2T/4/2019 | Rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. 6. 2019

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 2T/4/2019 9519100031 20. 06. 2019 Mgr. Ivan Matel ECLI:SK:SSPK:2019:9519100031.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Petra Pulmana na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 06. 2019 v Pezinku takto rozhodol: obžalovaný W. X., nar. XX. XX. XXXX v W. B. J., bydlisko Y., L.T. XXX/XX, maďarskej národnosti, slobodný, obžalovaný O. A., nar. XX. XX. XXXX v Š., bydlisko T. XXX, C. B. Z., maďarskej národnosti, slobodný, sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzujú spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 200/10/1000-139 zo dňa 28. 07. 2015 pre · v bodoch A/ 1), 2) a 3) obžaloby - obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 20 Trestného zákona, § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a · v bodoch B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) obžaloby - obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 20 Trestného zákona, § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť tak, že: obvinený W. X. - opát, v pozícií štatutárneho zástupcu a obvinený O. A. - provízor, v pozícii splnomocnenca štatutárneho zástupcu verejnej právnickej osoby v Cirkvi, Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov, so sídlom Jasov 166, IČO: 00587125, povinní riadiť sa Kódexom kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi (ďalej len „CIC 1983“) vydaného Apoštolskou stolicou v Ríme, Konštitúciami Rádu premonštrátskych rehoľných kanonikov a inými predpismi Generálnej kapituly, ako aj Štatútom Opátstva z 15. januára 1996, plniť svoje úlohy so starostlivosťou dobrého hospodára, dozerať, aby majetky zverené do ich starostlivosti nijakým spôsobom nestratili a neutrpeli škodu, zachovávať predpisy tak kánonického, ako aj občianskeho práva, v rozpore s Kánonmi CIC 1983 a článkami Konštitúcie si nevyžiadali odporúčanie svojej rady, Rady opáta (ďalej len „Rada“) a v dvoch prípadoch uvedených pod bodmi 2) a 3) si nevyžiadali súhlas Rady v konkrétnom prípade scudzenia, okrem oprávneného dôvodu scudzovania, nepredložili Rade ďalšie právom predpísané materiály, a to znalecké ohodnotenie majetku určeného na scudzenie, zoznam už scudzeného majetku a zoznam celého majetku Opátstva, jeho hodnotu a aktuálny ekonomický stav, v rozpore s Kánonmi CIC 1983 v dvoch prípadoch uvedenými pod bodmi 2) a 3), v ktorých hodnota prevádzaného majetku presahuje 50 mil. Sk (1 659 696,- Eur), navyše pred samotným scudzením si nevyžiadali dovolenie vrchnosti kompetentnej podľa normy práva, teda Apoštolskej stolice, tak ako to stanovuje všeobecný dekrét Konferencie biskupov Slovenska, určenie dolnej a hornej hranice hodnoty pri scudzovaní majetku, ktorý schválila Kongregácia pre biskupov dňa 28. decembra 2001 pod číslom 496/98, ad I/ obvinený aj v rozpore s Kánonmi CIC 1983 predal a daroval majetok Opátstva bez písomného povolenia kompetentnej vrchnosti vlastnému

správcovi, provízorovi a v rozpore s článkami Konštitúcie si nevyžiadal súhlas svojej Rady na udelenie splnomocnenia provízorovi, obaja obvinení aj napriek nezískanému odporúčaniu Rady a v dvoch prípadoch nezískanému súhlasu Rady a nezískanému súhlasu Apoštolskej stolice, obvinený W. X. v bodoch A/ 1), 2), 3), B/ 4), 5), 8), 9), 16.7), 18.9), 20.11), 21.1), 22.2), 24.4), 25.5) a 29.9) a obvinený O. A. v bodoch B/ 7) a 19.10) podpísali zmluvy o prevode nehnuteľností, kúpne zmluvy a darovacie zmluvy s kupujúcimi, resp. obdarovanými, A/ 1) Dňa 24. marca 2006 opát W. X. podpísal za predávajúceho, Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, zmluvu o prevode nehnuteľností, a to: pozemku KNC parcela č. 1776/1 orná pôda o výmere 242.188 m2, t. j. 24,2188 ha zapísanej na LV XXX v katastrálnom území J., okres W. - C. na kupujúceho O. A. v dohodnutej hodnote 693 000,- Sk (23 003,39 Eur), ktorého všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu - 4. júla 2006, bola podľa znalkyne N.. Z. O. (1 767 858,51 Sk) - 58 682,15 Eur. 2) Dňa 5. júna 2006 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, zmluvu o prevode nehnuteľností, a to: a) nehnuteľností v stave KNC - 51 parciel, v stave KNE - 141 parciel, celkom lesné pozemky o celkovej výmere 986.844 m2, t. j. 98,6844 ha, poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o celkovej výmere 5.702.265 m2, t. j. 570,2265 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území I., okres O., b) nehnuteľností v stave KNE - 167 parciel, celkom lesné pozemky o celkovej výmere 3.629.615 m2, t. j. 362,9615 ha, poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o celkovej výmere 1.961.365 m2, t. j. 196,1365 ha zapísané na LV XXX v katastrálnom území L., okres O., c) nehnuteľností v stave KNC - 11 parciel, v stave KNE - 87 parciel, celkom lesné pozemky o výmere 1.924.757 m2, t. j. 192,4757 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území W.C. S., okres O., d) nehnuteľností v stave KNE - 17 parciel, celkom lesné pozemky o celkovej výmere 366.697 m2, t. j. 36,6697 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o celkovej výmere 152.191 m2, t. j. 15,2191 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území T. V., okres O., e) nehnuteľností v stave KNE - 3 parcely, a to parcela č. 4413/1 orná pôda o výmere 13.510 m2, t. j. 1,351 ha, parcela č. 4448 trvalé trávnaté porasty o výmere 92.524 m2, t. j. 9,2524 ha a parcela č. 4451 orná pôda o výmere 16.678 m2, t. j. 1.6678 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o výmere 122.712 m2, t. j. 12,2712 ha zapísaných na LV XXX v katastrálnom území B. V., okres O. na kupujúceho spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX v dohodnutej cene lesné pozemky 6,20 Sk/m2, orná pôda a iné pozemky 3,65 Sk/m2, celkom za dohodnutú cenu 87 337 149,65 Sk (2 899 062,26 Eur), ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu bola podľa znalcov N.. Y. W., N.. Z. O. a N.. Y. O. (215 633 722,46 Sk) 7 157 728,29 Eur. 3) Dňa 5. júna 2006 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, zmluvu o prevode nehnuteľností, a to: a) nehnuteľností v stave KNC - 18 parciel, v stave KNE - 1 parcela, a to parcela č. 251 orná pôda o výmere 2.453 m2, t. j. 0,2453 ha, celkom lesné pozemky o výmere 4.021.603 m2, t. j. 402,1603 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o výmere 1.901.675 m2, t. j. 190,1675 ha zapísaných na LV XXX v katastrálnom území R. P., okres G., b) nehnuteľností v stave KNC - 4 parcely, a to parcela č. 543/2 lesné pozemky o výmere 108.379 m2, t. j. 10,8379 ha, parcela č. 544/1 lesné pozemky o výmere 594.294 m2, t. j. 59,4294 ha, parcela č. 545/1 lesné pozemky o výmere 310.746 m2, t. j. 31.0746 ha a parcela č. 560/3 trvalé trávnaté porasty o výmere 5.147 m2, t. j. 0,5147 ha, v stave KNE - 2 parcely, a to parcela č. 544 lesné pozemky o výmere 851 m2, t. j. 0,0851 ha a parcela č. 546/1 orná pôda o výmere 1.172 m2, t. j. 0,1172 ha, celkom lesné pozemky o výmere 1.014.270 m2, t. j. 101,1427 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o výmere 6.319 m2, t. j. 0,6319 ha zapísaných na LV XXX v katastrálnom území G., okres G., c) nehnuteľností v stave KNC - 1 parcela č. 1135/4 lesné pozemky o výmere 382.240 m2, t. j. 38,224 ha zapísanej na LV XXX v katastrálnom území L., okres G. na kupujúceho spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX, v dohodnutej cene lesné pozemky 5,00 Sk/m2, orná pôda, trvalé trávnaté porasty a iné pozemky 3,50 Sk/m2, celkom v dohodnutej cene 33 768 544,- Sk (1 120 910,31 Eur), ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu podľa znalcov N.. Z. O. a N.. Y. O. bola (90 220 359,08 Sk) 2 994 767,28 Eur, pričom dňa 16.

júna 2006 v zastúpení predávajúceho provízor O. A., na podklade splnomocnenia opáta W. X. zo dňa 25. októbra 2005, podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností Správe katastra G., ktorá dňa 20. júna 2006 vklad povolila. B/ 7) Dňa 26. novembra 2007 v Jasove provízor O. A. na podklade splnomocnenia W. X. zo dňa 25. septembra 2006 podpísal za Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, darovaciu zmluvu, ktorou došlo k darovaniu nehnuteľností T.. O. T., a to stavby domu súpisné č. XX (V.) na parcele KNC 53 a pozemkov v stave KNC parcela č. 53 zastavané plochy o výmere 871 m2, parcely č. 52 - zastávané plochy o výmere 593 m2, parcely č. 54/1 - záhrady o výmere 1.793 m2 zapísaných na LV XXX v katastrálnom území B., okres W. - C., ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu podľa znalca N.. N. I. bola (462 754,64) - 15 360,64 Eur. 24.4) Dňa 10. marca 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to stavby hospodárska budova - solitér súpisné č. XX na pozemku registra C parcela č. 6/2 a pozemku registra C parcely č. 6/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.909 m2 v katastrálnom území I., stavby - garáž súpisné č. XXX na pozemku registra C v katastrálnom území I., parcely č. 6/3 a pozemku registra C parcela č. 6/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 589 m2 na kupujúceho spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX v dohodnutej cene 1 200 000,- Sk (39 832,70 Eur), ktorých všeobecná hodnota bola podľa znalca N.. Y. K., L.. 22 126,10 Eur (666 570,89 Sk). 4) Dňa 10. apríla 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to pozemkov v stave KNE parcela č. 5453/2 lesné pozemky o výmere 19.340 m2, t. j. 1,934 ha, parcela č. 5453/3 lesné pozemky o výmere 475 m2, t. j. 0,0475 ha a parcela č. 5454/2 lesné pozemky o výmere 111.073 m2, t. j. 11,1073 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území W. W., okres T. na spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX, v dohodnutej cene 811 506,00 Sk (26 937,06 Eur), ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu podľa znalca N.. Y. O. bola (1 636 011,11 Sk) - 54 305,62 Eur. 5) Dňa 28. mája 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to pozemkov v stave registra E, parcela č. 2199/1 ostatné plochy o výmere 50.092 m2, t. j. 5,0092 ha, parcela č. 2200/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 30.551 m2, t. j. 3,0551 ha a parcela č. 2201/4 zastávané plochy a nádvoria o výmere 23.025 m2, t. j. 2,3025 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území G. okres W. - C. na kupujúceho O. A., v dohodnutej cene 260 000,00 Sk (8 630,42 Eur), ktorých všeobecná hodnota podľa znalca N.. Y. W. bola (2 190 160,20 Sk) - 72 706,96 Eur. 18.9) Dňa 28. mája 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to pozemkov parcela č. 257/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2, parcela č. 257/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, parcela č. 258/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.595 m2, parcela č. 258/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parcela č. 258/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela č. 258/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 996 m2, parcela č. 258/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.277 m2, parcela č. 258/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela č. 258/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, parcela č. 258/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 331 m2, parcela č. 258/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2, parcela č. 258/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parcela č. 258/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2, parcela č. 258/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 11.820 m2 a 12 stavieb tehelňa bez súpisného čísla na parcelách č. 258/1, č. 258/2, č. 258/3, č. 258/4, č. 258/5, č. 258/6, č. 258/7, č. 258/8, č. 258/9, č. 2585/10, č. 258/11 a na parcele č. 257/1 zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území Y., okres W. - C. na kupujúcich Y. Y.G. a T. Y., v dohodnutej cene 70 000,- Sk (2 323,57 Eur), ktorých všeobecná hodnota podľa znalca N.. Y. K., L.. bola 45 859,70 Eur (1 381 569,32 Sk). 25.5) Dňa 21. novembra 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za darcu Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov darovaciu zmluvu, ktorou boli nehnuteľnosti, a to stavba - hospodárska budova - solitér súpisné č. XX na parcele KNC č. 6/2 a pozemok parcela KNC č. 6/2 - zastavané plochy o výmere 1.909 m2 zapísané na LV XXXX v katastrálnom území I., okres O. prevedené na spoločnosť A. J., U.. U. G..C..,

IČO: XXXXXXXX so sídlom G. XX, G., pričom všeobecná hodnota týchto nehnuteľností podľa znalca N.. Y. K., L.. bola 7 580,73 Eur (228 377,07 Sk). 8) Dňa 9. marca 2009 v Jasove opát W. X. podpísal za darcu Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov darovaciu zmluvu, na základe ktorej boli nehnuteľnosti, a to pozemky v stave KNC parcela č. 54/2 záhrady o výmere 119 m2 a parcela č. 55 záhrady o výmere 3.325 m2 zapísaných na LV XXX v katastrálnom území B., okres W. - C., prevedené na obdarovaného T.. O. T., pričom všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností podľa znalca N.. Y. W. bola (1 704 677,30 Sk) - 56 584,92 Eur. 9) Dňa 27. mája 2009 v Jasove opát W. X. podpísal za darcu Rád premonštrátov - Opátstvo darovaciu zmluvu, na základe ktorej boli nehnuteľnosti, a to stavby - kravín na parcele č. 1779/2 a sýpka na parcele č. 1781/16 a pozemky - parcela č. 1779/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.770 m2, parcela č. 1779/3 ostatné plochy o výmere 171 m2, parcela č. 1781/16 zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parcela č. 1781/43 ostatné plochy o výmere 1.629 m2, parcela č. 1781/44 ostatné plochy o výmere 5.664 m2, parcela č. 1781/46 ostatné plochy o výmere 1.879 m2, parcela č. 1781/49 ostatné plochy o výmere 2.734 m2 a parcela č. 1789/10 orná pôda o výmere 26.166 m2 zapísaných na LV XXX v katastrálnom území J., okres W. - C., prevedené na obdarovaného O. A., pričom všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností podľa znalcov N.. N. I.É. a N.. Z. O. bola (2 286 204,90 Sk) - 75 888,10 Eur. 19.10) Dňa 1. júna 2009 v Jasove provízor O. A. na podklade splnomocnenia W. X. zo dňa 25. septembra 2006 podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to stavieb - bytový dom súpisné č. XXX na parcele KNC č. 68/2, hospodárska budova súpisné č. XXX na parcele KNC č. 67/3, hospodárska budova súpisné č. XXX na parcele KNC č. 68/3 a pozemkov - parcela KNC č. 67/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 1.609 m2, parcela KNC č. 67/2 trvalé trávnaté porasty o výmere 789 m2, parcela KNC č. 67/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, parcela KNC č. 68/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.170 m2, parcela KNC č. 68/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parcela KNC č. 68/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 a parcela KNC č. 69 záhrady o výmere 2.339 m2 zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území Y., okres W. - C. na L. G., ktorých všeobecná hodnota podľa znalca N.. Y. K., L.. bola 27 812,17 Eur (837 869,43 Sk), pričom obaja obvinení · v bodoch A/ 1), 2) a 3) obžaloby spôsobili Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, škodu vo výške 10 211 177,44 Eur ( 307 621 931,56 Sk), · v bodoch B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) obžaloby spôsobili Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov, škodu vo výške 378 224,94 Eur (11 394 404,54 Sk), pretože skutky nie sú trestnými činmi. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 28. 07. 2015 obžalobu pod sp. zn. VII/2 Gv 200/10/1000-139 na obvinených W. X. a O. A. pre · v bodoch A/ 1), 2) a 3) obžaloby - obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 20 Trestného zákona, § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a · v bodoch B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) obžaloby - obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 20 Trestného zákona, § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť tak, že: obvinený W. X. - opát, v pozícií štatutárneho zástupcu a obvinený O. A. - provízor, v pozícii splnomocnenca štatutárneho zástupcu verejnej právnickej osoby v Cirkvi, Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov, so sídlom Jasov 166, IČO: 00587125, povinní riadiť sa Kódexom kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi (ďalej len „CIC 1983“) vydaného Apoštolskou stolicou v Ríme, Konštitúciami Rádu premonštrátskych rehoľných kanonikov a inými predpismi Generálnej kapituly, ako aj Štatútom Opátstva z 15. januára 1996, plniť svoje úlohy so starostlivosťou dobrého hospodára, dozerať, aby majetky zverené do ich starostlivosti nijakým spôsobom nestratili a neutrpeli škodu, zachovávať predpisy tak kánonického, ako aj občianskeho práva, v rozpore s Kánonmi CIC 1983 a článkami Konštitúcie si

