Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 1T/12/2013 9513100059 03. 03. 2014 igor kralik ECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Králika a členov senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Emila Klemaniča, v trestnej veci proti W.. I. E., obžalovanému pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014 takto rozhodol: W.. I. E.Ý., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalým bydliskom XXX XX Y., I. Č.. XXXX/XX, prechodným bydliskom XXX XX J., S. Č.. XXXX/X, sa
uznáva
za
vinného,
že
dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného priechodu Brodské v smere na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, s evidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko K.-Y. XXXX, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde to bolo prikázané a namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková pokuta 150,- € alebo ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300 € a tiež mu bude uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50 €, tak ho nechá ísť“, následne od N. J. prijal sumu 50 € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok žiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesť odísť, čím konal v rozpore s čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov, teda - v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a taký či spáchal ako verejný činiteľ, - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, tým
spáchal
- zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, - prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za
to
sa
odsudzuje:
Podľa § 329 ods. 2, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere p ä ť rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 329 ods. 2, s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere j e d e n mesiac. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone služby v ozbrojených zboroch na dobu t r i roky. odôvodnenie: Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 16. decembra 2013 a 3. marca 2014, súd po vykonaní dôkazov, a síce výsluchu obžalovaného W.. I. E., výsluchoch svedkov N. J. a C.. D. J., prečítaní výsluchov svedkov V. J. a K. E., prehratí zvukového záznamu zo systému Redat, prečítaní znaleckého posudku VÚSO, a tiež po prečítaní zažurnalizovaných listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav. Obžalovaný W.. I. E. dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného priechodu Brodské v smere na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, s evidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko K.-Y. XXXX, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde to bolo prikázané a namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková pokuta 150,- € alebo ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300,- € a tiež mu bude uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50,- € tak ho nechá ísť“. Následne od N. J. prijal sumu 50,- € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok žiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesť odísť. Konal tým v rozpore s čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov. Obžalovaný W.. I. E. na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2013 podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Pred súdom v zhode s prípravným konaním vypovedal o skutočnostiach, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich. V tej súvislosti uviedol, že skutok sa podľa neho vôbec nestal. Popísal celý priebeh jeho hliadkovej služby, ktorú v ten deň vykonával s mýtnym úradníkom K. E.. Veliteľom hliadky bol obžalovaný. Z oddelenia odchádzali na výkon služby ráno o 7.30 h a presúvali sa pomaly na hraničný prechod Brodské. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, ako
kontrolovali český kamión medzi Lamačom a Stupavou, ktorý neplatil mýto. Tento priestupok skončil napomenutím a doplatkom mýta. Priebežne kontrolovali parkoviská a pumpy. Následne sa im stalo, že na výjazde z parkoviska Brodské im na stopke nedal prednosť český vodič a tento priestupok potrestali blokovou pokutou vo výške 100,- €. Asi pol hodiny na to na tej istej stopke nezastal vozidlom jeden starší taliansky pár a aj tento priestupok vyriešili blokovou pokutou 100,- €. Potom už bol obed a spolu s mýtnym úradníkom K. E. zašli do motorestu Stupava, kde bežne chodievajú. Po obede pokračovali znovu po diaľnici D2 na hraničný prechod Brodské. Niekedy vtedy sa u nich pristavili dve české červené Octavie a ich vodiči sa pýtali sa, či je potrebná diaľničná nálepka na cestu do Malaciek. Potom kontrolovali rumunský kamión, ktorému reštartovali palubnú jednotku na mýto. To isté sa stalo aj českému kamiónu, ale ten mal tú palubnú jednotku pokazenú a jemu doporučili ju vymeniť. V čase od 16.15 h do 16.30 h mali prestávku, kedy si boli kúpiť občerstvenie a cigarety. V tom čase sa nachádzali na hraničnom prechode Brodské, na tom veľkom parkovisku a je tam bufet. Asi o 16.45 h sa začali presúvať do Bratislavy a zhruba o 18.20 - 18.25 h obžalovaný dostal pokyn od operačného dôstojníka, ktorého pozná iba pod menom Fero, že má vypracovať podrobný záznam o službe. Potom pred koncom služby, ktorá skončila o 19.00 h, obžalovaný na oddelení robil administratívu a písal ten záznam. