Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1T/11/2013 z 8. 1. 2014

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 1T/11/2013 9513100053 08. 01. 2014 JUDr. Ján Buvala ECLI:SK:SSPK:2014:9513100053.1

Uznesenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Buvalu a členov senátu JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Igora Králika na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. januára 2014 v trestnej veci obvineného D.. F. R. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, takto rozhodol: Podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku súd obžalobu o d m i e t a a vracia vec prokurátorovi, lebo boli zistené závažné procesné chyby spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. odôvodnenie: Dňa 08.04.2013 bola Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku doručená obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č.k. VII/1 Gv 266/09-79 zo dňa 4. apríla 2013 vo veci obvineného D.. F. R. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1. V presne nezistenom čase v období mesiacov august až október 2009 ako J. Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR (ďalej len „RHP Sobrance ÚHCP MV SR“) prijal od Z.. Q. Q. a F. Q. finančný úplatok v celkovej výške 2.600,-€, ktorý mu bol odovzdávaný postupne prostredníctvom sprostredkovateľky A. Č., a to prvýkrát v sume 1.000,-€ v hypermarkete Hypernova v Michalovciach na ul. Humenskí cesta č. 2, druhýkrát v sume 1.000,-€ na ceste medzi Michalovcami a mestskou časťou Michalovce-Močarany a tretíkrát v sume 600,-€ na dvore jeho rodinného domu v obci X. č. XX za to, že zabezpečí prijatie F. Q. do služobného pomeru príslušníka PZ, 2. V presne nezistenom čase v období od 5. júna 2009 do 15. júna 2009 v Sobranciach vo svojej kancelárii na RHP Sobrance ako J. RHP Sobrance ÚHCP MV SR žiadal od F. G. finančný úplatok vo výške 50.000,-Sk (1.659,70€) za to, že zabezpečí prijatie X. G., syna F. G. do služobného pomeru príslušníka PZ, 3. Dňa 27. júna 2008 ako J. RHP Sibrance ÚHCP MV SR a ako I. I. nad rámec svojich právomocí uzavrel hromadnú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania

s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., číslo návrhu 9980587680, číslo zmluvy 31/Hnew/7300210982 so začiatkom poistenia od 1. júla 2008 na dobu neurčitú, v ktorej poistil seba a ďalších 83 podriadených policajtov za celkové ročné poistné 164.010,-Sk (5.444,13€), ktoré bolo spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. fakturované RHP Sobrance, ktoré však nebolo uhradené, a tak na podklade všeobecných poistných podmienok došlo ku dňu 1. októbru 2008 k zániku poistenia a za obdobie platnosti poistenia od 1. júla 2008 do 30. septembra 2009 podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ku dňu 12. februára 2010 si tak poisťovňa nárokuje nedoplatok na poistnom vo výške 1.185,45€ od RHP Sobrance, pričom X.. D.. F. R. tak konal bez písomného alebo ústneho splnomocnenia dotknutých policajtov a bez ich súhlasu, na účely uzatvorenia poistenia poskytol poisťovni aj osobné údaje dotknutých policajtov - rodné čísla, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 6 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov a svojím konaním porušil povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZV a JS SR a ŽP, 4. V období od 30. augusta 2006 do 15. februára 2010 v Sobranciach na svojom pracovisku ako J. RHP Sobrance ÚHCP MV SR na základe predchádzajúcich písomných žiadostí pre fyzické osoby neoprávnene, nad rámec svojich právomocí vydal celkom 150 písomností s označením: „Povolenie na prednostné vybavovanie pri prekračovaní slovensko-ukrajinskej štátnej hranice cez hraničný priechod Vyšné Nemecké - Užhorod, Ubľa - Veľkij Bereznij“, ktoré zaevidoval v roku 2006 v zbernom hárku č.p.: PPZ-2/HCP-OVS-SO/2006 pod poradovými číslami písomností 43 a 64, v roku 2007 v zbernom hárku č.p.: PPZ-16/RHP-SO-OVS/2007 pod poradovými číslami písomností 3, 5, 30, 43, 44, 51, 56, 69, 78, 81, 83, 94 a 96, v roku 2008 v zbernom hárku č.p.: UHCP-7/RHP-SO-CD/2008 pod poradovými číslami 1, 3, 5, 10, 13, 15, 17, 19, 21, 27, 29, 34, 38, 43, 48, 52, 54, 56, 58, 62, 66, 69, 76, 82, 85, 87, 89, 98, 100 a 102, v roku 2009 v zbernom hárku č. p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2009 pod poradovými číslami písomností 1, 3, 5, 7, 9, 11, 15, 17, 22, 27, 31, 33, 36, 38, 40, 42, 45, 51, 54, 57, 59, 63, 81, 82, 91, 96, 99, 100, 103 a 107, v roku 2010 v zbernom hárku č.p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2010 pod poradovými číslami písomnosti 1, 3, 10, 14, 19 a 21 a pod č.p.: UHCP-4/RHP-SO-CD/2010 napriek tomu, že taká právomoc k vydávaniu povolení na prednostné vybavovanie mu nevplývala zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky, ani z Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc) ani zo žiadneho interného predpisu, pričom tieto osoby takto neoprávnene vydané povolenia využívali na prednostné vybavovanie pri prekročení štátnej hranice cez koridor označený medzinárodnou značkou CD, určený pre osoby s diplomatickými výsadami a iné oprávnené osoby.

