmet činností, na ktoré prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie, boli C. F., ktorý pracoval na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov, pani P. A. na pozícii manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, pani P. A. na pozícii organizátor cestovného ruchu a pán R. M.Ö. na pozícii sprievodca cestovného ruchu. Pokiaľ sa týka pána W. W., ten nemusel mať živnostenské oprávnenie, tam bolo zistené, že uvádzal nesprávne údaje v pracovných výkazoch s tým, že činnosti nezodpovedali skutočnosti a nevedel predložiť žiadnu podpornú dokumentáciu alebo záznam k týmto pracovným výkazom a uvedené činnosti ani nemal v pracovnej náplni.

Na otázku predsedu senátu, či kontrolná skupina bola oprávnená požadovať tzv. podpornú dokumentáciu, to znamená dokumentáciu preukazujúcu oprávnenosť výdavkov, svedkyňa odpovedala, že túto dokumentáciu boli oprávnení požadovať v zmysle Zmluvy, napr. v článku 3 - povinnosť poskytnúť informácie a predkladať monitorovacie správy, kde v bode 6 prijímateľ je povinný na žiadosť poskytovateľa bezodkladne predložiť informácie a dokumentáciu súvisiacu s charakterom a postavením prijímateľa, s realizáciou projektu, účelom projektu, s aktivitami prijímateľa súvisiacimi s účelom projektu, s vedením účtovníctva, ako aj mimo monitorovacích správ, to je jedna vec. A druhá vec, to bolo ešte v článku 12, bod 3, kde je uvedené, že prijímateľ je počas výkonu kontroly povinný najmä preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy a bod 6 b), kde je uvedené, že oprávnené osoby na výkon kontroly sú oprávnené požadovať od prijímateľa, aby predložil originálne doklady, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení, výstupov projektu a ostatných informácií a dokumentov, vzorky výrobkov alebo iné doklady potrebné pre výkon kontroly / auditu a ďalšie doklady súvisiace s projektom v zmysle požiadaviek oprávnených osôb na výkon kontroly / auditu, z čoho jednoznačne vyplýva, že kontrolná skupina je oprávnená požadovať všetky dokumenty, ktoré vedia preukázať oprávnenosť výdavkov, pričom riadiaci orgán je povinný kontrolovať oprávnenosť výdavkov. Podľa článku 12, bod 4 bol prijímateľ povinný zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu aktivít projektu, vytvoriť primerané podmienky na riadne a včasné vykonanie kontroly / auditu a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť začatie a riadny priebeh výkonu kontroly / auditu. Tým, že prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu a zamestnancov, si túto povinnosť nesplnil. Tým, že prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie na pracovnú činnosť osôb F.Ý., A., A. P. M. od začiatku, ako sa začal realizovať projekt, tým pádom boli výdavky na ich mzdy neoprávnené od začiatku, pretože, ako už svedkyňa spomínala, bolo to deklarované v Príručke pre žiadateľa, že žiadateľ je oprávnený len v prípade, ak v čase podávania Žiadosti o NFP má v predmete podnikania zapísané činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie NFP a je oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti. Zároveň je žiadateľ povinný splniť požiadavky stanovené právnymi predpismi relevantnými pre konkrétny predmet podnikania, pričom žiadateľ mal živnosť len na poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb. Keďže teda žiadateľ nemal príslušné živnostenské oprávnenie od začiatku, tak v podstate od začiatku to nebol oprávnený žiadateľ, lebo oprávnený by bol len, ak by mal tie príslušné živnosti podľa Príručky pre žiadateľa. Pokiaľ sa týka pomeru poskytnutého NFP vo vzťahu k prostriedkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu, svedkyňa uviedla, že to by malo byť uvedené asi v operačnom programe alebo v dokumente nazvanom programový manuál. Na otázku predsedu senátu, či vzhľadom na predchádzajúcu výpoveď svedkyne projekt splnil alebo vôbec niekedy začal plniť svoj účel, svedkyňa odpovedala, že projekt svoj účel nesplnil a podľa jej názoru ani ho plniť nezačal. Naviac si myslí, že ak sa nenaplnil cieľ projektu, ani účel Zmluvy sa nenaplnil, ani cieľ Výzvy, lebo vlastne všetko sa odvíja od toho, čo je vo Výzve. Ciele projektu sa odvíjajú od opatrení, aktivít a ustanovení vo Výzve. Preto vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné naplniť ani cieľ Výzvy, ak podnikateľský subjekt od počiatku nemal príslušné živnostenské oprávnenie. Svedkyňa zastáva názor, že ak dôjde k porušeniu Zmluvy, ktorá je uzatvorená na základe právnych predpisov deklarovaných v Zmluve, dochádza zároveň aj k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov v nej uvedených, napr. Zákona o pomoci a podpore č. 528/2008. Svedkyňa uviedla, že skutočnosti zistené kontrolnou skupinou, na ktoré bola vyššie dopytovaná, sú podstatným porušením Zmluvy, pričom sankciou bolo odstúpenie od Zmluvy. V tom odstúpení sa konkrétne špecifikovalo, aká časť a na ktorý účet sa majú vrátiť tieto finančné prostriedky. Treba pritom rozlíšiť, čo zistili oni ako kontrolná skupina, pričom oni požadovali časť finančných prostriedkov, lebo zisťovali iba za 2 žiadosti o platbu a v odstúpení to už bolo v globále stanovené. To odstúpenie vypracovala SIA, čo už nebolo v ich réžii. Oni ako kontrolná skupina vyčíslili to, čo zisťovali v rámci kontroly na mieste a SIA ako v globále za celé odstúpenie a za to všetko, čo bolo porušené. Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril, že keď tam boli, tak tam je uvedené, že kontrolná skupina tam bola minimálne 4 hodiny a on konštatuje, že poobede už tam neboli. A presne mu nevedeli vysvetliť, že akú dokumentáciu ešte potrebujú, a čo tu teraz bolo povedané, že ostatní tam neboli, tak to nie je pravda, bola tam P. A., A., J. H.Ú., bol tam aj C. F., len ho nechceli, resp. sa s ním nechceli rozprávať, bol tam aj R. M., aj A., všetci sme tam boli. Všetky papiere, všetku dokumentáciu tam obžalovaný mal, to aj všetci videli, čo tam boli traja. On dopredu oznámil kontrolnej skupine, že W. W., B. K. tým pádom, že už pre neho ani na dohode, ani inak nepracujú, týchto zohnať nevedel, len v poobedňajších hodinách, to mu sľúbili, že o druhej. To aj telefonicky, aj e-mailom poslal, povedal to a ostatní tam boli. Veľmi rýchlo

odtiaľ odišli a aj pán M. tam povedal, že keď tam nie je W. W. P. B. K., pričom telefonický hovor s nimi odmietli, povedali, že nemajú ďalej s ním čo rozprávať. Svedkyňa J.. V. F. v samostatnej časti výpovede uviedla, že kontrola na mieste bola vykonaná na základe poverenia riaditeľky odboru kontroly a následne bolo zaslané oznámenie kontrolovanému subjektu prijímateľovi W. A. V. - C., 29. januára mu to bolo oznámené mailom a následne na ďalší deň bolo odoslané oznámenie o termíne vykonania kontroly na mieste poštou. Oznámenie prevzala dňa 31. 01. 2014 pani A., zrejme manželka pána A., o čom svedčí doručenka s tým, že bol tam ešte telefonický rozhovor a mailová komunikácia medzi svedkyňou a pánom A., kde jej písal v mailovej komunikácii 01. 02. 2014, že termín vykonania kontroly im bol avizovaný, ale vyhovovalo by im to v poobedňajších hodinách. Tak sa dohodli, že budú kontrolovať dokumentáciu doobeda a v poobedňajších hodinách, keď budú mať otázky na projektový tím a na pracovníkov, tak budú s nimi hovoriť. Potom teda bola vykonaná kontrola na mieste v doobedňajších hodinách, o 9.30 boli na kontrole na mieste, predložili svoje identifikačné karty, poverenie a začali vykonávať kontrolu. Pýtali si od kontrolovaného subjektu dokumentáciu k projektu a k žiadostiam o platbu. K tým žiadostiam o platbu bol súhrnný výkaz, finančné výstupy s tým, že k dokumentácii, k pracovným výkazom ich požiadali, aby im predložil to, čo sa v týchto pracovných výkazoch nachádzalo, čo mali byť nejaké výstupy jednotlivé. Takže k tým pracovným výkazom požadovali dokumentáciu, ktorá by preukázala tú činnosť, ktorú vykazovali zamestnanci, no a ako už je v správe uvedené, zamestnanci im teda nevedeli predložiť, ani nepredložili dokument, ktorý by napĺňal to, čo mali v tom pracovnom výkaze. Napríklad, ako je to uvedené v správe, že pripravovali balíčky, organizátor kongresov pripravoval kongres, tak ich prosili o nejaký výstup z toho kongresu alebo z toho zasadania, čo k tomu robili alebo akou formou pripravovali tento kongres. K balíčkom žiadali, či mali nejakú podpornú dokumentáciu, museli mať nejaký výstup, na základe ktorého to zhodnotili a spravili. Cieľom projektu bolo, aby zvýšili tú kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu. No ale s týmito aktivitami, čo bolo gro tejto činnosti, čo mali vykonávať, tak to im nepreukázali. Napr. organizátor kongresov mal v zmysle pracovnej náplne vyplývajúcej z pracovnej zmluvy organizovanie kongresových podujatí, ich prípravu, realizáciu až po ukončenie. Organizátor cestovného ruchu, tam si pýtali, aké zábavné, spoločenské aktivity vykonávali, u manažéra pre tvorbu predaja produktov detto, realizovanie prieskumov si pýtali, aby im predložili nejaký výstup, na základe čoho, ako ten výskum realizovali, a aké hodnoty, aké ukazovatele dali do toho výskumu, ale k tomu sa na mieste kontroly nedostali. Ďalším znakom bolo, že aktivity, ktoré vykonávali, nemal prijímateľ v predmete činnosti, takže svedkyňa ani nevie, ako ich mohol vykonávať. Ďalej tam prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb, na tejto kontrole na mieste sa zúčastnila len pani A., pán A., finančná manažérka a pani recepčná J. H., pričom pri komunikácii s ňou jej táto povedala, že pracuje aj na recepcii, ale aj v kuchyni. Ďalej kontrolná skupina zistila neoprávnenosť cieľovej skupiny, dvaja zamestnanci - pán M. a pani A. pracovali u tohto prijímateľa do deviateho mesiaca roku 2011 a od 01. 10. 2011 pracovali už pod projektom. Ďalej svedkyňa podotkla, že prijímateľ poskytol zavádzajúce a nepravdivé informácie vo výkazoch, ktoré sú zhodnotené v správe, pričom pri príprave tejto správy zistili, že pracovný výkaz, v ktorom píše prijímateľ, že sa stará o klientov alebo ubytovaných, zistením z knihy ubytovaných bolo zistené, že tam v tom čase buď nikto nebol ubytovaný alebo bol ubytovaný jeden a vo výkaze starostlivosť o ubytovaného zákazníka si prijímateľ uvádzal v doobedňajších aj v poobedňajších hodinách, alebo tam teda nebol nikto, ale v pracovnom výkaze bola uvedená tá starostlivosť. Prijímateľ teda nevedel preukázať, akú činnosť vykonávali, ani aké boli výstupy z tejto činnosti. Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že na kontrole spolu s kontrolnou skupinou sedeli pani A., pán A. a finančná manažérka, pričom všetci počuli a vedeli, čo kontrolná skupina žiadala, jednotlivo k tým žiadostiam o platbu s koncovými číslami 209 a 505 si žiadali túto dokumentáciu. Konkrétne podľa pracovných výkazov žiadali napr. u pána M. - sprievodcu cestovného ruchu, ktorý mal v pracovnej náplni a v pracovnom výkaze uvedené príprava a zabezpečovanie programov a trás, aké programy vie predložiť, keď aj v šmirákoch alebo v tej príprave nejaký ten relevantný výstup, čo zabezpečoval a pripravoval. Rovnako to požadovali pri manažérovi pre tvorbu a predaj produktov, ktorý mal zisťovať meranie vplyvu marketingových aktivít, čo je pozitívne a negatívne, v čom by mohla táto ich činnosť prispieť k tomu, aby sa zvýšila návštevnosť tohto subjektu, pričom žiadne takéto podklady kontrolnej skupine predložené neboli. Bola im predložená len žiadosť o platbu, ktorá je podpornou dokumentáciou a pracovné výkazy zamestnancov za to dané obdobie. Uvedené podklady žiadali v prvom rade od

finančnej manažérky, ktorá to komunikovala aj s pani A. a samozrejme od prijímateľa. Svedkyňa nevie, prečo im nebolo nič predložené. Pani A. hovorila, že to robili, ale predložené nedostali nič. Kontrola na mieste bola vykonávaná v zmysle Zákona č. 528 o pomoci a podpore, a kontrolná skupina bola oprávnená si pýtať takúto dokumentáciu, ktorú prijímateľ neposiela na riadiaci orgán, čiže to je akákoľvek podporná dokumentácia, aby preukázal to, čo prezentoval v tých svojich výstupoch, pričom za podpornú dokumentáciu svedkyňa pokladá dokumentáciu, ktorá preukazuje, za čo vlastne dostávali tú hrubú mzdu a za čo boli odvedené tie odvody. Projektová dokumentácia sú v podstate pracovné zmluvy, ktoré boli predložené a mali aj pracovnú náplň, ktorá vyplývala z tej pracovnej zmluvy, ktorá bola potom popísaná v tom výkaze. A tú chceli, aby im bolo zdokumentované to, čo v tom pracovnom výkaze písali. Z tohto druhu dokumentácie im predložené nič nebolo, pričom povinnosťou prijímateľa je, aby preukázal oprávnenosť a dôveryhodnosť toho, za čo si pýtal peniaze. Čiže ten jeho výstup mal byť na ňom, aby to vedel obhájiť. To, keby tam mali predložené, tak si svedkyňa myslí, že by tu dnes nesedeli. Kontrola sa vykonávala v zmysle článku 60 Nariadenia Rady 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde. Na základe tohto článku sú oprávnení ísť na kontrolu s tým, že na ňu idú ešte v zmysle Zákona č. 528 a ich vnútorných interných noriem, pričom tento zákon je uvedený aj v Zmluve o NFP, aj na začiatku Zmluvy sa píše o týchto ustanoveniach. V oznámení o vykonaní kontroly kontrolná skupina žiadala zabezpečiť účasť všetkých zamestnaných na projekte, pričom toto oprávnenie im vyplýva zo Zmluvy uzavretej s prijímateľom. Oni mu to napísali v tom oznámení, že žiadajú pripraviť aj kompletnú projektovú a účtovnú dokumentáciu za roky 2010 až 2013, a zároveň aby zabezpečil účasť všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu. Toto bolo uvedené v tom oznámení o vykonaní kontroly. Predmetom kontroly bola projektová a účtovná dokumentácia za roky 2010 až 2013. V rámci kontroly na mieste dospeli k zisteniam, ktorými boli neoprávnené podnikanie, pretože prijímateľ nemal predmetné činnosti v živnostenskom liste, ktoré boli podstatné na vykonávanie tejto činnosti, ďalej nezabezpečil prítomnosť osôb, čo mali byť na kontrole, taktiež porušil článok Zmluvy, Všeobecných zmluvných podmienok, ďalej to bolo zistenie manažéra pre publicitu W., ktorý vo svojich pracovných výkazoch uviedol mylné informácie o tom, že vykonával aj činnosti na verejnom obstarávaní, pričom mal riešiť problematiku publicity s tým, že tam boli zistenia aj v tom, že na webovej stránke penziónu mal robiť nejakú fotodokumentáciu, mal tam dávať výstupy a dokonca v tých výstupoch boli ešte aj nesprávne údaje, pretože sa tam spomína penzión D. a nie F.. Ďalej boli pochybenia v cieľovej skupine, ako sa svedkyňa už vyjadrila, že z piatich zamestnancov boli prijatí dvaja zamestnanci, ktorí tam už pracovali, čiže to neboli noví zamestnanci. Ďalšími zisteniami boli zavádzajúce informácie v pracovných výkazoch, keď uvádzali zamestnanci, že vykonávali činnosť a tá činnosť nesúvisela s tým, že v tom čase tam nebol nikto ubytovaný, ale v ich činnosti je starostlivosť o zákazníka alebo ubytovaného hosťa. Pozitívne nálezy sa týkali zamestnancov R. M.B. - sprievodcu cestovného ruchu, P. A. - organizátora cestovného ruchu, C. F. - organizátora kongresov a P. A. - manažéra pre tvorbu a predaj produktov. U recepčnej J. H. pozitívne zistenia neboli. Podľa názoru svedkyne tieto osoby neboli osobami spôsobilými na realizáciu činností v oblasti cestovného ruchu, okrem iného aj preto, že pán M. predtým pracoval ako čašník a potom robil v projekte sprievodcu cestovného ruchu alebo pani A. bola predavačka predtým u pána A. a potom robila manažérku pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu. Oni samotní sa odborného vzdelávania alebo školenia v podstate nemali možnosť ani zúčastniť, lebo toto vzdelávanie neprešlo verejným obstarávaním, takže v podstate neboli na to ani vzdelávaní a v živnostenskom výpise prijímateľa neboli tieto činnosti definované. A dokonca, ten výpis zo živnostenského registra bol predkladaný aj pri Žiadosti o NFP a ani tam neboli uvedené tieto činnosti, pričom svedkyňa hovorí o prijímateľovi. Keď nemal v predmete podnikania tieto činnosti, tak ich nemohol vykonávať. Mal to uvedené aj vo Výzve, že musí mať predmetné činnosti v živnostenskom oprávnení a mal to aj v Príručke pre žiadateľa uvedené. Ak by pani A. vytvárala nejaké balíky na predaj, čo by mohol predávať ten prijímateľ, tak by mal mať na to živnostenské oprávnenie. Ďalej vo vzťahu k P. A. P. R. M. svedkyňa uviedla, že sa nejednalo o oprávnené osoby cieľovej skupiny, lebo to mali byť novoprijatí zamestnanci na nové pracovné miesta a oni boli zamestnaní pred projektom u pána A., pán M. ako čašník a pani A. ako predavačka. V podstate 29. 09. 2010 ukončili svoju činnosť a od 01. 10. 2010 začali pracovať a boli evidovaní na projekte s tou novou pracovnou náplňou. Vo Výzve sú spomenutí tiež novoprijatí zamestnanci, rovnako ako v Žiadosti o NFP a v usmernení, ktoré sa odvíjalo od CKO, v zmysle ktorého bolo to usmernenie vydané, kde sú tiež definovaní novoprijatí zamestnanci. To môžu byť uchádzači o zamestnanie alebo znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Kontrolná skupina toho novoprijatého zamestnanca teda brala tak, že keď už tam bol zamestnaný, tak to nie je nový zamestnanec na tejto pozícii. Usmernenie bolo vydané preto, že s týmto boli problémy od

Výzvy, asi to bolo nedostatočne odprezentované, nedostatočne dávali v žiadostiach o NFP tieto výstupy, a preto bol výstup z CKO, kde bola definícia toho, pričom svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť, kedy toto usmernenie bolo vydané na základe výstupu CKO, ktorý bol v roku 2008. Ďalšie závery z kontroly boli, že došlo k nehospodárnemu, neúčinnému a neúčelnému využitiu pomoci a podpory, že prijímateľ porušil článok 7 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok, opakovane porušil právne predpisy súvisiace s činnosťou prijímateľa, ako aj plnenie podmienok Zmluvy o NFP. Následne boli vyčíslené neoprávnené výdavky v sume 30 438, tieto výdavky riešila kontrolná skupina v zmysle interného manuálu a nahlásila ich ako nezrovnalosť na odbor nezrovnalostí. V rámci Zmluvy bol porušený článok 7 ods. 1, podľa ktorého je prijímateľ povinný realizovať schválený projekt v súlade so Zmluvou a dodržať termín ukončenia. Ďalšie porušenie bolo, že nezabezpečil prítomnosť zúčastnených na projekte, ďalej porušil Zmluvu v tom, že jeho povinnosťou bolo uchovávať a ochraňovať účtovnú dokumentáciu, ako aj inú dokumentáciu týkajúcu sa projektu a bol povinný preukázať oprávnenosť a dodržiavanie podmienok poskytnutia Zmluvy s tým, že bol povinný zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu a ďalej to boli ešte tie činnosti. V rámci cieľov projektu ciele projektu neboli naplnené, pretože prijímateľ mal v tých činnostiach, ktoré sa týkajú cestovného ruchu, tie činnosti, na ktoré zamestnanci neboli školení, hoci ich potom vykonávali, ako píšu v pracovných výkazoch, ale oni žiadne výstupy od nich nedostali. Ciele projektu sa uvádzajú v Žiadosti o NFP, aj v opise projektu. V Žiadosti o NFP cieľom projektu bolo vlastne zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu, a to tým, že by zvýšili odbornosť a kvalitu služieb a po tom vyškolení, čo sa teda neudialo, by mali implementovať nové prvky do praxe. A zároveň cieľom bolo zvýšenie kvality služieb v oblasti cestovného ruchu. Realizovali sa školenia ako ovládanie pozície manažéra, mäkké zručnosti. A odborné - manažment, marketing podnikov cestovného ruchu, kongresové služby, k cestovnému ruchu a kongresovým službám, tie sa nerealizovali, a tieto v podstate boli najdôležitejšie vo vzťahu k týmto novovytvoreným pracovným miestam. Prijímateľ zamestnal ľudí, ktorí mali byť v tomto vyvzdelávaní a mali prispievať k tomu, aby sa cieľ projektu naplnil. Jednou z aktivít bol aj anglický jazyk, ďalej to boli problematické situácie, metódy zvládania v pracovnej pozícii, marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina, aktivita manažment a marketing podnikov cestovného ruchu, aktivita kongresové služby a poznávanie iných. Hoci neboli odborne vyškolení, v pracovných výkazoch hovorili o tom, že tieto činnosti vykonávali, ale z výstupov sa kontrolná skupina k ničomu nedostala. V sumáre svedkyňa uviedla, že čo sa týka tých činností, tak to bol prvý bod zistenia, že prijímateľ nemal živnosť na tieto predmetné činnosti, ďalej to boli aktivity, ktoré vykonávali zamestnanci v zmysle pracovnej zmluvy a náplne práce, tam tieto aktivity nevedel prijímateľ preukázať, ďalej to boli aktivity, ktoré vykazoval a boli nepravdivé, lebo on písal vo výkazoch, že sa staral o klientov, pritom v danom čase tam nebol nikto ubytovaný, alebo tam bol ubytovaný jeden a vykazovali si činnosť 4 hodiny doobeda a 4 hodiny poobede, alebo tam boli ubytovaní a činnosť v pracovných výkazoch si nevykazovali žiadnu. Účel Zmluvy ani cieľ projektu teda neboli naplnené, činnosti neboli preukázané, teda neboli realizované, a tým pádom finančné prostriedky boli nehospodárne vynaložené. Bola vyhotovená správa z kontroly na mieste, ku ktorej mal prijímateľ možnosť sa k zisteniam vyjadriť do 10 dní od doručenia správy alebo zaslať nejaké námietky. Prijímateľ zaslal námietky, ale tie kontrolná skupina neakceptovala, pretože v nich nebolo nič nové a nič, čo by zmenilo podstatu zistení. Svedkyňa sa podieľala na vypracovaní správy z kontroly na mieste, aj na vypracovaní stanoviska k námietkam prijímateľa. Neoprávnené výdavky boli vo výške 30 000 eur a vlastne neoprávnené výdavky predstavovali z kontrolovanej vzorky 62%, čo je uvedené aj v popise kontrolovaných žiadostí o platbu, kde bola celková kontrolovaná suma 48 000 eur. Pokiaľ sa týka pomeru medzi prostriedkami Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu, k tomu sa svedkyňa presne vyjadriť nevedela. Kontrolné zistenia sa potom zasielali na Sociálnu implementačnú agentúru, kde oni zistenia znova prešetrili, spravili o tom tiež nejaký svoj výstup, ale nevenovali sa len ich vzorke, ale kvázi celému projektu. Čiže SIA po prešetrení tiež dospela k názoru, a mala tam aj svoje iné zistenia, prečo vlastne bola podaná obžaloba. SIA znova prešetrila aj ich zistenia, aj svoje zistenia a potom oni nahlasovali už len tú ich nezrovnalosť vyčíslenú v správe. Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že prijímateľ je povinný zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu aktivít projektu podľa článku 12 ods. 4 Zmluvy o NFP a za osoby zodpovedné sú považovaní aj zamestnanci, pretože oni tie aktivity realizovali. A tí, čo realizovali ten projekt, ako projektový tím, od tých tam bola len finančná manažérka, a tá dôležitá osoba, čo je projektový manažér, tak ten tam nebol prítomný.

Vo Výzve sa hovorí o cieľovej skupine, a to mali byť uchádzači o zamestnanie alebo znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, teda pani A. ani pán M. neboli ani záujemcovia o zamestnanie ani znevýhodnení, tak ako je to uvedené v oprávnenosti cieľovej skupiny na strane 4, pričom uchádzač o zamestnanie je evidovaný a záujemca nemusí byť evidovaný na úrade práce. Takže pani A. a pán M. tam už predtým pracovali, čiže oni neboli noví zamestnanci, ani neboli evidovaní na úrade práce. Obhajca v rámci svojej otázky poukázal na skutočnosť, že Výzva pri záujemcovi o zamestnanie odkazuje na Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ktorý stanovuje legálnu definíciu pojmu záujemca o zamestnanie, ktorým je na účely tohto zákona občan, ktorý si hľadá zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie informačných a..., na čo svedkyňa argumentovala, že oni si nehľadali zamestnanie, lebo boli u neho zamestnaní a išli ďalej do projektu. Prijímateľ im ukončil pracovnú činnosť ukončením pracovného pomeru a potom im znova spravil pracovnú zmluvu. Hlavným cieľom Výzvy bola podpora, udržanie a rozvoj samozamestnávania samostatne zárobkovo činných osôb a udržanie zamestnanosti u mikro podnikov v oblasti cestovného ruchu a podpora ďalšieho rozvoja, zvýšenie, resp. udržanie zamestnanosti. Na neodkladné otázky predsedu senátu, či je naplnený cieľ, ak prijímateľ vytvorí nové pracovné miesto, príjme na neho zamestnanca a na jeho pracovnú náplň nemá živnostenské oprávnenie, svedkyňa uviedla, že nie je. Na ďalšiu otázku, či mohol prijímateľ zamestnať svojho zamestnanca v oblasti, na ktorú nemal živnostenské oprávnenie, svedkyňa odpovedala, že nie. Na otázku, či je potom otázka novovytvoreného miesta a nejakého nového zamestnanca vo vzťahu k tomuto prioritná alebo subsidiárna, resp. nepodstatná, svedkyňa uviedla, že je nepodstatná. Na ďalšiu otázku, či mohol byť vôbec niekedy naplnený cieľ Výzvy takýmto spôsobom alebo naplnený účel Zmluvy, svedkyňa uviedla, že nie. Na nadväznú otázku obhajcu, či žiadateľ o NFP predkladá pred uzatvorením Zmluvy o NFP riadiacemu orgánu, t. j. poskytovateľovi aj svoj doklad preukazujúci predmet podnikania a oblasť podnikania na účely toho, aby mohlo byť vyhodnotené, či spadá do oprávnenej kategórie žiadateľov, svedkyňa uviedla, že áno, predkladá živnostenský list. Na ďalšiu otázku, či bol prijímateľ - pán A. vyhodnotený ako oprávnený aj s tým živnostenským oprávnením, ktoré predložil riadiacemu orgánu za účelom schválenia projektu, svedkyňa uviedla, že žiaľ, bol. (poznámka obžalovaného prostredníctvom obhajcu: Z akého dôvodu potom to živnostenské oprávnenie, ktoré bolo predložené v čase schvaľovania projektu, bolo vyhodnotené ako prijateľné a to isté identické oprávnenie, ktoré bolo v čase v roku 2014 predložené pri kontrole, už nevyhovovalo danému projektu?) V čase kontroly na mieste, ale už aj predtým ako si podával prijímateľ Žiadosť o NFP, tak nemal činnosti k výkonu, k aktivitám ako cestovnej agentúry alebo cestovnej kancelárie, sprievodcovské služby, organizácia cestovného ruchu, v živnostenskom oprávnení. Kontrolná skupina mala za preukázané, že vykonával činnosti ako je ubytovanie a stravovanie a tie ostatné činnosti nemal v predmete podnikania, ale v pracovných výkazoch si ich uvádzal, že ich vykonával, avšak k ich výstupom sa kontrolná skupina nedostala. Preto kontrolná skupina uviedla záver, že ich mal uvedené v pracovných výkazoch, ale nevedel k nim predložiť žiadnu dokumentáciu ako ich vykonával, a či ich vôbec vykonával, takže nepreukázal vykonanie. A keď ich nevedel preukázať, tak ich asi nevykonával. Teda žiadal o refundáciu, ale nepreukázal výsledky. Účel tohto projektu nebol naplnený, pretože tie aktivity boli len v písomnej forme, ale oni sa k nijakým výstupom nedostali. Účel projektu mali splniť v tom, že tými činnosťami tí pracovní zamestnanci mali zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu. Tie aktivity, čo mali uvedené v pracovných výkazoch, nevedeli relevantne zdokumentovať, predložiť, obhájiť a preukázať, že ich vykonávali, pričom na neodkladnú otázku predsedu senátu, či vôbec tieto aktivity mohli byť realizované, ak nemal prijímateľ na to živnostenské oprávnenie, svedkyňa uviedla, že nie. A naviac, ani odborné vzdelávanie ohľadne marketingu podnikov cestovného ruchu, kongresu, kongresových služieb, v tom sa zamestnanci nevyškolili. Na otázku obhajcu, ako sa kontrolná skupina vysporiadala s ustanovením článku 3 ods. 3.6 Zmluvy o NFP, ktorá stanovuje, že prijímateľ berie na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, svedkyňa uviedla, že toto vyčísľuje odbor nezrovnalostí, oni len nahlásili nezrovnalosť. Na otázku obhajcu, či v zmysle projektu mali mať jednotliví zamestnanci živnosť na vykonávanie daných pracovných náplní, svedkyňa uviedla, že nie.

Na otázky predsedu senátu, že keď došlo ku kontrole a kontrolná skupina zistila, že u osôb M., A., A., F. neboli splnené podmienky zákona, a to živnostenské oprávnenie na činnosť, na ktorú bola uzavretá pracovná zmluva medzi zamestnancom a prijímateľom príspevku, tak z akého dôvodu kontrolná skupina postupovala ďalej v podrobnostiach o kontrole oprávnenosti výdavkov z hľadiska toho, či výdavky, ktoré boli deklarované, boli naozaj vykonané, svedkyňa uviedla, že oni v procese tej kontroly podávali žiadosť aj na Živnostenský úrad v Nitre, aj na Živnostenský úrad v Šali, odtiaľ dostali odpoveď, že tento predmet činnosti nie je definovaný vo výpise zo živnostenského registra a ona to brala tak, že v podstate tú živnosť nemali. Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že v prípade, ak existuje také zistenie, či zakladá nejaké porušenie Zmluvy, resp. či sa dajú považovať en bloc výdavky na týchto zamestnancov za oprávnené, svedkyňa uviedla, že nie. Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že či ďalšia kontrola po tomto zistení bola vzhľadom na toto prvotné zistenie ešte podstatná, svedkyňa uviedla, že nie. Žiadateľ o NFP v Žiadosti uviedol ohľadom zamestnancov, že to budú zamestnanci, ktorí budú prijatí na novovytvorené pracovné miesta a vybraní budú ešte v zmysle diagnostiky. Na otázku predsedu senátu, čo žiadateľ o NFP uviedol do Žiadosti o NFP v rámci projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ ohľadom živnostenského oprávnenia, svedkyňa priznala, že uviedol, že má oprávnenie na reštauračné a ubytovacie služby. Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že keď došlo k schváleniu Žiadosti o NFP a následne k podpísaniu Zmluvy o poskytnutí NFP, na aký predmet podnikania to bolo, svedkyňa uviedla, že na ten cestovný ruch žiadateľ tú živnosť nemal v predmete, z čoho podľa nej vyplýva, že ak pracovné zmluvy boli uzavreté na predmety, na ktoré nemal živnostenské oprávnenie, tak to bolo v rozpore s tým, čo uviedol v Žiadosti o NFP, aj v rozpore s tým, čo bolo schválené a na čo bola uzavretá Zmluva o poskytnutí NFP, čo podľa nej zakladá porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP závažným spôsobom s následkom odstúpenia od Zmluvy, čo aj SIA navrhla učiniť. Na otázku predsedu senátu, či po oznámení kontrolných zistení prijímateľovi boli doložené nejaké dokumenty k preukázaniu oprávnenosti nákladov, svedkyňa odpovedala, že v správe bola uvedená možnosť poslať námietky a v tých námietkach nebolo nič, čo by zmenilo výstupy tej správy. Kolega pán A. jej po nejakom dlhšom období, nevie, či po roku, ukázal dokument, ktorý hovoril o výstupoch z pracovných výkazov. Vzhľadom k tomu, že ich kontrola bola skončená doručením správy prijímateľovi, pre nich boli irelevantné, ani ich vecne nekontrolovali. Ten dokument, čo jej pán A. ukázal, bol v podstate predložený veľmi neskoro, bolo to to isté, čo bolo predložené vyšetrovateľovi, nebolo to predložené kontrolnej skupine v relevantnom čase. Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril, že keď u neho boli na kontrole, tak sa tam zdržali asi hodinu, nevedeli mu vysvetliť, že aké dokumenty presne chcú, on im povedal, že všetky papiere tam má, s čím nesúhlasili. Boli tam, okrem pána K. a pána W., všetci, aj C. F., P. A., aj obžalovaný, všetci boli pri kontrole. Nevie, ako sa to chce definovať, že čo je to zákazník, zákazník v normálnej definícii je, ktorý konzumuje, je ubytovaný, ale zákazník je aj ten, ktorý sa príde len opýtať pár vecí, s voľajakou prosbou, u nich je všetko zákazník. Zákazníci deň čo deň prídu, robia všelijaké akcie, vysvetlia im veci, ukážu im izby, to je zákazník, nielen ten, ktorý je zapísaný alebo tam u nich konzumuje. Svedkyňa P. A. v samostatnej časti výpovede uviedla, že je manželkou obžalovaného, projekt začal v roku 2010, mal prebiehať 20, 22 mesiacov, čo sa nedokončilo. Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že v rámci projektu bola zamestnaná na pozícii organizátor cestovného ruchu, čo bolo aj jej pracovnou náplňou. Organizovali, cvične sa učili ako spraviť balík cestovného ruchu v ich regióne, aby prilákali viac hostí do ich penziónu F., kde je aj reštaurácia. Pred realizáciou projektu bola na materskej a po jeho ukončení zostala v pracovnom pomere v penzióne F. ako prevádzkarka. Živnostenské oprávnenie na činnosť organizátora cestovného ruchu svedkyňa nemala. Zo školení mali len mäkké zručnosti (sebapoznávanie, poznávanie iných, problematické situácie, konflikty, stres a vyhorenie), odborné školenia, na základe ktorých by mohli požiadať živnostenský úrad, aby to mohli realizovať, už neprebehli. Výstupy zo školení počítačové, písomné, cvičné odovzdali projektovému manažérovi a manželovi. Pracovné výkazy vypracovával projektový manažér na základe konzultácie so svedkyňou, ich obsah zodpovedal reálne vykonávanej činnosti. Konkrétne pripravovali sezónne balíky cestovného ruchu (zima/leto), obsahom ktorých boli ubytovacie a stravovacie činnosti, ktoré chceli vylepšiť. Konkrétne ponúkali ubytovacie služby, v rámci ktorých to boli víkendové pobyty pre hostí a páriky, stravovanie, v rámci ktorého ponúkali grátis welcome drink a pre robotníkov pivo.

