{"guid": "00e36e4e-cf76-473d-9740-14c219ed9666:9bb3cb5d-5a4c-4347-953a-8cf4c5e3d68e", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.6", "spisova_znacka": "1T/12/2013", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/12/2013 z 3. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 3. marca 2014, sp. zn. 1T/12/2013, ECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.6", "identifikacne_cislo": "9513100059", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2014-03-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bb3cb5d-5a4c-4347-953a-8cf4c5e3d68e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n1T/12/2013\n9513100059\n03. 03. 2014\nigor kralik\nECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpecializovaný trestný súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Králika a členov\nsenátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Emila Klemaniča, v trestnej veci proti W.. I. E., obžalovanému pre\nzločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca\n2014 takto\nrozhodol:\nW.. I. E.Ý., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalým bydliskom XXX XX Y., I. Č.. XXXX/XX, prechodným bydliskom\nXXX XX J., S. Č.. XXXX/X,\nsa\n\nuznáva\n\nza\n\nvinného,\n\nže\n\ndňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia\nmýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného priechodu Brodské v smere\nna Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, s evidenčným číslom\nSpolkovej republiky Nemecko K.-Y. XXXX, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý sa dopustil priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde to bolo prikázané a\nnamiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vodičovi\nuvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková pokuta 150,- € alebo\nho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300 € a tiež mu bude uložený zákaz činnosti viesť\nmotorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50 €, tak ho nechá ísť“, následne od N.\nJ. prijal sumu 50 € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok žiadnym spôsobom nezaevidoval\na vodiča nechal z miesť odísť, čím konal v rozpore s čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002\no objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne\nporušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej\npolície a v znení neskorších predpisov,\nteda\n- v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a taký či spáchal\nako verejný činiteľ,\n- ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc\nspôsobom odporujúcim zákonu,\ntým\n\nspáchal\n\n- zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,\n- prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nZa\n\nto\n\nsa\n\nodsudzuje:\n\nPodľa § 329 ods. 2, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1\nTrestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere p ä ť rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody\ns minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 329 ods. 2, s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému peňažný trest vo\nvýmere 300,- (tristo) €.\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne\nzmarený mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere j e d e n\nmesiac.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci vo\nvýkone služby v ozbrojených zboroch na dobu t r i roky.\nodôvodnenie:\nNa hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 16. decembra 2013 a 3. marca 2014, súd po vykonaní dôkazov,\na síce výsluchu obžalovaného W.. I. E., výsluchoch svedkov N. J. a C.. D. J., prečítaní výsluchov svedkov\nV. J. a K. E., prehratí zvukového záznamu zo systému Redat, prečítaní znaleckého posudku VÚSO, a\ntiež po prečítaní zažurnalizovaných listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav.\nObžalovaný W.. I. E. dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného\ninšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného\npriechodu Brodské v smere na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel\nZafira, s evidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko K.-Y. XXXX, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý\nsa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde\nto bolo prikázané a namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková\npokuta 150,- € alebo ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300,- € a tiež mu bude uložený\nzákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50,- € tak ho\nnechá ísť“. Následne od N. J. prijal sumu 50,- € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok\nžiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesť odísť. Konal tým v rozpore s čl. 8 ods. 4\nNariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení\nneskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z.\nz. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov.\nObžalovaný W.. I. E. na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2013 podľa § 257 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Pred súdom v zhode s prípravným konaním vypovedal o\nskutočnostiach, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich. V tej súvislosti uviedol, že skutok sa podľa\nneho vôbec nestal. Popísal celý priebeh jeho hliadkovej služby, ktorú v ten deň vykonával s mýtnym\núradníkom K. E.. Veliteľom hliadky bol obžalovaný. Z oddelenia odchádzali na výkon služby ráno o\n7.30 h a presúvali sa pomaly na hraničný prechod Brodské. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, ako\n\nkontrolovali český kamión medzi Lamačom a Stupavou, ktorý neplatil mýto. Tento priestupok skončil\nnapomenutím a doplatkom mýta. Priebežne kontrolovali parkoviská a pumpy. Následne sa im stalo, že\nna výjazde z parkoviska Brodské im na stopke nedal prednosť český vodič a tento priestupok potrestali\nblokovou pokutou vo výške 100,- €. Asi pol hodiny na to na tej istej stopke nezastal vozidlom jeden starší\ntaliansky pár a aj tento priestupok vyriešili blokovou pokutou 100,- €. Potom už bol obed a spolu s mýtnym\núradníkom K. E. zašli do motorestu Stupava, kde bežne chodievajú. Po obede pokračovali znovu po\ndiaľnici D2 na hraničný prechod Brodské. Niekedy vtedy sa u nich pristavili dve české červené Octavie\na ich vodiči sa pýtali sa, či je potrebná diaľničná nálepka na cestu do Malaciek. Potom kontrolovali\nrumunský kamión, ktorému reštartovali palubnú jednotku na mýto. To isté sa stalo aj českému kamiónu,\nale ten mal tú palubnú jednotku pokazenú a jemu doporučili ju vymeniť. V čase od 16.15 h do 16.30 h mali\nprestávku, kedy si boli kúpiť občerstvenie a cigarety. V tom čase sa nachádzali na hraničnom prechode\nBrodské, na tom veľkom parkovisku a je tam bufet. Asi o 16.45 h sa začali presúvať do Bratislavy a\nzhruba o 18.20 - 18.25 h obžalovaný dostal pokyn od operačného dôstojníka, ktorého pozná iba pod\nmenom Fero, že má vypracovať podrobný záznam o službe. Potom pred koncom služby, ktorá skončila\no 19.00 h, obžalovaný na oddelení robil administratívu a písal ten záznam.\nNa otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že službu vykonávali na služobnom motorovom vozidle\nVolkswagen Caravelle s označením Polícia, a toto vozidlo malo na streche majáky a rampu so svetlom.\nV čase služby mal on oblečenú policajnú uniformu a aj pracovník súkromnej firmy Skytoll mal svoju\nslužobnú uniformu. Hlavnou náplňou obžalovaného bolo kontrolovať nákladné motorové vozidlá a\nautobusy, keďže je mýtny policajt, či majú zaplatené mýto, ale do jeho pracovnej náplne patrí aj kontrola\ndiaľničných nálepiek a aj kontrola plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako pomôcku v ten deň\npoužívali služobný fotoaparát zn. Canon. Používali ho na fotenie mýtnych priestupkov. Kritického dňa\n10. júla 2012 doobeda urobil len jeden záber toho českého kamióna, ktorý mal pokazenú palubnú\njednotku. Poobede spolu s kolegom K. E. urobili fotoaparátom asi desať záberov, a to len súkromných\na fotili sa s okuliarmi, ktoré našli na parkovisku. Neskôr okuliare odovzdali vodičovi, ktorý sa pre ne na\nparkovisko vrátil. Obžalovaný ďalej dokazoval, že toho 10. júla 2012 do svojej hliadkovej knižky napísal\ntri záznamy, a síce ten český kamión s pokazenou palubnou jednotkou, čo sa riešilo napomenutím a\nudelenie dvoch blokových pokút v sume 100,- € českému vodičovi a staršiemu talianskemu páru, ktorí\nvozidlami nezastavili pri vychádzaní z parkoviska na zvislej dopravnej značke stop.\nNa konkrétnu otázku prokurátora, kde sa obžalovaný nachádzal dňa 10. júla 2012 okolo 16.05 h,\nobžalovaný uviedol, že určite na tom parkovisku na hraničnom priechode Brodské, od 16.15 h do 16.30\nh mali spomínanú prestávku. Obžalovaný však nevedel uviesť, či sa nachádzal na začiatku parkoviska,\nalebo parkoviskom prechádzal, pretože služobným vozidlom kontrolovali kamiónom palubné jednotky.\nZároveň uviedol, že z dvanásť hodinovej služby na parkovisku v Brodskom strávili asi sedem a pol\nhodiny. V súvislosti so svedkami J. uviedol, že nie sú mu známi a nevie o tom, že by sa s nimi niekedy\nv minulosti vôbec stretol.\nZáverom svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že keď mu operačný dôstojník\nV. zavolal, že má napísať ten záznam, tak mu nepovedal dôvod, len mu povedal, že je to na príkaz\nzástupcu riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, pána D., a že má napísať to, čo sa\nmu v službe udialo minútu po minúte. Nasledujúceho dňa 11. júla 2012 mal obžalovaný zhodou okolností\nslužbu znovu s mýtnym pracovníkom K. E., ale na stanovišti Triblavina, kde ich navštívil riaditeľ diaľničnej\npolície v Bratislave, ktorý mu odňal služobný fotoaparát a povedal, že je to na príkaz zástupcu D.. Vtedy\nuž tušil, že sa niečo okolo neho deje, lebo keď sa vrátil na oddelenie, videl tam pracovníkov inšpekčnej\nslužby, ako si kopírujú jeho hliadkovú knižku a bloky.\nSvedok N. J. na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014, v zhode s prípravným konaním dokazoval, že\nskutok sa stal niekedy v lete v roku 2012, keď boli na ceste z Nemecka na Slovensko. Boli práve v Česku\na prechádzali cez hranicu na Slovensko. V mieste, kde sa kedysi nachádzala colnica, zastavili, aby si\nkúpili diaľničnú známku, čo urobila jeho manželka D.. Potom, keď vychádzal z parkoviska na diaľnicu,\nodbočil na cestu, ktorá spája diaľnicu a o nejakých 50 metrov videl policajta, ktorý mu naznačoval, aby\nzastal pri krajnici. Poslúchol ho. Stiahol okno a policajt sa ho pýtal, či rozpráva po anglicky. Odpovedal\nmu, že áno, a potom si policajt od neho pýtal doklady od vozidla. Následne ho policajt požiadal, aby\nho nasledoval k služobnému vozidlu. Pri policajnom aute mu ten policajt ukázal najprv fotografiu so\nznačkou stop a spýtal sa ho, či spoznáva túto značku na mieste, kde bola odfotená. Odpovedal mu, že tá\nznačka je umiestnená zrejme tam, kde odbočoval na diaľnicu. Policajt mu tiež povedal, že v služobnom\n\nvozidle bola ďalšia osoba, ktorá jeho priestupok natočila na video. Svedok odpovedal, že nemá zmysel\nmu to ukazovať, lebo vie, že na tej stopke skutočne nezastavil. Následne mu ten policajt povedal, že za\ntakýto priestupok je možné uložiť pokutu až do výšky 150,- €. Ďalej povedal, že by mal povinnosť o tom\ninformovať centrálu v Bratislave, čo by malo za následok zákaz šoférovania v Slovenskej republike až\nna jeden rok. Potom svedkovi povedal, že ak mu dá 50,- €, nechá ho ísť. Svedok bol dosť prekvapený,\nale dlho nerozmýšľal, lebo bolo teplo, vo vozidle mal svoju celú rodinu s malými deťmi a dlhú cestu\npred sebou aj za sebou. Preto policajtovi odovzdal tých 50,- €. Urobil to tak, že sa vrátil do ich vozidla\na požiadal manželku, aby mu peniaze dala. Vzal od nej 50 Eurovú bankovku a vrátil sa k policajnému\nautu. Podal tú bankovku policajtovi a on ju vzal. Ten mu vrátil doklady od vozidla a následne vyrazili do\nBratislavy. Cestou manželke vysvetlil čo sa stalo, rozprávali sa o tom, že to nie je normálne, že by s\ntým mali niečo urobiť. Ich rozhovor trval dosť dlho a keď prišli do Bratislavy, rozhodli sa zastaviť na kraji\ndiaľnice a keďže jeho manželka je Slovenka, poznala telefónne číslo na políciu, a teda tam zavolali. On\nsa policajta v telefóne opýtal, či hovorí po anglicky, ale keďže nevedel, tak podal telefón manželke a s\npolicajtom sa rozprávala ona. Ten policajt im poradil, aby išli na policajnú stanicu a podali sťažnosť. Keď\ndošli do Trnavy, odkiaľ pochádza manželka, tak zašli na policajnú stanicu, kde podali trestné oznámenie.