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že službu vykonávali na služobnom motorovom vozidle Volkswagen Caravelle s označením Polícia, a toto vozidlo malo na streche majáky a rampu so svetlom. V čase služby mal on oblečenú policajnú uniformu a aj pracovník súkromnej firmy Skytoll mal svoju služobnú uniformu. Hlavnou náplňou obžalovaného bolo kontrolovať nákladné motorové vozidlá a autobusy, keďže je mýtny policajt, či majú zaplatené mýto, ale do jeho pracovnej náplne patrí aj kontrola diaľničných nálepiek a aj kontrola plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako pomôcku v ten deň používali služobný fotoaparát zn. Canon. Používali ho na fotenie mýtnych priestupkov. Kritického dňa 10. júla 2012 doobeda urobil len jeden záber toho českého kamióna, ktorý mal pokazenú palubnú jednotku. Poobede spolu s kolegom K. E. urobili fotoaparátom asi desať záberov, a to len súkromných a fotili sa s okuliarmi, ktoré našli na parkovisku. Neskôr okuliare odovzdali vodičovi, ktorý sa pre ne na parkovisko vrátil. Obžalovaný ďalej dokazoval, že toho 10. júla 2012 do svojej hliadkovej knižky napísal tri záznamy, a síce ten český kamión s pokazenou palubnou jednotkou, čo sa riešilo napomenutím a udelenie dvoch blokových pokút v sume 100,- € českému vodičovi a staršiemu talianskemu páru, ktorí vozidlami nezastavili pri vychádzaní z parkoviska na zvislej dopravnej značke stop. Na konkrétnu otázku prokurátora, kde sa obžalovaný nachádzal dňa 10. júla 2012 okolo 16.05 h, obžalovaný uviedol, že určite na tom parkovisku na hraničnom priechode Brodské, od 16.15 h do 16.30 h mali spomínanú prestávku. Obžalovaný však nevedel uviesť, či sa nachádzal na začiatku parkoviska, alebo parkoviskom prechádzal, pretože služobným vozidlom kontrolovali kamiónom palubné jednotky. Zároveň uviedol, že z dvanásť hodinovej služby na parkovisku v Brodskom strávili asi sedem a pol hodiny. V súvislosti so svedkami J. uviedol, že nie sú mu známi a nevie o tom, že by sa s nimi niekedy v minulosti vôbec stretol. Záverom svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že keď mu operačný dôstojník V. zavolal, že má napísať ten záznam, tak mu nepovedal dôvod, len mu povedal, že je to na príkaz zástupcu riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, pána D., a že má napísať to, čo sa mu v službe udialo minútu po minúte. Nasledujúceho dňa 11. júla 2012 mal obžalovaný zhodou okolností službu znovu s mýtnym pracovníkom K. E., ale na stanovišti Triblavina, kde ich navštívil riaditeľ diaľničnej polície v Bratislave, ktorý mu odňal služobný fotoaparát a povedal, že je to na príkaz zástupcu D.. Vtedy už tušil, že sa niečo okolo neho deje, lebo keď sa vrátil na oddelenie, videl tam pracovníkov inšpekčnej služby, ako si kopírujú jeho hliadkovú knižku a bloky. Svedok N. J. na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014, v zhode s prípravným konaním dokazoval, že skutok sa stal niekedy v lete v roku 2012, keď boli na ceste z Nemecka na Slovensko. Boli práve v Česku a prechádzali cez hranicu na Slovensko. V mieste, kde sa kedysi nachádzala colnica, zastavili, aby si kúpili diaľničnú známku, čo urobila jeho manželka D.. Potom, keď vychádzal z parkoviska na diaľnicu, odbočil na cestu, ktorá spája diaľnicu a o nejakých 50 metrov videl policajta, ktorý mu naznačoval, aby zastal pri krajnici. Poslúchol ho. Stiahol okno a policajt sa ho pýtal, či rozpráva po anglicky. Odpovedal mu, že áno, a potom si policajt od neho pýtal doklady od vozidla. Následne ho policajt požiadal, aby ho nasledoval k služobnému vozidlu. Pri policajnom aute mu ten policajt ukázal najprv fotografiu so značkou stop a spýtal sa ho, či spoznáva túto značku na mieste, kde bola odfotená. Odpovedal mu, že tá značka je umiestnená zrejme tam, kde odbočoval na diaľnicu. Policajt mu tiež povedal, že v služobnom