Chod penziónu v čase realizácie projektu zabezpečovali recepčná J. H., kuchyňu - reštauráciu zabezpečoval manžel s učňami zo školy. Zákazníkom je ten, kto ich navštívi, kto príde do penziónu, reštaurácie, kto sa informuje, nakúpi, ubytuje sa, i kto sa len popozerá, osloví ich. V čase realizácie projektu mali málo hostí. Svedkyňa spracovávala prezenčné listiny, ktoré osvedčovali činnosti zamestnancov v penzióne F. a ich účasť na školeniach. Svedkyňa viedla aj knihu ubytovaných hostí, ostatní zákazníci sa neevidujú. Pri kontrole vo februári 2014 svedkyňa bola osobne prítomná, oznámili im, že bude kontrola, oni im odpovedali, že v daný deň by im vyhovovala tá kontrola v poobedňajších hodinách, na čo nebol braný ohľad. Kontrola prišla v predobedňajších hodinách a v čase roznášania obedov už tam neboli. Vyžiadali si vystavené faktúry za dané obdobie, knihu ubytovaných, ďalšie dokumenty nie. Na školeniach sa zúčastnili, okrem svedkyne, R. M., C. F., P. A., J. H. a manžel svedkyne. Svedkyňa nevedela, či sa kontrolnej skupine predkladali nejaké dokumenty aj dodatočne. Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že pred realizáciou projektu pracovali u nich R. M. na pozícii čašník - na dohodu a P. A. na pozícii predavačka v obchode - v pracovnom pomere. Obaja boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta v rámci projektu. P. A. bola zamestnaná v rámci projektu na pracovnej pozícii manažér tvorby a predaja balíkov a produktov cestovného ruchu, čo jej bolo ponúknuté, lebo ten obchod už išiel dosť slabo a uvažovali o jeho zatvorení. Každý nový pracovník absolvoval diagnostické testy, čo robila psychologička alebo niečo také, či majú zručnosti a schopnosti na danú pozíciu. R. M. bol evidovaný na úrade práce. Pracovnou náplňou svedkyne bolo organizovanie cestovného ruchu, vytvoriť balíky, spraviť prieskumy, analýzu, porovnať ostatné produkty konkurencie, konzultácie, starať sa o zákazníkov, zbieranie materiálov, výhody a nevýhody balíkov. P. A. bola prijatá, aby tieto balíky vedela predať, svedkyňa hlavne na organizáciu. Predávať tieto balíky však nemohli, neprebehli všetky školenia, predávali len ubytovanie a stravovanie. Výkon svojej funkcie svedkyňa realizovala tak, že im v tom pomáhal projektový manažér. O svojej činnosti si vytvárala vlastné poznámky, pracovali aj spoločne, bolo to poslané projektovému manažérovi a niečo sa uskladňovalo aj v kancelárii. Pracovné výkazy robieval projektový manažér B. K. prijatý v rámci projektu na dohodu, podklady mu svedkyňa odovzdávala telefonicky, ale skoro každý deň sa zastavil v penzióne na jednu až dve hodiny, inak pracoval doma, takže podklady mu odovzdávali aj osobne, elektronicky svedkyňa nevie. Výstupy zo svojej činnosti mala svedkyňa niečo v písomnej forme poznámok, niečo - balíky cestovného ruchu v počítači. Na konkrétne otázky z pracovných výkazov svedkyňa vypovedala obšírne a všeobecne frázovite, po dotaze, aby svedkyňa presne konkretizovala, aké služby poskytli klientom na základe pracovných činností uvedených v pracovných výkazoch, uviedla, že: · sa jednalo o cenotvorbu pri poskytovaní ubytovacích a stravovacích služieb - výhodnú cenu, · víkendové pobyty pre páriky s grátis výzdobou izby (kvety) s možnosťou ukončenia pobytu nie o 10.00 hod. ráno, ale bez platenia neskôr, aby nemuseli skoro vstávať, · pre robotníkov pivko k jedlu, · vlastnú platenú internetovú stránku v rámci publicity si zaviedli však až po ukončení projektu, · otázky ohľadne cien svedkyňa komunikovala s potenciálnymi klientmi aj telefonicky, · na zimu sa im podarilo po oslovení F. termálneho kúpaliska vybaviť možnosť kúpania do 22.00 hod. namiesto do 19.00 - 20.00 hod., čo ich klienti využívajú. Poznámky si robila do zošita. Iné produkty cestovného ruchu predávať nemohli, možnosť takého oprávnenia si svedkyňa spája s ukončením nerealizovaných odborných školení - t. j. až s následnou možnosťou žiadať o živnostenské oprávnenie, počas realizácie projektu to robili len cvične. Kontrolóri si od nich pýtali aj iné písomnosti, ale oni im nerozumeli, čo chcú. Svedkyňa si nepamätá, že by žiadali pri kontrole nejaké podklady súvisiace s ich pracovnou činnosťou. Správu z kontroly im kontrolóri ihneď po ukončení kontroly nedali na prečítanie a na podpis. Táto im došla až neskôr poštou, podali proti nej námietky. K tomu, čo je uvedené v správe z kontroly, že neboli pri kontrole dokladované činnosti, ktoré sa mali vykonávať podľa pracovných výkazov a pracovných zmlúv, svedkyňa uviedla, že toto od nich nežiadali,

len uviedli, že by potrebovali niečo k tomu projektu, ale nevedeli sa vyjadriť, aj keď to dali do tej správy, od svedkyne to nepýtali. Svedkyňa nevie, či jej manžel k námietkam k správe z kontroly predkladal aj vyššie uvedené podklady. Počas realizácie projektu sa im v penzióne až tak nedarilo, obchod zostal otvorený, robila v ňom V. A. - manželova matka. Po skončení projektu sa pán M. opäť dostal na pozíciu čašníka, nemali inú možnosť, keď sa ten projekt nedokončil. Počas školení prevádzku zabezpečovala J. H. - recepčná, telefón mali pri sebe, boli dni, keď nemali ubytovaných hostí, aj málo prišlo na obed, roznáška obedov sa počas projektu nerobila. Starostlivosť o zákazníkov uvedená v pracovných výkazoch znamená odpoveď na otázky, ukázanie priestorov, návrh podujatí v blízkosti, u stálych hostí pohostenie a posedenie s nimi. R. M. P. P. A. si tiež robili nejaké poznámky z činnosti, R. M. na počítači, P. A. ručne. R. M. mal cvične - teoreticky pripravených pár nápadov, svedkyňa ale nemá vedomosť, že by títo odovzdávali svoje poznámky pánovi K.. Na otázky predsedu senátu svedkyňa uviedla, že má stredoškolské vzdelanie - obchodnú akadémiu s maturitou, pred projektom bola na materskej dovolenke, predtým pracovala ako predavačka u svokry a 3 mesiace v jednej firme v Senci. Po projekte robí prevádzkarku v ich penzióne. Odbornú činnosť na pozícii organizátor cestovného ruchu v pracovných výkazoch a v pracovnej náplni uvedenú v pracovnej zmluve vyvíjala na základe jej vzdelania, jej vedomostí, avšak odborné znalosti zodpovedajúce jej pracovnej pozícii nemá dodnes. Na otázku, aký význam malo vykonávať činnosti bez možnosti ich ponúkania a predaja zákazníkom a ako to mohlo pomôcť k rozvoju cestovného ruchu (okrem ubytovacích a stravovacích služieb), svedkyňa opäť poukazovala konkrétne len na využitie mäkkých zručností v styku so zákazníkmi a snahu prilákať zákazníkov na ubytovanie a stravovanie. Na otázku, čo v skutočnosti robila pani A., keď pracovnou náplňou svedkyne bola organizácia a tvorba balíkov cestovného ruchu a pracovnou náplňou pani A. bol ich predaj, na čo ale nemali živnostenské oprávnenie, a preto nič nepredávali ani nepredali, svedkyňa nevedela jasne odpovedať a nakoniec priznala, že v podstate robili to isté, ale bez možnosti predaja. Na otázku, prečo svedkyňa nevyužila svoje vzdelanie na rovnaké aktivity ako v čase projektu, svedkyňa uviedla, že postupne sa učila a na začiatku nemala také vedomosti ako prilákať hostí. Svedkyňa P. A. v samostatnej časti výpovede len uviedla, že svoje povinnosti si plnili s plným vedomím ako vedeli. Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že pred realizáciou projektu bola u pána A. zamestnaná ako predavačka v obchode, než ju pán A.Ý. oslovil, že nejde obchod, ale že bude nejaký projekt, ktorý, keby mu vyšiel, tak ju zamestná. V rámci projektu ju potom zamestnal na pozíciu manažérka tvorby a predaja produktov, balíkov, čo obnášalo prácu ohľadom cestovného ruchu - zisťovanie dopytu, predaja a tvorby produktov, ktoré by sa potom, keby sa to realizovalo, mohli predávať. Tie produkty boli ohľadom ubytovania a poskytovania služieb zákazníkom, ak by mali nejaké požiadavky počas ubytovania alebo návštevy ich obce. V rámci projektu mali aj školenia, ktoré prebiehali v ich penzióne, zúčastnili sa ich všetci, čo pracovali na projekte, bolo ich okolo 6 - 7, týkali sa sebapoznávania, poznávania iných, riešenia situácií, stresu a vyhorenia. Všetky školenia neboli, svedkyňa nevie, prečo. V súčasnej dobe svedkyňa opäť pracuje ako predavačka vedľa penziónu. Projektový manažér pán K. im vypracovával body na deň, čo mali preberať, riešiť, obsah pracovných výkazov už s odstupom času vie len priebežne, v tej dobe jej bol obsah pracovných výkazov známy, súhlasil s reálne vykonávanou činnosťou, väčšinou spolu spolupracovali. Pracovné výstupy boli také, že medzi sebou niečo riešili, dávali si rady, rozprávali sa, kto čo zistil a potom sa to písalo cez počítač, robili si poznámky, ktoré svedkyňa odovzdávala pánovi K. a ukladala to pani A.. Svedkyňa je vyučený čašník, ináč predavač, v rámci projektu bolo jej pracovnou náplňou tvorenie balíkov, prilákanie zákazníkov, aby sa zákazníci u nich cítili dobre, aby im vedeli poskytnúť požadované služby. Balíky sa delili na letné, zimné, jesenné a ich obsahom bolo to, čo sa dialo na okolí, aktivity po okolitých miestach, aby vedeli informovať zákazníkov. Tieto balíky však nemohli predávať, lebo pán A. na to nemal oprávnenie, lebo nebolo ukončené školenie, tak si balíky len pripravovali. Počas školení zabezpečoval chod penziónu pán A., vypomáhali mu aj učni, ale stíhal by to aj jeden človek, lebo to nebolo také silné.

Svedkyňa má vedomosť od zamestnávateľa o kontrole eurofondov, k jej okolnostiam sa vyjadriť nevie, lebo ju ku kontrole neprizvali, nemá pojem ani o čase, odkedy - dokedy kontrola prebehla. V súčasnej dobe je ekonomická situácia v pohode, majú aj ubytovaných, aj na stravu, prichádzajú tam páni z okolitých firiem, pani A. rieši ubytovanie aj cez internet, aj telefonicky. Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že pred projektom pracovala v obchode u pána A.É. do 29. 09. 2010 v pozícii predavačky a v rámci projektu nastúpila do pracovného pomeru 01. 10. 2010. Evidovaná na úrade práce nebola. Pracovný pomer predavačky jej bol ukončený z dôvodu, že nastúpi na inú pozíciu v rámci projektu a obchod sa asi zatvorí. Či bola kvalifikovaná na novú pozíciu, nevie, to musel vedieť pán A., či ju môže zamestnať. Skúsenosti s pozíciou manažéra ani v cestovnom ruchu dovtedy nemala. Na otázku, čo konkrétne zahŕňala jej pracovná pozícia manažéra pre tvorbu a predaj produktov a balíkov v cestovnom ruchu, svedkyňa odpovedala, že to je stále spojené s tým ubytovaním a reštauráciou - stravovaním, ale na ďalšiu otázku svedkyňa priznala, že cestovný ruch je inakší smer, ale presne nevedela uviesť, ako to chápe. Svedkyňa s počítačom nerobí, svoju pracovnú činnosť vykonávala spoločne s pani A. a pánom M., vytvorili nejaké body, ktoré pán M. ukladal do počítača a spracovával to pán K., poznámky odovzdávali pánovi A., resp. nápady, ktoré boli ponuka raňajok v sobotu ráno alebo malé pivko k jedlu. Svedkyňa svoje pracovné výkazy videla len tak priebežne a podpisovala ich. Ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch sa svedkyňa príkladmo vyjadrila: · K doplňovaniu profesionálnych a technologických znalostí s dôrazom na ponúkané produkty v zime 2011, že to si čítali články z internetu a brožúrky, čo ponúkajú v iných krajoch a čo by mohli ponúknuť oni a čo nie v ich dedine a v okolí. · K tvorbe marketingového plánu predaja do nadchádzajúcich mesiacov, že cca 2 mesiace dopredu mohli zistiť, aké podujatia budú na okolí, čo by mohli ponúknuť. · K analýze konkurencie v podobných produktoch cestovného ruchu v okolí, že čo oni dávajú a v akých cenách a čo by mohli - vedeli ponúknuť sami a v akej cene. · K aktivitám v oblasti public relation, komunikácia s novinármi, že to jeden pán, čo má obecné noviny, že by sa tam o ich ponukách mohli dať nejaké články, reklama, na čo v tej dobe ešte nemali povolenie, ale taká príprava to bola, že čo by ponúkali, ako to vyzerá. · Cenotvorba pre balíky cestovného ruchu v zime 2011, že ten balík sa spájal so zimnými športmi v okolí, že kde sa dá ísť korčuľovať, predvianočnými aktivitami. V čase projektu sa o vyššie uvedenom rozprávali, preberali to. Počas projektu obchod fungoval, zostala tam pani A. staršia. Počas kontroly bola svedkyňa v obchode, kontrolóri si ju nevyžiadali, pán A. od nej pre účely kontroly žiadne jej výstupy z projektu nežiadal. Po projekte zostala svedkyňa zamestnaná u pána A. opäť ako predavačka v obchode, lebo ju nechcel vyhodiť. Starostlivosť o zákazníka je v každej podobe - ubytovanie, reštaurácia i v obchode. Pán M. sa vrátil po projekte na pozíciu čašníka, lebo tam je potrebný. Na otázku predsedu senátu, aké odborné predpoklady svedkyňa mala pred prijatím do pracovného pomeru na svoju pracovnú pozíciu v rámci projektu, keď je vyučená čašníčka a pred projektom pracovala u pána A. v obchode, svedkyňa odpovedala, že predtým robila s ľuďmi, inak odpovedať presnejšie nevedela, odvolávala sa na úsudok pána A. a na vstupné testy, ktoré absolvovala, nevedela sa vyjadriť, aké odborné predpoklady mala spĺňať. Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že aké reálne činnosti s reálnymi výstupmi počas pracovného pomeru v rámci projektu svedkyňa vytvorila, táto odpovedala, že zrealizovať sa nemohlo nič, nebolo na to povolenie. Na ďalšiu otázku, čo konkrétne, aký reálny výstup z činností svedkyňa vytvorila aj s ohľadom na to, čo je uvedené v jej pracovných výkazoch, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, uviedla napr. len, že preberali, či vedia zabezpečiť lístky na turnaj v Šali, zisťovali to, čo si každý môže zistiť sám na internete, že kedy, kde, čo a ako, že ponúkli ubytovanie dieťaťa do 5 rokov v penzióne zadarmo, rozprávali sa spolu o tom, že čo by sa dalo, čo sa už svedkyňa ani nepamätá, nevedela sa vyjadriť, že načo vytvárali ceny za niečo, čo nemohli predávať, čo spresnila, že sa to mohlo prichystať, napr. cena za ubytovanie, raňajky a večeru. Svedkyňa mala za to, že až po ukončení projektu pán A. dostane povolenie ohľadom cestovného ruchu, nevie, či má na to oprávnenie, ona sama na to živnosť nemá. Svedok R. M. v samostatnej časti výpovede uviedol, že vedel, že existuje projekt od W. A. - vytvorenie nových pracovných miest a opýtal sa svedka, či by nechcel tam robiť.

Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že pred projektom pracoval u pána A. na dohodu ako čašník. V rámci projektu bol zamestnaný ako sprievodca cestovného ruchu a jeho pracovná náplň bola nejaké organizovanie tuzemských a zahraničných zájazdov, výletov, tvorba technickej dokumentácie, monitorovanie konkurencie, prieskum trhu. Boli aj nejaké výstupy z toho, všetko bolo nechané v penzióne F., odovzdával to majiteľovi alebo ostali v miestnosti, kde mali školenie. Boli k tomu vedené aj pracovné výkazy, svedok bol oboznámený s ich obsahom, zodpovedali realite. V priebehu realizácie projektu prebiehali aj školenia - mäkké zručnosti (sebapoznávanie, poznávanie iných, stres, konflikt), zvyšné školenia už neboli, lebo projekt sa zastavil. Na školeniach sa zúčastnili, okrem svedka, W. A., P. A., P. A., C. F. P. J. H.. Pred projektom do penziónu chodievalo málo ľudí, v súčasnosti je stav oveľa lepší. V súčasnosti svedok pracuje u pána A. opäť ako čašník. V čase školení penzión otvorený bol, zákazníkov obsluhoval majiteľ. Na výkon svojej pracovnej činnosti svedok živnosť nemal. Počas kontroly svedok bol v penzióne, ale pri kontrole nebol. Ako sprievodca cestovného ruchu mal predmet činnosti vytváranie balíkov pre hostí, ubytovaných, spraviť nejaké prieskumy na okolí, letné i zimné balíky, napr. porovnávali, aké služby majú kúpaliská, či spravia aj nočné kúpanie a výsledkom prieskumu bolo, že Galandia mala veľký plus, lebo mali najviac tobogánov, bazénov a mali aj nočné kúpanie. Balíky, ktoré spravili, realizované neboli. Výstupy z pracovnej činnosti mali aj na papieri, poznámky aj v počítači. Pracovné výkazy robil projektový manažér, svedok bol s nimi oboznámený, súhlasili s reálne vykonávanou činnosťou, svedok ich podpísal. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že projekt sa začal v roku 2010. Predtým aj počas práce čašníka bol svedok evidovaný na úrade práce, dohodu mal len na 20 hodín týždenne. Nevie, či do pracovných výkazov boli zaznamenané aj nejaké výlety. Súhrn činností za daný mesiac spracovával nejaký B. K., robil to denne cca 2 hodiny, niekedy to s nimi konzultoval, niekedy nie - vtedy svedok nevie, odkiaľ B. K. vedel, čo cez deň robili. Na otázky ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch svedka sa tento vyjadril: · K monitorovaniu produktov konkurencie, k tvorbe produktov, cien a doplnkových produktov, že porovnávali penzióny v okolí, akú majú výbavu, ceny a výstupom boli svedkove poznámky, ktoré nechal v penzióne, nepamätá sa, kde ani komu, buď majiteľovi alebo v nejakej miestnosti. · Ku konzultácii s manažérom pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ktorým bola P. A., ohľadne prebiehajúcich produktov a služieb cestovného ruchu v penzióne F., že keď urobili nejaký balík, tak konzultovali, či je v poriadku, či by ho v budúcnosti vedeli realizovať alebo nie. Tým balíkom bolo porovnanie penziónov alebo kúpalísk na okolí, čo spolu konkrétne konzultovali, svedok nevie. · Úprava poradenských služieb vzhľadom na zmeny v marketingovom pláne zohľadňujúce zmeny dopytu, že k tomu sa svedok nevie vyjadriť, marketingový plán určite nemali, nevie, kto bol za neho zodpovedný, nevie teda, čo mali upravovať. · K tvorbe doplnkových služieb, najmä smerom k službám cestovného ruchu v zime 2011, že sa nevie k tomuto vyjadriť. · K budovaniu tímu a tímovej spolupráce, že to boli konzultácie medzi sebou. · K poradenským a sprievodným službám, že keď došiel nejaký zákazník do reštaurácie alebo do penziónu, poskytli mu ústne informáciu, aké majú ceny a vybavenosť, aby vedel, či mu to pasuje alebo nie. Do styku so zákazníkmi však svedok vôbec počas projektu neprišiel, informácie pre zákazníkov boli len cvične spravené teoretické. Svedok vie, že kontrola bola až po projekte, mali ju vopred ohlásenú, pán A. svedkovi povedal, že nech je v penzióne, ale ho kontrola nezavolala, bol v reštaurácii, kontrolóri od neho nepožadovali žiadne podklady, nevie, že o výsledku kontroly bol spracovaný nejaký záznam, ani k čomu kontrola dospela vo vzťahu k svedkovmu pracovnému miestu. Pán A. so svedkom závery kontroly nekonzultoval, nevie, že pán A. podal voči záverom kontroly nejaké námietky, od svedka nič nepožadoval. Školení bolo asi 6 alebo 7, v jednom týždni po ôsmich hodinách denne, nejaké testy bolo treba vypĺňať. Na pozícii sprievodca cestovného ruchu bol svedok zamestnaný na základe toho, že predtým tam robil na dohodu, pán A. mu veril, robili tiež testy - diagnostiku, z ktorých vyšlo, kto akú funkciu dostane. Po ukončení projektu sa svedok vrátil späť na pozíciu čašníka, nechali si ho, lebo chceli, aby niekedy v budúcnosti bol ten projekt dokončený.

Pracovné výkazy im predkladal na podpis už vyhotovené projektový manažér. Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že má všeobecné stredné vzdelanie - gymnázium a nedokončenú vysokú školu. Na pracovnú pozíciu v rámci projektu ho oslovil pán A., ale svedok nevie, či mu pán A. aj oznámil, na akú funkciu. Pred prijatím do pracovného pomeru na pozíciu sprievodca cestovného ruchu mal svedok skúsenosti v cestovnom ruchu, lebo robil popri škole v X. a v F. na kúpalisku prevádzkara a plavčíka, čo svedok pokladá za cestovný ruch. Z historických a kultúrnych pamiatok v okolí penziónu svedok pozná ich kostol, nejaké galantské kaštiele a to je všetko, čo ho napadá. V rámci svojho pracovného zaradenia žiadnu skupinu nikdy nesprevádzal, svoju funkciu realizoval teoreticky, t. j. realizované nebolo nič. Sám na to živnosť nemal, počas projektu žiadne sprievodcovské služby neposkytol, lebo projekt nebol ukončený a nemal na to oprávnenie. Podľa neho to bolo tak, že až po ukončení projektu by mohol robiť sprievodcu cestovného ruchu. Balíky cestovného ruchu pripravoval s tým, že v budúcnosti to chceli realizovať. Balíkom cestovného ruchu malo byť, že pre ubytovaných hostí by spravili cestu na kúpalisko. O svojich sprievodcovských službách a k odbornej príprave na sprievodcovské služby svedok nevedel povedať nič. Svedok vie, čo je sprievodca cestovného ruchu, ale nevie ako sa na túto funkciu pripravoval. Na otázku, že na aký účel bola so svedkom uzavretá pracovná zmluva na sprievodcu cestovného ruchu, keď nemal reálne nič robiť, svedok odpovedal, že tie odborné školenia neboli ukončené a nevedel odpovedať, akú reálnu činnosť vlastne vykonával v rámci svojho pracovného zaradenia. Na otázku, aké poradenské služby, ktoré si vykázal v pracovných výkazoch, poskytol, keď neprišiel do styku so zákazníkom, svedok odpovedal, že fakt nevie, počas projektu neposkytol žiadne. Na otázku, či vie svedok uviesť aspoň jednu reálne vykonanú činnosť v rámci jeho pracovnej náplne, ktorú vykonal počas trvania projektu, okrem prípravy, svedok uviedol, že nie. Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu nasledovných svedkov. Svedok W. W. v prípravnom konaní dňa 26. 09. 2016 (zväzok I, č. l. 173-176), okrem iného, vypovedal, že je dobrovoľne nezamestnaný, stále má firmu V., B.. T.. Y.., ktorá sa venovala príprave projektov z eurofondov pre samosprávy. Svedka oslovil otec obžalovaného, či by nevedel pripraviť projekt pre W. A., ktorý sa snažil rozvinúť svoje podnikanie. Definoval svoju potrebu rekonštruovať penzión, na čo už nebola v tom čase vhodná výzva, ale bola vhodná výzva na podporu zamestnanosti, ktorú potom W. A. aj využil. W. A. predstavil svedkovi svoj podnikateľský zámer, na základe ktorého by sa mohol uchádzať o finančné prostriedky. Keď bol projekt schválený, začala sa samotná implementácia a on zamestnal uchádzačov o pracovné miesto, aby dostali mzdu na zachovanie pracovného miesta v priebehu trvania projektu s tým, že po ukončení financovania zo zdrojov Európskej únie ešte uchoval pracovné miesta. Počas trvania projektu nebola zo strany svedka potrebná žiadna pomoc. Pán A. sa svedkovi ozval až vtedy, keď začali byť problémy s vyúčtovaním, pán A. bol spochybňovaný po troch kontrolách z Ministerstva práce kontrolou vykonanou na základe anonymu. Podľa svedka kontrola bola zo strany kontrolnej skupiny subjektívna, nezohľadňovali výsledky trojročnej práce v rámci platnej zmluvy, na základe ktorej boli merateľnými ukazovateľmi len udržanie pracovného miesta a nie marketingové produkty, ktoré táto kontrola požadovala. Kontrolná skupina, ktorá vykonávala tú poslednú kontrolu na mieste, podľa názoru svedka postupovala zaujato s cieľom poškodiť konečného prijímateľa, nakoľko vyžadovala podklady, ktoré neboli potrebné pri vyúčtovaní žiadosti o platbu a nebolo povinnosťou ich ukladať. V rámci projektu bol zamestnaný aj svedkov syn W. W., ktorý bol v tom čase študent a bol tam zamestnaný ako manažér publicity na dohodu o vykonaní práce a mal na starosti publicitu a webovú stránku, čo väčšinou robil v F.. Svedok je aj spoluzakladateľom C. Š. T. T., ktorá sa venuje vzdelávacím aktivitám a enviroprojektom, zúčastnila sa aj verejného obstarávania na tie školiace aktivity, bola aj úspešná, vykonávali školenia, ale nie všetky, nakoľko boli aj neúspešné školenia.

Svedok C. F. v prípravnom konaní vypovedal dňa 26. 09. 2016 (zväzok I, č. l. 177-179) a dňa 05. 10. 2016 (zväzok I, č. l. 182-185). Dňa 26. 09. 2016 svedok vypovedal, že je zamestnaný v penzióne F. ako kuchár, predtým pracoval v penzióne X. M. Š. tiež ako kuchár. K pokračovaniu vo výsluchu bolo potrebné pribrať tlmočníka z maďarského jazyka do slovenského jazyka a naopak. Dňa 05. 10. 2016 svedok vypovedal, že svedok začal pracovať v penzióne F. v roku 2011. Vie o tom, že tam prebiehal projekt, ale kedy začal a kedy skončil, svedok nevie. Mali školenia, bolo 5 - 6 hodín, ktoré mali absolvovať, potom tieto školenia z nejakého dôvodu prestali, jeden druh školenia trval 7 pracovných dní za sebou. Školenia prebiehali v penzióne F., zúčastňovali sa ich, okrem svedka, R. M., J. H., P. A., P. A. P. W. A.. Témy školení boli ako pristupovať k stresovým situáciám, poznávanie druhých ľudí, na iné si svedok nespomína. Pán A. nebol na školení len, keď bolo treba obslúžiť hosťa, lebo penzión bol počas školení otvorený, podávalo sa aj obedové menu, vtedy tam prišlo málo ľudí. V rámci projektu svedok pracoval na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov, pričom jeho činnosťou bolo organizovať kongresy, nájsť miesto a zabezpečiť veci, ktoré sa nárokujú alebo žiadajú. Po celkovom skončení školení robil kuchára. Nejakú činnosť v rámci svojej pracovnej pozície organizátora kongresov a medzinárodných festivalov vykonával tak, že v rámci školení o tom teoreticky hovorili a potom v tom nerobili, lebo školenia prestali, teda okrem tých školení svedok nerobil žiadnu činnosť v rámci svojej pozície organizátora kongresov a medzinárodných festivalov. Keď sa v daný deň skončilo školenie, tak doma vo voľnom čase si svedok pozeral na internete nejaké nápady, ktoré potom konzultoval so spolupracovníkmi a o týchto nápadoch hovorili s vedením, aby mohli získať čo najviac hostí. Toto svedok rozumie pod prípravou balíkov. Svedkovi bol príkladmo predložený jeho pracovný výkaz č. 13 za obdobie 10/2011, ku ktorému sa svedok vyjadril, že niektorým veciam tam uvedeným nerozumie, podpis osoby predkladajúcej pracovný výkaz je jeho, o tých veciach, čo sú tam uvedené, sa rozprávali, nevie uviesť, kto napísal tento papier, ale dala mu ho podpísať pani A.. Predtým si ho svedok prečítal, čomu nerozumel, to mu preložili. 8-hodinová realizácia prieskumu trhu zameraného na záujem o výmenu odborných poznatkov a skúseností zo dňa 03. 10. 2011 prebiehala v podrobnostiach tak, že s osobami, s ktorými bol svedok na školení, sa rozprávali a surfovali po internete ako môžu vyjsť v ústrety a splniť očakávania hostí. 8-hodinová komunikácia s potenciálnymi klientmi a propagácia produktov dňa 04. 10. 2011 detailne prebiehala tak, že s ľuďmi prítomnými na školení sa o tom rozprávali teoreticky na školení na hodine, všetko sa odohralo len na teoretickej úrovni, teda tak, že sa na tých školeniach rozprávali. Rovnaká odpoveď sa týka teda aj dňa 05. a 06. 10. 2011, kedy sa po 8 hodín len teoreticky rozprávali o starostlivosti o zákazníkov a zákazníckom servise. V rámci projektu alebo po jeho skončení so zamestnávateľom nepodpísal nijakú novú pracovnú zmluvu ani dohodu. Pracovnú zmluvu so zamestnávateľom podpisoval len jednu, keď nastúpil do penziónu ako kuchár a táto je platná. Svedok nevie, z akého dôvodu prestali školenia, vie, že mali byť ešte ďalšie školenia, nevie - nepýtali sa, prečo školenia skončili. Poznámky, ktoré si svedok robil, nikomu neodovzdávali, tie si nechali, nemyslí si, že by ich ešte mal, podľa neho ostali niekde tam v penzióne. Svedok V.. W. W. V.. v prípravnom konaní dňa 05. 10. 2019 (zväzok I, č. l. 190-193) vypovedal v samostatnej časti výpovede, že keď začínal na vysokej škole, podpísal dohodu o vykonaní práce s pánom A., ktorej predmetom bola publicita jeho penziónu F. v súvislosti s projektom financovaným z EÚ. Pri plnení svojich úloh sa riadil manuálom publicity, ktorý mu poskytol zamestnávateľ. Jeho úlohou bolo v zhrnutí propagovať penzión pána A. širokej verejnosti, teda externe, ale aj interne, teda v prospech zamestnancov pána A., konkrétne napr. vytváral letáky, plagáty alebo prispieval na web stránku penziónu F.. Okrem toho, napr. počas školení na prezenčné listiny dodával logo Európskeho sociálneho fondu a SIA. Informácie o projekte, ktoré mu dal pán A., dal do vyhlásenia, ktoré bolo zverejnené na stránke penziónu F.. Celé svedkove pôsobenie trvalo zhruba jeden a pol roka.

Na otázky vyšetrovateľa svedok odpovedal, že k vyššie uvedenej práci sa svedok dostal okolo roku 2010, ponúkol sa na ňu sám na spoločnom stretnutí svedka, jeho otca W. W. B.. a pána A. v penzióne F. a niekoľko týždňov nato podpísal s pánom A. dohodu o vykonaní práce. Časovo svedok vykonával svoje pracovné povinnosti zhruba rok alebo rok a pol hodinku až dve denne, aj s ohľadom na študijné povinnosti svedka. Koľko dní do týždňa, si svedok nepamätá, cez víkend nerobil, prácu vykonával prevažne v F. alebo doma v X., keď bolo potrebné len niečo naťukať na web. V listinnej podobe boli výstupmi svedkovej pracovnej činnosti spomínané plagáty a logá. K pracovnému výkazu svedka č. 10 za obdobie 06/2011 sa svedok vyjadril, že listinu opoznáva, všetci mali povinnosť si pracovné výkazy pripravovať sami, svedok si tento pracovný výkaz pripravoval sám, minimálne v rozsahu, čo a kedy robil. Svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu nie je v deň 07. 06. 2011 uvedený v pracovnom výkaze detailný popis činnosti, keď má vykázané 2 hodiny pracovnej činnosti, ani k tomu, že v ten deň podľa výpisov výsledkov štúdia v tento deň absolvoval na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte práva rímske právo II. Svedok nevedel popísať podrobnosti ako prebiehala jeho dvojhodinová kontrola stavu webu žiadateľa aktuálnosť informácií o projekte, úprava dokumentácie v zmysle manuálu pre publicitu. Svedok sa nevedel vyjadriť ani k tomu, že hoci si v pracovných výkazoch vykazoval pravidelnú kontrolu stavu webu žiadateľa, tak v čase výkonu kontroly na mieste táto webová stránka obsahovala v opise projektu nesprávny text s uvedením názvu „penzión D.“ namiesto F. a informácie na webe neboli v súlade s manuálom pre publicitu. Svedok si nespomína, či sa zúčastnil osobne nejakých školení, ani či on mal byť školený. Svedok V.. B. K. na hlavnom pojednávaní v samostatnej časti výpovede uviedol, že jeho pracovná pozícia v rámci projektu bola projektový manažér, ktorý bol zodpovedný za formálnu správnosť predkladaných dokumentov na riadiaci orgán, čiže funkcia svedka bola zabezpečiť komunikáciu medzi žiadateľom a riadiacim orgánom a v prípade nezrovnalostí tieto riešiť. Pokiaľ svedok vie, projekt začal prebiehať riadne, pán A. prijal 5 zamestnancov, potom sa začalo s realizáciou projektu, t. j. najskôr sa žiadalo o zálohovú platbu, žiadali o platby, ktoré boli následne riadne zúčtované. Svedok mal na starosti zabezpečiť formálne správne výkazy o práci podľa pokynov riadiaceho orgánu, čo vždy konzultovali aj s projektovou a finančnou manažérkou na riadiacom orgáne. Potom ich pripravili a odoslali. V rámci projektu sa realizovalo aj verejné obstarávanie na školenia, ktoré prebiehalo v zmysle zákona a bolo odsúhlasené Úradom pre verejné obstarávanie. Došlo k realizácii prvého balíka školení, boli vyúčtované a schválené riadiacim orgánom. Potom ale došlo k problémom pri verejnom obstarávaní, ktoré museli asi zrušiť pre nejakú chybu. Následne žiadali aj o refundáciu z riadiaceho orgánu, tak pán A. platil zamestnancov a riadiaci tím z vlastných peňazí, a keďže nestíhali realizovať tie aktivity z dôvodu zdržania pri verejnom obstarávaní, v konečnom dôsledku bol projekt ukončený s tým, že sa nerealizovala druhá časť školení. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že sa k projektu dostal cez manažéra publicity - W. W. V.., ktorý ho oslovil, lebo boli kamaráti. Konkrétnou pracovnou náplňou svedka bolo, okrem vyššie uvedeného, zabezpečovať zúčtovanie zálohových platieb, komunikáciu s projektovým tímom, formuláre, nahrávanie informácií toho ITMS do elektronického portálu a vlastne celá administratíva okolo projektu. V rámci projektu svedok komunikoval aj s W. A., jeho manželkou, sporadicky sa zastavil aj pri zamestnancoch, na ktorých mená si už, okrem P. A. a pána F., nespomína. Po pripomenutí prokurátorom svedok potvrdil, že na projekte bol zamestnaný pán R. M., nevie na akej pracovnej pozícii a P. A.. S týmito osobami zamestnancov svedok ohľadom projektu nekomunikoval, ani ohľadom ich pracovnej náplne, tú mali stanovenú. Cieľom projektu bolo podporenie aktivít cestovného ruchu prostredníctvom vytvorenia pracovného tímu v penzióne F., ktorý by pozostával z novoprijatých zamestnancov, ktorí sa mali naučiť zručnostiam, ktoré by viedli k zlepšeniu kvality poskytovaných služieb. Svedok nemal v rámci svojej pracovnej náplne za úlohu posudzovať výkon zamestnancov ani dohľad nad nimi, jeho úlohou bolo koordinovať projektový tím. Vo vzťahu k zamestnancom svedok spracovával ich podklady, spravidla napísané na papieri, kde bolo uvedené, aká bola ich pracovná činnosť, v ktorý deň, aj s časovými údajmi do formy pracovných výkazov, aké požadoval riadiaci orgán.

Vyššie uvedené podklady od zamestnancov svedok dostával od pána A. alebo jeho manželky, a tieto po spracovaní do požadovanej formy tabuľky vyhadzoval, pracovné výkazy v požadovanej forme potom vytlačil, zamestnanci si ich skontrolovali, podpísali ich, a tak išli pracovné výkazy na riadiaci orgán. Svedok vo svojom výsluchu vysvetlil, že podkladmi boli vlastne zamestnancami napísané poznámky, čo ktorý deň a v akom čase vykonávali a svedkovou úlohou bolo tieto údaje preniesť do pracovných výkazov, ktoré mali riadiacim orgánom požadovanú formu. Podkladmi teda svedok nemyslí nejaké konkrétne pracovné výstupy zamestnancov. Ním uvádzané podklady neboli pracovným výstupom zamestnancov a úlohou svedka ani nebola kontrola, či zamestnanci reálne vykonávali to, čo si každý sám napísal, že robil. To, čo je uvedené v každom jednom pracovnom výkaze každého zamestnanca, je v súlade s podkladmi, ktoré svedok od zamestnancov prostredníctvom pána A. alebo jeho manželky dostal. Svedkovou úlohou nebolo si vymýšľať. Svedok nemá žiadnu vedomosť, že by existovala povinnosť uchovávať vyššie uvedené podklady. Pracovné výkazy sú podkladmi. Povinnosť je predkladať pracovné výkazy. Svedok vie, že v penzióne F. sa mali konať 2 kontroly na mieste, ale nebol pri nich prítomný. Či kontrola požadovala od pána A. niečo predložiť, si svedok nepamätá, ani na výsledok kontroly. Pán A. od svedka v súvislosti s kontrolou nič nepožadoval. Podľa svedka bol len jeden ukazovateľ projektu, a to vytvorenie nových pracovných miest, a ten bol naplnený. Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že súčasťou žiadosti o platbu boli výdavky deklarované ako výdavky vynaložené na úhradu miezd, poistného a odvodov týkajúcich sa zamestnancov, t. j. prijímateľ ich skutočne vynaložil na deklarovaný účel. Súčasťou bol aj bankový výpis. Podľa názoru svedka zamestnanci mali poskytovať služby penziónu F., čiže oni nemali tieto produkty predávať tretím osobám, napr. sprievodca cestovného ruchu mal podporiť podnikanie penziónu, čiže všetko malo zostať v rámci penziónu. Pokiaľ svedok vie, tak prijímateľ v zmysle projektu nemal povinnosť disponovať živnostenským oprávnením alebo iným oprávnením na podnikanie, ktoré by zodpovedalo jednotlivým pracovným pozíciám novoprijatých zamestnancov. Ak by to tak bolo, tak by prijímateľovi nebola schválená žiadosť o NFP alebo by to bolo explicitne uvedené v zmluve, že čo si musí dať zapísať. Podľa názoru svedka vo vzťahu napr. k sprievodcovi cestovného ruchu, ak by si v penzióne nefakturovali veci, na ktoré nemali živnostenské oprávnenie, t. j. že by poskytovali tieto služby ubytovaným hosťom prostredníctvom zamestnancov, tak by to malo byť v poriadku. Svedok nikdy žiadne reálne „hmatateľné“ pracovné výstupy zamestnancov nevidel. Ministerstvo nič také nepožadovalo. Svedok si nevie ani predstaviť, ako by to v rámci činností uvedených v pracovných výkazoch (telefonovanie, prehliadanie internetových stránok...) malo vyzerať. Na otázku ako môže kontrolný orgán, resp. súd skontrolovať, či deklarované pracovné činnosti zamestnancov uvedené v ich pracovných výkazoch boli skutočne vykonávané, svedok odpovedal, že niečo bolo odovzdané pri kontrole, ale okrem toho niektoré veci nie sú verifikovateľné, napr. dôkaz, že sa konala nejaká konferencia, podľa svedka ani nikdy neorganizovali konferenciu. Podklady od zamestnancov, ktoré svedok formálne spracoval do pracovného výkazu, dostával od nich len rukou písané na papieri, niekedy v počítačovej podobe, žiadny „medziprodukt“ v podobe počítačového spracovania z nich nevytváral, rovno ich previedol do riadiacim orgánom požadovanej tabuľkovej formy. Svedok nemá vedomosť o tom, čo bolo v trestnom konaní predkladané obžalovaným alebo jeho obhajcom vyšetrovateľovi, t. j. konkrétne, čo a ktorí zamestnanci mali vykonávať v určitom období, teda sa na vytváraní týchto podkladov pre vyšetrovateľa nepodieľal, ani nevie, kto ich vypracoval, ani či v čase kontroly na mieste takéto podklady existovali. Na otázku splnomocnenca poškodeného svedok neodpovedal na otázku, kto zodpovedal za vecnú správnosť žiadostí o platbu. Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že svedok B. K. počas kontroly v roku 2014 už nebol s ním v pracovnom pomere a ministerstvo bolo pred vykonaním kontroly oboznámené s tým, že dohodári W. P. K. nemôžu prísť. Z Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9), kód výzvy: DOP2010-SIP005, operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, prioritná os 1: Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie 1.2: Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov podnikov a podpory podnikania, rámcová aktivita 1.2.4: Podpora tvorby nových pracovných miest, vrátane podpory vytvárania nových pracovných miest v nových podnikoch a samozamestnania, Schéma podpory tvorby a udržania pracovných miest formou podpory SZČO a tvorby a udržania pracovných

miest u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v znení neskorších dodatkov (schéma pomoci de minimis) DM - 3/2008 vyhlásenej MPSVaR SR ako riadiacim orgánom (ďalej len „RO“) pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 1828/2006 - opatrenie v rámci prioritnej témy (kategorizácia dimenzie pomoci zo štrukturálnych fondov na roky 2007 - 2013) pod kódmi 64 - Rozvoj osobitných služieb v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a podpory v súvislosti s reštrukturalizáciou odvetví a firiem a rozvoj systémov predvídania hospodárskych zmien a budúcich požiadaviek z hľadiska pracovných miest a zručností; forma financovia kód 01 - nenávratná dotácia, súd, okrem iného, zistil, že účelom výzvy bolo podporiť aktivity zamerané na zvýšenie miery zamestnanosti formou podpory tvorby udržania a rozvoja nových pracovných miest a podpory ďalšieho rozvoja mikro, malých a stredných podnikov a SZČO v oblasti cestovného ruchu. Oprávnenými aktivitami boli: · Aktivita 1: Tvorba nových pracovných miest · Aktivita 2: Udržanie novovytvorených pracovných miest · Aktivita 3: Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta, ide o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach: · zvyšovanie jazykových zručností, · rozširovanie psycho-sociálnych zručností, · zvyšovanie manažérskych zručností, · rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. Oprávnení žiadatelia museli mať oprávnenie podnikať v oblastiach vymedzených v Príručke pre žiadateľa, pomoc sa vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu, bližšia špecifikácia oprávnenosti žiadateľa bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. V rámci predmetnej výzvy nebolo povolené vytváranie partnerstiev. Oprávnenými cieľovými skupinami v rámci realizovaných aktivít boli: · mikro, malí a strední podnikatelia a SZČO - využívajúci poradenské služby pri podpore podnikania a podpore zamestnanosti, rozvíjajúci podnikanie a konkurencieschopnosť firmy v oblasti cestovného ruchu, · zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), · zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), predovšetkým z radov: · záujemcov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), · znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Bližšia špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. Aby bol výdavok oprávnený, musel spĺňať nasledovné podmienky: Bod 1. Výdavky sú oprávnené pre príspevok z ESF, ak vznikli za účelom realizácie projektu ..... Výdavky musia byť vynaložené za účelom realizácie projektu ..... Bod 2. Je vynaložený na projekt schválený riadiacim orgánom / sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre príslušný OP a realizovaný v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP. Bod 5. Je vynaložený v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. Zákonník práce, Občiansky zákonník). Bod 7. Spĺňa podmienky hospodárnosti (minimalizácie výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu), efektívnosti (maximalizácie pomeru medzi vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít projektu a priama väzba na ne) a účinnosti (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky). Bližšia špecifikácia oprávnených výdavkov bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. Maximálna intenzita pomoci nesmela presiahnuť 95% z celkových oprávnených výdavkov, t. j. spolufinancovanie žiadateľa tvorilo minimálne 5% celkových oprávnených výdavkov. Konanie o žiadosti o NFP v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí o NFP prebiehalo v súlade s § 14 ods. 1 Zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov začína konanie o žiadosti o NFP doručením žiadosti. V konaní o žiadosti sa: · zisťovalo splnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory určených vo výzve,