\nNa otázky prokurátora svedok dodal, že na presný dátum, kedy sa tá udalosť stala, si nepamätá,\nale mohlo to byť o štvrtej popoludní, čiže na políciu sa dostali niekedy o piatej popoludní. Cestovali\nna prenajatom vozidle Opel Zafira čiernej farby. Komunikoval len s policajtom, ktorý stál vonku mimo\nslužobného vozidla. Na tú osobu, ktorá bola vo vnútri policajného auta sa nesústredil, tú by ani\nneopoznal. Policajt vo vnútri sa do rozhovoru vôbec nezapájal. Na dotaz prokurátora svedok opísal\npolicajtov tak, že ten, ktorý sa nachádzal vonku a s ktorým komunikoval, mal veľmi krátke vlasy, mal\ntrošku zarastené strnisko na tvári, okrúhlu tvár a bol taký snedší typ človeka. Ten, ktorý bol v aute,\nmal veľké slnečné okuliare, ale na jeho tvár si nespomína. Ten policajt, s ktorým komunikoval mimo\nslužobného vozidla, mal uniformu. S ním komunikoval po anglicky. Ten policajt mu povedal po anglicky:\n„If you give me 50,-€ and let you go“. Po slovensky: „Ak mi dáš 50,-€ môžeš ísť“. K policajnému vozidlu\nsvedok uviedol, že mali taký väčší druh vozidla typu minibus bielej farby. Nevedel s určitosťou povedať,\nči to vozidlo malo nápis Polícia, ale vzápätí dodal, že keď ho videl, jednoznačne sa mu zdalo ako vozidlo\npolicajné.\nSvedok ďalej konštatoval, že pri jeho rozhovore s policajtom a pri odovzdávaní 50,- €, manželka prítomná\nnebola, ona sedela v ich vozidle s deťmi. Táto udalosť sa určite odohrala na slovenskej, nie českej\nstrane. S určitosťou to svedok vedel povedať preto, lebo kupovali slovenskú diaľničnú známku. Svedok\nsi bol vedomý toho, že odovzdanie peňazí policajtovi je nelegálne, ale musel sa vtedy veľmi rýchlo\nrozhodnúť. Postup policajta sa mu nezdal normálny od momentu, keď mu navrhol, aby zaplatil tých 50,€. Po diskusii s manželkou sa rozhodol, že to oznámi polícii, čo aj v ten deň urobili.\nAj svedkyňa C.. D. J. pred súdom 3. marca 2014, v zhode s prípravným konaním, potvrdila výpoveď\nsvojho manžela N. J.. V tej súvislosti uviedla, že v ten deň cestovali z Hannoveru, kde bývajú, za jej\nrodičmi na Slovensko do Trnavy. Prechádzali z Českej republiky do Slovenskej republiky na priechode\npri Brodskom. Vozidlo šoféroval manžel, na hraničnom priechode zastavil, pretože potrebovali kúpiť\ndiaľničnú známku. Ona vystúpila z vodidla, išla tú diaľničnú známku kúpiť, pričom manžel zostal sedieť\nv aute s deťmi. Vrátila sa do 5 minút. Potom vyrazili na diaľnicu a asi po 50 až 100 metroch ich zastavil\npolicajt mávaním ruky. Policajné auto stálo otočené prednou časťou k nim. K ich vozidlu pristúpil policajt,\nmanžel otvoril okienko a policajt, nakoľko videl auto so zahraničnou značkou, sa ho opýtal, či rozpráva\npo anglicky a potom si vypýtal doklady. Ona zostala sedieť v aute. Manžel vystúpil a šiel s policajtom\nk policajnému autu. Ona z vozidla sledovala, čo sa deje. Videla, že policajt mu niečo ukazoval na\npapieri, manžel prikyvoval hlavou a ten policajt mu následne ukázal niečo smerom do policajného auta.\nOna v tom policajnom vozidle videla osobu, ktorá mala veľké slnečné okuliare. Následne sa jej manžel\nvrátil k autu a vypýtal si od nej 50,- €. Odovzdala mu jednu 50 eurovú bankovku a manžel odišiel k\npolicajnému autu. Ona videla, ako manžel podal policajtovi tú bankovku, ale presné detaily odovzdania\nuviesť nevedela.\nSvedkyňa ďalej dokazovala, že cestou do Bratislavy sa s manželom o tej udalosti rozprávali. On jej\npovedal, že nezastavil na značke stop a že sa dopustil toho priestupku. Povedal jej aj to, že policajt mu\noznámil, že za takýto priestupok môže byť uložená pokuta až 150,- € alebo dokonca aj zákaz šoférovania\npo Slovenskej republike až na 1 rok, keby sa to dostalo do Bratislavy do ústredia. Ale policajt mu povedal,\nže ak mu dá 50,- €, tak môže odísť. Spolu s manželom rozmýšľali, rozprávali sa o tom, analyzovali, boli\n\nnahnevaní, že sa niečo takého stalo. Rozhodli sa, že zavolajú na políciu. Keďže manžel nevie slovensky,\ns policajtom po telefóne komunikovala ona. Ten policajt im poradil, aby v Trnave išli na políciu a podali\ntrestné oznámenie. Svedkyňa tiež uviedla, že sa opýtala manžela, či dostal potvrdenie o odovzdaní 50,€, na čo jej on odpovedal, že samozrejme nie.\nSvedkyňa uviedla tiež, že táto udalosť sa stala po obedňajších hodinách, možno okolo 15.00 h, presne\nnevie. Diaľničnú známku kupovala na hraničnom priechode Brodské, dostala aj doklad, ktorý odovzdala\npolícii. Následne po jeho predložení na hlavnom pojednávaní sa už svedkyňa nepamätala, či to bol práve\ntento doklad. Určite ho však odovzdala vyšetrovateľovi.\nSvedkyňa tiež dokazovala, že v ten deň cestovali na čiernom osobnom motorovom vozidle zn. Opel\nZafira. Policajt, ktorý ich zastavil, bol oblečený ako policajt v uniforme. Druhá osoba, ktorá sedela vo\nvozidle, mala veľké čierne slnečné okuliare, mal také výraznejšie čeľuste a javil sa jej vyšší ako ten\npolicajt, ktorý ich zastavil. Služobné vozidlo bolo označené nápisom Polícia. Pri tejto udalosti neboli\nžiadne iné osoby okrem svedkyne, jej manžela, detí a spomínaných dvoch policajtov.\nZáverom svojho výsluchu pred súdom svedkyňa dodala, že sa nepamätá, či pri oznámení veci\noperačnému dôstojníkovi do telefónu povedala aj výšku úplatku, ktorý odovzdal jej manžel policajtovi.