vozidle bola ďalšia osoba, ktorá jeho priestupok natočila na video. Svedok odpovedal, že nemá zmysel mu to ukazovať, lebo vie, že na tej stopke skutočne nezastavil. Následne mu ten policajt povedal, že za takýto priestupok je možné uložiť pokutu až do výšky 150,- €. Ďalej povedal, že by mal povinnosť o tom informovať centrálu v Bratislave, čo by malo za následok zákaz šoférovania v Slovenskej republike až na jeden rok. Potom svedkovi povedal, že ak mu dá 50,- €, nechá ho ísť. Svedok bol dosť prekvapený, ale dlho nerozmýšľal, lebo bolo teplo, vo vozidle mal svoju celú rodinu s malými deťmi a dlhú cestu pred sebou aj za sebou. Preto policajtovi odovzdal tých 50,- €. Urobil to tak, že sa vrátil do ich vozidla a požiadal manželku, aby mu peniaze dala. Vzal od nej 50 Eurovú bankovku a vrátil sa k policajnému autu. Podal tú bankovku policajtovi a on ju vzal. Ten mu vrátil doklady od vozidla a následne vyrazili do Bratislavy. Cestou manželke vysvetlil čo sa stalo, rozprávali sa o tom, že to nie je normálne, že by s tým mali niečo urobiť. Ich rozhovor trval dosť dlho a keď prišli do Bratislavy, rozhodli sa zastaviť na kraji diaľnice a keďže jeho manželka je Slovenka, poznala telefónne číslo na políciu, a teda tam zavolali. On sa policajta v telefóne opýtal, či hovorí po anglicky, ale keďže nevedel, tak podal telefón manželke a s policajtom sa rozprávala ona. Ten policajt im poradil, aby išli na policajnú stanicu a podali sťažnosť. Keď došli do Trnavy, odkiaľ pochádza manželka, tak zašli na policajnú stanicu, kde podali trestné oznámenie. Na otázky prokurátora svedok dodal, že na presný dátum, kedy sa tá udalosť stala, si nepamätá, ale mohlo to byť o štvrtej popoludní, čiže na políciu sa dostali niekedy o piatej popoludní. Cestovali na prenajatom vozidle Opel Zafira čiernej farby. Komunikoval len s policajtom, ktorý stál vonku mimo služobného vozidla. Na tú osobu, ktorá bola vo vnútri policajného auta sa nesústredil, tú by ani neopoznal. Policajt vo vnútri sa do rozhovoru vôbec nezapájal. Na dotaz prokurátora svedok opísal policajtov tak, že ten, ktorý sa nachádzal vonku a s ktorým komunikoval, mal veľmi krátke vlasy, mal trošku zarastené strnisko na tvári, okrúhlu tvár a bol taký snedší typ človeka. Ten, ktorý bol v aute, mal veľké slnečné okuliare, ale na jeho tvár si nespomína. Ten policajt, s ktorým komunikoval mimo služobného vozidla, mal uniformu. S ním komunikoval po anglicky. Ten policajt mu povedal po anglicky: „If you give me 50,-€ and let you go“. Po slovensky: „Ak mi dáš 50,-€ môžeš ísť“. K policajnému vozidlu svedok uviedol, že mali taký väčší druh vozidla typu minibus bielej farby. Nevedel s určitosťou povedať, či to vozidlo malo nápis Polícia, ale vzápätí dodal, že keď ho videl, jednoznačne sa mu zdalo ako vozidlo policajné. Svedok ďalej konštatoval, že pri jeho rozhovore s policajtom a pri odovzdávaní 50,- €, manželka prítomná nebola, ona sedela v ich vozidle s deťmi. Táto udalosť sa určite odohrala na slovenskej, nie českej strane. S určitosťou to svedok vedel povedať preto, lebo kupovali slovenskú diaľničnú známku. Svedok si bol vedomý toho, že odovzdanie peňazí policajtovi je nelegálne, ale musel sa vtedy veľmi rýchlo rozhodnúť. Postup policajta sa mu nezdal normálny od momentu, keď mu navrhol, aby zaplatil tých 50,€. Po diskusii s manželkou sa rozhodol, že to oznámi polícii, čo aj v ten deň urobili. Aj svedkyňa C.. D. J. pred súdom 3. marca 2014, v zhode s prípravným konaním, potvrdila výpoveď svojho manžela N. J.. V tej súvislosti uviedla, že v ten deň cestovali z Hannoveru, kde bývajú, za jej rodičmi na Slovensko do Trnavy. Prechádzali z Českej republiky do Slovenskej republiky na priechode pri Brodskom. Vozidlo šoféroval manžel, na hraničnom priechode zastavil, pretože potrebovali kúpiť diaľničnú známku. Ona vystúpila z vodidla, išla tú diaľničnú známku kúpiť, pričom manžel zostal sedieť v aute s deťmi. Vrátila sa do 5 minút. Potom vyrazili na diaľnicu a asi po 50 až 100 metroch ich zastavil policajt mávaním ruky. Policajné auto stálo otočené prednou časťou k nim. K ich vozidlu pristúpil policajt, manžel otvoril okienko a policajt, nakoľko videl auto so zahraničnou značkou, sa ho opýtal, či rozpráva po anglicky a potom si vypýtal doklady. Ona zostala sedieť v aute. Manžel vystúpil a šiel s policajtom k policajnému autu. Ona z vozidla sledovala, čo sa deje. Videla, že policajt mu niečo ukazoval na papieri, manžel prikyvoval hlavou a ten policajt mu následne ukázal niečo smerom do policajného auta. Ona v tom policajnom vozidle videla osobu, ktorá mala veľké slnečné okuliare. Následne sa jej manžel vrátil k autu a vypýtal si od nej 50,- €. Odovzdala mu jednu 50 eurovú bankovku a manžel odišiel k policajnému autu. Ona videla, ako manžel podal policajtovi tú bankovku, ale presné detaily odovzdania uviesť nevedela. Svedkyňa ďalej dokazovala, že cestou do Bratislavy sa s manželom o tej udalosti rozprávali. On jej povedal, že nezastavil na značke stop a že sa dopustil toho priestupku. Povedal jej aj to, že policajt mu oznámil, že za takýto priestupok môže byť uložená pokuta až 150,- € alebo dokonca aj zákaz šoférovania po Slovenskej republike až na 1 rok, keby sa to dostalo do Bratislavy do ústredia. Ale policajt mu povedal, že ak mu dá 50,- €, tak môže odísť. Spolu s manželom rozmýšľali, rozprávali sa o tom, analyzovali, boli