· preveril súlad dokumentov predložených na základe výzvy. Schvaľovanie žiadosti o NFP prebiehalo v nasledovných etapách: · kontrola formálnej správnosti, · odborné hodnotenie, · výber žiadosti o NFP. V rámci kontroly formálnej správnosti boli kontrolované kritériá oprávnenosti a kritériá úplnosti, ktoré boli bližšie zadefinované v rámci Príručky pre žiadateľa. V prípade, ak žiadosť o NFP nespĺňala požadované formálne náležitosti (kritériá úplnosti), SIA vyzvala žiadateľa na ich doplnenie, a to zaslaním písomnej Výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí žiadosti o NFP. Žiadateľ mal doplniť chýbajúce náležitosti žiadosti o NFP v termíne do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí žiadosti o NFP. Možnosť doplnenia formálnych náležitostí, resp. odstránenia formálnych nedostatkov sa nevzťahovalo na informácie uvedené vo formulári žiadosti o NFP a prílohy žiadosti o NFP špecifikované v Príručke pre žiadateľa o NFP. V rámci odborného hodnotenia prebiehalo odborné, objektívne, nezávislé a transparentné posúdenie súladu žiadosti o NFP s hodnotiacimi kritériami. O schválení alebo neschválení žiadosti rozhoduje riadiaci orgán, ktorý môže zriadiť Výberovú komisiu ako poradný orgán v konaní o žiadosti, ktorý koná v súlade so svojim štatútom a rokovacím poriadkom. SIA po overení postupov zo strany RO pre OP ZaSI a pred vydaním rozhodnutia o schválení, resp. neschválení žiadosti o NFP RO pre OP ZaSI overí u žiadateľov, ktorých žiadosti boli Výberovou komisiou odporučené na schválenie, naplnenie podmienok poskytnutia pomoci, a to v prípade, keď v žiadosti o NFP boli povinné prílohy nahradené čestným vyhlásením. Ďalšie informácie k výzve boli bližšie špecifikované v jej prílohách, najmä však v Príručke pre žiadateľa o NFP, ktoré tvorili súčasť výzvy a boli pre žiadateľa o NFP záväzné. Medzi prílohy výzvy, okrem iného, patrila aj Príručka pre žiadateľa o NFP. Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k tomuto dôkazu, okrem iného, vyjadril, že samotná výzva v rámci oprávnenej cieľovej skupiny definuje záujemcov o zamestnanie, pričom obsahuje v sebe odkaz na zákon č. 5/2004, v ktorom je stanovená definícia toho pojmu. Preto má obžalovaný za to, že zamestnanci, ktorých zamestnal v rámci projektu, spĺňajú túto kategóriu oprávnenej cieľovej skupiny, minimálne v rámci kategórie záujemcovia o zamestnanie, ako aj, keďže je namietané, že sa nejedná o nových zamestnancov, ale starých zamestnancov, tak rovnako títo zamestnanci, ktorí sú sporní, by spĺňali oprávnenú kategóriu zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu. Podľa Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103): Bod 2.2 - Oprávnenosť žiadateľa · Pomoc sa vzťahuje výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu uvedené v prílohe č. 8.4 tejto príručky a · žiadateľ je oprávnený len v prípade, ak v čase podávania žiadosti o NFP má v predmete podnikania zapísané činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie NFP a je oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti, zároveň je žiadateľ povinný splniť požiadavky stanovené právnymi predpismi relevantnými pre konkrétny predmet podnikania. · V prílohe č. 8.4 sú uvedené činnosti - oprávnené kategórie SK NACE: 4939 - Ostatná osobná pozemná doprava I.N. 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie 5520 - Turistické a iné ubytovanie 5530 - Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány 5590 - Ostatné ubytovanie, okrem 5590.1 - Ubytovanie vo vysokoškolských internátoch 5610 - Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál 5621 - Dodávka jedál 5629 - Ostatné jedálenské služby 5630 - Služby pohostinstiev 7910 - Činnosti cestovných agentúr a cestovných kancelárií 7990 - Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti 9004 - Prevádzka kultúrnych zariadení 9102 - Činnosť múzeí 9103 - Prevádzka historických pamiatok a budov a podobných turistických zaujímavostí

9104 - Činnosti botanických a zoologických záhrad a prírodných rezervácií 9311 - Prevádzka športových zariadení 9321 - Činnosti lunaparku a zábavných parkov 9329 - Ostatné zábavné činnosti a voľnočasové aktivity V bode č. 2.4 sú uvedené oprávnené aktivity, ktorých zadefinovanie je v podstate zhodné s tým, čo je uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP. V bode č. 2.5 je zadefinovaná oprávnenosť cieľovej skupiny rovnako v podstate zhodne s tým, čo je uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, pričom rovnako ako v uvedenej výzve definícia novovytvoreného pracovného miesta odkazuje na Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50 a definícia záujemcov o zamestnanie odkazuje na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Iná bližšia definícia uvedených dvoch pojmov sa v Príručke pre žiadateľa nenachádza. Pod bodom č. 2.6 sú uvedené oprávnené výdavky, a tieto sú v rozsahu, ktorý súd už uviedol pri opise dôkazu - Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, tiež v podstate zhodné. V rámci Príručky pre žiadateľa o NFP sú upresnené oprávnené výdavky podľa jednotlivých oprávnených aktivít, a to najmä priame výdavky, pod ktoré patria Aktivita 1 - Tvorba nových pracovných miest a Aktivita 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, v rámci ktorých je uvedené, že oprávnenou cieľovou skupinou v rámci tejto aktivity sú zamestnanci prijatí na novovytvorené pracovné miesta, ktorí vykonávajú prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere s tým, že mzdy zamestnancov sú oprávneným výdavkom. V bode č. 5 - Schvaľovanie žiadosti o NFP je podrobne popísaný schvaľovací proces s tým, že za kontrolu správnosti žiadosti o NFP, jej výber a schválenie zodpovedá v konečnom dôsledku riadiaci orgán pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Výberová komisia ako jeho poradný orgán (príloha č. 3, č. l. 42-47). Riadiaci orgán má možnosť žiadosť o NFP aj neschváliť. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k tomuto dôkazu vyjadril, okrem iného, že z hľadiska oprávnenosti cieľovej skupiny v časti 2.5 - Oprávnené cieľové skupiny absentuje vlastne definícia novovytvoreného pracovného miesta, resp. je určené iba odkazom na zákonné ustanovenie Zákonníka práce - § 42 - § 50, ktoré upravujú pracovnú zmluvu. Takže novovytvorené pracovné miesto je také, kde je zamestnanec zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, čo znamená, že vznikne pracovný pomer. Akákoľvek iná definícia novovytvoreného miesta v príručke absentuje. Preto má obžalovaný za to, že v čase, keď obžalovaný podal projekt, taká definícia novovytvoreného pracovného miesta, ktorú potom kontrolná skupina namietla alebo uplatnila v rámci správy, absentovala. Novovytvorené pracovné miesto je vymedzené definíciou podľa Zákonníka práce. Obhajoba zároveň zdôraznila, že oprávnená cieľová skupina je daná záujemcami alebo je vymedzená kritériom, že sa jedná o záujemcov o zamestnanie. Vo vzťahu k tomu príručka odkazuje na časť, resp. odkaz 10, t. j. na zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ktorý obsahuje legálnu definíciu záujemcu o zamestnanie, pričom táto definícia osoby je v zmysle toho zákona taká, že ide o osobu, ktorá si hľadá aj iné zamestnanie, nemusí to byť uchádzač, ktorý je evidovaný v evidencii nezamestnaných. Z toho dôvodu má obhajoba za to, že cieľová skupina vymedzená obžalovaným v rámci či už projektu alebo tých zamestnancov, s ktorými uzatvoril pracovné zmluvy, je v rámci kritérií oprávnenej cieľovej skupiny. Ďalej z vykonaného dôkazu podľa obhajoby vyplynulo, že to, či projekt naplnil účel alebo nie, alebo cieľ, sa sleduje prostredníctvom merateľných ukazovateľov a len na základe preskúmania, či tento merateľný ukazovateľ bol alebo nebol naplnený, je možné jednoznačne určiť, či prostriedky boli použité na daný účel alebo nie, a tým merateľným ukazovateľom je vlastne počet vytvorených pracovných miest. Takže obhajoba má za to, že merateľný ukazovateľ naplnený bol. Ďalej obhajoba poukázala na to, že mzdy sú oprávneným výdavkom a obžalovaný doložil výpisy z účtu, ktorými boli poskytnuté prostriedky priamo zamestnancom v rámci mzdy. Takže má za to, že aj tie oprávnené výdavky v zmysle príručky boli stanovené obžalovaným správne. Zo Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37) súd zistil, že obžalovaný - žiadateľ W. A. V. - C. uviedol, že žiada o poskytnutie NFP na realizáciu projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ ako podnikateľ - fyzická osoba - nezapísaná v obchodnom registri, k čomu doložil ako povinnú prílohu doklad potvrdzujúci právnu subjektivitu (čo bolo v súlade s Príručkou pre žiadateľa - oprávnenosť žiadateľa), a zároveň v povinnej prílohe k Žiadosti o NFP (bod 16.1) - podrobný opis projektu tiež uviedol, že vytvorí pracovné miesta pre pracovné pozície: · sprievodca cestovného ruchu, ktorého úlohou je riadiť priebeh jednotlivých tuzemských i zahraničných zájazdov alebo podobných akcií a ich účastníkom poskytovať informačné, poradenské a prípadne ďalšie služby s tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere,

· organizátor cestovného ruchu v regióne, ktorý ovláda organizačnú štruktúru služieb v cestovnom ruchu, vrátane stravovacích, ubytovacích a dopravných služieb, ovláda komunikáciu na trhu cestovného ruchu, vrátane komercializácie predaja produktu cieľového miesta, prácu s verejnosťou, s médiami, vie komunikovať s novinármi s cieľom systematického informovania, zabezpečenia publicity a vytvárania pozitívneho imidžu regiónu, ovláda metódy marketingu a public relations, ovláda zásady hotelového manažmentu súvisiace s prevádzkou penziónu, spoločenského správania, spoločenský protokol, diplomatický protokol, zásady organizovania animačných aktivít a poskytovania kongresových služieb s tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere, · organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, ktorý profesionálne organizuje kongresové podujatia od ich prípravy, realizáciu až po ukončenie s tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere, · manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ktorý vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere, · recepčná, ktorá vykonáva evidenciu vstupu osôb, vjazdu a výjazdu vozidiel, informačnú službu, ohlasovanie návštev, preberanie zásielok v pracovnej dobe, výdaj kľúčov, prepojenie telefonických hovorov a je manažérom pre internetový rezervačný systém, rezerváciu priestorov (miestností) a ďalšie úlohy podľa dohody s tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere. V profile žiadateľa uviedol názov SK NACE pod č. 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie. Za cieľ projektu si určil vytvorenie podmienok pre vzdelávací proces, v rámci ktorého sa vytvorí priestor pre tvorbu nových pracovných miest a špecifickým cieľom projektu bolo zvýšenie kvality služieb v oblasti cestovného ruchu a poskytnutie novým zamestnancom pracovné miesta. V kolónke Spôsob realizácie projektu obžalovaný uviedol, okrem iného, že v rámci vzdelávacieho procesu vo vnútri organizácie si novoprijatí zamestnanci budú v procese implementácie rozvíjať svoje zručnosti. Do procesu rozvoja zručností bude pozvaných 5 frekventantov, ako aj samotný majiteľ, ktorí získajú certifikát. K zdôvodneniu vhodnosti realizácie projektu obžalovaný uviedol, že malo ísť o zvýšenie kvality služieb v oblasti cestovného ruchu, poskytnutie novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a uplatňovať nové efektívne formy práce a zvyšovať odbornosť a kvalitu služieb poskytovaných zamestnancami žiadateľa, u ktorých má dôjsť aj k zvýšeniu ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v oblastiach zvyšovania jazykových zručností, rozširovania psycho-sociálnych zručností, zvyšovania manažérskych zručností, rozširovania špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. V bode 17 Žiadosti obžalovaný vyhlásil, že spĺňa podmienky oprávnenosti žiadateľa uvedené v príslušnej Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, a zároveň, že sa zaväzuje bezodkladne písomne informovať poskytovateľa o všetkých zmenách, ktoré sa týkajú uvedených údajov a skutočností. Prílohu č. 1 Žiadosti o NFP tvorí opis projektu, pričom v rámci bodu 1.3 - Popis cieľovej skupiny a jej potrieb je uvedené, že majiteľka firmy určila výberové kritériá pre zabezpečenie personálnych kapacít, t. j. na prijatie vhodných zamestnancov, medzi ktoré patrili v prvom rade aj kvalifikácia odborné znalosti; praktické skúsenosti v oblasti poskytovania stravovacích a ubytovacích služieb; a znalosť cudzích jazykov s tým, že novoprijatí zamestnanci na novovytvorené pracovné miesta budú vybraní v zmysle diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku a výsledkom bude odborný posudok, ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov pre príslušné novovytvorené pracovné miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou. Malo sa jednať o 5 osôb - zamestnancov, ktorí budú prijatí na novovytvorené pracovné miesta, najmä z radov záujemcov o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a to najmä absolventov vysokých a stredných škôl. Pod bodom 2.1 - Popis cieľov projektu je, okrem iného, uvedené, že v rámci projektu pôjde o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach: · zvyšovanie jazykových zručností, · rozširovanie psycho-sociálnych zručností, · zvyšovanie manažérskych zručností, · rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. Cieľom projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ bude rozvinutá zručnosť zúčastnených, ktorí budú pripravení riešiť ekonomické, sociálne, kultúrne problémy regiónu a súčasne budú vedieť navzájom komunikovať a hľadať spoločné riešenia pre seba, komunitu a región v oblasti cestovného ruchu.

Zmyslom projektu bolo zapojiť viac ako 5 nových zamestnancov do procesu vzdelávania, v rámci ktorého získajú zručnosti v oblasti cestovného ruchu, hlavne v predaji produktov a služieb okolitého regiónu potrebných pre jeho rozvoj. V rámci diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku je uvedené, že výsledkom tejto aktivity pod bodom 1 - Tvorba nových pracovných miest je odborný posudok, ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov pre príslušné novovytvorené pracovné miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou. Zamestnanci a SZČO mali byť vyškolení v aktivitách: · sebapoznávanie, · poznávanie iných, · interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra, · konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra, · stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra, · manažment času a vedenia porád, · budovanie tímu a tímová spolupráca, · marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina, · manažment a marketing podnikov cestovného ruchu, · kongresové služby, · anglický jazyk pre pokročilých. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 22. 01. 2018 k osobe R. M. súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky potvrdzuje, že uvedená osoba bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23. 07. 2010 do 30. 09. 2010 vrátane a od 16. 03. 2009 do 10. 11. 2009 vrátane (príloha č. 1, č. l. 1-3). Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 02. 07. 2010 (zväzok II, č. l. 265-299) (ďalej len „Zmluva“) s prílohou č. 1: Všeobecné zmluvné podmienky (zväzok II, č. l. 270-297) a s prílohou č. 2: Predmet podpory nenávratného finančného príspevku (zväzok II, č. l. 298-299) súd zistil, že predmetná Zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami, a to poskytovateľom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadiacim orgánom pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou ako sprostredkovateľským orgánom pod Riadiacim orgánom a prijímateľom W. A. V. - C., so sídlom F. XXX, B. T., konajúci W. A.. Podľa bodu 1.3. poskytovateľ a prijímateľ uzatvárajú v zmysle § 269 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi sebou túto Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Podľa bodu 2.1. predmetom tejto Zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „NFP“) zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej Žiadosti o NFP. Názov projektu: Nové služby CR v penzióne F., kód ITMS: 27110230522, číslo výzvy: DOP2010SIP005 (ďalej aj „Projekt“). Podľa bodu 2.2. účelom tejto Zmluvy je spolufinancovanie schváleného Projektu prijímateľa, a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre Operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaný fondom: Európsky sociálny fond, prioritná os: 1. Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie: 1.2. Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, schéma de minimis: DM - 3/2008 - Schéma podpory tvorby a udržania pracovných miest formou podpory SZČO a tvorby a udržania pracovných miest u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v znení neskorších dodatkov. Podľa bodu 2.4. prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve a Projekt realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít Projektu, t.j. do 31. 05. 2012. Ak pred termínom ukončenia realizácie aktivít Projektu nastane/vykoná sa nasledovný úkon/skutočnosť: mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu v zmysle Príručky pre prijímateľa v rámci výzvy DOP2010-SIP005, na základe dohody zmluvných strán sa tento úkon/skutočnosť považuje za ukončenie realizácie aktivít Projektu. Podľa bodu 2.5. NFP poskytnutý v zmysle tejto Zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR.

Podľa bodu 3.1. poskytovateľ a prijímateľ sa dohodli, okrem iného, na nasledujúcom: b) celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít Projektu predstavujú sumu 176 838,03 Eur, c) poskytovateľ poskytne prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 167 996,13 Eur, čo predstavuje 95% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu uvedených v bode 3.1. písm. b) tohto článku Zmluvy, d) prijímateľ zabezpečí vlastné zdroje financovania Projektu vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu uvedených v bode 3.1. písm. b) tohto článku Zmluvy a zabezpečí ďalšie vlastné zdroje financovania Projektu na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov Projektu, vrátane výdavkov neoprávnených na financovanie zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie v dôsledku výpočtu finančnej medzery. Podľa bodu 3.2. poskytovateľ poskytne prijímateľovi konečnú sumu nenávratného finančného príspevku vo výške 95% z o schválených oprávnených výdavkov, avšak celková výška nenávratného finančného príspevku uvedená v bode 3.1. písm. c) tohto článku Zmluvy môže byť prekročená najviac do výšky 1 Eur, a to len z technických dôvodov na strane poskytovateľa. Podľa bodu 3.3. prijímateľ sa zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Podľa bodu 3.6. prijímateľ berie na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť, je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a SR (najmä Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších predpisov). Prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 v platnom znení a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 v platnom znení. Podľa bodu 3.7. prijímateľ berie na vedomie, že ustanovením ods. 3.1. tohto článku nie je dotknuté právo poskytovateľa vykonať finančnú opravu v zmysle čl. 98 Nariadenia Rady (ES) 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1260/1999 a v zmysle § 27 Zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Podľa bodu 5.1. zmluvné strany sa dohodli, že vzhľadom na právnu formu prijímateľa sa použije z článku 15 VZP výlučne odsek 8 a vzhľadom na určený systém financovania: systém kombinácie zálohových platieb a refundácie sa z článku 16 VZP použije výlučne odsek 4. Podľa bodu 5.2. prijímateľ je povinný podávať Žiadosti o platbu v intervaloch v zmysle Príručky pre prijímateľa. Podľa bodu 5.5. pre účely tejto Zmluvy sa definícia pojmu „celkové oprávnené výdavky“ uvedená vo VZP nepoužije. Zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že za „celkové oprávnené výdavky“ podľa tejto Zmluvy sa považujú „oprávnené výdavky prijímateľa, ktoré výlučne súvisia s realizáciou aktivít Projektu v rámci oprávneného obdobia stanoveného vo Výzve na predkladanie žiadosti o NFP, ktoré boli skutočne vynaložené vo forme nákladov alebo výdavkov prijímateľa a sú určené v oznámení poskytovateľa o schválení žiadosti o NFP“. Podľa bodu 5.7. „špecifickými typmi výdavkov“ sa pre účely tejto Zmluvy rozumejú, okrem iného: úhrady osobných výdavkov (výplata miezd a odvody z miezd)... Podľa bodu 5.20. vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa budú spravovať, okrem dokumentov uvedených vo VZP, aj pokynmi vydanými poskytovateľom. Podľa bodu 6.3. neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1. Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. Predmet podpory NFP (t. j. žiadosť o NFP), 3. Podpisové vzory. Prijímateľ týmto vyhlasuje, že sa s obsahom príloh Zmluvy oboznámil a súhlasí, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný. Podľa bodu 6.5. prijímateľ vyhlasuje, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť Projektu na poskytnutie NFP v zmysle podmienok, ktoré viedli k schváleniu Žiadosti o NFP pre projekt uvedený v článku 2 Zmluvy. Podľa bodu 6.6. prijímateľ vyhlasuje, že všetky vyhlásenia pripojené k Žiadosti o NFP, ako aj zaslané poskytovateľovi pred podpisom Zmluvy o poskytnutí NFP sú pravdivé a zostávajú účinné pri podpise Zmluvy v nezmenenej forme.

Podľa bodu 6.10. zmluvné strany vyhlasujú, že si text tejto Zmluvy riadne a dôsledne prečítali, jej obsahu a právnym účinkom z nej vyplývajúcich porozumeli, ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné, podpisujúce osoby sú oprávnené k podpisu tejto Zmluvy a na znak súhlasu ju podpísali. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 02. 07. 2010. Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“) sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí NFP. Ak by niektoré ustanovenia VZP boli v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o poskytnutí NFP, platia ustanovenia Zmluvy o poskytnutí NFP. Vzájomné práva a povinnosti medzi poskytovateľom a prijímateľom sa riadia Zmluvou, všetkými dokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje v ich platnom znení a právnymi predpismi SR a ES. Zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán sa budú ďalej spravovať príslušnou Príručkou pre žiadateľa o NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, príslušnou Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, príslušnou Schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013. V zmysle VZP: · aktivitou sa rozumie súhrn činností realizovaných prijímateľom v rámci Projektu na to vyčlenenými finančnými zdrojmi, ktoré prispievajú k dosiahnutiu konkrétneho výsledku a majú definovaný výstup, ktorý predstavuje pridanú hodnotu pre prijímateľa a/alebo cieľovú skupinu/užívateľov výsledkov Projektu nezávisle na realizácii ostatných aktivít. Aktivita je jasne vymedzená časom, prostriedkami a výdavkami. Aktivity sa členia na hlavné aktivity a podporné aktivity; · Európskym sociálnym fondom (alebo aj „ESF“) sa rozumie jeden z hlavných nástrojov štrukturálnej a regionálnej politiky ES napomáhajúci dosiahnutiu cieľov, najmä v aktívnej politike zamestnanosti a k voľnému pohybu pracovných síl, v boji proti nezamestnanosti a znevýhodneniu rôznych skupín ľudí na trhu práce; · nenávratným finančným príspevkom (alebo aj „NFP“) sa rozumejú prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu SR určené na financovanie operačných programov Slovenskej republiky a Európskej únie; nenávratný finančný príspevok je poskytovaný prijímateľovi za splnenia podmienok uvedených v Zmluve; · realizáciou aktivít projektu sa rozumie obdobie, v rámci ktorého prijímateľ realizuje jednotlivé aktivity Projektu, ktoré začína termínom začatia realizácie aktivít Projektu uvedenom v prílohe č. 2 k Zmluve až do ukončenia všetkých aktivít Projektu uvedených v Zmluve v termíne podľa článku 2 bod 2.4 zmluvy o poskytnutí NFP; · riadne sa rozumie konanie, resp. nekonanie v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES a s príslušnou Príručkou pre žiadateľa o NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, príslušnou schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013; · schválenými oprávnenými výdavkami sa rozumejú skutočne vynaložené, odôvodnené a riadne preukázané výdavky prijímateľa schválené poskytovateľom, ktoré súvisia výlučne s realizáciou aktivít Projektu v rámci oprávneného obdobia stanoveného vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP vo forme nákladov a výdavkov prijímateľa; · včas sa rozumie konanie v súlade s časom plnenia určenom v Zmluve, v právnych predpisoch SR a ES a v Príručke pre žiadateľa o NFP, v Príručke pre prijímateľa, v príslušnej Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, v príslušnej schéme štátnej pomoci, Systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a v Systéme riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013; · žiadosťou o platbu sa rozumie doklad, ktorý pozostáva z formuláru žiadosti a povinných príloh, na základe ktorého sú prijímateľovi uhrádzané prostriedky ŠF/KF a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v príslušnom pomere. Podľa článku 1 bod 1 VZP prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu s odbornou starostlivosťou. Podľa článku 1 bod 2 VZP prijímateľ zodpovedá poskytovateľovi za realizáciu aktivít Projektu v celom rozsahu, bez ohľadu na osobu, ktorá Projekt skutočne realizuje. Podľa článku 7 bod 1 VZP prijímateľ je povinný zrealizovať schválený Projekt v súlade so Zmluvou a dodržať termín ukončenia realizácie aktivít Projektu uvedený v článku 2 bod 2.4. zmluvy o poskytnutí NFP.

Podľa článku 9 bod 2.1 VZP mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu zo Zmluvy nastáva dohodou zmluvných strán alebo odstúpením od Zmluvy. Podľa článku 9 bod 2.2 VZP od Zmluvy môže prijímateľ alebo poskytovateľ odstúpiť v prípadoch podstatného porušenia Zmluvy, nepodstatného porušenia Zmluvy a ďalej v prípadoch, ktoré ustanovujú právne predpisy SR a ES. Podľa článku 9 bod 2.4 VZP na účely Zmluvy sa za podstatné porušenie Zmluvy zo strany prijímateľa považuje, okrem iného, najmä: b) opakované nárokovanie neoprávnených výdavkov Projektu; c) preukázané porušenie právnych predpisov SR a ES v rámci realizácie aktivít Projektu súvisiacich s činnosťou prijímateľa; d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy (najmä nezabezpečenie verejného obstarávania, respektíve obchodnej verejnej súťaže alebo iné závažné porušenie zmluvných povinností); j) porušenie, ktoré je považované za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a poskytovateľ stanoví, že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy; g) v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov; h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s podmienkami Zmluvy zo strany Prijímateľa; l) porušenie článku 6, bod 6.5. a 6.6. Zmluvy o poskytnutí NFP; m) ak dôjde ku skutočnosti uvedenej v článku 1 ods. 3, porušenie článku 1 ods. 4, článku 3 ods. 7, článku 6 ods. 1, článku 10 ods. 1, článku 12 ods. 1, článku 12 ods. 6 týchto VZP. Podľa článku 10 bod 1 VZP prijímateľ je, okrem iného, povinný: d) ak to určí poskytovateľ, vrátiť NFP alebo jeho časť, ak prijímateľ porušil ustanovenia právnych predpisov SR alebo ES, a toto porušenie znamená nezrovnalosť podľa článku 2 odseku 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nejde o porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) tohto článku VZP alebo o zmluvnú pokutu podľa odseku 13 tohto článku VZP; vzhľadom k skutočnosti, že spôsobenie nezrovnalosti zo strany prijímateľa sa považuje za také porušenie podmienok poskytnutia NFP, s ktorým sa spája povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti, v prípade, ak prijímateľ takýto NFP alebo jeho časť nevráti postupom stanoveným v odsekoch 4 až 11 tohto článku VZP, bude sa na toto porušenie podmienok Zmluvy aplikovať ustanovenie druhej vety § 31 ods. 7 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, g) vrátiť NFP alebo jeho časť v iných prípadoch, ak to ustanovuje táto Zmluva. Podľa článku 10 bod 2 VZP, ak dôjde k odstúpeniu od Zmluvy, je prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia od Zmluvy. Podľa článku 10 bod 4 VZP povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti alebo príjmu (podľa ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 tohto článku VZP) alebo povinnosti odvodu výnosu (podľa ods. 1 písm. i) tohto článku VZP), ako aj v prípade postupu podľa poslednej vety ods. 3 tohto článku VZP jeho rozsah stanoví poskytovateľ v „Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov“ (ďalej len „ŽoV“), ktorú zašle prijímateľovi. Podľa článku 10 bod 6 VZP prijímateľ je povinný odviesť výnos, resp. vrátiť NFP alebo jeho časť alebo príjem uvedený v ŽoV do 50 dní odo dňa doručenia ŽoV. V prípade, že prijímateľ túto povinnosť nesplní, poskytovateľ oznámi porušenie finančnej disciplíny príslušnej správe finančnej kontroly. Podľa článku 12 bod 1 VZP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu sú najmä: · poskytovateľ a ním poverené osoby, · útvar následnej finančnej kontroly a nimi poverené osoby, · Najvyšší kontrolný úrad SR, príslušná Správa finančnej kontroly, Certifikačný orgán a nimi poverené osoby, · orgán auditu, jeho spolupracujúce orgány a nimi poverené osoby, · splnomocnení zástupcovia Európskej Komisie a Európskeho dvora audítorov, · osoby prizvané orgánmi uvedenými v písm. a) až d) v súlade s príslušnými právnymi predpismi SR a ES. Podľa článku 12 bod 2 VZP prijímateľ sa zaväzuje, že umožní výkon kontroly/auditu zo strany oprávnených osôb na výkon kontroly/auditu v zmysle príslušných právnych predpisov SR a EÚ, najmä zákona o pomoci a podpore a zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a tejto zmluvy. Podľa článku 12 bod 3 VZP prijímateľ je počas výkonu kontroly/auditu povinný najmä preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy.

Podľa článku 12 bod 4 VZP prijímateľ je povinný zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu aktivít Projektu, vytvoriť primerané podmienky na riadne a včasné vykonanie kontroly/auditu a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť začatie a riadny priebeh výkonu kontroly/auditu. Podľa článku 12 bod 5 VZP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu môžu vykonať kontrolu/audit u prijímateľa kedykoľvek od podpisu tejto Zmluvy až do 31. 08. 2020. Uvedená doba sa predĺži v prípade, ak nastanú skutočnosti uvedené v článku 90 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 o čas trvania týchto skutočností. Začatie kontroly oprávnenou osobou spôsobí prerušenie plynutia lehôt určených, resp. dojednaných touto Zmluvou poskytovateľovi na vyplatenie príspevku (pod začatím kontroly majú zmluvné strany na mysli moment doručenia oznámenia o začatí kontroly prijímateľovi). Ustanovenie uvedené v predchádzajúcej vete sa nevzťahuje na výkon administratívnej kontroly, pokiaľ táto Zmluva neustanovuje inak; to neplatí, ak prijímateľ porušil povinnosti stanovené zákonom o pomoci a podpore pri výkone administratívnej kontroly poskytovateľom. Podľa článku 12 bod 6 VZP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu sú oprávnené najmä: a) vstupovať do objektov, zariadení, prevádzok, dopravného prostriedku alebo na pozemky a do iných priestorov prijímateľa, ak to súvisí s predmetom kontroly/auditu, ak je to nevyhnutné na výkon kontroly/ auditu, b) požadovať od prijímateľa, aby predložil originálne doklady, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení, výstupov projektu a ostatných informácií a dokumentov, vzorky výrobkov alebo iné doklady potrebné pre výkon kontroly/auditu a ďalšie doklady súvisiace s Projektom v zmysle požiadaviek oprávnených osôb na výkon kontroly/auditu, c) odoberať aj mimo priestorov prijímateľa originály dokladov, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisy a ostatné informácie, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, a ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôkazov, vrátane iných materiálov nevyhnutných na ďalšie úkony súvisiace s kontrolou/auditom, d) vyžadovať od prijímateľa prepracovanie opatrení na nápravu nedostatkov zistených kontrolou/ auditom a na odstránenie príčin ich vzniku, ak oprávnená osoba odôvodnene predpokladá vzhľadom na závažnosť nedostatkov zistených kontrolou/auditom, že tieto opatrenia budú neúčinné, a predloženie písomného zoznamu týchto opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou, e) oboznamovať sa s údajmi a dokladmi, ak súvisia s predmetom kontroly/auditu, f) vyhotovovať kópie údajov a dokladov, ak súvisia s predmetom kontroly/auditu. Prijímateľ je povinný bezodkladne prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou/auditom v zmysle správy z kontroly/auditu v lehote stanovenej oprávnenými osobami na výkon kontroly/auditu. Prijímateľ je zároveň povinný zaslať osobám oprávneným na výkon kontroly/auditu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov bezodkladne po ich splnení, a taktiež o odstránení príčin ich vzniku. Podľa článku 14 bod 1 VZP oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu, tak ako je uvedený v článku 2 zmluvy o poskytnutí NFP, a ktoré spĺňajú, okrem iného, nasledujúce podmienky: a) vznikli v čase realizácie aktivít Projektu a v súvislosti s Projektom pred zmluvne stanoveným termínom ukončenia realizácie aktivít Projektu; b) patria do skupiny výdavkov odsúhlaseného rozpočtu Projektu; c) spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov; j) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES. Podľa článku 14 bod 2 VZP výdavky prijímateľa deklarované v Žiadosti o platbu sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta. Predmetom podpory NFP (príloha č. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP) bol projekt: Nové služby CR v penzióne F., operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaný z Európskeho sociálneho fondu, prioritná os: 1. Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie: 1.2 Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania. Cieľom projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ bolo vytvoriť podmienky pre vzdelávací proces, v rámci ktorého sa vytvorí priestor pre tvorbu nových pracovných miest. Špecifickým cieľom projektu 1 bolo vzdelávaním projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu, poskytnúť novým zamestnancom pracovné miesto. Merateľnými ukazovateľmi Projektu boli: · počet novovytvorených pracovných miest v roku 2012 v plánovanej hodnote 5;

· počet osôb cieľovej skupiny zapojených do podporených projektov vo veku 15-24 v roku 2012 v plánovanej hodnote 1; · počet osôb cieľovej skupiny zapojených do podporených projektov vo veku 55-64 v roku 2012 v plánovanej hodnote 1; · počet osôb vyškolených v projekte v roku 2012 v plánovanej hodnote 6; · počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu v roku 2012 v plánovanej hodnote 6; · počet udržaných pracovných miest, ktoré naplnili dohodnutú dobu v roku 2015 v plánovanej hodnote 5; · počet zamestnancov úspešne absolvujúcich vzdelávací program v roku 2015 v plánovanej hodnote 6; · počet úspešne vyškolených osôb - ženy v roku 2015 v plánovanej hodnote 3. K hlavným aktivitám a príspevkom aktivít k výsledkom Projektu patrili nasledovné: 1. Diagnostika pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku 2. Udržanie pracovných miest 3. Sebapoznávanie 4. Poznávanie iných 5. Interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra 6. Konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície 7. Stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra 8. Manažment času a vedenia porád 9. Budovanie tímu a tímová spolupráca 10. Marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina 11. Manažment a marketing podnikov cestovného ruchu 12. Kongresové služby 13. Anglický jazyk pre pokročilých Rozpočet projektu a zároveň rozpočet realizácie jednotlivých aktivít, celkovo 176 838,03 Eur. Súčasťou Zmluvy o poskytnutí NFP sú aj Dodatok č. 1 zo dňa 31. 05. 2011 (príloha č. 1, č. l. 1-7) a Dodatok č. 2 zo dňa 18. 01. 2012 (príloha č. 1, č. l. 1-7). V správe z kontroly na mieste (zväzok II, č. l. 340-352) vykonanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia riadenia ESF je, okrem iného, uvedené, že táto bola vykonaná na základe poverenia dňa 06. 02. 2014 v penzióne F., F. XXX u kontrolovaného subjektu W. A. V. - C. kontrolnou skupinou v zložení vedúca kontrolnej skupiny - J.. V. F. a členovia kontrolnej skupiny - J.. Q. M. P. J.. V. Š., pričom bol kontrolovaný projekt „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“. Predmetom výkonu kontroly na mieste, ktorá bola vykonaná v súvislosti s anonymným podnetom tretej strany, bola: · kontrola skutočného vykonania prác alebo poskytnutia služieb deklarovaných na faktúrach a iných relevantných dokladoch, ktoré predložil prijímateľ na SIA ako súčasť ŽoP č. 27110230522505 a ŽoP č. 27110230522209, · kontrola súladu realizácie projektu so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, príp. kontrola ďalších podmienok uvedených v Zmluve č. Z2711023052201 zo dňa 02. 07. 2010 (vrátane dodatkov), · kontrola oprávnenosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti použitia pomoci a podpory v zmysle Nariadenia EK č. 1083/2006 a Usmernenia Riadiaceho orgánu č. N3/2007 v znení príslušnej aktualizácie, · kontrola dodržiavania Usmernenia RO č. N6/2007 v znení platnej aktualizácie - Manuálu pre informovanie a publicitu pre prijímateľov v rámci ESF (ďalej len „manuál pre publicitu“), · kontrola oprávnenosti cieľovej skupiny. Kontrolovanými žiadosťami o platbu boli Žiadosť o platbu č. ITMS 27110230522505 v sume 14 092,25 Eur a Žiadosť o platbu č. ITMS 27110230522209 v sume 34 372,74 Eur. Kontrolou na mieste bola skontrolovaná nasledovná dokumentácia: · Paušálne nepriame výdavky - Riadenie podniku: · projektový manažér - B. K., Dohoda o vykonaní práce č. 2/2010/SIA/DVP uzatvorená v zmysle § 226 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, vrátane pracovnej náplne · finančný manažér - A. F., Dohoda o vykonaní práce č. 1/2010/SIA/DVP uzatvorená v zmysle § 226 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, vrátane pracovnej náplne

· manažér publicity - W. W., Dohoda o vykonaní práce č. 3/2010/SIA/DVP uzatvorená v zmysle § 226 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, vrátane pracovnej náplne · Aktivita 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest: · sprievodca cestovného ruchu - R. M., pracovná zmluva č. 1/2010/SIA/PZ zo dňa 01. 10. 2010, vrátane pracovnej náplne · organizátor cestovného ruchu v regióne - P. A., pracovná zmluva č. 2/2010/SIA/PZ zo dňa 01. 10. 2010, vrátane pracovnej náplne · organizátor kongresov, medzinárodných festivalov - C. F., pracovná zmluva č. 1/2011/SIA/PZ zo dňa 01. 04. 2011 · manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR - P. A., pracovná zmluva č. 4/2010/SIA/PZ zo dňa 01. 10. 2010, vrátane pracovnej náplne · recepčná - J. H., pracovná zmluva č. 5/2010/SIA/PZ zo dňa 01. 10. 2010, vrátane pracovnej náplne · Žiadosť o platbu č. 27110230522505 · Žiadosť o platbu č. 27110230522209 Opis zistených nedostatkov 1. Neoprávnené podnikanie V zmysle Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, kód výzvy DOP 2010-SIP005 a Príručky pre žiadateľa, oprávnenými žiadateľmi sú podnikatelia v súlade s podmienkami Výzvy, ktorí spĺňajú definíciu mikro, malého alebo stredného podnikateľa a SZČO a plánujú realizovať jednotlivé druhy oprávnených projektov, pričom majú v predmete podnikania činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu. Pomoc sa vzťahuje výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu. Prostredníctvom novovytvorených pracovných miest v rámci realizovaného projektu definovaných v schválenej ŽoNFP, ako aj v uzatvorených pracovných zmluvách (sprievodca cestovného ruchu; organizátor cestovného ruchu v regióne; organizátor kongresov, medzinárodných festivalov; manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR; recepčná) mal prijímateľ W. A. V. - C. počas realizácie projektu poskytovať činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu a v súlade s prílohou 8.4 Príručky pre žiadateľa: oprávnené kategórie SK NACE. RO identifikoval, že prijímateľ nemal žiadnu z predmetných činností uvedenú vo výpise zo živnostenského registra (Okresný úrad Šaľa, č. ž. r.: 450-10291), čím sa dopustil neoprávneného podnikania v zmysle § 63 a 64 Živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Okresný úrad, Odbor živnostenského podnikania Šaľa mailom dňa 26. 11. 2013 (e-mail zo ŽÚ Šaľa - príloha č. 3). V nadväznosti na vyššie uvedené KS konštatuje porušenie článku 9 ods. 2 bod 2.4 písm. c) Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o poskytnutí NFP č. Z2711023052201 - preukázané porušenie právnych predpisov SR a ES v rámci realizácie aktivít Projektu súvisiacich s činnosťou prijímateľa. Následne, na požiadanie RO, uskutočnili pracovníci Okresného úradu Nitra, odboru ŽP dňa 12. 12. 2013 miestne šetrenie u podnikateľského subjektu s obchodným menom W. A. V. - C., s miestom podnikania: F. XXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX. Kontrola bola zameraná na dodržanie Zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (Živnostenský zákon), ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a nariadení viažucich sa k živnostenskému podnikaniu. Miestnou kontrolou, ako aj na základe predloženia účtovných dokladov za sledované obdobie rokov 2010 až 2013 bolo zistené, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu ako sú školenia, semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov, zájazdov a pod. Vystavené doklady - faktúry, ako aj priame platby cez ERP boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania. Podľa vyjadrenia OÚ Nitra: „Svojich zamestnancov, na ktorých má poskytnutý finančný príspevok, využíva iba v oblasti stravovania, ubytovania, a taktiež im iba pripravuje a zabezpečuje podmienky na odbornú prípravu, ktorú budú v budúcnosti využívať v oblasti cestovného ruchu. Žiadne služby v oblasti cestovného ruchu si pod svojim menom neúčtoval.“ (e-mail z ObÚ Nitra - príloha č. 4), prijímateľ uvedenú skutočnosť o vykonanej kontrole bezodkladne písomne neoznámil poskytovateľovi príspevku, čím porušil článok 3 ods. 7 Všeobecných zmluvných podmienok, a tým prišlo podľa článku 9 ods. 2 bod 2.4 písm. m) Všeobecných zmluvných podmienok k podstatnému porušeniu Zmluvy na strane prijímateľa. Na základe uvedeného zistenia OÚ Nitra KS konštatuje, že prijímateľ počas doby realizácie neposkytoval činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu tak, ako ich uviedol v ŽoNFP a následne v pracovných zmluvách, čo potvrdzujú aj nižšie identifikované zistenia v bode 5.