Po doručení obžaloby postupom podľa § 240 Trestného poriadku predseda senátu nariadil doručiť rovnopis obžaloby obvinenému, obhajcovi a poškodenému (zv. V, č.l. 1267).

Spoločne s rovnopisom obžaloby súd vyzval poškodenú stranu, obvineného a obhajcu na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov, na základe čoho poškodená strana oznámila zmenu poškodeného subjektu a zároveň uviedla, že nemá návrhy na vykonanie dôkazov. Obvinený (zv. V, č.l. 1277-1278) na výzvu uviedol, že trvá na návrhoch, ktoré boli uvedené už v zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 24.02.2012 (zv. IV, č.l. 1214-1215). Z vyjadrenia obvineného vyplývalo, že malo byť porušené jeho právo na obhajobu, nakoľko obhajca nebol vyrozumený o vykonávaných úkonoch a taktiež navrhol vykonať ďalšie dôkazy. Z obžaloby prokurátora vyplývalo, že z celkového počtu 108 svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť 21 svedkov a prečítať výpovede ďalších 65-tich svedkov. Medzi prokurátorom opomenutými svedkami bol napríklad aj svedok F. G., ktorý mal podplácať v skutku pod bodom 2/ obžaloby. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predseda senátu posúdil, že obžalobu treba predbežne prejednať a určil termín verejného zasadnutia na deň 08.01.2014. Na verejnom zasadnutí súd preskúmal obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu a mienil riešiť aj otázku prípadného rozsahu a spôsobu dokazovania, s poukazom na počet svedkov, ako aj rozsah spisového materiálu.