\nOna celý priebeh udalosti sledovala z ich vozidla asi na vzdialenosť 30 metrov. Nikdy pred touto\nudalosťou ani potom s manželom s týmito policajtmi neprišli do kontaktu.\nNa hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014 súd podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku za stálej\nprítomnosti svedkov N. J. a C.. D. J. vykonal na technickom zariadení prehratie zvukového záznamu\nzo systému Redat, ktorý CD nosič je súčasťou spisového materiálu a nachádza sa na obale zv. 1 z\nvnútornej strany. Prepis záznamu sa nachádza na č. l. 154-156. Zároveň predseda senátu podal správu\no tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený (č. l. 154, 227-229). K prehratiu tohto zvukového\nzáznamu súd uvádza, že obaja svedkovia zhodne uviedli, že tento rozhovor spoznávajú. Svedkyňa C..\nD. J. ešte dodala, že pokiaľ tam bolo počuť rozhovor vo francúzštine, bolo to preto, že pri komunikácii\ns operačným dôstojníkom sa manžela pýtala na typ služobného policajného vozidla. Záverom uviedla,\nže nevie, prečo v tom rozhovore nepovedala policajtovi presnú sumu úplatku, teda tých 50,- €, asi sa\nzamerala na otázky operačného dôstojníka a odpovedala na ne.\nSvedkovia N. J. a C.. D. J. v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností opoznali obžalovaného\nW.. I. E. počas ich rekognícií podľa fotografií (č. l. 57-60, 61-64). Svedka K. E., ktorý kritického dňa\nvykonával ako pracovník firmy Skytoll hliadkovú službu spoločne s obžalovaným, svedkovia N. J. a C..\nD. J. pri rekognícii neopoznali (č. l. 75-78, 79-82).\nNa hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2013 v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného\nporiadku boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítané výpovede svedkov V. J. a K. E. z\nprípravného konania.\nSvedok V. J. (č. l. 47-50) vypovedal, že v ten kritický deň mal službu na operačnom stredisku dopravnej\npolície, kde mu prepojili telefonát pani J., ktorá nahlásila možné korupčné správanie sa príslušníkov\npolície na hraničnom priechode Brodské. Okrem iného mu tiež povedala, že policajti sú na vozidle\ndodávkového typu, ale nevedela, či bolo aj označené ako polícia alebo nie. Podľa rozpisu služieb zistil,\nže v tom priestore by mali byť dve vozidlá, jedno dodávkové v tom čase používal práve obžalovaný. O\nveci tiež vyrozumel operačné stredisko a zástupcu krajského riaditeľa pána D.. Následne sa opätovne\ntelefonicky skontaktoval s pani J. a poučil ju, aby išla podať trestné oznámenie na najbližšie oddelenie\npolície.\nSvedok K. E. (č. l. 51-56) uviedol, že predmetný deň ako pracovník spoločnosti Skytoll vykonával na\ndiaľnici D2 hliadkovú službu spoločne s obžalovaným W.. I. E.. Počas celého priebehu služby sa nič\nzvláštne nestalo, bežne kontrolovali nákladné motorové vozidlá, niekoľko vodičov osobných motorových\nvozidiel sa pýtalo na diaľničné známky. Stáli aj na hraničnom priechode Brodské, mali tam aj prestávku a\nasi okolo 17.00 h sa vrátili späť do Bratislavy, kde prišli niekedy okolo 18.30 h, kedy v taký čas už bežne\nslužbu končia. Na konkrétne otázky svedok dokazoval, že nevie o tom, že by obžalovaný zastavil osobné\n\nmotorové vozidlo zn. Opel Zafira a s jeho vodičom by riešil nejaký priestupok. Pamätá si len Volkswagen\nGolf, lebo jeho vodič si na parkovisku zabudol slnečné okuliare a neskôr sa po ne vrátil. Vypovedal tiež\nvo všeobecnosti, že pokiaľ obžalovaný zistí nejaký priestupok, spravidla si zoberie doklady a rieši ho\nsám takým spôsobom, aký uzná za vhodný.\nV súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra\n2013 prečítané aj listinné dôkazy: z č. l. 4 zápisnica o trestnom oznámení, z č. l. 30 potvrdenie o kúpe\ndiaľničnej známky, z č. l. 93-94 potvrdenie o zaistení veci, z č. l. 95-97 uznesenie a záznam o vrátení\nveci, z č. l. 113-114 plán služieb a inštruktáž, z č. l. 115 hlásenie zo služby, z č. l. 116-118 úradný záznam\nobžalovaného z 10. júla 2012, z č. l. 118-120 fotokópia hliadkovej knižky, z č. l. 121-122 kniha prevádzky\ndopravného prostriedku ev. č. BA 869 XS, z č. l. 123-124 fotokópia vzoru bloku na pokutu zaplatenú\nna mieste, z č. l. 125-131 fotokópia časti knihy cenností, z č. l. 132 úradný záznam vedúceho zmeny\nV. J., z č. l. 133-134 údaje o osobe obžalovaného zo systému Regob, z č. l. 136-151 priebeh jazdy\nslužobného vozidla ev. č. BA 869 XS, z č. l. 164-166 služobné hodnotenie obžalovaného, z č. l. 192 odpis\nregistra trestov obžalovaného, z č. l. 193 výpis z evidencie priestupkov. Na hlavnom pojednávaní dňa 3.\nmarca 2014 predseda senátu ešte prečítal z č. l. 233 správu KR PZ, Krajského dopravného inšpektorátu\nBratislava z 31. decembra 2013 a z č. l. 234-235 správu spoločnosti Skytoll, a. s..\nZ predložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 10. júla 2012 vykonával obžalovaný W.. I. E. hliadkovú\nslužbu na oddelení mýtnej polície Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava - Jarovce, a to na úseku\ndiaľnice D2 Malacky - Brodské v čase od 7.00 h do 19.00 h s určenými prestávkami. Súčasťou hliadky bol\naj pracovník firmy Skytoll K. E.. Zo záznamov z uvedenej služby a z kópie hliadkovej knižky obžalovaného\nvyplýva, že počas služby boli riešené tri priestupky, za ktoré bolo uložené jedno napomenutie a dvakrát\nbloková pokuta po 100,- €. Ako pracovnú pomôcku mal obžalovaný pridelený fotoaparát zn. Canon.\nPodľa prehľadu jázd viedol obžalovaný W.. I. E. v čase predpokladaného skutku služobné motorové\nvozidlo zn. Volkswagen Caravelle, ev. č. BA 869 XS, ktoré sa v čase od 13.40 h do 16.20 h nachádzalo\nna hraničnom priechode Kúty - Brodské. Z úradného záznamu npor. V. J. vyplýva priebeh telefonátu so\nsvedkyňou C.. D. J. v predmetný deň a následný postup príslušníkov PZ. Podľa predloženého potvrdenia\nspoločnosti NAD-RESS SPEDYT, s. r. o. Senica, bola dňa 10. júla 2012 v čase o 15.57 h predaná\nmesačná diaľničná nálepka. Ide o listinný doklad, ktorý vyšetrovateľovi predložila svedkyňa C.. D. J..\nPostupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol prečítaný\nznalecký posudok Výskumného ústavu súdnej optiky VÚSO\nč. 120/10/2012 z č. l. 101-112.\nZ jeho záverov vyplynulo, že v skúmanom fotoaparáte zn. Canon, resp. v súvisiacej pamäťovej karte,\nsa v položke „vymazané“ nachádzali aj dva súbory vyhotovené dňa 10. júla 2012 v čase o 16.10 h a\n16.12 h. Tieto súbory však s ohľadom na ich vymazanie možno síce obnoviť, môžu však byť poškodené\nalebo nečitateľné. Prílohou posudku bolo aj CD s uvedenými súbormi. V tejto súvislosti súd konštatuje,\nže uvedené súbory sú naozaj nečitateľné, čo bolo overené aj na hlavnom pojednávaní.\nPo vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne dospel súd k nasledovným\nskutkovým záverom. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, a že ho spáchal obžalovaný\nW.. I. E..\nSvedkovia N. J. a C.. D. J. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní\nobžalovaného W.. I. E. zo spáchania skutku v celom rozsahu usvedčili. Ich výpovede pred súdom\ni pred vyšetrovateľom sú v podstatných skutočnostiach zhodné. Pokiaľ aj existujú nejaké drobné rozpory\nje zrejmé, že vyplynuli z pomerne značného, takmer dvojročného odstupu od spáchania skutku. Obaja\nmenovaní svedkovia v celom priebehu trestného konania podrobne a v zásade rovnako vypovedali o\ntom, ako sa mal skutok odohrať. Ich výpovede treba dôvodne považovať za dôveryhodné, pretože ako\nto obaja uviedli na hlavnom pojednávaní, obžalovaného nikdy predtým ani potom nevideli, teda nemali\nžiaden dôvod, pre ktorý by si mali spáchanie tohto skutku „vymyslieť“. Výpovede svedkov N. J. a C.. D.\nJ. korešpondovali aj s výpoveďou svedka V. J., ale aj s ostatnými nepriamymi dôkazmi, najmä listinnými\ndôkazmi, a tak spolu vytvorili ucelenú predstavu o predmetnom skutku. Súd v ich výpovediach nezistil\nžiadne okolnosti, ktoré by ich výpovede robili nedôveryhodnými.\n\nTu treba uviesť, že svedok N. J. vo svojich výpovediach jasne súdu vysvetlil, že kritického dňa ho pri\nvychádzaní z parkoviska na hraničnom priechode Brodské na diaľnicu D2 zastavil práve obžalovaný,\nktorý mu oznámil, že sa dopustil priestupku tým, že nezastavil na zvislom dopravnom značení stop. Pri\nslužobnom motorovom vozidle mu oznámil, že za takýto priestupok je možné zaplatiť pokutu až 150,€ a pokiaľ by informoval centrálu v Bratislave, mohlo by to mať za následok zákaz šoférovania až na 1\nrok na území Slovenskej republiky. Zároveň svedok jednoznačne uviedol, že obžalovaný mu povedal,\nže ak mu dá 50,- €, tak môže ísť. Bankovku v tejto sume mu aj odovzdal, ktorú predtým vyzdvihol u\nmanželky v ich vozidle. Po rozprave s manželkou C.. D. J. v ten deň na čísle 158 informovali o udalosti\noperačného dôstojníka, ktorý im poradil, aby v Trnave podali trestné oznámenie, čo aj urobili. Všetky\ntieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa C.. D. J..\nV súvislosti so svedkami N. J. a C.. D. J. treba ešte dodať, že ich výpovede v prípravnom konaní (č.\nl. 180-185, 187-191) súd vyhodnotil ako procesné a rovnako tak na hlavnom pojednávaní žiadna z\nprocesných strán nijakým spôsobom ich výsluchy nenamietla. Pravdivosť svedeckých výpovedí N. J. a\nC.. D. J. v dostatočnej miere potvrdzuje aj existencia nepriamych dôkazov. V tejto súvislosti poukazuje\nsúd na doklad o kúpe diaľničnej známky (č. l. 30), ktorý vyšetrovateľovi v prípravnom konaní predložila\nsvedkyňa C.. D. J.. Je z neho zrejmé, že mesačnú diaľničnú známku v hodnote 14,- € kupovali na\nhraničnom priechode Brodské - D2 dňa 10. júla 2012 o 15.57 h, číslo pokladne 605, číslo pokladničného\nbloku 27112. Vyplýva z toho, že diaľničná známka bola zakúpená na území Slovenskej republiky,\nmanželia J. sa v tom čase reálne nachádzali na území Slovenskej republiky na parkovisku hraničného\npriechodu Brodské. Z obsahu zvukového záznamu zo systému Redat jednoznačne vyplynulo, že v\npodstate v rozmedzí zhruba pol hodiny po spáchaní skutku obaja tento nahlásili na operačné stredisko\nna číslo 158 a po porade operačného dôstojníka ho aj zápisnične podali v Trnave formou trestného\noznámenia, čo sa stalo toho istého dňa o 18.05 h (č. l. 1-2). Z ďalších nepriamych dôkazov je pritom úplne\nzrejmé, že v predmetnom čase a na mieste, kde došlo k spáchaniu skutku, sa nachádzala jedine hliadka,\nktorej členom a zároveň veliteľom bol obžalovaný W.. I. E.. Vyplýva to nielen zo služobných pomôcok\npríslušného oddelenia mýtnej polície Policajného zboru, ale tiež z výpisov tzv. GSM systému. Z tohto\nsystému bolo bezpochyby jasné, že služobné motorové vozidlo Volkswagen Caravelle, ev. č. BA 869 XS,\nsa nepochybne nachádzalo na mieste spáchania trestného činu. Aj detaily, ktoré spomínali svedkovia\nN. J. a C.. D. J., a síce že policajné vozidlo bolo dodávkového typu, že osoba, ktorá sedela vo vozidle\nmala veľké slnečné okuliare a široké lícne kosti a že policajt, ktorý ich zastavil mal na hlave začínajúcu\nplešinu, svedčia o tom, že svedkovia N. J. a C.. D. J. si popisovanú udalosť s obžalovaným nemohli\ndo takých detailov vymyslieť. Potom je súd názoru, že teda ju skutočne prežili, čím sa stali súčasťou\nskutkového deja, ktorý v krátkom čase aj oznámili policajným orgánom a o ktorom i zhodne vypovedali.\nNavyše, svedkovia N. J. a C.. D. J. v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností obžalovaného\npri svojich rekogníciach podľa fotografii opoznali.