Počas realizácie projektu novoprijatí zamestnanci absolvovali iba jednu časť školení, a to tzv. „mäkké zručnosti“, „sebapoznávanie“, „poznávanie iných“, „interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra“, „konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra“, „stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra“, „manažment času a vedenia porád“, „budovanie tímu a tímová práca“. Druhú časť - odborné školenia („marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina“, „manažment a marketing podnikov cestovného ruchu“, „kongresové služby“ a „anglický jazyk pre pokročilých“) prijímateľ nezrealizoval, pričom tieto možno považovať za zásadné školenia vo vzťahu k novovytvoreným miestam. Vzhľadom k tomu, že prijímateľ W. A. V. - C. nemal živnostenské oprávnenie na novovytvorené činnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že novoprijatí zamestnanci neabsolvovali odbornú časť školení a počas celej doby realizácie projektu nemali žiadneho lektora, resp. odborného garanta, ktorý by ich zaúčal do danej profesie (pred prijatím do pracovného pomeru u prijímateľa pracovali v iných profesiách, ako napr. predavač, čašník a pod.), resp. ktorý by zvyšoval ich kvalifikáciu, KS považuje výdavky vynaložené na mzdy novoprijatých zamestnancov za neefektívne a nehospodárne. V zmysle článku 14 ods. 1 bod c) Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy výdavky na mzdy novoprijatých zamestnancov týmto nespĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov, a to konkrétne Usmernenia N3/2007 v aktuálnom znení. Podľa Usmernenia N3/2007, článku 3 bod 2 písm. g) výdavok je oprávnený, ak spĺňa podmienky hospodárnosti (minimalizácia výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu), efektívnosti (maximalizácia pomeru medzi vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít projektu a priama väzba na ne) a účinnosťou (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky). Vzhľadom k tomu, že prijímateľ uvedené výdavky predkladal v žiadosti č. 505 a opakovane v žiadosti č. 209, prišlo k podstatnému porušeniu Zmluvy na strane prijímateľa podľa článku 9 ods. 2 bod 2.4 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok - opakované nárokovanie neoprávnených výdavkov projektu. 2. Prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu Pri kontrole na mieste dňa 06. 02. 2014 neboli prítomní všetci zodpovední za realizáciu projektu, iba: P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne, W. A. - štatutár, J. H.C. - recepčná a A. F. finančný manažér. Prijímateľ bol prostredníctvom oznámenia o vykonaní kontroly zo dňa 31. 01. 2014 dátum doručenia oznámenia (Oznámenie o termíne vykonania kontroly na mieste MPSVR SR - príloha č. 5) vyzvaný na zabezpečenie účasti všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu počas výkonu kontroly na mieste. Ostatní členovia projektového tímu a zamestnanci sa v uvedený deň k prijímateľovi nedostavili. Prijímateľ porušil článok 12 Kontrola/audit, ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 VZP „Prijímateľ je povinný zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu aktivít Projektu, vytvoriť...“ 3. Počas výkonu kontroly na mieste bolo prostredníctvom kontroly pracovných výkazov overené dodanie prác členov projektového tímu, menovite A. F. - finančný manažér, B. K. - projektový manažér a W. W. - manažér publicity. Manažér publicity - W. W. vykazuje v kontrolovaných ŽoP pravidelnú kontrolu stavu webu žiadateľa. V čase kontroly na mieste stránka prijímateľa obsahovala v opise projektu nesprávny text: “...poskytnúť novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a...“, pričom kontrolovaný subjekt sa volá F. (stránka penziónu F. - príloha č. 6). Prijímateľ na stránke zverejnil mylné informácie pre verejnosť o uskutočnenej realizácii projektu. Webová stránka obsahuje stručný opis projektu, Výzvu a tlačovú správu o realizácii projektu. Informácie na webe nie sú v súlade s Manuálom pre publicitu. Ďalej vykazuje manažér publicity v pracovných výkazoch činnosti, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, a to pravidelnú archiváciu podkladov, spracovanie dokumentácie projektu, spracovanie dokumentácie k VO. Uvedené činnosti nemá manažér publicity v pracovnej náplni a prijímateľ k nim nevedel predložiť žiadnu podpornú dokumentáciu alebo záznam. Z uvedeného vyplýva, že činnosť manažéra publicity v pracovných výkazoch bola nepreukázaná a neefektívna. KS považuje výdavky na riadenie projektu manažéra publicity v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 791,41 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 1 538,35 € za neoprávnené. 4. KS zistila neoprávnenosť osoby cieľovej skupiny (z celkového počtu 5 osôb) v projekte „Nové služby CR v penzióne F.“ Hlavným cieľom Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (Kód výzvy: DOP 2010-SIP005) bolo „podporiť vznik, udržanie a rozvoj samostamestnávania - samostatne zárobkovo činných osôb, rast a udržanie

zamestnanosti u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v oblasti cestovného ruchu, posilnenie úlohy zamestnávateľov - mikro, malých a stredných podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, podpora ďalšieho rozvoja a zvýšenie, resp. udržanie zamestnanosti“. Cieľová skupina je definovaná v zmysle Výzvy a Žiadosti o NFP nasledovne: a) SZČO - využívajúci poradenské služby pri podpore podnikania a podpore zamestnanosti, rozvíjajúci podnikanie a konkurencieschopnosť firmy v oblasti cestovného ruchu - 1 osoba b) Zamestnanci - 5 osôb, ktorí budú prijatí na novovytvorené pracovné miesta, pričom miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve je v súlade s teritoriálnou oprávnenosťou, ide predovšetkým o zamestnancov z radov: záujemcov o zamestnanie, znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a to najmä absolventi vysokých a stredných škôl. Zároveň bolo v opise projektu stanovené, novoprijatí zamestnanci na novovytvorené miesta budú vybraní v zmysle diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku. RO overil oprávnenosť cieľovej skupiny prijímateľa na základe výpisu zo Sociálnej poisťovne a identifikoval, že dve osoby pracovali u prijímateľa už aj pred realizáciou predmetného projektu: · pani P. A. bola zamestnancom prijímateľa ako predavačka (zdroj: informácia od prijímateľa) od 01. 10. 2008 do 29. 09. 2010, následne s ňou bola uzatvorená pracovná zmluva od 01. 10. 2010 v rámci realizácie projektu na pozíciu „manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“ (výstup zo Sociálnej poisťovne - príloha č. 7), · pán R. M. bol zamestnancom prijímateľa ako čašník (zdroj: informácia od prijímateľa) od 19. 01. 2009 do 29. 09. 2010 na dohodu o vykonaní práce. Následne s ním bola uzatvorená pracovná zmluva od 01. 10. 2010 v rámci realizácie projektu na pozíciu „sprievodca cestovného ruchu“. Podľa Usmernenia v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa, občan prijatý na novovytvorené pracovné miesto musí spĺňať podmienky cieľovej skupiny stanovenej vo Výzve: Občanom prijatým na novovytvorené pracovné miesto je najmä uchádzač o zamestnanie, resp. záujemca o zamestnanie, občan znevýhodnený na trhu práce, resp. nachádzajúci sa na trhu práce, a ktorý nie je zamestnancom prijímateľa (zamestnávateľa) vytvárajúceho novovytvorené pracovné miesto. V prípade pani A. a pána M. vzniká podozrenie z účelového ukončenia pracovnoprávnych vzťahov za účelom získania NFP. Na základe uvedeného KS považuje p. P. A. za neoprávnenú osobu cieľovej skupiny a všetky výdavky s tým súvisiace v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 € za neoprávnené. 5. Prijímateľ poskytol zavádzajúce a nepravdivé informácie Prijímateľ v rámci realizovaného projektu čerpal finančné prostriedky na celkovú cenu práce zamestnancov prijatých na novovytvorené pracovné miesta, definované v schválenej Žiadosti o nenávratný finančný príspevok, a to: · sprievodca cestovného ruchu (zamestnanec R. M.), · organizátor cestovného ruchu v regióne (zamestnanec P. A.), · organizátor kongresov, medzinárodných festivalov (zamestnanec C. F.), · manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu (zamestnanec P. A.), · recepčná (zamestnanec J. H.). KS identifikovala, že novoprijatí zamestnanci si v pracovných výkazoch vykazovali činnosť „starostlivosť o zákazníkov, resp. o ubytovaných hostí“. Táto činnosť však nekorešponduje s evidenciou v knihe ubytovaných hostí. Ide o nasledovné prípady, kedy si zamestnanci vykazovali činnosť „starostlivosť o zákazníkov, resp. o ubytovaných hostí“, hoci v daný deň neboli v penzióne F. ubytovaní žiadni hostia (pracovné výkazy zamestnancov - príloha č. 8): ·. R. M. - sprievodca cestovného ruchu: ŽoP č. 27110230522505 PV č. 7 za apríl 2011: 21. 4. 2011 PV č. 8 za máj 2011: 4., 5., 6., 13., 16. a 19. 5. 2011 PV č. 9 za jún 2011: 2., 6., 9., 10., 14., 17. a 21. 6. 2011 ŽoP č. 27110230522209 PV č. 10 za júl 2011: 8., 11., 14. a 19. 7. 2011 PV č. 11 za august 2011: 2., 3., 4., 15., 16. a 31. 7. 2011 PV č. 12 za september 2011: 2., 5., 12., 26., 27., 29. a 30. 9. 2011 PV č. 13 za október 2011: 5., 6., 12. a 13. 10. 2011 PV č. 14 za november 2011: 20. 11. 2011

PV č. 15 za december 2011: 1., 2., 16. a 21. 12. 2011 ·. C. F. - organizátor kongresov, medzinárodných festivalov: ŽoP č. 27110230522505 PV č. 7 za apríl 2011: PV č. 8 za máj 2011: 16., 17. a 19. 5. 2011 PV č. 9 za jún 2011: 17., 20., 21. a 22. 6. 2011 ŽoP č. 27110230522209 PV č. 10 za júl 2011: 8. a 11. 7. 2011 PV č. 11 za august 2011: 23. 8. 2011 PV č. 12 za september 2011: 2., 13. a 29. 9. 2011 PV č. 13 za október 2011: 5., 6. a 27. 10. 2011 PV č. 14 za november 2011: PV č. 15 za december 2011: 1., 2., 3., 22. a 23. 12. 2011 ·. P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR: ŽoP č. 27110230522505 PV č. 7 za apríl 2011: PV č. 8 za máj 2011: 1., 11., 12. a 17. 5. 2011 PV č. 9 za jún 2011: 7., 9. a 14. 6. 2011 ŽoP č. 27110230522209 PV č. 10 za júl 2011: 20. a 22. 7. 2011 PV č. 11 za august 2011: 10., 11. a 22. 8. 2011 PV č. 12 za september 2011: 16. 9. 2011 PV č. 13 za október 2011: PV č. 14 za november 2011: 24. 11. 2011 PV č. 15 za december 2011: 21. 12. 2011 ·. P. A. - organizátor CR v regióne: ŽoP č. 27110230522505 PV č. 7 za apríl 2011: PV č. 8 za máj 2011: 19. a 23. 5. 2011 PV č. 9 za jún 2011: 2., 3., 9., 10., 15., 16., 21. a 17. 6. 2011 ŽoP č. 27110230522209 PV č. 10 za júl 2011: 8. a 11. 7. 2011 PV č. 11 za august 2011: 23. a 27. 8. 2011 PV č. 12 za september 2011: 2., 12. a 30. 9. 2011 PV č. 13 za október 2011: 10. a 21. 10. 2011 PV č. 14 za november 2011: 24. 11. 2011 PV č. 15 za december 2011: 8. a 9. 12. 2011 Prijímateľ svojim konaním naplnil podstatu ustanovenia článku 9 odsek 2 bod 2.4 písm. h) „Ukončenie zmluvy“ Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201, nakoľko podstatne porušil podmienky Zmluvy zo strany prijímateľa tým, že poskytol nepravdivé a zavádzajúce informácie, resp. neposkytol informácie v súlade s podmienkami Zmluvy zo strany prijímateľa. Okrem hore uvedeného zistenia bolo kontrolnou skupinou pri kontrole pracovných výkazov v súvislosti s vykonávaním ostatných pracovných činností, okrem starostlivosti o zákazníkov, resp. o ubytovaných hostí, v ŽoP č. 27110230522209 a v ŽoP č. 27110230522505 zistené: C. F. - organizátor kongresov a medzinárodných festivalov Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na organizovanie kongresov a medzinárodných festivalov. V pracovných výkazoch mal pán F. uvedenú nesprávnu pozíciu, a to „Organizátor koncertov a medzinárodných festivalov“, správny názov bol „Organizátor kongresov a medzinárodných festivalov“. V predložených pracovných výkazoch za kontrolované obdobie boli popísané činnosti, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.: · v PV č. 10 za obdobie 7/2011:

· dňa 01. 07. 2011 - realizácia prieskumu trhu zameraného na záujem o výmenu odborných poznatkov - prijímateľ nevedel predložiť žiadny prieskum trhu, ktorý bol realizovaný v tomto mesiaci, · dňa 06. 07. 2011 - analýza prieskumu - prijímateľ nepredložil žiadnu analýzu prieskumu trhu, · dňa 13. 07. 2011 až 15. 07. 2011 - príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber nápadov - prijímateľ nepredložil žiadnu konferenciu ani sympózium, ktoré by sa malo konať, · dňa 20. 07. až 22. 07. 2011 - doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí - prijímateľ nevedel, akú činnosť manažér vykazoval, · v PV č. 11 za obdobie 8/2011: · dňa 08. 08. 2011 - orientácia v oblasti pripravovaných akcií na rok 2012 na Slovensku, analýza možností ponúkaných produktov - prijímateľ nepredložil žiadnu analýzu, ani akcie pripravované na rok 2012, · v PV č. 12 za obdobie 9/2011: · dňa 09. 09. 2011 - príprava aktivít pre hostí, starostlivosť o zákazníkov - prijímateľ nevedel preukázať, aké aktivity boli v danom čase pripravované, · v PV č. 14 za obdobie 11/2011: · dňa 04. 11. 2011 - spracovávanie a navrhovanie akcií a podujatí pre zimu 2011 v oblasti CR v regióne, tvorba balíkov - nebol predložený zoznam akcií na zimu 2011 ani žiadny balík akcií, · dňa 10. 11. 2011 - doplňovanie technických a sociálnych znalostí a vlastností, cenotvorba pre produkty CR - prijímateľ nepredložil žiadnu cenotvorbu ani produkty CR, · v PV č. 15 za obdobie 12/2011: · dňa 05. 12. 2011 - tvorba a navrhovanie doplnkových a alternatívnych služieb na jar 2012 - neboli predložené žiadne služby na jar 2012, · v PV č. 8 za obdobie 5/2011: · dňa 04. - 06. 05. 2011 - telefonická komunikácia a propagácia produktov - prijímateľ nepredložil žiadnu dokumentáciu ohľadne telefonickej komunikácie, pričom v pracovnej náplni zamestnanca je aj zabezpečovanie osobnej, telefonickej, e-mailovej, prípadne faxovej komunikácie s klientmi. RO považuje výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca C. F. na činnosť vykazovanú v pracovných výkazoch a v súvislosti s pracovnou náplňou za kontrolované obdobie v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 € za neoprávnené. P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na činnosť cestovnej kancelárie v zmysle Zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V pracovných výkazoch uvádza zamestnankyňa činnosti, ktoré taktiež nezodpovedali skutočnosti a prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.: · v PV č. 10 za obdobie 8/2011: · dňa 01. 08. 2011 - konzultácia so sprievodcom CR ohľadom balíkov CR na leto 2011 - prijímateľ nepredložil žiadny balík CR na leto 2011, · dňa 16. 08. 2011 - tvorba marketingového plánu predaja do nadchádzajúcich mesiacov - nebol predložený žiadny plán predaja, · v PV č. 10 za obdobie 8/2011: · dňa 11. 10. 2011 - analýza konkurencie v podobných produktoch CR v okolí - analýza nebola prijímateľom predložená, · v PV č. 14 za obdobie 11/2011: · dňa 21. 11. 2011 - cenotvorba pre balíky CR v zime 2011 - nebola predložená žiadna cenová ponuka, · v PV č. 15 za obdobie 12/2011: · dňa 12. 12. 2011 - aktivity spojené s prebiehajúcimi balíkmi CR pre zimu 2011 - nepreukázané aktivity, · v PV č. 8 za obdobie 5/2011: · dňa 19. 05. 2011 - prieskum trhu a tvorba návrhov produktov na leto 2011 - prieskum nebol predložený. KS neboli predložené žiadne výstupy ani dokumentácia, pričom v pracovnej náplni manažérky bolo v poslednom bode aj vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. Na základe uvedených skutočností považuje KS výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca P. A. za neoprávnené. Vzhľadom k tomu, že P. A. nie je oprávnenou osobou cieľovej skupiny, výdavky budú neoprávnené, ako je už uvedené v bode 4. tejto správy. P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na činnosť organizácia cestovného ruchu.

V pracovných výkazoch za kontrolované obdobie neboli preukázané pracovné činnosti a nie je preukázaná ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.: · v PV č. 11 za obdobie 8/2011: · dňa 09. 08. 2011 - príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber nápadov - prijímateľ nevedel preukázať, aké nové produkty pripravovali v danom čase, · v PV č. 12 za obdobie 9/2011 a v PV č. 13 za obdobie 10/2011: · dňa 14. 09. - 15. 09. 2011 a 11. 10. - 12. 10. 2011 - telefonický prieskum zameraný na produkty konkurencie... - nebola preukázaná žiadna dokumentácia o prieskume, · v PV č. 13 za obdobie 10/2011: · dňa 18. 10. 2011 - príprava produktov pre víkendové pobyty na jeseň 2011 - KS neboli predložené žiadne produkty na jeseň 2011. Na základe uvedených skutočností RO považuje výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca P. A. v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 € za neoprávnené. R. M. - sprievodca cestovného ruchu Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na činnosť sprievodcu cestovného ruchu. Pán Vörös ako sprievodca cestovného ruchu v pracovných výkazoch uviedol činnosti, ktoré neboli preukázané a nie je preukázaná ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.: · v PV č. 11 za obdobie 8/2011: · dňa 05. 08. 2011 - operatívna príprava produktov a balíkov služieb pre zákazníkov na leto 2011, štúdium podkladov aktivity v regióne - prijímateľ nepreukázal, aké balíky služieb sa pripravovali, · v PV č. 13 za obdobie 10/2011: · dňa 11. 10. 2011 - monitorovanie produktov konkurencie, tvorba produktov a cien produktov - nebol predložený žiadny výstup z monitorovania produktov konkurencie, · v PV č. 14 za obdobie 11/2011: · dňa 18. 11. 2011 - tvorba doplnkových služieb, najmä smerom k službám CR v zime 2011 - neboli predložené žiadne doplnkové služby, ktoré mali byť poskytované v CR, · v PV č. 15 za obdobie 12/2011: · dňa 13. 12. - 14. 12. 2014 - poradenské služby a sprievodné služby - prijímateľ nepreukázal, aké poradenské služby a sprievodné služby poskytovali. RO považuje výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 € za neoprávnené. Podľa článku 12 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok je prijímateľ počas výkonu kontroly povinný najmä preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy. Pri kontrole pracovných výkazov v súvislosti s vykonávaním ostatných pracovných činností nepredložil prijímateľ KS žiadne výstupy, resp. podklady, ktorými by deklaroval činnosti vykazované v jednotlivých pracovných výkazoch. V závere správy je uvedené, že na základe vykonanej kontroly na mieste, s poukázaním na vyššie uvedené zistenia, kontrolná skupina konštatuje, s odkazom na § 24b ods. 2 písm. c) Zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie, že pri realizácii projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ č. ITMS 27110230522 došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčinnému a neúčelnému použitiu pomoci a podpory. Táto skutočnosť znemožnila dosiahnutie cieľov projektu v schválenej žiadosti o NFP, čím prijímateľ porušil článok 7 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok - „Prijímateľ je povinný zrealizovať schválený Projekt v súlade so Zmluvou a dodržať termín ukončenia realizácie aktivít Projektu uvedený v článku 2 bod 2.4. Zmluvy o poskytnutí NFP“. Pri kontrole na mieste bolo zistené opakované porušenie právnych predpisov SR súvisiacich s činnosťou prijímateľa v rámci realizácie aktivít projektu. Kontrolná skupina identifikovala pri kontrole na mieste, že prijímateľ viacnásobne porušil plnenie podmienok Zmluvy o NFP. Kontrolou na mieste boli v rámci kontrolovanej vzorky zistené neoprávnené výdavky v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 10 113,21 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 20 325,31 €. Celkové neoprávnené výdavky sú vo výške 30 438,52 €. Uvedené neoprávnené výdavky bude Riadiaci orgán riešiť ako nezrovnalosť. Vyčíslené neoprávnené výdavky (nezrovnalosti) predstavujú 62,80% z kontrolovanej vzorky.

Na základe zistených nedostatkov RO navrhne poskytovateľovi NFP postup v zmysle článku 9 ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok. Kontrolná skupina nenavrhla žiadne opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Správa z kontroly na mieste bola vypracovaná na MPSVR SR Bratislava dňa 16. 04. 2014, podpísaná všetkými osobami, ktoré kontrolu vykonali, bez podpisu prijímateľa W. A. a jej prílohami sú: Príloha č. 1 - zoznam deklarovaných výdavkov v ŽoP č. 27110230522505 Príloha č. 2 - zoznam deklarovaných výdavkov v ŽoP č. 27110230522209 Príloha č. 3 - e-mail od ŽÚ Šaľa a výpis zo ŽR Okresný úrad Šaľa Príloha č. 4 - e-mail z ObÚ Nitra Príloha č. 5 - oznámenie o termíne vykonania kontroly na mieste MPSVR SR Príloha č. 6 - web stránka penziónu F. Príloha č. 7 - výstup zo Sociálnej poisťovne Príloha č. 8 - pracovné výkazy Všetky uvedené prílohy boli na hlavnom pojednávaní vykonané ako listinné dôkazy. K tomuto dôkazu súd vykonal aj dôkaz žurnalizovaný v prílohe č. 2 na č. l. 55, a to Poverenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. OM27110230522002/2014 zo dňa 29. 01. 2014 na vykonanie kontroly na mieste pre zamestnancov J.. V. F., vedúca kontrolnej skupiny, J.. Q. M., člen kontrolnej skupiny, J.. V. Š.Z., členka kontrolnej skupiny, podpísané riaditeľkou odboru overovania a nezrovnalostí. Z prílohy č. 1 k správe z kontroly na mieste - Žiadosť o platbu č. 27110230522505 (zväzok II, č. l. 353) súd, okrem iného, zistil, že obžalovaný W. A. ako prijímateľ žiadal pod poradovým číslom žiadosti 505 (v tabuľkovej forme uvedené ako číslo 05) uhradiť výdavky v celkovej sume 14 092,25 Eur ako výdavky za udržanie pracovných miest a riadenie projektu v rámci vytvorených pracovných miest. Z prílohy č. 2 k správe z kontroly na mieste - Žiadosť o platbu č. 27110230522209 (zväzok II, č. l. 354-355) súd, okrem iného, zistil, že obžalovaný W. A. ako prijímateľ žiadal pod poradovým číslom žiadosti 209 (v tabuľkovej forme uvedené ako číslo 09) uhradiť výdavky v celkovej sume 34 372,74 Eur ako výdavky za udržanie pracovných miest a riadenie projektu v rámci vytvorených pracovných miest. V prílohe č. 3 k správe z kontroly na mieste - e-mail od Okresného úradu Šaľa, odbor živnostenského podnikania zo dňa 26. 11. 2013 adresovaný V. Š. (zväzok II, č. l. 356) je uvedené, že na základe žiadosti o súčinnosť ohľadom podnikateľa W. A. V. - C. v prílohe zasielajú výpis zo živnostenského podnikania, z ktorého je zrejmé, že činnosťami, na ktoré má uzavreté pracovné zmluvy - sprievodca cestovného ruchu, prevádzkovanie cestovnej agentúry, organizovanie, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí nemá vydané živnostenské oprávnenie, čím sa dopustil neoprávneného podnikania v zmysle § 63 a 64 živnostenského Zákona č. 455/1991 Zb. Vzhľadom na to, že účinnosťou od 01. 10. 2013 je kontrola podnikateľských subjektov delimitovaná na OÚ v sídle kraja, ich list prepošlú na príslušný Okresný úrad v Nitre. Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Šaľa, odbor živnostenského podnikania zo dňa 26. 11. 2013 (zväzok II, č. l. 358-359) súd zistil, že podnikateľ W. A. V. - C., F. XXX, XXX XX F. má v predmete podnikania: · ubytovacie služby bez prevádzkovania pohostinských činností - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008; · pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008; · kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008; · poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu - vznik živnostenského oprávnenia 08. 12. 2009. V prílohe č. 4 k správe z kontroly na mieste - e-mail od Okresného úradu Nitra, odbor živnostenského podnikania zo dňa 17. 12. 2013 adresovaný V. Š. (zväzok II, č. l. 360) je v odpovedi na podanie uvedené, že pracovníci Okresného úradu Nitra, odboru živnostenského podnikania uskutočnili dňa 12. 12. 2013 miestne šetrenie podania zo dňa 26. 11. 2013 u podnikateľského subjektu s obchodným menom W. A. V. - C., s miestom podnikania: F. XXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX. Kontrola bola uskutočnená na základe odstúpeného podania z MPSVR SR v priestoroch prevádzky - penzión F. so zameraním na dodržiavanie Zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (Živnostenský zákon), ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a nariadení viažucich sa k živnostenskému podnikaniu.

Miestnou kontrolou, ako aj na základe predloženia účtovných dokladov za sledované obdobie rokov 2010 až 2013 bolo zistené, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu ako sú školenia, semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov, zájazdov a pod. Vystavené doklady - faktúry, ako aj priame platby cez ERP boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania. Svojich zamestnancov, na ktorých má poskytnutý finančný príspevok, využíva iba v oblasti stravovania, ubytovania, a taktiež im iba pripravuje a zabezpečuje podmienky na odbornú prípravu, ktorú budú v budúcnosti využívať v oblasti cestovného ruchu. Žiadne služby v oblasti cestovného ruchu si pod svojim menom neúčtoval. Preto podanie, že daný subjekt si účtuje služby v oblasti cestovného ruchu pre iných klientov, je neopodstatnené. V prílohe č. 5 k správe z kontroly na mieste - Oznámenie MPSVR SR o termíne vykonania kontroly na mieste zo dňa 29. 01. 2014 (zväzok II, č. l. 361) je, okrem iného, uvedené, že ku kontrole na mieste je požadované pripraviť kompletnú projektovú a účtovnú dokumentáciu v originálnom vyhotovení za roky 2010 - 2013 a zároveň je požadovaná účasť všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu s názvom „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“. Návratka je vlastnoručne podpísaná W. A. a opatrená pečiatkou „W. A. V. - C.“ a je v nej uvedené, že určeným zástupcom prijímateľa projektu na sprevádzanie zamestnancov RO je W. A. - zodpovedný vedúci. V prílohe č. 2 spisu na č. l. 51-52 sa nachádza doručenka s dátumom prevzatia dňa 31. 01. 2014. Ako príloha č. 6 k správe z kontroly na mieste bola ako listinný dôkaz vykonaná aj web stránka penziónu F. (zväzok II, č. l. 362-365) vo vytlačenej podobe ku dňu 02. 04. 2014, z ktorej skutočne vyplýva, že v opise Projektu obsahovala nesprávny text: „...poskytnúť novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a...“. Z prílohy č. 7 k správe z kontroly na mieste - výstup zo Sociálnej poisťovne (prehľad všetkých zamestnancov zamestnávateľa: W. A., zväzok II, č. l. 366) súd zistil, že zamestnávateľ W. A. zamestnával, okrem iných zamestnancov, P. A. od 01. 10. 2008 do 29. 09. 2010 a od 01. 10. 2010, P. A. od 01. 10. 2010, C. F. od 01. 04. 2011, J.Ó. H. od 01. 10. 2010, B. K. od 13. 09. 2010 do 31. 01. 2013, W. W. od 13. 09. 2010 do 31. 01. 2013, R. M. od 01. 10. 2010 a od 19. 01. 2009 do 29. 09. 2010. Pokiaľ sa týka prílohy č. 8 k správe z kontroly na mieste, a to pracovných výkazov (zväzok II, č. l. 367-446), tieto boli vykonané ako listinné dôkazy samostatne. Obžalovaný sa k dôkazu - správe z kontroly na mieste spolu s prílohami prostredníctvom obhajcu vyjadril, že: · Namieta odôvodnenú správnosť záverov, ktoré sú uvedené v správe, najmä namieta skutočnosti, že by ho kontrolná skupina žiadala o predloženie dokumentácie, ktorá je uvedená na strane 10-12 danej správy z kontroly na mieste. · Obžalovaný poukázal najmä na to, že kontrolná skupina konštatovala porušenie alebo existenciu neoprávneného podnikania z jeho strany, a to napriek existencii vyjadrenia príslušného štátneho orgánu, ktorým je Obvodný úrad Nitra, ktorý vylúčil neoprávnené podnikanie na strane obžalovaného, a napriek tomu kontrolná skupina takýto záver prijala. · Čo sa týka tvrdeného porušenia povinnosti zabezpečiť osoby zodpovedné za realizáciu projektu, aj z obsahu Zmluvy o NFP vyplýva, že prijímateľ má povinnosť zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu, avšak kontrolná skupina požadovala prítomnosť zamestnancov ako takých a zamestnanci nie sú subjekty, ktoré zodpovedajú za realizáciu projektu. Preto má obhajoba za to, že aj rozsah uloženej povinnosti v oznámení o termíne vykonania kontroly na mieste bol mimo zmluvných povinností obžalovaného. Obžalovaný v rámci svojho prednesu uviedol, že komunikoval s kontrolnou skupinou a informoval ich o tom, že osoby zodpovedné za realizáciu projektu môžu byť prítomné až v poobedňajších hodinách, keďže z hľadiska objektívnych dôvodov nemohli byť prítomné doobeda, alebo keď tam prišla kontrolná skupina. · Ďalej obžalovaný poukázal na to, že kontrolná skupina mu uložila predložiť kompletnú projektovú a účtovnú dokumentáciu ako takú, pričom z obsahu správy z kontroly na mieste vyplýva, že na mieste dožadovala podpornú dokumentáciu, avšak túto mu kontrolná skupina neuložila pripraviť na daný čas a danom mieste, iba projektovú a účtovnú dokumentáciu, pričom podporná dokumentácia má odlišný

obsah a aj z dôkazov, ktoré navrhol vykonať prokurátor na začiatku pojednávania, táto skutočnosť vyplynie. Takže kontrolná skupina požadovala predložiť od obžalovaného niečo, čo mu ani neuložila zabezpečiť na danom mieste a čase. · Pokiaľ kontrolná skupina konštatovala, že obžalovaný nepredložil danú dokumentáciu, otázne je, prečo mu neuložila v rámci záverov, resp. opatrení predložiť takúto chýbajúcu dokumentáciu a ani mu neuložila žiadne opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, čo potvrdzuje podľa názoru obhajoby tvrdenie obžalovaného, že kontrolná skupina na mieste skutočne ani túto podpornú dokumentáciu od obžalovaného nepožadovala, ani v čase a ani po skončení kontroly a doručení tejto správy mu neuložila žiadne opatrenie na odstránenie nedostatkov a ani nevyžadovala predloženie chýbajúcej dokumentácie, ktorú on údajne nepredložil. · Kontrolná skupina tvrdí opakované porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky, avšak takéto konštatovanie sa v správe nenachádza, že by došlo k porušeniu, nie sú označené takéto právne predpisy, ani ich viacnásobné porušenie. · Obžalovaný má za to, že konštatovanie záverov kontrolnej skupiny je rozporné, pretože do jednej roviny kontrolná skupina kladie, že výdavky predložené obžalovaným boli nehospodárne, neefektívne a neúčinné, a zároveň aj neúčelné, pričom, keď je výdavok neúčelný, je vylúčené, aby bol zároveň aj neefektívny, nehospodárny a neúčinný. Buď splní účel a môže sa potom skúmať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť, alebo vôbec nebol použitý na daný účel a v tom prípade je otázka hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti irelevantná, pretože buď je to účelné a spĺňa to náležitosti alebo nie. · Obhajoba namieta dôvodnosť záverov tejto správy z kontroly, na základe ktorej je vlastne aj obžaloba postavená. · Kontrolná skupina bola oboznámená obžalovaným telefonicky aj mailom, že pánov W. W. P. B. K., pretože nie sú s obžalovaným už v pracovnom pomere, nemôže zabezpečiť v ranných hodinách. Zo správy o zistenej nezrovnalosti (príloha č. 2, č. l. 153-161) súd zistil, že: · Chýba vyplnené pole č. 2.1 - „Porušené ustanovenie ES“. · V bode 2.2 - „Porušené národné ustanovenie“ - je uvedené: Zmluva o NFP č. Z2711023052201 zo dňa 02. 07. 2010, VZP k Zmluve o NFP čl. 14, ods. 1 písm. c), j), čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. b), c), h), čl. 7 ods. 1, čl. 3 ods. 7, čl. 12 ods. 3.4, § 31 ods. 1 písm. n) Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. · V bode 7.1 - „Dátum alebo obdobie, v rámci ktorého nezrovnalosť vznikla“ - 07. 11. 2011 - 10. 04. 2012. · V bode 8 - „Inštitúcie alebo orgány, ktoré zistili nezrovnalosť“ - MPSVaR SR, Sekcia riadenia ESF (poznámka súdu: MPSVaR SR je vlastne riadiaci orgán, ktorý žiadosť o NFP schválil). · V bode 8.2 - „Inštitúcie alebo orgány zodpovedné za následné administratívne alebo súdne konanie“ MPSVaR SR - Implementačná agentúra pre OP ZaSI (poznámka súdu: MPSVaR SR je vlastne riadiaci orgán, ktorý Žiadosť o NFP schválil). · V bode 9.1 - „Dátum zistenia nezrovnalosti“ - 06. 02. 2014 Z prehľadu riešenia projektu (príloha č. 2, č. l. 190-194) súd zistil, že už dňa 22. 11. 2012 (t. j. cca 1 rok a 3 mesiace dozadu) bola realizovaná kontrola na mieste aj na žiadosť o platbu č. 204 (t. j. identickú, ktorá bola kontrolovaná pri kontrole na mieste dňa 06. 02. 2014 a je aj predmetom trestného oznámenia a obžaloby), kde neboli identifikované žiadne zistenia. Z námietok k správe z kontroly na mieste zo dňa 06. 02. 2014 (zväzok II, č. l. 461-485) súd zistil, že W. A. v nej už dňa 02. 05. 2014 namietal, že: „Konečný prijímateľ nechápal, čo je to za výkon kontroly, keď počas celého výkonu kontroly spochybňoval zmysel projektu a kompetencie komisie, ktorá tento projekt schvaľovala.“ Ďalej W. A. namietal neprimeranú zaujatosť voči kontrolovanému subjektu a žiadal o vylúčenie členov kontrolnej skupiny sekcie riadenia, a to vedúcej kontrolnej skupiny J.. V. F. a členov kontrolnej skupiny J.. Q. M. P. J.. V. Š.. Zo stanoviska k námietkam k správe z kontroly na mieste zo dňa 06. 02. 2014 zo dňa 26. 06. 2014 (zväzok II, č. l. 330-336) súd zistil, že toto vybavovala J.. F.E., a že k námietkam voči tzv. neoprávnenému podnikaniu sa MPSVaR SR, Sekcia riadenia ESF, okrem iného vyjadrilo, že: „Vzhľadom na skutočnosť, že prijímateľ podniká v zmysle Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov, mal mať oprávnenie na vykonávanie predmetných činností od začiatku ich vykonávania.“ K „spochybňovaniu zmyslu projektu a kompetencií komisie, ktorá tento projekt schvaľovala ani k námietke zaujatosti kontrolnej skupiny“ sa MPSVaR SR, Odbor overovania nezrovnalostí nevyjadrilo. Zo žiadosti o vylúčenie z konania členov kontrolnej skupiny z kontroly na mieste, zastavenie výkonu kontroly z dôvodu jej zmarenia zo dňa 29. 04. 2014 (zväzok II, č. l. 491-496) súd zistil, že W. A. namietal, okrem iného, že: · Rozhovor zo strany J.. Q. M.S. sa neviedol v duchu overovania projektovej a účtovnej dokumentácie, ktorá bola predmetom vyúčtovania zálohových platieb, ale v duchu nekompetentných otázok a narážok na spochybňovanie MPSVaR SR ako bolo možné podpísať takúto Zmluvu o NFP s konečným prijímateľom. · Konečný prijímateľ nechápal, čo je to za výkon kontroly, keď sa počas celého výkonu kontroly spochybňoval zmysel projektu a kompetencie komisie, ktorá tento projekt schvaľovala. · V konečnom vyjadrení W. A. žiadal o vylúčenie členov kontrolnej skupiny Sekcie riadenia ESF, a to vedúcu kontrolnej skupiny J.. V. F. a členov kontrolnej skupiny J.. Q. M. P. J.. V. Š. pre neprimeranú zaujatosť voči kontrolovanému subjektu a zrušiť a ukončiť kontrolu bez záverov z dôvodu jej zmarenia. Z vyjadrenia poškodeného MPSVaR k náhrade škody zo dňa 28. 10. 2015 (zväzok II, č. l. 314) vyplýva spresnenie informácií k spôsobenej škode s tým, že dňa 21. 10. 2015 si splnomocnený zástupca poškodeného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 118 621,37 Eur, nakoľko však v odstúpení od Zmluvy o poskytnutí NFP je uvedená rozdielna suma, a to 118 447,05 Eur, poškodený preveril dôvod rozdielu a zistil, že tento vznikol na základe skutočnosti, že prijímateľ dňa 15. 12. 2014 uhradil sumu 174,35 Eur. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v rámci výšky škody, ktorú si poškodený uplatňuje v trestnom konaní, uvádzať sumu 118 447,05 Eur (EÚ zdroj: 100 679,95 Eur a ŠR zdroj: 17 767,10 Eur, t. j. v pomere 85% k 15%). V odstúpení od zmluvy o udelení NFP (zväzok II, č. l. 315-320), názov Projektu „Nové služby CR v penzióne F.“, kód ITMS: 27110230522 zo dňa 13. 02. 2015 je, okrem iného, uvedené, že: · Prijímateľ mal počas realizácie projektu poskytovať činnosti súvisiace s podnikaním v oblasti cestovného ruchu a v súlade s prílohou 8.4 Príručky pre žiadateľa oprávnené kategórie SK NACE. · Kontrolou vykonanou pracovníkmi riadiaceho orgánu sa zistilo, že jediná oblasť, v ktorej Prijímateľ poskytoval služby, resp. v ktorej boli jeho pracovníci zamestnaní, sú ubytovacie a stravovacie služby. Naopak služby, ktoré sa Prijímateľ zaviazal realizovať a na ktoré sa zaviazal vytvoriť pracovné miesta, neboli registrované v Živnostenskom registri Okresného úradu Šaľa, čo samotný okresný úrad stanoviskom zo dňa 26. 11. 2013 potvrdil. · Cieľovou skupinou Projektu boli prijímatelia, ktorí sú mikro, malí alebo strední podnikatelia v oblasti cestovného ruchu a vytvorenie pracovných miest, ktoré priamo súviseli s podnikaním v oblasti cestovného ruchu. Táto podmienka Prijímateľom splnená bola vzhľadom na skutočnosť, že Prijímateľ pri predkladaní žiadosti potvrdil osvedčením zo živnostenského registra, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti ubytovacích služieb, čo Poskytovateľ považoval za oblasť, ktorá súvisí s cestovným ruchom. Aj preto Poskytovateľ poskytol Prijímateľovi NFP na vytvorenie konkrétnych pracovných miest, na ktoré bude mať Prijímateľ osobitné osvedčenie buď samostatne alebo prostredníctvom zodpovedného zamestnanca. · Prijímateľ v rámci realizovaného projektu čerpal finančné prostriedky na celkovú cenu práce zamestnancov prijatých na novovytvorené pracovné miesta, ktoré sú bližšie definované v schválenej Žiadosti o NFP. Vykonanou kontrolou sa zistilo pochybenie na strane Prijímateľa, ktoré spočívalo v tom, že v pracovných výkazoch novoprijatých zamestnancov boli vykazované činnosti, ktoré nezodpovedali skutočnosti a Prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť. · Prijímateľ svojím konaním úmyselne konal spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanoveniami Zmluvy a súvisiacej dokumentácie, a to v niektorých prípadoch aj opakovane. Je zrejmé, že Prijímateľ nie je schopný preukázať relevantné použitie finančných prostriedkov z NFP. · V zmysle ustanovenia článku 9 ods. 2.4 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok: „Na účely Zmluvy sa za podstatné porušenie Zmluvy zo strany Prijímateľa považuje porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré Prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy (najmä nezabezpečenia verejného obstarávania, resp. obchodnej verejnej súťaže alebo iné závažné porušenia zmluvných povinností)“.