nahnevaní, že sa niečo takého stalo. Rozhodli sa, že zavolajú na políciu. Keďže manžel nevie slovensky, s policajtom po telefóne komunikovala ona. Ten policajt im poradil, aby v Trnave išli na políciu a podali trestné oznámenie. Svedkyňa tiež uviedla, že sa opýtala manžela, či dostal potvrdenie o odovzdaní 50,€, na čo jej on odpovedal, že samozrejme nie. Svedkyňa uviedla tiež, že táto udalosť sa stala po obedňajších hodinách, možno okolo 15.00 h, presne nevie. Diaľničnú známku kupovala na hraničnom priechode Brodské, dostala aj doklad, ktorý odovzdala polícii. Následne po jeho predložení na hlavnom pojednávaní sa už svedkyňa nepamätala, či to bol práve tento doklad. Určite ho však odovzdala vyšetrovateľovi. Svedkyňa tiež dokazovala, že v ten deň cestovali na čiernom osobnom motorovom vozidle zn. Opel Zafira. Policajt, ktorý ich zastavil, bol oblečený ako policajt v uniforme. Druhá osoba, ktorá sedela vo vozidle, mala veľké čierne slnečné okuliare, mal také výraznejšie čeľuste a javil sa jej vyšší ako ten policajt, ktorý ich zastavil. Služobné vozidlo bolo označené nápisom Polícia. Pri tejto udalosti neboli žiadne iné osoby okrem svedkyne, jej manžela, detí a spomínaných dvoch policajtov. Záverom svojho výsluchu pred súdom svedkyňa dodala, že sa nepamätá, či pri oznámení veci operačnému dôstojníkovi do telefónu povedala aj výšku úplatku, ktorý odovzdal jej manžel policajtovi. Ona celý priebeh udalosti sledovala z ich vozidla asi na vzdialenosť 30 metrov. Nikdy pred touto udalosťou ani potom s manželom s týmito policajtmi neprišli do kontaktu. Na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014 súd podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku za stálej prítomnosti svedkov N. J. a C.. D. J. vykonal na technickom zariadení prehratie zvukového záznamu zo systému Redat, ktorý CD nosič je súčasťou spisového materiálu a nachádza sa na obale zv. 1 z vnútornej strany. Prepis záznamu sa nachádza na č. l. 154-156. Zároveň predseda senátu podal správu o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený (č. l. 154, 227-229). K prehratiu tohto zvukového záznamu súd uvádza, že obaja svedkovia zhodne uviedli, že tento rozhovor spoznávajú. Svedkyňa C.. D. J. ešte dodala, že pokiaľ tam bolo počuť rozhovor vo francúzštine, bolo to preto, že pri komunikácii s operačným dôstojníkom sa manžela pýtala na typ služobného policajného vozidla. Záverom uviedla, že nevie, prečo v tom rozhovore nepovedala policajtovi presnú sumu úplatku, teda tých 50,- €, asi sa zamerala na otázky operačného dôstojníka a odpovedala na ne. Svedkovia N. J. a C.. D. J. v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností opoznali obžalovaného W.. I. E. počas ich rekognícií podľa fotografií (č. l. 57-60, 61-64). Svedka K. E., ktorý kritického dňa vykonával ako pracovník firmy Skytoll hliadkovú službu spoločne s obžalovaným, svedkovia N. J. a C.. D. J. pri rekognícii neopoznali (č. l. 75-78, 79-82). Na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2013 v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítané výpovede svedkov V. J. a K. E. z prípravného konania. Svedok V. J. (č. l. 47-50) vypovedal, že v ten kritický deň mal službu na operačnom stredisku dopravnej polície, kde mu prepojili telefonát pani J., ktorá nahlásila možné korupčné správanie sa príslušníkov polície na hraničnom priechode Brodské. Okrem iného mu tiež povedala, že policajti sú na vozidle dodávkového typu, ale nevedela, či bolo aj označené ako polícia alebo nie. Podľa rozpisu služieb zistil, že v tom priestore by mali byť dve vozidlá, jedno dodávkové v tom čase používal práve obžalovaný. O veci tiež vyrozumel operačné stredisko a zástupcu krajského riaditeľa pána D.. Následne sa opätovne telefonicky skontaktoval s pani J. a poučil ju, aby išla podať trestné oznámenie na najbližšie oddelenie polície. Svedok K. E. (č. l. 51-56) uviedol, že predmetný deň ako pracovník spoločnosti Skytoll vykonával na diaľnici D2 hliadkovú službu spoločne s obžalovaným W.. I. E.. Počas celého priebehu služby sa nič zvláštne nestalo, bežne kontrolovali nákladné motorové vozidlá, niekoľko vodičov osobných motorových vozidiel sa pýtalo na diaľničné známky. Stáli aj na hraničnom priechode Brodské, mali tam aj prestávku a asi okolo 17.00 h sa vrátili späť do Bratislavy, kde prišli niekedy okolo 18.30 h, kedy v taký čas už bežne službu končia. Na konkrétne otázky svedok dokazoval, že nevie o tom, že by obžalovaný zastavil osobné