\nNaopak, výpoveď obžalovaného v tom, že so svedkami J. nikdy neprišiel do kontaktu, súd považoval\nza účelovú, pretože dôkazy, ktoré boli vykonané v tejto trestnej veci, však jednotlivo i vo svojom súhrne\njednoznačne nasvedčujú tomu, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa trestných činov dopustil. Ako\núčelovú vyhodnotil súd aj prečítanú výpoveď svedka K. E., ktorý v čase skutku ako pracovník súkromnej\nfirmy Skytoll vykonával hliadkovú službu s obžalovaným, a to v snahe pomôcť mu zbaviť sa trestnej\nzodpovednosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prečítané listinné dôkazy, a síce správy KR PZ,\nKrajského dopravného inšpektorátu Bratislava a firmy Skytoll, a. s., z ktorých vyplýva, že od 1. januára\n2012 do 10. júla 2012 (čas skutku) vykonával obžalovaný W.. I. E. spolu s K. E. hliadkovú službu celkom\nosemkrát (č. l. 233, 234-235).\nNa základe takéhoto vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i v súhrne súd dospel k záveru, že obhajoba\nobžalovaného W.. I. E. bola v celom rozsahu vyvrátená. Jeho tvrdenie, že kritického dňa sa so svedkami\nN. J. a C.. D. J. nestretol, že oni sa na hraničnom priechode Brodské v tom čase nenachádzali, a teda\nže od N. J. neprevzal úplatok v sume 50,- €, neobstojí. Keďže súd ustálil, že uveril všetkým tvrdeniam\nsvedkov N. J. a C.. D. J. a tiež svedectvu V. J. aj ostatným listinným dôkazom, ustálil aj to, že obžalovaný\nW.. I. E. prevzal od svedka N. J. 50,- € ako úplatok, a to bol práve dôvod, prečo prejednanie priestupku\nnezaevidoval do svojej hliadkovej knižky.\nPo vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v súhrne potom vzal súd za dokázané, že obžalovaný\nW.. I. E. dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu,\nOddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného priechodu\n\nBrodské v smere na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, s\nevidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko DN-HX 9337, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý sa\ndopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde\nto bolo prikázané a namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková\npokuta 150,- € alebo ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300 € a tiež mu bude uložený\nzákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50 €, tak ho\nnechá ísť“. Následne od N. J. prijal sumu 50 € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok\nžiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesť odísť. Konal tým v rozpore s čl. 8 ods. 4\nNariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení\nneskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z.\nz. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov. Je teda páchateľom zločinu\nprijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečinu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Prijatie úplatku a nezákonné\nvykonávanie právomoci verejného činiteľa mu súd jednoznačne preukázal výpoveďami svedkov N. J.,\nC.. D. J. a V. J., prehratím zvukovej nahrávky systému Redat a tiež prečítaním listinných dôkazov,\nnajmä kópie jeho hliadkovej knižky, ale aj prečítaním ostatných listinných dôkazov zažurnalizovaných\nv trestnom spise.\nV nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal\nobžalovaný W.. I. E., bolo namieste zaoberať sa príčetnosťou jeho konania v čase spáchania\npredmetných trestných činov, ako jednou zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo\nsa nič, čo by ho zbavilo trestnej zodpovednosti. Jeho trestná činnosť mu bola jednoznačne dokázaná,\nako to vyplýva z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku. Nič teda nebránilo uznať ho za\nvinného z tých trestných činov, ako to právne posúdil v obžalobe prokurátor.\nZločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto v súvislosti s\nobstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú\nosobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok.\nPrečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spácha\nverejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený\nprospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. V prípade tohto prečinu sa\nteda vyžaduje, aby úmysel páchateľa smeroval k následku, ktorým je spôsobenie škody inému alebo\nzadováženie neoprávneného prospechu sebe alebo inému.\nV oboch prípadoch ide o trestné činy, ktorých skutková podstata je naplnená iba v prípade úmyselného\nzavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy\númysel (§ 15 písm. a), b) Trestného zákona). Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chcel spôsobom\nuvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu\npáchateľ vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že sa\ntak stane, je s tým uzrozumený.\nV konkrétnej trestnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný\nW.. I. E. prijal 50,- € od svedka N. J. ako úplatok. Pod úplatkom pritom treba považovať každú\nneoprávnenú výhodu, resp. zvýhodnenie v podobe plnenia majetkovej alebo i nemajetkovej povahy, t. j.\ntaké zvýhodnenie, na ktoré nie je právny nárok. Úplatok prijatý obžalovaným W.. I. E. pritom mal povahu\npriameho majetkového prospechu v peniazoch. Protihodnotou úplatku bolo, že obžalovaný W.. I. E.\nnepostihol vodiča - svedka N. J. za dopravný priestupok nezastavenia vozidla pred značkou stop, ktorého\nsa dopustil. Je to zrejmé z výpovedí svedkov N. J., C.. D. J. a V. J., z prehratia zvukovej nahrávky systému\nRedat a tiež z hliadkovej knižky obžalovaného, v ktorej sa nenachádzal zápis o predmetnom priestupku.\nNakoľko postihovanie priestupcov na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky príslušníkmi\nPolicajného zboru v rámci výkonu služobnej hliadkovej činnosti predstavuje plnenie celospoločensky\nvýznamných úloh, ktoré presahujú rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, jednoznačne možno\n\nvyvodiť záver, že obžalovaný prijal úplatok v priamej súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.\nVzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že obžalovaný W.. I. E. sa dopustil zločinu prijímania\núplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona.\nSpáchanie zločinu prijímania úplatku verejným činiteľom je kvalifikovaným znakom skutkovej podstaty\ntohto trestného činu podľa ods. 2, § 329 Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne\npreukázané, že uvedeného skutku sa obžalovaný W.. I. E. dopustil ako verejný činiteľ v zmysle § 128\nods. 1 Trestného zákona. V čase spáchania skutku bol totiž služobne zaradený ako referent oddelenia\nmýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ\nBratislava a uvedeného skutku sa dopustil počas výkonu služobnej hliadky v postavení veliteľa hliadky.\nBol teda príslušníkom ozbrojeného zboru, čo navonok deklaroval príslušnou uniformou a tiež služobným\nosobným motorovým vozidlom s označením „Polícia“. Podieľal sa preto na plnení úloh spoločnosti\na štátu a požíval pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh\nzverená. Disponoval oprávneniami a povinnosťami príslušníka Policajného zboru pri výkone dohľadu na\núseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky počas služby a zločinu prijímania úplatku sa dopustil\nbezpochyby v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Prijal úplatok pre seba v súvislosti s\nnepostihnutím páchateľa dopravného priestupku. Za týchto okolností potom súdu nič nebránilo konanie\nobžalovaného W.. I. E. právne posúdiť i podľa ustanovenia ods. 2, § 329 Trestného zákona.\nĎalej mal súd za preukázané, že obžalovaný W.. I. E. v čase skutku konal aj v rozpore s ustanovením\nčl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov\nv PZ v znení neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona\nč. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a),\npísm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov. Najmä podľa\nostatne uvedeného ustanovenia je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou,\nústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,\nnariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, a tiež v štátnej službe\ni mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť\ndôveru v tento zbor.\nVykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že obžalovaný W.. I. E. porušil najmä uvedené\nzákladné povinnosti policajta tým, že nepostihol N. J. ako páchateľa priestupku, hoci tak bol povinný\nurobiť v zmysle všeobecne záväzných predpisov a ako protihodnotu za to od neho prijal úplatok, ako je\nuvedené vyššie. Na základe týchto skutočností bolo potom možné ustáliť, že obžalovaný W.. I. E. ako\nverejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a to v úmysle zadovážiť sebe\nneoprávnený prospech. V danom konkrétnom prípade v podobe finančných prostriedkov v sume 50,- €.\nSvojím konaním potom naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nVzhľadom na spôsob spáchania obidvoch trestných činov nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že sa\nich obžalovaný W.. I. E. dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.\nV rámci úvah o postihu obžalovaného mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 34\nods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť\nobžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým\nvýchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej\ntrestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných činov.\nDruh trestu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona, za prísnejší\nz dvoch zbiehajúcich sa deliktov. Pri určení výmery trestu súd na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona\nprihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,\npoľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nÚtok obžalovaného smeroval voči dôležitému, zákonom chráneného záujmu, ktorým je záujem\nspoločnosti na riadnom, bezchybnom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, akým\npostihovanie páchateľov dopravných prostriedkov bezpochyby je. Navyše uvedený záujem obžalovaný\n\nW.. I. E. porušil pri výkone služby na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej\npremávky, teda v postavení verejného činiteľa. Uvedená skutočnosť zvyšuje nebezpečnosť činu pre\nspoločnosť, ktorú zákonodarca premietol aj do prísnejšieho trestného postihu páchateľa, vyplývajúceho\nz ustanovenia § 329 ods. 2 Trestného zákona. Pri hodnotení významu chráneného záujmu mal súd\ntakisto na zreteli skutočnosť, že korupcia predstavuje v súčasnosti závažný celospoločenský problém.\nKonanie obžalovaného W.. I. E. v čase skutku súčasne smerovalo proti ďalšiemu zákonom chráneného\ncelospoločenského záujmu, a síce záujmu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov v súlade\ns právnym poriadkom.\nOstatné kritériá určenia druhu trestu a jeho výmery vyplynuli konkrétne z vyššie uvedených skutkových\nzistení. Súd tu vzal do úvahy najmä snahu obžalovaného obohatiť sa prijatým úplatkom a tak ovplyvniť\nzákonné fungovanie verejného činiteľa s cieľom porušenia jeho základných funkčných povinností. Ďalej\ntu súd prihliadol na okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania trestných činov a tiež na okolnosti, čo\npôsobili na obžalovaného a na rôzne sprievodné okolnosti. Súd vzal do úvahy i druh a povahu konania\nobžalovaného.\nObžalovaný W.. I. E. bol v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený všeobecne tak, že v evidencii\npriestupkov Obvodného úradu v Senici, odboru všeobecnej vnútornej správy, nemá žiaden záznam. V\nslužobnom posudku bol svojím priamym nadriadeným hodnotený kladne. Dňa 1. novembra 2009 bol\nprijatý do štátnej služby príslušníka železničnej polície. Dňa 1. apríla 2010 bol preložený na Krajský\ndopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ Bratislava a ustanovený do funkcie referenta oddelenia\nmýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce. Ku dňu 21. júla 2010 úspešne absolvoval špecializované policajné\nvzdelanie na SOŠ PZ v Bratislave. Obžalovaný má všeobecný prehľad o právnych predpisoch, ich\nznalosti primerane uplatňuje vo výkone štátnej služby.