· Na základe kontrolných zistení je konštatované, že Prijímateľ nevytvoril pracovné miesta, na ktorých vytvorenie sa zaviazal, a preto nesplnil podmienky stanovené Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP. Zároveň sa týmto konaním dopustil konania v rozpore s ustanovením článku 3 ods. 7 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré je podstatným porušením Zmluvy a zakladá právo Poskytovateľa na odstúpenie od zmluvy s okamžitou účinnosťou. · Konaním Prijímateľa došlo k viacnásobnému podstatnému porušeniu ustanovení Zmluvy. Prijímateľ sa svojím konaním dopustil porušenia ustanovenia článku 2 bod 2.4 Zmluvy: „Prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve v spojení s ustanoveniami čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. m), čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. h), čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť Zmluvy“. · Na základe predmetných porušení Poskytovateľ rozhodol tak, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zastúpení Implementačnou agentúrou pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia odstupuje od Zmluvy o poskytnutí NFP uzatvorenej s Prijímateľom: W. A. V. - C., miesto podnikania F. XXX, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, zapísaný v Živnostenskom registri ev. č.: 450-10291 Okresného úradu Šaľa. · Prijímateľ bol vyzvaný na vrátenie poskytnutého NFP vo výške 118 447,05 Eur, ktorý je v odstúpení od zmluvy presne ďalej vyšpecifikovaný. Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní vykonané aj pracovné výkazy svedkov R. M., C. F., P. A. P. P. A., a to: · pracovný výkaz č. 10 - R. M. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 951-953) · pracovný výkaz č. 11 - R. M. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 997-998) · pracovný výkaz č. 12 - R. M. za obdobie 9/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1032-1033) · pracovný výkaz č. 13 - R. M. za obdobie 10/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1075-1076) · pracovný výkaz č. 14 - R. M. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1107-1108) · pracovný výkaz č. 15 - R. M. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1150-1151) · pracovný výkaz č. 7 - R. M. za obdobie 4/2011 (zväzok č. II, č. l. 443-445) · pracovný výkaz č. 8 - R. M. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1260-1261) · pracovný výkaz č. 9 - R. M. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1294-1295) · pracovný výkaz č. 10 - C. F. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 954-955) · pracovný výkaz č. 11 - C. F. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1003-1004) · pracovný výkaz č. 12 - C. F. za obdobie 9/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1035-1036) · pracovný výkaz č. 13 - C. F. za obdobie 10/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1078-1079) · pracovný výkaz č. 14 - C. F. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1110-1112) · pracovný výkaz č. 15 - C. F. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1153-1154) · pracovný výkaz č. 8 - C. F. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1257-1258) · pracovný výkaz č. 9 - C. F. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1297-1298) · pracovný výkaz č. 10 - P. A. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 957-958) · pracovný výkaz č. 11 - P. A. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1000-1001) · pracovný výkaz č. 14 - P. A. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1113-1114) · pracovný výkaz č. 15 - P. A. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1144-1145) · pracovný výkaz č. 8 - P. A. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1263-1264) · pracovný výkaz č. 9 - P. A. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1300-1302) · pracovný výkaz č. 10 - P. A. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 960-961) · pracovný výkaz č. 11 - P. A. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 994-995) · pracovný výkaz č. 12 - P. A. za obdobie 9/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1038-1039) · pracovný výkaz č. 13 - P. A. za obdobie 10/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1072-1073) · pracovný výkaz č. 14 - P. A. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1116-1118) · pracovný výkaz č. 15 - P. A. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1147-1149) · pracovný výkaz č. 8 - P. A. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1269-1270) · pracovný výkaz č. 9 - P. A. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1291-1292) Z pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní práce, ktoré uzavrel prijímateľ NFP - W. A. V. - C. (príloha č. 2, č. l. 1-26) s osobami R. M., P. A., C. F., P. A. P. W. W. súd zistil, že tieto boli uzavreté presne na predmety činností a ich náplň deklarované v Žiadosti o NFP schválenej Riadiacim orgánom - MPSVaR SR. U R. M. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie sprievodca cestovného ruchu, ktorého úlohou je riadiť priebeh jednotlivých tuzemských i zahraničných zájazdov alebo podobných akcií a ich účastníkom poskytovať informačné, poradenské a prípadne ďalšie služby.

Opis pracovnej činnosti: · sprevádzanie jednotlivcov a skupín počas turistických zájazdov tuzemských a zahraničných; · pripravovanie odborného výkladu, naštudovanie si historických faktov a zaujímavostí; · poskytovanie odborného výkladu v materinskom a cudzom jazyku; · odpovede na otázky účastníkom zájazdu; · operatívne riešenie vzniknutých problémov; · príprava a zabezpečovanie programov a trás; · kontrola a koordinácia rozpisu cesty; · zabezpečovanie ostatných služieb; · vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor cestovného ruchu v regióne, ktorého úlohou bol prínos pre úspech podnikania, pričom ovláda organizačnú štruktúru služieb v cestovnom ruchu, vrátane stravovacích, ubytovacích a dopravných služieb, ovláda komunikácie na trhu cestovného ruchu, vrátane komercializácie predaja produktu cieľového miesta, prácu s verejnosťou, s médiami, vie komunikovať s novinármi s cieľom systematického informovania, zabezpečenia publicity a vytvárania pozitívneho imidžu regiónu, ovláda metódy marketingu a public relations, ovláda zásady hotelového manažmentu súvisiace s prevádzkou penziónu, spoločenského správania, spoločenský protokol, diplomatický protokol, zásady organizovania animačných aktivít a poskytovania kongresových služieb. Opis pracovnej činnosti: · predaj zájazdov a doplnkových služieb cestovného ruchu v danom regióne; · poskytovanie poradenstva v oblasti cestovného ruchu; · pracovanie s interným rezervačným systémom; · zodpovedanie za kontrolovanie a správnosť vyúčtovania cien; · uzatváranie zmlúv o obstaraní zájazdu; · zabezpečovanie osobnej, telefonickej, e-mailovej, prípadne faxovej komunikácie s klientmi; · navrhovanie a realizácia aktivít na podporu predaja; · realizácia mediálnych reklamných kampaní (tlač, rádio, TV, outdoor, internet) v spolupráci s reklamnými a mediálnymi agentúrami alebo bez nich; · prijímanie a vybavovanie nahlásených reklamácií a sťažností; · sťažnosti od hotelových hostí a ich celkovú spokojnosť; · spolupráca s manažérom pre tvorbu predaja produktov a balíkov CR, zisťovanie a meranie vplyvu marketingových aktivít na obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a dlhodobých prognóz predaja, ovplyvňovanie ceny produktov; · organizovanie zábavných a spoločenských akcií a aktivít v kontexte s ponukou trhu okolitých zábavných centier, lyžiarskych stredísk a aquaparkov...; · vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. U C. F. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, pričom jeho úlohou bolo profesionálne organizovať kongresové podujatia od ich prípravy, realizácie až po ukončenie. Opis pracovnej činnosti neuvedený. U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu. Opis pracovnej činnosti: · tvorba krátkodobých a dlhodobých marketingových plánov, realizovanie prieskumov trhu - zisťovanie dopytu, povedomia a znalosti značky; vnímanie produktov cien konkurencie; · monitorovanie aktivít konkurencie, porovnávanie produktov; · analyzovanie a porovnávanie cien s konkurenciou; · príprava produktov a balíkov CR v kontexte s prieskumom trhu; · aktivity v oblasti public relations - komunikácia s novinármi, tlačové správy; · riadenie výroby propagačných materiálov (katalógy, letáky, plagáty a mnohé iné); · vyhodnocovanie marketingových kampaní; · v spolupráci s organizátorom CR v regióne zisťovanie a meranie vplyvu marketingových aktivít na obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a dlhodobých prognóz predaja, ovplyvňovanie ceny produktov;

· zisťovanie spokojnosti zákazníkov v spolupráci s organizátorom CR v regióne, stretnutie so zákazníkmi, mystery shopping, vyhodnocovanie trhových informácií o produktoch; · budovanie vzťahov so zákazníkmi, partnermi, kolegami, médiami, manažmentom; · tvorba marketingového rozpočtu; · doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí; · vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. Svedok R. M. uzatvoril dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Sprievodca cestovného ruchu“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej živnosti uvedenej v prílohe č. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pod por. č. 52 - Sprievodca cestovného ruchu. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j. do 01. 01. 2011. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie sprievodca cestovného ruchu na 100%. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012, okrem iného, vyplýva, že predchádzajúca písomná pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa zmenila dňom 02. 06. 2011 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013. Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Organizátor cestovného ruchu v regióne“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej živnosti uvedenej v prílohe č. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pod por. č. 50 - Prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j. do 01. 01. 2011. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor cestovného ruchu v regióne na 100%. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 súd, okrem iného, zistil, že písomná pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa zmenila dňom 02. 06. 2012, okrem iného v tom, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013. Svedok C. F. uzatvoril dňa 1. 4. 2011 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Organizátor kongresov, medzinárodných festivalov“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahovému vymedzeniu voľnej živnosti uvedenej v zozname odporúčaných označení voľných živností zverejnenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.) pod poradovým č. 30.2 - Organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí - organizovanie kongresov a výstav. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j. do 01. 07. 2011. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor kongresov, medzinárodných festivalov na 100%. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 súd, okrem iného, zistil, že písomná pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa zmenila dňom 02. 06. 2011 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013. Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahovému vymedzeniu voľných živností uvedených v zozname odporúčaných označení voľných živností zverejnenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.) pod poradovými číslami 31.5, 31.9 - Reklamné a marketingové služby, Prieskum trhu a verejnej mienky. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j. do 01. 01. 2011. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu na 100%. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 súd, okrem iného, zistil, že písomná pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa zmenila dňom 02. 06. 2012 s tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013.

Svedok W. W. V.. uzatvoril dňa 13. 09. 2010 s W. A. V. - C. dohodu o vykonaní práce č.: 3/2010/SIA/ DBP v zmysle § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (príloha č. 2, č. l. 43-46) na druh práce manažér publicity, ktorý riadi úvodnú a záverečnú tlačovú konferenciu, zabezpečuje PR servis: tvorbu tlačovej správy so zverejnením, tvorbu inzerátu so zverejnením v zmysle Manuálu príručky o publicite, logá ESF, SIA, redakčný systém webstránky, perá s logom, tričká s logom, vlajky EÚ - SR a banner. Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 13. 09. 2010 do 31. 05. 2012. V pracovnej náplni (príloha č. 2, č. l. 47-48) má W. W. v popise pracovnej činnosti uvedené, že pod službami manažéra publicity sa na účely tejto zmluvy rozumie zabezpečenie publicity projektu v zmysle publikačného plánu projektu: 1. Pripravoval podklady pre grafické spracovanie reklamných tabúľ, plagátov a letákov pre Projekt. 2. Bol zodpovedný za označenie Projektu, jeho propagáciu a zabezpečenie informačných tabúľ na označenie centra školenia a školiacej miestnosti Projektu. 3. Mal riadiť úvodnú a záverečnú tlačovú konferenciu. 4. Mal zabezpečovať PR servis: tvorbu tlačovej správy so zverejnením, tvorbu inzerátu so zverejnením v zmysle Manuálu pre informovanosť a publicitu pre prijímateľov v rámci ESF, logá ESF, SIA, redakčný systém webstránky, perá s logom, tričká s logom, vlajky EÚ - SR, banner. Pri využívaní loga ESF s odkazom na Európsku úniu a logá OPZaSI, dodržiava pravidlá definované v Manuáli logotypu ESF a v Dizajn manuáli OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia (logotyp, proporcie, farebnosť logotypu, grafické prepojenia a ďalšie). 5. Mal vytvárať fotodokumentáciu, resp. audiovizuálne záznamy z realizácie aktivít Projektu. 6. Za každý mesiac mal spracovať pracovný výkaz. 7. Mal vykonávať prácu osobne, zodpovedne a riadne, dodržiavať podmienky dohodnuté v tejto zmluve o poskytnutí služby, dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok objednávateľa pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím. 8. Ako zamestnanec sa zaviazal zachovávať mlčanlivosť o výrobných, hospodárskych a iných skutočnostiach, o osobných údajoch, o ktorých sa dozvedel pri plnení úloh, ktoré v záujme objednávateľa majú byť utajené a nekonať v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Pracovná náplň bola podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 13. 09. 2010. K uvedenej dohode o vykonaní práce sa vzťahujú aj jej doplnky, a to dohody o zmene dohody o vykonaní práce zo dňa 31. 05. 2012 (príloha č. 2, č. l. 49) a zo dňa 30. 09. 2012 (príloha č. 2, č. l. 50). Na základe návrhu na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora bol na hlavnom pojednávaní vykonaný listinný dôkaz z prílohy č. 5 č. l. 1-9 - Usmernenie v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa, z ktorého však vyplýva, že usmernenie vychádza z platných právnych predpisov, ktorým je Nariadenie komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 Zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ako aj z metodického výkladu Centrálneho koordinačného orgánu k Systému riadenia ŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 4.2 zo dňa 27. augusta 2010 k prílohe č. 423-1 monitorovacia správa projektu. S prihliadnutím na to, že posudzovaná Zmluva o NFP uvedená v skutku obžaloby bola uzatvorená dňa 02. 07. 2010, ako aj na to, že toto usmernenie vychádzalo „z niečoho“, čo bolo platné a účinné dňa 27. 08. 2010, a zároveň na to, že z vykonaného dôkazu, ako obhajoba správne poznamenala, nevyplýva, kedy bolo usmernenie prijaté, kedy bolo účinné a ani z neho nevyplýva, akým spôsobom a či vôbec bolo zverejnené, či sa mal možnosť obžalovaný s ním vôbec oboznámiť, t. j. nebol preukázaný dátum účinnosti, spôsob zverejnenia ani možnosť oboznámenia sa s ním, súd považuje výpovednú hodnotu tohto dôkazu za spornú. Takéto usmernenie bolo prijaté po 27. 08. 2010, čo znamená po tom, ako bola zverejnená Výzva, aj ako bola uzatvorená Zmluva uvedená v skutku obžaloby. Z prílohy č. 5 na č. l. 10-11 bol vykonaný listinný dôkaz, a to Metodický výklad Centrálneho koordinačného orgánu k Systému riadenia ŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 4.2 vydaný 27. 08. 2010, v ktorom je, okrem iného, uvedené, že počet vytvorených pracovných miest - predstavuje čistý prírastok pracovných miest obsadených mužmi alebo ženami v subjekte prijímateľa za sledované obdobie. Vytvorené pracovné miesta musia vzniknúť v priamej súvislosti s realizovaným podporeným

projektom, t. j. bez realizácie podporeného projektu by nevznikli. Medzi vytvorené pracovné miesta patria aj pracovné miesta vzniknuté v dôsledku nárastu miery využívania kapacít podporených projektom. Ďalej je uvedená definícia vytvoreného pracovného miesta. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k tomuto dôkazu vyjadril, že prokurátor nepreukázal, kedy bol uvedený metodický výklad zverejnený, akým spôsobom, ani či mal obžalovaný aspoň možnosť sa s uvedeným metodickým výkladom oboznámiť. Z uvedeného metodického výkladu nevyplýva ani skupina subjektov, ktorej bol tento výklad adresovaný a v každom prípade z neho nevyplýva, že bol adresovaný skupine prijímateľov ako takých. Preto má obžalovaný za to, že tento dôkaz je v tomto konaní irelevantný. Z uvedeného dôkazu ani nevyplýva podmienka, že novovytvorené pracovné miesto by nemohlo byť obsadené predchádzajúcim zamestnancom obžalovaného. Ďalej súd vykonal na základe návrhu prokurátora na doplnenie dokazovania z prílohy č. 5 na č. l. 47-97 aj Usmernenie Riadiaceho orgánu č. N3/2007 platné 30. 08. 2010 účinné od 01. 09. 2010, avšak, ako aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu správne poznamenal, uvedené usmernenie nadobudlo účinnosť až po uzatvorení Zmluvy o NFP. Okrem toho obhajoba poukázala na to, že záväznosť tohto usmernenia je obmedzená na subjekty zapojené do Systému riadenia implementácie a kontroly, pričom prijímateľ nie je subjektom, ktorý je zapojený do tohto systému, a preto považuje vykonaný dôkaz v tomto konaní za irelevantný. Zároveň súd na hlavnom pojednávaní vykonal podľa § 269 Trestného poriadku v rámci návrhov na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného ako listinné dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnancov C. F., P. A., P. A. P. R. M., konkrétne: Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: C. F. · prieskum trhu zameraný na záujem o výmenu odborných poznatkov - 01. 07. 2011 (zväzok č. II, č. l. 212) · analýza prieskumu - 06. 07. 2011 (zväzok č. II, č. l. 213) · príprava produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber nápadov - 13. 07. 2011 - 15. 07. 2011 (zväzok č. II, č. l. 214) · doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí - 20. 07. - 22. 07. 2011 (zväzok č. II, č. l. 215) · orientácia v oblasti pripravovaných akcií na rok 2012 - 08. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 216) · príprava aktivít pre hostí, starostlivosť o zákazníkov - 09. 09. 2011 (zväzok č. II, č. l. 217) · romantický víkend (zväzok č. II, č. l. 218) · romantický predĺžený víkend (zväzok č. II, č. l. 219) · turistický víkend (zväzok č. II, č. l. 227) · turistický víkend II, III, IV, V (zväzok č. II, č. l. 228-231) · tvorba a navrhovanie doplnkových a alternatívnych služieb na jar 2012 - 05. 12. 2011 (zväzok č. II, č. l. 232-233) Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: P. A. · konzultácia s R. M.Ö. - sprievodcom CR - 01. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 235) · balíky cestovného ruchu na leto 2011 (zväzok č. II, č. l. 236-237) · tvorba marketingového plánu predaja - 16. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 238-239) · analýza konkurencie v podobných produktoch v cestovnom ruchu v okolí - 11. 10. 2011 (zväzok č. II, č. l. 240-241) · cenotvorba pre balíky cestovného ruchu v zime 2011 - 21. 11. 2011 (zväzok č. II, č. l. 242-243) · aktivity spojené s prebiehajúcimi balíkmi CR pre zimu 2011 - 12. 12. 2011 (zväzok č. II, č. l. 244-245) · prieskum trhu a tvorba návrhov produktov na leto 2011 - 19. 05. 2011 (zväzok č. II, č. l. 246-247) Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: P. A. · príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber nápadov - 09. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 249-250) · pobyt v penzióne F. so zájazdom v regióne bohatého dedičstva (zväzok č. II, č. l. 251) · telefonický prieskum zameraný na produkty konkurencie (zväzok č. II, č. l. 252) · príprava produktov pre víkendové pobyty jeseň 2011 - 18. 10. 2011 (zväzok č. II, č. l. 253-254) Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: R. M. · operatívna príprava produktov na leto 2011 - 05. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 256-257) · monitorovanie produktov konkurencie - 11. 10. 2011 (zväzok č. II, č. l. 258-259) · tvorba doplnkových služieb na zimu - 18. 11. 2011 (zväzok č. II, č. l. 260-261) K uvedeným dôkazom, ktoré boli predložené v prípravnom konaní na vyžiadanie vyšetrovateľovi zo strany obžalovaného, súd vykonal aj odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k týmto

dôkazom (zväzok č. II, č. l. 263-264), v ktorej je uvedené, okrem iného, to, že dokumenty, ku ktorým vyšetrovateľ žiada vyjadrenie, boli predložené zo strany prijímateľa až na jeho písomné vyžiadanie v rámci prebiehajúceho trestného stíhania. Tieto dokumenty neboli nikdy predložené poskytovateľovi. Z uvedeného poskytovateľ nadobúda dojem, že tieto dokumenty vyhotovil prijímateľ dodatočne a účelovo. Dokumenty nespĺňajú povinné náležitosti a nakoľko boli predložené dodatočne, je irelevantné posudzovať dopad týchto dokumentov na oprávnenosť výdavkov. V rámci realizácie projektu mali byť dokumenty priložené k pracovným výkazom, nakoľko mali hodnoverne preukazovať činnosti uvádzané v týchto pracovných výkazoch, čo však prijímateľ nezabezpečil. V čase konania kontroly na mieste a aj v následných námietkach neboli predložené žiadne dokumenty, ktoré by dodatočne preukázali oprávnenosť činností uvádzaných v predkladaných pracovných výkazoch. Z uvedeného dôvodu zaslané dokumenty nemajú žiadny vplyv na kroky vykonané Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na základe prijatého návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní vykonaný aj dôkaz - žiadosť o metodické vyjadrenie - odpoveď Ministerstva financií Slovenskej republiky, sekcia európskych fondov, certifikačný orgán zo dňa 05. 05. 2015 (zväzok č. VI, č. l. 1649-1650), v ktorom je uvedené, že: „V nadväznosti na list JUDr. Milana Žoldoša zo dňa 5. mája 2015, v rámci ktorého požiadal o metodické usmernenie k povahe finančných prostriedkov, ktoré sú poskytované prijímateľom v rámci programového obdobia 2007- 2013 formou nenávratného finančného príspevku, k položeným otázkam zasielame odpovede certifikačného orgánu (ďalej len „CO“) a odboru rozpočtovej regulácie sekcie rozpočtovej politiky: 1) Zaraďujú sa prostriedky Európskej únie (§ 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“)) do príjmov štátneho rozpočtu? Odpoveď: Áno, v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., okrem prostriedkov poskytnutých v rámci cieľa Európska územná spolupráca a prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, ktoré sa podľa osobitných predpisov vedú na mimorozpočtovom účte. 2) V ktorom momente vstupujú prostriedky Európskej únie do príjmov štátneho rozpočtu? Odpoveď: Po schválení súhrnnej žiadosti o platbu certifikačným orgánom a ich prevode z osobitného mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR na príjmové účty subjektov plniacich úlohu platobných jednotiek vstupujú prostriedky EÚ do skutočných príjmov štátneho rozpočtu. 3) Stávajú sa prostriedky Európskej únie vstupom do príjmov štátneho rozpočtu súčasťou štátneho rozpočtu? Odpoveď: Áno. 4) Sú prostriedky Európskej únie rozpočtované na výdavkových účtoch príslušných rozpočtových kapitol (riadiacich orgánov)? Odpoveď: Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. sa na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu rozpočtujú v štátnom rozpočte príslušné výdavky, t. j. prostriedky Európskej únie sú rozpočtované na úrovni príjmov podľa § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. a na použitie týchto prostriedkov sa rozpočtujú príslušné výdavky podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona. 5) Ak sa prostriedky Európskej únie stali súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, považuje sa v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. celý nenávratný finančný príspevok poskytnutý prijímateľovi z výdavkových účtov príslušnej rozpočtovej kapitoly (riadiaceho orgánu) za de iure poskytnutý zo štátneho rozpočtu SR? Odpoveď: Áno. 6) Je možná situácia, aby prostriedky EÚ po vstupe do štátneho rozpočtu SR (viď otázka č. 2, 3) súčasne patrili aj do rozpočtu EÚ? Odpoveď: Nie. 7) Na aký účel slúži označovanie častí poskytovaných prostriedkov za prostriedky ES v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku? Odpoveď: Na jednoznačnú identifikáciu časti nenávratného finančného príspevku určeného za prostriedky EÚ. Zároveň je potrebné v tomto pomere predmetné prostriedky (v prípade potreby) vrátiť na rôzne účty - prostriedky Európskej únie schválené zo strany CO sa vracajú na účet CO, prostriedky Európskej únie neschválené CO a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie sa vracajú na účty platobných jednotiek.

8) Používa sa na označenie prostriedkov Európskej únie (v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z.) v rámci implementácie jednotlivých projektov a operačných programov aj označenie prostriedky Európskych spoločenstiev (Spoločenstva), pričom sa však jedná o totožné prostriedky? Odpoveď: Áno. 9) Poskytujú sa prostriedky Európskej únie prijímateľom priamo z osobitného účtu Ministerstva financií SR (osobitný účet MF SR v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.)? Odpoveď: Postup, ktorý sa nevzťahuje na Program cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013: Prostriedky Európskej únie sú z osobitného mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR prevádzané na príslušný príjmový účet platobnej jednotky zriadený v Štátnej pokladnici po schválení súhrnnej žiadosti o platbu na základe čiastkového výkazu výdavkov predloženého platobnou jednotkou. Následne sú prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie z príslušného výdavkového účtu platobnej jednotky prevedené na účet prijímateľa v súlade s § 8 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Postup, ktorý sa vzťahuje na Program cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013: Prostriedky Európskej únie sú prevádzané z mimorozpočtového účtu certifikačného orgánu na účet vedúceho partnera v súlade s § 10 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na spolufinancovanie v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013 sú prevádzané platobnou jednotkou na účet vedúceho partnera / hlavného cezhraničného partnera v Slovenskej republike bez ohľadu na jeho právnu formu efektívnym tokom peňazí z výdavkového účtu platobnej jednotky. Zároveň platí, že pre prijímateľov - štátne rozpočtové organizácie platobná jednotka zabezpečuje prevod prostriedkov na realizáciu projektu rozpočtovým opatrením prostredníctvom úpravy limitov výdavkov za prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie: viazaním výdavkov v rozpočte platobnej jednotky a navýšením limitov výdavkov prijímateľa. 10) Akú skutočnosť je možné označiť na neoprávnené zadržanie prostriedkov Európskej únie prijímateľom? Odpoveď: Akékoľvek porušenie legislatívy Európskej únie vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by mohlo byť poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo rozpočtov nimi spravovaných, a to buď znížením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných v mene Európskej únie alebo započítaním neoprávnenej výdavkovej položky do rozpočtu Európskej únie. Kto použije alebo predloží, úmyselne alebo z nedbanlivosti, falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, takým spôsobom, že sa umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, dopustí sa trestného činu „Poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev“ v zmysle Trestného zákona (§ 261 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). CO nie je orgánom činným v trestnom konaní a nie je v jeho kompetencii vykladať ustanovenia Trestného zákona.“ Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k tomuto dôkazu vyjadril, že uvedený dôkaz preukazuje názor subjektu, ktorý je zodpovedný za celé finančné riadenie, ako aj za štátny rozpočet ako taký, má v gescii aj zákon o rozpočtových pravidlách a z uvedeného dôkazu vyplýva podľa obhajoby jednoznačne, že prijímateľovi nie sú poskytované prostriedky Európskej únie de lege lata, ale iba prostriedky iného subjektu, a to Slovenskej republiky. Takže obhajoba má za to, že ani v tomto prípade obžalovanému neboli poskytnuté prostriedky Európskej únie, a preto ju nemohol ani poškodiť. Z ďalšieho prijatého návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného, a to správy z vládneho auditu č. A 467 K 2987, auditované obdobie 11. 08. 2011 - 10. 07. 2012 - strana 1-2 + odporúčania na základe zisteného stavu na riadiacom orgáne - strana 74-75 (zväzok č. VI, č. l. 1651-1652), súd zistil, že auditovanými osobami boli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, riadiaci orgán pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia; Fond sociálneho rozvoja, sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia; Sociálna implementačná agentúra, sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom

pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) s tým, že: 1. Audítorská skupina odporučila riadiacemu orgánu vyžadovať od prijímateľov reálne vykazovanie aktivít na základe skutočne odpracovaných hodín na jednotlivých aktivitách, nakoľko hrozí riziko, že sú vypracovávané a vykazované riadiacemu orgánu formálne, čím nezabezpečujú spoľahlivú podpornú dokumentáciu na preukázanie oprávnenosti výdavkov. 2. Audítorská skupina odporučila auditovaným osobám neuplatňovať limity oprávnenosti výdavkov stanovené aktualizáciami č. 8, 9 a 10 Usmernenia Riadiaceho orgánu č. N3/2007 (Metodické usmernenie k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013) (ďalej len „aktualizácie“) na výdavky uplatňované na základe zmlúv o poskytnutí NFP (ďalej len „zmluvy“), ktoré nadobudli platnosť a účinnosť pred dňom nadobudnutia platnosti a účinnosti jednotlivých aktualizácií. Z odôvodnenia tohto odporúčania pod bodom č. 2 vyplýva, že je to z dôvodu, že dochádza k porušeniu jedného zo základných princípov právneho štátu, a to zákazu retroaktivity právnych noriem. O daný princíp sa v odôvodnení svojho uznesenia opiera napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie z 29. 06. 2010, sp. zn. 4Cdo 98/2010), cit.: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL.ÚS 16/95).“ Slovným spojením uvádzaným v zmluvách „v zmysle neskorších aktualizácií“ možno rozumieť len aktualizácie platné a účinné v čase platnosti a účinnosti danej zmluvy, nie následne. Taktiež jednostranný právny úkon zo strany riadiaceho orgánu nemôže mať za následok zmenu podstatnej náležitosti zmluvy, obsahu zmluvy (zmenu schváleného rozpočtu). Na základe vyššie uvedeného audítorská skupiny odporučila neuplatňovať limity oprávnenosti výdavkov stanovené aktualizáciami na výdavky uplatňované na základe zmlúv, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť pred dňom nadobudnutia platnosti a účinnosti jednotlivých aktualizácií. V danom prípade je možné limity uplatňovať len na základe riadne uzatvoreného dodatku k zmluve. Obžalovaný sa k tomuto dôkazu vyjadril prostredníctvom obhajcu tak, že v tomto konaní nie je predmetom uplatňovanie aktualizácie č. 8, 9 a 10 daného usmernenia N3/2007, ktoré bolo zo strany prokurátora vykonané len v znení č. 7, avšak poukazuje na názor Ministerstva financií, resp. auditujúceho orgánu, ktoré je voči riadiacemu orgánu aj jeho implementačným agentúram nadriadeným orgánom v zmysle zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite, a tento názor spočíva v závere, že riadiaci orgán môže posudzovať alebo uplatňovať podmienky oprávnenosti, resp. neoprávnenosti výdavkov len v tom znení dokumentov, ktoré boli platné a účinné k dátumu podpisu zmluvy ako takej, nie neskôr, pretože potom dochádza vlastne k zmene pravidiel počas hry, že neskoršie aktualizácie toho daného usmernenia nemôžu byť posudzované alebo nemôžu byť brané ako za kritérium, podľa ktorého sa posudzuje oprávnenosť alebo neoprávnenosť výdavkov. Preto má obhajoba za to, že tento dôkaz preukazuje, že penzum dokumentov, podľa ktorých sa môže posudzovať aj konanie obžalovaného, je možné skúmať iba k dátumu podpisu a účinnosti zmluvy o NFP ako takej, nie neskorších. V nadväznosti na to boli na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie listinné dôkazy na základe návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného, a to oznam - aktualizácia Príručky pre prijímateľa, zdroj: www.rra-nitra.sk <http://www.rra-nitra.sk>, strana 1 (zväzok č. VI, č. l. 1653) a oznam - aktualizácia Príručky pre prijímateľa, zdroj: webové sídlo Slovenskej asociácie partnerstiev sociálnej inklúzie www.sapsi.webnode.sk <http://www.sapsi.webnode.sk>, strana 1 (zväzok č. VI, č. l. 1654), z ktorých súd zistil, že Príručka pre prijímateľa bola aktualizovaná na základe externého pokynu č. 01/2011 prijatím Dodatku č. 3 s účinnosťou od 20. 03. 2012 s tým, že bola doplnená nová príloha: Usmernenie v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa z dôvodu zadefinovania jednoznačných podmienok na naplnenie vytvoreného pracovného miesta, nakoľko sa často opakoval problém s výkladom novovytvoreného pracovného miesta. Vyhodnotenie dokazovania Súd vyhodnotil k podstate sa viažuce vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, ktorý sa k jeho spáchaniu nepriznal, pričom ale vykonané dôkazy svedčia o tom, že sa skutku dopustil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na začiatok sa žiada predoslať, že v konaní pred súdom sa medzi sporovými stranami uplatňoval predimenzovaný formálne právny prístup, obhajoba prispôsobila svoju obranu prokurátorovi, vetvenie sporu budilo dojem, že sa nekoná len o obžalobe prokurátora, ale skôr o správe z kontroly na mieste a

jej následkoch, až po odstúpenie poskytovateľa NFP od Zmluvy o NFP, a toto v súhrne posunulo spor medzi stranami podľa názoru súdu na nesprávne argumentačné pole. Súd v tomto ohľade uplatnil prirodzeno-právny prístup zameraný na vyabstrahovanú podstatu skutkových zistení a na riešenie základnej otázky, a to, či refundácia miezd obžalovanému za to, čo vykonával, resp. nevykonával prostredníctvom svojich zamestnancov, s ohľadom na ich pracovnú náplň vyplývajúcu z pracovných zmlúv, z NFP tvoreného prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR (bod 2.5. Zmluvy o poskytnutí NFP), bola skutočne zo strany obžalovaného oprávnená, t. j. či mal na ňu vôbec právo a dospel k jednoznačnému záveru, že nie. Vzhľadom na to, že súd konal o obžalobe, resp. skutku uvedenom v obžalobe a nie o správe z kontroly na mieste, ktorá je len dôkazom v trestnom konaní, najskôr bolo potrebné si osvetliť materiálnu stránku trestnej veci, t. j. podstatu skutkových zistení a až od nej sa odvinúť pri právnom posúdení veci. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti. Dňa 02. 07. 2010 bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami, a to poskytovateľom - Ministerstvo práve, sociálnych vecí a rodiny ako riadiacim orgánom pre Operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia, v zastúpení Sociálna implementačná agentúra ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom a prijímateľom W. A.V., K. D. V. - C., so sídlom F. XXX, XXX XX F., zapísanom v živnostenskom registri pod č. 450-10291, IČO: XX XXX XXX Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „Zmluva o NFP“ alebo „Zmluva“) (zväzok č. II, č. l. 265-299) v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ďalších zákonných ustanovení uvedených v bode 1.3. Zmluvy. Predmetom Zmluvy podľa bodu 2.1. bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom schválenej Žiadosti o NFP - „Nové služby CR v penzióne F.“. Podľa bodu 2.2. účelom tejto Zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného Projektu prijímateľa, a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre Operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaný fondom: Európsky sociálny fond, prioritná os: 1. Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie: 1.2. Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, schéma de minimis: DM - 3/2008 - Schéma podpory tvorby a udržania pracovných miest formou podpory SZČO a tvorby a udržania pracovných miest u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v znení neskorších dodatkov. V zmysle bodu 2.4. sa prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve a Projekt realizovať riadne a včas. Podľa Všeobecných zmluvných podmienok pod výrazom riadne sa rozumie konanie, resp. nekonanie v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES a s príslušnou Príručkou pre žiadateľa o NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, príslušnou Schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013. Podľa bodu 3.1. poskytovateľ a prijímateľ sa dohodli, okrem iného, na nasledujúcom: b) celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít Projektu predstavujú sumu 176 838,03 Eur, c) poskytovateľ poskytne prijímateľovi NFP do výšky 167 996,13 Eur, čo predstavuje 95% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu uvedených v bode 3.1. písm. b) tohto článku Zmluvy, d) prijímateľ zabezpečí vlastné zdroje financovania Projektu vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu uvedených v bode 3.1. písm. b) tohto článku Zmluvy a zabezpečí ďalšie vlastné zdroje financovania Projektu na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov Projektu, vrátane výdavkov neoprávnených na financovanie zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie v dôsledku výpočtu finančnej medzery. Podľa bodu 3.3. sa prijímateľ zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. V zmysle bodu 5.5. sa pre účely Zmluvy definícia pojmu „celkové oprávnené výdavky“ uvedená vo Všeobecných zmluvných podmienkach nepoužije a za „celkové oprávnené výdavky“ sa podľa Zmluvy považujú oprávnené výdavky prijímateľa, ktoré výlučne súvisia s realizáciou aktivít Projektu....., pričom v zmysle bodu 5.7. „špecifickými typmi výdavkov“ sú aj výplata miezd a odvody z miezd.

Podľa bodu 6.3. neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy boli: 1. Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí NFP, 2. Predmet podpory NFP (t. j. Žiadosť o NFP), 3. Podpisové vzory. Prijímateľ týmto vyhlásil, že sa s obsahom príloh Zmluvy oboznámil a súhlasil, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný. Podľa bodu 6.5. prijímateľ vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť Projektu na poskytnutie NFP v zmysle podmienok, ktoré viedli k schváleniu Žiadosti o NFP pre projekt uvedený v článku 2 Zmluvy. Podľa bodu 6.6. prijímateľ vyhlásil, že všetky vyhlásenia pripojené k Žiadosti o NFP, ako aj zaslané poskytovateľovi pred podpisom Zmluvy o poskytnutí NFP sú pravdivé a zostávajú účinné pri podpise Zmluvy v nezmenenej forme. V zmysle Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) (zväzok č. II, č. l. 270-297) sa zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán sa budú ďalej spravovať príslušnou Príručkou pre žiadateľa o NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, príslušnou Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, príslušnou Schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013. V zmysle článku 1.1 VZP sa prijímateľ zaviazal dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami. Podľa článku 1.2 VZP prijímateľ zodpovedal poskytovateľovi za realizáciu aktivít Projektu v celom rozsahu bez ohľadu na osobu, ktorá Projekt skutočne realizuje. V zmysle článku 7.1 VZP bol prijímateľ povinný zrealizovať schválený Projekt v súlade so Zmluvou. V zmysle článku 9 bod 2.4 VZP sa na účely Zmluvy za podstatné porušenie Zmluvy zo strany prijímateľa považovalo, okrem iného, najmä: b) opakované nárokovanie neoprávnených výdavkov Projektu; c) preukázané porušenie právnych predpisov SR a ES v rámci realizácie aktivít Projektu súvisiacich s činnosťou prijímateľa; d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývali zo Zmluvy; g) v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov; h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s podmienkami Zmluvy zo strany prijímateľa; l) porušenie článku 6 bod 6.5. a 6.6. Zmluvy o poskytnutí NFP. Podľa článku 12 bod 3 VZP bol prijímateľ počas výkonu kontroly / auditu povinný najmä preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy. V zmysle článku 12 bod 6 písm. b) VZP oprávnené osoby na výkon kontroly / auditu boli oprávnené požadovať od prijímateľa, aby predložil aj výstupy Projektu v zmysle požiadaviek oprávnených osôb na výkon kontroly / auditu. Z Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9) súd, okrem iného, zistil, že oprávnenými aktivitami boli: · Aktivita 1: Tvorba nových pracovných miest · Aktivita 2: Udržanie novovytvorených pracovných miest · Aktivita 3: Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta, ide o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach: · zvyšovanie jazykových zručností, · rozširovanie psycho-sociálnych zručností, · zvyšovanie manažérskych zručností, · rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. Oprávnení žiadatelia museli mať oprávnenie podnikať v oblastiach vymedzených v Príručke pre žiadateľa, pomoc sa vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu, bližšia špecifikácia oprávnenosti žiadateľa bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. V rámci predmetnej výzvy nebolo povolené vytváranie partnerstiev.