nevyžiadali odporúčanie svojej rady, Rady opáta (ďalej len „Rada“) a v dvoch prípadoch uvedených pod bodmi 2) a 3) si nevyžiadali súhlas Rady v konkrétnom prípade scudzenia, okrem oprávneného dôvodu scudzovania, nepredložili Rade ďalšie právom predpísané materiály, a to znalecké ohodnotenie majetku určeného na scudzenie, zoznam už scudzeného majetku a zoznam celého majetku Opátstva, jeho hodnotu a aktuálny ekonomický stav, v rozpore s Kánonmi CIC 1983 v dvoch prípadoch uvedenými pod bodmi 2) a 3), v ktorých hodnota prevádzaného majetku presahuje 50 mil. Sk (1 659 696,- Eur), navyše pred samotným scudzením si nevyžiadali dovolenie vrchnosti kompetentnej podľa normy práva, teda Apoštolskej stolice, tak ako to stanovuje všeobecný dekrét Konferencie biskupov Slovenska, určenie dolnej a hornej hranice hodnoty pri scudzovaní majetku, ktorý schválila Kongregácia pre biskupov dňa 28. decembra 2001 pod číslom 496/98, ad I/ obvinený aj v rozpore s Kánonmi CIC 1983 predal a daroval majetok Opátstva bez písomného povolenia kompetentnej vrchnosti vlastnému správcovi, provízorovi a v rozpore s článkami Konštitúcie si nevyžiadal súhlas svojej Rady na udelenie splnomocnenia provízorovi, obaja obvinení aj napriek nezískanému odporúčaniu Rady a v dvoch prípadoch nezískanému súhlasu Rady a nezískanému súhlasu Apoštolskej stolice, obvinený W. X. v bodoch A/ 1), 2), 3), B/ 4), 5), 8), 9), 16.7), 18.9), 20.11), 21.1), 22.2), 24.4), 25.5) a 29.9) a obvinený O. A. v bodoch B/ 7) a 19.10) podpísali zmluvy o prevode nehnuteľností, kúpne zmluvy a darovacie zmluvy s kupujúcimi, resp. obdarovanými, A/ 1) Dňa 24. marca 2006 opát W. X. podpísal za predávajúceho, Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, zmluvu o prevode nehnuteľností, a to: pozemku KNC parcela č. 1776/1 orná pôda o výmere 242.188 m2, t. j. 24,2188 ha zapísanej na LV XXX v katastrálnom území J., okres W. - C. na kupujúceho O. A. v dohodnutej hodnote 693 000,- Sk (23 003,39 Eur), ktorého všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu - 4. júla 2006, bola podľa znalkyne N.. Z. O. (1 767 858,51 Sk) - 58 682,15 Eur. 2) Dňa 5. júna 2006 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, zmluvu o prevode nehnuteľností, a to: a) nehnuteľností v stave KNC - 51 parciel, v stave KNE - 141 parciel, celkom lesné pozemky o celkovej výmere 986.844 m2, t. j. 98,6844 ha, poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o celkovej výmere 5.702.265 m2, t. j. 570,2265 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území I., okres O., b) nehnuteľností v stave KNE - 167 parciel, celkom lesné pozemky o celkovej výmere 3.629.615 m2, t. j. 362,9615 ha, poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o celkovej výmere 1.961.365 m2, t. j. 196,1365 ha zapísané na LV XXX v katastrálnom území L., okres O., c) nehnuteľností v stave KNC - 11 parciel, v stave KNE - 87 parciel, celkom lesné pozemky o výmere 1.924.757 m2, t. j. 192,4757 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území W.C. S., okres O., d) nehnuteľností v stave KNE - 17 parciel, celkom lesné pozemky o celkovej výmere 366.697 m2, t. j. 36,6697 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o celkovej výmere 152.191 m2, t. j. 15,2191 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území T. V., okres O., e) nehnuteľností v stave KNE - 3 parcely, a to parcela č. 4413/1 orná pôda o výmere 13.510 m2, t. j. 1,351 ha, parcela č. 4448 trvalé trávnaté porasty o výmere 92.524 m2, t. j. 9,2524 ha a parcela č. 4451 orná pôda o výmere 16.678 m2, t. j. 1.6678 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o výmere 122.712 m2, t. j. 12,2712 ha zapísaných na LV XXX v katastrálnom území B. V., okres O. na kupujúceho spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX v dohodnutej cene lesné pozemky 6,20 Sk/m2, orná pôda a iné pozemky 3,65 Sk/m2, celkom za dohodnutú cenu 87 337 149,65 Sk (2 899 062,26 Eur), ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu bola podľa znalcov N.. Y. W., N.. Z. O. a N.. Y. O. (215 633 722,46 Sk) 7 157 728,29 Eur. 3) Dňa 5. júna 2006 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, zmluvu o prevode nehnuteľností, a to: a) nehnuteľností v stave KNC - 18 parciel, v stave KNE - 1 parcela, a to parcela č. 251 orná pôda o výmere 2.453 m2, t. j. 0,2453 ha, celkom lesné pozemky o výmere 4.021.603 m2, t. j. 402,1603 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o výmere 1.901.675 m2, t. j. 190,1675 ha zapísaných na LV XXX v katastrálnom území R. P., okres G., b) nehnuteľností v stave KNC - 4 parcely, a to parcela č. 543/2 lesné pozemky o výmere 108.379 m2, t. j. 10,8379 ha, parcela č. 544/1 lesné pozemky o výmere 594.294 m2, t. j. 59,4294 ha, parcela č. 545/1 lesné pozemky o výmere 310.746 m2, t. j. 31.0746 ha a parcela č. 560/3 trvalé trávnaté porasty o

výmere 5.147 m2, t. j. 0,5147 ha, v stave KNE - 2 parcely, a to parcela č. 544 lesné pozemky o výmere 851 m2, t. j. 0,0851 ha a parcela č. 546/1 orná pôda o výmere 1.172 m2, t. j. 0,1172 ha, celkom lesné pozemky o výmere 1.014.270 m2, t. j. 101,1427 ha, celkom poľnohospodárske a iné druhy pozemkov o výmere 6.319 m2, t. j. 0,6319 ha zapísaných na LV XXX v katastrálnom území G., okres G., c) nehnuteľností v stave KNC - 1 parcela č. 1135/4 lesné pozemky o výmere 382.240 m2, t. j. 38,224 ha zapísanej na LV XXX v katastrálnom území L., okres G. na kupujúceho spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX, v dohodnutej cene lesné pozemky 5,00 Sk/m2, orná pôda, trvalé trávnaté porasty a iné pozemky 3,50 Sk/m2, celkom v dohodnutej cene 33 768 544,- Sk (1 120 910,31 Eur), ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu podľa znalcov N.. Z. O. a N.. Y. O. bola (90 220 359,08 Sk) 2 994 767,28 Eur, pričom dňa 16. júna 2006 v zastúpení predávajúceho provízor O. A., na podklade splnomocnenia opáta W. X. zo dňa 25. októbra 2005, podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností Správe katastra G., ktorá dňa 20. júna 2006 vklad povolila. B/ 7) Dňa 26. novembra 2007 v Jasove provízor O. A. na podklade splnomocnenia W. X. zo dňa 25. septembra 2006 podpísal za Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, darovaciu zmluvu, ktorou došlo k darovaniu nehnuteľností T.. O. T., a to stavby domu súpisné č. XX (V.) na parcele KNC 53 a pozemkov v stave KNC parcela č. 53 zastavané plochy o výmere 871 m2, parcely č. 52 - zastávané plochy o výmere 593 m2, parcely č. 54/1 - záhrady o výmere 1.793 m2 zapísaných na LV XXX v katastrálnom území B., okres W. - C., ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu podľa znalca N.. N. I. bola (462 754,64) - 15 360,64 Eur. 24.4) Dňa 10. marca 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to stavby hospodárska budova - solitér súpisné č. XX na pozemku registra C parcela č. 6/2 a pozemku registra C parcely č. 6/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.909 m2 v katastrálnom území I., stavby - garáž súpisné č. XXX na pozemku registra C v katastrálnom území I., parcely č. 6/3 a pozemku registra C parcela č. 6/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 589 m2 na kupujúceho spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX v dohodnutej cene 1 200 000,- Sk (39 832,70 Eur), ktorých všeobecná hodnota bola podľa znalca N.. Y. K., L.. 22 126,10 Eur (666 570,89 Sk). 4) Dňa 10. apríla 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to pozemkov v stave KNE parcela č. 5453/2 lesné pozemky o výmere 19.340 m2, t. j. 1,934 ha, parcela č. 5453/3 lesné pozemky o výmere 475 m2, t. j. 0,0475 ha a parcela č. 5454/2 lesné pozemky o výmere 111.073 m2, t. j. 11,1073 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území W. W., okres T. na spoločnosť A. J., U.. U. G..C.. so sídlom G. XX, G., IČO: XXXXXXXX, v dohodnutej cene 811 506,00 Sk (26 937,06 Eur), ktorých všeobecná hodnota ku dňu povolenia vkladu podľa znalca N.. Y. O. bola (1 636 011,11 Sk) - 54 305,62 Eur. 5) Dňa 28. mája 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to pozemkov v stave registra E, parcela č. 2199/1 ostatné plochy o výmere 50.092 m2, t. j. 5,0092 ha, parcela č. 2200/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 30.551 m2, t. j. 3,0551 ha a parcela č. 2201/4 zastávané plochy a nádvoria o výmere 23.025 m2, t. j. 2,3025 ha zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území G. okres W. - C. na kupujúceho O. A., v dohodnutej cene 260 000,00 Sk (8 630,42 Eur), ktorých všeobecná hodnota podľa znalca N.. Y. W. bola (2 190 160,20 Sk) - 72 706,96 Eur. 18.9) Dňa 28. mája 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to pozemkov parcela č. 257/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2, parcela č. 257/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, parcela č. 258/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.595 m2, parcela č. 258/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parcela č. 258/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela č. 258/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 996 m2, parcela č. 258/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.277 m2, parcela č. 258/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela č. 258/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, parcela č. 258/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 331 m2, parcela č. 258/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2, parcela č. 258/10 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 108 m2, parcela č. 258/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2, parcela č. 258/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 11.820 m2 a 12 stavieb tehelňa bez súpisného čísla na parcelách č. 258/1, č. 258/2, č. 258/3, č. 258/4, č. 258/5, č. 258/6, č. 258/7, č. 258/8, č. 258/9, č. 2585/10, č. 258/11 a na parcele č. 257/1 zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území Y., okres W. - C. na kupujúcich Y. Y. a T. Y., v dohodnutej cene 70 000,- Sk (2 323,57 Eur), ktorých všeobecná hodnota podľa znalca N.. Y. K., L.. bola 45 859,70 Eur (1 381 569,32 Sk). 25.5) Dňa 21. novembra 2008 v Jasove opát W. X. podpísal za darcu Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov darovaciu zmluvu, ktorou boli nehnuteľnosti, a to stavba - hospodárska budova - solitér súpisné č. XX na parcele KNC č. 6/2 a pozemok parcela KNC č. 6/2 - zastavané plochy o výmere 1.909 m2 zapísané na LV XXXX v katastrálnom území I., okres O. prevedené na spoločnosť A. J., U.. U. G..C.., IČO: XXXXXXXX so sídlom G. XX, G., pričom všeobecná hodnota týchto nehnuteľností podľa znalca N.. Y. K., L.. bola 7 580,73 Eur (228 377,07 Sk). 8) Dňa 9. marca 2009 v Jasove opát W. X. podpísal za darcu Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov darovaciu zmluvu, na základe ktorej boli nehnuteľnosti, a to pozemky v stave KNC parcela č. 54/2 záhrady o výmere 119 m2 a parcela č. 55 záhrady o výmere 3.325 m2 zapísaných na LV XXX v katastrálnom území B., okres W. - C., prevedené na obdarovaného T.. O. T., pričom všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností podľa znalca N.. Y. W. bola (1 704 677,30 Sk) - 56 584,92 Eur. 9) Dňa 27. mája 2009 v Jasove opát W. X. podpísal za darcu Rád premonštrátov - Opátstvo darovaciu zmluvu, na základe ktorej boli nehnuteľnosti, a to stavby - kravín na parcele č. 1779/2 a sýpka na parcele č. 1781/16 a pozemky - parcela č. 1779/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.770 m2, parcela č. 1779/3 ostatné plochy o výmere 171 m2, parcela č. 1781/16 zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parcela č. 1781/43 ostatné plochy o výmere 1.629 m2, parcela č. 1781/44 ostatné plochy o výmere 5.664 m2, parcela č. 1781/46 ostatné plochy o výmere 1.879 m2, parcela č. 1781/49 ostatné plochy o výmere 2.734 m2 a parcela č. 1789/10 orná pôda o výmere 26.166 m2 zapísaných na LV XXX v katastrálnom území J., okres W. - C., prevedené na obdarovaného O. A., pričom všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností podľa znalcov N.. N. I. a N.. Z. O. bola (2 286 204,90 Sk) - 75 888,10 Eur. 19.10) Dňa 1. júna 2009 v Jasove provízor O. A. na podklade splnomocnenia W. X. zo dňa 25. septembra 2006 podpísal za predávajúceho Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to stavieb - bytový dom súpisné č. XXX na parcele KNC č. 68/2, hospodárska budova súpisné č. XXX na parcele KNC č. 67/3, hospodárska budova súpisné č. XXX na parcele KNC č. 68/3 a pozemkov - parcela KNC č. 67/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 1.609 m2, parcela KNC č. 67/2 trvalé trávnaté porasty o výmere 789 m2, parcela KNC č. 67/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, parcela KNC č. 68/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.170 m2, parcela KNC č. 68/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parcela KNC č. 68/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 a parcela KNC č. 69 záhrady o výmere 2.339 m2 zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území Y., okres W. - C. na L. G., ktorých všeobecná hodnota podľa znalca N.. Y. K., L.. bola 27 812,17 Eur (837 869,43 Sk), pričom obaja obvinení · v bodoch A/ 1), 2) a 3) obžaloby spôsobili Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, škodu vo výške 10 211 177,44 Eur ( 307 621 931,56 Sk), · v bodoch B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) obžaloby spôsobili Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov, škodu vo výške 378 224,94 Eur (11 394 404,54 Sk). Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním skorších výpovedí obžalovaných z prípravného konania, výsluchom svedka - poškodeného O.. L.. T. Š., L.., svedka L.. O.. L.. Y. J., L.., výsluchom znalcov, čítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, t. j. v rozsahu nevyhnutnom na jeho spravodlivé rozhodnutie. Návrhy na vykonanie dôkazov zo strany obžalovaných, ktoré boli nad tento potrebný rozsah, po ozrejmení si podstaty prejednávanej trestnej veci vykonať odmietol, a rovnako na strane prokurátora upravil pôvodne určený rozsah dokazovania uvedený v obžalobe.