motorové vozidlo zn. Opel Zafira a s jeho vodičom by riešil nejaký priestupok. Pamätá si len Volkswagen Golf, lebo jeho vodič si na parkovisku zabudol slnečné okuliare a neskôr sa po ne vrátil. Vypovedal tiež vo všeobecnosti, že pokiaľ obžalovaný zistí nejaký priestupok, spravidla si zoberie doklady a rieši ho sám takým spôsobom, aký uzná za vhodný. V súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2013 prečítané aj listinné dôkazy: z č. l. 4 zápisnica o trestnom oznámení, z č. l. 30 potvrdenie o kúpe diaľničnej známky, z č. l. 93-94 potvrdenie o zaistení veci, z č. l. 95-97 uznesenie a záznam o vrátení veci, z č. l. 113-114 plán služieb a inštruktáž, z č. l. 115 hlásenie zo služby, z č. l. 116-118 úradný záznam obžalovaného z 10. júla 2012, z č. l. 118-120 fotokópia hliadkovej knižky, z č. l. 121-122 kniha prevádzky dopravného prostriedku ev. č. BA 869 XS, z č. l. 123-124 fotokópia vzoru bloku na pokutu zaplatenú na mieste, z č. l. 125-131 fotokópia časti knihy cenností, z č. l. 132 úradný záznam vedúceho zmeny V. J., z č. l. 133-134 údaje o osobe obžalovaného zo systému Regob, z č. l. 136-151 priebeh jazdy služobného vozidla ev. č. BA 869 XS, z č. l. 164-166 služobné hodnotenie obžalovaného, z č. l. 192 odpis registra trestov obžalovaného, z č. l. 193 výpis z evidencie priestupkov. Na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014 predseda senátu ešte prečítal z č. l. 233 správu KR PZ, Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava z 31. decembra 2013 a z č. l. 234-235 správu spoločnosti Skytoll, a. s.. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 10. júla 2012 vykonával obžalovaný W.. I. E. hliadkovú službu na oddelení mýtnej polície Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava - Jarovce, a to na úseku diaľnice D2 Malacky - Brodské v čase od 7.00 h do 19.00 h s určenými prestávkami. Súčasťou hliadky bol aj pracovník firmy Skytoll K. E.. Zo záznamov z uvedenej služby a z kópie hliadkovej knižky obžalovaného vyplýva, že počas služby boli riešené tri priestupky, za ktoré bolo uložené jedno napomenutie a dvakrát bloková pokuta po 100,- €. Ako pracovnú pomôcku mal obžalovaný pridelený fotoaparát zn. Canon. Podľa prehľadu jázd viedol obžalovaný W.. I. E. v čase predpokladaného skutku služobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Caravelle, ev. č. BA 869 XS, ktoré sa v čase od 13.40 h do 16.20 h nachádzalo na hraničnom priechode Kúty - Brodské. Z úradného záznamu npor. V. J. vyplýva priebeh telefonátu so svedkyňou C.. D. J. v predmetný deň a následný postup príslušníkov PZ. Podľa predloženého potvrdenia spoločnosti NAD-RESS SPEDYT, s. r. o. Senica, bola dňa 10. júla 2012 v čase o 15.57 h predaná mesačná diaľničná nálepka. Ide o listinný doklad, ktorý vyšetrovateľovi predložila svedkyňa C.. D. J.. Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok Výskumného ústavu súdnej optiky VÚSO č. 120/10/2012 z č. l. 101-112. Z jeho záverov vyplynulo, že v skúmanom fotoaparáte zn. Canon, resp. v súvisiacej pamäťovej karte, sa v položke „vymazané“ nachádzali aj dva súbory vyhotovené dňa 10. júla 2012 v čase o 16.10 h a 16.12 h. Tieto súbory však s ohľadom na ich vymazanie možno síce obnoviť, môžu však byť poškodené alebo nečitateľné. Prílohou posudku bolo aj CD s uvedenými súbormi. V tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedené súbory sú naozaj nečitateľné, čo bolo overené aj na hlavnom pojednávaní. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne dospel súd k nasledovným skutkovým záverom. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, a že ho spáchal obžalovaný W.. I. E.. Svedkovia N. J. a C.. D. J. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní obžalovaného W.. I. E. zo spáchania skutku v celom rozsahu usvedčili. Ich výpovede pred súdom i pred vyšetrovateľom sú v podstatných skutočnostiach zhodné. Pokiaľ aj existujú nejaké drobné rozpory je zrejmé, že vyplynuli z pomerne značného, takmer dvojročného odstupu od spáchania skutku. Obaja menovaní svedkovia v celom priebehu trestného konania podrobne a v zásade rovnako vypovedali o tom, ako sa mal skutok odohrať. Ich výpovede treba dôvodne považovať za dôveryhodné, pretože ako to obaja uviedli na hlavnom pojednávaní, obžalovaného nikdy predtým ani potom nevideli, teda nemali žiaden dôvod, pre ktorý by si mali spáchanie tohto skutku „vymyslieť“. Výpovede svedkov N. J. a C.. D. J. korešpondovali aj s výpoveďou svedka V. J., ale aj s ostatnými nepriamymi dôkazmi, najmä listinnými dôkazmi, a tak spolu vytvorili ucelenú predstavu o predmetnom skutku. Súd v ich výpovediach nezistil žiadne okolnosti, ktoré by ich výpovede robili nedôveryhodnými.