Oprávnenými cieľovými skupinami v rámci realizovaných aktivít boli: · mikro, malí a strední podnikatelia a SZČO - využívajúci poradenské služby pri podpore podnikania a podpore zamestnanosti, rozvíjajúci podnikanie a konkurencieschopnosť firmy v oblasti cestovného ruchu, · zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), · zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), predovšetkým z radov: · záujemcov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), · znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Bližšia špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. Aby bol výdavok oprávnený, musel spĺňať nasledovné podmienky: Bod 1. Výdavky sú oprávnené pre príspevok z ESF, ak vznikli za účelom realizácie projektu ..... Výdavky musia byť vynaložené za účelom realizácie projektu ..... Bod 2. Je vynaložený na projekt schválený riadiacim orgánom / sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre príslušný OP a realizovaný v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP. Bod 5. Je vynaložený v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. Zákonník práce, Občiansky zákonník). Bod 7. Spĺňa podmienky hospodárnosti (minimalizácie výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu), efektívnosti (maximalizácie pomeru medzi vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít projektu a priama väzba na ne) a účinnosti (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky). Bližšia špecifikácia oprávnených výdavkov bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. Ďalšie informácie k výzve boli bližšie špecifikované v jej prílohách, najmä však v Príručke pre žiadateľa o NFP, ktoré tvorili súčasť výzvy a boli pre žiadateľa o NFP záväzné. Medzi prílohy výzvy, okrem iného, patrila aj Príručka pre žiadateľa o NFP. Z Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103) súd, okrem iného, zistil, že: V zmysle bodu 2.2 - Oprávnenosť žiadateľa sa: · pomoc vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu uvedené v prílohe č. 8.4 tejto príručky a · žiadateľ bol oprávnený len v prípade, ak v čase podávania Žiadosti o NFP mal v predmete podnikania zapísané činnosti, v rámci ktorých požadoval poskytnutie NFP a bol oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti, zároveň bol žiadateľ povinný splniť požiadavky stanovené právnymi predpismi relevantnými pre konkrétny predmet podnikania. V prílohe č. 8.4 boli uvedené činnosti - oprávnené kategórie SK NACE, medzi ktoré patrila aj kategória pod č. 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie. V bode č. 2.4 boli uvedené oprávnené aktivity, ktorých zadefinovanie bolo v podstate zhodné s tým, čo je uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP. V bode č. 2.5 bola zadefinovaná oprávnenosť cieľovej skupiny, rovnako v podstate zhodne s tým, čo bolo uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, pričom rovnako ako v uvedenej výzve definícia novovytvoreného pracovného miesta odkazovala na Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50 a definícia záujemcov o zamestnanie odkazovala na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Iná bližšia definícia uvedených dvoch pojmov sa v Príručke pre žiadateľa nenachádzala. Pod bodom č. 2.6 boli uvedené oprávnené výdavky, a tieto boli v rozsahu, ktorý súd už uviedol pri opise dôkazu - Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, tiež v podstate zhodné. V rámci Príručky pre žiadateľa o NFP boli upresnené oprávnené výdavky podľa jednotlivých oprávnených aktivít, a to najmä priame výdavky, pod ktoré patrili Aktivita 1 - Tvorba nových pracovných miest a Aktivita 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, v rámci ktorých bolo uvedené, že oprávnenou cieľovou skupinou v rámci tejto aktivity boli zamestnanci prijatí na novovytvorené pracovné miesta, ktorí vykonávali prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere s tým, že mzdy zamestnancov boli oprávneným výdavkom.

Zo Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37) súd, okrem iného, zistil, že žiadateľ W. A. V. - C. žiadal o poskytnutie NFP na realizáciu Projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ s tým, že v rámci podrobného opisu Projektu uviedol, že vytvorí pracovné miesta pre pracovné pozície: · sprievodca cestovného ruchu, · organizátor cestovného ruchu v regióne, · organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, · manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, · recepčná, pričom náplň každej pracovnej pozície v žiadosti popísal. V profile žiadateľa uviedol názov SK NACE pod č. 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie. Za cieľ projektu si určil vytvorenie podmienok pre vzdelávací proces, v rámci ktorého sa vytvorí priestor pre tvorbu nových pracovných miest a špecifickým cieľom projektu bolo zvýšenie kvality služieb v oblasti cestovného ruchu a poskytnutie novým zamestnancom pracovné miesta. V kolónke Spôsob realizácie projektu obžalovaný uviedol, okrem iného, že v rámci vzdelávacieho procesu vo vnútri organizácie si novoprijatí zamestnanci budú v procese implementácie rozvíjať svoje zručnosti. Do procesu rozvoja zručností bude pozvaných 5 frekventantov, ako aj samotný majiteľ, ktorí získajú certifikát. K zdôvodneniu vhodnosti realizácie projektu obžalovaný uviedol, že malo ísť o zvýšenie kvality služieb v oblasti cestovného ruchu, poskytnutie novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a uplatňovať nové efektívne formy práce a zvyšovať odbornosť a kvalitu služieb poskytovaných zamestnancami žiadateľa, u ktorých má dôjsť aj k zvýšeniu ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v oblastiach zvyšovania jazykových zručností, rozširovania psycho-sociálnych zručností, zvyšovania manažérskych zručností, rozširovania špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. V bode 17 Žiadosti obžalovaný vyhlásil, že spĺňa podmienky oprávnenosti žiadateľa uvedené v príslušnej Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, a zároveň, že sa zaväzuje bezodkladne písomne informovať poskytovateľa o všetkých zmenách, ktoré sa týkajú uvedených údajov a skutočností. Príloha č. 1 Žiadosti o NFP tvorila opis projektu, pričom v rámci bodu 1.3 - Popis cieľovej skupiny a jej potrieb bolo uvedené, že majiteľka firmy určila výberové kritériá pre zabezpečenie personálnych kapacít, t. j. na prijatie vhodných zamestnancov, medzi ktoré patrili v prvom rade aj kvalifikácia odborné znalosti; praktické skúsenosti v oblasti poskytovania stravovacích a ubytovacích služieb; a znalosť cudzích jazykov s tým, že novoprijatí zamestnanci na novovytvorené pracovné miesta budú vybraní v zmysle diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku a výsledkom bude odborný posudok, ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov pre príslušné novovytvorené pracovné miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou. Malo sa jednať o 5 osôb - zamestnancov, ktorí budú prijatí na novovytvorené pracovné miesta, najmä z radov záujemcov o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a to najmä absolventov vysokých a stredných škôl. Pod bodom 2.1 - Popis cieľov projektu bolo, okrem iného, uvedené, že v rámci projektu malo ísť o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach: · zvyšovanie jazykových zručností, · rozširovanie psycho-sociálnych zručností, · zvyšovanie manažérskych zručností, · rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. Cieľom projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ mala byť rozvinutá zručnosť zúčastnených s tým, že zmyslom projektu bolo zapojiť viac ako 5 nových zamestnancov do procesu vzdelávania, v rámci ktorého získajú zručnosti v oblasti cestovného ruchu, hlavne v predaji produktov a služieb okolitého regiónu potrebných pre jeho rozvoj. V rámci diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku je uvedené, že výsledkom tejto aktivity pod bodom 1 - Tvorba nových pracovných miest je odborný posudok, ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov pre príslušné novovytvorené pracovné miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou. Zamestnanci a SZČO mali byť vyškolení v aktivitách: · sebapoznávanie, · poznávanie iných, · interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra,

· konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra, · stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra, · manažment času a vedenia porád, · budovanie tímu a tímová spolupráca, · marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina, · manažment a marketing podnikov cestovného ruchu, · kongresové služby, · anglický jazyk pre pokročilých. Merateľnými ukazovateľmi Projektu boli, zjednodušene napísané, okrem iného, počet novovytvorených pracovných miest, počet udržaných pracovných miest a počet zamestnancov úspešne absolvujúcich vzdelávací program (Predmet podpory NFP - príloha č. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP). Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Šaľa, odbor živnostenského podnikania zo dňa 26. 11. 2013 (zväzok II, č. l. 358-359) súd zistil, že podnikateľ W. A. V. - C., F. XXX, XXX XX F. mal v rozhodnej dobe v predmete podnikania: · ubytovacie služby bez prevádzkovania pohostinských činností - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008; · pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008; · kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008; · poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu - vznik živnostenského oprávnenia 08. 12. 2009. Na základe vyššie uvedeného obžalovaný konal nasledovne. Z pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní práce, ktoré uzavrel prijímateľ NFP - W. A. V. - C. (príloha č. 2, č. l. 1-26) s osobami R. M., P. A., C. F., P. A. P. W. W. súd zistil, že tieto boli uzavreté presne na predmety činností a ich náplň deklarované v Žiadosti o NFP schválenej Riadiacim orgánom - MPSVaR SR. U R. M. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie sprievodca cestovného ruchu, ktorého úlohou je riadiť priebeh jednotlivých tuzemských i zahraničných zájazdov alebo podobných akcií a ich účastníkom poskytovať informačné, poradenské a prípadne ďalšie služby. Opis pracovnej činnosti: · sprevádzanie jednotlivcov a skupín počas turistických zájazdov tuzemských a zahraničných; · pripravovanie odborného výkladu, naštudovanie si historických faktov a zaujímavostí; · poskytovanie odborného výkladu v materinskom a cudzom jazyku; · odpovede na otázky účastníkom zájazdu; · operatívne riešenie vzniknutých problémov; · príprava a zabezpečovanie programov a trás; · kontrola a koordinácia rozpisu cesty; · zabezpečovanie ostatných služieb; · vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor cestovného ruchu v regióne, ktorého úlohou bol prínos pre úspech podnikania, pričom ovláda organizačnú štruktúru služieb v cestovnom ruchu, vrátane stravovacích, ubytovacích a dopravných služieb, ovláda komunikácie na trhu cestovného ruchu, vrátane komercializácie predaja produktu cieľového miesta, prácu s verejnosťou, s médiami, vie komunikovať s novinármi s cieľom systematického informovania, zabezpečenia publicity a vytvárania pozitívneho imidžu regiónu, ovláda metódy marketingu a public relations, ovláda zásady hotelového manažmentu súvisiace s prevádzkou penziónu, spoločenského správania, spoločenský protokol, diplomatický protokol, zásady organizovania animačných aktivít a poskytovania kongresových služieb. Opis pracovnej činnosti: · predaj zájazdov a doplnkových služieb cestovného ruchu v danom regióne; · poskytovanie poradenstva v oblasti cestovného ruchu; · pracovanie s interným rezervačným systémom; · zodpovedanie za kontrolovanie a správnosť vyúčtovania cien;

· uzatváranie zmlúv o obstaraní zájazdu; · zabezpečovanie osobnej, telefonickej, e-mailovej, prípadne faxovej komunikácie s klientmi; · navrhovanie a realizácia aktivít na podporu predaja; · realizácia mediálnych reklamných kampaní (tlač, rádio, TV, outdoor, internet) v spolupráci s reklamnými a mediálnymi agentúrami alebo bez nich; · prijímanie a vybavovanie nahlásených reklamácií a sťažností; · sťažnosti od hotelových hostí a ich celkovú spokojnosť; · spolupráca s manažérom pre tvorbu predaja produktov a balíkov CR, zisťovanie a meranie vplyvu marketingových aktivít na obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a dlhodobých prognóz predaja, ovplyvňovanie ceny produktov; · organizovanie zábavných a spoločenských akcií a aktivít v kontexte s ponukou trhu okolitých zábavných centier, lyžiarskych stredísk a aquaparkov...; · vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. U C. F. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, pričom jeho úlohou bolo profesionálne organizovať kongresové podujatia od ich prípravy, realizácie až po ukončenie. Opis pracovnej činnosti neuvedený. U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu. Opis pracovnej činnosti: · tvorba krátkodobých a dlhodobých marketingových plánov, realizovanie prieskumov trhu - zisťovanie dopytu, povedomia a znalosti značky; vnímanie produktov cien konkurencie; · monitorovanie aktivít konkurencie, porovnávanie produktov; · analyzovanie a porovnávanie cien s konkurenciou; · príprava produktov a balíkov CR v kontexte s prieskumom trhu; · aktivity v oblasti public relations - komunikácia s novinármi, tlačové správy; · riadenie výroby propagačných materiálov (katalógy, letáky, plagáty a mnohé iné); · vyhodnocovanie marketingových kampaní; · v spolupráci s organizátorom CR v regióne zisťovanie a meranie vplyvu marketingových aktivít na obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a dlhodobých prognóz predaja, ovplyvňovanie ceny produktov; · zisťovanie spokojnosti zákazníkov v spolupráci s organizátorom CR v regióne, stretnutie so zákazníkmi, mystery shopping, vyhodnocovanie trhových informácií o produktoch; · budovanie vzťahov so zákazníkmi, partnermi, kolegami, médiami, manažmentom; · tvorba marketingového rozpočtu; · doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí; · vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie. Svedok R. M. uzatvoril dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Sprievodca cestovného ruchu“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej živnosti uvedenej v prílohe č. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pod por. č. 52 - Sprievodca cestovného ruchu. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie sprievodca cestovného ruchu na 100%. Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Organizátor cestovného ruchu v regióne“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej živnosti uvedenej v prílohe č. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pod por. č. 50 - Prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor cestovného ruchu v regióne na 100%. Svedok C. F. uzatvoril dňa 1. 4. 2011 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Organizátor kongresov, medzinárodných festivalov“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahovému vymedzeniu voľnej živnosti uvedenej v zozname odporúčaných označení voľných živností zverejnenom

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.) pod poradovým č. 30.2 - Organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí - organizovanie kongresov a výstav. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor kongresov, medzinárodných festivalov na 100%. Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu „Manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahovému vymedzeniu voľných živností uvedených v zozname odporúčaných označení voľných živností zverejnenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.) pod poradovými číslami 31.5, 31.9 - Reklamné a marketingové služby, Prieskum trhu a verejnej mienky. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu na 100%. Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že vyššie uvedené pracovné zmluvy obžalovaný uzatvoril s novými zamestnancami na reálny 100%-ný výkon odbornej pracovnej činnosti v cestovnom ruchu (t. j. na plný pracovný úväzok), nie na ubytovacie a stravovacie služby, u P. A. nie výhradne len na tieto služby, ani nie na výučbový proces a už vôbec sa nemalo jednať o nejaký rekvalifikačný kurz. Taktiež bolo bez všetkých pochybností dokázané, že obžalovaný W. A. - V. - C. nedisponoval v rozhodnej dobe živnostenským oprávnením na predmety podnikania, na ktoré uzavrel pracovné zmluvy s novými zamestnancami, a to konkrétne na: · sprievodcu cestovného ruchu, · organizátora cestovného ruchu v regióne, · organizátora kongresov, medzinárodných festivalov, · manažéra pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu a ako vyplynulo z výpovedí svedkov P. A., R. M., C. F. P. P. A., ako aj zo správy z kontroly na mieste, takýmto živnostenským oprávnením na svoje pracovné pozície nedisponovali ani menovaní noví zamestnanci. Vo vzťahu k obžalovanému W. A. túto skutočnosť potvrdil aj Okresný úrad Šaľa, odbor živnostenského podnikania (príloha č. 3 k správe z kontroly na mieste, zväzok č. II, č. l. 356). Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 455/1991 Zb. živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom. V prípade viazaných živností naviac musí žiadateľ na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení splniť (osobne alebo prostredníctvom ustanovenia osoby zodpovedného zástupcu), okrem všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti uvedených v § 6 ods. 1 Zákona č. 455/2001 Zb., aj osobitnú podmienku prevádzkovania živnosti (§ 7 ods. 1 Zákona č. 455/1991 Zb.) - odbornú spôsobilosť upravenú osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovenú touto prílohou (§ 24 Zákona č. 455/1991 Zb.). Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 455/1991 Zb. oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením. Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. preukazom živnostenského oprávnenia je a) osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živností (ďalej len "osvedčenie o živnostenskom oprávnení"); do vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením, b) výpis zo živnostenského registra. Je potrebné prisvedčiť obžalovanému, že vo svojej Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37) pravdivo preukázal svoju právnu subjektivitu, t. j. aj aký bol jeho skutočný predmet podnikania, čo správne v profile žiadateľa podriadil pod oprávnenú kategóriu SK NACE - 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie (čo bolo v súlade s Príručkou pre žiadateľa - bod 2.2. - Oprávnenosť žiadateľa + prílohou č. 8.4). Napriek tomu bola jeho Žiadosť o poskytnutie NFP schválená a bola s ním uzavretá Zmluva o poskytnutí NFP, na základe čoho podľa udania obžalovaného pri kontrole na mieste člen kontrolnej skupiny J.. Q. M.

spochybňoval MPSVaR ako bolo možné podpísať takúto zmluvu o NFP s konečným prijímateľom, resp. spochybňoval zmysel Projektu a kompetencie komisie, ktorá tento Projekt schvaľovala (zväzok č. II, č. l. 461-485, 491-496). V podstate rovnaký názor vyslovila vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa - členka kontrolnej skupiny J.. V. Š., t. j. že obžalovaný nebol oprávneným žiadateľom a rovnako vypovedala na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa - vedúca kontrolnej skupiny J.. V. F.E., t. j. že, žiaľ, bol vyhodnotený ako oprávnený žiadateľ, avšak poskytovateľ NFP v „odstúpení od zmluvy o udelení NFP“ (zväzok č. II, č. l. 315-320) uviedol, že: · Prijímateľ mal počas realizácie projektu poskytovať činnosti súvisiace s podnikaním v oblasti cestovného ruchu a v súlade s prílohou 8.4 Príručky pre žiadateľa oprávnené kategórie SK NACE. · Kontrolou vykonanou pracovníkmi riadiaceho orgánu sa zistilo, že jediná oblasť, v ktorej Prijímateľ poskytoval služby, resp. v ktorej boli jeho pracovníci zamestnaní, sú ubytovacie a stravovacie služby. Naopak služby, ktoré sa Prijímateľ zaviazal realizovať a na ktoré sa zaviazal vytvoriť pracovné miesta, neboli registrované v Živnostenskom registri Okresného úradu Šaľa, čo samotný okresný úrad stanoviskom zo dňa 26. 11. 2013 potvrdil. · Cieľovou skupinou Projektu boli prijímatelia, ktorí sú mikro, malí alebo strední podnikatelia v oblasti cestovného ruchu a vytvorenie pracovných miest, ktoré priamo súviseli s podnikaním v oblasti cestovného ruchu. Táto podmienka Prijímateľom splnená bola vzhľadom na skutočnosť, že Prijímateľ pri predkladaní žiadosti potvrdil osvedčením zo živnostenského registra, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti ubytovacích služieb, čo Poskytovateľ považoval za oblasť, ktorá súvisí s cestovným ruchom. Aj preto Poskytovateľ poskytol Prijímateľovi NFP na vytvorenie konkrétnych pracovných miest, na ktoré bude mať Prijímateľ osobitné osvedčenie buď samostatne alebo prostredníctvom zodpovedného zamestnanca. · Na základe kontrolných zistení je konštatované, že Prijímateľ nevytvoril pracovné miesta, na ktorých vytvorenie sa zaviazal. Zo stanoviska k námietkam k správe z kontroly na mieste zo dňa 06. 02. 2014 zo dňa 26. 06. 2014 (zväzok č. II, č. l. 330-336), ktoré vybavovala J.. F., rovnako vyplynulo, že vzhľadom na skutočnosť, že prijímateľ podniká v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, mal mať oprávnenie na vykonávanie predmetných činností od začiatku ich vykonávania. Vzhľadom na obhajobu obžalovaného, že nebolo jeho zmluvnou povinnosťou mať živnostenské oprávnenie na vyššie uvedené 4 pracovné miesta, že takýmto živnostenským oprávnením nemuseli disponovať ani jeho jednotliví zamestnanci, že takáto požiadavka nevyplývala ani z Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP, plus, že pravdivo uviedol predmet svojho podnikania v Žiadosti o NFP a aj to, aké nové pracovné miesta chce vytvoriť a na tomto základe bol aj v procese schvaľovania Žiadosti o NFP uznaný ako oprávnený žiadateľ, je treba na tomto mieste opäť poukázať na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to, že: „Neobstojí záver súdu, že obžalovaný nebol oprávneným žiadateľom. Samotné uzavretie zmluvy malo za následok vznik faktického stavu oprávneného žiadateľa. Uzavretím Zmluvy o NFP sa totiž deklaroval stav, že obžalovaný je žiadateľom, ktorý splnil všetky podmienky pre vznik nároku na nenávratný finančný príspevok, pričom, a to je určujúce, že samotný žiadateľ sa nemôže „vyviňovať“ z následného nedostatku zisteného kontrolnou činnosťou v oblasti živnostenského oprávnenia, pretože bol plnohodnotným podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, t. j. osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie, t. j. Zmluva o NFP je platná a účastníci zmluvy ňou boli viazaní a boli povinní ju dodržiavať v zmysle zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť a osoby, ktoré túto činnosť vykonávajú v jej mene a na jej účet totiž podľa § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov. Z uvedeného explicitne vyplýva zodpovednosť (sankcia) uplatňovaná aj podľa právnych noriem verejného práva, vrátane trestného práva. Obžalovaný už pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok sám čestne vyhlásil, že „spĺňa podmienky oprávnenosti žiadateľa uvedené v príslušnej výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný príspevok“, preto si v tomto smere musel predmet podnikania „ustrážiť“ a dať ho do súladu s reálnym výkonom činností a musel byť s týmto aj uzrozumený a nie spoliehať sa a „pasívne čakať“, kým bude vyhodnotený ako osoba bez potrebného živnostenského oprávnenia.“

Nesporne bolo dokázané, že obžalovaný si predmet svojho podnikania „neustrážil“ a nedal ho do súladu potrebného pre reálny výkon vyššie uvedených činností, ktoré sa zmluvne zaviazal v rámci Projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ prostredníctvom svojich nových zamestnancov vykonávať, resp. poskytovať. Zároveň bolo dokázané, ako bude ďalej zrejmé, že obžalovaný a jeho štyria noví zamestnanci na uvedených štyroch pracovných pozíciách vedeli, že na reálny výkon tejto pracovnej činnosti nemajú potrebné živnostenské oprávnenie, a preto ju v skutočnosti ani nevykonávali, jej výkon len formálne predstierali a v skutočnosti im mzdy obžalovaný aj z prostriedkov NFP vyplácal za inú činnosť, ktorá bola mimo ich 100%-ného pracovného zaradenia, t. j. len za prácu v rámci ubytovacích a stravovacích služieb. Avšak podľa článku 1.2 VZP za realizáciu aktivít Projektu v celom rozsahu poskytovateľovi zodpovedal prijímateľ bez ohľadu na osobu, ktorá Projekt skutočne realizovala. Toto ustanovenie dáva odpoveď aj na obranu obžalovaného, že v zmluvnom vzťahu boli poskytovateľ a prijímateľ NFP a nie poskytovateľ a zamestnanci prijímateľa, a že plnenie či neplnenie pracovných povinností zamestnancami je výhradným pracovnoprávnym vzťahom medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Povedané aj inak, obžalovaný W. A. ako prijímateľ NFP: · Mal Zmluvou o poskytnutí NFP určenú povinnosť vykonávať pracovnú činnosť, na ktorú sa zaviazal, prostredníctvom svojich nových zamestnancov na vyššie uvedených štyroch pracovných pozíciách a v plnom rozsahu za nesplnenie tejto povinnosti zodpovedal poskytovateľovi NFP. · Vzhľadom na to, že mzdy týchto zamestnancov boli hradené aj z prostriedkov NFP (štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskej únie) ako oprávnené výdavky prijímateľa NFP (viď napr. aj bod 5.5. a 5.7. Zmluvy o poskytnutí NFP), bolo právom poskytovateľa kontrolovať oprávnenosť týchto výdavkov aj v tom zmysle, či zamestnanci prijímateľa svoju pracovnú činnosť, vyplývajúcu z pracovných zmlúv a opisu pracovnej činnosti, aj vykonávali alebo nie, resp. ich prijímateľ využíval na inú ako v pracovných zmluvách určenú pracovnú činnosť (článok 12 bod 3, bod 6 písm. b) VZP). Výsledok tohto preverovania, ktorý súd na rozdiel od obhajoby obžalovaného považuje za absolútne legitímny, je najzrejmejší z prílohy č. 4 k správe z kontroly na mieste - z miestneho šetrenia pracovníkov Okresného úradu Nitra, odboru živnostenského podnikania (zväzok č. II, č. l. 360), z ktorého vyplýva, že miestnou kontrolou, ako aj na základe predloženia účtovných dokladov za sledované obdobie rokov 2010 - 2013 bolo zistené, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu ako sú školenia, semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov, zájazdov a podobne. Vystavené doklady - faktúry, ako aj priame platby cez ERP boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania. Obžalovaný sa pri tejto kontrole vlastne úplne „priznal“ k vyššie uvedeným zisteniam súdu, keď v rámci miestnej kontroly uviedol, že svojich zamestnancov, na ktorých má poskytnutý finančný príspevok, využíva iba v oblasti stravovania, ubytovania, a taktiež im iba pripravuje a zabezpečuje podmienky na odbornú prípravu, ktorú budú v budúcnosti využívať v oblasti cestovného ruchu. Žiadne služby v oblasti cestovného ruchu si pod svojím menom neúčtoval. Záver tejto miestnej kontroly bol v podstate, že podanie z MPSVR SR zamerané na preverenie dodržiavania zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (Živnostenský zákon), ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a nariadení viažucich sa k živnostenskému podnikaniu (pozn. súdu: zamerané na preverenie tzv. neoprávneného podnikania prijímateľa NFP - bod 1 v opise zistených nedostatkov v správe z kontroly na mieste, zväzok č. II, č. l. 340-352), je neopodstatnené. So závermi miestnej kontroly Okresného úradu Nitra, odboru živnostenského podnikania, z ktorých v podstate vyplynulo to, že obžalovaný W. A. sa neoprávneného podnikania nedopustil, sa stotožnil aj Špecializovaný trestný súd. Na rozdiel od kontroly na mieste mal súd tú legálnu výhodu, že v rámci hlavného pojednávania mal možnosť vykonať dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, resp. prečítať výpovede svedkov z prípravného konania a vytvoriť si tak jasnejší a ucelenejší obraz o tom, či vlastne obžalovaný a svedkovia vedeli, čo majú v rámci zazmluvnenej realizácie projektu vykonávať, či to aj vykonávali, ako, resp. čo vykonávali alebo aj, či vôbec niečo vykonávali, v nadväznosti aj, či okrem školení v mäkkých zručnostiach došlo k skutočnej realizácii projektu alebo prípadne len k jeho formálnej - predstieranej realizácii, keď, tak v akom rozsahu a za akým účelom. Z výpovede obžalovaného súd zistil, že:

· Obžalovaný ako žiadateľ o NFP a jeho prijímateľ (zmluvná strana) ani presne nevedel, čo bolo predmetom Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, keď vypovedal, že v zmysle Výzvy sa mali realizovať rôzne školenia, aby sa naučili jednať s ľuďmi, ako prosperovať, organizovať veci, aby v súvislosti s reštauračným zariadením mohol poskytovať pre turistov všelijaké akcie. · Obžalovaný konkrétne vôbec nevedel uviesť, čo mali vykonávať v rámci projektu jeho zamestnanci. Jeho odpoveď bola len, že vykonávali presne to, čo mali uvedené v zmluve, aj sa školili, všelijaké projekty museli vypracovávať a odvolával sa, že to odovzdal vyšetrovateľovi. Otázka znie, kto tieto tzv. podklady vôbec vypracovával pre vyšetrovateľa, keď obžalovaný konkrétne nič o tom uviesť nevedel, projektový manažér - svedok V.. B. K.s vypovedal, že nemá vedomosť o tom, čo bolo v trestnom konaní predkladané obžalovaným alebo jeho obhajcom vyšetrovateľovi, t. j. čo a ktorí zamestnanci mali vykonávať v určitom období, teda sa na vytváraní týchto podkladov pre vyšetrovateľa nepodieľal, ani nevie, kto ich vypracovával, ani či v čase kontroly na mieste takéto podklady vôbec existovali. Vo vzťahu k zamestnancom svedok síce spracovával ich podklady, spravidla napísané na papieri, kde bolo uvedené, aká bola ich pracovná činnosť, ktorý deň aj s časovými údajmi, do riadiacim orgánom požadovanej formy pracovných výkazov, ale tieto po spracovaní vyhadzoval. · Obžalovaný nevedel ani, kto spracovával žiadosť o platbu, asi účtovníčka, ale on to všetko prezrel. · Pracovné miesta, ktoré vytvoril, podľa obžalovaného dodnes fungujú. Súd však k tomu dodáva, že obžalovaný už neuviedol, že svedkyňa P. A. bola pred realizáciou projektu na materskej, v rámci projektu ju obžalovaný zamestnal na pozícii organizátor cestovného ruchu v regióne a po ukončení projektu ju zamestnal na pozícii prevádzkarky penziónu F.; svedkyňa P. A. bola pred realizáciou projektu zamestnaná ako predavačka v obchode u obžalovaného, v rámci projektu ju obžalovaný prezamestnal na pozíciu manažérky tvorby a predaja produktov a balíkov cestovného ruchu a po ukončení projektu ju zase zamestnal na pôvodnom pracovnom mieste - ako predavačku; svedok R. M. pred projektom pracoval u obžalovaného na dohode ako čašník, v rámci projektu bol zamestnaný ako sprievodca cestovného ruchu a po ukončení projektu bol zamestnaný opäť ako čašník; svedok C. F. v rámci projektu bol zamestnaný ako organizátor kongresov a medzinárodných festivalov a po ukončení školení robil kuchára. Takže obžalovaný nevypovedal pravdu, lebo vymenované pracovné miesta, ktoré v rámci projektu údajne vytvoril, už „nefungujú“. · Obžalovaný nevedel uviesť ani, na akých pracovných pozíciách v rámci projektu pracovali jeho manželka, pani A. a C. F.. ·. R. M. bol podľa obžalovaného zamestnaný ako projekt manažér, čo robí aj dodnes, realizuje zájazdy - je organizátor aj čašník, počas projektu čašníka nerobil. Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že R. M. bol v rámci projektu zamestnaný ako sprievodca cestovného ruchu, projektovým manažérom bol V.. B. K., z výpovede svedka R. M. i ostatných svedkov je zrejmé, že tento robí čašníka, neorganizuje a nerealizuje žiadne zájazdy. · Obžalovaný si nepamätal ani, v akej pracovnej pozícii na dohodu v rámci projektu pracoval W. W. V.. · Obžalovaný uviedol, že počas realizácie projektu živnosť mal, ale nevie, či aj na cestovný ruch. · Na otázky, aké pracovné miesta a pre akú skupinu osôb mal obžalovaný v rámci Výzvy vytvoriť pracovné miesta, obžalovaný odpovedal, že „organizátor skrz gastronómiu“, aby dosiahli vyššiu úroveň v gastronómii, presnejšie sa vyjadriť nevedel, ale nebolo „tam“ napísané, že pre osoby nezamestnané alebo ťažko zamestnateľné. K tejto odpovedi súd naozaj nemá čo dodať, jej výpovedná hodnota je zrejmá aj sama osebe. · Obžalovaný uviedol aj to, že v rámci realizácie projektu mali aj medzinárodný kongres, čo je vyvrátené už vykonaným dokazovaním - najmä to vyplýva z prílohy č. 4 k správe z kontroly na mieste - miestneho šetrenia OÚ Nitra, odboru živnostenského podnikania (zväzok č. II, č. l. 360). Z výpovede obžalovaného súd zistil, že tento takmer vôbec nevedel, čo bolo predmetom jeho zmluvného záväzku v rámci Zmluvy o poskytnutí NFP, Projektu, čo a ako sa malo či nemalo realizovať, kto a na akej pracovnej pozícii mal pracovať, čo bolo vôbec predmetom pracovnej činnosti, ktorú sa obžalovaný zaviazal vykonávať prostredníctvom svojich jednotlivých zamestnancov, ani čo sa, okrem školení, konkrétne vykonávalo v rámci realizácie Projektu. Uvedená výpoveď tak nepochybne prisvedčuje tomu, čo vyplynulo aj z vyššie uvedeného miestneho šetrenia OÚ Nitra, odboru živnostenského podnikania, teda, že obžalovaný svojich zamestnancov, na ktorých mal poskytovaný NFP, okrem toho, že sa zúčastnili školení v mäkkých zručnostiach, využíval iba v oblasti ubytovania a stravovania. Súd dospel k nespochybniteľnému záveru, že obžalovaný úmyselne podvodne vylákal NFP, aby mal, okrem iného, refundovanú počas času tzv. realizácie Projektu podstatnú časť mzdových nákladov na

svojich tzv. nových zamestnancov - manželku, čašníka, predavačku, recepčnú a kuchára. Obžalovaný evidentne nejavil skutočný záujem o realizáciu Projektu a dodržanie Zmluvy o poskytnutí NFP a sledoval len svoj zištnosťou motivovaný úmysel. Zároveň bez komentára či hodnotenia, len aby bolo vidno fakty, súd dodáva, že: · obžalovanému pri tvorbe Projektu poskytol súčinnosť svedok W. W. B..; · obžalovaný na Projekte zamestnal jeho syna W. W.S. V.., ktorý si v rámci svojej pracovnej pozície ani len nevšimol, že webová stránka v opise Projektu obsahovala nesprávny text s uvedením názvu „penzión D.“ namiesto „F.“; ·. W. W. B.. realizoval školenia mäkkých zručností u obžalovaného a v druhom verejnom obstarávaní už neuspel. Skôr než súd pristúpi k vyhodnoteniu dokazovania - výpovedí svedkov A., M., F. P. A., je potrebné si uvedomiť, že v ich osobách sa jedná aj o súčasných zamestnancov obžalovaného, a to manželku obžalovaného a zároveň prevádzkarku penziónu F., čašníka, kuchára a predavačku a ich výpovede sú z hľadiska dôveryhodnosti potenciálne zaťažené pracovnoprávnym vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, resp. u svedkyne A. aj blízkym rodinným vzťahom. Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že: · Bola v rámci Projektu zamestnaná na pozícii organizátor cestovného ruchu, čo bolo aj jej pracovnou náplňou. Organizovali, cvične sa učili ako spraviť balík cestovného ruchu v ich regióne, aby prilákali viac hostí do ich penziónu F., kde je aj reštaurácia. · Pred realizáciou Projektu bola na materskej a po jeho ukončení zostala v pracovnom pomere v penzióne F. ako prevádzkarka. · Konkrétne pripravovali sezónne balíky cestovného ruchu (zima/leto), obsahom ktorých boli ubytovacie a stravovacie služby, ktoré chceli vylepšiť. · Konkrétne ponúkali ubytovacie služby, v rámci ktorých to boli víkendové pobyty pre hostí a páriky, stravovanie, v rámci ktorého ponúkali grátis welcome drink a pre robotníkov pivo. · Pracovnou náplňou svedkyne bolo organizovanie cestovného ruchu, vytvoriť balíky, spraviť prieskumy, analýzu, porovnať ostatné produkty konkurencie, konzultácie, starať sa o zákazníkov, zbieranie materiálov, výhody a nevýhody balíkov. ·. P. A. bola prijatá, aby tieto balíky vedela predať, svedkyňa hlavne na organizáciu. · Predávať tieto balíky však nemohli, neprebehli všetky školenia, predávali len ubytovanie a stravovanie. K tomuto súd uvádza, že: 1. Je zrejmé, že v skutočnosti sa nejednalo v zmysle Projektu o žiadne reálne poskytovanie tzv. nových služieb cestovného ruchu v penzióne F.. 2. Keďže sa príslušní zamestnanci len cvične učili spraviť balík cestovného ruchu (ďalej len „CR“), nejednalo sa ani o reálny výkon pracovnej činnosti v rámci tvorby balíkov CR, ani ich skutočného predaja, nakoľko, ako svedkyňa správne uviedla, balíky CR predávať obžalovaný nemohol. 3. V čom však svedkyňa vypovedala zavádzajúco, je to, že balíky CR v rámci tzv. nových služieb CR v penzióne F. nemohol obžalovaný A. predávať nie kvôli tomu, že neprebehli všetky školenia, ale preto, že on ani jeho na predmetné pracovné pozície „kvalifikovaní“ zamestnanci nedisponovali príslušným živnostenským oprávnením. 4. Vzhľadom na to, že vyššie uvedená zavádzajúca argumentácia sa u svedkov - zamestnancov na Projekte vyskytla častejšie, je treba dôrazne poukázať na skutočnosť, že tzv. vyškolenie nových zamestnancov, vrátane obžalovaného ako samostatne zárobkovo činnej osoby, sa malo týkať v zmysle Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9) vyškolenia zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta, prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v oblastiach: · zvyšovanie jazykových zručností, · rozširovanie psycho-sociálnych zručností, · zvyšovanie manažérskych zručností, · rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. V zmysle Žiadosti o NFP, resp. Projektu (príloha č. 1, č. l. 1-37) mali byť zamestnanci a SZČO vyškolení absolútne konkrétne a špecificky len v aktivitách: · sebapoznávanie, · poznávanie iných,

· interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra, · konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra, · stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra, · manažment času a vedenia porád, · budovanie tímu a tímová spolupráca, · marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina, · manažment a marketing podnikov cestovného ruchu, · kongresové služby, · anglický jazyk pre pokročilých. Naviac, v zmysle Žiadosti o NFP na novovytvorené pracovné miesto mali byť prijatí už kvalifikovaní uchádzači o zamestnanie s odbornými znalosťami a skúsenosťami, pracovnými a osobnostnými kompetenciami v súvislosti s pracovnou pozíciou, ktorí si v zmysle vyššie uvedeného vyškolenia mali len rozvíjať svoje zručnosti a nie uchádzači, ktorí sa na napr. cvične učia urobiť balík CR, ktorý nesmú ani predať, lebo oni ani ich zamestnávateľ na to nemajú potrebné živnostenské oprávnenie. Nie je teda pravdou, ale účelovým zavádzaním, že keby „prebehli“ všetky vyššie uvedené špecifické, ale všeobecné školenia, obžalovaný a jeho zamestnanci by až ex post získali potrebnú odbornú kvalifikáciu pre potreby reálneho výkonu svojej pracovnej činnosti, ktorú sa obžalovaný v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP zaviazal už počas Projektu vykonávať, resp. že by sám obžalovaný alebo jeho noví zamestnanci na podklade vyššie uvedených školení získali potrebné živnostenské oprávnenia. Výsledkom týchto školení mal byť len príslušný certifikát o ich absolvovaní, nič viac. Tieto úvahy a argumentácia súdu slúžia len na vysvetlenie k podstate obrany obžalovaného, inak sú bezpredmetné, lebo: · obžalovaný mal mať potrebné živnostenské oprávnenia už od počiatku realizácie Projektu, čo obžalovaný nesplnil, · zamestnanci na novovytvorených pracovných miestach mali spĺňať požiadavku potrebnej kvalifikácie odborných znalostí, praktických skúseností, pracovných a osobnostných kompetencií už ako uchádzači o zamestnanie, čo tiež, ako bude ďalej zrejmé, obžalovaný preukázateľne nesplnil. · Svedkyňa ďalej vypovedala, že výkon svojej funkcie realizovala tak, že im v tom pomáhal projektový manažér. K tomuto súd uvádza, že projektovým manažérom bol v rámci realizácie Projektu svedok V.. B. K., ktorý presne popísal, čo bolo jeho pracovnou náplňou vo svojej výpovedi a pomoc zamestnancom, konkrétne ani svedkyni A., v plnení ich pracovných úloh neuvádzal. Naopak, jasne vypovedal, že so svedkami, napr. M. P. A., ohľadom Projektu nekomunikoval, na zamestnancov Projektu ani nedohliadal, ani neposudzoval ich výkon, od pána A. a jeho manželky dostával len podklady na spracovanie pracovných výkazov, pri zamestnancoch sa zastavil len sporadicky. Z výpovede svedka teda jasne vyplýva, že pomáhať svedkyni s výkonom jej funkcie nebolo v jeho pracovnej náplni, ani to nevykonával, svedkyňa zrejme nevie, čo bolo v pracovnej náplni projektového manažéra, nevypovedala teda v tomto ohľade pravdu. V rámci realizácie Projektu na základe Zmluvy o poskytnutí NFP by bolo s ňou v rozpore, aby za pracovníka bez odborných znalostí zodpovedajúcich jeho pracovnej pozícii vykonával prácu niekto iný. · Na konkrétne otázky z pracovných výkazov svedkyňa vypovedala obšírne a všeobecne, frázovite, až po dotaze, aby svedkyňa konečne presne konkretizovala, aké služby poskytli klientom na základe pracovných činností uvedených v pracovných výkazoch, uviedla, že: · sa jednalo o cenotvorbu pri poskytovaní ubytovacích a stravovacích služieb - výhodnú cenu, · víkendové pobyty pre párik s grátis výzdobou izby (kvety) s možnosťou ukončenia pobytu nie o 10.00 hod. ráno, ale bez platenia neskôr, aby nemuseli skoro vstávať, · pre robotníkov pivko k jedlu, · otázky ohľadne cien svedkyňa komunikovala s potenciálnymi klientmi aj telefonicky, · na zimu sa im podarilo po oslovení F. termálneho kúpaliska vybaviť možnosť kúpania do 22.00 hod. namiesto do 19.00 - 20.00 hod., čo ich klienti využívajú. Iné produkty cestovného ruchu predávať nemohli, možnosť takého oprávnenia si svedkyňa spájala s ukončením nerealizovaných odborných školení. Počas Projektu to robili len cvične. Z pohľadu súdu je z vyjadrení svedkyne zrejmé, za akú konkrétnu činnosť, resp. nečinnosť si obžalovaný A., konkrétne u tejto svedkyne, ale ako bude ďalej zrejmé, i u ostatných svedkov, t. j. M., F. P. A., nechával z NFP refundovať podstatnú časť ich mzdových nákladov a aké nové konkrétne „špecifické“ služby cestovného ruchu v rámci Projektu obžalovaný poskytoval svojim zákazníkom za účelom rozvoja cestovného ruchu v regióne.