Obžalovaný W. X. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. V rámci vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný. Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítané skoršie výpovede obžalovaného zo dňa 03. 07. 2013 (zväzok 1, č. l. 187-215) a zo dňa 04. 07. 2013 (zväzok 1, č. l. 223-242), v ktorých v tom čase obvinený uviedol k podstatným skutočnostiam nasledovné. Dňa 03. 07. 2013 v tom čase obvinený vypovedal, okrem iného, že vzhľadom na jeho vek už si nepamätá na podrobnosti jednotlivých prípadov, je si vedomý, že nechcel porušiť žiadny, ani cirkevný ani občiansky zákon. Za tých 19 rokov sa konali stále vizitácie z cudzích opátstiev a nikdy mu nič nevyčítali. Dokonca v roku 2010, ak sa dobre pamätá, bol aj generálny opát a nič mu nevyčítal, že by niečo nesprávne urobil. Prišiel nový opát, myslí si, že v roku 2009, ak sa dobre pamätá, nič mu nevyčítal, a zrazu podal trestné oznámenie. Provízorom opátstva bol pán A.. Obžalovaný bol opátom - štatutárom. Koho on poveril, bol oprávnený konať, a to bol I. O. A., o iných nevie. Ekonomické veci mal na starosti pán A.. S majetkom nakladať mohol štatutár, prípadne jeho splnomocnený - pán A.. S finančnými prostriedkami mohol disponovať len pán A.. Mali aj pokladňu v opátstve, aj účty v bankách, všetko mal na starosti pán A.. Právo prevádzať peniaze na účtoch mal obžalovaný a prior. Nepamätá si, kedy bol pán A. vymenovaný ním za provízora, ani či ho niekto navrhol, alebo či ho obžalovaný sám vymenoval. Na otázku, aké zákony, predpisy, normy platili, platia pri činnosti opátstva ako verejnej právnickej osoby v cirkvi, najmä vo vzťahu k ekonomickým a majetkovým veciam, obžalovaný odpovedal, že štátne zákona a Konštitúcie Rádu premonštrátov. Súpis nehnuteľností - pozemkov a stavieb, ktoré boli predané a darované, obžalovaný nezachytil, on si to nepamätá. Opátstvo zastupoval on alebo splnomocnený provízor. Nespomína si, komu tieto nehnuteľnosti boli odpredané, darované, všetko je zachytené v dokumentoch. Rovnako si nespomína na sumy, ani ako platili, obžalovaný to nemal nikdy v rukách, mal to v rukách pán provízor. Obžalovaný nemá žiadny príbuzenský vzťah ani iný vzťah k osobám, ktoré kupovali alebo boli obdarované. Nevie ani o vzťahoch medzi kupujúcimi alebo obdarovanými a členmi opátstva. Vyšetrovateľ predložil obžalovanému splnomocnenia, medzi ktorými bolo aj plnomocenstvo zo dňa 25. 09. 2006 s overeným podpisom obžalovaného pred pracovníčkou notára JUDr. Jozefa Gimerského H. N. dňa 25. 09. 2006, pred ktorou obžalovaný listinu vlastnoručne podpísal, na podklade tohto plnomocenstva splnomocnil O. A. na zastupovanie pri uplatňovaní a výkone vlastníckych práv a oprávnených záujmov opátstva, vrátane prijímania všetkých písomností, jednania so štátnymi a správnymi orgánmi, orgánmi miestnej samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, katastrálnymi orgánmi, peňažnými ústavmi, obchodnými spoločnosťami alebo fyzickými osobami, aby v mene splnomocniteľa podával návrhy, žiadosti, späťvzatia, prípadne opravné prostriedky, to všetko i vtedy, keby podľa príslušných predpisov bolo potrebné osobitné splnomocnenie, všetko v plnom rozsahu svojich práv a povinností. Plnomocenstvo platilo v plnom rozsahu i pre uskutočňovanie právnych úkonov majetkového charakteru v mene splnomocniteľa, vzťahuje sa i na dispozíciu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom obžalovaný sa k tomuto vyjadril, že túto osobu splnomocnil a podpis na splnomocnení za splnomocnenca je jeho. Za akú cenu sa odpredal majetok, to mal na starosti pán A.. K jednotlivým prevodom majetku pod príslušnými bodmi uznesenia o vznesení obvinenia (tieto body sú totožné aj s obžalobou) sa obžalovaný vyjadril nasledovne. K prevodu pod bodom 7), okrem iného, uviedol, že podpis za opátstvo na zmluve je podpis pána A. a za obdarovaného je podpis pána T.. K prevodu pod bodom 25.5), okrem iného, uviedol, že nevie, kto vypracovával návrhy na vklad do katastra nehnuteľností, asi pán A., podpis na návrhu aj na darovacej zmluve je obžalovaného za darcu, podpis za obdarovaného je zrejme pána T.. K prevodu pod bodom 8) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že obsah zmluvy spracoval pravdepodobne pán A., podpis za darcu opátstvo je obžalovaného. K prevodu pod bodom 9) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že obsah zmluvy vypracoval zrejme pán A., on robil tie veci. K prevodu pod bodom 1) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností aj podpis za predávajúceho je jeho. Dňa 04. 07. 2013 v tom čase obvinený vypovedal, okrem iného, k ďalším prevodom pod príslušnými bodmi uznesenia o vznesení obvinenia (tiež totožnými s obžalobou) nasledovné.

K prevodu pod bodom 2), okrem iného, obžalovaný uviedol, že nevie, kto vypracoval návrh do katastra nehnuteľností, podpis na návrhu za predávajúceho je obžalovaného. Nevie, kto vypracoval ani zmluvu, podpis za predávajúceho je jeho, za kupujúceho je za J., nevie, kto to je. K prevodu pod bodom 3) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že podpis na návrhu je pána A., na zmluve za predávajúceho je obžalovaného podpis. K prevodu pod bodom 4) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že podpis na návrhu na vklad do katastra nehnuteľností aj na kúpnej zmluve za predávajúceho je jeho. K prevodu pod bodom 24.4) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že zmluvu podpísal za predávajúceho on, rovnako podpísal aj späťvzatie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v časti prevodu. K prevodu pod bodom 5) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že návrh na vklad podpísal za opátstvo pán A., za predávajúceho je podpis obžalovaného, za kupujúceho je podpis pána A.. K prevodu pod bodom 18.9) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že podpis na návrhu je pána A., na zmluve za predávajúceho je obžalovaného. K prevodu pod bodom 19.10) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že podpis na zmluve za predávajúceho je pána A., na splnomocnení je obžalovaného. Obžalovaný O. A. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, vyjadril sa samostatne len k obžalobe. V rámci vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný. Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítané skoršie výpovede obžalovaného zo dňa 18. 06. 2013 (zväzok 1, č. l. 299-319), zo dňa 19. 06. 2013 (zväzok 1, č. l. 325-351) a zo dňa 24. 09. 2013 (zväzok 1, č. l. 359-385), v ktorých v tom čase obvinený uviedol k podstatným skutočnostiam nasledovné. Dňa 18. 06. 2013 obvinený vypovedal, že Rád premonštrátov sa riadi svojou Konštitúciou v prvom rade a samozrejme aj CIC 1983, teda cirkevným zákonom. Opátstvo riadi opát ako jediný štatutár, ktorý ešte menuje svojich pomocníkov pre riadenie chodu hospodárenia opátstva, napr. aj provízora. Obžalovaný sa v roku 1992 stal členom opátstva v mesiaci august, neskôr bol provízorom, pričom provízor plánuje podľa pokynov opáta - štatutára a sleduje priebeh plnenia. Plní príkazy opáta. Štatutárom opátstva bol opát O. W. X.. Podľa Konštitúcie vo svojej právomoci opát rozhodol o osobe provízora. Funkciu provízora obžalovaný zastával až do 07. 07. 2009, niektoré úkony robil až do 17. 07. 2009. Každá cirkevná inštitúcia v Slovenskej republike musí rešpektovať platný právny poriadok Slovenskej republiky, osobitne Rímskokatolícka cirkev a samozrejme v tom aj rehoľní bratia sú podľa Vatikánskej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou v plnej miere povinní rešpektovať v ekonomickej sfére, ako aj vo finančnej sfére pri uzatváraní rôznych kontraktov a zmlúv zákony Slovenskej republiky. Za ich porušenie zodpovedajú orgánom činným v trestnom konaní v Slovenskej republike, čo potvrdzovalo nedávno aj vyjadrenie Biskupskej konferencie Slovenska v osobe arcibiskupa Bratislavy. Obžalovaný sa pamätá na posledné splnomocnenie, ktoré mu bolo udelené štatutárom - opátom W. X. dňa 26. 09. 2006, pričom sa jednalo o všeobecné splnomocnenie na všetko, t. j. na všetky úkony v ekonomických veciach, v trestnoprávnych veciach, a ak sa nemýli, v roku 2005, tiež aj v roku 2003 mu boli udeľované takéto splnomocnenia na všetko. O udelení splnomocnenia rozhoduje štatutár už aj z toho dôvodu, že členovia Rady sa nemôžu volať k zodpovednosti, pretože kolektívna zodpovednosť neexistuje. Konkrétne k plnomocenstvu zo dňa 25. 09. 2006, ktoré bolo doložené aj k prevodom 7) a 19.10) uznesenia (označenie je zhodné s označením skutkov v obžalobe), sa obžalovaný vyjadril, že toto splnomocnenie sformulovala právna kancelária - právna služba Y.. U. alebo Y.. U. W., podpisy ako splnomocnenca sú obžalovaného a tento s nimi aj disponoval. Sám štatutár alebo splnomocnená osoba môže scudziť majetok, ak Rada dala na to súhlas dvojtretinovou väčšinou prítomných. Štatút však túto povinnosť neuvádza. K prevodu pod bodom 7) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný žiadnu podstatnú skutočnosť pre súd neuviedol. K prevodu pod bodom 25.5) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný, okrem iného, uviedol, že zmluvu pripravila právna služba, on si však túto zmluvu nepamätá, ale pripúšťa, že ju videl. K prevodu pod bodom 8) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný nič podstatné pre súd neuviedol. K prevodu pod bodom 9) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný uviedol, že na príkaz opáta H. podpísal darovaciu zmluvu, tak ako si to on prial. Dňa 19. 06. 2013 obvinený vypovedal k prevodu pod bodom 1) uznesenia (aj obžaloby), že zmluvu za kupujúceho podpísal on.

K prevodu pod bodom 2) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný uviedol, že zmluvu vypracovala právna služba Y.. U. W.. K prevodu pod bodom 3) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný uviedol, že návrh na vklad podpísal on, zmluvu vypracoval Y.. W.. K prevodu pod bodom 4) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný nič podstatné pre súd neuviedol. K prevodu pod bodom 24.4) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný rovnako nič podstatné pre súd neuviedol. K prevodu pod bodom 5) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný uviedol, že zmluva bola vystavená právnou službou T.. T., pričom návrh na vklad podpísal obžalovaný, za predávajúceho zmluvu podpísal opát X. a za kupujúceho to podpísal obžalovaný. K prevodu pod bodom 18.9) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný uviedol, že návrh na vklad podpísal on. K prevodu pod bodom 19.10) uznesenia (aj obžaloby) obžalovaný uviedol, že kúpnu zmluvu podpísal za opátstvo on, zmluvu vystavil T.. T.. Dňa 24. 09. 2013 obvinený vypovedal, že prvá vizitácia bola v roku 1993, čo teda bol už aj on prítomný na opátstve a ani v pokračujúcich vizitáciách ďalšie nedostatky vytknuté neboli. Pri tejto vizitácii sa predkladala kompletná účtovná evidencia, zhrnutie výsledkov a samozrejme aj úbytky a prírastky. Obžalovaný ako provízor vymedzenú právomoc nemal, rovnako nemal ani hmotnú zodpovednosť a odmeňovaný za túto činnosť nebol. V jeho kompetencii bolo rozhodovať o cirkevných veciach, zabezpečení stravovania, liečby rehoľníkov a na požiadavku opáta zabezpečenie kúpy áut alebo aj predaja, resp. na prejednanie niektorých vecí. Jeho bezprostredným nadriadeným bol opát. Bez súhlasu nikdy ako provízor nekonal, rovnako ani nad rámec svojich oprávnení. Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný samostatne vyjadril k obžalobe, okrem iného, že vo štvrtom kvartáli roku 2010 bola začatá vizitácia generálnym opátom v doprovode ďalšieho vizitátora na Opátstve v Jasove, teda Ráde premonštrátov - Opátstvo Jasov. Táto vizitácia bola ukončená 31. mája 2011. Jednu jedinú poznámku ohľadne ekonomiky alebo prejednávanej problematiky generálny opát nenadniesol. Po ukončení vizitácie, ešte vtedy bol obžalovaný stále členom rehole, ho vyrozumel úradujúci opát T. Š. o výsledku vizitácie formou zápisnice, ktorá sa robí z vizitácie. Vo vizitačnom protokole žiadnu poznámku nenašiel. V neskoršom období však počul, že údajne sú k tomu nejaké tajné prílohy, pričom podľa jeho názoru žiadne tajné prílohy generálna vizitácia nemá právo podľa kánonického práva robiť. Je v rozpore s kánonickým právom, aby úradujúci opát podal na emeritného opáta ako na ordinára trestné oznámenie. Kánonické právo nepripúšťa udávanie biskupov, arcibiskupov a ordinárov. Obžalovaný sa ešte vyjadril v tom zmysle, že predaje a darovanie nad 50 miliónov Sk boli Rímom sanované (pozn. súdu: omilostené), o čom obžalovaný dostal e-mail a bola vydaná v decembri aj tzv. zúžená sanácia s tým istým protokolovým číslom ako prvá, ktorá bola vydaná v septembri s ešte následnou odpoveďou Ríma, že obe sanácie sú platné. Svedok - poškodený O.. L.. T. Š., L.. k podstatným okolnostiam prípadu vypovedal k pomeru k osobám, že obžalovaného W. X. pozná od septembra roku 1991, 13. 11. 1991 vstúpil svedok - poškodený do Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, obžalovaný X. tam bol opát a štatutár. Obžalovaného O. A. pozná od marca roku 1992 - 28. 08. 1992 tento vstúpil do Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov a 12. 06. 2012 ho Svätá stolica vylúčila z tohto Rádu. V súčasnosti je obžalovaný W. X. rehoľníkom a žije v Opátstve Jasov a svedok - poškodený je od 07. 07. 2009 jeho predstaveným. Vzťahy medzi ním a uvedenými osobami boli do roku 2009 dobré, potom sa zhoršili. K pomeru k veci svedok - poškodený uviedol, že od 07. 07. 2009 sa stal opátom a štatutárom Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov a boli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že Opátstvo Jasov bolo poškodené. Po porade s nadriadenými na základe Kódexu kánonického práva 1296 informoval Svätú stolicu a generálneho opáta Rádu premonštrátov, že mieni podať žaloby v otázke hmotnoprávnych vecí, nie trestných. Pokiaľ sa týka trestnej veci, trestné oznámenie podal N.. Y. X. - ekonóm kláštora z radov laickej verejnosti (nástupca obžalovaného O. A. - provízora) s vedomím, ale nie súhlasom svedka - poškodeného. V samostatnej časti výpovede svedok - poškodený vypovedal, že trestné oznámenie bolo N.. X. podané, pretože, okrem iného, v roku 2006 bol scudzený majetok Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov za 121 miliónov Sk. Opátstvo malo dlh 28 miliónov Sk. Z pokladne bolo vydaných 75 miliónov Sk a 50 miliónov Sk nebolo jasné, kde je. Tak si svedok - poškodený nechcel vziať na svedomie, že z cirkevného majetku ukradol tých 50 miliónov Sk. Nevedelo sa, čo, kde, ako a koľko chýba.

Po preskúmaní zmlúv, ktorými boli predané majetky bývalého kláštora v I. a v R., bolo zistené, že tieto majetky ich spoločenstvo nemalo právo vôbec predať, pretože v roku 2002 sa Konferencia biskupov Slovenska po konzultácii so Svätou stolicou rozhodla, že najvyššia hranica, po ktorú môže cirkevná organizácia samostatne scudzovať majetok bez súhlasu Svätej stolice, je 50 miliónov Sk. Svedok - poškodený si bol vedomý, že tieto majetky predané boli, že existuje dobromyseľné vlastníctvo a ani súdnymi spormi ich nedostanú späť. Skúmaním účtovníctva prišli k tomu, že opátstvo darovalo majetok štyrmi zmluvami, z ktorých dve boli medzi pánom X. a pánom A. a ďalej boli obdarovaní bývalý koncipient advokáta T.. O. T., ktorý zastupoval opátstvo a geodet, ktorý pre nich vymeriaval veci. Všetky tieto veci svedok - poškodený napadol na základe kánonu na súdoch, pretože pri scudzovaní majetku opátstva neboli dodržané predpisy kánonického práva, okrem iného aj Kánon 1298, pretože ak sa rehoľník zriekne práva vlastniť majetok a potom si ho necháva prepísať, všetky prevody majetku opátstva sú z pohľadu cirkvi absurdné. Cirkevný súd síce môže konať v tejto veci, avšak na základe CIC nemá žiadnu moc k tomu, aby konkrétny „vinník“ dal veci na poriadok, to nedokáže. Pán W. X. sa v roku 2015 obrátil na Svätú stolicu, aby dodatočne sanovala, t. j. omilostila tieto prevody a predaje, kedy Svätá stolica, Kongregácia pre zasvätený život odpovedala takýmto omilostením zo dňa 22. 09. 2015, proti čomu svedok - poškodený namietal a požiadal Apoštolskú nunciatúru, ako aj Kongregáciu, aby mu dali vysvetlenie. Potom Kongregácia vydala nový dekrét, ktorý je platný, aj s vysvetlením, čo sa dekrétom myslí. Svedok - poškodený predložil na hlavnom pojednávaní 2 listinné dôkazy, ktoré dala Svätá stolica, teda Kongregácia pre rehoľníkov, a ktoré podľa neho presne vymedzujú, čo vlastne Svätá stolica po 10-tich rokoch sanovala, čo sa teda neudialo v roku 2006 a malo sa udiať, a akým spôsobom sa to má vykladať. Tieto návrhy na doplnenie dokazovania boli súdom prijaté a vykonané na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku ako listinné dôkazy, aby následne bolo možné s ich znalosťou pokračovať vo výsluchu svedka - poškodeného. V liste z Vatikánu zo dňa 22. 12. 2015 a jeho prekladu (zväzok 10, č. l. 539-542) je uvedené, že výnosom prot. č. 43225/2015 zo dňa 22. 09. 2015 malo dikastérium v úmysle usporiadať záležitosti týkajúce sa výlučne zmluvy o predaji majetku vo vlastníctve Opátstva Jasov (Slovensko) zo dňa 05. 06. 2006 za sumu vo výške 87 337 149,65 Sk, čo je teda hodnota vyššia ako maximálna povolená suma, ktorá bola v tom čase stanovená Slovenskou Biskupskou konferenciou na hodnotu vo výške 50 miliónov Sk, novým výnosom špecifikuje spomínanú zmluvu ako predmet usporiadania. Písomnosť je podpísaná P. Sebastiano Paciolla, O.CIST. podsekretár a opatrená pečiatkou Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločenstvá apoštolského života. V liste z Vatikánu zo dňa 22. 12. 2015 a jeho prekladu (zväzok 10, č. l. 543-546) je uvedené, že generálny opát Rádu rehoľných kanonikov Premonštrátov naliehavo prosí jeho Svätosť o usporiadanie záležitostí týkajúcich sa zmluvy o predaji majetku vo vlastníctve Opátstva v Jasove (Slovensko) zo dňa 05. 06. 2006 za sumu vo výške 87 337 149,65 Sk, čo prekračuje maximálnu sumu stanovenú v tom čase Slovenskou Biskupskou konferenciou na hodnotu vo výške 50 miliónov Sk, podpísanej bez predchádzajúceho povolenia Svätej stolice. Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a pre spoločnosti apoštolského života v očakávaní naplnenia vyššie špecifikovaného udeľuje požadované usporiadanie záležitostí. Napriek akémukoľvek opačnému ustanoveniu uvedená písomnosť je podpísaná Jose Rodriguez Camallo, arcibiskup sekretár a P. Sebastiano Paciolla, O.CIST. podsekretár, je opatrená znakom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločenstvá apoštolského života a bola vydaná pod prot. č. 43225/2015. Ďalej súd pokračoval vo výsluchu svedka - poškodeného a tento na otázky súdu a strán odpovedal, že provízor opátstva sa stará o všetky ekonomické záležitosti opátstva, je to najmä starostlivosť o hnuteľný i nehnuteľný majetok, prenájmy, vybavovanie úverov, opravy, má kompetencie, ktoré mu dáva opát, môže navrhovať scudzenie majetku, ale nemôže ho sám scudzovať. Predaj nehnuteľností uvedený v obžalobe bol dôvodný na zachovanie chodu právnickej osoby - Opátstva Jasov, len bol bez súhlasu podľa cirkevného práva. Po prestávke v rámci hlavného pojednávania svedok - poškodený už na svoju žiadosť modifikoval vyššie uvedenú odpoveď na otázku predsedu senátu v tom zmysle, že odpredaj majetku je posledná cesta k získaniu finančných prostriedkov. Existujú aj iné cesty, aby nebolo potrebné opravovať to, čo bolo treba opraviť, a zároveň ide aj o dôvodnosť, čo sa s tými peniazmi stalo. Zmyslom trestného oznámenia bolo porušovanie povinností opáta vyplývajúce z CIC, t. j. že sa s náležitou starostlivosťou nestaral a nespravoval majetok cirkvi.