Na verejnom zasadnutí obhajca obvineného JUDr. Vrba uviedol, že všetci rozhodujúci svedkovia v danej veci boli vypočutí bez účasti obhajcu, zdôraznil najmä svedkov F. G., Q. Q., F. Q., A. Č.. Uviedol, že vyšetrovateľa nežiadal o vyrozumievanie o ďalších úkonoch, spochybnil obsah jeho úradného záznamu zo dňa 30.09.2010 (zv. I, č.l. 58) a uviedol, že vyšetrovateľ ho až od tohto termínu na základe vlastného rozhodnutia upovedomoval o ďalších úkonoch. Ďalej namietal postup vyšetrovateľa pri konfrontácii obvineného so svedkom F. G., odmietnutie konfrontácie obvineného s A. Č. a nedoručenie obvineným žiadaných fotokópií časti vyšetrovacieho spisu. Na základe skutočností zistených na verejnom zasadnutí súd akceptoval argumentáciu obhajoby o neprítomnosti obhajcu pri výsluchu väčšiny svedkov a dospel k záveru, že obžaloba bola podaná napriek závažným procesným chybám spočívajúcich v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. K takémuto záveru súd dospel na základe námietky obhajoby, ktorá bola vznesená už pri oboznamovaní obvineného s výsledkami vyšetrovania. V súhrne možno uviesť, že obhajca obvineného bol prítomný len pri výsluchu troch svedkov (F. D., P.. K. F. a D.. P. E.) z celkového počtu 21 svedkov navrhnutých prokurátorom na vypočutie na hlavnom pojednávaní a pri výsluchu dvoch svedkov ( A. O. a Q. Q.) z celkového počtu 66-tich svedkov, ktorých prokurátor navrhol prečítať. Keďže tieto skutočnosti obhajoba namietala už pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania, malo už v prípravnom konaní dôjsť k zopakovaniu týchto úkonov v prítomnosti obhajcu tak, aby tieto boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, ktorý umožňuje aj ich následné prečítanie pred súdom a aby nedochádzalo k predvolávaniu všetkých svedkov na hlavné pojednávanie aj v prípade, že by obvinený a prokurátor mohli súhlasiť s prečítaním takýchto výpovedí. Obžaloba v podstate v troch bodoch zo štyroch sa opiera o podstatný dôkaz, u ktorého vyvstáva pochybnosť, či bol vykonaný zákonným spôsobom. Jedna z podstatných svedkýň vo vzťahu ku skutku 3/ obžaloby - D.. X. O., ktorá bola V. M. oddelenia RHP Sobrance a mala byť prítomná jednania obvineného s D.. F., bola vypočutá dňa 10.03.2010 (zv. II, č.l. 405-409) bez prítomnosti obhajcu, pričom k začatiu trestného stíhania a k vzneseniu obvinenia pre tento skutok došlo až dňa 12.03.2010 (zv. II, č.l. 390-392). Je teda zrejmé, že sa jedná o nezákonný dôkaz. Svedok F. G., ktorého prokurátor dokonca ani nenavrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní, ani prečítať jeho výpoveď, bol vypočutý dňa 22.03.2010, pričom by malo ísť o najpodstatnejšieho svedka k tomuto bodu obžaloby. Hoci vyšetrovateľ bol uzrozumený s tým, že obvinený si zvolil obhajcu už dňa 26.02.2010, o tomto úkone obhajcu obvineného nevyrozumel. Pre tento skutok bolo obvinenému vznesené obvinenie dňa 15.03.2010, pričom rozhodujúce dôkazy vyšetrovateľ vykonal pred jeho výsluchom ku tomuto skutku dňa 30.09.2010 bez prítomnosti jeho obhajcu, čím v podstate reálne zmaril jeho právo na obhajobu. Je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 Trestného poriadku je povinnosťou policajta oznámiť obhajcovi čas a miesto úkonu v prípade, že o to požiada, avšak v prípade, že Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd, majú prednosť pred zákonom (článok 154c Ústavy Slovenskej republiky). Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Zákon č. 209/1992 Z.z.), článok 6 právo na spravodlivé súdne konanie ods. 3, každý, kto je obvinený z trestného činu, má minimálne právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu a najmä vylúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe. Tým, že vyšetrovateľ vykonal výsluch F. G. v neprítomnosti obhajcu a neakceptoval ani žiadosť obhajcu o opakovanie tohto výsluchu (zv. IV, č.l. 1215, desiaty riadok zhora), bolo podľa názoru súdu reálne porušené právo obvineného na obhajobu. Skutočnosti uvádzané v súvislosti s výsluchom svedka F. G. sú sčasti aktuálne aj v prípade výsluchu svedkov Q. Q. a F. Q., ako aj agentky A. Č., ktorá bola vypočutá celkom trikrát neprocesným spôsobom (v dňoch 16.12.2009, 17.12.2009 a 29.01.2010) a následne 28.04.2010 prokurátorom bez prítomnosti obhajcu obvineného.

V závere, v súvislosti s posudzovaním formalistického ponímania práva na obhajobu a reálneho zabezpečenia takéhoto práva, súd poukazuje v súhrne, že hoci bolo v prípravnom konaní vypočutých celkom 108 svedkov, obhajca bol vyrozumený a následne sa zúčastnil len pri výsluchu 11-tich svedkov (F. L.Ľ., F. D., D.. F. E., F.. F. U., Q. Q., L. R., A. O., P.. J. A., Q. B., D.. Š. F. a D.. P. E.).

Ďalej podľa názoru súdu v prípravnom konaní nič nebránilo vyšetrovateľovi akceptovať návrhy na doplnenie vyšetrovania doložením fotokópie knihy jázd k automobilu, na ktorom sa obvinený mal v kritické dni pohybovať, resp. prehľad telefonátov na linke číslo 158, aby v konaní pred súdom nedochádzalo k nahrádzaniu prípravného konania. Z vyššie uvádzaných skutočností vyplýva, že v prípravnom konaní bolo porušené ustanovenie zabezpečujúce práva obhajoby. Obžaloba bola podaná predčasne a jej podaniu predchádzali procesné pochybenia. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní nemôže v celom rozsahu nahrádzať prípravné konanie, pričom súd niektoré vytýkané pochybenia ani nemôže žiadnym spôsobom konvalidovať. Z týchto dôvodov bolo potrebné vec vrátiť prokurátorovi. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote

do troch dní od jeho oznámenia

prostredníctvom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší Slovenskej republiky. Sťažnosť nemá odkladný účinok.

súd