· Ďalej svedkyňa uviedla, že odbornú činnosť na pozícii organizátor cestovného ruchu v pracovných výkazoch a pracovnej náplni uvedenú v pracovnej zmluve vyvíjala na základe jej vzdelania, jej vedomostí, avšak odborné znalosti zodpovedajúce jej pracovnej pozícii svedkyňa nemá dodnes. Z uvedeného vyplýva, že svedkyňa P. A. ako majiteľka firmy, ktorá určila výberové kritériá cieľovej skupiny na zabezpečenie personálnych kapacít, t. j. na prijatie vhodných zamestnancov, medzi ktoré patrili v prvom rade kvalifikácia - odborné znalosti, praktické skúsenosti, pracovné a osobnostné kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou (príloha č. 1 Žiadosti o NFP - Opis Projektu, príloha č. 1, č. l. 1-37), sama absolútne nedodržala a v konaní pred súdom sa k tomu aj priznala. Avšak, ako už bolo v predchádzajúcej časti odôvodnenia vysvetlené, v zmysle článku 1 bod 2 VZP prijímateľ zodpovedal poskytovateľovi za realizáciu aktivít Projektu v celom rozsahu bez ohľadu na osobu, ktorá Projekt skutočne realizuje. · Na otázku, aký význam malo vykonávať činnosti bez možnosti ich ponúkania a predaja zákazníkom a ako to mohlo pomôcť k rozvoju cestovného ruchu (okrem ubytovacích a stravovacích služieb), svedkyňa opäť poukazovala konkrétne len na využitie mäkkých zručností v styku so zákazníkmi a snahu prilákať zákazníkov na ubytovanie a stravovanie. · Na otázku, čo v skutočnosti robila pani A., keď pracovnou náplňou svedkyne bola organizácia a tvorba balíkov cestovného ruchu a pracovnou náplňou pani A. bol ich predaj, na čo ale nemali živnostenské oprávnenie, a preto nič nepredávali ani nepredali, svedkyňa nevedela jasne odpovedať, nakoniec priznala, že v podstate robili to isté, ale bez možnosti predaja. K tomuto súd len dôrazne poznamenáva, že podstatná časť mzdových nákladov svedkov A., A., M. P. F. bola hradená za takúto „pracovnú činnosť“ zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskeho sociálneho fondu. Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že: · Pred realizáciou Projektu bola u pána A. zamestnaná ako predavačka v obchode. · V rámci Projektu ju pán A. potom zamestnal na pozíciu manažérka tvorby a predaja produktov a balíkov, čo obnášalo prácu ohľadom cestovného ruchu - zisťovanie dopytu, predaja a tvorby produktov, ktoré by sa potom, keby sa to realizovalo, mohli predávať. · V súčasnej dobe svedkyňa opäť pracuje ako predavačka vedľa penziónu. · Svedkyňa je vyučený čašník, ináč predavač, v rámci Projektu bolo jej pracovnou náplňou tvorenie balíkov, prilákanie zákazníkov, aby sa zákazníci u nich cítili dobre, aby im vedeli poskytnúť požadované služby. · Či bola kvalifikovaná na novú pozíciu, nevie, to musel vedieť pán A., či ju môže zamestnať. Skúsenosti s pozíciou manažéra ani v cestovnom ruchu dovtedy nemala. · Na otázku predsedu senátu, aké odborné predpoklady svedkyňa mala pred prijatím do pracovného pomeru na svoju pracovnú pozíciu v rámci Projektu, keď je vyučená čašníčka a pred Projektom pracovala u pána A. v obchode, svedkyňa odpovedala, že predtým robila s ľuďmi. Inak presnejšie odpovedať nevedela, stále sa odvolávala na úsudok pána A.. Nevedela sa ani vyjadriť, aké odborné predpoklady vôbec mala spĺňať. · Živnosť na túto činnosť svedkyňa nemala. Z uvedeného je opäť dostatočne zrejmé, že obžalovaný A. v rozpore s tým, čo uviedol v Žiadosti o poskytnutie NFP, ktorej súčasťou bol aj opis Projektu, ktorý bol predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP, prijal do pracovného pomeru na novovytvorené pracovné miesto svoju dovtedy u neho zamestnanú predavačku v obchode, ktorá nespĺňala ním stanovené odborné predpoklady na výkon funkcie manažéra pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, okrem toho, že na túto činnosť obžalovaný ani svedkyňa A. nemali živnostenské oprávnenie. Aj napriek uvedenému súd skúmal, čo vlastne táto svedkyňa v rámci svojho pracovného zaradenia počas realizácie Projektu vykonávala a aké boli jej konkrétne pracovné výstupy. · Pracovné výstupy boli také, že medzi sebou niečo riešili, dávali si rady, rozprávali sa, kto čo zistil, robili si poznámky, ktoré svedkyňa odovzdávala pánovi K. a ukladala to pani A.. · Balíky sa delili na letné, zimné a jesenné a ich obsahom bolo to, čo sa dialo v okolí, aktivity po okolitých miestach, aby vedeli informovať zákazníkov. · Tieto balíky však nemohli predávať, lebo pán A.Ý. na to nemal oprávnenie, lebo neboli ukončené školenia, tak si balíky len pripravovali. · Na otázku, čo konkrétne zahŕňala jej pracovná pozícia manažéra pre tvorbu a predaj produktov a balíkov v cestovnom ruchu, svedkyňa odpovedala, že to bolo stále spojené s tým ubytovaním a reštauráciou - stravovaním, ale na ďalšiu otázku svedkyňa priznala, že cestovný ruch je inakší smer, ale presne nevedela uviesť ako to chápe.

· Svoju pracovnú činnosť vykonávala spoločne s pani A. a pánom M., vytvorili nejaké body, ktoré pán M. ukladal do počítača a spracovával to pán K.. Poznámky odovzdali pánovi A., resp. nápady, ktoré boli ponuka raňajok v sobotu ráno alebo malé pivko k jedlu. K tomuto súd uvádza, že pán K. nespracovával ich poznámky, to znamená pracovné výstupy, ale spracovával ich rukou písané pracovné výkazy do riadiacim orgánom požadovanej formy. · Ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch sa svedkyňa príkladmo vyjadrila: · K doplňovaniu profesionálnych a technologických znalostí s dôrazom na ponúkané produkty v zime 2011, že to si čítali články z internetu a brožúrky, čo ponúkajú v iných krajoch a čo by mohli ponúknuť oni a čo nie v ich dedine a v okolí. · K tvorbe marketingového plánu predaja do nadchádzajúcich mesiacov, že cca 2 mesiace dopredu mohli zistiť, aké podujatia budú na okolí, čo by mohli ponúknuť. · K analýze konkurencie v podobných produktoch cestovného ruchu v okolí, že čo oni dávajú a v akých cenách a čo by mohli - vedeli ponúknuť sami a v akej cene. · K aktivitám v oblasti public relation, komunikácia s novinármi, že to jeden pán, čo má obecné noviny, že by sa tam o ich ponukách mohli dať nejaké články, reklama, na čo v tej dobe ešte nemali povolenie, ale taká príprava to bola, že čo by ponúkali, ako to vyzerá. · Cenotvorba pre balíky cestovného ruchu v zime 2011, že ten balík sa spájal so zimnými športmi v okolí, že kde sa dá ísť korčuľovať, predvianočnými aktivitami. · V čase projektu sa o vyššie uvedenom rozprávali, preberali to. · Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že aké reálne činnosti s reálnymi výstupmi počas pracovného pomeru v rámci Projektu svedkyňa vytvorila, táto odpovedala, že zrealizovať sa nemohlo nič, lebo na to nebolo povolenie. Na ďalšiu otázku, čo konkrétne, aký reálny výstup z činnosti svedkyňa vytvorila aj s ohľadom na to, čo je uvedené v jej pracovných výkazoch, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, uviedla napr. len, že preberali, či vedia zabezpečiť lístky na turnaj v Šali, zisťovali to, čo si každý môže zistiť sám na internete, ponúkli ubytovanie dieťaťa do 5 rokov v penzióne zadarmo, rozprávali sa spolu o tom, že čo by sa dalo, čo sa už svedkyňa ani nepamätala, nevedela sa vyjadriť, že načo vytvárali ceny za niečo, čo nemohli predávať, čo spresnila v tom ohľade, že sa to mohlo prichystať, napr. cena za ubytovanie, raňajky a večeru. Z tejto časti výpovede svedkyne mal súd za preukázané, aká konkrétna činnosť sa mala skrývať za formálnymi frázami uvádzanými v pracovných výkazoch, ktoré mal spracovávať projektový manažér svedok V.. B. K., so stálym prízvukovaním toho, že aj keby to bola pravda, tak sa ale nejednalo o reálny výkon pracovnej činnosti, t. j. tvorbu a predaj produktov a balíkov CR, ale len o teoretickú fiktívnu úroveň. Obžalovaný sa však jasne a úplne priznal pred Okresným úradom Nitra, odborom živnostenského podnikania, že reálne využíval svojich zamestnancov, na ktorých mal poskytovaný NFP, len v rámci ubytovacích a stravovacích služieb, o čom svedčí aj to, že po ukončení Projektu túto svedkyňu zamestnal opäť na predchádzajúcej pracovnej pozícii predavačky v jeho obchode a ako vypovedala táto svedkyňa, rovnako aj svedka M. obžalovaný vrátil po Projekte na pozíciu čašníka, lebo tam bol potrebný. Svedok R. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že: · Pred Projektom pracoval u pána A. na dohodu ako čašník. · V rámci Projektu bol zamestnaný ako sprievodca cestovného ruchu a jeho pracovná náplň bola nejaké organizovanie tuzemských a zahraničných zájazdov, výletov, tvorba technickej dokumentácie, monitorovanie konkurencie a prieskum trhu. V súčasnosti svedok pracuje u pána A. opäť ako čašník. Na výkon svojej pracovnej činnosti svedok živnosť nemal. · Na pozícii sprievodca cestovného ruchu bol svedok zamestnaný na základe toho, že predtým tam robil na dohodu, pán A. mu veril, robili tiež testy - diagnostiku, z ktorých vyšlo, kto akú funkciu dostane. · Na pracovnú pozíciu v rámci Projektu ho oslovil pán A., ale svedok nevie, či mu aj oznámil, na akú funkciu. · Pred prijatím do pracovného pomeru na pozíciu sprievodca cestovného ruchu mal svedok skúsenosti v cestovnom ruchu, lebo robil popri škole v X. a v F. na kúpalisku prevádzkara a plavčíka, čo svedok pokladal za cestovný ruch. · Z historických a kultúrnych pamiatok v okolí penziónu svedok pozná ich kostol, nejaké galantské kaštiele a to je všetko. · O svojich sprievodcovských službách a k odbornej príprave na sprievodcovské služby svedok nevedel povedať nič. · Svedok vie, čo je sprievodca cestovného ruchu, ale nevie ako sa na výkon tejto funkcie pripravoval. · Svedok má všeobecné stredné vzdelanie Gymnázium a neukončenú vysokú školu.

Z uvedeného je opäť zrejmé, že tento svedok pred prijatím do pracovného pomeru na pozíciu sprievodca cestovného ruchu evidentne nespĺňal obžalovaným v Žiadosti o NFP, ktorej súčasťou bol aj Projekt, ktorý bol predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP, stanovené kvalifikačné predpoklady - odborné znalosti a nemal ani praktické skúsenosti potrebné na prijatie do pracovného pomeru na túto pozíciu a po formálnej stránke opäť ani svedok ani obžalovaný nedisponovali živnostenským oprávnením na prevádzkovanie tejto činnosti. Zároveň sa opäť jednalo o zamestnanca obžalovaného na pracovnej pozícii čašník, aj keď len na dohodu, ktorého obžalovaný v rámci Projektu zamestnal ako sprievodcu cestovného ruchu a po ukončení Projektu zamestnal späť na pôvodnom pracovnom mieste čašníka, lebo, ako vypovedala svedkyňa A., tam bol potrebný. · Ako sprievodca cestovného ruchu mal predmet činnosti vytváranie balíkov pre hostí, ubytovaných, spraviť nejaké prieskumy na okolí, letné i zimné balíky, napr. porovnávali, aké služby majú kúpaliská, či spravia aj nočné kúpanie a výsledkom prieskumu bolo, že Galandia mala veľký plus, lebo mali najviac tobogánov, bazénov a mali aj nočné kúpanie. · Balíky, ktoré spravili, realizované neboli. · Na otázky ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch svedka sa tento vyjadril: · K monitorovaniu produktov konkurencie, k tvorbe produktov, cien a doplnkových produktov, že porovnávali penzióny v okolí, akú majú výbavu, ceny a výstupom boli svedkove poznámky, ktoré nechal v penzióne, nepamätá sa, kde ani komu, buď majiteľovi alebo v nejakej miestnosti. · Ku konzultácii s manažérom pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ktorým bola P. A., ohľadne prebiehajúcich produktov a služieb cestovného ruchu v penzióne F., že keď urobili nejaký balík, tak konzultovali, či je v poriadku, či by ho v budúcnosti vedeli realizovať alebo nie. Tým balíkom bolo porovnanie penziónov alebo kúpalísk na okolí, čo spolu konkrétne konzultovali, svedok nevie. · Úprava poradenských služieb vzhľadom na zmeny v marketingovom pláne zohľadňujúce zmeny dopytu, že k tomu sa svedok nevie vyjadriť, marketingový plán určite nemali, nevie, kto bol za neho zodpovedný, nevie teda, čo mali upravovať. · K tvorbe doplnkových služieb, najmä smerom k službám cestovného ruchu v zime 2011, že sa nevie k tomuto vyjadriť. · K budovaniu tímu a tímovej spolupráce, že to boli konzultácie medzi sebou. · K poradenským a sprievodným službám, že keď došiel nejaký zákazník do reštaurácie alebo do penziónu, poskytli mu ústne informáciu, aké majú ceny a vybavenosť, aby vedel, či mu to pasuje alebo nie. · Do styku so zákazníkmi však svedok vôbec počas Projektu neprišiel, informácie pre zákazníkov boli len cvične spravené teoretické. · Na otázku, že na aký účel bola so svedkom uzavretá pracovná zmluva na sprievodcu cestovného ruchu, keď nemal reálne nič robiť, svedok odpovedal, že tie odborné školenia neboli ukončené a nevedel odpovedať, akú reálnu činnosť vlastne vykonával v rámci svojho pracovného zaradenia. · Na otázku, aké poradenské služby, ktoré si vykázal v pracovných výkazoch, poskytol, keď neprišiel do styku so zákazníkom, svedok odpovedal, že fakt nevie, počas Projektu neposkytol žiadne. · Na otázku, či vie svedok uviesť aspoň jednu reálne vykonanú činnosť v rámci jeho pracovnej náplne, ktorú vykonal počas trvania Projektu, okrem prípravy, svedok uviedol, že nie. · Súhrn činností za daný mesiac spracovával nejaký B. K., robil to denne cca 2 hodiny, niekedy to s nimi konzultoval, niekedy nie - vtedy svedok nevie, odkiaľ B. K. vedel, čo cez deň robili. · Pracovné výkazy im predkladal na podpis už vyhotovené projektový manažér (pozn. súdu: ktorým bol svedok V.. B. K.). Z tejto časti výpovede svedka mal súd, rovnako ako u predchádzajúcich svedkov, preukázané, aké konkrétne činnosti sa mali skrývať za formálnymi frázami uvedenými v pracovných výkazoch, ktoré mal spracovávať projektový manažér - svedok V.. B. K. do riadiacim orgánom požadovanej formy s tým, že svedok M. nevedel, odkiaľ svedok K. mal informácie, čo cez deň robili zamestnanci pána A., keď to niekedy s nimi ani vôbec svedok K. nekonzultoval a aj tak im predkladal na podpis už vyhotovené pracovné výkazy. V tejto súvislosti súd dôrazne poukazuje aj na výpoveď svedka M., že počas realizácie Projektu vôbec neprišiel do styku so zákazníkmi a aj napriek tomu (viď bod 5 kontrolných zistení v správe z kontroly na mieste, zväzok č. II, č. l. 340-352) si obžalovaný v rámci Žiadosti o platbu č. 27110230522505 a Žiadosti o platbu č. 27110230522209 v rámci pracovných výkazov svedka vykazoval činnosť „starostlivosť o zákazníkov, resp. ubytovaných hostí“, čím obžalovaný A. poskytovateľovi NFP poskytoval opakovane evidentne nepravdivé informácie a naplnil, okrem iného, tak podstatu ustanovenia článku 9 ods. 2 bod

2.4 písm. b) a písm. h) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP, čo je úmyselné a podstatné porušenie uvedenej zmluvy. Svedok C. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že: · Je zamestnaný v penzióne F. ako kuchár od roku 2011. · Pracovnú zmluvu so zamestnávateľom podpisoval len jednu, keď nastúpil do penziónu ako kuchár a táto je platná. · V rámci Projektu alebo po jeho skončení so zamestnávateľom nepodpísal nijakú novú pracovnú zmluvu ani dohodu. Z výpovede tohto svedka súd zistil, že tento nemá ani len vedomosť, že by s obžalovaným A. oficiálne „podpísal“ - uzatvoril dňa 01. 04. 2011 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „organizátor kongresov, medzinárodných festivalov“, pričom napriek tomu zároveň vypovedal, že: · V rámci Projektu pracoval na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov, pričom jeho činnosťou bolo organizovať kongresy, nájsť miesto a zabezpečiť veci, ktoré sa nárokujú alebo žiadajú. · Nejakú činnosť v rámci svojej pracovnej pozície vykonával tak, že v rámci školení o tom teoreticky hovorili a potom v tom nerobili, lebo školenia prestali, teda okrem tých školení svedok nerobil žiadnu činnosť v rámci svojej pozície organizátora kongresov a medzinárodných festivalov. · Po celkovom skončení školení robil kuchára. · Svedkovi bol príkladmo predložený jeho pracovný výkaz č. 13 za obdobie 10/2011, ku ktorému sa svedok vyjadril, že niektorým veciam tam uvedeným nerozumie, podpis osoby predkladajúcej pracovný výkaz je jeho, o tých veciach, čo sú tam uvedené, sa rozprávali, nevie uviesť, kto napísal tento papier, ale dala mu ho podpísať pani A.. Predtým si ho svedok prečítal, čomu nerozumel, to mu preložili. · 8-hodinová realizácia prieskumu trhu zameraného na záujem o výmenu odborných poznatkov a skúseností zo dňa 03. 10. 2011 prebiehala v podrobnostiach tak, že s osobami, s ktorými bol svedok na školení, sa rozprávali a surfovali po internete ako môžu vyjsť v ústrety a splniť očakávania hostí. · 8-hodinová komunikácia s potenciálnymi klientmi a propagácia produktov dňa 04. 10. 2011 detailne prebiehala tak, že s ľuďmi prítomnými na školení sa o tom rozprávali teoreticky na školení na hodine, všetko sa odohralo len na teoretickej úrovni, teda tak, že sa na tých školeniach rozprávali. Rovnaká odpoveď sa týkala aj dňa 05. a 06. 10. 2011, kedy sa po 8 hodín len teoreticky rozprávali o starostlivosti o zákazníkov a zákazníckom servise. · Poznámky, ktoré si svedok robil, nikomu neodovzdávali, tie si nechali. Podľa názoru súdu tento svedok úplne rozkryl podstatu „fiktívneho zamestnanca“ na tzv. novovytvorenom pracovnom mieste, resp. tiež len fiktívne vytvorenom, alebo skôr skutočne nevytvorenom pracovnom mieste. Nielenže aj vo vzťahu k tomuto svedkovi platia rovnaké závery ohľadne úmyselného konania obžalovaného, ale naviac tento svedok ozrejmil, že okrem uskutočnených školení, na ktorých sa teoreticky preberali ním popísané veci, v rámci realizácie Projektu robil kuchára a súd má aj týmto za dokázané, že u svedkov A., A. P. M. to bolo rovnako s tým, že informácie, ktoré ohľadom výkonu svojej pracovnej činnosti uvádzali pred súdom, pochádzali z týchto školení, resp. na svoje výpovede sa aj pripravovali v snahe nepoškodiť obžalovanému A., či už ako ich terajšiemu zamestnávateľovi alebo aj zo strany svedkyne A. blízkej osobe. Súd považuje za dokázané to, čo aj obžalovaný uviedol pred Okresným úradom Nitra, odborom živnostenského podnikania, že svojich zamestnancov, na ktorých má poskytovaný NFP, využíva len iba v oblasti ubytovania a stravovania, t. j. že v rámci realizácie Projektu zamestnal svoju manželku, ktorá mu v súčasnosti robí prevádzkarku v penzióne F., svedok F. mu robil kuchára, svedok M. čašníka a svedkyňa A. naďalej predávala v obchode, resp. vykonávala inú obžalovaným A. zadanú prácu, ale nie takú, na ktorú mala v rámci realizácie Projektu uzavretú pracovnú zmluvu. Špecializovaný trestný súd má za to, že počas celého dokazovania na hlavnom pojednávaní i v rámci záverečných rečí sa táto jednoduchá podstata kvôli formálne právnemu podkladu sporu strán strácala. Naviac súd poukazuje opäť, ako aj u predchádzajúceho svedka, na to, že obžalovaný si aj u neho v rámci oboch kontrolovaných žiadostí o platbu v rámci pracovných výkazov svedka vykazoval neoprávnene činnosť „starostlivosť o zákazníkov, resp. ubytovaných hostí“ (viď bod 5 kontrolných zistení v správe z kontroly na mieste, zväzok č. II, č. l. 340-352) a naviac boli obžalovaný i projektový manažér - svedok V.. K. tak nedôslední a bezzáujmoví, že v pracovných výkazoch mal svedok F. uvedenú aj nesprávnu pracovnú pozíciu, a to „organizátor koncertov a medzinárodných festivalov“. Vyššie popísané dokázané skutočnosti však nebránili obžalovanému, aby si takéto fiktívne vykonávanie pracovnej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov A., A., M. P. F. zahrnul do v obžalobe označených pracovných výkazov a takto ich deklaroval v obžalobe uvedených žiadostiach o platbu.

K správe z kontroly na mieste a zároveň k tomu, čo je obžalovanému v obžalobe kladené za vinu, t. j., že: · sa v dvoch prípadoch jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny a · v pracovných výkazoch popisované pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného orgánu vôbec vykonané alebo ich vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal, ako aj k ďalšej súvisiacej problematike zaujal Špecializovaný trestný súd nasledovné stanoviská. V správe z kontroly na mieste (zväzok č. II, č. l. 340-352) v časti „Opis zistených nedostatkov“ kontrolná skupina uviedla: 1. neoprávnené podnikanie; 2. prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu Projektu; 3. dodanie prác člena projektového tímu W. W. - manažéra publicity; 4. neoprávnenosť osôb cieľovej skupiny - P. A.Á., R. M.; 5. prijímateľ poskytol zavádzajúce a nepravdivé informácie. V závere správy je, okrem iného, uvedené, že s poukazom na vyššie uvedené zistenia došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčinnému a neúčelnému použitiu pomoci a podpory, a že táto skutočnosť znemožnila dosiahnutie cieľov Projektu v schválenej Žiadosti o poskytnutie NFP. K „neoprávnenému podnikaniu“ sa súd už v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyjadril, takže na tomto mieste už len v krátkosti zopakuje, že: · Obžalovaný sa neoprávneného podnikania nedopustil, pretože obžalovaný vôbec „nepodnikal“ v rámci realizácie Projektu v inej oblasti ako poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, a to aj s využitím zamestnancov A., A., M.Ö. P. F., ktorých len formálne a zároveň fiktívne prijal do pracovného pomeru na pracovné miesta, ktoré sa zmluvne zaviazal nielen vytvoriť, ale činnosti, ktoré boli ich predmetom, sa zaviazal aj reálne vykonávať. · Nešlo teda o neoprávnené podnikanie obžalovaného, ale o to, že obžalovaný vôbec nevykonával a ani nemohol vykonávať pre nedostatok živnostenského oprávnenia činnosti v úplnom rozsahu (4 pracovné miesta obžalovaný vytvoril len formálne a fiktívne), na ktorý sa zaviazal Zmluvou o poskytnutí NFP a výkon takýchto činností len pred poskytovateľom NFP úmyselne predstieral za účelom poberania NFP na mzdy týchto zamestnancov, a preto aj v súvislosti s bodom 5 správy z kontroly na mieste nemohol kontrolnej skupine preukázať žiadne reálne výsledky týchto činností, a aj keby nejakým spôsobom preukázal pri kontrole na mieste to, čo kontrolná skupina od neho požadovala, tak by to bolo irelevantné - išlo by len o preukázanie predstieranej pracovnej činnosti a nemalo by to žiadny vplyv na podstatné zistenie, že obžalovaný tieto činnosti vykonávať reálne nemohol, čo bol aj podľa záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatok zavinený obžalovaným a výdavky na mzdy zamestnancov A., A., M. P. F. by (aj podľa výpovede svedkyne J.. V. Š.) nebolo možné považovať za oprávnené. Z uvedených dôvodov súd upresnil v tomto ohľade aj skutkovú vetu obžaloby. Pokiaľ sa obžalovaný počas hlavného pojednávania obhajoval, že v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP (zväzok č. II, č. l. 265-299), vrátane prílohy č. 2 (zväzok č. II, č. l. 298-299) predmetom podpory NFP bola podpora rastu zamestnanosti, t. j. tvorba a udržanie pracovných miest a merateľnými ukazovateľmi projektu boli najmä počet novovytvorených pracovných miest a ich udržanie a nie výsledky pracovných činností nových zamestnancov, tak k tomuto súd uvádza, že takúto obranu nie je možné vzhľadom na vyššie popísané konanie obžalovaného relevantne vôbec zohľadňovať za situácie, keď obžalovaný: · 4 pracovné miesta vytvoril len formálne, · štyroch nových, naviac nekompetentných zamestnancov zamestnal len fiktívne, · vykazovanie ich pracovných činností v pracovných výkazoch bolo tiež len formálne, · týchto štyroch zamestnancov využíval mimo ich pracovného zaradenia len na poskytovanie služieb v rámci ubytovania a stravovania, t. j. de facto obžalovaný predmetné 4 nové pracovné miesta ani nevytvoril a nesplnil tak ani cieľ Projektu - vytvorenie nových pracovných miest + špecifický cieľ Projektu - poskytnúť novým zamestnancom pracovné miesto a ich vzdelávaním zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu. K bodu 5 správy z kontroly na mieste súd len dodáva, že kontrolná skupina a prokurátor sa zamerali skôr na následok, t. j., že obžalovaný nepreukázal oprávnenosť výdavkov vynaložených na mzdy zamestnancov A., A., M. P. F., obhajoba tomuto prispôsobila svoju obranu, vznikol tak spor ohľadom toho, čo kontrolná skupina skutočne žiadala a čo mala právo žiadať a čo nie, akú dokumentáciu bol obžalovaný

povinný uchovávať a akú predložiť, čo je tzv. podporná dokumentácia a podobne, ale súd sa zameral vo vyhodnotení dokazovania na príčinu, ktorou je, že obžalovaný len predstieral pred poskytovateľom NFP, že jeho štyria zamestnanci vykonávajú pracovnú činnosť v zmysle svojho pracovného zaradenia. Nepreukázanie výsledkov činnosti nie je príčinou, ale následkom nesplnenia zmluvných záväzkov zo strany obžalovaného. Samozrejme v rámci tohto bodu kontrolných zistení súd súhlasí s tým, že obžalovaný - prijímateľ úmyselne poskytol poskytovateľovi NFP nepravdivé informácie o vykonávaní pracovnej činnosti jeho zamestnancov, k čomu sa súd vráti neskôr. K bodu č. 4 kontrolných zistení - „Neoprávnenosť osoby cieľovej skupiny“ a zároveň ku skutku obžaloby, že „...sa v dvoch (prokurátorom neuvedených) prípadoch jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny...“, súd najskôr uvádza, že by bolo z pohľadu vyššie uvedeného vyhodnotenia dokazovania zo strany súdu zrejme mierne schizofrenické zaoberať sa tým, že sa v osobách svedkov - zamestnancov A. P. M. jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny, ak súd zistil, že sa v prvom rade tiež jednalo len o fiktívnych zamestnancov Projektu, že obžalovaný de facto ich „nové“ pracovné miesta vôbec nevytvoril, ale nakoľko je to predmetom obžaloby, súd zaujme nad rámec svojej potreby pri vyhodnotení dokazovania stanovisko aj k tomuto. Kontrolná skupina svoj záver v bode 4 zdôvodnila najmä tak, že dve osoby pracovali u prijímateľa už aj pred realizáciou predmetného projektu: · pani P. A. bola zamestnancom prijímateľa ako predavačka (zdroj: informácia od prijímateľa) od 01. 10. 2008 do 29. 09. 2010, následne s ňou bola uzatvorená pracovná zmluva od 01. 10. 2010 v rámci realizácie projektu na pozíciu „manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“ (výstup zo Sociálnej poisťovne - príloha č. 7), · pán R. M. bol zamestnancom prijímateľa ako čašník (zdroj: informácia od prijímateľa) od 19. 01. 2009 do 29. 09. 2010 na dohodu o vykonaní práce. Následne s ním bola uzatvorená pracovná zmluva od 01. 10. 2010 v rámci realizácie projektu na pozíciu „sprievodca cestovného ruchu“. „Podľa Usmernenia v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa, občan prijatý na novovytvorené pracovné miesto musí spĺňať podmienky cieľovej skupiny stanovenej vo Výzve: Občanom prijatým na novovytvorené pracovné miesto je najmä uchádzač o zamestnanie, resp. záujemca o zamestnanie, občan znevýhodnený na trhu práce, resp. nachádzajúci sa na trhu práce, a ktorý nie je zamestnancom prijímateľa (zamestnávateľa) vytvárajúceho novovytvorené pracovné miesto. V prípade pani A. a pána M. vzniká podozrenie z účelového ukončenia pracovnoprávnych vzťahov za účelom získania NFP.“ K uvedenému súd zaujal nasledovné stanovisko. Vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9) je oprávnená cieľová skupina zamestnancov definovaná ako: · zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), · zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), predovšetkým z radov: · záujemcov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), · znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Bližšia špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. V bode č. 2.5 Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103) je zadefinovaná oprávnenosť cieľovej skupiny rovnako v podstate zhodne s tým, čo je uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, pričom rovnako ako v uvedenej výzve definícia novovytvoreného pracovného miesta odkazuje na Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50 a definícia záujemcov o zamestnanie odkazuje na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Iná bližšia definícia uvedených dvoch pojmov sa v Príručke pre žiadateľa nenachádza. V Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37), na ktorú sa svedkyne - členky kontrolnej skupiny J.. Š. P. J.. F. vo svojich výpovediach odvolávali, si obžalovaný - žiadateľ sám zadefinoval, že sa malo jednať o 5 osôb - zamestnancov, ktorí budú prijatí na novovytvorené pracovné miesta, najmä z radov záujemcov o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a to najmä absolventov vysokých a stredných škôl, čím sa podľa názoru súdu obžalovaný oproti Výzve a Príručke pre žiadateľa na základe slova „najmä“ nijako užšie neobmedzil pri svojom výbere zamestnancov.

Kontrolná skupina teda v tomto prípade zavádzajúco uviedla, resp. doplnila, že vo Výzve malo byť uvedené „...a ktorý nie je zamestnancom prijímateľa (zamestnávateľa), vytvárajúce novovytvorené pracovné miesto“, aj keď na začiatku tohto odseku uviedla bližšie nešpecifikované „usmernenie“, na ktoré sa v rámci záverečnej reči odvolával aj prokurátor. Avšak, ako bolo pri vyhodnotení dokazovania zistené súdom z dôkazov uvedených v tomto odôvodnení: · Usmernenie v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa (príloha č. 5, č. l. 1-9), verzia 4.2 zo dňa 27. 08. 2010, · Metodický výklad Centrálneho koordinačného orgánu k Systému riadenia ŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 4.2, vydaný 27. 08. 2010 (príloha č. 5, č. l. 10-11), · Usmernenie Riadiaceho orgánu č. N3/2007 platné 30. 08. 2010, účinné od 01. 09. 2020 (príloha č. 5, č. l. 47-97), · Správa z vládneho auditu č. A 467 K 2987 (zväzok č. VI, č. l. 1651-1652), · Oznam - aktualizácia Príručky pre prijímateľa (zväzok č. VI, č. l. 1653-1654) účinná od 20. 03. 2012, obžalovaný uzavrel Zmluvu o poskytnutí NFP dňa 02. 07. 2010, t. j. pred platnosťou a účinnosťou vyššie uvedených dokumentov. Zároveň z posledne označeného dôkazu je zrejmé, že dôvodom aktualizácie Príručky pre prijímateľa s účinnosťou od 20. 03. 2012 ohľadom Usmernenia v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa bol ešte aj v roku 2012 problém so zadefinovaním jednoznačných podmienok na naplnenie vytvoreného pracovného miesta, nakoľko sa často opakoval problém s výkladom novovytvoreného pracovného miesta. Omnoho dôležitejšie je však to, čo vyplýva zo Správy z vládneho auditu pod bodom 2 vo vzťahu k Usmerneniu k RO č. N3/2007, t. j., že aj na toto usmernenie, ako aj na slovné spojenia uvádzané v zmluvách o poskytnutí NFP „v zmysle neskorších aktualizácií“ sa vzťahuje zákaz retroaktivity a možno prihliadať len na aktualizácie platné a účinné v čase platnosti a účinnosti danej zmluvy, nie následne. Na základe vyššie uvedeného má Špecializovaný trestný súd za to, že pre obžalovaného bola záväzná len definícia oprávneného zamestnanca uvedená vo Výzve na predkladanie žiadosti o NFP a v Príručke pre žiadateľa o NFP platnej a účinnej v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP, t. j. k 02. 07. 2010, nie neskôr. Svedkyňa P. A. teda splnila kritérium oprávnenosti cieľovej skupiny ako: · zamestnanec žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce - zákon č. 311/2001 Z. z. účinný v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP), ako aj · zamestnanec prijatý na novovytvorené pracovné miesto z radov záujemcov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný do 22. 09. 2010, t. j. v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP, nakoľko podľa § 7 uvedeného zákona záujemca o zamestnanie je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie, alebo ktorý má záujem o poskytovanie odborných poradenských služieb a služieb vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom o zamestnanie). Podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona uchádzačom o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu, a ktorý: a) nie je zamestnanec podľa § 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona zamestnanec je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo bez pochybností prokurátorom vyvrátené tvrdenie svedkyne A. a obžalovaného, že obchod, v ktorom svedkyňa pracovala u obžalovaného A. do 29. 09. 2010, „nešiel“ a obžalovaný ho mal v pláne zavrieť (aj keď ho nakoniec zavrieť nemusel), ale svedkyni A. ponúkol nové pracovné miesto, ak mu „vyjde projekt“ a svedkyňa A. o toto pracovné miesto, t. j. iné zamestnanie, prejavila záujem ešte predtým než mal byť Projekt schválený. Svedok R. M. pracoval u obžalovaného pred Projektom ako čašník od 19. 01. 2009 do 29. 09. 2010 na dohodu o vykonaní práce, avšak z potvrdenia ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 22. 01. 2018 (príloha č. 1, č. l. 1-3) vyplynulo, že bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23. 07. 2010 do 30. 09. 2010 vrátane a od 16. 03. 2009 do 10. 11. 2009 vrátane, takže aj tesne pred uzatvorením pracovnej zmluvy s obžalovaným dňa 01. 10. 2010. Aj napriek zákonným definíciám záujemcu o zamestnanie a uchádzača o zamestnanie má súd za to, že na účely Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP, ktorej prioritnou osou 1 bola Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie 1.2: Podpora tvorby a udržania pracovných miest atď., by bol nesprávny taký formálne právny striktný záver, že uchádzač o zamestnanie nie je záujemcom o zamestnanie alebo povedané aj inak, že uchádzač o zamestnanie vlastne nemá záujem o zamestnanie, a preto pre tento konkrétny prípad Výzvy je potrebné sa prikloniť k prirodzeno-právnemu pohľadu, nie k formalizmu, ale k