Opát je ustanovený do funkcie voľbou, ktorú potvrdzuje generálny opát a ten vydáva aj listinu, ktorou to potvrdzuje. Svedok - poškodený si nemyslí, že vyššie uvedená listina obsahuje nejaké práva a povinnosti, hmotnú alebo inú zodpovednosť, to potom vyplýva z cirkevných predpisov ako CIC 1983 a podobne. Opát má byť podľa cirkevných predpisov dobrým správcom cirkevného majetku, t. j. ho opatrovať a spravovať, čo bolo podľa názoru svedka - poškodeného zo strany obžalovaného nedodržané. Škoda vznikla vo vyššie uvedenej súvislosti právnemu subjektu - Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, ktorý ju vyčíslil ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností určenou znaleckými posudkami a sumou, ktorá bola vyplatená opátstvu v prípade odplatných prevodov a v prípade darovania ako hodnotu vyčíslenú znaleckými posudkami v skutkoch uvedených v obžalobe. Svedok - poškodený si myslí, že provízor nie je oprávnený bez ďalšieho scudzovať majetok. Opát nemal udeliť plnomocenstvo na scudzovanie majetku, išiel nad rámec svojich kompetencií, porušil ustanovenia kódexu, porušil svoje povinnosti opatrovať a spravovať majetok cirkvi a v tejto príčinnej súvislosti došlo ku škode. V dôsledku uvedeného boli podané hmotnoprávne žaloby na civilné súdy o určenie vlastníctva a neplatnosti zmlúv, tieto boli prijaté, výsledok ešte nie je. Sanácia znamená doslovne uzdravenie, t. j. omilostenie a danie veci na pravú mieru, čo práve znamená, že po 10-tich rokoch Svätá stolica uznala a dala vec na pravú mieru, to znamená, že tento skutok omilostila, t. j. dodatočne schválila. Vlastníkom nehnuteľného majetku je Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov ako nezávislá právnická osoba registrovaná na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov je čiastkou katolíckej cirkvi, teda vlastníkom je katolícka cirkev. Na liste vlastníctva je uvedený Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, pričom nejde o „správcu“ cirkevného majetku, ale o vlastníka cirkevného majetku, ktorý sa riadi občianskymi zákonmi, Kódexom kánonického práva a vlastnými konštitúciami, ktoré sa vzťahujú aj na štatutára právnickej osoby. Štatutár právnickej osoby je registrovaný na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Osoba N.. Y. X. bol vo vzťahu k Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov zamestnancom, trestné oznámenie však podával ako osoba, ktorá mala pocit, že sa stal trestný čin. Nedostal na to pokyn ako zamestnanec, rozhodol sa sám, nebol členom cirkevného spoločenstva. Obžalovaný O. A. nebol zamestnancom právnickej osoby - Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov. Pred výsluchom svedka L.. O.. L.. Y. J., L.. bol vykonaný podľa § 269 Trestného poriadku ako listinný dôkaz jeho odborný posudok k právnemu problému scudzovania majetku právnických osôb v cirkvi, na ktorý však súd pri vyhodnotení dokazovania neprihliadal, pretože ho nepovažoval za objektívny. Svedok L.. O.. L.. Y. J., L.. na hlavnom pojednávaní následne vypovedal, že je predsedom Slovenskej spoločnosti kánonického práva, pracuje ako vikár Spišského biskupstva, čiže zástupca spišského biskupa pre oblasť súdnictva a justície, je profesorom katolíckej teológie a predsedom Slovenskej spoločnosti cirkevných právnikov. Rád premonštrátskych kánonikov Jasov je verejnou právnickou osobou v cirkvi, má aj IČO, čiže je aj právnickou osobou pred štátom - Slovenskou republikou. Pojem verejná právnická osoba v cirkvi sa používa v kódexe zvlášť z hľadiska majetkového práva. Ak je nejaká osoba takto označená vo vnútorných predpisoch cirkvi, musí vykonávať svoje právne úkony majetkového rázu, teda aj scudzenie majetku tak, že zachová jednak predpisy tohto kódexu a plus predpisy vlastných právnych noriem, to znamená v tomto prípade konštitúcie, hlavným zákonom jasovského opátstva. Jasovské opátstvo je právnická osoba aj v rámci Slovenskej republiky. Vzniká otázka, či sa má na scudzenie majetku aplikovať len právny poriadok Slovenskej republiky alebo aj vnútorné predpisy kánonického práva. Podľa názoru svedka je pri scudzovaní cirkevného majetku potrebné zachovať všetky právne predpisy Slovenskej republiky, aj vnútorné predpisy kánonického práva. Konateľom Opátstva Jasov je vždy opát, provízor spravuje bežné záležitosti v rámci tzv. riadneho hospodárenia. Splnomocnenie na isté úkony alebo na istú úlohu je možné dať provízorovi, ale nie na riadenie alebo zastávanie agendy celého opátstva. Pojem cirkevný majetok sa vzťahuje na to, ako sa s ním má nakladať, t. j. kódex plus ďalšie vnútorné predpisy ako konštitúcie Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov. Ide o majetok konkrétnej právnickej osoby v cirkvi, v tomto prípade jasovského opátstva, nejde o majetok vo vlastníctve Vatikánu, ani akéhosi imaginárneho cirkevného spoločenstva.

Štatutár - opát je správcom cudzieho majetku, t. j. ktorý je vo vlastníctve právnickej osoby - Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov. Pri nakladaní s majetkom právnickej osoby nesie zodpovednosť podľa cirkevných predpisov a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, je povinný zachovávať vnútorné cirkevné predpisy katolíckej cirkvi a právne predpisy Slovenskej republiky a spravovať majetok ako dobrý hospodár. Ak dôjde k voľbe opáta a osoba príjme voľbu, stáva sa štatutárnym orgánom právnickej osoby - Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov. Je viazaný vo vzťahu k majetku právnickej osoby zákonmi Slovenskej republiky a predpismi katolíckej cirkvi. Preberanie funkcie sa nedeje nejakou osobitnou zmluvou, robí sa to tzv. uvedením do úradu, ale ako štatutárny orgán sa musí zaregistrovať na orgáne Slovenskej republiky. Svedok sa nevedel relevantne vyjadriť, či opát - štatutár právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov ako konkrétna osoba podpisuje nejakú osobitnú zmluvu o hmotnej zodpovednosti. Pri majetkoch svedok nepozná dodatočnú sanáciu - napravenie toho, čo nebolo urobené, podľa právneho názoru svedka, ak neboli dodržané cirkevné predpisy pri scudzení majetku, nie je možné tento nedostatok „sanovať“. Ohľadom splnomocnenia inej osoby, aby vykonávala právomoc opáta ako štatutárneho orgánu právnickej osoby, v Kódexe kánonického práva sa o tom nič nehovorí, rovnako ani v Konštitúcii Opátstva v Jasove, a preto to podľa svedka nie je možné. Je to neobvyklé, právne napadnuteľné, aj keby o tom vedela „Rada“, lebo potom treba povedať, načo tam ten opát je, ak dáva takéto splnomocnenie v plnom rozsahu. Obžalovaný X. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k výsluchu svedka, že jeho vyjadrenie považuje za nekorektné, zavádzajúce a vidí v ňom zástupcu poškodenej strany presadzujúcej záujem kriminalizovať určité okolnosti. Obžalovaný A. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k výsluchu svedka najmä poukazom na článok 19 Vatikánskej zmluvy s tým, že scudzenie majetku sa uskutočnilo v súlade s touto zmluvou, takže prípadné nezachovanie postupov podľa kánonického práva by malo byť posudzované výlučne len podľa kánonu a nie podľa Trestného zákona. Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní vykonané aj nasledovné listinné dôkazy. · Správa o vizitácii Kanónie premonštrátov v Jasove v roku 2011 (zväzok 5, č. l. 401-407) · Všeobecný dekrét Konferencie biskupov Slovenska č. 496/98 z 28. 12. 2001 (zväzok 1A, č. l. 23-25) · Kúpna zmluva medzi predávajúcim: O. A. a kupujúcim: Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov z 24. 03. 2006 (motorové vozidlo zn. Rover 75 2.0 V6 CHAMADE) + príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad (zväzok 1A, č. l. 100-102) · Príjmový pokladničný doklad z 27. 05. 2009 (zväzok 1B, č. l. 193) · Písomnosti predložené J.. T. Š. (zväzok 2, č. l. 29-99), z toho: · Zápisnica zo zasadnutia Kapituly Opátstva Jasov zo dňa 31. 01. 2005 (zväzok 2, č. l. 29-31) · Zápisnica zo zasadnutia Rady opáta zo dňa 31. 01. 2005 (zväzok 2, č. l. 32) · Správa o stave nehnuteľného majetku Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov ku dňu 31. 12. 2005 + príloha (zväzok 2, č. l. 35-38) · Zápisnica z Rady opáta Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov zo dňa 25. 08. 2006 (zväzok 2, č. l. 41-42) · Zápisnica zo zasadnutia Kapituly Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov zo dňa 25. 08. 2006 (zväzok 2, č. l. 45-48) · Zápisnica zo zasadnutia Kapituly Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov zo dňa 26. 08. 2006 (zväzok 2, č. l. 49-52) · Štatút Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov zo dňa 15. 01. 1996 (zväzok 2, č. l. 63-68) Podľa Štatútu Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov zo dňa 15.01.1996 (zväzok 2, č. l. 63-68) pre určenie rozčlenenia činnosti právnu subjektivitu Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov potvrdilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podľa priloženej prílohy MK SR, a zároveň určilo, aký názov bude rehoľa používať v budúcnosti. Pre riadenie a riešenie cirkevného života sa riadi rehoľa Cirkevným zákonom, tzv. Codex Iuris Canonici. Ostatnú činnosť vykonáva rehoľa síce vychádzajúc z ustanovení kódexu civilného práva, ako aj z konštitúcie ich rehole, ale v úplnom súlade so zákonmi platnými v Slovenskej republike.

Ostatnou činnosťou rehole je starostlivosť o všetky objekty, ktorých vlastníkom je Rád premonštrátov Opátstvo Jasov a sú v podstatnej miere NKP, resp. KP. Ich udržiavanie, opravy a investície sú charakteru cirkevného a rehoľa si túto činnosť zabezpečuje sama, resp. za účasti štátu z fondu kultúry Pro Slovakia. V ostatnej činnosti rehole ako taká sa riadi platnými zákonmi a platnými normami platnými na území Slovenskej republiky, do tejto ostatnej činnosti patria činnosti ako prenajímanie budov, prenajímanie pozemkov, hospodárenie vo vlastnej réžii, poskytovanie služieb knižnice. Týmito činnosťami sa zaoberá Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov v rámci svojich hospodárskopodnikateľských aktivít. Štatút bol podpísaný dňa 15. 01. 1996 O. W. X., C.. L.. - opátom. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky - cirkevný odbor dňa 01. 03. 1999 oznámilo Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, že voči predmetnému štatútu nemá nijaké výhrady a potvrdzuje ho. · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku A1 (zväzok 3, č. l. 17-70), z toho: · Zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 24. 03. 2006 (zväzok 3, č. l. 17-18, 29-30) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29. 05. 2006 (zväzok 3, č. l. 28) · Oznámenie Správy katastra W. - C., pracovisko T. B. X. zo dňa 28. 02. 2013 (zväzok 3, č. l. 47) · Darovacia zmluva zo dňa 10. 12. 2009 (zväzok 3, č. l. 52-54) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10. 12. 2009 (zväzok 3, č. l. 58-59) · Rozhodnutie Správy katastra W. - C. č. V 36/10 zo dňa 10. 02. 2010 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (zväzok 3, č. l. 65-66) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku A2 (zväzok 3, č. l. 71-335), z toho: · Zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 06. 06. 2006 (zväzok 3, č. l. 83-96) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07. 06. 2006 (zväzok 3, č. l. 71-82) · Rozhodnutie Správy katastra O., pracovisko W. S. č. V 515/06 zo dňa 19. 06. 2006 (zväzok 3, č. l. 158-159) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku A3 (zväzok 3, č. l. 336-418), z toho: · Zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 06. 06. 2006 (zväzok 3, č. l. 349-350) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07. 06. 2006 (zväzok 3, č. l. 347-348) · Oznámenie Správy katastra G. zo dňa 07. 01. 2011 (zväzok 3, č. l. 336-337) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku B7 (zväzok 3A, č. l. 69-110), z toho: · Darovacia zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 26. 11. 2007 + splnomocnenie (zväzok 3A, č. l. 69-71) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03. 12. 2007 (zväzok 3A, č. l. 69) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku B4 (zväzok 3A, č. l. 1-28), z toho: · Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 10. 04. 2008 (zväzok 3A, č. l. 1-3) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14. 05. 2008 (zväzok 3A, č. l. 16) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku B5 (zväzok 3A, č. l. 29-64), z toho: · Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2008 (zväzok 3A, č. l. 29-30) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 08. 07. 2009 (zväzok 3A, č. l. 40) · Zámenná zmluva medzi O. A. a H. - T., H..U.. zo dňa 23. 10. 2009 (zväzok 3A, č. l. 56-59) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku B8 (zväzok 3A, č. l. 111-145), z toho: · Darovacia zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 09. 03. 2009 (zväzok 3A, č. l. 111-112, 135-136) · Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 12. 03. 2009 (zväzok 3A, č. l. 130-131) · Žiadosť T.. O. T. o zápis KNC zo dňa 07. 07. 2010 (zväzok 3A, č. l. 137)