Tu treba uviesť, že svedok N. J. vo svojich výpovediach jasne súdu vysvetlil, že kritického dňa ho pri vychádzaní z parkoviska na hraničnom priechode Brodské na diaľnicu D2 zastavil práve obžalovaný, ktorý mu oznámil, že sa dopustil priestupku tým, že nezastavil na zvislom dopravnom značení stop. Pri služobnom motorovom vozidle mu oznámil, že za takýto priestupok je možné zaplatiť pokutu až 150,€ a pokiaľ by informoval centrálu v Bratislave, mohlo by to mať za následok zákaz šoférovania až na 1 rok na území Slovenskej republiky. Zároveň svedok jednoznačne uviedol, že obžalovaný mu povedal, že ak mu dá 50,- €, tak môže ísť. Bankovku v tejto sume mu aj odovzdal, ktorú predtým vyzdvihol u manželky v ich vozidle. Po rozprave s manželkou C.. D. J. v ten deň na čísle 158 informovali o udalosti operačného dôstojníka, ktorý im poradil, aby v Trnave podali trestné oznámenie, čo aj urobili. Všetky tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa C.. D. J.. V súvislosti so svedkami N. J. a C.. D. J. treba ešte dodať, že ich výpovede v prípravnom konaní (č. l. 180-185, 187-191) súd vyhodnotil ako procesné a rovnako tak na hlavnom pojednávaní žiadna z procesných strán nijakým spôsobom ich výsluchy nenamietla. Pravdivosť svedeckých výpovedí N. J. a C.. D. J. v dostatočnej miere potvrdzuje aj existencia nepriamych dôkazov. V tejto súvislosti poukazuje súd na doklad o kúpe diaľničnej známky (č. l. 30), ktorý vyšetrovateľovi v prípravnom konaní predložila svedkyňa C.. D. J.. Je z neho zrejmé, že mesačnú diaľničnú známku v hodnote 14,- € kupovali na hraničnom priechode Brodské - D2 dňa 10. júla 2012 o 15.57 h, číslo pokladne 605, číslo pokladničného bloku 27112. Vyplýva z toho, že diaľničná známka bola zakúpená na území Slovenskej republiky, manželia J. sa v tom čase reálne nachádzali na území Slovenskej republiky na parkovisku hraničného priechodu Brodské. Z obsahu zvukového záznamu zo systému Redat jednoznačne vyplynulo, že v podstate v rozmedzí zhruba pol hodiny po spáchaní skutku obaja tento nahlásili na operačné stredisko na číslo 158 a po porade operačného dôstojníka ho aj zápisnične podali v Trnave formou trestného oznámenia, čo sa stalo toho istého dňa o 18.05 h (č. l. 1-2). Z ďalších nepriamych dôkazov je pritom úplne zrejmé, že v predmetnom čase a na mieste, kde došlo k spáchaniu skutku, sa nachádzala jedine hliadka, ktorej členom a zároveň veliteľom bol obžalovaný W.. I. E.. Vyplýva to nielen zo služobných pomôcok príslušného oddelenia mýtnej polície Policajného zboru, ale tiež z výpisov tzv. GSM systému. Z tohto systému bolo bezpochyby jasné, že služobné motorové vozidlo Volkswagen Caravelle, ev. č. BA 869 XS, sa nepochybne nachádzalo na mieste spáchania trestného činu. Aj detaily, ktoré spomínali svedkovia N. J. a C.. D. J., a síce že policajné vozidlo bolo dodávkového typu, že osoba, ktorá sedela vo vozidle mala veľké slnečné okuliare a široké lícne kosti a že policajt, ktorý ich zastavil mal na hlave začínajúcu plešinu, svedčia o tom, že svedkovia N. J. a C.. D. J. si popisovanú udalosť s obžalovaným nemohli do takých detailov vymyslieť. Potom je súd názoru, že teda ju skutočne prežili, čím sa stali súčasťou skutkového deja, ktorý v krátkom čase aj oznámili policajným orgánom a o ktorom i zhodne vypovedali. Navyše, svedkovia N. J. a C.. D. J. v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností obžalovaného pri svojich rekogníciach podľa fotografii opoznali. Naopak, výpoveď obžalovaného v tom, že so svedkami J. nikdy neprišiel do kontaktu, súd považoval za účelovú, pretože dôkazy, ktoré boli vykonané v tejto trestnej veci, však jednotlivo i vo svojom súhrne jednoznačne nasvedčujú tomu, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa trestných činov dopustil. Ako účelovú vyhodnotil súd aj prečítanú výpoveď svedka K. E., ktorý v čase skutku ako pracovník súkromnej firmy Skytoll vykonával hliadkovú službu s obžalovaným, a to v snahe pomôcť mu zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prečítané listinné dôkazy, a síce správy KR PZ, Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava a firmy Skytoll, a. s., z ktorých vyplýva, že od 1. januára 2012 do 10. júla 2012 (čas skutku) vykonával obžalovaný W.. I. E. spolu s K. E. hliadkovú službu celkom osemkrát (č. l. 233, 234-235). Na základe takéhoto vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i v súhrne súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného W.. I. E. bola v celom rozsahu vyvrátená. Jeho tvrdenie, že kritického dňa sa so svedkami N. J. a C.. D. J. nestretol, že oni sa na hraničnom priechode Brodské v tom čase nenachádzali, a teda že od N. J. neprevzal úplatok v sume 50,- €, neobstojí. Keďže súd ustálil, že uveril všetkým tvrdeniam svedkov N. J. a C.. D. J. a tiež svedectvu V. J. aj ostatným listinným dôkazom, ustálil aj to, že obžalovaný W.. I. E. prevzal od svedka N. J. 50,- € ako úplatok, a to bol práve dôvod, prečo prejednanie priestupku nezaevidoval do svojej hliadkovej knižky. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v súhrne potom vzal súd za dokázané, že obžalovaný W.. I. E. dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného priechodu
Brodské v smere na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, s evidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko DN-HX 9337, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde to bolo prikázané a namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková pokuta 150,- € alebo ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300 € a tiež mu bude uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50 €, tak ho nechá ísť“. Následne od N. J. prijal sumu 50 € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok žiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesť odísť. Konal tým v rozpore s čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov. Je teda páchateľom zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Prijatie úplatku a nezákonné vykonávanie právomoci verejného činiteľa mu súd jednoznačne preukázal výpoveďami svedkov N. J., C.. D. J. a V. J., prehratím zvukovej nahrávky