Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 2T/7/2016 9514100043 19. 06. 2017 Mgr. Ivan Matel ECLI:SK:SSPK:2017:9514100043.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Emila Klemaniča v trestnej veci proti obž. P. I. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 06. 2017 v Pezinku takto rozhodol: 1. obžalovaný P. I., nar. XX. XX. XXXX v F., bydlisko Q., Q. XXXX/X, t. č. Z., T. T. Q., J., 2. obžalovaný F. Š., nar. XX. XX. XXXX v F., bydlisko Q., O. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby E., 3. obžalovaný P. O. nar. XX. XX. XXXX v Q., bydlisko Q., F. XXXX/X, t. č. v mieste bydliska, 4. obžalovaný J. O., nar. XX. XX. XXXX v Q., bydlisko A. Č.. XXX, t. č. v mieste bydliska, sa uznávajú vinnými, že: X. P. I. bol členom zločineckej skupiny F. Š. od presne nezisteného času od roku 2001 minimálne do konca roku 2003, pričom v rámci zločineckej skupiny pôsobil najmä v meste Senica a okolí, bol zaradený do tzv. výjazdu a bol aj tzv. rozbíjačom, pričom podliehal F. Š. ako najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny, ktorý ho za činnosť v skupine finančne odmeňoval za splnenie zverených úloh a v rámci zločineckej skupiny spáchal trestný čin uvedený v bode 2/ tejto obžaloby, 2. v presne nezistený deň v mesiaci september 2003 F. Š. ako vodca zločineckej skupiny prikázal F. Č., aby „rozbil na kašu“ F. F., nar. XX. XX. XXXX, prezývaného Š., čo znamenalo spôsobiť mu ťažké ublíženie na zdraví za to, že mal spolupracovať s políciou, v dôsledku čoho mala byť na F. Š. a ľudí z jeho skupiny vykonaná policajná akcia, pričom F. Č. touto úlohou poveril P. I., ktorému prikázal, aby si našiel ľudí, ktorí túto prácu vykonajú, následne na to P. I. zabezpečil dvoch ľudí, a to J. O. a doposiaľ neustálenú osobu rómskeho pôvodu, ktorí dňa 22. 09. 2003 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách na parkovisku pred vchodom obytného domu v Q. na ul. X. XX zamaskovaní v čiernych kuklách prepadli F. F. a bejzbalovými palicami, ktoré im na tento účel zadovážil F. Š., od chrbta napadli F. F., a to takým spôsobom, že mu zasadili silný úder pod koleno, v dôsledku čoho spadol na zem, kde ho bejzbalovými palicami udierali po celom tele, pričom údery boli cielené najmä na nohy a ruky a po tomto z miesta utiekli na doposiaľ presne nezistenom osobnom motorovom vozidle, v ktorom ich ako vodič čakal P. O., v dôsledku čoho F. F. utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s odreninami kože tváre,
vylomenie prvých dvoch zubov horného zuboradia, trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu zápästnej kosti ľavej hornej končatiny a trieštivú zlomeninu pravého jabĺčka s dobou liečenia minimálne 9 mesiacov, teda obžalovaný P. I. v skutku č. 1/ bol členom zločineckej skupiny, v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, obžalovaný F. Š. v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, obžalovaný P. O. v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, obžalovaný J. O. v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchali obžalovaný P. I. v skutku č. 1/ trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, v skutku č. 2/ trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, obžalovaný F. Š. v skutku č. 2/ trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 08. 2011, obžalovaný P. O. v skutku č. 2/ trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, obžalovaný J. O. v skutku č. 2/ trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a
odsudzujú
sa
za
to
obžalovaný P. I. Podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 35 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a s použitím Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.