\nPri plnení svojich služobných povinností\nje samostatný. Služobná zdvorilosť je na požadovanej úrovni. Počas jeho doterajšieho pôsobenia mu\nnebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie. Naopak, za prístup k práci a k plneniu si služobných\npovinností bol disciplinárne odmenený. Obžalovaný spĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon jeho\nfunkcie. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný W.. I. E. doposiaľ nebol súdom potrestaný.\nV úzkej súvislosti s týmito hodnoteniami a osobnými pomermi obžalovaného W.. I. E. súd posudzoval\nmožnosť jeho nápravy. Tu prihliadol najmä na jeho správy o povesti z miesta bydliska, pracoviska a vzal\ndo úvahy aj všetky okolnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovaného z trestného spisu. V nadväznosti\nna to treba povedať, že v jeho osobnostnej skladbe neboli zistené žiadne negatívne známky, a preto\nbolo možné pripustiť záver, že prognóza jeho nápravy a prevýchovy je priaznivá, najmä ak sa na neho\nbude pôsobiť primerane prísnym trestom. Vzhľadom na skladbu jeho osobnosti je primerane prísny trest\nodňatia slobody najúčinnejším prostriedkom nápravy. U takých jedincov, ako je obžalovaný, práve takýto\npostih vytvorí účinné zábrany pred zopakovaním podobných deliktov a vezmú si z trestu dostatočné\nponaučenie. Súd teda dospel k záveru, že možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného W.. I. E. je\ndobrá, nájdená.\nĎalej súd zistil, že obžalovanému W.. I. E. poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny\nživot (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§\n37 písm. h) Trestného zákona).\nPri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich\nokolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona).\nZa spáchanie zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2, teda prísnejšieho z dvoch zbiehajúcich sa\ndeliktov, umožňuje Trestný zákon dospelému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až\ndvanásť rokov. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne, pokiaľ mali význam pre\nvýrok o treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že\nobjektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je úhrnný trest odňatia\nslobody vymeraný obžalovanému W.. I. E. na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, a síce päť\nrokov, ukladaný podľa § 329 ods. 2, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), s použitím § 38 ods. 2 a\n§ 41 ods. 1 Trestného zákona. Takéto úvahy súdu majú oporu najmä v dobrých, nádejných možnostiach\nnápravy obžalovaného, v priaznivých hodnoteniach jeho osoby a tiež v rovnováhe poľahčujúcich a\npriťažujúcich okolností.\n\nObžalovaný W.. I. E. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone\ntrestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil\ndo najmiernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a síce do ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nVzhľadom k tomu, že obžalovaný sa svojou úmyselnou trestnou činnosťou snažil získať majetkový\nprospech (a tento aj získal), súd mal za to, že obžalovanému je pre splnenie účelu trestu potrebné\nuložiť aj peňažný trest v zmysle § 329 ods. 2, s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenom\nustanovení umožňuje Trestný zákon uložiť tento druh trestu vo výmere od 160,- € do 331.930,-€.\nPo vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o\npeňažnom treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru,\nže objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk, je peňažný trest\nvymeraný obžalovanému W.. I. E. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce vo\nvýmere 300,- €. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.\nV nadväznosti na uloženie peňažného trestu bol súd povinný v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona\nustanoviť obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,\nnáhradný trest odňatia slobody. Jeho rozpätie je zákonom stanovené vo výmere až na päť rokov. Po\nposúdení všetkých súvisiacich okolností a zákonných hľadísk v konkrétnom prípade mal súd za to, že\nich objektívnym vyjadrením je náhradný trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému W.. I. E. na jeden\nmesiac.\nVzhľadom k tomu, že obžalovaný W.. I. E. spáchal trestné činy v súvislosti s plnením svojich\nslužobných povinností vo funkcii veliteľa hliadky ako referent oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava\n- Jarovce, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, mal súd za to, že\nobžalovanému pre splnenie účelu trestu je potrebné uložiť i trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1,\nods. 2 Trestného zákona. Trestný zákon umožňuje uložiť tento druh trestu na jeden rok až desať rokov.\nTrest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon\nurčitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie\nalebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V danom konkrétnom prípade teda súd uložil\nobžalovanému W.. I. E. trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone služby v ozbrojených zboroch. Po\nvyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste\nzákazu činnosti a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru,\nže objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je trest zákazu\nčinnosti vymeraný obžalovanému W.. I. E. v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce\nvo výmere tri roky.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15. dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho\noprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku,\nktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný,\nalebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V prospech obžalovaného\nmôžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je\nproti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade\nškody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku\nna Najvyšší súd SR v Bratislave.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}