systému Redat a tiež prečítaním listinných dôkazov, najmä kópie jeho hliadkovej knižky, ale aj prečítaním ostatných listinných dôkazov zažurnalizovaných v trestnom spise. V nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný W.. I. E., bolo namieste zaoberať sa príčetnosťou jeho konania v čase spáchania predmetných trestných činov, ako jednou zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo sa nič, čo by ho zbavilo trestnej zodpovednosti. Jeho trestná činnosť mu bola jednoznačne dokázaná, ako to vyplýva z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku. Nič teda nebránilo uznať ho za vinného z tých trestných činov, ako to právne posúdil v obžalobe prokurátor. Zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok. Prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spácha verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. V prípade tohto prečinu sa teda vyžaduje, aby úmysel páchateľa smeroval k následku, ktorým je spôsobenie škody inému alebo zadováženie neoprávneného prospechu sebe alebo inému. V oboch prípadoch ide o trestné činy, ktorých skutková podstata je naplnená iba v prípade úmyselného zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy úmysel (§ 15 písm. a), b) Trestného zákona). Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu páchateľ vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený. V konkrétnej trestnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný W.. I. E. prijal 50,- € od svedka N. J. ako úplatok. Pod úplatkom pritom treba považovať každú neoprávnenú výhodu, resp. zvýhodnenie v podobe plnenia majetkovej alebo i nemajetkovej povahy, t. j. také zvýhodnenie, na ktoré nie je právny nárok. Úplatok prijatý obžalovaným W.. I. E. pritom mal povahu priameho majetkového prospechu v peniazoch. Protihodnotou úplatku bolo, že obžalovaný W.. I. E. nepostihol vodiča - svedka N. J. za dopravný priestupok nezastavenia vozidla pred značkou stop, ktorého sa dopustil. Je to zrejmé z výpovedí svedkov N. J., C.. D. J. a V. J., z prehratia zvukovej nahrávky systému Redat a tiež z hliadkovej knižky obžalovaného, v ktorej sa nenachádzal zápis o predmetnom priestupku. Nakoľko postihovanie priestupcov na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky príslušníkmi Policajného zboru v rámci výkonu služobnej hliadkovej činnosti predstavuje plnenie celospoločensky významných úloh, ktoré presahujú rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, jednoznačne možno
vyvodiť záver, že obžalovaný prijal úplatok v priamej súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že obžalovaný W.. I. E. sa dopustil zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Spáchanie zločinu prijímania úplatku verejným činiteľom je kvalifikovaným znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 2, § 329 Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že uvedeného skutku sa obžalovaný W.. I. E. dopustil ako verejný činiteľ v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona. V čase spáchania skutku bol totiž služobne zaradený ako referent oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ Bratislava a uvedeného skutku sa dopustil počas výkonu služobnej hliadky v postavení veliteľa hliadky. Bol teda príslušníkom ozbrojeného zboru, čo navonok deklaroval príslušnou uniformou a tiež služobným osobným motorovým vozidlom s označením „Polícia“. Podieľal sa preto na plnení úloh spoločnosti a štátu a požíval pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Disponoval oprávneniami a povinnosťami príslušníka Policajného zboru pri výkone dohľadu na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky počas služby a zločinu prijímania úplatku sa dopustil bezpochyby v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Prijal úplatok pre seba v súvislosti s nepostihnutím páchateľa dopravného priestupku. Za týchto okolností potom súdu nič nebránilo konanie obžalovaného W.. I. E. právne posúdiť i podľa ustanovenia ods. 2, § 329 Trestného zákona. Ďalej mal súd za preukázané, že obžalovaný W.. I. E. v čase skutku konal aj v rozpore s ustanovením čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov. Najmä podľa ostatne uvedeného ustanovenia je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, a tiež v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že obžalovaný W.. I. E. porušil najmä uvedené základné povinnosti policajta tým, že nepostihol N. J. ako páchateľa priestupku, hoci tak bol povinný urobiť v zmysle všeobecne záväzných predpisov a ako protihodnotu za to od neho prijal úplatok, ako je uvedené vyššie. Na základe týchto skutočností bolo potom možné ustáliť, že obžalovaný W.. I. E. ako verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a to v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech. V danom konkrétnom prípade v podobe finančných prostriedkov v sume 50,- €. Svojím konaním potom naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na spôsob spáchania obidvoch trestných činov nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že sa ich obžalovaný W.. I. E. dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. V rámci úvah o postihu obžalovaného mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej trestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných činov. Druh trestu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona, za prísnejší z dvoch zbiehajúcich sa deliktov. Pri určení výmery trestu súd na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Útok obžalovaného smeroval voči dôležitému, zákonom chráneného záujmu, ktorým je záujem spoločnosti na riadnom, bezchybnom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, akým postihovanie páchateľov dopravných prostriedkov bezpochyby je. Navyše uvedený záujem obžalovaný