podstate Výzvy a nevylučovať, že uchádzač o zamestnanie nemôže byť pre formálnu prekážku definície záujemcom o zamestnanie, t. j. tým, ktorý ako pracujúci na dohodu o vykonaní práce si zároveň hľadá iné zamestnanie a chce byť zamestnaný v pracovnom pomere. Mimochodom, vyššie uvedenou problematikou sa vôbec nezaoberala ani kontrolná skupina ani prokurátor. Na tomto základe súd uznal aj svedka R. M. za inak oprávnenú osobu cieľovej skupiny. Vo vzťahu k bodu č. 3 správy z kontroly na mieste - osoba manažéra publicity W. W., kontrolná skupina v rámci overovania dodania prác tohto člena projektového tímu, okrem iného, zistila, že tento si v pracovných výkazoch, ktoré boli súčasťou kontrolovaných žiadostí o platbu, vykazoval pravidelnú kontrolu stavu webu žiadateľa. V čase kontroly na mieste stránka prijímateľa obsahovala v opise Projektu nesprávny text: „...poskytnúť novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a...“, pričom kontrolovaný subjekt sa volá F. (stránka penziónu F. - príloha č. 6). Prijímateľ na stránke zverejnil mylné informácie pre verejnosť o uskutočnenej realizácii Projektu. Webová stránka obsahuje stručný opis Projektu, Výzvu a tlačovú správu o realizácii Projektu. Informácie na webe nie sú v súlade s Manuálom pre publicitu. Ďalej si vykazoval manažér publicity v pracovných výkazoch činnosti, ktoré nezodpovedali skutočnosti, a to pravidelnú archiváciu podkladov, spracovanie dokumentácie Projektu, spracúvanie dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Uvedené činnosti nemal manažér publicity v pracovnej náplni (pozn. súdu: viď príloha č. 2, č. l. 43-46). Z výpovede svedka V.. W. W. V.. (zväzok č. I, č. l. 190-193) súd zistil, že podpísal dohodu o vykonaní práce s pánom A., ktorej predmetom bola publicita jeho penziónu F. v súvislosti s Projektom financovania z EÚ. Na otázky vyšetrovateľa svedok odpovedal, že k vyššie uvedenej práci sa svedok dostal okolo roku 2010, ponúkol sa na ňu sám na spoločnom stretnutí svedka, jeho otca W. W. B.. a pána A. v penzióne F. a niekoľko týždňov nato podpísal s pánom A. dohodu o vykonaní práce. Časovo svedok vykonával svoje pracovné povinnosti zhruba rok alebo rok a pol hodinku až dve denne, aj s ohľadom na študijné povinnosti svedka. Koľko dní do týždňa, si svedok nepamätá, cez víkend nerobil, prácu vykonával prevažne v F. alebo doma v X., keď bolo potrebné len niečo naťukať na web. K pracovnému výkazu svedka č. 10 za obdobie 06/2011 sa svedok vyjadril, že listinu opoznáva, všetci mali povinnosť si pracovné výkazy pripravovať sami, svedok si tento pracovný výkaz pripravoval sám, minimálne v rozsahu, čo a kedy robil. Svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu nie je v deň 07. 06. 2011 uvedený v pracovnom výkaze detailný popis činnosti, keď má vykázané 2 hodiny pracovnej činnosti, ani k tomu, že v ten deň podľa výpisov výsledkov štúdia v tento deň absolvoval na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte práva rímske právo II. Svedok nevedel popísať podrobnosti ako prebiehala jeho dvojhodinová kontrola stavu webu žiadateľa aktuálnosť informácií o projekte, úprava dokumentácie v zmysle manuálu pre publicitu. Svedok sa nevedel vyjadriť ani k tomu, že hoci si v pracovných výkazoch vykazoval pravidelnú kontrolu stavu webu žiadateľa, tak v čase výkonu kontroly na mieste táto webová stránka obsahovala v opise projektu nesprávny text s uvedením názvu „penzión D.“ namiesto F. a informácie na webe neboli v súlade s manuálom pre publicitu. Z uvedeného mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti: · Svedok W. W. B.. pripravil Projekt pre obžalovaného A.. · Obžalovaný zamestnal v rámci Projektu syna svedka W. W. B.. - W. W. V.. na pozícii manažér publicity. ·. C. Š. T.R. T. uspela vo verejnom obstarávaní na školiace aktivity v Projekte obžalovaného, pričom spracovávať dokumentáciu k verejnému obstarávaniu mal práve svedok W. W. V.., hoci to vôbec nemal v pracovnej náplni. · Inak si svedok W. W. neplnil riadne svoje pracovné povinnosti, ako vyplýva zo správy z kontroly na mieste, s poukazom najmä na prílohu č. 6 k tejto správe, z ktorej je úplne zrejmý nezáujem svedka i obžalovaného na riadnom plnení svojich zmluvných povinností, u svedka vyplývajúci z dohody o vykonaní práce a u obžalovaného zo Zmluvy o poskytnutí NFP. · Za uvedené nedostatky však v zmysle článku 1 bod 1 a 2 Všeobecných zmluvných podmienok zodpovedal obžalovaný, nakoľko sa zaviazal, že bude dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt realizovaný riadne a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu s odbornou starostlivosťou, čo obžalovaný neučinil. · Preto sa súd stotožnil so záverom kontrolnej skupiny, že tieto paušálne výdavky na riadenie Projektu manažéra publicity je potrebné pokladať za neoprávnené. · Na základe dôkazných zistení dospel súd k záveru, že obžalovaný aj prostredníctvom činnosti, resp. nečinnosti svedka W. W. V.. len predstieral riadnu realizáciu Projektu, a že finančné prostriedky z NFP

vyplácal svedkovi W. W. V.. ako časť protislužby W. W. B.. To, že práve C. Š. T. T. uspela vo verejnom obstarávaní na školiace aktivity Projektu obžalovaného, súd nekomentuje, lebo to nebolo predmetom dokazovania na základe podanej obžaloby. Vo vzťahu k bodu č. 2 správy z kontroly na mieste súd zaujal stanovisko, že vzhľadom na celkovú závažnosť dôkazných záverov je už zaoberanie sa s týmto bodom nadbytočné a nepotrebné a rovnaké stanovisko evidentne zaujal aj prokurátor, nakoľko tento bod nezahrnul do skutku obžaloby. Zo správy z kontroly na mieste bolo ďalej preukázané, že kontrolovanými žiadosťami o platbu boli Žiadosť o platbu č. ITMS27110230522505 v sume 14 092,25 eur a Žiadosť o platbu č. ITMS27110230522209 v sume 34 372,74 eur a pracovné výkazy č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15 (ktoré prokurátor aj zahrnul do skutku obžaloby), v rámci ktorých boli vyčíslené neoprávnené výdavky: · na riadenie Projektu manažéra publicity W. W. V.. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 791,41 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 1 538,35 eur, · na udržanie novoprijatého zamestnanca C. F. na činnosť vykazovanú v pracovných výkazoch a v súvislosti s pracovnou náplňou za kontrolované obdobie v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur, · na udržanie novoprijatého zamestnanca P. A. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur, · na udržanie novoprijatého zamestnanca P. A. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur, · na udržanie novoprijatého zamestnanca R. M. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur, t. j. v rámci kontrolovanej vzorky boli zistené neoprávnené výdavky v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 10 113,21 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 20 325,31 eur. Celkové neoprávnené výdavky sú vo výške 30 438,52 eur. Uvedenú sumu neoprávnených výdavkov súd v trestnom konaní ponížil o 5% (rovnako aj prokurátor v skutku obžaloby) v zmysle bodu 3.1. písm. d) Zmluvy o poskytnutí NFP (vlastné zdroje financovania Projektu), t. j. na 28 916,59 eur, z čoho 85% NFP z prostriedkov ESF predstavuje sumu vo výške 24 579,10 eur a 15% NFP z prostriedkov štátneho rozpočtu predstavuje sumu vo výške 4 337,49 eur, ktorú súd poňal v rámci trestného konania ako skutočnú škodu spôsobenú obžalovaným poškodenému v rozsahu podanej obžaloby a najmä vykonaného dokazovania v rozsahu navrhnutom prokurátorom, čím sa súd bude ešte ďalej zaoberať v ďalších častiach odôvodnenia (právna kvalifikácia, náhrada škody). K tzv. „neoprávneným výdavkom“ súd uvádza nasledovné. Podľa bodu 5.5. Zmluvy o poskytnutí NFP (zväzok č. II, č. l. 265-299) pre účely tejto Zmluvy sa definícia pojmu „celkové oprávnené výdavky“ uvedená vo VZP nepoužije. Zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že za „celkové oprávnené výdavky“ podľa tejto Zmluvy sa považujú „oprávnené výdavky prijímateľa, ktoré výlučne súvisia s realizáciou aktivít Projektu v rámci oprávneného obdobia stanoveného vo Výzve na predkladanie žiadosti o NFP, ktoré boli skutočne vynaložené vo forme nákladov alebo výdavkov prijímateľa a sú určené v oznámení poskytovateľa o schválení Žiadosti o NFP“. Podľa bodu 5.7. Zmluvy „špecifickými typmi výdavkov“ sa pre účely tejto Zmluvy rozumejú, okrem iného: úhrady osobných výdavkov (výplata miezd a odvody z miezd)... Podľa článku 14 bod 1 VZP (zväzok č. II, č. l. 270-297) oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu, tak ako je uvedený v článku 2 Zmluvy o poskytnutí NFP a ktoré spĺňajú, okrem iného, nasledujúce podmienky: a) vznikli v čase realizácie aktivít Projektu a v súvislosti s Projektom pred zmluvne stanoveným termínom ukončenia realizácie aktivít Projektu; b) patria do skupiny výdavkov odsúhlaseného rozpočtu Projektu; c) spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov; j) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES. Z Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9) vyplýva, že aby bol výdavok oprávnený, musel spĺňať nasledovné podmienky: Bod 1. Výdavky sú oprávnené pre príspevok z ESF, ak vznikli za účelom realizácie projektu ..... Výdavky musia byť vynaložené za účelom realizácie projektu ..... Bod 2. Je vynaložený na projekt schválený riadiacim orgánom / sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre príslušný OP a realizovaný v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP.

Bod 5. Je vynaložený v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. Zákonník práce, Občiansky zákonník). Bod 7. Spĺňa podmienky hospodárnosti (minimalizácie výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu), efektívnosti (maximalizácie pomeru medzi vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít projektu a priama väzba na ne) a účinnosti (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky). Bližšia špecifikácia oprávnených výdavkov bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. Pod bodom 2.6 Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103) sú uvedené oprávnené výdavky v rozsahu Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP s tým, že mzdy zamestnancov sú oprávneným výdavkom. Aj keď je vo všeobecnosti zrejmé, že výdavky na mzdy zamestnancov sú oprávnenými výdavkami, v posudzovanej veci výdavky na mzdy zamestnancov A., A., M., F. P. W. V.. za oprávnené považovať nie je možné s poukazom na predchádzajúcu časť odôvodnenia, t. j. na to, o akých „zamestnancov“ sa vlastne jednalo a za akú ich činnosť, resp. nečinnosť si obžalovaný nechal refundovať podstatnú časť mzdových nákladov. Takéto mzdové náklady, teda najmä: · podľa bodu 5.5 Zmluvy o poskytnutí o NFP nesúviseli výlučne s realizáciou aktivít Projektu, t. j. s tým, čo sa obžalovaný zmluvne zaviazal prostredníctvom týchto zamestnancov riadne vykonávať, · podľa článku 14 bod 1 VZP nesplnili podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP a neboli vynaložené v súlade so Zmluvou, a tým pádom ani v súlade s právnymi predpismi SR a ES (viď aj časť odôvodnenia k právnej kvalifikácii), · „v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP“ · neboli vynaložené za účelom realizácie Projektu, · neboli vynaložené na Projekt realizovaný v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP, · neboli vynaložené v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (viď časť odôvodnenia k právnej kvalifikácii), · nespĺňali podmienky účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít Projektu a priama väzba na ne) a účinnosti (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky). K „skutkovej“ obrane obžalovaného uvedenej, okrem iného, aj v záverečnej reči jeho obhajcu vo vzťahu k problematike: · oprávnenosti zamestnancov, · pracovných výkazov, ako aj k ďalšej priebežnej obrane obžalovaného vo vzťahu k jednotlivým vykonaným dôkazom sa súd v primeranom rozsahu (vzhľadom na čiastočne iné skutkové závery ako prokurátor uviedol v skutku obžaloby) dostatočne vyjadril na príslušných miestach tohto odôvodnenia. V časti obrany proti „uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 3 To 9/2018“ (tiež viď záverečná reč obhajcu) sa Špecializovaný trestný súd ako súd prvého stupňa vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky konkrétne vyjadrovať nie je oprávnený, nakoľko jednak nie je pôvodcom príslušného uznesenia nadriadeného súdu, a najmä záväzné právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú pre Špecializovaný trestný súd záväzné. Právnu kvalifikáciu súd ustálil z vykonaného dokazovania. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky · prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 v jednočinnom súbehu so · zločinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, pretože · predložil nesprávny výkaz a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, a zároveň · vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu. K prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

účinného do 30. 09. 2012 Vo všeobecnosti nesprávnym je taký výkaz, ktorý nezodpovedá skutočnostiam, na základe ktorých majú byť poskytnuté prostriedky z rozpočtov Európskych spoločenstiev, pretože údaje v ňom sú skreslené, prispôsobené požadovaným kritériám. Konkrétne obžalovaný v rámci dvoch kontrolovaných a žalovaných žiadostí o platbu predložil poskytovateľovi NFP nesprávne pracovné výkazy zamestnancov A., A., M., F. P. W. V.. č. 7-15 za obdobie apríl - december 2011, prostredníctvom ktorých pred poskytovateľom NFP len predstieral oprávnenosť výdavkov, ktoré mu vznikli na ich mzdy za reálny a riadny výkon ich pracovnej činnosti podľa ich pracovného zaradenia. „Nesprávnosť“ pracovných výkazov spočívala teda v tom, že obžalovaný vedel, že títo zamestnanci si reálne svoje pracovné povinnosti v zmysle pracovných zmlúv (u W. W. V.. dohody o vykonaní práce) neplnili (W. W. V.. si ich neplnil riadne), a že zamestnancov A., A., M. P. F. využíval výhradne len na poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, t. j. mimo ich pracovného zaradenia. O nesprávnosti pracovných výkazov z dôvodu predstierania pracovnej činnosti svedčí, okrem iného, aj skutočnosť, že obžalovaný a jeho zamestnanci A., A., M. P. F. si boli vedomí nedostatku živnostenského oprávnenia na strane obžalovaného. Obžalovaný ich štyri pracovné miesta vytvoril len formálne a týchto zamestnancov zamestnal len fiktívne. Vykazovanie ich pracovných činností v pracovných výkazoch bolo taktiež len účelovo formálne, teda nezodpovedalo skutočnosti. Hoci sa obžalovaný obhajoval, že použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev (NFP) na riadnu úhradu miezd, odvodov a poistného zamestnancov a nič si z toho neoprávnene neponechal pre svoju potrebu, súd má aj tak za to, že v zmysle vyhodnotenia dokazovania v spojení aj s predchádzajúcimi právnymi úvahami obžalovaný použil tieto prostriedky na iný účel, než na ktorý sa v Zmluve o poskytnutí NFP v rámci realizácie Projektu zaviazal. Tieto finančné prostriedky boli pôvodne určené a aj mali byť použité na mzdy zamestnancov zamestnaných skutočne, nielen formálne a fiktívne, na novovytvorených pracovných miestach, ktorí mali vykonávať pracovnú činnosť v zmysle ich pracovného zaradenia, na ktorú mal mať obžalovaný aj živnostenské oprávnenie, čo sa však nestalo. Na uvedenom teda nič nemení ani okolnosť, že ku škode došlo až spätnou refundáciou finančných prostriedkov, ktoré prijímateľ predtým vynaložil na iný než pôvodne určený účel. Prijatie, resp. následné ponechanie si takto vyplatených finančných prostriedkov pre svoju ďalšiu potrebu je potom možné považovať v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona za spôsobenie sprenevery, resp. protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu. Počas celého konania pred súdom sa obžalovaný prostredníctvom obhajcu bránil proti tomu, že by NFP bol poskytovaný aj z Európskeho sociálneho fondu, pričom svoj názor podporil najmä odpoveďou Ministerstva financií Slovenskej republiky, sekcie Európskych fondov, certifikačného orgánu zo dňa 05. 05. 2015 na žiadosť obhajcu o metodické vyjadrenie (zväzok č. VI, č. l. 1649-1650). V prvom rade je potrebné poukázať na to, že ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev ochraňujú finančné záujmy Európskej únie. Ich základným účelom je pôsobiť preventívne proti neoprávnenému scudzeniu zdrojov, ktoré sú Slovenskej republike poskytované v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie a jej následnému rozvoju. Slovenská republika zastúpená príslušnými výkonnými orgánmi je v danom prípade iba správcom prostriedkov poskytovaných Európskou úniou a je v súlade s príslušnými dohovormi Európskej únie zodpovedná za ochranu týchto prostriedkov, ktorá sa realizuje aj trestným postihom osôb, ktoré prostriedky získajú, resp. užívajú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami (viď uznesenie NS SR v inej trestnej veci sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20. 03. 2019). V druhom rade niet pochýb o tom, že obžalovaný W. A. po schválení Žiadosti o poskytnutie NFP podpísal dňa 02. 07. 2010 Zmluvu o poskytnutí NFP · podľa bodu 1.3. aj v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. do 31. 10. 2010, podľa ktorého z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa prijímateľovi poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s prijímateľom; na poskytnutie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie Pôdohospodárskou platobnou agentúrou sa vzťahuje osobitný predpis; Podľa § 8 ods. 3 uvedeného zákona na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou

výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. · ktorej účelom podľa bodu 2.2. bolo spolufinancovanie schváleného Projektu prijímateľa, a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaným Európskym sociálnym fondom; · v zmysle bodu 2.5. bol poskytnutý NFP tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky; · hoci podľa bodu 3.6. obžalovaný ako prijímateľ vzal na vedomie, že NFP, a to každá jeho časť, je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a SR, najmä, okrem iného, aj zákon č. 528/2008 Z. z. (pozn. súdu: účinný do 30. 04. 2011, t. j. v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP). Už z uvedených ustanovení Zmluvy, ktorú obžalovaný podpísal po vyhlásení podľa bodu 6.10., vyplýva, že hoci bol obžalovanému NFP vyplácaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, bol tvorený aj prostriedkami Európskej únie a túto skutočnosť pri podpise Zmluvy ani v priebehu poberania NFP nikdy nenamietal. Omyl obžalovaného vo vzťahu k znaku skutkovej podstaty trestného činu - „všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev“ súd vylúčil. V zmysle článku 1 ods. 1 písm. a), písm. b) Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. 07. 1995 v znení neskorších predpisov sa poškodením finančných záujmov Európskej únie rozumie: a) v súvislosti s výdavkami každý úmyselný čin, alebo opomenutie súvisiace · s používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, alebo z rozpočtov spravovaných Európskym spoločenstvom alebo v ich mene, · s nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok, · s nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov na iné účely ako sú tie, na ktoré boli vyčlenené. b) v súvislosti s príjmami každý úmyselný trestný čin, alebo opomenutie súvisiace · s používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, alebo z rozpočtov spravovaných Európskym spoločenstvom alebo v ich mene, · s nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok, · s nesprávnym použitím právoplatne nadobudnutého zisku, ktorý má rovnaký účinok. Dohovor vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie MZV SR č. 703/2004 Z. z.) deklaruje záujem členských štátov Európskej únie zabezpečiť, aby ich trestnoprávne normy účinne prispievali k ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev s presvedčením, že pre takúto ochranu je potrebné trestne stíhať podvodné konanie poškodzujúce tieto záujmy, a že na tento účel treba prijať jednotnú definíciu. V zmysle tohto Dohovoru každý členský štát príjme nevyhnutné a náležité opatrenia na začlenenie takto popísaného podvodného konania do svojich vnútroštátnych trestnoprávnych noriem s tým účinkom, že konanie v ňom uvedené sa bude považovať za trestný čin. V článku 2 Dohovoru je uvedené, že každý členský štát príjme nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, aby sa za konanie uvedené v článku 1 a za spoluúčasť, navádzanie alebo pokus o konanie uvedené v článku 1 ods. 1 ukladali účinné, úmerné a odstrašujúce tresty, ktoré by prinajmenšom v prípadoch závažného podvodu zahŕňali aj tresty odňatia slobody s možnosťou extradície. Ustanovenie § 261 ods. 1 Trestného zákona postihuje podvodné konanie v zmysle uvedeného Dohovoru a ide o akékoľvek podvodné konanie, ktoré má za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene. Uvedené dáva dostatočnú odpoveď na časť obrany obžalovaného, že obžalovaný neporušil svojím konaním žiadne právo (finančné záujmy) Európskej únie, odhliadnuc od toho, že: · § 261 Trestného zákona sa v tomto smere nedovoláva štandardným spôsobom (odkazom či blanketom) žiadneho z mimo trestných prameňov Európskeho práva, nakoľko § 261 Trestného zákona je jeho implementáciou (v zmysle uskutočnením - realizáciou - naplnením - dodržaním záväzku na území Slovenskej republiky). · Pojem „použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev“ v § 261 ods. 1 Trestného zákona je vyjadrením tzv. zdieľaného hospodárenia, v rámci ktorého Európska komisia

zveruje riadenie programom krajinám EÚ tak, ako v predmetnej veci prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu. To, že sa finančné prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. stávajú formálne prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nemení materiálne a ani fakticky ich pôvod, pretože vždy sú zverené Slovenskej republike - poskytnuté na konkrétny účel a možno ich použiť len v súlade s vopred dohodnutými pravidlami. Preto nie je pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona rozhodné, aký majú tieto finančné prostriedky formálny status podľa zákona č. 523/2004 Z. z., ale podstatný je ich skutočný pôvod, pričom správa týchto prostriedkov (faktické reálne nakladanie s nimi) musí logicky podliehať kompetentnému vnútroštátnemu orgánu. Tu nemožno prihliadnuť, že Európska komisia finančné prostriedky zveruje do dispozície krajinám Európskej únie (nie prijímateľovi NFP), a preto z hľadiska trestného práva musí byť zabezpečená ochrana proti zneužitiu týchto prostriedkov tak, ako to predkladá Dohovor a jeho implementácia do Trestného poriadku prostredníctvom ustanovení § 261 - § 263 Trestného zákona (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20. 03. 2019). Pojem sprenevera v ustanovení § 261 Trestného zákona sa líši od § 213 Trestného zákona, pretože prostriedky z Európskych spoločenstiev poskytnuté podľa § 261 Trestného zákona spravidla nie sú zverené prijímateľovi, tak ako je to v prípade sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, ale stávajú sa jeho vlastníctvom, resp. v prejednávanej veci išlo o refundáciu 95% vynaložených mzdových nákladov, ktorú si obžalovaný neoprávnene uplatnil v žiadostiach o platbu, tieto finančné prostriedky prijal a ponechal si ich. Za dokázanej situácie, ktorú už Špecializovaný trestný súd viackrát popísal, prijatie a ponechanie si požadovanej refundácie za takéto neoprávnené výdavky (viď časť odôvodnenia o oprávnenosti výdavkov) je treba považovať podľa názoru súdu aj za ich spreneverenie, lebo tieto inak oprávnené výdavky Projektu na mzdy zamestnancov boli účelovo viazané na dodržanie ustanovení Zmluvy o poskytnutí NFP o riadnej realizácii Projektu. Spôsobenie sprenevery v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona potom vlastne zodpovedá následku trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný si refundované finančné prostriedky trvalo prisvojil. Protiprávnym zadržaním prostriedkov sa má na mysli najmä nevrátenie prostriedkov späť poskytovateľovi, ktorý kontrolou zistil nezrovnalosti pri ich požadovaní alebo použití. Špecializovaný trestný súd sa naviac prikláňa k právnemu názoru, že k protiprávnemu zadržaniu prostriedkov v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona dochádza už od momentu ich neoprávneného prijatia, a to bez ohľadu na to, či bol neoprávnený prijímateľ formálne - právne aj vyzvaný príslušným orgánom na ich vydanie alebo nie, a bez ohľadu aj na to, či takéto finančné prostriedky už spotreboval, hoci aj na ďalšiu úhradu miezd zamestnancov. V prejednávanej veci má Špecializovaný trestný súd teda za to, že nastali oba následky predpokladané ustanovením § 261 ods. 1 Trestného zákona, t. j. jednak spôsobenie sprenevery, a zároveň aj protiprávne zadržanie prostriedkov. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škoda v sume 24 579,10 eur zodpovedá väčšej škode. K zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 Z časti skutkovej podstaty § 225 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že toto ustanovenie zabezpečuje ochranu verejným rozpočtovým zdrojom a sankcionuje vylákanie analyzovaných finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Pritom páchateľ koná tak, že uvádza iného do omylu v otázke ich splnenia. Obžalovaný W. A. postupoval tým spôsobom, že: · Už v Žiadosti o poskytnutie NFP, ktorej súčasťou bol aj tzv. opis Projektu, nepravdivo uviedol, že vytvorí pracovné miesta pre pracovné pozície sprievodca cestovného ruchu, organizátor cestovného ruchu v regióne, organizátor kongresov a medzinárodných festivalov a manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, a že na tieto pracovné pozície príjme kvalifikovaných zamestnancov s odbornými znalosťami, praktickými skúsenosťami, pracovnými a osobnostnými kompetenciami v súvislosti s pracovnou pozíciou, k čomu však nedošlo (viď predchádzajúca časť odôvodnenia -

vyhodnotenie dokazovania) a regresnou analýzou dospel súd k logickému záveru, že to obžalovaný od počiatku, t. j. už v čase podania Žiadosti o poskytnutie NFP ani nemal v úmysle. Jeho úmyslom bolo najmä zabezpečiť si refundáciu mzdových nákladov z NFP pre zamestnancov, ktorých hodlal pracovne využívať mimo ich predstieraného pracovného zaradenia len v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, na čo jediné mal obžalovaný aj živnostenské oprávnenie. Pozícia W. W. V.. ako manažéra publicity bola pre obžalovaného viac-menej len akousi povinnou súčasťou Projektu, prostredníctvom ktorej rovnako len predstieral riadnu realizáciu Projektu z hľadiska jeho povinnej publicity. · Následne obžalovaný konal už tak, že v označených dvoch žiadostiach o platbu, resp. súvisiacich podkladoch - pracovných výkazoch uvádzal nepravdivé údaje predstierajúce riadny výkon pracovnej činnosti jeho zamestnancov A., A., M. P. F. a člena realizačného projektového tímu W. W. V.. Obžalovaný W. A. teda evidentne vylákal od poškodeného poskytovateľa nenávratný finančný príspevok, sčasti aj zo štátneho rozpočtu, ktorého nielen poskytnutie, ale aj použitie (ku škode došlo až spätnou refundáciou finančných prostriedkov - viď aj odôvodnenie k súvisiacej právnej kvalifikácii podľa § 261 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012) bolo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia. Spornou medzi stranami bola otázka, aké to mali byť podmienky a podľa akého konkrétneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. V prvom rade je potrebné vo všeobecnosti predoslať, že podstatnou súvisiacou právnou normou pri tomto ustanovení Trestného zákona je najmä zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktorý upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie, okrem iného, aj štátneho rozpočtu, ako aj použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Zároveň ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám. Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. V druhom rade súd poukazuje aj pri tejto právnej kvalifikácii na Zmluvu o poskytnutí NFP a jej neoddeliteľné súčasti uvedené v bode 6.3. Zmluvy, osobitne na jej právny rámec uvedený v samotnej Zmluve i v jej neoddeliteľnej súčasti, t. j. vo Všeobecných zmluvných podmienkach, najmä však opäť na to, že táto Zmluva bola medzi poskytovateľom a prijímateľom uzatvorená aj v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, t. j. do 31. 10. 2010. Z rozhodovacej praxe NS SR (uznesenie NS SR sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20. 03. 2019) je možné k tejto problematike opäť uviesť, že podmienky použitia príspevku zo štátneho rozpočtu upravuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým v tejto súvislosti je zákon č. 523/2004 Z. z. Zmluva o poskytnutí NFP bola, okrem iného, uzavretá aj podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa z výdavkov podľa § 8 ods. 3 (ide o výdavky rozpočtované v štátnom rozpočte, pričom tieto v súlade s daným ustanovením tvoria tak účelovo určené prostriedky Európskej únie, ako i prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie - rozpočtované sú v rovnakej kapitole) konečnému prijímateľovi poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom. Citované zákonné ustanovenie teda priamo odkazuje na zmluvu, ktorá má upraviť konkrétne podmienky poskytnutia, a teda aj použitia verejných prostriedkov (viď k tomu § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.) konečnému prijímateľovi. Ak ide o posudzovanú vec, pri hospodárení s prostriedkami, ktoré boli následne refundované z dotknutých verejných zdrojov, bolo teda nevyhnutné sa dôsledne riadiť v uzavretej zmluve (vopred) ustanovenými podmienkami a pravidlami. V treťom rade súd poukazuje aj na ustanovenie bodu 3.6 Zmluvy, v zmysle ktorého na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravených právnych predpisov ES a SR, okrem iného, aj zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov a zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších predpisov. V ďalšom rade súd poukazuje na predchádzajúcu časť odôvodnenia rozsudku k tzv. „neoprávneným výdavkom“, z ktorej vyplýva, že obžalovaný konal aj v rozpore s bodom 5.5 Zmluvy o poskytnutí NFP a článku 14 bod 1 písm. c), písm. j) Všeobecných zmluvných podmienok, ktorý má vzťah k § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v

znení účinnom do 30. 04. 2011, v zmysle ktorého kontrolou projektu riadiaci orgán overuje hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. Obžalovaný ďalej konal v rozpore najmä s nasledujúcimi ustanoveniami Zmluvy, VZP v spojení so všeobecne záväznými právnymi predpismi. · Porušil bod 2.4. Zmluvy, pretože poskytnutý NFP nepoužil v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto Zmluve a Projekt nerealizoval riadne. · Porušil bod 3.3. Zmluvy, pretože nepoužil NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. · V rozpore so skutočnosťou vyhlásil podľa bodu 6.5. Zmluvy, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť Projektu na poskytnutie NFP v zmysle podmienok, ktoré viedli k schváleniu Žiadosti o NFP pre Projekt uvedený v článku 2 Zmluvy. · Porušil článok 1 bod 1 VZP, v zmysle ktorého sa zaviazal dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt realizovaný riadne a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu s odbornou starostlivosťou. · Porušil článok 7 bod 1 VZP, pretože najmä nerealizoval schválený Projekt v súlade so Zmluvou. · Porušil článok 9 bod 2.4 VZP, čo sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy, a to: písm. b) - pretože si opakovane (v dvoch žiadostiach o platbu) nárokoval neoprávnené výdavky Projektu, písm. c) - pretože preukázane porušil právne predpisy SR a ES v rámci realizácie, resp. nerealizácie aktivít Projektu, písm. d) - pretože porušil záväzky vyplývajúce z vecnej realizácie aktivít Projektu a nesplnil podmienky a povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy, písm. g) - pretože porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., písm. h) - pretože poskytol nepravdivé informácie, resp. neposkytol informácie v súlade s podmienkami Zmluvy, písm. j) - pretože porušil článok 6.5. Zmluvy, pričom na základe článku 2.2 VZP v týchto prípadoch môže poskytovateľ odstúpiť od Zmluvy. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri podpise Zmluvy, t. j. do 31. 10. 2010 právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. porušením finančnej disciplíny je: a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škoda v sume 4 337,49 eur zodpovedá väčšej škode. V zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona súd posúdil trestnosť činu a trest ukladal podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Podľa § 11 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z príslušných ustanovení Trestného zákona s prihliadnutím aj na samotný zmysel trestného stíhania z hľadiska dosiahnutia jeho účelu uvedeného v § 1 Trestného poriadku, ktorým je: a) aby trestné činy boli náležite zistené a b) ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

K bodu b) súd poukazuje na základné zásady ukladania sankcií, resp. na § 34 Trestného zákona zásady ukladania trestov, konkrétne na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, podľa ktorého trest má zabezpečiť: ba) ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna funkcia trestu) a bb) vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia) a bc) súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). K tomuto je potrebné poukázať na to, že od spáchania skutku uplynula doba cca 8 rokov, obžalovaný je trestne stíhaný od októbra 2015 a po spáchaní trestných činov viedol riadny život, vzhľadom na čo podľa názoru súdu represívnu funkciu trestu dostatočne a vhodnejšie ako nepodmienečný trest odňatia slobody zabezpečí podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom na maximálnu skúšobnú dobu päť rokov s uložením účinného obmedzenia spočívajúceho v zákaze uchádzať sa akýmkoľvek spôsobom o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku, rozpočtu obce a zároveň aj o finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtov Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na päť rokov a individuálnu prevenciu zabezpečí v rámci uloženia probačného dohľadu povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Uvedené, samozrejme aj s prihliadnutím na ostatné ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa ukladania trestných sankcií, zabezpečí rovnováhu medzi generálnou prevenciou a požiadavkou prísnej individualizácie trestu. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tejto súvislosti súd u obžalovaného prihliadol najmä na to, že: · Následkom jeho trestnej činnosti bola spôsobená poškodenému škoda. · Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 súd hodnotí zavinenie ako priamy úmysel obžalovaného pri oboch trestných činoch, resp. prečine a zločine v ich jednočinnom súbehu, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. · Pohnútkou obžalovaného ako SZČO - podnikateľa bola snaha o získanie majetkového - finančného prospechu tak, ako to súd podrobne popísal vo vyhodnotení dokazovania. · Obžalovanému poľahčuje, že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, zväzok č. VII, č. l. 2000 - odpis z Registra trestov) a priťažuje mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012). · Obžalovaný aj po spáchaní trestných činov viedol riadny život, je ženatý, je majiteľom penziónu, členom obecného zastupiteľstva a zástupcom starostky obce, nikdy nebol prejednávaný komisiou KOVP, ani obecnou políciou, neboli mu uložené žiadne opatrenia (zväzok č. VII, č. l. 1999 - správa obce F.). · Možnosť nápravy obžalovaného je teda evidentne priaznivá. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného je pomer a miera závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyvážený. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Súd teda obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na najprísnejšie trestný trestný čin - zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 v rámci trestnej sadzby trestu odňatia slobody tri až desať rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako. K podmienkam uvedeným v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 sa súd už vyjadril v rámci § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. V zmysle § 51 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 povinnosti spočívajú, okrem iného, najmä g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. V § 51 ods. 3 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 sú tiež len demonštratívne vymenované obmedzenia spočívajúce v zákaze, a preto súd vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu rozhodol o inom obmedzení obžalovaného so zreteľom aj na to, aby bolo dostatočným spôsobom určiteľné a kontrolovateľné, a zároveň malo súvis so spáchanou trestnou činnosťou, a to obmedzenie spočívajúce v zákaze uchádzať sa akýmkoľvek spôsobom o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku, rozpočtu obce a zároveň aj o finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtov Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Pri zvažovaní možnosti uložiť obžalovanému aj peňažný trest mal súd na zreteli ustanovenie § 56 ods. 5 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, podľa ktorého peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Pri tomto súd prihliadol najmä na výšku škody požadovanú a uplatňovanú aj v inom, resp. civilnom konaní od obžalovaného, preto súd peňažný trest obžalovanému neuložil. Po vyhodnotení všetkých okolností, ktoré majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel súd k záveru, že u obžalovaného je primeraným, zákonným a spravodlivým taký trest, aký je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dňa 29. 10. 2015 si poškodený v rámci prípravného konania uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 118 447,05 Eur (EÚ zdroj: 100 679,95 Eur a štátny rozpočet zdroj: 17 767,10 Eur). Dňa 19. 10. 2016 sa splnomocnenec Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Q.. D. A. v rámci svojho výsluchu (zväzok č. I, č. l. 195-197) pripojil k trestnému stíhaniu a uviedol, že žiada o náhradu škody v celkovej výške 118 621,37 Eur, a to za zdroj EÚ: 100 828,15 Eur a za zdroj štátny rozpočet: 17 793,22 Eur. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2017 poškodený v rámci postupu podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku navrhol, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody vo výške 118 447,05 Eur. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 04. 2018 poškodený opäť navrhol, aby súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 118 447,05 Eur, z ktorej 85% tvoria prostriedky EÚ vo výške 100 679,95 Eur a 15% tvoria prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 17 767,10 Eur. Minimálne však poškodený žiadal o náhradu škody v rozsahu ako uviedol prokurátor v obžalobe. Ďalej poškodený uviedol, že v konaní bolo podľa jeho názoru dostatočne preukázané, že rozdelenie prostriedkov sa odvodzuje zo systému financovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, ako aj z predmetu výzvy, pričom pri výpočtoch výšky škody sa odrátavali percentá, ktoré predstavovali vlastné zdroje prijímateľa, v tomto prípade to predstavovalo 5%, pričom pomer 80,75% ku 14,25% v danom prípade predstavuje ten istý matematický pomer ako 85% ku 15% po odrátaní 5% ako vlastných zdrojov prijímateľa. Poškodený mal za to, že náhrada škody v danom prípade nespočíva iba v rozsahu celkových neoprávnených výdavkov, tak ako uvádza prokurátor v obžalobe, celkové neoprávnené výdavky sa týkali v zmysle správy z kontroly na mieste zo dňa 16. 04. 2014 iba dvoch žiadostí o platbu, čiže kontrolovanej vzorky. Na základe závažnejších zistení kontroly na

mieste došlo aj k odstúpeniu od zmluvy. Keď sa vezme do úvahy charakter závažnosti zistení kontroly u obžalovaného, môže poškodený dôvodne tvrdiť, že projekt nebol vykonaný v súlade so zmluvou a právnymi predpismi od počiatku jeho realizácie, čiže je na mieste vrátenie NFP v celom rozsahu, tak ako požaduje poškodený a nielen formálne určených neoprávnených výdavkov z kontrolovanej vzorky, pričom je zrejmé, že zo strany obžalovaného ako prijímateľa nedošlo k naplneniu esenciálnych cieľov projektu. Z rozhodovacej praxe, konkrétne senátu 3To Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci (uznesenie sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20. 03. 2019), t. j. senátu, ktorý aj v prejednávanej veci rozhodoval v odvolacom konaní, vyplýva, že: „Nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 164 písm. a) Trestného poriadku je predovšetkým fakt, že ide o škodu, ktorú je možné v adhéznom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatniť a priznať. V prejednávanom prípade však o takúto škodu nešlo. Aj keď v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. sa pomoc a podpora poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, rozhodnutiu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku predchádza konanie o žiadosti podľa § 14 a nasl. zákona č. 528/2008 Z. z. Ide o osobitné správne konanie, na ktoré sa podľa § 12 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z., až na malé výnimky, nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov), ktoré vedie správny orgán, ktorým je zvyčajne riadiaci orgán pre regionálny operačný program a jeho účastníkom je žiadateľ. Výsledkom tohto konania je individuálny správny akt - rozhodnutie o (ne)schválení žiadosti podľa § 14 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., ktoré je od účinnosti novely č. 111/2012 Z. z. v zmysle odseku 18 predmetného ustanovenia vylúčené z rámca súdneho prieskumu. Obdobná situácia je aj v prípade konania o vrátení poskytnutého príspevku, ktoré sa riadi § 24 zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb. s naopak následnou možnosťou súdneho správneho prieskumu. V danom prípade nejde o náhradu škody uplatniteľnú v trestnom konaní, ale de facto o vrátenie protiprávne získaného finančného príspevku. Za takej situácie potom trestný súd, ktorý v adhéznom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku rozhoduje o civilnoprávnom nároku poškodeného na náhradu škody, nie je oprávnený atrahovať si kompetenciu správneho orgánu a samostatne posudzovať, či (ne)došlo k porušeniu predpisov administratívnoprávnej povahy, a či teda je dôvod na vrátenie poskytnutých príspevkov a prípadne, v akom rozsahu. Úlohou trestného súdu je v týchto prípadoch vyčísľovať výšku spôsobenej škody za účelom správnej právnej kvalifikácie skutku, avšak už ďalej nemá kompetenciu (hoci by aj v konaní bola výška škody bez pochybností zistená) rozhodnúť o vrátení poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Uvedené platí o to viac, že v týchto prípadoch sa výška skutočnej spôsobenej škody často krát líši od výšky príspevku, ktorý má byť vrátený (§ 30 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutiu o nároku poškodeného na náhradu škody v predmetnom trestnom konaní bráni skutočnosť, že nejde o uplatňovanie nároku na náhradu škody, ale osobitného verejnoprávneho nároku na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku, ktorého obsah a rozsah sa riadi príslušnými správnymi predpismi a Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (obdobne viď R31/2017). Podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku, ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal postupovať Špecializovaný trestný súd vo vzťahu k (domnelej) poškodenej strane a následne nemal o jej nároku rozhodovať.“ Vzhľadom však na skutočnosť, že v prejednávanej veci orgány činné v trestnom konaní a súd poškodeného do trestného konania aj s jeho nárokom na náhradu škody už pripustili, Špecializovaný trestný súd alternatívne a analogicky rozhodol tak, že podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 256 ods. 3 Trestného poriadku p. a. poškodeného Slovenskú republiku, v zastúpení: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 681 156 odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. · predložil nesprávny výkaz a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, a zároveň

· vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora, i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/10/2017 z 30. 7. 2020

Text rozhodnutia

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/84/2025 z 4. 8. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/28/2026 z 20. 5. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/9/2026 z 19. 3. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/54/2024 z 11. 3. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/64/2025 z 14. 1. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/49/2024 z 1. 10. 2025

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/28/2025 z 30. 7. 2025

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/41/2025 z 28. 7. 2025