· Splnomocnenie Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov pre O. A. zo dňa 25. 09. 2006 (zväzok 3A, č. l. 102) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku B9 (zväzok 3A, č. l. 146-210), z toho: · Darovacia zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 27. 05. 2009 (zväzok 3A, č. l. 146-147) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27. 05. 2009 (zväzok 3A, č. l. 196-197) · Darovacia zmluva zo dňa 10. 12. 2009 (zväzok 3A, č. l. 160-162) · Darovacia zmluva zo dňa 18. 01. 2010 (zväzok 3A, č. l. 172-173) · Zámenná zmluva medzi O. A. a H. - T., H..U.. zo dňa 23. 10. 2009 (zväzok 3A, č. l. 179-182) · Plná moc W. X. pre O. A. zo dňa 12. 07. 2000 (zväzok 3A, č. l. 349) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku B18.9 (zväzok 3B, č. l. 111-145), z toho: · Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 02. 06. 2008 (zväzok 3B, č. l. 147-149) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02. 06. 2008 (zväzok 3B, č. l. 157-158) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku B19.10 (zväzok 3B, č. l. 178-206), z toho: · Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 01. 06. 2009 (zväzok 3B, č. l. 178) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01. 06. 2009 (zväzok 3B, č. l. 193) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku 24.4B (zväzok 3C, č. l. 29-41), z toho: · Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 10. 03. 2008, 25. 03. 2008 (zväzok 3C, č. l. 38-40) · Splnomocnenie Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov pre O. A. zo dňa 25. 10. 2005 (zväzok 3C, č. l. 72-73) · Návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 28. 03. 2008 (zväzok 3C, č. l. 32) · Čiastočné späťvzatie návrhu na vklad do katastra zo dňa 18. 06. 2008 (zväzok 3C, č. l. 36) · Rozhodnutie Správy katastra O., pracovisko W. S. č. V 373/2008 zo dňa 30. 06. 2008 (zväzok 3C, č. l. 41) · Listinné podklady týkajúce sa prevodov nehnuteľností vo vzťahu ku skutku 25.5B (zväzok 3C, č. l. 42-58), z toho: · Darovacia zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 21. 11. 2008 (zväzok 3C, č. l. 52-53) · Kúpna zmluva zo dňa 22. 11. 2004 (zväzok 3C, č. l. 47-48) · Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21. 11. 2008 (zväzok 3C, č. l. 51) Ku skutku č. B/7 a 19.10 sa vzťahuje splnomocnenie Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov pre obžalovaného O. A. zo dňa 25. 09. 2006 (zväzok 3A, č. l. 102), z ktorého vyplýva, že splnomocniteľ Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, IČO: 587125, so sídlom 040 01 Košice, Pasteurovo námestie 6, zastúpený W. X., C..L.. - opátom - štatutárnym zástupcom, týmto splnomocnil O. A. v rozsahu § 31 - 33 Občianskeho zákonníka a § 24, 25 Občianskeho súdneho poriadku na zastupovanie pri uplatňovaní a výkone vlastníckych práv a oprávnených záujmov Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, vrátane prijímania všetkých písomností, jednania so štátnymi a správnymi orgánmi, orgánmi miestnej samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, katastrálnymi orgánmi, peňažnými ústavmi, obchodnými spoločnosťami alebo fyzickými osobami, aby v mene splnomocniteľa podával návrhy, žiadosti, späťvzatia, prípadne opravné prostriedky, to všetko i vtedy, kedy by podľa príslušných právnych predpisov bolo potrebné osobitné splnomocnenie, všetko v plnom rozsahu svojich práv a povinností. Plnomocenstvo platí v plnom rozsahu i pri uskutočňovaní právnych úkonov majetkového charakteru v mene splnomocniteľa, vzťahuje sa i na dispozíciu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve splnomocniteľa. Uvedené splnomocnenie je podpísané splnomocniteľom W. X. a splnomocnencom O. A., opatrené pečiatkou Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov a na p.v. notársky osvedčené. · Listinné podklady o držiteľoch a vlastníkoch motorových vozidiel subjektov O. A., I. Y. U..G..C.. (zväzok 3D, č. l. 131-162), z toho: · Zoznam vozidiel O. A. vyhotovený dňa 05.09.2013 (zväzok 3D, č. l. 131-132) · Evidenčná karta motorového vozidla Rover 75 2.V6 CHAMADE ev. č.: W. (zväzok 3D, č. l. 137-138)

· Kódex kánonického práva - CODEX IURIS CANONICI - CIC 1983 (zväzok 6, č. l. 1-253) Z Kódexu kánonického práva - CODEX IURIS CANONICI - CIC 1983 vyplynulo predovšetkým to, že podľa: § Kán. 1279 - § 1. Správa cirkevných majetkov prislúcha tomu, kto bezprostredne riadi osobu, ktorej patria tieto majetky, ak niečo iné neurčuje partikulárne právo, štatút alebo zákonný zvyk a pri neporušení práva ordinára zasiahnuť v prípade nedbanlivosti správcu. § Kán. 1284 - § 1. Všetci správcovia sú povinní plniť svoju úlohu so starostlivosťou dobrého hospodára. § Kán. 1284 - § 2. Preto musia: 1. dozerať, aby sa majetky zverené do ich starostlivosti nijakým spôsobom nestratili alebo neutrpeli škodu; s tým cieľom majú uzatvárať, pokiaľ je to potrebné, poistné zmluvy; 2. starať sa, aby vlastníctvo cirkevných majetkov bolo zabezpečené občiansky platnými spôsobmi; 3. zachovávať predpisy tak kánonického, ako aj občianskeho práva alebo tie, ktoré uložil zakladateľ alebo darca alebo zákonná vrchnosť a predovšetkým dbať, aby z nezachovávania občianskych zákonov nevzišla cirkvi škoda; 4. príjmy z majetkov a výnosy presne a v pravom čase vyžadovať a prijaté bezpečne uchovávať a nakladať s nimi podľa úmyslu zakladateľa alebo podľa zákonných noriem; 5. v stanovenom čase uhradiť splatné úroky z pôžičky alebo hypotéky a starať sa, aby v príhodnom čase bola vrátená sama hlavná suma dlhu; 6. peniaze, ktoré zostanú po zaplatení výdavkov a môžu byť užitočne investované, so súhlasom ordinára použiť na ciele právnickej osoby; 7. mať dobre vedené knihy príjmov a výdavkov; 8. na konci každého roka zostaviť výkaz o správe; 9. doklady a listiny, na ktorých sa zakladajú práva Cirkvi alebo inštitúcie na majetky, riadne usporiadať a v primeranom a vhodnom archíve ochrániť; avšak ich autentické odpisy, kde je to ľahko možné, uložiť v archíve kúrie. § Kán. 1284 - § 3. Nástojčivo sa odporúča, aby správcovia každý rok zostavovali prehľady príjmov a výdavkov; ponecháva sa však na partikulárne právo, aby ich prikázalo a podrobnejšie vymedzilo spôsoby, ako sa majú zostavovať. § Kán. 1288. Správcovia nemajú v mene verejnej právnickej osoby začínať spor na občianskom súde, ani vystupovať na ňom, ak na to nedostali písomné povolenie vlastného ordinára. § Kán. 1291. Na platné scudzenie majetkov, ktoré na základe zákonnej asignácie tvoria trvalý majetok verejnej právnickej osoby, a ktorých hodnota presahuje sumu vymedzenú právom, vyžaduje sa dovolenie vrchnosti, kompetentnej podľa normy práva. § Kán. 1292 - § 4. Tí, ktorí sa musia zúčastniť na scudzovaní majetkov radou alebo súhlasom, nemajú dávať radu alebo súhlas, ak predtým neboli presne oboznámení tak s ekonomickým stavom právnickej osoby, ktorej majetky sa navrhujú na scudzenie, ako aj so scudzeniami už uskutočnenými. § Kán. 1293 - § 1. Na scudzenie majetkov, ktorých hodnota presahuje určenú minimálnu sumu, sa okrem toho vyžaduje: 1. oprávnený dôvod, akým je naliehavá potreba, zjavná osožnosť, nábožnosť, dobročinná láska alebo iný vážny pastoračný dôvod; 2. ohodnotenie veci, ktorá sa má scudziť, písomne dané znalcami. § Kán. 1293 - § 2. Majú sa zachovávať aj iné ochranné opatrenia, predpísané zákonnou vrchnosťou, aby sa vyhlo škode pre Cirkev. § Kán. 1294 - § 1. Vec sa spravidla nesmie scudziť za cenu nižšiu, než aká sa uvádza v ohodnotení. § Kán. 1294 - § 2. Peniaze získané scudzením sa majú alebo opatrne investovať na osoh Cirkvi, alebo sa majú rozumne použiť v zhode s cieľmi scudzenia. § Kán. 1295. Požiadavky podľa normy Kán. 1291 až 1294, ktorým treba prispôsobovať aj štatút právnických osôb, sa musia dodržiavať nielen pri scudzovaní, ale aj v akejkoľvek záležitosti, ktorou sa majetkový stav právnickej osoby môže zhoršiť. § Kán. 1296. Ak cirkevné majetky boli scudzené bez potrebných kánonických náležitostí, ale scudzenie je občiansky platné, kompetentná vrchnosť má po zrelom uvážení všetkého rozhodnúť, či a akú žalobu, totiž osobnú alebo vecnú, kto a proti komu má podať na obranu práv Cirkvi. · Konštitúcia Rádu premonštrátskych rehoľných kanonikov (zväzok 6, č. l. 254-317) · Dekrét predsedu Konferencie biskupov Slovenska č. 59/02 - SKBS - 5 zo dňa 01. 02. 2002 (zväzok 7, č. l. 142-144, 147-149)

· Dokument o voľbe nového opáta v Jasove O. W. X. zo dňa 19. 06. 1990 (zväzok 7, č. l. 145-146) Na hlavnom pojednávaní súd vykonal aj výsluchy znalcov, a to: · výsluch znalca N.. Y. O. spolu podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku s prečítaním ním vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 31. 01. 2012 (zväzok 4, č. l. 236-286) z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov, · výsluch znalca N.. N. I. spolu podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku s prečítaním ním vypracovaného znaleckého posudku č. 230/2013 zo dňa 25. 11. 2013 (zväzok 4A, č. l. 7-146) z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností (ku skutku č. B/7 obžaloby a B/9 obžaloby) · výsluch znalca N.. Y. K., L.. spolu podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku s prečítaním ním vypracovaného znaleckého posudku č. 232/2013 zo dňa 22. 11. 2013 (zväzok 4A, č. l. 157-298) z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností (ku skutkom č. B/18.9, 19.10, 24.4, 25.5 obžaloby) Ďalej boli na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, u znalca N.. Y. W. aj z dôvodov § 252 ods. 5 Trestného poriadku a § 263 ods. 3 Trestného poriadku, prečítané znalecké posudky, resp. zápisnice o výsluchu znalcov N.. Y. W. a N.. Z. O.. U znalca N.. Y. W., z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby - odhad hodnoty nehnuteľností, boli konkrétne prečítané znalecké posudky vo veci určenia všeobecnej hodnoty majetku - nehnuteľností - pozemkov: · č. 012/2012 zo dňa 12. 03. 2012 (zväzok 4, č. l. 9-23) ku skutku A/bod 2B obžaloby · č. 013/2012 zo dňa 12. 03. 2012 (zväzok 4, č. l. 24-38) ku skutku A/bod 2A obžaloby · č. 014/2012 zo dňa 12. 03. 2012 (zväzok 4, č. l. 39-51) ku skutku A/bod 2C obžaloby · č. 015/2012 zo dňa 12. 03. 2012 (zväzok 4, č. l. 52-62) ku skutku A/bod 2D obžaloby · č. 016/2012 zo dňa 19. 03. 2012 (zväzok 4, č. l. 63-75) ku skutku B/bod 5 obžaloby · č. 020/2012 zo dňa 17. 04. 2012 (zväzok 4, č. l. 76-88) ku skutku B/bod 8 obžaloby U znalkyne N.. Z. O., z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, boli konkrétne prečítané znalecké posudky: · č. 18-1/2011 zo dňa 22. 12. 2011 (zväzok 4, č. l. 115-131) ku skutku A/bod 2A obžaloby · č. 18-2/2011 zo dňa 22. 12. 2011 (zväzok 4, č. l. 132-147) ku skutku A/bod 2B obžaloby · č. 18-3/2011 zo dňa 22. 12. 2011 (zväzok 4, č. l. 148-162) ku skutku A/bod 2C obžaloby · č. 18-4/2011 zo dňa 22. 12. 2011 (zväzok 4, č. l. 163-172) ku skutku A/bod 2D obžaloby · č. 18-5/2011 zo dňa 22. 12. 2011 (zväzok 4, č. l. 173-182) ku skutku A/bod 2E obžaloby · č. 18-6/2011 zo dňa 22. 12. 2011 (zväzok 4, č. l. 195-207) ku skutku A/bod 3A obžaloby · č. 18-8/2011 zo dňa 22. 12. 2011 (zväzok 4, č. l. 183-194) ku skutku A/bod 1 obžaloby · č. 16/2013 zo dňa 29. 10. 2013 (zväzok 4, č. l. 304-319) ku skutku B/bod 9 obžaloby Z vyčíslenia výšky nároku poškodeného Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov na náhradu škody (zväzok 10, č. l. 547-548) vyplýva, že nárok bol uplatnený v celkovej výške 6 401 409,55 Eur. K tomuto listinnému dôkazu sa vyjadril obžalovaný O. A. prostredníctvom svojho obhajcu, že pokiaľ ide o bod 24.4 obžaloby, tento nie je poňatý vo vyčíslení poškodeného, pretože tam bol zisk oproti (pozn. súdu: oproti znaleckému posudku) vo výške 17 706,60 Eur. Zo správy cirkevného odboru Ministerstva kultúry Slovenskej republiky s prílohami (zväzok č. 2, č. l. 61-73) vyplynulo, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, cirkevný odbor ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach cirkvi a náboženských spoločností potvrdil, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov eviduje Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov so sídlom Kláštor premonštrátov, 044 23 Jasov 166 ako samostatný právny subjekt, ktorý odvodzuje svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike. Štatutárnym orgánom rádu je opát a prior kláštora. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky eviduje predmetný subjekt od 10. novembra 1992, kedy vydalo prvé potvrdenie o jeho právnej subjektivite. Ako základný dokument predmetného subjektu vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v evidencii Štatút Rádu premonštrátov - Opátstva Jasov z 15. januára 1996 (príloha č. 1). V období od začiatku roku 2006 do septembra 2009 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zaevidovalo v evidencii predmetného subjektu, okrem iného, zmenu:

· 27. júla 2009 - zaevidovanie zmeny opáta ako štatutárneho zástupcu k 17. júlu 2009 z O. W. X., C.. L.. na H. T. Š., C.. L.. (príloha č. 3). Ohľadne otázky rešpektovania, resp. brania do úvahy Codexu Iuris Canonici (CIC) slovenským právnym poriadkom potvrdili, že Kódex kánonického práva (CIC) z roku 1983 spolu s prípismi Konferencie biskupov Slovenska predloženými v zmysle § 13 a § 22 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov tvorí základný dokument Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike, ktorým sa riadi vo svojej činnosti. Navyše, aj Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou publikovanou 23. augusta 2001 pod č. 326/2001 Z. z. Slovenská republika kánonické právo uznáva a garantuje právo na slobodné a nezávislé pôsobenie osôb Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike, ktoré ale musí byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pri objasňovaní konkrétnych otázok cirkevného práva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky odporučilo obrátiť sa so žiadosťou o spoluprácu na L.. O.. L.. N.. Y. J., L.., ktorý je v súčasnosti súdnym vikárom Spišskej diecézy, predsedom Slovenskej spoločnosti kánonického práva a profesorom kánonického práva Katolíckej univerzity. Podľa § 269 Trestného poriadku súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal listinné dôkazy: · Podklady zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10C/20/2010 (zväzok 5, č. l. 1-275c) · Podklady zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 15C/256/2010 (zväzok 5, č. l. 276-324) · Podklady zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7C/256/2010 (zväzok 5, č. l. 325-379) · Podklady zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 8C/20/2011 (zväzok 5, č. l. 380-504) týkajúce sa tzv. civilných žalôb Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, ktorých v podstate spoločným právnym podkladom je právny názor splnomocnenca právnickej osoby - Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, ktorý s poukazom na: · článok 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, · zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností § 4 ods. 3, § 4 ods. 4, § 5 ods. 2, · oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 326/2001 Z. z. (základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou) - článok 2 ods. 1, · predpisy kánonického práva (Kódexu kánonického práva, CIC 1983), · konštitúciu Rádu poukázal pri scudzovaní cirkevného majetku osobami obžalovaných ako na konanie v rozpore so zákonom (§ 20 Občianskeho zákonníka) a s dobrými mravmi, ktoré sa nutne musí považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné s tým, že O. W. X. bol v čase podpisovania scudzovacích zmlúv štatutárom žalobcu, avšak v zmysle interných predpisov žalobcu nebol oprávnený samostatne scudzovať majetok. Ďalej vyjadril svoj názor, že Slovenská republika rešpektuje a uznáva právo žalobcu, aby si sám svojimi internými predpismi upravil svoju činnosť, vrátane spôsobu a postupu pri scudzovaní a nadobúdaní majetku žalobcu a jeho členov. Ďalej uviedol, že sa nemožno preto stotožniť s takým extenzívnym výkladom konania O. W. X. ako štatutára žalobcu, že každý jeho podpis na listine je bez ďalšieho právny úkon vykonaný za žalobcu ako právnickú osobu. K osobe O. A. splnomocnenec poškodeného vyjadril názor, že táto osoba nebola oprávnená a spôsobilá nadobúdať nehnuteľnosti žalobcu, nakoľko je členom rádu žalobcu a prijala sľub chudoby, teda si bola plne vedomá svojich obmedzení pri nadobúdaní majetku. Z vyjadrení zákonných sudcov Okresného súdu Košice - okolie k vyššie uvedeným konaniam (zväzok 12, č. l. 834-841), ako aj z úradného záznamu asistentky senátu 2T zo dňa 18. 06. 2019 ku konaniu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7C/256/2010 (zväzok 12, č. l. 842) vyplýva, že v konaniach sp. zn. 15C/256/2010 a sp. zn. 10C/20/2010 do uvedeného času nebolo vydané meritórne rozhodnutie, v konaní sp. zn. 7C/256/2010 bol súdom I. stupňa vyhlásený rozsudok dňa 17. 09. 2018, ktorý do času pojednávania nenadobudol právoplatnosť a vo veci sp. zn. 8C/20/2011 bolo vydané uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 10. 2011. Z rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č.2000/ZK/B/1/051 zo dňa 06. 03. 2000 (zväzok 12, č. l. 821-827), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 05. 2000, vyplýva, že tento úrad dospel k záveru, že Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov nie je zapísaný v obchodnom registri, nepodniká ani na základe živnostenského oprávnenia alebo iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných

právnych predpisov a nie je ani právnickou osobou vykonávajúcou hospodársku činnosť. Z toho vyplýva, že nie je podnikateľom podľa zákona. V analýze Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky - Mgr. Róberta Jakubáča, PhD. k problematike nakladania s majetkom cirkvi a náboženských spoločností (zväzok 12, č. l. 828-833) je uvedené, že táto analyzuje otázku, do akej miery je orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností povinný pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis práva k nehnuteľnému majetku cirkvi a náboženských spoločností prihliadať na ich interné predpisy. Osobitnú pozornosť autor venuje problematike vo vzťahu k rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike. Autor uvádza, že právne predpisy Slovenskej republiky neobsahujú osobitnú právnu úpravu konania v mene cirkvi, náboženských spoločností, ani právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkvi a náboženských spoločností. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa konanie v mene uvedených právnických osôb spravuje všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Následne autor cituje ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V závere autor konštatuje, že sa nepodarilo nájsť rozhodnutie slovenského súdu, v ktorom by bolo zaujaté stanovisko k otázke dôsledkov, rozporu určitého právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, s predpismi cirkvi či náboženskej spoločnosti z hľadiska platnosti právneho úkonu. Keďže cirkevné predpisy, resp. predpisy náboženských spoločností nie sú všeobecne záväzné predpisy, rozpor právneho úkonu s cirkevnými predpismi, resp. predpismi náboženských spoločností nespôsobuje ich neplatnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o návrhu na vklad neskúma, či bol právny úkon urobený v súlade s cirkevnými predpismi. V tejto súvislosti autor spomína aj katastrálny bulletin, kde bol prezentovaný právny názor, podľa ktorého pri posudzovaní návrhu na vklad práva správny orgán neskúma splnenie podmienok podľa Kódexu kánonického práva (Katastrálny bulletin č. 3/2003, odpoveď na otázku č. 28). Podľa autorovho názoru ide o stanovisko pragmatické, ale aj súladné s platnou právnou úpravou postavenia cirkvi a náboženských spoločností a konania v ich mene ako právnických osôb v našom právnom poriadku. K uvedenému dôkazu sa vyjadrila splnomocnená zástupkyňa poškodeného s tým, že poškodený pozná obsah tej analýzy, pričom v nej bolo správne poukázané na to, že v danom čase neexistovalo žiadne rozhodnutie alebo nebolo známe autorovi žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o to, že by súd Slovenskej republiky judikoval rozpor platnosti právneho úkonu s kánonickým právom. Je však faktom, hoci to nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, ale Krajský súd Hradec - Králové judikoval na základe právneho stavu zákona č. 308/1991 a zároveň na základe Občianskeho zákonníka, že zmluva, pri ktorej neboli dodržané interné predpisy rímskokatolíckej cirkvi, je neplatná. Poškodený má aj vedomosť, že vzhľadom na zmeny právnej úpravy Katastrálneho zákona existuje interné usmernenie katastrov na území Slovenskej republiky, ktoré pri posúdení vkladu schopnosti listín sú povinné skúmať, či pri uvedenej listine bol udelený súhlas biskupa a takúto listinu alebo zmluvu, ktorá tento súhlas neobsahuje, nezavkladujú. Vyhodnotenie dokazovania a právne závery Súd vyhodnotil k podstate sa viažuce vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a na tomto základe dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym záverom. Najskôr je však potrebné pripomenúť si, pre aké skutky podal prokurátor na obžalovaných obžalobu, najmä, v čom malo podľa prokurátora spočívať protiprávne konanie obžalovaných. Zo samotných skutkov obžaloby vyplýva, že obžalovaný W. X. - opát mal konať spôsobom uvedeným v obžalobe v pozícii štatutárneho zástupcu verejnej právnickej osoby v cirkvi, Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov a obžalovaný O. A. - provízor v pozícii splnomocnenca štatutárneho zástupcu tejto verejnej právnickej osoby. Obaja obžalovaní mali byť povinní riadiť sa: · Kódexom kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi (ďalej len „CIC 1983“) vydaného Apoštolskou stolicou v Ríme, · Konštitúciami Rádu premonštrátskych rehoľných kánonikov a · inými predpismi Generálnej kapituly, ako aj · štatútom Opátstva z 15. 01. 1996 a · všeobecným dekrétom Konferencie biskupov Slovenska,

pričom mali plniť svoje úlohy so starostlivosťou dobrého hospodára, dozerať, aby majetky zverené do ich starostlivosti nijakým spôsobom nestratili a neutrpeli škodu, zachovávať predpisy tak kánonického, ako aj občianskeho práva, pričom je obžalovaným v obžalobe konkrétne kladené za vinu, že: · v rozpore s v obžalobe uvedenými predpismi podpísali zmluvy o prevode nehnuteľností, kúpne zmluvy a darovacie zmluvy s kupujúcimi, resp. obdarovanými, čím mali: · v bode A/ 1), 2) a 3) obžaloby spôsobiť Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov škodu vo výške 10 211 177,44 Eur (307 621 931,56 Sk), · v bode B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) obžaloby spôsobiť Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov škodu vo výške 378 224,94 Eur (11 394 404,54 Sk), čím mali spáchať: · v bode A/ obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 20 Trestného zákona k § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pretože spoločným konaním si mali prisvojiť cudziu vec, ktorá im mala byť zverená a uvedeným činom mali spôsobiť škodu veľkého rozsahu, · v bode B/ obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 20 Trestného zákona k § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pretože spoločným konaním si mali prisvojiť cudziu vec, ktorá im mala byť zverená a uvedeným činom mali spôsobiť škodu veľkého rozsahu. Už na tomto mieste je potrebné si všimnúť, že prokurátor v obžalobe obom obžalovaným v spolupáchateľstve kladie za vinu výhradne porušenie cirkevných predpisov a cirkevných noriem pri scudzovaní majetku tzv. verejnej právnickej osoby v cirkvi - Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, sám prokurátor vyjadruje svoj právny názor, že obaja obžalovaní boli povinní riadiť sa týmito cirkevnými predpismi pri scudzovaní majetku vyššie uvedenej právnickej osoby, resp. aj pri splnomocnení udelenom obžalovaným W. X. O. A.. Porušenie žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky, resp. žiadnej konkrétnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky prokurátor v obžalobe neuvádza, a to napriek tomu, že už na vysokých školách právneho aj cirkevného zamerania sa vyučuje v rámci cirkevného práva, že cirkevné právo - kánonické právo je samostatným právnym odvetvím „sui generis“, nie je súčasťou právneho systému Slovenskej republiky, je platným právom v cirkvi - najmä katolíckej cirkvi. Nie je preto v súčasným sekulárnych demokratických štátoch vynutiteľné štátnou mocou. Už aj z uvedeného je zrejmé, že samotné jeho porušenie nemôže byť trestným činom. Slovenská republika nie je ako sekulárny štát viazaná žiadnou náboženskou ideológiou, hoci zaručuje svojim občanom slobodu vyznania (článok 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a cirkvám a náboženským spoločnostiam zaručuje právo spravovať si svoje záležitosti samy..... nezávisle od štátnych orgánov (článok 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Kánonické právo bolo pôvodne súčasťou teológie, až Gratianus vyčlenil kánonické právo ako samostatnú vedeckú právnickú disciplínu. Jeho zbierka Discordantium canonum concordia (alebo tiež Decretum Gratiani) z roku 1140 tvorila až do začiatku 20. storočia základ prameňov kánonického práva Latinskej cirkvi. Bola časťou zbierky kánonov uverejnenej v roku 1580 rímskym pápežom Gregorom XIII. pod názvom Corpus iuris canonici, ktorá platila spolu s ďalšími pápežskými predpismi až do roku 1918. V roku 1917 vyhlásil pápež Benedikt XV. pre rímskokatolícku cirkev prvý jednotný kodifikovaný právny text s názvom Codex iuris canonici, ktorý platil ďalších 65 rokov. Od 27. 11. 1983 je účinný nový Codex iuris canonici vyhlásený pápežom Jánom Pavlom II. Existuje tiež Codex canonum ecclesarium orientalium, prvý jednotný zákonník platný pre východné katolícke cirkvi, oficiálne vyhlásený pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1990, ktorý nadobudol účinnosť 01. 10. 1991. Záverom tohto krátkeho exkurzu možno konštatovať, že vymáhanie práva a zákonnosti v cirkvi, do rámca ktorého patrí aj kánonické právo, má svoje korene v morálke, v ľudskom svedomí, v poslušnosti, v pravde, vo vernosti magistrátu cirkvi a v láske k Bohu a blížnemu v zmysle ako píše svätý Pavol v liste Rimanom: „.....Nebuďte múdri sami pre seba. Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé, usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. Nepomstite sa sami milovaní, ale ponechajte miesto hnevu“, veď je napísané: „mne patrí pomsta, ja sa odplatím“, hovorí Pán. „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.“ Ak je toto vážne mienená kresťanská povinná morálka, ktorá má byť základom vymáhania práva a zákonnosti v rámci cirkevného práva (viď aj „civilné žaloby“) odvolávajúce sa na porušenie tzv. „dobrých mravov“, súd si na základe vykonaného dokazovania nevie vysvetliť, tiež teda len podľa cirkevného práva a „cirkevných dobrých mravov“, podanie trestného oznámenia na obžalovaných pre pominuteľné svetské majetky tzv. laikom - ekonómom Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, ako

vyviňujúco až špekulatívne vypovedal svedok poškodený O.. L.. T. Š., L.. s jeho vedomím ako opáta Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, ale nie súhlasom. Toto vyjadrenie súdu skôr pripomína známy výrok Piláta Pontského: „Ja si však nad vami umývam ruky.“ Na vysvetlenie, prečo sa s uvedeným Špecializovaný trestný súd vôbec zaoberal, tak len z dôvodu, že „civilné žaloby“ Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov sa odvolávajú najmä na porušenie „dobrých mravov“ v kontexte s cirkevnými predpismi, ktoré sú, ako bolo vyššie na to poukázané, odvodené od „cirkevnej morálky“. Zrejme preto Okresný súd Košice - okolie v odôvodnení svojho, hoci doposiaľ nie právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 7C/256/2010 zo dňa 17. 09. 2018 poznamenal, že na porušenie „dobrých mravov“ sa nemôže odvolávať ten, kto ich sám porušuje. Aby však boli predchádzajúce úvahy súdu v zmysle cirkevného práva a kresťanskej povinnej morálky uvedené na správnu mieru, Špecializovaný trestný súd nijako nespochybňuje podľa práva Slovenskej republiky právo, prípadne i povinnosť osôb na podanie trestného oznámenia, takže sa ďalej bude zaoberať už výhradne len skutočnosťami relevantne skutkovo a právne odôvodňujúcimi rozhodnutie súdu. Špecializovaný trestný súd v priebehu dokazovania skúmal aj pojem, účel a zásady cirkevného majetkového práva, pričom zdrojom bola opätovne právna teória cirkevného práva, a okrem iného k pojmu cirkevného majetku zistil, že podľa CIC 1983 za cirkevný majetok treba považovať každý svetský časný majetok patriaci katolíckej cirkvi alebo pridelený katolíckej cirkvi, a to buď: · celej cirkvi, · Apoštolskému stolcu (Vatikánu), · taký, ktorý bol pridelený verejnej cirkevnej právnickej osobe, · za cirkevný majetok v užšom slova zmysle, ktorý patrí alebo bol pridelený súkromnej cirkevnej právnickej osobe. Z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z. z. vyplýva, že 24.11.2000 bola vo Vatikáne podpísaná Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (ďalej len „Zmluva“). Národná rada Slovenskej republiky s ňou vyslovila súhlas svojim uznesením č. 1159 z 30.11.2000 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 04.12.2000. Zmluva nadobudla platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, t. j. 18.12.2000 na základe článku 24 ods. 2. Zmluvné strany sa na Zmluve dohodli vychádzajúc Slovenská republika z ústavných noriem a Svätá stolica z Dokumentov druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva. Podľa článku 1 ods. 1 Zmluvy Slovenská republika a Svätá stolica (ďalej len „zmluvné strany“) sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch. Podľa článku 1 ods. 2 Zmluvy zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických osôb a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa kánonického práva. Podľa článku 2 ods. 1 Zmluvy Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike (ďalej len „Katolícka cirkev“) a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. Podľa článku 3 ods. 4 Zmluvy Katolícka cirkev má právo zriaďovať právnické osoby. Slovenská republika garantuje ochranu ich majetku a slobodu ich pôsobenia. Činnosť týchto právnických osôb musí byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa článku 19 Zmluvy Katolícka cirkev môže nadobúdať vlastnícke právo k hnuteľným i nehnuteľným hmotným veciam, ako aj k nehmotným veciam a má právo tieto veci scudzovať. Tieto práva sa môžu uplatňovať len v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby (ďalej len „zákon č. 308/1991 Zb.“). Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 308/1991 Zb. štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. registrujúci orgán vedie evidenciu všetkých právnických osôb podľa tohto zákona, včítane tých, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkvi a náboženských spoločností, pokiaľ nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii a upraví jej podmienky. Registruje tiež

nezahladené tresty uložené im súdom v trestnom konaní, ako aj nevykonané tresty postihujúce ich právnych nástupcov. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vyvíjali svoju činnosť zo zákona alebo na základe štátneho súhlasu, sa považujú za registrované podľa tohto zákona; ich zoznam je uvedený v prílohe tohto zákona, ktorá tvorí jeho súčasť. Z evidencie cirkevných právnických osôb vyplýva, že Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov bol ako právnická osoba zaevidovaný k 01.09.1991 ako súčasť Rímsko-katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a jeho štatutárnym orgánom je Opát. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy, preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykonáva zákonom alebo nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2. Podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa článku 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať: a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2. Podľa článku 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa článku 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa článku 49 Ústavy Slovenskej republiky len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Podľa článku 51 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v článku 35, 36, 37 ods. 4; článku 38 až 42 a 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykladajú. Podľa článku 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Podľa článku 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 1 Trestného poriadku Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku (zásada stíhania len zo zákonných dôvodov) nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Ústavný súd v náleze zo dňa 31. 01. 2001, sp. zn. III. ÚS 64/2000, judikoval, že súdy v Slovenskej republike pôsobia na základe Ústavy Slovenskej republiky a zákonov, čiže na základe právneho poriadku Slovenskej republiky, a sú teda povinné rozhodovať na základe aplikácie noriem tohto právneho poriadku alebo noriem, ktorých použitie tento právny poriadok zvlášť umožňuje. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní iba zákonom, čo treba chápať tak, že nie sú viazaní nielen podzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, a tento ani ich použitie zvlášť neumožňuje, teda nie sú viazaní ani kánonickým právom. Ústavný súd zároveň uviedol, že podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zakázaným diskriminačným dôvodom aj iné postavenie. Skutočnosť, či niekto je alebo nie je duchovným ktorejkoľvek cirkvi, je jeho iným postavením. Preto ho z tohto dôvodu nemožno zvýhodňovať ani znevýhodňovať. Duchovný cirkvi má rovnako ako ktorákoľvek iná fyzická osoba podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo, aby o jeho právnom spore s cirkvou rozhodol všeobecný súd podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa noriem, ktorých aplikáciu právny poriadok Slovenskej republiky predpokladá. Z uvedeného bez všetkých pochybností vyplýva nasledovné. Cirkevné predpisy a interné normy katolíckej cirkvi nie sú súčasťou právneho systému Slovenskej republiky, nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a nie sú vynutiteľné štátnou mocou. Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, z čoho vyplýva, že ani na žiadne náboženské - cirkevné „právne“ normy a interné predpisy. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány (to znamená aj súdy Slovenskej republiky) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zmysle článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Hoci v zmysle článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ku ktorým patrí aj základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (ďalej len „Zmluva“), tak z tejto zmluvy vonkoncom nijako nevyplýva, že by ňou došlo k implementácii cirkevného práva do právneho poriadku Slovenskej republiky nad rámec ustanovení článkov 1 ods. 1, 2 ods. 2, resp. aj 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nesprávny by bol potom taký výklad článku 2 ods. 1 Zmluvy, že Slovenská republika uznáva právo katolíckej cirkvi v Slovenskej republike, lebo opomína pokračovanie tohto ustanovenia slovíčkom NA....., okrem iného aj vykonanie vlastníckeho práva....., avšak ako je ďalej Zmluvou ustanovené v článku 19, toto vykonávanie vlastníckeho práva, vrátane práva hnuteľné i nehnuteľné veci scudzovať, môže katolícka cirkev (aj právnické osoby ňou zriadené v zmysle článku 3 ods. 4 Zmluvy) uplatňovať LEN v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. bez akýchkoľvek