W.. I. E. porušil pri výkone služby na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, teda v postavení verejného činiteľa. Uvedená skutočnosť zvyšuje nebezpečnosť činu pre spoločnosť, ktorú zákonodarca premietol aj do prísnejšieho trestného postihu páchateľa, vyplývajúceho z ustanovenia § 329 ods. 2 Trestného zákona. Pri hodnotení významu chráneného záujmu mal súd takisto na zreteli skutočnosť, že korupcia predstavuje v súčasnosti závažný celospoločenský problém. Konanie obžalovaného W.. I. E. v čase skutku súčasne smerovalo proti ďalšiemu zákonom chráneného celospoločenského záujmu, a síce záujmu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov v súlade s právnym poriadkom. Ostatné kritériá určenia druhu trestu a jeho výmery vyplynuli konkrétne z vyššie uvedených skutkových zistení. Súd tu vzal do úvahy najmä snahu obžalovaného obohatiť sa prijatým úplatkom a tak ovplyvniť zákonné fungovanie verejného činiteľa s cieľom porušenia jeho základných funkčných povinností. Ďalej tu súd prihliadol na okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania trestných činov a tiež na okolnosti, čo pôsobili na obžalovaného a na rôzne sprievodné okolnosti. Súd vzal do úvahy i druh a povahu konania obžalovaného. Obžalovaný W.. I. E. bol v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený všeobecne tak, že v evidencii priestupkov Obvodného úradu v Senici, odboru všeobecnej vnútornej správy, nemá žiaden záznam. V služobnom posudku bol svojím priamym nadriadeným hodnotený kladne. Dňa 1. novembra 2009 bol prijatý do štátnej služby príslušníka železničnej polície. Dňa 1. apríla 2010 bol preložený na Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ Bratislava a ustanovený do funkcie referenta oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce. Ku dňu 21. júla 2010 úspešne absolvoval špecializované policajné vzdelanie na SOŠ PZ v Bratislave. Obžalovaný má všeobecný prehľad o právnych predpisoch, ich znalosti primerane uplatňuje vo výkone štátnej služby. Pri plnení svojich služobných povinností je samostatný. Služobná zdvorilosť je na požadovanej úrovni. Počas jeho doterajšieho pôsobenia mu nebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie. Naopak, za prístup k práci a k plneniu si služobných povinností bol disciplinárne odmenený. Obžalovaný spĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon jeho funkcie. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný W.. I. E. doposiaľ nebol súdom potrestaný. V úzkej súvislosti s týmito hodnoteniami a osobnými pomermi obžalovaného W.. I. E. súd posudzoval možnosť jeho nápravy. Tu prihliadol najmä na jeho správy o povesti z miesta bydliska, pracoviska a vzal do úvahy aj všetky okolnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovaného z trestného spisu. V nadväznosti na to treba povedať, že v jeho osobnostnej skladbe neboli zistené žiadne negatívne známky, a preto bolo možné pripustiť záver, že prognóza jeho nápravy a prevýchovy je priaznivá, najmä ak sa na neho bude pôsobiť primerane prísnym trestom. Vzhľadom na skladbu jeho osobnosti je primerane prísny trest odňatia slobody najúčinnejším prostriedkom nápravy. U takých jedincov, ako je obžalovaný, práve takýto postih vytvorí účinné zábrany pred zopakovaním podobných deliktov a vezmú si z trestu dostatočné ponaučenie. Súd teda dospel k záveru, že možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného W.. I. E. je dobrá, nájdená. Ďalej súd zistil, že obžalovanému W.. I. E. poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). Za spáchanie zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2, teda prísnejšieho z dvoch zbiehajúcich sa deliktov, umožňuje Trestný zákon dospelému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je úhrnný trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému W.. I. E. na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, a síce päť rokov, ukladaný podľa § 329 ods. 2, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona. Takéto úvahy súdu majú oporu najmä v dobrých, nádejných možnostiach nápravy obžalovaného, v priaznivých hodnoteniach jeho osoby a tiež v rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Obžalovaný W.. I. E. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a síce do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa svojou úmyselnou trestnou činnosťou snažil získať majetkový prospech (a tento aj získal), súd mal za to, že obžalovanému je pre splnenie účelu trestu potrebné uložiť aj peňažný trest v zmysle § 329 ods. 2, s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenom ustanovení umožňuje Trestný zákon uložiť tento druh trestu vo výmere od 160,- € do 331.930,-€. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o peňažnom treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk, je peňažný trest vymeraný obžalovanému W.. I. E. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce vo výmere 300,- €. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. V nadväznosti na uloženie peňažného trestu bol súd povinný v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanoviť obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody. Jeho rozpätie je zákonom stanovené vo výmere až na päť rokov. Po posúdení všetkých súvisiacich okolností a zákonných hľadísk v konkrétnom prípade mal súd za to, že ich objektívnym vyjadrením je náhradný trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému W.. I. E. na jeden mesiac. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný W.. I. E. spáchal trestné činy v súvislosti s plnením svojich služobných povinností vo funkcii veliteľa hliadky ako referent oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, mal súd za to, že obžalovanému pre splnenie účelu trestu je potrebné uložiť i trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Trestný zákon umožňuje uložiť tento druh trestu na jeden rok až desať rokov. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V danom konkrétnom prípade teda súd uložil obžalovanému W.. I. E. trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone služby v ozbrojených zboroch. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste zákazu činnosti a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je trest zákazu činnosti vymeraný obžalovanému W.. I. E. v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce vo výmere tri roky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15. dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.