ÚS 106/2011 z 28. 11. 2012 č. 428/2012 Z. z. a s použitím 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. obžalovaný J. O. Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 k trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. u obžalovaného F. Š. súd podľa § 44 Trestného zákona účinného do 31. 08. 2011 aj z dôvodu § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 08. 2011 upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá úhrnný trest odňatia slobody uložený mu skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/16/2008-11377 zo dňa 29. 09. 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 14/2016 zo dňa 28. 02. 2017 na 21 (dvadsaťjeden) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. u obžalovaného P. O. súd podľa § 37 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 aj z dôvodu § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody uložený mu skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/16/2008-11377 zo dňa 29. 09. 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 17/2015 zo dňa 08. 11. 2016 na 6 (šesť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny a trest prepadnutia veci - 1 ks čierny obušok, ktorej vlastníkom sa stal štát, za dostatočný. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaní P. I., F. Š., J. O. a P. O. z a v ä z u j ú spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému F. F., nar. XX. XX. XXXX v Q., bydlisko Q., X.A. XXX/XX, škodu vo výške 1.070,50 Eur (slovom tisícsedemdesiat eur päťdesiat eurocentov). odôvodnenie: Podľa § 172 ods. 2 per analogiam Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie výroku o treste, pretože sa všetci obžalovaní vzdali odvolania proti tomuto výroku a prokurátor taký prejav urobil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, ani odôvodnenie výroku o vine, pretože proti tomuto výroku nie je prípustné odvolanie. Tento rozsudok obsahuje len odôvodnenie výroku o náhrade škody, pretože obžalovaný F. Š. napadol rozsudok odvolaním proti tomuto výroku. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 01. 03. 2016 pod č. k. VII/2 Gv 5/14/1000-47 obžalobu na obžalovaného P. I. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a iné, na tom skutkovom základe, že: X. P. I. bol členom zločineckej skupiny F. Š. od presne nezisteného času od roku 2001 minimálne do konca roku 2003, pričom v rámci zločineckej skupiny pôsobil najmä v meste Senica a okolí, bol zaradený
do tzv. výjazdu a bol aj tzv. rozbíjačom, pričom podliehal F. Š. ako najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny, ktorý ho za činnosť v skupine finančne odmeňoval za splnenie zverených úloh a v rámci zločineckej skupiny spáchal trestný čin uvedený v bode 2/ tejto obžaloby, 2. v presne nezistený deň v mesiaci september 2003 F. Š. ako vodca zločineckej skupiny prikázal F. Č., aby „rozbil na kašu“ F. F., nar. XX. XX. XXXX, prezývaného Š., čo znamenalo spôsobiť ťažké ublíženie na zdraví, a to za to, že mal spolupracovať s políciou, v dôsledku čoho mala byť na F. Š. a ľudí z jeho skupiny vykonaná policajná akcia, pričom F. Č. touto úlohou poveril P. I., ktorému prikázal, aby si našiel ľudí, ktorí túto prácu vykonajú, následne na to P. I. zabezpečil dvoch ľudí, a to J. O. a doposiaľ neustálenú osobu rómskeho pôvodu, ktorí dňa 22. 09. 2003 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách na parkovisku pred vchodom obytného domu v Q. na ul. X. XX zamaskovaní v čiernych kuklách prepadli F. F. a bejzbalovými palicami, ktoré im na tento účel zadovážil F. Š., od chrbta napadli F. F., a to takým spôsobom, že mu zasadili silný úder pod koleno, v dôsledku čoho spadol na zem, kde ho bejzbalovými palicami udierali po celom tele, pričom údery boli cielené najmä na nohy a ruky a po tomto z miesta utiekli na doposiaľ presne nezistenom osobnom motorovom vozidle, v ktorom ich ako vodič čakal P. O., v dôsledku čoho F. F. utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s odreninami kože tváre, vylomenie prvých dvoch zubov horného zuboradia, trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu zápästnej kosti ľavej hornej končatiny a trieštivú zlomeninu pravého jabĺčka s dobou liečenia minimálne 9 mesiacov. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 06. 