ďalších podmienok ako sú cirkevné právo a iné interné cirkevné predpisy katolíckej cirkvi a v zmysle článku 3 ods. 4 Zmluvy činnosť týchto právnických osôb musí byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pokiaľ je v článku 2 ods. 1 Zmluvy uvedené aj právo katolíckej cirkvi na vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, tak toto ustanovenie je potrebné vykladať z hľadiska Slovenskej republiky ako právneho štátu aj v súlade s ostatnými ustanoveniami Zmluvy, a okrem iného, aj spolu s článkom 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy....., čo znamená, že kánonické právo je platným právom len v cirkvi v rámci vnútornej správy jej záležitostí, príkladmo uvedených v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky. Kánonické právo je však pri scudzovaní hnuteľných i nehnuteľných hmotných vecí vo vlastníctve katolíckej cirkvi ako právnickej osoby a právnických osôb ňou zriadených pre Slovenskú republiku irelevantné, ako to vyplýva z článku 19 Zmluvy, podľa ktorého katolícka cirkev ako právnická osoba (aj právnické osoby ňou zriadené - článok 3 ods. 4 Zmluvy) môže nadobúdať vlastnícke právo k hnuteľným i nehnuteľným hmotným veciam, ako aj k nehmotným veciam a tieto veci majú právo scudzovať len v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. bez splnenia ďalších podmienok vyplývajúcich z cirkevného práva - kánonického práva a interných cirkevných predpisov, ktoré v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie sú vynutiteľné štátnou mocou, a to ani prostredníctvom ustanovení Občianskeho zákonníka o „dobrých mravoch“ ako bude ďalej zrejmé. K súladným čiastkovým záverom nezávisle dospeli aj: · právnické fakulty Slovenskej republiky pri výučbe cirkevného práva (konkrétne aj cirkevného práva katolíckej cirkvi), · Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vo svojej analýze otázky nakladania s majetkom cirkvi a náboženských spoločností, · Okresný súd Košice - okolie v odôvodnení svojho, hoci doposiaľ nie právoplatného rozhodnutia sp. zn. 7C/256/2010 zo dňa 17. 09. 2018. Za prinajmenšom nesprávny potom súd považuje názor svedka L.. O.. L.. Y. J., L.., že pri scudzovaní cirkevného majetku je potrebné zachovať všetky právne predpisy Slovenskej republiky, aj vnútorné predpisy kánonického práva a s poukazom zvlášť na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky aj jeho názor na splnomocnenie inej osoby, aby vykonávala právomoc štatutárneho orgánu právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov (hoci, ako naviac svedok uviedol, v CIC 1983 ani v Konštitúcii Opátstva v Jasove sa o tom nič nehovorí, a preto to podľa svedka nie je možné a je to právne napadnuteľné). Z pohľadu článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je aj tzv. sľub chudoby, resp. jeho údajné porušenie obžalovaným O. A. pre súd skutkovo i právne irelevantné a nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne vo vzťahu k Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov z doposiaľ vykonaného dokazovania a právneho posúdenia ako podstatné vyplynulo, že: · Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov je na území Slovenskej republiky v súlade s jej platnou legislatívou riadne registrovanou právnickou osobou (registrovanou / evidovanou registračným orgánom, ktorým je cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky) od 01. 09. 1991, jej štatutárnym orgánom je opát, ktorým bol v čase uvedenom v obžalobe obžalovaný W. X. a základným dokumentom predmetného subjektu zavedeným v evidencii cirkevných osôb Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je Štatút Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov z 15. 01. 1996, ktorý však neobsahuje žiadne podmienky nad rámec právneho poriadku Slovenskej republiky pri scudzovaní majetku tejto konkrétnej právnickej osoby, ani žiadne osobitné práva a povinnosti štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby. Naopak, v rámci vykonávania činnosti právnickej osoby odkazuje na plnú súladnosť so zákonmi platnými v Slovenskej republike (k cirkevnému majetku viď aj článok 19 Zmluvy a článok 3 ods. 4 Zmluvy). · Scudzený nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom obžaloby, bol vo výlučnom vlastníctve právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, t. j. táto právnická osoba je podľa práva Slovenskej republiky výlučným vlastníkom svojho majetku, nie je iba správcom cudzieho majetku, t. j. majetku katolíckej cirkvi. · Právnická osoba Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov mala právo tento nehnuteľný majetok scudziť len v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. aj bez splnenia podmienok ustanovených cirkevným právom - kánonickým právom a internými cirkevnými predpismi, nakoľko tieto nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom a nie sú vynutiteľné štátnou mocou. Rovnako to platí aj pre prípad splnomocnenia

inej osoby štatutárnym orgánom právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, t. j. že takéto splnomocnenie musí byť dané len v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. · Nedodržanie ustanovení cirkevného práva - kánonického práva a interných cirkevných noriem pri scudzovaní hnuteľných i nehnuteľných hmotných vecí i nehmotných vecí patriacich do vlastníctva cirkevnej právnickej osoby štatutárnym orgánom tejto právnickej osoby alebo jeho splnomocnencom na to písomne splnomocneným v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky preto bez ďalšieho nie je možné považovať za akýkoľvek trestný čin s poukazom na článok 49 Ústavy Slovenskej republiky a § 8 Trestného zákona, nakoľko by to bolo v príkrom rozpore najmä s článkom 19 Zmluvy v spojení s článkom 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkami 1 ods. 1, 2 ods. 2, ods. 3, 13 ods. 1, ods. 2, 17 ods. 2, ako aj s už spomenutým článkom 49 Ústavy Slovenskej republiky a § 8 Trestného zákona. Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v aktuálnom znení do 09. 07. 2009, ďalej len „Obchodný zákonník“) Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka - rozsah pôsobnosti - tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 Obchodného zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Podľa § 13 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Príkladmo súd uvádza aj z ustanovenia o spoločnostiach s ručením obmedzeným časť § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov..... pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Tretia časť Obchodného zákonníka - obchodné záväzkové vzťahy - Hlava I Všeobecné ustanovenia Diel I Predmet právnej úpravy a jej povaha v rámci § 261 Obchodného zákonníka uvádza, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov, záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Živnostenský zákon (zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní, ďalej len „Živnostenský zákon“) účinný do 30. 11. 2009

Podľa § 1 Živnostenského zákona tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len „živnosť“) a kontrolu nad ich dodržiavaním. Podľa § 2 Živnostenského zákona živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 4 ods. 1 Živnostenského zákona prenájom nehnuteľností bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom (viď rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2000/ZK/B/1/051 zo 06. 03. 2000). V zmysle vyššie uvedeného, ako aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky možno konštatovať nasledovné: · Právnická osoba Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov nie je podnikateľom podľa práva Slovenskej republiky, t. j. podľa Obchodného zákonníka, Živnostenského zákona, ani v zmysle zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (predtým zákon č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže). · Na štatutárny orgán právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov sa preto nevzťahujú ani príkladmo uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka uvedené v § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, čím chce súd upriamiť pozornosť na to, že v obžalobe uvedená povinnosť opáta - štatutárneho orgánu právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov podľa cirkevných predpisov: „plniť svoje úlohy so starostlivosťou dobrého hospodára, dozerať, aby majetky zverené do ich starostlivosti nijakým spôsobom nestratili a neutrpeli škodu.....“ nenachádza svoj zákonný rámec podľa práva Slovenskej republiky v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise a navyše, ani nejde o „majetky zverené.....“, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, právnická osoba Rád premonštrátov Opátstvo Jasov je podľa práva Slovenskej republiky výlučným vlastníkom svojho majetku a ako bude zrejmé z nasledujúceho, nejde podľa práva Slovenskej republiky ani o „zverenie majetku“ tejto právnickej osobe, jej štatutárnemu orgánu a už vôbec nejde o „zverenie majetku“ obžalovaným ako fyzickým osobám. · Scudzovacie zmluvy uvedené v obžalobe boli uzavreté medzi zmluvnými stranami podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v aktuálnom znení). Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb., ďalej len „Občiansky zákonník“) účinný do 31. 02. 2009 Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný obsah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho prípadu v uvedenom význame umožní objektivizovať hodnotenie z hľadiska interpretačného pokynu obsiahnutého v ustanovení odseku 1. Definícia dobrých mravov však nie je nikde normatívne upravená. Pod pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t. j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka ako spoločenské objektivizované hodnotenie. Kvalifikovaným porušením zásady dobrých mravov vzniká zodpovednosť povinnosti náhrady škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany na orgáne, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenie majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa § 19 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného registra, do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Podľa § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného a v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vznikajú tým práva a povinnosti priamo splnomocnencovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ..... Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle III. Hlavy Občianskeho zákonníka právami k cudzím veciam sa rozumejú záložné právo, vecné bremená a zádržné právo. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Katastrálny zákon (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastre nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len „Katastrálny zákon“) účinný do 31. 08. 2009 Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Podľa § 4 ods. 2 Katastrálneho zákona zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Podľa § 4 ods. 3 Katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 11 ods. 1 Katastrálneho zákona ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“). Podľa § 11 ods. 2 Katastrálneho zákona zriaďujú sa miestne orgány štátnej správy na úseku katastra. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú katastrálne úrady a správy katastra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 22 ods. 1 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Podľa § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Podľa § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 31 ods. 4 Katastrálneho zákona rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve. Podľa § 31 ods. 6 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 41 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z., ďalej len „Zákonník práce“) Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa § 41 ods. 1 Zákonníka práce pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. V zmysle § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktorý je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V zmysle vyššie uvedeného, ktoré je treba chápať ako ďalšiu špecifikáciu, neoddeliteľne kontinuálne prepojenú s predchádzajúcim základom, t. j. najmä so Zmluvou, Ústavou Slovenskej republiky, Zákonom

č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností a závermi z tohto základu vyplývajúcimi, ako aj so záverom, že právnická osoba Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov nie je podnikateľom podľa práva Slovenskej republiky (Obchodný zákonník, Živnostenský zákon, Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákonov Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), z čoho vyplýva, najmä vo vzťahu k prejednávanej veci, že na obžalovaného W. X. ako štatutárny orgán právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov sa nevzťahujú ani príkladmo uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 135a ods. 1), a tak v obžalobe uvedená údajná povinnosť opáta - štatutárneho orgánu právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov podľa cirkevných predpisov - „plniť svoje úlohy so starostlivosťou dobrého hospodára.....“ a formulácia „zverený majetok“ nemajú žiadny právne relevantný podklad v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky a sú právne irelevantné, je ďalej možné vo vzťahu k prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia konštatovať nasledovné. Právnická osoba Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov je právnickou osobou podľa § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka, podľa § 19 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka na jej zriadenie bol potrebný štatút právnickej osoby, vznikla dňom zápisu do iného určeného registra - Registra cirkevných právnických osôb vedeného na cirkevnom odbore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a v zmysle § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka táto právnická osoba mohla nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra. V zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení - štatutárny orgán, ktorým bol v čase uvedenom v obžalobe obžalovaný W. X.. Ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na podstatu prejednávanej veci priamo nevzťahuje, pretože sa nevzťahuje na právne úkony uvedené v skutkoch obžaloby - scudzovacie zmluvy (kúpne zmluvy a darovacie zmluvy), v rámci ktorých obžalovaný W. X. vystupuje ako štatutárny orgán právnickej osoby a obžalovaný O. A. ako „generálny“ splnomocnenec štatutárneho orgánu právnickej osoby. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, pričom je nutné už na tomto mieste zdôrazniť, že obžalovaní pri scudzovaní majetku nevystupovali ako fyzické osoby, ale v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako štatutárny orgán právnickej osoby a splnomocnenec štatutárneho orgánu právnickej osoby, aj v rozsahu disponovania s majetkom právnickej osoby - scudzovania. V zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol obžalovaný W. X. ako štatutárny orgán - zástupca právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov oprávnený (bez obmedzení cirkevného práva - kánonického práva, interných cirkevných predpisov, ďalej už len „cirkevných predpisov“) konať za právnickú osobu Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov v jej mene, pričom z tohto zastúpenia vznikali práva a povinnosti priamo tejto právnickej osobe. V zmysle § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie právnickej osoby štatutárnym orgánom, ktorým bol obžalovaný W. X., treba považovať za zastúpenie v zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zastúpenie právnickej osoby obžalovaným O. A. treba považovať za legálne zastúpenie na základe plnomocenstva (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka), tiež bez obmedzenia podmienok podľa cirkevných predpisov. Obžalovaný O. A. bol teda legitímnym splnomocnencom štatutárneho orgánu právnickej osoby v rozsahu disponovať aj s majetkom právnickej osoby, t. j. ho aj scudzovať. Obaja obžalovaní boli povinní sa pri udelení a prijatí plnomocenstva, ako aj pri disponovaní s majetkom právnickej osoby riadiť ustanoveniami právneho poriadku Slovenskej republiky, nie cirkevného práva. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa obžalovaný W. X. ako štatutárny orgán právnickej osoby dal zastúpiť pri právnych úkonoch, ktoré sú predmetom obžaloby, fyzickou osobou - obžalovaným O. A. a ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom uviedol rozsah splnomocnencovho oprávnenia, ktoré sa vzťahovalo aj na scudzovanie nehnuteľného majetku právnickej osoby. Keďže bolo potrebné, aby sa právne úkony uvedené v obžalobe urobili v písomnej forme, plnomocenstvo bolo obžalovanému O. A. udelené písomne, a to aj z dôvodu, že sa netýkalo len určitého právneho úkonu. Z pohľadu vykonaného dokazovania a § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že obaja obžalovaní nekonali ako fyzické osoby vo vlastnom mene, ako to vyplýva z právnych úkonov, ktoré sú predmetom obžaloby, ale konali za právnickú osobu, obžalovaný W. X. ako jej štatutárny orgán a obžalovaný O. A. ako splnomocnenec štatutárneho orgánu právnickej osoby, čo je dokázanou a rozhodnou skutočnosťou aj z hľadiska trestného práva hmotného pri posudzovaní, či konanie obžalovaných uvedené v obžalobe je určitým trestným činom alebo nie. Naviac bolo dokázané, že splnomocnenec - obžalovaný O. A. konal v mene splnomocniteľa - právnickej osoby (zastúpenej obžalovaným W. X. ako jej štatutárnym orgánom) v medziach oprávnenia túto

právnickú osobu zastupovať, čím vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, t. j. samotnej právnickej osobe. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka bol výlučný vlastník - právnická osoba Rád premonštrátov Opátstvo Jasov v medziach zákona (nie cirkevných predpisov) oprávnený predmet svojho vlastníctva (t. j. aj nehnuteľného majetku) držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, t. j. ho aj scudzovať prostredníctvom na to oprávnených osôb, ktorými boli v čase uvedenom v obžalobe štatutárny orgán právnickej osoby - obžalovaný W. X. a splnomocnenec štatutárneho orgánu právnickej osoby obžalovaný O. A. v rozsahu splnomocnenia. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana a nebolo dokázané, že by v zmysle § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom aj na článok 20 ods. 1 v spojení s článkom 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo vlastnícke právo právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov k nehnuteľnému majetku, ktorý je predmetom obžaloby, zákonným spôsobom obmedzené. Zároveň vo vzťahu k nehnuteľnému majetku právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, ktorý je predmetom obžaloby, nebolo dôkazne zistené žiadne právo k cudzím veciam podľa III. Hlavy Občianskeho zákonníka (záložné právo, vecné bremená, zádržné právo), ktoré by bránili jeho scudzeniu zákonom predpísaným spôsobom. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka všetky zmluvy, ktoré sú predmetom obžaloby a týkali sa prevodu nehnuteľností, mali písomnú formu, boli podpísané konajúcimi osobami (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), v mene právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov na to oprávnenými (štatutárnym orgánom právnickej osoby W. X. alebo splnomocnencom štatutárneho orgánu právnickej osoby O. A.), prejavy účastníkov boli na tej istej listine (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a boli urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon (viď aj § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 47 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákon ustanovuje, že k predmetným zmluvám, ktorými sa prevádzali nehnuteľné veci, bolo potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým bola v čase uvedenom v obžalobe správa katastra (v súčasnosti už okresný úrad), zmluvy nadobudli účinnosť týmito rozhodnutiami a vlastníctvo bolo nadobudnuté kupujúcimi a obdarovanými vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv - Katastrálny zákon - viď ustanovenia § 4, § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, ods. 2, § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 29 Katastrálneho zákona účinného do 31. 08. 2009). V zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúmala platnosť predmetných zmlúv, a to, okrem iného, aj oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťami, či právo nakladať s týmito nehnuteľnosťami nebolo obmedzené a pri rozhodovaní o povolení vkladov správa katastra prihliadala aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 2 Katastrálneho zákona). Na cirkevné predpisy však správa katastra správne neprihliadala, lebo by to nebolo v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Keďže boli podmienky na vklad splnené, príslušná správa katastra vklady povolila (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona) a rozhodnutia, ktorými sa vklady povolili, správa katastra vyznačila v predmetných zmluvách (§ 31 ods. 4 Katastrálneho zákona) a rozhodnutia o povolení vkladov, proti ktorým nemožno podať opravný prostriedok, nadobudli právoplatnosť dňom ich vyznačenia (§ 31 ods. 6 Katastrálneho zákona). Práva k predmetným nehnuteľnostiam vpísané do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra sa týmto stali hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra (§ 41 ods. 1 Katastrálneho zákona). Ak sa poškodený vo svojich „civilných žalobách“ odvoláva na porušenie „dobrých mravov“, tak, hoci o týchto žalobách je na rozhodnutie príslušný civilný súd (§ 4 Občianskeho zákonníka), bolo aj úlohou Špecializovaného trestného súdu dôsledne preskúmať túto otázku i z hľadiska trestného práva hmotného. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie: · bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a · nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Podľa vysvetliviek k Občianskemu zákonníku ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi

právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ide o pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobúdať povahu právnej normy. Uvedené ustanovenie a vysvetlivky však nie je možné chápať a vykladať ani mimo rámca Ústavy Slovenskej republiky, najmä už spomínaných článkov 1 ods. 1, 2 ods. 3, 13 ods. 1, ods. 2, 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Najmä vzhľadom na už posudzovaný vzťah článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a cirkevných predpisov, ako aj na článok 20 ods. 1 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné opäť zdôrazniť, že cirkevné predpisy - kánonické právo a interné cirkevné predpisy un block nie je možné v prejednávanej veci špekulatívne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky ako súčasť všeobecne záväzných právnych predpisov ani prostredníctvom ustanovení Občianskeho zákonníka o „dobrých mravoch“, pretože by sa tým porušoval alebo obchádzal zákon, Ústava Slovenskej republiky i ustanovenie článku 19 Zmluvy (právny poriadok Slovenskej republiky). Dokonca má konajúci súd špeciálne aj za to, že ak by v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka mal byť právny úkon neplatný pre nesúlad s cirkevnými predpismi ako dobrými mravmi, tak také posúdenie by z hľadiska platnosti právneho úkonu odporovalo zákonu alebo by ho obchádzalo (viď predchádzajúca časť ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka), pričom však trestný súd touto svojou úvahou pre potreby trestného konania nijako nesupluje kompetenciu civilných súdov, ani do nej nevstupuje. Konajúci súd však postupuje v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obžalovaného. Ak príslušné civilné súdy dospejú k inému - opačnému právoplatnému rozhodnutiu, následkom bude vyslovenie neplatnosti príslušných právnych úkonov, čo však naopak zase nemusí bez ďalšieho znamenať trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných v tomto trestnom konaní pri plnom rešpektovaní ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. že Špecializovaný trestný súd bude takýmito právoplatnými rozhodnutiami viazaný, ak nejde o posúdenie viny obžalovaných. Do doby, kým o predchádzajúcej otázke platnosti či neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú predmetom obžaloby, právoplatne rozhodnuté v civilných konaniach nie je, Špecializovaný trestný súd v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku posudzuje predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú, samostatne. Preto konajúci súd uzatvára, že ani prípadné porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch v spojení s cirkevnými predpismi, resp. vychádzajúce z cirkevných predpisov, nie je z hľadiska trestného práva hmotného možné kvalifikovať ako porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. ako konanie obžalovaných v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo aj ako porušenie povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného právneho predpisu a nie je možné to vyhodnocovať ako naplnenie kvalifikačného znaku akéhokoľvek trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Zároveň súd uzatvára aj to, že na podklade obžaloby sám v konaní obžalovaných nevzhliadol žiadne porušenie (povinnosti) ustanovení Občianskeho zákonníka, ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky. Pokiaľ sa týka zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré sú predmetom obžaloby, tak za škodu sa zodpovedá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, ak vznikla pre neplatnosť právneho úkonu (§ 42 Občianskeho zákonníka), pričom takéto právoplatné rozhodnutie v civilnom konaní nebolo doposiaľ vydané a Špecializovaný trestný súd v zmysle ustanovenia § 7 Trestného poriadku sám dôvody na neplatnosť predmetných právnych úkonov nielenže nezistil, ale je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia príslušných správ katastra vydané v správnom konaní. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V zmysle § 441 Občianskeho zákonníka však ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného alebo výlučne poškodeným, znáša škodu sám poškodený, a to buď pomerne alebo sám. Na tomto mieste Špecializovaný trestný súd len bez hodnotenia poukazuje najmä na ustanovenia článku 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 3 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 19 Zmluvy v tom zmysle, že je len na katolíckej cirkvi a právnických osobách ňou zriadených ako si upravia vlastnícke vzťahy, vrátane možnosti scudzovania nehnuteľného majetku vo výlučnom vlastníctve cirkevnej právnickej osoby, výhradne však podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

z čoho sú v príčinnej súvislosti zase odvodené možnosti Slovenskej republiky garantovať ochranu ich majetku. S uvedeným je potom úzko späté aj právo na súdnu a inú ochranu (článok 3 ods. 4 Zmluvy, články 1 ods. 1, ods. 2, 2 ods. 2, 141 ods. 1, 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a napokon aj článok 46 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 4 Občianskeho zákonníka), avšak opäť len podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, v súlade s ním a v jeho medziach (článok 51 Ústavy Slovenskej republiky), teda nie podľa cirkevného práva. V konečnom dôsledku sa Občiansky zákonník vysporiadava aj s tzv. bezdôvodným obohatením, a to v už uvedených § 451 ods. 1, ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka, pričom súd poukazuje najmä na definíciu bezdôvodného obohatenia uvedenú v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. že bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný: · plnením bez právneho dôvodu, · plnením z neplatného právneho úkonu alebo · z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj · získaný z nepoctivých zdrojov a Špecializovaný trestný súd nezistil (s poukazom na § 7 Trestného poriadku), že by v zmysle Občianskeho zákonníka na podklade skutkov, ktoré sú obžalovaným kladené za vinu, došlo k bezdôvodnému obohateniu obžalovaných alebo niekoho iného. V prípade, že by príslušné civilné súdy dospeli v právoplatných rozhodnutiach k opačnému záveru, následky sú riešené v ustanoveniach § 451 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka, teda v civilnom konaní, čo Špecializovaný trestný súd považuje za dostatočnú garanciu Slovenskej republiky a jej právneho poriadku na súdnu ochranu majetku katolíckej cirkvi i cirkevných právnických osôb ňou zriadených. V prejednávanej veci, už bez ohľadu na cirkevné predpisy, si podľa obžaloby mali teda obžalovaný W. X. v postavení štatutárneho orgánu právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov a obžalovaný O. A. v postavení splnomocnenca štatutárneho orgánu právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov (splnomocnenie bolo udelené aj v rozsahu scudzovať nehnuteľný majetok právnickej osoby v jej mene) prisvojiť cudziu vec - nehnuteľný majetok tejto právnickej osoby, ktorý im mal byť zverený a jeho scudzením mali spôsobiť na cudzom majetku, t. j. majetku uvedenej právnickej osoby, škodu. Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 213 ods. 4 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Podľa § 130 ods. 3 Trestného zákona zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Naplnenie znakov trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona predpokladá, aby vec z cudzieho majetku bola zverená páchateľovi ako jednotlivcovi - t. j. ako fyzickej osobe. Z vykonaného dokazovania, ako aj z predchádzajúcej právnej analýzy však vyplýva, že nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom obžaloby, bol vo výlučnom vlastníctve právnickej osoby Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, t. j. nejde o cudzí majetok (cudziu vec) zverený tejto právnickej osobe, ani štatutárnemu orgánu tejto právnickej osoby, ani splnomocnencovi štatutárneho orgánu právnickej osoby a ani obžalovaným ako fyzickým osobám - jednotlivcom v nijakom ohľade, teda v zmysle ustanovenia § 130 ods. 3 Trestného zákona sa nejednalo ani o cudziu vec, ani o vec zverenú. Súd už len pripomína, že právnická osoba Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov nebola vo svojom práve podľa § 123 Občianskeho zákonníka nijako zákonným spôsobom obmedzená. Obžalovaní W. X. a O. A. teda nescudzili ako fyzické osoby cudzí majetok - cudziu vec; nehnuteľný majetok uvedený v obžalobe scudzila sama právnická osoba, ktorej štatutárnym orgánom bol obžalovaný W. X. a splnomocnencom štatutárneho orgánu bol obžalovaný O. A. (tzv. oprávnené osoby). Konanie štatutárneho orgánu a splnomocnenca štatutárneho orgánu v súlade a v medziach zákona bolo konaním samotnej právnickej osoby a nie je trestným činom, pričom vonkoncom v rámci tohto konania obžalovaných nedošlo k prisvojeniu si cudzej veci v zmysle § 213 ods. 1 Trestného zákona k § 130 ods. 4 Trestného zákona.

Je až schizofrenické, že právnická osoba scudzila vyššie opísaným zákonným spôsobom svoj nehnuteľný majetok a v súčasnosti tá istá právnická osoba, opäť v zastúpení štatutárnym orgánom, resp. jeho splnomocnencom, vystupuje v trestnom konaní ako poškodený a domáha sa nápravy voči svojmu vlastnému konaniu. Ak by obžalovaní mali byť právoplatne odsúdení za vyššie uvedené konanie v trestnom konaní, má Špecializovaný trestný súd za to, že by to bolo v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky i zákonmi Slovenskej republiky, ako na to už bolo v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia poukázané. Špecializovaný trestný súd v rámci svojich právnych úvah pre úplnosť uvádza, že zvážil aj možnosť inej právnej kvalifikácie, a to trestného činu porušenia povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona. Podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 237 ods. 4 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Ako však už bolo podrobne zdôvodnené, obžalovaní ako štatutárny orgán právnickej osoby a splnomocnenec štatutárneho orgánu právnickej osoby neporušili: · žiadnu povinnosť ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, ani · povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu, ani · vyplývajúcu zo zmluvy (relevantnej z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky) opatrovať a spravovať cudzí majetok, a ani · podľa práva Slovenskej republiky neopatrovali a nespravovali cudzí majetok ako fyzické osoby. Právnická osoba Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov má samostatnú právnu subjektivitu a vykonáva vlastnícke právo k svojmu majetku prostredníctvom na to oprávnených osôb - štatutárneho orgánu a splnomocnenca štatutárneho orgánu. V priebehu dokazovania pred súdom na hlavnom pojednávaní nebolo dokázané, že by obžalovaní boli v pracovnoprávnom vzťahu k právnickej osobe Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov (ani v takomto vzťahu k právnickej osobe - katolíckej cirkvi), t. j. ani že by vo vzťahu k týmto subjektom ako ich „zamestnávateľom“ mali ako „zamestnanci“ práva a povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce alebo aj, že by s nimi boli uzavreté ako so zamestnancami zmluvy o hmotnej zodpovednosti. Z vykonaného dokazovania súd uzatvára, že v predmetnom trestnom konaní nebolo dokázané, že by obžalovaní porušili nejaké svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzavretej a relevantnej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Pokiaľ sa poškodený podľa vlastného vyjadrenia v zmysle cirkevných predpisov domáha „uvedenia veci na správnu mieru“, tak vychádzajúc z právneho poriadku Slovenskej republiky pre súd Slovenskej republiky to môže znamenať len „uvedenie veci na (s)právnu mieru“, t. j. podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a v súlade s ním. Ako je všeobecne známe, spravodlivosť musí / by mala byť slepá, to znamená aj objektívna a nezaujatá v nikoho neoprávnený prospech a povinnosťou každého sudcu je konať a rozhodovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pričom výnimky z uvedeného nie sú povolené pre nikoho. Veď, aj keď sa samotný poškodený v „civilných konaniach“ odvoláva na dobré mravy - cirkevné predpisy a cirkevnú morálku, je možné pripomenúť morálne pravidlo, ktorého podstatu je možné nájsť aj v modifikácii právneho poriadku Slovenskej republiky, ako bolo vyššie uvedené, a ktorá znie: „nebuďte múdri sami pre seba“, čo v právnom poriadku Slovenskej republiky znamená povinnosť a snahu konajúceho a rozhodujúceho súdu i každého sudcu byť objektívny a nezaujatý, lebo len a len vtedy môže byť ich rozhodnutie naozaj aj múdre. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutky nie sú trestnými činmi, a preto oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Pokiaľ sa týka poškodeného a jeho nároku na náhradu škody, súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 04. 2017 uznesením rozhodol tak, že podľa § 256 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku per analogiam si poškodený Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov so sídlom Jasov 166, IČO: 00587125, nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní už uplatňovať nemôže, pretože si ho poškodený neuplatnil podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku včas a riadne čo do výšky a poškodeného poučil, že:

I. Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. II. Toto uznesenie nebráni poškodenému vo výkone procesných práv podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku. III. V prípadnom rozsudku súd o náhrade škody rozhodovať nebude, a to ani odkazom poškodeného na civilné konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. IV. Uznesenie súd nevyhotovuje, bude zaznamenané v plnom znení v zápisnici o hlavnom pojednávaní, splnomocnený zástupca poškodeného bol pri jeho vyhlásení. Pokiaľ splnomocnenkyňa poškodeného v záverečnej reči poukazovala na nesprávnosť uvedeného uznesenia, nakoľko má za to, že poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody včas a riadne, konajúci súd poukazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 19. 04. 2017 č. l. 5-6, kde je doslovne uvedené, že: „Predseda senátu: Vo vzťahu k tejto otázke súd konštatuje svoje poznatky zo spisového materiálu, pokiaľ sa týka uplatneného nároku na náhradu škody. Takže konkrétne, v prípravnom konaní bol k tejto otázke vypočúvaný ako svedok N.. Y. X. vo zväzku č. 1B na č. l. 455-458, bolo to po uznesení o vznesení obvinenia a tento uviedol, že sa nepripája k trestnému konaniu, neuplatňuje si náhradu škody, tieto právomoci si uplatní zrejme pán Š.. Následne boli výsluchy, tak ako ich budem čítať, na č. l. 460-465 zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného T.. T. Š., toto bolo pred uznesením o vznesení obvinenia vo veci neznámeho páchateľa. Ďalej na č. l. 466-468 rovnaký svedok - poškodený zo dňa 31. 01. 2011 pred uznesením o vznesení obvinenia vo veci neznámeho páchateľa, ktorý uviedol, že Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov bude zastupovať ako poškodený N.. Y. X., ktorý sa vyjadrí k náhrade škody, svedok sa nevie vyjadriť k náhrade škody. Na č. l. 469-473 taktiež 21. 03. 2011, to bolo pred uznesením o vznesení obvinenia vo veci neznámeho páchateľa, ku škode svedok - poškodený neuviedol nič, ani k právam poškodeného. Ďalej na č. l. 474-477 30. 08. 2012 pred uznesením o vznesení obvinenia vo veci neznámeho páchateľa k právam poškodeného neuviedol nič. Na č. l. 478-489 rovnaký svedok poškodený 11. 02. 2014, to už bolo po uznesení o vznesení obvinenia, ako štatutár opátstva sa pripája k trestnému konaniu a žiada rozdiel medzi zaplatenou sumou a sumou vyčíslenou znalcami, vrátane darovaných nehnuteľností a žiada, aby súd rozhodol v odsudzujúcom rozsudku aj o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Napriek tomu teda, že je tu splnomocnený zástupca, čítam tieto skutočnosti, pretože majú pre súd istý rozhodný význam. Ďalej zo zväzku č. 8 na č. l. 346-347 pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 23. 04. 2014 poškodený J.. Š. žiada o náhradu škody od obvineného A. rozdiel medzi sumou vyčíslenou znalcami a sumou, ktorú opátstvo získalo, t. j. 6 539 658,93 €, to je teda tá suma, ktorú malo opátstvo získať. Ďalej zo zväzku č. 9 na č. l. 219-221 taktiež pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 20. 02. 2015 opätovne rovnaké vyjadrenie vzťahujúce sa len na obvineného O. A.. Pýtam sa teda splnomocnenej zástupkyne, či má nejakú ďalšiu vedomosť, že by škoda bola bližšie špecifikovaná čo do výšky v rámci prípravného konania, pretože súd má len tieto vedomosti.“ Splnomocnená zástupkyňa poškodeného: „V rámci prípravného konania to nevyplýva, že by do spisu bola inak špecifikovaná škoda.“ Ak mala teda splnomocnenkyňa poškodeného za to, že súd nesprávne pochopil vyjadrenie poškodeného v prípravnom konaní, mala dostatočný priestor na to, aby pred vyššie uvedeným rozhodnutím senátu podľa nej nesprávny názor súdu vyvrátila, čo však neurobila. Vzhľadom však na to, že proti predmetnému uzneseniu sťažnosť nie je prípustná, a neprichádza tak do úvahy sťažnostné konanie ani možnosť autoremedúry, súd prvého stupňa už priestor na nápravu nevzhliadol. Z uvedených dôvodov súd o nároku poškodeného na náhradu škody nerozhodoval, o čom prítomnú splnomocnenkyňu poškodeného na hlavnom pojednávaní poučil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť

odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora, i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/4/2019 z 20. 6. 2019

Text rozhodnutia

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/36/2026 z 17. 6. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/28/2026 z 20. 5. 2026

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/41/2025 z 28. 7. 2025

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/60/2024 z 5. 2. 2025

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/64/2024 z 8. 10. 2024

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/56/2022 z 27. 2. 2024

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/52/2021 z 28. 9. 2022

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/24/2020 z 23. 3. 2022