2017 všetci obžalovaní v zmysle § 257 Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní. Podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd uznesením rozhodol tak, že vyhlásenie obžalovaných prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutkov, resp. skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať. Na hlavnom pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 269 Trestného poriadku súvisiacimi s výrokom o treste a náhrade škody, pričom sa súd v tomto odôvodnení ďalej bude zaoberať len dôkazmi, z ktorých vychádzal pri rozhodnutí o náhrade škody. Zo znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia F.. F. X. č. 108/07 zo dňa 17. 04. 2007 (zv. I, č. l. 237-252) súd okrem iného zistil, že znalec bodovo ohodnotil zranenia poškodeného F. F. spolu na 207,5 bodu, pričom pri hodnote bodu 60,- Sk činí peňažné vyjadrenie zranenia sumu 12.450,- Sk. Zároveň vyčíslil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia spolu na 330 bodov, pričom pri hodnote bodu 60,- Sk činí peňažné vyjadrenie sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 19.800,- Sk. Zo zápisnice o výsluchu znalca F.. F. X. zo dňa 10. 02. 2016 (zv. V, č. l. 1005-1006) vyplýva, že znalec sa v plnej miere pridržiava znaleckého posudku. V prejednávanej trestnej veci bolo trestné stíhanie začaté a obvinenie F. Š., P. O., P. I. a J. O. vznesené uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor vyšetrovania Bratislava ČVS: PPZ-41/BOK-C-2006 zo dňa 06. 12. 2006 (zv. I, č. l. 22-29). Zo zápisníc o výsluchu svedka - poškodeného F. F. zo dňa 16. 01. 2007 (zv. I, č. l. 200-205), zo dňa 20. 10. 2008 (zv. I, č. l. 186-194), zo dňa 12. 11. 2009 (zv. I, č. l. 195-198) a zo dňa 31. 05. 2012 (zv. II, č. l. 654-658) vyplýva, že svedok - poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody hneď pri svojom prvom výsluchu po vznesení obvinenia dňa 16. 01. 2007 a pri výsluchu dňa 20. 10. 2008 škodu pozostávajúcu z práva na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku na sumu 32.250,- Sk, t. j. 1.070,50 Eur. Poškodený si teda nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku riadne a včas. Obžalovaný F. Š. na hlavnom pojednávaní vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorú bližšie neodôvodnil.
Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený F. F. sa o škode dozvedel v čase spáchania skutku, t. j. dňa 22. 09. 2003, keďže škoda mala byť poškodenému spôsobená trestným činom, výšku škody sa v rámci trestného konania mohol dozvedieť najskôr dňom vypracovania znaleckého posudku, t. j. dňa 17. 04. 2007, o tom, kto by mal za škodu zodpovedať, sa dozvedel pri výsluchu dňa 16. 01. 2007 a o tom, kto za ňu skutočne zodpovedá, sa dozvie až oznámením právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podľa právnej teórie subjektívna premlčacia doba poškodenému F. F. začala plynúť dňa 16. 01. 2007, a v rovnaký deň si poškodený nárok na náhradu škody aj uplatnil. V prípade rešpektovania doslovného znenia ustanovenia § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je však zrejmé, že poškodený sa o tom, kto za škodu skutočne zodpovedá (nie kto by za ňu mohol zodpovedať), dozvie až oznámením právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Od tohto okamihu začne poškodenému plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Podľa § 106 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s názorom obžalovaného F. Š., že právo na náhradu škody je premlčané a poškodenému nárok na náhradu škody priznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. obžalovaný P. I. v skutku č. 1/ bol členom zločineckej skupiny, v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, obžalovaný F. Š. v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, obžalovaný P. O. v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, obžalovaný J. O. v skutku č. 2/ inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie len proti výroku o treste a náhrade škody. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora, i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok. Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je prípustné odvolanie. Rozsudok vo výroku o vine je nenapadnuteľný odvolaním ani dovolaním (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je prípustné iba za podmienky uvedenej podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.